Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, August 31, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/171/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617212048
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6617212048.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobkyne M.. A. C., narodenej XX.
XX. XXXX, trvale bytom L. XXXX/X, XXX XX K., právne zastúpenej LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom
Na Hrebienku 5433/40, 811 02 Bratislava - Staré mesto, IČO: 36 677 175, proti žalovanému T.. A. Y.,
narodenémuXX.XX.XXXX,trvalebytomE.4,XXXXXK.,ourčenieženehnuteľnostipatriadodedičstva

po poručiteľke, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 6C/14/2017-327 z
20. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 20. 03. 2019 žalobu v celom rozsahu zamietol (I. výrok). O

nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady súd rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku (II. výrok).
Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobkyňa po pripustení zmeny žaloby
sa voči žalovanému domáhala určenia, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti podielu 7/16-in na
nehnuteľnostiach pozemok parcely reg. „C“ evidovaný na katastrálnej mape, parc. č. XXXX o výmere

XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúci sa v katastrálnom území L., obec
L., okres L. zapísaný na LV č. XXXX, - pozemok parcely reg. „C“ evidovaný na katastrálnej mape, parc.
č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku záhrady nachádzajúce sa v katastrálnom území L., obec L.,
okres Lučenec zapísaný na LV č. XXXX, - stavba so súpisným číslom XXXX, situovaná na parc. č. XXXX,
druh stavy 10, popis stavby: rodinný dom stavba nachádzajúca sa v katastrálnom území L., obec L.,
okres Lučenec zapísaná na LV č.XXXX (ďalej aj ,,nehnuteľnosti“) patrí do dedičstva po poručiteľke Z. Y.,

rod. C., nar. XX. XX. XXXX, r.č. XXXXXX/XXX naposledy bytom P. XXXX/XX, K., zomr. XX. XX. XXXX.

Súd prvej inštancie mal preukázané, že dňa 06. 04. 2004 došlo medzi Z. Y., rod. C. a žalovaným k

uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti zapísaný na LV č.XXXX a to
pozemku parcely reg. „C“ parcelové číslo XXXX o výmere XXX mX - zastavané plochy a nádvoria,
parcelové číslo XXXX o výmere XXX mX - záhrady ako aj stavby rodinného domu so súpisným číslom
XXXX nachádzajúci sa na parcele číslo XXXX v katastrálnom území L..
Z lekárskej správy Z. Y. zo dňa XX. XX. XXXX vyplynulo, že asi 3 roky zabúdala, stav sa
zhoršoval, myslenie pomalšieho tempa, koherentné po obsahovej a formálnej stránke správne miestami

nevýpravné v obsahoch občasné suiideácie, ťažká vybavenosť novopamäti, mnestické a intelektové
funkcie degradované.Z lekárskej správy zo dňa 06. 05. 2004 súd prvej inštancie zistil, že Z. Y. bola X roky liečená pre
demenciu alzheimerového typu brala Q. XX mg denne. V lekárskej správe zo dňa 05. 12. 2002
bolo uvedené ,,konanie pomerne dobré, na kladné otázky odpovie, zlyháva na zložitejšej verbálnej

komunikácii, zlyháva v čase, zlyháva v logickej operacionalite, patologický test MMSE 25 bodov.“
Z lekárskej správy zo dňa 16. 05. 2003 vyplynulo, že Z. Y. bola v ambulancii sledovaná od decembra
2002 na Alzheimerovu demenciu, orientovaná, bez porúch vnímania, myslenie koherentné, formálne
správne.
Z lekárskej správy zo dňa 09. 02. 2005 súd prvej inštancie zistil, že Z. Y. bola psychiatricky liečená od

roku 2002 na Alzheimerovu demenciu, bola nastavená na medikamentózu liečbu. V ambulancii liečená
od 16. 03. 2004 do 26. 05. 2006. Dňa 16. 03. 2004 bola štandardne psychiatricky vyšetrená, pričom v jej
teste Mini-Mental State Examination dosiahla úroveň 22 bodov, čo svedčí o hranične strednom stupni
Alzheimerovej demencie. Pacientka bola vyšetrená na SMMSE aj dňa 14. 06. 2004 už len s 10 bodmi,
čo je obraz ťažšieho stupňa Alzheimerovej demencie.
VuzneseníOkresnéhosúduBratislavaIIIč.k.30D/558/2009-242,Dnot/69/2009zodňa27.06.2012bola

určená všeobecná cena dedičstva na sumu 13.625,50 Eur, pasíva dedičstva 829,12 Eur a čistá hodnota
dedičstva 12.796,38 Eur. Dedičstvo bolo vyporiadané tak, že hnuteľnosti a to bežný účet so zostatkom
34,98 Eur ku dňu smrti nadobudli T.. A. Y. a A. C. v podiele 1-ice, takisto nehnuteľnosti vedené Správou
katastra Zlaté Moravce, katastrálne územie Vieska nad Žitavou zapísané na LV č.XXXX nadobudla A. C.
akocelok,nehnuteľnostívedenéSprávoukatastraZlatéMoravcekatastrálneúzemieSlepčanyzapísané

na LV č.XXXX nadobudla A. C.. Nehnuteľnosti vedené Správou katastra Zlaté Moravce, katastrálne
územie A. na LV č.XXXX a XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX nadobudol T.. A.
Y., nehnuteľnosti vedené Správou katastra L., katastrálne územie L. zapísané na LV č.XXXX nadobudol
žalobca a žalovaná v podiele 1-ice t.j. v podiele 1/32-iny vzhľadom k celku.
Z výpisu LV č.XXXX zo dňa 25. 04. 2005 vyplynulo, že nehnuteľnosti boli vo vlastníctve A. Y. v podiele

11/16, titul nadobudnutia - dedičstvo, na základe dedičského rozhodnutia D 935/82 zo dňa 30. 07. 1982
ako aj na základe kúpnej zmluvy zapísanej pod č. V 803/04 z 18. 05. 2004, A. C. v spoluvlastníckom
podiele, titul nadobudnutia dedičstvo D 935/82 zo dňa 30. 07. 1982 a Z. Čánikovej v spoluvlastníckom
podiele 1/16.
Súd prvej inštancie uviedol, že právny zástupca žalobkyne až na pojednávaní konanom 20. 03.

2019, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, potom, čo súd predbežne právne vec posúdil a
skonštatoval, že ďalšie dôkazy nevykoná, pretože žiadna zo strán nenavrhovala ďalšie dokazovanie,
predložil súdu prvej inštancie návrh na doplnenie dokazovania a to v dôsledku svojho meškania na
uvedené pojednávanie. Právny zástupca žalobkyne neuviedol, z akých dôvodov doposiaľ tieto návrhy
na vykonanie dokazovania súdu nepredložili.

Súd prvej inštancie poukázal na to, že civilné sporové konanie upravuje v ustanovení § 153 Civilného
sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) sudcovskú koncentráciu konania a v ustanovení § 154 CSP
zákonnú koncentráciu konania. Zákonná koncentrácia konania znamená, že prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa dokazovanie končí. To znamená, že v prejednávanej veci tieto prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany mohli obe strany sporu uplatniť na súde najneskôr dňa 20. 03. 2019,
kedy súd vo veci vykonal pojednávanie a na tomto pojednávaní vyhlásil dokazovanie za skončené.
Táto zákonná koncentrácia konania však neznamená, že strany sporu môžu prostriedky procesnej
obrany a prostriedky procesného útoku uplatňovať až do skončenia zákonnej koncentrácie konania,
pretože sudcovská koncentrácia konania znamená, že prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany treba uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana sporu mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Využívanie
prostriedkov procesnej obrany alebo prostriedkov procesného útoku nemôže viesť k prieťahom v
súdnom konaní, pretože práve sudcovská koncentrácia konania a zákonná koncentrácia konania má
prispieť k rýchlemu konaniu a má zabrániť zdržiavaniu konania niektorou zo strán sporu. Účelom

sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 CSP, o ktorej súd prvej inštancie poučil žalobkyňu v
písomnom poučení z 03. 05. 2018, je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor niektorými procesnými
úkonmi.Žalobkyňapočasceléhokonaniatvrdila,žeZ.Y.nebolaspôsobilánaprávneúkony,avšakpočas
konania poukazovala výlučne na lekárske správy o zdravotnom stave Z. Y. a znalecké dokazovanie
nenavrhovala. Znalecké dokazovanie navrhol právny zástupca žalobkyne až na pojednávaní konanom

dňa 20. 03. 2019 pred prednesom záverečných rečí, pričom počas celého priebehu konania nedošlo
k zmene skutkových tvrdení, ktoré by bránili žalobkyni takéto dôkazy navrhnúť súdu aj skôr. Súd prvej
inštancie mal za to, že žalobkyňa mala dostatočný časový priestor (1rok a 4 mesiace od začiatku
konania o veci samej) na to, aby predložila súdu návrhy na dokazovanie, spravila tak až na samotnompojednávaní. Takéto využívanie prostriedkov procesnej obrany nie je v súlade s ustanovením § 153 CSP,
preto súd prvej inštancie na žalobkyňou predkladané návrhy na vykonanie dokazovania neprihliadal a
tieto návrhy nevykonal.

Žalobkyňa sa vo svojej žalobe domáhala určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke
podľa § 137 písm. c) CSP. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je základným procesným
predpokladom každej tzv. určovacej žaloby, pričom bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa
takouto žalobou vecne. Uvedené znamená, že v konaní o tzv. určovacej žalobe je vyriešenie si otázky
existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení prvou povinnosťou súdu,

pretože len kladná odpoveď na túto otázku poskytuje priestor pre ďalšie konanie vo veci samej,
kým naopak odpoveď záporná má viesť k bezodkladnému zamietnutiu žaloby z dôvodu čo najväčšej
hospodárnosti konania.
Podľa ustálenej judikatúry súdov naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný najmä vtedy, ak
by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie
stalo neistým. Žalobkyňa sa určovacej žaloby domáhala z dôvodu, že ako vlastník nehnuteľnosti je v

evidencii nehnuteľnosti zapísaný žalovaný, pričom titul nadobudnutia jeho vlastníckeho práva by mal byť
neplatný. Podľa názoru prvoinštančného súdu žalobkyňa v konaní preukázala svoj naliehavý právny
záujem na danom určení voči žalovanému, ktorý je v evidencii nehnuteľností zapísaný ako vlastník
nehnuteľnosti zapísaných na LV č.XXXX pre katastrálne územie L..
Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie

dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu
na jej procesné postavenie. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena.
Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že nevedie k preukázaniu
jej tvrdení, resp. ju splní bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno táto strana neuniesla.
V priebehu konania žalobkyňa tvrdila, že Z. Y. nebola v roku 2004 spôsobilá uzavrieť právny

úkon - kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu časti podielu na žalovaného. Nedostatok
spôsobilosti odôvodňovala predloženými lekárskymi správami, z ktorých vyplýva, že od roku 2002 trpela
Alzheimerovou demenciou. Vyhodnotením ňou predložených lekárskych správ o zdravotnom stave Z. Y.
nebolo možné posúdiť, či Z. Y. aj napriek tomu, že trpela Alzeimerovou demenciou nebola spôsobilá na
uzavretie kúpnej zmluvy tak, ako to tvrdila žalobkyňa. Samotná skutočnosť, že takýmto druhom choroby

Z. Y. trpela nepreukazuje, že takúto zmluvu uzavrieť nemohla a že na takýto právny úkon nebola v čase
podpisu kúpnej zmluvy spôsobilá. Súd prvej inštancie teda nemal jednoznačne preukázané, že Z. Y.
v čase podpisu kúpnej zmluvy nemala spôsobilosť na právne úkony. Keďže žalobkyňa nepreukázala
nespôsobilosť Z. Y. na uzavretie kúpnej zmluvy so žalovaným, súd prvej inštancie vyhodnotil, že Z.
Čániková bola spôsobilá uzavrieť kúpnu zmluvu, preto žalobu zamietol.

O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP,
pretože žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný, a tak mu súd prvej inštancie priznal nárok na plnú
náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu žalobkyňa podala včas odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd

rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ h/ CSP.
Podľa jej názoru súd prvej inštancie vydal rozsudok napriek tomu, že neboli splnené zákonné podmienky
pre jeho vydanie, pričom rozsudok nie je riadne odôvodnený, a to najmä s ohľadom na absenciu
odôvodnenia vo vzťahu k naplneniu jednotlivých predpokladov nevyhnutných na rozhodnutie.

Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku obmedzil len na zhrnutie žaloby, citáciu relevantných
ustanovení CSP a len v jednom odseku (odsek 22) uviedol samotné odôvodnenie rozsudku, t.j. úvahy,
ktorýmisaprivydávanírozsudkuriadil.Nedostatočnýmodôvodnenímrozsudku jejbola odňatámožnosť
konať pred súdom, čo predstavuje zásah do jej práva na spravodlivé súdne konanie, ktoré je zakotvené
v Listine, Dohovore, Charte, Ústave SR, ako aj v samotnom CSP.

Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo v rozsudku jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a jej právne argumenty, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a ako
vec právne posúdil, pričom bol povinný dbať na to, aby bolo odôvodnenie presvedčivé, len v takomto
prípade by bolo možné považovať odôvodnenie rozsudku za také odôvodnenie, ktoré by bolo v súlade
s právom na spravodlivý proces.

Skutočnosť, že súd prvej inštancie nekriticky nazeral na skutočnosti tvrdené žalovaným a nesplnil
svoju povinnosť riadneho a dostačujúceho odôvodnenia rozhodnutia znamená zamedzenie spravodlivej
ochrany jej práv a oprávnených záujmov a zároveň porušenie jej práv a právom chránených záujmov,čo je v priamom rozpore nielen s článkom 2 ods. 1, 2 CSP, ale aj so základnou procesnou zásadou
zákazu denegatio iustitiae. V tejto súvislosti poukázala na nález ÚS SR sp. zn. II. US 464/2011.
Zdôraznila, že jej právny zástupca predložil súdu prvej inštancie návrh na vykonanie dôkazov dňa 20.

03 .2019 a to zaslaním do elektronickej schránky prvoinštančného súdu. V čase o 08:57 sa jej právnemu
zástupcovi vrátila doručenka, v ktorej bolo uvedené: „Dobrý deň, dňa 20. 03. 2019 o 7:54 bola správa
úspešne doručená. S pozdravom, prevádzka portáluslovensko.sk.“
Z uvedeného vyplýva, že predložila súdu prvej inštancie návrh na vykonanie dôkazov pred začatím
pojednávania,ktorésauskutočnilodňa20.03.2019o10:00hod.,t.j. predzačatímpojednávania.Dôvod,

pre ktorý tieto návrhy na vykonanie dokazovanie súdu prvej inštancie nepredložila skôr, bol ten, že sa
zdravotnú dokumentáciu Z. Y. snažila získať od ošetrujúceho lekára, tento jej ich však odmietol vydať
s tým, že tieto vydá len konajúcemu súdu. O tejto skutočnosti pravdepodobne jej substitučný právny
zástupca nemal vedomosť.
Ďalej poukázala na obsah Zápisnice o pojednávaní zo dňa 20. 03. 2019, pričom podľa jej názoru
uplatnila prostriedok procesného útoku, a to návrh na vykonanie dôkazov zo dňa 20. 03. 2019 včas t.j.

do uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí a to elektronickým podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie
doručené dňa 20.03.2019 o 07:54 hod.
Ak by aj prvoinštančný súd nebral do úvahy predmetné elektronické podanie, jej substitučný právny
zástupca uplatnil prostriedok procesného útoku (návrh na vykonanie dôkazov) včas, pretože ho uplatnil
do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené (§ 154 CSP).

Zdôraznila, že pojednávanie dňa 20. 03. 2019 bolo prvým pojednávaním, ktoré sa
konalo, pretože prvé pojednávanie nariadené na 18. 02. 2019 bolo odročené bez prejednania veci). Síce
poukazovala na lekárske správy, ale zároveň osobne žiadala od ošetrujúceho lekára Z. Y. jej zdravotnú
dokumentáciu, ktorú jej však ošetrujúci lekár odmietol vydať s tým, že túto vydá len konajúcemu súdu a
to na výzvu konajúceho súdu, preto nemala inú možnosť ako podať návrh na vykonanie dôkazov.

Podľa jej názoru ani súd ju nemôže limitovať kedy a akým spôsobom prostriedky procesného útoku
uplatní, ak tak urobí v súlade so zákonom. V danom prípade ona návrh na
vykonanie dôkazov uplatnila včas.
Súdprvejinštancie postupom, nazákladektoréhoneprihliadalnaňoupredkladanénávrhynavykonanie
dokazovania a tieto nevykonal, napriek tomu, že boli ňou uplatnené včas založil vadu konania a svojím

postupom de facto „odmietol vykonať spravodlivosť.“
V konaní preukázala svoj naliehavý právny záujem na danom určení voči žalovanému.
Mala za to, že súd prvej inštancie nemá odborné znalosti a vedomosti na to, aby bol spôsobilý posúdiť,
či bola Z. Y. spôsobilá na uzatvorenie kúpnej zmluvy alebo nie. Práve z tohto dôvodu navrhla vykonať
znalecké dokazovanie v súlade s § 207 CSP, pričom súd prvej inštancie mal tomuto návrhu s ohľadom

na to, že bolo potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, vyhovieť, pretože len
znalecký posudok môže odpovedať na otázku či Z. Y. bola v čase podpisu kúpnej zmluvy spôsobilá na
právne úkony.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Mal za to, že odvolanie žalobkyne je formálne bez uvedenia vecných dôvodov, ktoré by mohli spochybniť
rozsudok prvoinštančného súdu. Žalobkyňa zostala na svojich skutkových tvrdeniach, pričom na ich
preukázanienenavrhlavykonaťrelevantnédôkazy,hocitakmohlaamalaurobiťužpripodanížaloby. Ani
jeden z dôkazov tykajúcich sa apríla 2004 nesvedčil o tom, že by Z. Y. nebola spôsobilá na právne úkony,

alebo na právny úkon podpisu kúpnej zmluvy alebo právny úkon potvrdzujúci prevzatie kúpnej ceny.
Sama o sebe liečba Alzheimerovej choroby nie je dôkazom straty spôsobilosti na právne úkony. I z listu
Úradu Bratislavského samosprávneho kraja, odboru odvetvových činností Bratislava zn. ÚHK-36/2004
zo dňa 28. 05. 2004 vyplynulo vyjadrenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne z 10. 05. 2004, t.j. že Z. Y.
nemala v dokumentácii diagnózu M.Alzheimer uvedenú, ale mala uvedenú len susp. Alzheimerov typ.

a alzheimerika môžu byť predpisované až pri jasne postavenej a jednoznačnej diagnóze. Žalobkyni nič
nebránilo navrhnúť znalecké dokazovanie na posúdenie zdravotného stavu Z. Y. už pri podaní žaloby v
novembri 2017 alebo v jej vyjadrení, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené 29. 06. 2018. Rovnako
tak mohla navrhnúť výsluch M.. E. a M.. M..
Ak by žalobkyňa včas v súlade s CSP navrhla znalecké dokazovanie, znalec by si zadovážil zdravotnú

dokumentáciu vedenú príslušnými lekármi, možno by ich aj oslovil v súvislosti so znaleckým úkonom.
Výsluch žalobkyňou menovaných lekárov bez vykonaného znaleckého dokazovania by však nebol
dôkazom o strate spôsobilosti Z. Y. na právne úkony.Tvrdenie žalobkyne ohľadne dôvodov, pre ktoré nepredložila súdu prvej inštancie ako dôkaz zdravotnú
dokumentáciu Z. Y., je nepresvedčivé.
Sprístupňovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie je upravené v § 25 zákona č. 576/2004 Z.z. o

zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. Žalobkyňa ako dcéra poručiteľky má právo na sprístupnenie údajov zo
zdravotnej dokumentácie v celom rozsahu.
Návrh žalobkyne preukazovať pravosť podpisu Z. Y. na kúpnej zmluve a tiež na potvrdení o prevzatí
časti kúpnej ceny, považuje za nadbytočný. Osvedčením pravosti podpisu notár, alebo ním poverený

zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený, listinu vlastnoručne podpísala.
Samotné osvedčenie sa vyznačí na listine formou osvedčovacej doložky. Ak by napr. na kúpnej zmluve
nebol pravý podpis Z. Y., potom táto pochybnosť žalobkyne napáda notársky úrad nie neschopnosť
poručiteľky posúdiť následky svojho konania. Vykonanie uvedeného dôkazu nepreukazuje žalobkyňou
tvrdené konanie Z. Y. v duševnej poruche, pre ktoré by nevedela posúdiť následky svojho konania.
Návrh na vykonanie dôkazov mohla žalobkyňa oznámiť súdu prvej inštancie aj písomnou formou na

pojednávaní nariadenom na deň 18. 02. 2019, ktoré bolo zmarené zo strany žalobkyne.
Žalobkyňa mala možnosť využiť na preukázanie ňou tvrdených skutočností aj inštitút
súkromného znaleckého posudku.
Žalobkyniničnebránilo,abyžalobu,vktorejnapádaprevodvlastníctvanazákladekúpnejzmluvy,podala
ešte počas života Z. Y., matky žalobkyne. Žalobkyňa mala počas života Z. Y. preukázateľne vedomosť

o kúpnej zmluve. Mal za to, že súd prvej inštancie procesným postupom žalobkyni neznemožnil
uskutočnenie jej patriacich procesných práv a ani nedošlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý
proces a konanie nie je postihnuté inou vadou.
Súd prvej inštancie vykonal dôkazy, ktoré žalobkyňa navrhla a predložila súdu. Iné vykonať nemohol,
pretože ich nenavrhla. Žalobkyňa sama uviedla, že jej ošetrujúci lekár odmietol vydať zdravotnú

dokumentáciu. Teda už v tom momente mala súdu prvej inštancie navrhnúť vykonanie dôkazu
zabezpečenia zdravotnej dokumentácie.
Žalobkyňa návrh na vykonanie dôkazu podala až dňa 20. 03. 2019 0 7:54 do elektronickej schránky.
Prevádzka portálu Slovensko.sk potvrdila prijatie 20.03.2019 o 8:57 hod., čo nie je včas uplatnený
návrh na vykonanie dôkazu, ktorý objektívne mohol byt' navrhnutý už 13. 11. 2017 spolu s podaním

žaloby, pretože skutkové tvrdenie - nespôsobilosť na právne úkony Z. Y. pre Alzheimerovu chorobu sa
nezmenilo. Súd prvej inštancie žalobkyňu vyzval na podanie návrhu na vykonanie dôkazov podaním zo
dňa 03. 05. 2018. V danom prípade žalobkyňa navrhla výsluch svedkov (lekárov) jednak neskoro a ani
neuviedla ich celé mená a adresy, z ktorých by ich súd prvej inštancie mal predvolávať.
Ani z lekárskych správ predložených žalobkyňou nevyplýva, že Z. Y. nebola spôsobilá na právne úkony.

Podľa žalobkyne mala Z. Y. duševnú poruchu, ktorá je bránila posúdiť následky svojho konania,
ale v januári 2009 sa Z. Y. mohla sama zúčastniť aktu podpísania kúpnej zmluvy alebo výhradnej
sprostredkovateľskej zmluvy, alebo mohla udeliť plnomocenstvo žalobkyni na zastupovanie. Čiže v roku
2009 duševnou poruchou, ktorá by jej bránila posúdiť následky konania už netrpela. V konaní nebol
navrhnutý ani výsluch samotnej žalobkyne.

Podľa jeho názoru Z. Y. netrpela takou duševnou poruchou, ktorá by jej bránila rozpoznať následky
svojho konania.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukázala na to, že v odvolaní uviedla niekoľko
vecných dôvodov, ktoré jednoznačne spochybňujú dôvodnosť a zákonnosť rozsudku a v žiadnom

prípade odvolanie nie je formálne. Súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Zotrvala na tom, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnený, a to najmä s ohľadom na
absenciu odôvodnenia vo vzťahu k naplneniu jednotlivých predpokladov nevyhnutných na rozhodnutie,

preto odôvodnenie rozsudku nepochybne zasahuje do jej práva na spravodlivý proces. Nedostatočným
odôvodnením rozsudku bola jej odňatá možnosť konať pred súdom, čo predstavuje zásah do jej práva
na spravodlivé súdne konanie.
Odôvodnenie rozsudku je v príkrom rozpore s ustanovením § 220 ods.2 CSP, Listinou, Chartou, Ústavou
SR, slovenskou a európskou judikatúrou, nakoľko je nedostatočne odôvodnené, arbitrárne a nedáva

odpoveď na to, akými úvahami sa súd prvej inštancie pri vydávaní rozsudku riadil.
Návrh na vykonanie dôkazov predložila pred začatím pojednávania, pričom dôvod pre ktorý tieto návrhy
navykonaniedokazovanie nepredložilaskôrbolten,žečasťzichzdravotnádokumentáciaZ.Y.,ktorésa
snažilazískaťodošetrujúceholekára,nemalakdispozíciianivčasepodaniažalobyaanivčasepodaniaodvolania, nakoľko ošetrujúci lekár ich odmietol jej vydať s odôvodnením, že tieto vydá len konajúcemu
súdu, preto nemohla k žalobe pripojiť dôkazy, nakoľko nimi bez vlastnej viny nedisponovala a teda
v danom prípade bola splnená podmienka prezumovaná v § 132 ods. 3 CSP.

Pred podaním žaloby a až do pojednávania konaného dňa 20. 03. 2019 verila, že sa jej podarí
zabezpečiť zdravotnú dokumentáciu Z. Y. a ak by sa jej to podarilo, nemusela by navrhovať ani znalecké
dokazovanie, ani výsluch M.. E. resp. M.. M., nakoľko zo zdravotnej dokumentácie by boli jej tvrdenia
o zdravotnom stave Z. Y. zrejmé a dostatočne preukázané. Ona navrhla znalecké dokazovanie na
posúdenie zdravotného stavu Z. Y., ako aj výsluch navrhnutých svedkov v súlade s ustanovením § 154

R. a teda včas.
Uviedla, že osobne navštívila ošetrujúceho lekára Z. Y. a požiadala ho o zdravotnú dokumentáciu Z. Y.,
pričom tento ju odmietol jej vydať s odôvodnením, že túto vydá len konajúcemu súdu.
Ona uplatnila prostriedok procesného útoku - návrh na vykonanie dôkazov včas t.j. do vydania
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí a to elektronickým podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie
doručené dňa 20. 03. 2019 o 07:54 hod., pričom návrh na vykonanie dôkazov bol podaný včas, t.j. do

vydania uznesenia, ktorým súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené, teda ho podal včas
v súlade s ustanovením § 154 CSP.
Uviedla, že súd prvej inštancie ju nemôže limitovať kedy a akým spôsobom prostriedky procesného
útoku uplatní, ak tak urobí v súlade so zákonom.

5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že právny zástupca žalobkyne na pojednávaní
dňa 20. 03. 2019 až po vykonaní dokazovania predložil súdu prvej inštancie návrh na vykonanie
dôkazov, a to znalecké dokazovanie na posúdenie zdravotného stavu Z. Y., znalecké dokazovanie
smerujúcekprevereniupravostipodpisovnakúpnejzmluve,znaleckédokazovaniesmerujúcekpravosti
podpisu Z. Y. na potvrdeniach, ktorými potvrdila prevzatie kúpnej ceny, zabezpečenie kompletnej

zdravotnej
dokumentácie Z. Y. a výsluch M.. E. a M.. M..
Za obdobie od podanie žaloby 13. 11. 2017 do vyhlásenia rozsudku dňa 20. 03. 2019
uplynulocca16mesiacov,atedaprvoinštančnýsúd poskytol dostatočnýčasovýpriestor,abyžalobkyňa
preukázala svoje tvrdenia alebo včas navrhla dôkazy na preukázanie jej tvrdení.

Návrh podaný elektronicky v deň pojednávania alebo návrh prednesený po vykonaní
dokazovania je oneskorený. Civilný sporový poriadok kladie dôraz na včasnú procesnú aktivitu
strán, rýchlosť a hospodárnosť konania (viď rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystricisp. zn. 41/
Cob/60/2018 zo dňa 30. 05. 2018).
Sprístupňovanie zdravotnej dokumentácie upravuje § 25 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej

starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Súd prvej inštancie procesným postupom žalobkyni neznemožnil uskutočnenie jej patriacich procesných
práv a ani nedošlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. Konanie nie je postihnuté inou
vadou.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvala na odvolaní i na argumentoch v odvolaní
vrátane argumentoch vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného.

7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a

contrario a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
8. Vzhľadom na argumenty žalobkyne, ktoré uviedla ako dôvody odvolania, odvolací súd v prvom
rade skúmal, či v rámci prvoinštančného konania nedošlo zo strany súdu prvej inštancie k takému
procesnému postupu, ktorý by bolo možno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces.

9. Porušenímprávana spravodlivýprocessarozumietakýnesprávnyprocesnýpostupsúdupriečiacisa
zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorým sa strane znemožní realizácia
tých jeho procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a
právom chránených záujmov. Zákon v žiadnom zo svojich ustanovení pojem spravodlivý proces bližšie
nešpecifikuje, pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký

postup súdu, ktorý znemožňuje strane realizáciu konkrétnych procesných práv a právom chránených
záujmov, priznaných mu Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených
záujmov, ktoré by inak strana mohla pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho
postupu súdu vylúčený. Vždy musí o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv (napríkladmôže ísť o právo predniesť alebo doplniť svoje návrhy, zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať sa k veci,
právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným
dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu

i k právnej stránke veci, právo podávať opravné prostriedky). Porušenie práva na spravodlivý proces
nezakladá samo tvrdenie strany o existencii tejto procesnej vady; určujúcim je zistenie, že k vade
tejto povahy skutočne došlo. Ak došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, táto skutočnosť je
okolnosťou, pre ktorú odvolací súd napadnuté rozhodnutie zruší, pretože rozhodnutie vydané v konaní
postihnutom touto závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (pozri napríklad

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/6/2010 zo dňa 26. 03. 2012, sp.
zn. 3Cdo/158/2012 zo dňa 14. 11. 2012, sp. zn. 4Cdo/108/2012 zo dňa 26. 02. 2013 alebo sp. zn.
5Cdo/286/2012 zo dňa 07. 03. 2013).
10. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej
vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp.zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
11. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR
tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo
nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane
sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj

R 129/1999 a rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).
Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu
činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné
rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“
nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom

už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita,
výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na
ktoré súd rozhodol. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré

(porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so
súdnou ochranou práva.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že spoluvlastnícky podiel
vo veľkosti podielu 1/2 na nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po poručiteľke Z. Y., rod. C., nar. 15. 01.
1926, r.č. XXXXXX/XXX naposledy bytom P. XXXX/XX, K., zomr. XX. XX. XXXX. Žalobkyňa k žalobe

pripojila dôkazy (List vlastníctva XXXXX zo dňa XX. XX. 2005, uznesenie Okresného súdu Bratislava
III zo dňa 27. 06. 2012, sp. zn. 30D/558/2009, sprievodku zo dňa 19. 02. 2002, lekárske správy zo dňa
19. 02. 2002, 16. 09. 2002, zo dňa 05. 12. 2002, deklarácia o liečbe zo dňa 09. 02. 2015, , inzerát č. 2932908
zverejnený na www.nehnuteľnosti.sk. (č.l.1-30 spisu).

13. Súd prvej inštancie po doručení vyjadrenia žalovaného k žalobe datovaného ku dňu 27. 12. 2017
(č.l. 93-135 spisu) vyzval žalobkyňu výzvou zo dňa 03. 05. 2018, aby sa žalobkyňa v lehote do 10 dní
odo dňa doručenia vyjadrenia žalovaného k žalobe vyjadrila a aby uviedla ďalšie skutočnosti a označila
dôkazy na svoju obranu, pretože na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí
prihliadnuť, pričom súd prvej inštancie poučil žalobkyňu o sudcovskej koncentrácii konania podľa § 153

CSP (č.l. 250 spisu).

14. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 27. 12. 2017 vyjadrila písomným podaním
zo dňa 28. 06. 2018 (č.l. 264 spisu).

15. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 18. 02. 2019 o 9:00 hod. a zároveň doručil
žalobkyni (jej právnemu zástupcovi) vyjadrenie žalovaného zo dňa 24. 07. 2018. Následne súd prvej
inštancie na základe návrhov žalobkyne i žalovaného odročil pojednávanie nariadené na deň 18. 02.
2019 na deň 20. 03. 2019 o 10:00 hod.16. Odvolací súd zistil, že žalobkyňa procesný úkon ,,Návrh na vykonanie dôkazov“ zo dňa 20. 03.
2019, v ktorom navrhla vykonanie dôkazov: a/ znalecké dokazovanie na posúdenie zdravotného stavu

Z. Y. v rozhodnom období, b/ znalecké dokazovanie smerujúce k prevereniu pravosti podpisov na kúpnej
zmluve, ktorou Z. Y. previedla časť svojho spoluvlastníckeho podielu na žalovaného a pravosti podpisov
na potvrdení, c/ znalecké dokazovanie smerujúce k pravosti podpisu pani Z. Y. na potvrdeniach, ktorými
potvrdila prevzatie kúpnej ceny za časť spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, d/ zabezpečenie
kompletnej zdravotnej dokumentácie pani Z. Y., e/ výsluch M.. U. E. - lekára pani Z. Y., f/ výsluch M..

P. M. - lekára pani Z. Čánikovej (č.l. 322 spisu), doručila súdu prvej inštancie dňa 20. 03. 2019 o 07:54
hod. v elektronickej podobe (č.l. 326 spisu), teda pred prvým pojednávaním a zároveň na pojednávaní
dňa 20. 03. 2019.

17. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 20. 03. 2019 uviedol: ,,Súd konštatuje, že vzhľadom na to,
že na začiatku pojednávania neboli návrhy na doplnenie dokazovania, pričom skonštatoval, že ďalšie

dôkazy nebude vykonávať, súd na tento návrh ani nebude prihliadať, vzhľadom na to, že bol podaný
oneskorene.“ Následnesúdprvejinštancie napojednávanípripustilzmenužalobyohľadne určenia,že
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti podielu 7/16-in na nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po poručiteľke
Z. Y., rod. C., nar. XX. XX. XXXX, r.č. XXXXXX/XXX naposledy bytom P. XXXX/XX, K., zomr. XX. XX.
XXXX a vyhlásil rozsudok vo veci samej, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol.

18. Podľa čl. 8 Základných princípov Civilného sporového poriadku strany sporu povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s
princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
19. Z čl. 10 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku vyplýva stranám povinnosť
postupovať v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. Súd môže určiť stranám záväzné

procesné lehoty na niektoré procesné úkony (čl. 10 ods. 3 Základných princípov Civilného sporového
poriadku). S týmito zásadami je spojená aj povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP).

20. Vychádzajúc z uvedeného sú strany sporu povinné rešpektovať pokyny súdu smerujúce k
prejednaniu sporu, pričom zákon umožňuje súdu určiť stranám záväznú lehotu na predloženie vyjadrení
obsahujúcich skutkové tvrdenia, prípadne na predloženie návrhov na vykonanie dôkazov s tým, že
v prípade nedodržania predmetnej lehoty súd nemusí na neskôr predložené tvrdenia alebo návrhy
prihliadnuť, čo predstavuje procesnú preklúziu práva. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je

zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán
(napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové
návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu
k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní) a zabezpečiť tak, aby poskytnutie
súdnej ochrany bolo rýchle a účinné.

21. Zákonná koncentrácia predstavuje objektívnu časovú hranicu na uplatňovanie prostriedkov
procesnej obrany a prostriedkov procesného útoku, ktorou je moment vyhlásenia uznesenia, ktorým súd
skončí dokazovanie (§ 154 CSP).
22. Ako už bolo uvedené, žalobkyňa ,,Návrh na vykonanie dôkazov“ zo dňa 20. 03. 2019 doručila
súdu prvej inštancie dňa 20. 03. 2019 o 07:54 hod. elektronickými prostriedkami (č.l. 326 spisu),

teda pred prvým pojednávaním a zároveň na prvom pojednávaní vo veci samej dňa 20. 03. 2019,
a to pred vyhlásením uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, preto súd prvej inštancie mal na
tento prostriedok procesného útoku žalobcu prihliadnuť, majúc za to, že nebol určený na svojvoľné a
bezúspešné uplatňovanie práva, ani neviedol k prieťahom v konaní (čl. 5 CSP), čím by bol porušený
princíp hospodárnosti konania, a tým povinnosť riadneho vedenia sporu, t.j. procesná diligencia (čl. 8

CSP).

23. Podľa názoru odvolacieho súdu i v prípade, ak by žalobkyňa uvedený prostriedok procesného útoku
uplatnila vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe vzhľadom na výzvu súdu prvej inštancie zo
dňa 03. 05. 2018, súd prvej inštancie by musel rovnako postupovať, a to nariadiť pojednávanie vo

veci samej.

24. Keďže vzhľadom na okolnosti predmetného prípadu vychádzajúc z objektívnych kritérií (právna
zložitosť sporu) a subjektívnych kritérií (schopnosť žalobkyne zabezpečiť dôkazné prostriedky) súdprvej inštancie mal prihliadnuť na prostriedok procesného útoku žalobkyne, pričom bez opodstatnenia
zamietol návrh na vykonanie žalobkyňou navrhnutých dôkazov, porušil právo žalobkyne na spravodlivý
proces.

25. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu
zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP)
ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

26. Úlohou okresného súdu bude prihliadnuť na žalobkyňou predložené prostriedky procesného útoku
(vrátane Znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 2/2020 zo dňa
27. 01. 2020 znalca M.. A. V.; č.l.458- 462 spisu) i prostriedky procesnej obrany predložené žalovaným,
pričom súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 191 CSP bude dôkazy hodnotiť podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadne na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo a opätovne rozhodnúť o žalobe žalobkyne.

27. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
28. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).