Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 6, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8520200473
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8520200473.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. č. XXXX/XX, XXX XX L., právne zastúpený: JUDr. Dávidom Hoffmanom, advokátom, so sídlom
Hradné námestie 29, 060 01 Kežmarok, IČO: 43 207 073, proti žalovanému: J. P., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom R. č. XXX, XXX XX R., právne zastúpený: Karkó, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
Obchodná 8985/5A, 010 08 Žilina, IČO: 50 158 121, o zaplatenie 1.211,30 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 6C/17/2020-83 zo
dňa 28.12.2021, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

O d m i e t a odvolanie žalobcu proti I. výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.135,10
eur s prísl.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.135,10 eur, úroky z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 1.135,10 eur od 13.08.2020 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 60 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný,
pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 415, § 420 ods. 1 až 3, § 427 ods.

1, § 431, § 442 ods. 1, § 444, § 445, § 446, § 447, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka, § 137 ods. 2 psím. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, § 3 ods. 1 a 2 zákona č.
437/2004 Z. z. o náhradu za bolesť a o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou po
úprave žalobného návrhu domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.418,87 eur s príslušenstvom a
nahradenia trov konania titulom náhrady škody.

Žalobu dôvodil tým, že žalovaný dňa 18.11.2018 spôsobil dopravnú nehodu a rozhodnutím Okresného
dopravného inšpektorátu v R. V. zo dňa 05.03.2019 č. R. bol uznaný vinným zo spáchania priestupku
protibezpečnostiaplynulosticestnejpremávky.Pridopravnejnehodebolažalobcovispôsobenáujmana
zdraví a žalobca bol práceneschopný od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. H.. A. H. lekárskym posudkomohodnotil bolesť vo výške 50 bodov a žalobca si uplatnil peňažnú náhradu za bolesť sumou 884,- eur (za
1bod-suma17,68eur).Ďalejsižalobcauplatnilvočižalovanémunáhraduškodytitulomodtiahnutiajeho
osobného motorového vozidla z miesta dopravnej nehody do L., v zmysle faktúry Y. za poskytnuté služby

vo výške 135,12 eur. Žalobca si taktiež uplatnil rozdiel medzi mzdou - náhradou mzdy a vyplatením
plnenia zo Sociálnej poisťovne ako stratu na zárobku vo výške 399,75 eur. Žalobca uviedol, že od
dopravnej nehody, t.j. od 18.11.2018 do 20.12.2018 bol práceneschopný a nemohol vykonávať svoje
povolanie. Za obdobie prvých 10 dní bola žalobcovi vyplatená náhrada mzdy vo výške 178,58 eur a
Sociálnou poisťovňou vyplatená nemocenská dávka vo výške 491,20 eur. Žalobca predložil potvrdenie

o príjme za obdobie október, november, december 2017 a január až október 2018. Priemerná mzda
za uvedené obdobie na deň predstavovala sumu 32,41 eur. Za obdobie práceneschopnosti 33 dní to
činilo sumu 1069,53 eur a po odpočítaní plnenia náhrady mzdy za prvých 10 dní a plnenia poskytnutého
Sociálnou poisťovňou - strata na zárobku predstavuje 399,75 eur.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je daná účasť žalobcu na spôsobení dopravnej nehody. Ako

prvotnúpríčinudopravnejnehodysúdvyhodnotilkonaniežalovaného,ktorývošiel vozidlomcca1,5mdo
jazdného pruhu žalobcu a zastavil vozidlo. Následnou príčinou bolo konanie žalobcu, ktorý nesprávnou
technikou jazdy vybočil vozidlo doprava s úmyslom obísť vozidlo žalobcu po pravej strane. Za tejto
zistenej dôkaznej situácie o priebehu deja dopravnej nehody súd prvej inštancie mal zato, že podiel
žalovaného na vzniku dopravnej nehody bol 80 % - zastavenie vozidla v križovatke v jazdnom pruhu

žalobcucca1,5mapodielžalobcunapriebehudejadopravnejnehodybol20%-žalobcaužlenreagoval
na vzniknutú situáciu na ceste, avšak nesprávne - obchádzaním vozidla žalovaného po pravej strane.
Žalobca si uplatnil nárok na peňažnú náhradu za bolesť v zmysle lekárskeho posudku H.. H. (viď bod
9 rozsudku) za 50 bodov, pričom suma jedného bodu bola vo výške 17,68 eur, čo predstavuje 884,-
eur. Druhým nárokom bola náhrada škody za odťah motorového vozidla - zaplatená faktúra vo výške

135,12 eur. Tretím nárokom bola strata na zárobku vo výške 399,75 eur. Vo vzťahu k tretiemu nároku
- strate na zárobku žalovaný namietal výpočet (vymeriavací základ), s ktorou námietkou sa však súd
prvej inštancie nestotožnil s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 10/2016-53 zo dňa
10.10.2018, ktorým argumentoval. Následne žalobca predložil v konaní potvrdenie o zárobku za obdobie
10/2017-10/2018. Súčet žalobou uplatnených nárokov žalobcu predstavovalo sumu 1.418,87 eur. Miera

zavinenia na dopravnej nehode žalovaného predstavovalo 80 % a miera žalobcu 20 %, teda žalobca
mal nárok na sumu 1.135,10 eur, ktorú súd žalobcovi priznal.
Žalobca si zároveň uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne od podania žaloby. Nakoľko
žalobca v konaní nepreukázal, že vyzval žalovaného na plnenie, súd v zmysle § 563 Občianskeho
zákonníka priznal žalobcovi úroky z omeškania z priznanej sumy odo dňa nasledujúceho po doručení

žaloby žalovanému 13.08.2020.
O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 255 ods. 1, § 259, § 262 ods. 2 CSP.

5. Proti rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie včas žalobca. Namietal,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca

nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, že by sa podieľal na priebehu deja dopravnej nehody
v rozsahu 20 % a to tak, že mal už len reagovať na vzniknutú situáciu na ceste, avšak nie správne,
a to obchádzaním vozidla žalovaného po pravej strane. V uvedenej veci žalobca, ktorý viedol svoje
motorové vozidlo po cestne označenej ako hlavná cesta, nenesie zodpovednosť pri strete s druhým
motorovým vozidlom, ktoré viedol žalovaný, a ktoré išlo po ceste označenej dopravnou značkou Daj

prednosť v jazde a vychádzalo z vedľajšej ulice, a ktoré mu nedalo prednosť, pričom žalovaný takouto
jazdou porušil dopravné predpisy závažným spôsobom. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alternatívne, aby
rozhodnutie zmenil a rozhodol tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu 1.418,87 eur s 5 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.418,87 eur odo dňa podania žaloby do zaplatenia a to do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznal žalobcovi okrem trov prvostupňového konania v rozsahu
100 % aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Proti rozsudku čo do výrokov I. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie včas žalovaný.
Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie
ohľadom miery zavinenia na dopravnej nehode. Tento záver súd žiadnym spôsobom neodôvodnil.
Žalovanému nie je vôbec zrejmé, na základe čoho dospel súd k takýmto záverom. Z odborného
vyjadrenia znalca vyplývalo, že dopravná nehoda bola spôsobená spoluzavinením oboch jej účastníkov,keď žalovaný vošiel do neprehľadnej križovatky 1,5 m viac ako mal a žalobca absolútne nesprávne a
nedôvodne vybočil s autom doprava, prekročil povolenú rýchlosť, pričom miernym vybočením žalobcu
doľava by k dopravnej nehode vôbec nedošlo. Ďalej z odborného vyjadrenia vyplývalo, že zavinenie

oboch účastníkov bolo rovnaké, t. j. 50 %. Taktiež žalovaný uviedol, že žiadnym spôsobom nevzal
do úvahy, že aj jemu bola spôsobená škoda. Jednalo sa o škodu vo výške 4.916,62 eur s DPH,
pričom predmetnú kalkuláciu vypracovala poisťovňa žalobcu. Výška škody žalovaného teda bola jednak
preukázaná a jednak ani nebola sporná v zmysle § 151 ods. 1 CSP, keďže ju žalobca žiadnym spôsobom
nenamietal. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobcu zamietol

a aby zároveň priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Alternatívne, aby
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Uviedol, že odvolanie žalobcu je nedôvodné
a jeho argumentácia je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Spoluzavinenie dopravnej nehody je
dokonca konštatované aj vo výroku rozhodnutia o priestupku žalovaného, v ktorom je uvedené, že

„obaja vodiči majú podiel na zavinení dopravnej nehody nakoľko obaja vodiči mohli zabrániť vzniku
dopravenej nehody, čiže zavinenie dopravnej nehody je riešené spoluvinou oboch účastníkov dopravnej
nehody.Žalovanýďalejuviedol,žežalobcasasnažínavodiťdojem,ženeporušilžiadnypredpisnaúseku
cestnej dopravy. Žalobca bezprostredne pred kolíziou prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť. Rovnako
žalobca pri vedení svojho vozidla konal v rozpore s § 415 OZ, pretože si nepočínal takým spôsobom, aby

nedošlo ku vzniku škody, čo rovnako vyplýva zo záverov znalca. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný
považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné a žiada, aby odvolací súd rozhodol v intenciách odvolania
podaného žalovaným.

8. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že zotrváva na všetkých jeho

predošlých stanoviskách a vyjadreniach. Odmietol tvrdenie žalovaného, že žalobca aj žalovaný majú
podiel na zavinení dopravnej nehody nakoľko obaja mohli zabrániť vzniku dopravnej nehody. Poukázal
na to, že rozhodnutím o priestupku bol uznaný vinným iba žalovaný a to pre porušenie dopravných
predpisov. Tvrdenie žalovaného, že mu dopravnou nehodou bola spôsobená škoda vo výške 4.916,62 €
považoval za bezpredmetné, pretože dokazovaním nebolo preukázané, či sa jednalo o skutočnú škodu.

Nakoniec samotný žalovaný si neuplatňoval svoje nároky voči žalobcovi napr. vzájomným návrhom
alebo započítaním. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol.

9. V replike sa žalovaný vyjadril, že pokiaľ žalobca spochybňuje závery odborného vyjadrenia znalca
A. J., tak mal možnosť si zabezpečiť súkromné odborné vyjadrenie resp. znalecký posudok, čo však

neurobil. Znalec A.. J. v odbornom vyjadrení uviedol, že žalobca viedol osobné motorové vozidlo
bezprostredne pred dopravnou nehodou rýchlosťou XX,XX km/h +- 10 %, t. j. žalobca mohol viesť
bezprostredne pred dopravnou nehodou vozidlo rýchlosťou až XX,XX km/h. Bolo preto povinnosťou
súdu prvej inštancie pri vyporiadaní škody medzi prevádzateľmi prihliadať v zmysle § 431 OZ na celkovú
škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Žalovaný naďalej považoval odvolanie

žalobcu za nedôvodné.

10. V duplike sa žalobca vyjadril, že zotrváva na všetkých svojich predošlých stanoviskách, vyjadreniach
aodvolaní.Žalobcaneboluznanývinnýmžiadnymrozhodnutímsprávnehoorgánupreporušeniesvojich
povinností pri dopravnej nehode, pri vedení motorového vozidla a pri uhýbacom manévri konal okamžite,

inštinktívne, reflexne a v časovej tiesni, keďže mu žalovaný nedal prednosť na križovatke tesne pred
tým ako žalobca vošiel do križovatky. Z toho vyplýva, že konanie žalobcu, ktorým sa snažil, aby nedošlo
k dopravnej nehode, nie je možné posudzovať ako porušenie povinností a za ktoré by mal niesť
zodpovednosť za vzniknutú škodu.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) v zmysle ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolania,
osobou oprávnenou (ust. § 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez

nariadenia pojednávania (ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku
oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 21.06.20022 a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je v časti neprípustné a v časti nedôvodné a odvolanie žalovaného je
nedôvodné.12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci a nesprávnymi skutkovými zisteniami, to či súd

prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II.ÚS 78/05).

13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.

14. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke
a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov, alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

15.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 18.11.2018 došlo k dopravnej nehode tak, ako to je popísané v
bode 6. napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného o
spoluzavinenížalobcunadopravnejnehode.Zvykonanéhodokazovania-oboznámenímsasodborným
vyjadrením znalca A. J. vyplýva záver (č. l. 22 Odborného vyjadrenia), že technickou príčinou dopravnej
nehody boli dve skutočnosti: 1. spôsob jazdy žalobcu, ktorý vykonával vybočovací manéver vpravo,

potomakovyhodnotildopravnúsituáciuzanebezpečnú,pričomplynuloujazdoumiernyvybočenímvľavo
mohol obísť vozidlo F. (vozidlo žalovaného), ktoré presahovalo do jeho jazdného pruhu, 2. príčinou
dopravnej nehody bolo stojace vozidlo F. zastavením s presahom cca 1,5 m do jazdného pruhu vozidla
R. (vozidlo žalobcu).

17. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pri hodnotení každého z
vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným spôsobom
preukázané, že je daná účasť žalobcu na spôsobení dopravnej nehody. Žalovaný vošiel vozidlom cca
1,5 m do jazdného pruhu žalobcu, zastavil vozidlo a následne žalobca nesprávnou technikou jazdy
vybočil vozidlo doprava s úmyslom obísť vozidlo žalovaného po pravej strane. Odvolací súd dodáva, že

treba brať do úvahy tiež, že žalobca nevyvrátil zistenia, že bezprostredne pred kolíziou mohol prekročil
najvyššiu povolenú rýchlosť, pričom táto skutočnosť vyplýva z odborného vyjadrenia znalca A. J.. Na
základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie správne konštatoval, že podiel žalobcu na priebehu deja
dopravnej nehody je 20 %. Odvolací súd nevidel dôvod, aby vstupoval do úvahy súdu prvej inštancie vo
vzťahu k ustálenou spoluzavinenia žalobcu na dopravnej nehode.

18. Čo sa týka námietky žalovaného, ohľadom jemu spôsobenej škody vo výške 4.916,62 eur s DPH,
odvolací súd uvádza, že nebolo v priebehu konania preukázané, či sa jednalo o skutočnú škodu a
žalovaný si ani neuplatňoval svoje nároky voči žalobcovi iným spôsobom, preto túto námietku považoval
za irelevantnú.

19. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a preskúmateľný.
Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu
spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný,

boladanávodôvodnenírozhodnutiaodpoveď.Niejemožnékonštatovať,žebyrozhodovacímprocesom
došlo k odňatiu možnosti strán sporu konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny
proces. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené
v § 220 ods. 2 CSP.20. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane správneho výroku o
trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

21. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

22. Podľa § 386 písm. b/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

23. Žalobca podal odvolanie aj proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.135,10 eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 1.135,10 eur od 13.08.2020 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací
súd v tomto smere poukazuje na to, že Civilný sporový poriadok vo svojich ustanoveniach nezveruje
každej strane sporu právo podať riadny opravný prostriedok, ale toto právo priznáva len tomu, v koho
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozhodnutie v neprospech strany sa prejavuje buď ako neúspech

vo veci samej alebo ako neúspech v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre stranu sporu
ujmu. Právo podať odvolanie teda nie je dané tej strane sporu, v neprospech ktorej rozhodnutie súdu
nevyznelo, a ktorá takýmto rozhodnutím nebola dotknutá na svojich právach.

24. Odvolací súd tak zdôrazňuje, že odvolaním napadnutý I. výrok rozsudku nie je v konečnom dôsledku

vydaný v neprospech žalobcu, čo znamená, že tento nebol oprávnený v zmysle § 359 CSP na podanie
odvolania voči uvedenému výroku.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalobcu vo vzťahu k výroku I.
napadnutého rozsudku bolo podané neoprávnenou osobou, a preto ho bolo potrebné v zmysle ust. §

386 písm. b/ CSP v tejto časti odmietnuť.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
2 CSP tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, lebo žiadaná zo strán sporu
nebola v odvolacom konaní úspešná.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).