Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 19, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/6/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612200331
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1612200331.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: V., proti žalovanému:

S., zastúpený Consilior Iuris s.r.o., IČO: 47 231 157, Miletičova 23, 821 09 Bratislava, o zaplatenie sumy
12.000 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 5.401 € z a s t a v u j e.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých

výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 13.01.2012 sa žalobca voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 12.000 € s príslušenstvom titulom náhrady nákladov na odstránenie následkov
zatopenia domu a zľavy z kúpnej ceny. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 15.01.2010
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v obci W., k.ú. W.
zapísaným na LV č. XXXX. O ponuke predaja nehnuteľností sa žalobca dozvedel z inzerátu realitného
makléra I., menovca žalovaného. Za predaj nehnuteľností bola dojednaná kúpna cena vo výške 94.000
€, za sprostredkovanie predaja bola dojednaná suma 3.000 € ako provízia pre I. ktoré sumy podľa

podmienok v zmluve vložil žalobca do notárskej úschovy zriadenej dňa 15.01.2010 notárom N.. Žalobca
v žalobe uvádza, že v dňoch od 16.01.2010 do 22.01.2010 prišlo k vytopeniu domu, v dôsledku poklesu
teplôt v rozhodnom období došlo k poškodeniu vykurovacieho systému v dome, následkom čoho bola
porušená tesnosť spojov jednotlivých článkov radiátorov, ktoré začali prepúšťať vodu. Vzhľadom k veku
domu bol celý systém neopraviteľný a žalobca bol nútený ho na jar 2010 vymeniť za náklady 2.500
€. Vytekajúca voda z kuchyne pretiekla do vedľajšej izby a prenikla cez dlážkovú podlahu do podložia
domu. Jediným riešením bolo odstránenie starej podlahy a vybudovanie kompletne novej podlahovej

konštrukcie za vynaložené náklady v rozsahu položkovitého rozpočtu ODIS Žilina 1.099 €. Žalovaný v
reakcii na oznámenú škodu problém vytopenia bagatelizoval, ako vyplýva z e-mailovej komunikácie zo
dňa 07.02.2010, 10.02.2010 a 13.02.2010. Nárok na zľavu z kúpnej ceny žalobca odôvodnil tým, že dňa
04.03.2010 dal vymerať kúpený pozemok, po zameraní hraníc bolo zistené, že časť parcely č. XXXX/
X vo výmere 92 m2 užíva obec W., ide o asfaltový chodník a časť trávnatého pásu oddeľujúceho ho
od cestnej komunikácie. Podľa predajnej ceny pozemkov 69,70 €/m2, za ktoré v tom čase predávala
pozemky obec W. prostredníctvom spoločnosti Láb Invest, s.r.o. a Znaleckého posudku č. 01/2012

predstavuje cena časti pozemku 92 m2 sumu 5.500 €. Žalobca ešte uvádza, že preberací protokol zo
dňa 26.01.2010 nepodpísal, nakoľko nepravdivo a nereálne popisoval stav po vytopení. Žalobca nárok
na náhradu škody spôsobenej vytopením odôvodňuje porušením povinností čl. VII. ods. 2 a čl. VII. ods.
7 písm. d) a nárok na zľavu z ceny porušením povinností čl. VII ods. 1 písm. a) Kúpnej zmluvy.2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu 23.04.2012, uviedol, že o výmene ústredného
kúrenia sa dozvedel až zo žaloby, náklady cca 2.500 € vôbec neboli predmetom komunikácie so

žalobcom. Vykurovanie bolo naviac staré, preto žalovaný spochybňuje súvislosť investície s vytopením.
Rozpočet ODIS Žilina je vypracovaný 10.01.2012, t.j. nie je zrejmé, ako súvisí s reálnou škodou. V
prípade nevyužiteľnosti časti pozemku parc.č. XXXX/X žalovaný síce uvádza, že právo obce nie je
vyznačené na liste vlastníctva ako ťarcha, avšak žalobca kúpil nehnuteľnosť so všetkými informáciami,
ktoré v tom čase existovali. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca nepodpísal preberací protokol, príslušnú

poštovú zásielku neprevzal. Zároveň v doplnení vyjadrenia zo dňa 20.05.2012 žalovaný namieta
právomoc súdu SR konať a rozhodnúť vo veci.

3. Podaním doručeným súdu dňa 31.05.2018 žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 4.901 €
späť a žiadal konanie v uvedenej časti zastaviť. Vlastnícke právo na žalobcu prešlo právoplatnosťou
vkladu, ktorá nastala doručením rozhodnutia správy katastra dňa 25.01.2010. Podľa vyhlásenia I.

suseda, k vytopeniu prišlo okolo 18.01.2010, teda pred nadobudnutím vlastníckeho práva žalobcu s
poukazom na § 590 Občianskeho zákonníka. Žalobca má za to, že škoda vznikla porušením povinností
žalovaného podľa § 415 Občianskeho zákonníka a povinnosti predávajúceho v zmysle čl. VII. bod
7 písm. d) zmluvy. Vytopenie vzniklo tak, že žalovaný ponechal otvorený ventil na prípojke pre
práčku. Okrem vytopenia prišlo z dôvodu silných mrazov (-20 st.) k poškodeniu vykurovacieho systému,

ktorý musel žalobca vymeniť. Žalobca navrhol, aby súd zabezpečil odborné vyjadrenie znalca na
presné určenie výšky škody. Žalovaná suma po čiastočnom späťvzatí žaloby vo zvyšnej časti podľa
žalobcu pozostáva zo sumy 1.099 € titulom nákladov na výmenu podlahy, zostatkovej ceny pôvodného
ústredného kúrenia v sume 500 € a sumy 5.500 € titulom zľavy z kúpnej ceny za nevyužiteľnosť
časti pozemku parc.č. XXXX/X. vo výmere 92 m2, táto právna vada sa nedala podľa žalobcu zistiť z

doloženého listu vlastníctva.

4. Žalovaný k podaniu žalobcu dňa 18.06.2018 uviedol, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam právoplatnosťou rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu dňa 22.01.2010, nie
25.01.2010 ako uvádza v podaní. Žalobca domáha náhrady škody podľa § 415 Občianskeho zákonníka,

pričom žiadnym spôsobom nepreukázal porušenie povinnosti zo strany žalovaného, vznik škody ani
príčinnú súvislosť medzi konaním a opomenutím žalovaného a následkom. Žalobca nepreukázal
porušenie čl. VII bod 7 písm. d) zmluvy, obmedzil sa iba na tvrdenie, že žalovaný nechal otvorený
ventil na prípojke pre práčku. Žalovaný tieto tvrdenia výslovne popiera ako nepravdivé. Z vyjadrenia
I. nevyplývajú skutkové tvrdenia žalobcu. Aj pre prípad, že by žalobca preukázal zodpovednosť

žalovaného za škodu spôsobenú vytopením, žalovaný vznáša námietku premlčania uplatneného
nároku, nakoľko žalobca sa o škode dozvedel najneskôr 21.01.2010. Čo sa týka výšky škody, žalovaný
poukazuje na rozpor skutkových tvrdení žalobcu a predložených listinných dôkazov, keď škoda vo výške
1.099 € mala predstavovať náklady na vybudovanie novej podlahy podľa rozpočtu ODS Žilina, ktorý bol
vypracovaný až 10.01.2012. Ku škode vo výške 500 € za údajnú výmenu obehového čerpadla žalobca

nepredložil žiaden dôkaz. V prípade nároku na zľavu z kúpnej ceny žalobca ničím nepreukázal vady
predanej veci, ktoré by dodatočne vyšli najavo a o od ktorých sa odvíja uplatňovaná zľava, ktorá by
zodpovedala rozsahu a povahe vád. O nevyužiteľnosti časti pozemku sa žalovaný dozvedel až z e-
mailu žalobcu zo dňa 14.03.2010, preto podľa žalobcu nemožno spravodlivo od žalovaného požadovať
zľavu z ceny, táto skutočnosť bola zrejmá až zo zamerania pozemku po nadobudnutí vlastníckeho práva.

Žalovanýmázato,žeaninemôžeísťovaduveci,domnievasavšak,žežalobcamalmožnosťsiuvedené
skutočnosti preveriť vyžiadaním informácie od obe W..

5. Súd posúdil námietku nedostatku právomoci konať a rozhodnúť vo veci, pričom s poukazom
na právny názor vyslovený Krajským súdom v Bratislave č.k. 2Co/273/2016-128 zo dňa 25.10.2017,

ktorým odvolací súd zrušil Uznesenie Okresného súdu Malacky č.k. 4C/6/2012-88 zo dňa 17.09.2014
ako nedôvodnú. Žalobca je štátnym občanom Slovenskej republiky s bydliskom na území Slovenskej
republiky, žalovaný je fyzickou osobou s bydliskom v členskom štáte Európskej únie (Spolková republika
Nemecko), právomoc slovenského súdu sa riadi ustanoveniami Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22.12.2000, o príslušnosti a uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v

občianskych a obchodných veciach (Brusel I). Nariadenie EP a Rady č. 1215/2012 o príslušnosti a
uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (Nariadenie Brusel Ia bis)
sa použije v zmysle článku 66 odsek 1 tohto Nariadenia na konania začaté po 10.01.2015. Podľa článku
5 bod 1 a), c) Nariadenia Brusel I, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhomčlenskomštátevzmluvnýchveciachnasúdepodľamiestazmluvnéhoplnenia,ktoréjepremetomžaloby.
Nárok na zaplatenie zľavy z kúpnej ceny je nárokom z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a
žalovaným dňa 15.01.2010. Osoba ktorá má bydlisko na území niektorého členského štátu môže byť

v inom členskom štáte žalovaná, pokiaľ predmet sporu tvorí nárok zo zmluvy, na tom súde, ktoré je
miestom zmluvného plnenia podľa článku 5 bodu 1 písmeno a) Nariadenia Brusel I (rozsudok Súdneho
dvora EU zo dňa 18.7.2013 vo veci C-147/12, „OFAB, „Ostergötlands Fastigheter AB proti Frank Koot
and Evergreen Investments BV, bod 27). Miestom plnenia v súdenej veci je Slovenská republika, čím je
daná aj právomoc súdu Slovenskej republiky na konanie a rozhodnutie vo veci.

6. Žalobca na pojednávaní vo veci dňa 19.11.2018 zobral žalobu späť aj v časti o zaplatenie 500 € z titulu
časti zostatkovej hodnoty ústredného kúrenia. Žalobca teda vzal žalobu späť po otvorení pojednávania
vo veci spolu v časti o zaplatenie 5.401 € (podanie doručené 31.05.2018 čo do sumy 4.901 € a čo do
sumy 500 € na pojednávaní dňa 19.11.2018).

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní vo veci dňa 19.11.2018 so späťvzatím žaloby v časti
o zaplatenie 5.401 € súhlasil.

8. Podľa § 144 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.

9. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

10.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

12. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu v časti ako je uvedené v prvom
výroku rozhodnutia späť až keď začalo pojednávanie vo veci, súd konanie zastavil podľa citovaných
zákonných ustanovení s posúdením postoja žalovaného k späťvzatiu časti žaloby v tejto časti. Žalovaný
so späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie 5.401 € súhlasil, preto súd konanie v tejto časti zastavil.

13. Predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí žaloby ostal nárok na zaplatenie sumy 6.599 €,
pozostávajúcej zo sumy 1.099 € ako náhrada nákladov na výmenu podlahy a sumy 5.500 € titulom zľavy
z kúpnej ceny za nevyužiteľnosť časti pozemku. Súd nariadil podľa § 177 CSP pojednávanie, vykonal
dokazovanie a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

14. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 15.01.2010 vyplýva, že žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci
uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v obci W.,
k.ú. W., zapísaným na LV č. XXXX, a to pozemku parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere
295 m2, pozemku parc.č. XXXX/X, záhrady o výmere 304 m2, pozemku parc.č. XXXX/X, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 174 m2 a stavby rodinného domu č. súp. XXX na pozemku parc.č. XXXX/

X na žalobcu ako kupujúceho.

15. Podľa čl. III. bod 2 Kúpnej zmluvy kupujúci vyhlasuje, že sa pred uzatvorením zmluvy oboznámil so
stavom prevádzaných nehnuteľností a príslušenstva nehnuteľností z osobnej prehliadky. V tomto stave
ho kupuje.

16. Podľa čl. V. bod 1 Kúpnej zmluvy si zmluvné strany dohodli kúpu cenu vo výške 94.000 €, ktorú
kupujúci vloží v deň podpísania kúpnej zmluvy do notárskej úschovy notára N. Podľa čl. VI. bod 1 návrh
na vklad vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam sú zmluvné strany povinné podať do troch
pracovných dní od vloženia kúpnej ceny do notárskej úschovy.

17. Podľa čl. VII. bod 1 písm. a) Kúpnej zmluvy predávajúci vyhlasuje, že ku dňu podpisu zmluvy žiadna
z prevádzaných nehnuteľností ani jej časť, nie sú predmetom úradne registrovaných alebo iných práv
tretích osôb, najmä nie záložných práv, nájomných práv, vecných bremien alebo práv držby či užívania.Podľačl.VII.bod7písm.d)sapredávajúcizaväzuje,žepredmetzmluvybudeaždodňajehoodovzdania
kupujúcemu opatrovaný tak, aby bol udržaný v obývateľnom stave, zodpovedajúcom v deň podpisu
zmluvy. Nebudú z neho odstránené žiadne časti jeho vnútorného vybavenia.

18. Podľa čl. IX. Kúpnej zmluvy sa predávajúci zaväzuje vypratať a odovzdať predmet kúpy kupujúcemu
a umožniť mu vstúpiť do užívania prevádzaných nehnuteľností a príslušenstva nehnuteľností najskôr
v deň zaplatenia kúpnej ceny v plnej výške a po jej prevzatí alebo pripísaní na účet predávajúceho
s tým, že dôjde k riadnemu protokolárnemu odovzdaniu predmetu zmluvy (bod 1). Vlastnícke právo

k prevádzaných nehnuteľnostiam a príslušenstvu nehnuteľností prechádza na kupujúceho dňom
právoplatnosti rozhodnutia Správy katastra I. o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností v prospech kupujúceho.

19. Z listu vlastníctva č. XXXX pre okres I., obec W., k.ú. W. vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľností v obci W., k.ú. W., zapísaným na LV č. XXXX, a to pozemku parc. registra „C“ č. XXXX/

X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 295 m2, pozemku parc. registra „C“ č. XXXX/X, záhrady o
výmere 304 m2, pozemku parc. registra „C“ č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 174
m2 a stavby rodinného domu č. súp. XXX na pozemku parc.č. XXXX/X, na základe Kúpnej zmluvy,
ktorej vklad bol povolený pod č. VXXX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.01.2010. Na liste
vlastníctva je uvedený spôsob využitia pozemku parc. registra „C“ č. XXXX/X . kódom 22, t.j. ide o

pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna, účelová komunikácia, lesná
cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti.

20. Zo zápisnice spísanej notárom N. dňa 15.01.2010 o 10,00 hod., č. N11/2010, Knú 2/2010 vyplýva,
že žalobca ako zložiteľ zložil do notárskej úschovy na účet notára dňa 15.01.2010 sumu 94.000 €

v prospech žalovaného ako príjemcu, ktorá je odplatou za prevod nehnuteľností v obci W., k.ú. W.,
zapísaným na LV č. XXXX, a to pozemku parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 295
m2, pozemku parc.č. XXXX/X, záhrady o výmere 304 m2, pozemku parc.č. XXXX/X, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 174 m2 a stavby rodinného domu č. súp. XXX na pozemku parc.č. XXXX/X. Notár
uvoľní úschovu v prospech príjemcu bezodkladne po tom, ako mu ktorýkoľvek z účastníkov predloží

originál výpisu listu vlastníctva ohľadom na hnuteľností, na ktorom bude ako výlučný vlastník vedený
zložiteľ bez tiarch. Zo zápisnice spísanej notárom N. v rovnaký deň a hodinu pod č. N 12/2010, Knú
3/2010 tiež vyplýva, že žalobca ako zložiteľ zložil do notárskej úschovy na účet notára dňa 15.01.2010
sumu 3.000 € v prospech žalovaného ako príjemcu, ktorá je úhradou nákladov spojených s prevodom
nehnuteľností. Notár uvoľní úschovu v prospech príjemcu bezodkladne po tom, ako mu ktorýkoľvek z

účastníkov predloží originál výpisu listu vlastníctva ohľadom na hnuteľností, na ktorom bude ako výlučný
vlastník vedený zložiteľ bez tiarch.

21. Z Rozhodnutia Správy katastra I.. vkladu V XXX/XX zo dňa 25.01.2010 vyplýva, že Správa
katastra I. rozhodla o návrhu na vklad doručenom 15.01.2010 a povolila vklad vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam v obci W., k.ú. W., zapísaným na LV č. XXXX, a to pozemku parc.č. XXXX/X, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 295 m2, pozemku parc.č. XXXX/X, záhrady o výmere 304 m2, pozemku
parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 174 m2 a stavby rodinného domu č. súp. XXX
na pozemku parc.č. XXXX/X v prospech žalobcu na základe Kúpnej zmluvy. Vklad bol povolený dňa
22.01.2010, ktorým dňom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a nastali právne účinky vkladu.

22. Z listu žalobcu žalovanému datovaného 07.02.2010 doručovaného e-mailom vyplýva, že vo
veci predaja nehnuteľností žalobca komunikoval s I., ktorý inzeroval predaj nehnuteľnosti a ktorý
prostredníctvom p. M. zariadil ohliadku a sprístupnenie domu v polovici decembra pred Vianocami.
Žalobca uvádza, že text zmluvy a návrhu na vklad urobil on sám. Pri prvej návšteve W. v polovici

decembra žalobca zobral od p. M. doklady pre plynárov, aby zabezpečil montáž plynomeru a bolo
možné spustiť kúrenie, čo I. nevybavil. Žalobca ďalej uvádza, že začiatkom týždňa od 18.01. vodár
spustil vodu a v kuchyni bol otvorený ventil na napojenie práčky, 24 hodín tiekla voda, ktorú odstraňoval
sused M.. Steny a podložie v kuchyni navlhli. Žalobca nebol o vytopení informovaný, dozvedel sa o ňom
až 25.01.2010, keď vyzdvihol list vlastníctva na správe katastra. Kvôli plynu vzal od p. M. kľúče. Dňa

26.01.2010 zavolal žalobca do domu aj I., bol pri tom, keď prišiel kúrenár, zistil, že v dome na mnohých
miestach je kúrenie zamrznuté a bolo potrebné urobiť úpravy na rozvodoch. S kúrenárom žalobca potom
rozmrazoval systém do neskorej noci, kým sa podarilo spustiť celý vykurovací systém do prevádzky. Nadruhý deň mu dal I. preberací protokol, ktorý žalobca nepodpísal. Žalobca žiada z dôvodu nedodržania
zmluvy predávajúcim zníženie kúpnej ceny o 5.000 €.

23. Z odpovede žalovaného na e-mail žalobcu zo dňa 10.02.2010 vyplýva, že podľa žalovaného spustili
vodu v dome Bratislavské vodárne, resp. ich pracovník napriek vedomosti o tom, že dom je neobývaný a
kľúč u p. M., ktorého pracovník vodární poznal osobne, preto podľa žalovaného zatopenie domu zavinil
pracovník vodární. P. M.alovanému oznámil vytopenie v deň podpisu zmluvy, pričom cca. o týždeň
komunikoval žalovaný s I. ktorý už mal plnú moc a ten o ničom nevedel. Podľa žalovaného žalobca chcel

uviesť do prevádzky vykurovanie a prevzal kľúče od M. pred protokolárnym odovzdaním nehnuteľností.
Z písomnosti vyplýva, že I.e realitným maklérom a predával pre žalobcu dom v W.. Žalovaný uvádza, že
žalobca videl stav nehnuteľnosť, vedel že dom nie je od leta obývaný a je odstavená voda a vykurovanie.
Žalovaný nesúhlasí so zľavou požadovanou žalobcom, navrhol, že odstráni škodu, alternatívne zaplatí
žalovanému sumu 600 €.

24. Žalobca sa 13.02.2010 v odpovedi na e-mail žalovaného odvoláva na porušenie povinnosti
predávajúceho podľa čl. VII zmluvy bezodkladne informovať kupujúceho o všetkom, o čom sa od
dňa podpisu zmluvy až do dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva dozvie a porušenia záväzku
opatrovania domu tak, aby bol udržaný v obývateľnom stave, zodpovedajúcom stavu v deň podpisu
zmluvy. K porušeniu zmluvy podľa žalobcu prišlo tým, že mu nebolo oznámené, že dom bol vytopený.

Žalobca uviedol, že súhlasí s tým, že žalovaný prostredníctvom I., zabezpečí uvedenie domu do stavu
v súlade so zmluvou. Z odpovede žalovaného zo dňa 17.02.2010 vyplýva, že navrhuje zistenie výšky
škody spôsobenej zatopením znalcom a podiel na škode rovným dielom. Z odpovede žalobcu zo dňa
23.02.2010 vyplýva, že žalobca s návrhom súhlasí.

25. Z listu žalobcu žalovanému zo dňa 05.03.2010 vyplýva, že z dôvodu škody spôsobenej zatopením
žalobca uplatňuje u žalovaného zníženie kúpnej ceny o 1.500 €. List doručoval žalobca žalovanému
poštovou prepravou.

26. Z e-mailu žalobcu žalovanému zo dňa 14.03.2010 vyplýva, že na základe vytýčenia hraníc pozemku

zistil, že časť parc. č. XXXX/X cca 92 m2 užíva Obec W. ako asfaltový chodník, šírka záveru v dolnom
rohu je 2,3 m, na hornom rohu 2,5 m, dĺžka 38,4 m, ktoré nemôže žalobca užívať. Ďalej uvádza, že z
dôvoduvytopenianemôžedomužívať,čímmumesačnevznikáujma,ktorápredstavujenešpecifikovanú
sumu, za ktorú žalovaný dom prenajímal.

27.Zlistužalovanéhožalobcovizodňa20.03.2010vyplýva,ženemalvedomosťoužívaníčastipozemku
obcou. Navrhuje z dôvodu predídenia sporu zľavu v sume 2.500 € (z toho 1.500 € ako náhradu za
zatopenie). Žalovaný upozornil žalobcu, že nepodpísal preberací protokol a neuzavrel zmluvy na odber
vody a plynu. Z písomnosti žalovaného žalobcovi zo dňa 14.06.2010 vyplýva, že žalovaný urguje
uzatvorenie zmluvy na odber vody a plynu, nakoľko mu boli doučené upomienky BVS a ZSE.

28. Z Položkového rozpočtu „Podlaha“ názov stavby W., zo dňa 10.01.2012 vyplýva výška nákladov
za objekt 01 v sume 1.099 €. Vo vrchnej časti tlače je rukopisom vpísaný text Cenník „ODIS“ Žilina, z
rozpočtu vyplýva údaj o zhotoviteľovi BSS spol. s r.o.

29.Znávrhupreberaciehoprotokoludatovanéhodňa28.01.2010vyplývakupujúcipreberánehnuteľnosť
v stave, s akým bol oboznámený pred podpisom kúpnej zmluvy s výnimkou: prasknutá batéria na sprche,
prasknutý vodný filter v systému kúrenia, navlhnuté steny v kuchyni do výšky 10 cm od podlahy + jedna
stena v susediacej izbe. Protokol nie je podpísaný žiadnou zo zmluvných strán.

30. Z Protokolu o vytýčení hranice pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X zo dňa 04.03.2010
vyplýva, že v teréne boli na žiadosť žalobcu vytýčené hranice pozemkov a susediacich pozemkov, na
základe pôvodnej PK mapy č. XXI-19-bi, katastrálnej mapy č. XXI-19-19 a GP V.

31. Z Potvrdenia obce W. zo dňa 12.03.2010 vyplýva, že obec W. užíva cca 92 m2 pozemku parc. č.

XXXX/X vo vlastníctve žalobcu, na časti ktorej je umiestnený asfaltový chodník a trávnatý pás oddeľujúci
tento chodník od cestnej komunikácie podľa vytýčenia stavu v teréne dňa 10.03.2010.32.ZpotvrdeniaspoločnostiLÁBINVESTs.r.o.,IČO:44510543zodňa05.01.2012vyplýva,žepredajná
cena stavebných pozemkov v obci W. v roku 2010 predstavovala sumu 69 -70 €/m2.

33. Zo Znaleckého posudku č. 01/2012 na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti časť pozemku
parc.č. XXXX/X k.ú. W. k žalobe na zníženie kúpnej ceny vyhotoveného V. dňa 12.01.2012 na základe
objednávky žalobcu vyplýva, že všeobecná hodnota časti pozemku parc.č. XXXX/X k.ú. W. o výmere
92 m2 je 5.500 €. Znalec pri posúdení všeobecnej hodnoty časti nehnuteľnosti vychádzal z predpokladu
teoretickej možnosti rozdelenia všetkých pozemkov vo vlastníctve žalobcu na dva samostatné stavebné

pozemky o výmere 773 m2, a vychádzal z hodnoty celej parcely, neuvádza vplyv spôsobu využitia
pozemku na zistenie VSH časti pozemku, ktorú zisťoval.

34. Zo príloh Znaleckého posudku č. 63/2008 na stanovenie všeobecnej hodnoty rodinného domu č.
súp. XXX a pozemku parc.č. XXXX/X,XXXX/X, XXXX/X s príslušenstvom k.ú. W. vyhotoveného IT. na
základe objednávky žalovaného zo dňa 09.10.2008 pre účely dedičského konania, a to listu vlastníctva

č. XXXX zo dňa 17.09.2008 vyplýva spôsob využitia pozemku parc. registra „C“ č. XXXX/X zapísaný
na príslušnom liste vlastníctva kódom XXXXX, t.j. ide o pozemky, na ktorých sú postavené inžinierske
stavby - cestné, miestne, účelové komunikácie a ich súčasti, okrem diaľnic a rýchlostných ciest (cesta
a miestne komunikácie, mosty, nadjazdy, tunely podzemné dráhy, chodníky, nekryté parkoviská a iné).
Identický stav zápisu nehnuteľnosti na liste vlastníctva vyplýva aj ku dňu 07.04.2009.

35. Z vyhlásenia I. zo dňa 26.04.2018 vyplýva, že pri prevode nehnuteľností zohral okrajovú úlohu,
žalovaný ho ako suseda požiadal o sprístupnenie rodinného domu a pozemku záujemcom o kúpu
a dal mu k dispozícii kľúče. Žalobca bol na ohliadke v polovici decembra 2009. Žalobca a žalovaný
uzavreli zmluvu 15.01.2010, niekedy začiatkom nasledujúceho týždňa niekto otvoril ventil na vodovodnej

prípojke, ktorá sa nachádza pred domom na opačnej strane cesty, v kuchyni bol otvorený ventil na
prípojku práčky a došlo k vytopeniu rodinného domu v kuchyni a priľahlej izbe, voda tiekla cca 24
hodín. Prvotné následky vytopenia odstránil a vo štvrtok oboznámil žalobcu. Koncom týždňa boli
mimoriadne nízke teploty, dom nebol temperovaný, plyn bol odstavený. Žalobca zabezpečil opätovné
napojenie plynu dňa 25.01.2010 alebo 26.01.2010, a stretol sa v dome s I., ktorý na základe plnej moci

zabezpečoval predaj domu. Nakoľko sa kúrenie nepodarilo spustiť, bol prizvaný kúrenár, po oprave kotla
sa v neskorých večerných hodinách podarilo systém provizórne spustiť. Časom sa ukázalo, že niektoré
časti kúrenia boli poškodené a žalobca bol nútený vybudovať kompletne nový vykurovací systém. I.
uvádza, že sa oboznámil s niektorými písomnými materiálmi (kúpna zmluva, email z 07.02.2010,
10.02.2010, žaloba).

36. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

37. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

38. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

39. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

40. Podľa § 499 Občianskeho zákonníka, kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec
v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a

účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.

41. Podľa § 500 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno
zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností, nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže
scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád.

42. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.43. Podľa § 590 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnuté inak, prechádza na kupujúceho
nebezpečenstvo náhodnej skazy a náhodného zhoršenia predmetu kúpy, včítane úžitkov, súčasne s

nadobudnutím vlastníctva. Ak kupujúci nadobudne vlastníctvo skôr, než dôjde k odovzdaniu predmetu
kúpy, má predávajúci až do odovzdania práva a povinnosti uschovávateľa.

44. Podľa § 596 Občianskeho zákonníka, ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný
kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.

45. Podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci
kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu
povahearozsahuvady;akideovadu,ktorárobívecneupotrebiteľnou,mátiežprávoodzmluvyodstúpiť.

46. Podľa § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez

zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady
vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.

47. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na

premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

48.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

49. Podľa § 102 Občianskeho zákonníka, pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo
právnickej osoby začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

50. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo

dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

51. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

52. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby teda ostal uplatnený nárok žalobcu na
zaplatenie 6.599 €, pozostávajúci zo sumy 1.099 € titulom nákladov na výmenu podlahy po zatopení
a sumy 5.500 € titulom zľavy z kúpnej ceny za nevyužiteľnosť časti pozemku. Z hľadiska právnej
kvalifikácie uplatňuje nároky z odlišných právnych dôvodov: nárok na náhradu škody spôsobenej

zatopením domu vo výške 1.099 € a nárok z vád predanej veci z dôvodu právnej vady časti pozemku,
na ktorú žalovaný žalobcu neupozornil vo výške 5.500 €.

53. Voči uplatnenému nároku v celom rozsahu vzniesol žalovaný námietku premlčania dôvodiac
uplynutím subjektívnej premlčacej doby dva roky podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď sa

žalobca o škode dozvedel najneskôr 21.01.2010 a nárok špecifikoval až podaním zo dňa 30.05.2018.
Súd preto skúmal vznesenú námietku premlčania práva, ktorá by bránila priznaniu uplatneného práva,
pričom dospel k záveru, že táto je nedôvodná. Nárok na náhradu škody žalobca uplatnil už žalobou
doručenou súdu 13.01.2012, ku škode malo prísť v týždni po 18.01.2010 a žalobca sa o škode dozvedel
21.01.2010, nárok teda uplatnil včas, a to v subjektívnej dobe dva roky, počítanej odo dňa, kedy sa

žalobca dozvedel o výške škody a o tom, kto za ňu zodpovedá a aj objektívnej premlčacej dobe tri
roky počítanej odo dňa kedy ku škode prišlo (podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Nie je
potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne, ale v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať
žalobu o náhradu škody na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej

v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia (Ro NS ČR z
29.11.2006, sp. zn. 25Cdo721/2005).54. V prípade nároku na zľavu z kúpnej ceny z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca ako
kupujúci uplatnil vadu u predávajúceho e-mailom zo dňa 14.03.2010, teda v lehote 24 mesiacov
od prevzatia veci. Okamih prevzatia veci súd ustálil dňa 25.01.2010, pričom vychádzal zo listinných

dôkazov predkladaných žalobcom a vyjadrenie I., že žalobca dňa 25.01.2010 vyzdvihol list vlastníctva
na správe katastra a kvôli plynu vzal od p. M. kľúče. Skutočnosť, že žalobca odmietol podpísať preberací
protokol a teda predmet kúpy nebol odovzdaný a prevzatý protokolárne, je podľa názoru súdu právne
bez významu, za právne významný považoval súd okamih, keď získal žalobca objektívne možnosť
nakladať s predmetom kúpy, teda keď boli do jeho dispozície odovzdané kľúče od nehnuteľnosti. Práva

zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24
mesiacov od prevzatia veci.

55. Na premlčanie práva zo zodpovednosti za vady sa vzťahuje všeobecná premlčacia doba tri roky (§
101 Občianskeho zákonníka) a začína plynúť odo dňa, keď žalobca právo zo zodpovednosti za vady
uplatnil u žalovaného (§ 102 Občianskeho zákonníka), čo sa udialo dňa 14.03.2010 (e-mail), a teda

všeobecná trojročná premlčacia doba by uplynula až 14.03.2013, pričom uplatnil „zníženie kúpnej ceny
5.000 €“ z titulu náhrady škody aj vady. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že nárok žalobcu na zľavu
z kúpnej ceny z titulu vád premlčaný nie je, keď žalobu doručil súdu 13.01.2012. Zo znenia § 599
ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že kupujúci musí uplatniť vady veci, preto podľa názoru súdu
na zachovanie lehoty nemá vplyv, že až žalobou uplatnil konkrétne právo zo zodpovednosti za vady

predanej veci (zaplatenie 5.500 € ako zľava z kúpnej ceny).

56. Žalobca sa v prípade nároku na zaplatenie sumy 1.099 €, ktorý súd právne kvalifikoval ako nárok
na náhradu škody, domáha z dôvodu porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti žalovaného počínať
si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku a tiež porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného

opatrovať predmet zmluvy až do dňa jeho odovzdania kupujúcemu tak, aby bol udržaný v obývateľnom
stave, zodpovedajúcom v deň podpisu zmluvy, ku ktorému malo vychádzajúc zo skutkových tvrdení
žalobcu prísť opomenutím žalovaného uzatvoriť ventil na prípojku práčky v dome, pričom spustením
prívodu vody do domu pracovníkom vodárenskej spoločnosti začiatkom týždňa od 18.01.2010 prišlo
k vytopeniu domu, v dôsledku čoho prišlo k poškodeniu podlahy. Uplatnená škoda predstavuje podľa

žalobcu náklady na vybudovanie kompletne novej podlahy.

57. Na kupujúceho prechádza s poukazom na § 590 Občianskeho zákonníka nebezpečenstvo náhodnej
skazy a náhodného zhoršenia predmetu kúpy, včítane úžitkov, súčasne s nadobudnutím vlastníctva,
pokiaľ nie je dohodnuté inak. Z dokazovania vyplynulo, že vlastníctvo nehnuteľností nadobudol žalobca

dňa 22.01.2010, rozhodnutím Správy katastra I.. vkladu V XXX/XX, ktorým dňom rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť a nastali právne účinky vkladu. Podľa čl. IX. Kúpnej zmluvy predávajúci sa zaväzuje
vypratať a odovzdať predmet kúpy kupujúcemu a umožniť mu vstúpiť do užívania prevádzaných
nehnuteľností a príslušenstva nehnuteľností najskôr v deň zaplatenia kúpnej ceny v plnej výške a
po jej prevzatí alebo pripísaní na účet predávajúceho s tým, že dôjde k riadnemu protokolárnemu

odovzdaniu predmetu zmluvy (bod 1). K zaplateniu kúpnej ceny prišlo dňom podpisu kúpnej zmluvy
zložením do notárskej úschovy, k odovzdaniu predmetu kúpy prišlo ako vyplýva z vyjadrenia samotného
žalobcu fakticky najneskôr 25.01.2010 (bod 54. odôvodnenia), preto súd dospel k záveru, že na žalobcu
prešlo nebezpečenstvo náhodnej skazy a zhoršenia veci až súčasne s prechodom vlastníctva dňa
22.01.2010, keď nebolo v konaní preukázané, že mu bol predmet kúpy odovzdaný žalobcovi skôr a

nebola uzatvorená ani iná dohoda zmluvných strán o prechode nebezpečenstva škody na veci.

58. Žalobcom skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym

úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z
porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú
zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy
ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o
všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej

zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie
uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je
daná.59. Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu je existencia protiprávneho úkonu.
Žalobca poukazuje na skutočnosť, že porušením povinností žalovaného podľa § 415 Občianskeho
zákonníka a povinnosti predávajúceho v zmysle čl. VII. bod 7 písm. d) zmluvy mu vznikla škoda.

60. Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka upravuje tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť počínať
si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Táto sa
týka tak, žalobcu, ako aj žalovaného. Medzi stranami nebolo sporné, že prišlo k vytopeniu domu a
vzniku škody poškodením podlahy, skutkové tvrdenia žalobcu mal súd za preukázané tiež z predloženej

e - mailovej komunikácie a tiež z vyhlásenia I. Zo žiadneho stranami produkovaného dôkazu však
nevyplýva, že k protiprávnemu úkonu (t.j. zanedbaniu všeobecnej prevenčnej povinnosti) prišlo práve
zavinením žalovaného, teda protiprávnym úkonom žalovaného, žalobca ničím nepreukázal, že práve
žalovaný ponechal otvorený ventil prípojky práčky v dome (žalovaný výslovne popiera skutkové tvrdenie
žalobcu), a že práve v príčinnej súvislosti s takýmto opomenutím žalovaného prišlo k vzniku škody,
keď zo skutkových tvrdení sporových strán, ako aj vykonaného dokazovania vyplýva, že ku vzniku

škody prišlo až tým, že začiatkom týždňa od 18.01.2010 tretia osoba spustila bez vedomia žalovaného
prívod vody do domu, ktorý bol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy odstavený. V konaní nebolo
ničím preukázané, že k opätovnému pripojeniu domu k odberu vody prišlo na základe pokynu alebo
objednávky žalovaného alebo ním na takýto úkon splnomocnenej osoby. Z vyhlásenia I. vyplýva,
že niekedy začiatkom týždňa nasledujúceho po uzavretí zmluvy „niekto“ otvoril ventil na vodovodnej

prípojke, ktorá sa nachádza pred domom na opačnej strane cesty. Z vyjadrenia I. tiež vyplýva, že ho
žalovaný ako suseda požiadal o sprístupnenie rodinného domu a pozemku záujemcom o kúpu a dal
mu k dispozícii kľúče. Pokiaľ teda prišlo v období po uzatvorení zmluvy k iným úkonom v dome, v
dôsledku ktorých vznikla škoda, a to na základe konania samotného žalobcu alebo iných osôb, ktorých
o takéto konanie požiadal, nie je možné tieto pričítať porušeniu povinností žalovaného a to aj v prípade

žalobcom tvrdeného porušenia povinnosti predávajúceho opatrovať predmet zmluvy až do dňa jeho
odovzdania kupujúcemu tak, aby bol udržaný v obývateľnom stave, zodpovedajúcom v deň podpisu
zmluvy (článok VII. bod 7 písm. d). Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania v deň popisu zmluvy bol
dom neobývaný, bol odstavený prívod vody a plynu, nebol temperovaný a v tomto stave ho žalobca
ako kupujúci kupoval. Nie je preto možné za porušenie povinnosti a zavinenie žalovaného považovať

manipuláciu s prívodom vody do domu tretími osobami, ustanovenie § 590 Občianskeho zákonníka
nezakladá objektívnu zodpovednosť predávajúceho za vznik škody.

61. Žalobca teda v konaní nepreukázal zavinenie žalovaného, teda nepreukázal protiprávny úkon práve
žalovaného, v príčinnej súvislosti s ktorým vznikla škoda. Nakoľko zodpovednosť za škodu podľa §

415 ako aj 590 Občianskeho zákonníka je zodpovednosťou subjektívnou, potom žalobca nepreukázal,
že práve žalovanému svedčí vecná pasívna legitimácia. Zavinenie za poškodenie podlahy by svedčilo
zrejme inému neustálenému škodcovi, ktorý manipuloval bez vedomia žalovaného s prívodom vody
do domu. Sám žalobca na pojednávaní vo veci dňa 19.11.2018 uviedol, že za vytopenie podľa neho
zodpovedá I.. Ako vyplýva z korešpondencie samotného žalobcu, pri prvej návšteve W. v polovici

decembra žalobca zobral od p. M. doklady pre plynárov, aby zabezpečil montáž plynomeru a bolo možné
spustiť kúrenie a začiatkom týždňa od 18.01. vodár spustil vodu. Je zrejmé, že k spusteniu vody do
neprišlo na pokyn žalovaného, takémuto záveru nesvedčí žiadny z predložených dôkazov. S vyššie
uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti
žalovaného za škodu, a to príčinná súvislosť medzi konaním alebo opomenutím žalovaného a vznikom

škody (kauzálny nexus).

62. Žalobca nepreukázal ani výšku uplatnenej škody. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka
sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník priamo
nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala

(prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom,
t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím
peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré
bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To,

čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku
škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný
beh vecí (R 55/1971, s. 152). Škoda vo výške 1.099 € mala podľa žalobcu predstavovať náklady na
vybudovanie podlahy podľa rozpočtu ODS Žilina, z predloženého listinného dôkazu však nevyplývasúvislosť s prejednávanou vecou, keď ku škode malo prísť v týždni po 18.01.2010, rozpočet bol
vypracovaný 10.01.2012, z údaju „názov stavby W.“ nie je preukázané, že sa týka práve výmeny podlahy
v dome žalobcu, z rozpočtu vyplýva údaj o zhotoviteľovi BSS spol. s r.o., avšak žalobca uviedol, že

podlahu vymieňal sám svojpomocne. Z predloženého listinného dôkazu nejako nevyplýva, že žalobcovi
vznikla škoda vo výške nákladov vynaložených na jej odstránenie práve vo výške 1.099 €.

63.Žalobcaďalejuplatnilnároknazaplateniesumy5.500€titulomzľavyzkúpnejcenyzanevyužiteľnosť
časti pozemku, tento nárok súd právne kvalifikoval ako nárok z vád, pričom zodpovednosť za vady

je potrebné odlíšiť od zodpovednosti za škodu. Vadou veci je všetko, čo znižuje možnosť využitia a
upotrebenia veci, prípadne čo vec inak znehodnocuje. Zodpovednosť za to, že poskytnuté plnenie je
bez vád primárne zaťažuje predávajúceho, avšak platná právna úprava v § 500 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vyžaduje od kupujúceho primeranú mieru obozretnosti, pri zanedbaní ktorej v prípadoch
uvedených v citovanom ustanovení nie je možné priznať kupujúcemu nároky z vád. V prípade, že sa na
danej veci vyskytuje vada, ktorú si nadobúdateľ mohol všimnúť v rámci bežnej pozornosti (tzv. zjavná

vada), nemôže následne uplatniť nároky zo zodpovednosti za vady. Ďalej nemožno uplatňovať nárok
zo zodpovednosti za vady, ktoré možno zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností. V súdenej veci z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že na príslušnom liste vlastníctva č. XXXX je zapísaný údaj o
využití pozemku parc. registra „C“ č. XXXX/X, a. to kódom 22, a tiež slovným vyjadrením využitia, že ide
o pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba (cestná, miestna, účelová komunikácia, lesná

cesta,poľnácesta,chodník,nekrytéparkoviskoaichsúčasti),tentozápisboluvedenýnalistevlastníctva
aj v čase kúpy nehnuteľnosti žalobcom, ako vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX, zápis na príslušnom
liste vlastníctva kódom XXXXX, slovným vyjadrením pozemky, na ktorých sú postavené inžinierske
stavby - cestné, miestne, účelové komunikácie a ich súčasti, okrem diaľnic a rýchlostných ciest (cesta a
miestne komunikácie, mosty, nadjazdy, tunely podzemné dráhy, chodníky, nekryté parkoviská a iné). Ako

vyplynulozvykonanéhodokazovania,žalobcasamalmožnosťoboznámiťsostavomnehnuteľnostiajna
mieste samom. Nedbalosť žalobcu pri uzatvorení zmluvy, keď napriek zápisu v evidencii nehnuteľností
nevenoval náležitú pozornosť predmetu kúpy pri jeho ohliadke a pri oboznámení sa so zápisom
nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva, nemôže byť na ujmu druhej zmluvnej strany. Nároky zo
zodpovednosti za zjavné vady alebo vady, ktoré možno zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností možno

uplatňovať iba v prípade, že scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád. Čl. VII.
bod 1 písm. a) Kúpnej zmluvy síce obsahuje vyhlásenie predávajúceho, že ku dňu podpisu zmluvy
žiadna z prevádzaných nehnuteľností ani jej časť, nie sú predmetom úradne registrovaných alebo iných
práv tretích osôb, najmä nie záložných práv, nájomných práv, vecných bremien alebo práv držby či
užívania, toto však nie je možné považovať za ubezpečenie žalovaného ako predávajúceho o tom, že

stav zapísaný v evidencii nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti (teda žalovaný nikdy nevyhlásil, že
pozemok parc. č. 1323/3 má iné využitie ako vyplýva zo zápisu v evidencii nehnuteľností).

64. Z uvedeného dôvodu súd nepriznal žalobcovi nárok zo zodpovednosti za vady časti pozemku parc.č.
XXXX/X, ktorú bolo možné zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností.

65. Čo sa týka výšky uplatnenej zľavy, kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny
zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady. Pri určení primeranosti výšky zľavy z kúpnej ceny vadnej veci sa
prihliada na zníženie výmennej hodnoty predanej veci vo väzbe na to, ako sa uplatnená vada prejavuje
pri užívaní veci (napr. či a akým spôsobom a v akom rozsahu sťažuje užívanie danej veci, v akej miere

zhoršuje vzhľad predanej veci, znižuje životnosť a pod.) a tiež s väzbou na výšku kúpnej ceny, z ktorej
je zľava uplatňovaná. Žalobca tieto kritériá nijako nezohľadnil a výšku uplatnenej zľavy odvodzuje zo
Znaleckého posudku č. 01/2012 vyhotoveného V., súd má za to, že predložený posudok by nemohol
byť dôkazom preukazujúcim primeranosť žalobcom uplatnenej zľavy, znalec posudzoval len všeobecnú
hodnoty časti nehnuteľnosti a vychádzal pri tom z predpokladu teoretickej možnosti rozdelenia všetkých

pozemkovvovlastníctvežalobcunadvasamostatnéstavebnépozemkyovýmere773m2.Podľanázoru
súdu nie je možné primeranosť zľavy z kúpnej ceny odôvodňovať iba púhou všeobecnou predajnou
cenou veci bez vád bez väzby na ďalšie uvedené kritériá, a tiež bez zohľadnenia výšky kúpnej ceny
(charakteru zľavy, t.j. inštitútu zníženia kúpnej ceny, nemôže zodpovedať suma vyššia ako by bola
dojednaná kúpna cena).

66. Žalobca navrhol, aby súd zabezpečil odborné vyjadrenie znalca na presné určenie výšky škody,
súd vyhodnotil procesný návrh žalobcu podľa obsahu ako návrh na vykonanie znaleckého dokazovania,
avšak vzhľadom na to, že nebol v konaní preukázaný základ uplatneného nároku, súd nevykonalnavrhované dokazovanie vo vzťahu k výške škody, naviac tento dôkaz žalobca navrhol vo vzťahu k
nároku na náhradu škody na vykurovacom systéme, ktorý vzal späť. Čo sa týka návrhu na vykonanie
dokazovania výsluchom svedka I., súd toto dokazovanie považoval za nadbytočné, nakoľko v prípade

nároku na náhradu škody 1.099 € pri vzniku škody nebol prítomný, sám žalobca uviedol, že bol realitným
maklérom a ponúkol mu 2.000 €, aby od transakcie „dal ruky preč, že si všetko vybaví sám“. Akékoľvek
dohody medzi žalobcom a I. nad rámec sprostredkovania predaja nehnuteľností zo zmluvného vzťahu
medzi I. a žalovaným sú pre posúdenie nárokov uplatnených žalobcom právne bez významu.

67. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

68. Podľa § 256 ods.1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

69. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

70.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

71.Vzastavenejčastizobralžalobcažalobuspäťvčastiozaplatenie5.401€bezuvedeniarelevantného
dôvodu, pričom nie je možné dospieť k záveru, že žaloba bola podaná tejto časti dôvodne a k zastaveniu
konania prišlo z dôvodov na strane žalovaného po jej podaní. Procesne preto platí, že žalobca zavinil
zastavenie konania, preto žalovanému svedčí nárok na náhradu trov v zastavenej časti. Vo zvyšku o
zaplatenie 6.599 € bol úspešný žalovaný, t.j. má právo aj v merite na náhradu účelne vynaložených

trov. Súd preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).