Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 7, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/92/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119377931
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:6119377931.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov

JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: Ing. arch. Roland Čura, Veselá 8515/4,
080 01 Prešov, IČO: 45 474 702, zastúpený: Mgr. Ivan Mazanec, advokát, Metodova 3331/12, Prešov,
IČO: 42 344 671, proti žalovanému: arch&crafts s.r.o., Werferova 1, 040 01 Košice, IČO: 36 444 782,
zastúpený JUDr. Marián Jusko, advokát, Račí potok 2, 040 01 Košice, IČO: 42 319 561, o zaplatenie
6.213,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k.
31Cb/172/2019-132 zo dňa 6. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 31Cb/172/2019-132 zo dňa 6. októbra 2020.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

I. Konanie o zaplatenie istiny v plnom rozsahu zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 74,27 eur a
40,00 eur titulom práva na uhradenie paušálnej náhrady nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

IV. Povinnosti uložené týmto rozsudkom je žalovaný povinný splniť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd prvej inštancie tento rozsudok odôvodnil tým, že žalobca v tomto konaní navrhol, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.213,58 eur ako odmenu za vykonané dielo - poskytnutie
projektových služieb pre stavbu „Rezidenčná štvrť „RÚRKY“ podľa zmluvy o dielo zo dňa 26.11.2018.
Zároveň si žalobca uplatnil aj nárok na úrok z omeškania 8 % ročne z dlžnej sumy 6.213,58 eur od
10.8.2019 do zaplatenia a aj paušálne náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur.

3. Žalobca následne písomným podaním zo dňa 9.7.2020 zobral žalobu čiastočne späť o zaplatenie

uplatnenej istiny 6.213,58 eur, pretože žalovaný po podaní žaloby túto istinu postupne uhradil a to dňa
25.9.2019 uhradil čiastku 2.213,58 eur, dňa 3.10.2019 uhradil čiastku 3.000,00 eur a dňa 29.10.2019
uhradil čiastku 1.000,00 eur. Žalobca ďalej uviedol, že na žalobe aj naďalej trvá ohľadom uplatneného
príslušenstva a žiada žalovaného zaviazať na zaplatenie vyúčtovaného úroku z omeškania vo výške74,27 eur a tiež na nahradení trov konania a paušálnych nákladov. Žalobca ako dôkazy predložil zmluvu
o dielo, preberací protokol diela zo dňa 29.7.2019, predmetnú faktúru č. 000014 splatnú dňa 9.8.2019
na 6.213,58 eur a výpisy z peňažného ústavu o čiastočných úhradách uplatnenej pohľadávky zo strany

žalovaného.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že predmetná zmluva o dielo bola uzatvorená na celkovú
odmenu za vykonané dielo vo výške 12.500,00 eur a ku dňu uzavretia zmluvy už mal žalobca
zaplatenú polovicu tejto dohodnutej odmeny. Zmluva bola uzatvorená za účelom urovnania sporov

medzi investorom a žalobcom z dôvodu jeho omeškania. Faktúru, ktorej uhradenia sa žalobca domáha,
žalovaný uznáva a nikdy ju nepoprel, pričom medzičasom už došlo k jej úhrade a to tak, že pred vydaním
platobného rozkazu bola dňa 25.9.2019 uhradená čiastka vo výške 2.213,58 eur, dňa 3.10.2019 bola
uhradená čiastka vo výške 3.000,00 eur a po vydaní platobného rozkazu bola uhradená čiastka vo
výške 1.000,00 eur. Faktúru žalobcu nebolo možné uhradiť v lehote splatnosti pre nedostatok finančných
prostriedkov a medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode, že jeho pohľadávka bude uhradená

po platbe zo strany klienta žalovaného (investora príslušnej stavby). Žalobca sa zbytočne unáhlil a
bezdôvodnepodalžalobu,čímžalovanémuzbytočnezvýšilnákladynatrovysúdnehokonania.Žalovaný
na podporu svojich tvrdení navrhol vo veci vypočuť žalobcu a žalovaného, pričom nepredložil a ani
neoznačil žiaden listinný dôkaz.

5. Žalovaný na pojednávaní dňa 6.10.2020 uviedol nové tvrdenia a predložil nový dôkaz a to e-mailovú
komunikáciu (č.l. 130 a 131 spisu). Navrhol aj doplniť dokazovanie o predložení všetkých faktúr žalobcu,
ktoré žalobca žalovanému vystavil. Súd prvej inštancie k tomuto návrhu žalovaného na vykonanie
dokazovania prednesenému na pojednávaní uviedol, že na tieto návrhy neprihliadal z dôvodu dodržania
zásady sudcovskej koncentrácie konania, ktoré následne bližšie v odôvodnení rozsudku odôvodňuje v

ods. 22. - 25.

6. Súd prvej inštancie podľa § 144 a § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil konanie v časti predmetu sporu a to v
časti istiny 6.213,58 eur v celom rozsahu, pretože žalobca zobral žalobu v tejto časti späť.

7. Súd prvej inštancie uplatnený peňažný nárok posúdil ako nárok vyplývajúci zo zmluvy o dielo, ktorá
je upravená v ustanoveniach § 536 a nasl. Obchodného zákonníka a ďalej podľa ustanovenia § 369
ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje omeškanie dlžníka so splnením peňažného záväzku
a povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania vo výške určenej podľa § 1 Nariadenia vlády SR č.
21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka a to sadzba úrokov

z omeškania.

8. Súd prvej inštancie považoval v konaní za nesporné to, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako
objednávateľ uzatvorili dňa 26.11.2018 zmluvu o dielo podľa ustanovenia § 536 a nasl. Obchodného
zákonníka, na základe ktorej žalobca pre žalovaného vyhotovil dielo v hodnote 12.500,00 eur. Žalobca

po vyhotovení diela vyzval žalovaného na uhradenie zostatku dohodnutej ceny a to faktúrou č. 000014
vystavenou dňa 25.7.2019, splatnou dňa 9.8.2019 a vystavenou na sumu 6.213,58 eur. Žalovaný po
podaní žaloby uhradil faktúru žalobcu nasledovne: dňa 25.9.2019 uhradil čiastku 2.213,58 eur, dňa
3.10.2019 uhradil čiastku 3.000,00 eur a dňa 29.10.2019 uhradil čiastku 1.000,00 eur.

9. Sporné v tomto konaní bolo to, kedy mala byť podľa dohody strán, alebo podľa zákona uhradená
predmetná cena diela zo strany žalovaného pre žalobcu, pretože predmetom sporu po späťvzatí istiny
zostali úroky z omeškania.

10. Z bodu 4.1 predmetnej zmluvy o dielo vyplýva to, že odmena za vyhotovenie diela mala byť zaplatená

na základe faktúry žalobcu s lehotou splatnosti 14 dní odo dňa jej vystavenia. Vychádzajúc z obsahu tejto
dohody a zo skutočnosti, že nebola preukázaná iná dohoda o čase zaplatenie odmeny, v súlade s § 548
Obchodného zákonníka mala byť odmena za vykonanie diela v tomto prípade žalobcovi zaplatená na
základe jeho vyššie citovanej faktúry č. 000014 do 14 dní od jej vystavenia, t.j. najneskôr do 9. augusta
2019.

11. Súd prvej inštancie nepovažoval v konaní za dôvodnú obranu žalovaného v tom, že došlo k dohode
o neskoršej splatnosti tejto ceny diela, pretože toto tvrdenie žalovaný nepreukázal. Žalovaný nepredložil
o tomto tvrdení žiadny konkrétny dôkaz a snažil sa preukázať toto tvrdenie výpoveďou žalobcu. Žalobcana pojednávaní dňa 6.10.2020 poprel existenciu takejto dohody o neskoršej splatnosti ceny diela. To
znamená, že výpovede strán v tomto smere boli rozporné a preto súd prvej inštancie pri posudzovaní
tejto spornej otázky o splatnosti ceny diela vychádzal z obsahu žalobcom predloženého listinného

dôkazu a to z predmetnej zmluvy o dielo zo dňa 26.11.2018. Žalobca vystavil žalovanému faktúru dňa
25.7.2019 s lehotou splatnosti 9.8.2019, teda od toho dátumu sa žalovaný dostal do omeškania, čo
predstavuje žalobcov nárok na úrok z omeškania v sume 74,27 eur, na ktorý súd prvej inštancie zaviazal
žalovaného podľa § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. a
to po matematickom prepočte úroku z omeškania s ohľadom na výšku uplatneného úroku, dlžnú sumu

a dĺžku omeškania.

12. Súd prvej inštancie ďalej zaviazal žalovaného aj na zaplatenie 40,00 eur ako paušálnej náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2
Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.

13. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v tomto konaní bola uplatnená sudcovská koncentrácia konania,
o ktorej boli strany sporu poučené. To znamená, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany včas, pretože na neskôr predložené dôkazy súd nemusí prihliadať.
Súd prvej inštancie uviedol, že žaloba spolu s prílohami boli žalovanému doručené riadne a včas s
dostatočným časovým predstihom dňa 29.7.2020. Až na pojednávaní dňa 6.10.2020 žalovaný použil

novú procesnú obranu - tvrdenie, že zmluva o dielo mala byť „antidatovaná“, teda neplatná. Predložil
aj listinný dôkaz, ktorý má túto jeho obranu podporiť. O existencii týchto prostriedkov procesnej obrany
musel mať žalovaný nepochybne vedomosť okamžite po začatí konania alebo najneskôr po doručení
žaloby a jej príloh. Žalovaný porušil svoju procesnú povinnosť podľa § 153 ods. 1 C.s.p. keď neuplatnil
prostriedky svojej procesnej obrany včas, ale až na pojednávaní dňa 6.10.2020, aj keď predvolanie

na toto pojednávanie mu bolo doručené dňa 26.5.2020, teda takmer pol roka pred pojednávaním.
Preto súd prvej inštancie neprihliadal na tieto nové navrhované dôkazy, pretože ak by akceptoval
návrhy žalovaného na dokazovanie, to by nevyhnutne znamenalo vykonanie ďalších úkonov súdu a
potrebunariadeniaďalšiehopojednávania.Pretosúdprvejinštanciepospäťvzatížalobyoistinezaviazal
žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania 74,27 eur a paušálnej náhrady nákladov 40,00 eur.

14. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p. tak,
že žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobcu v plnom rozsahu, pretože žaloba bola podaná
oprávnene,žalobcazobraltútožalobuspäťozaplatenieistiny,pretožežalovanýpopodanížalobyuhradil
uplatnenú istinu v celom rozsahu. To znamená, že žalovaný zavinil zastavenie tohto konania, potom

ako žalobca podal dôvodne žalobu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to proti II.,
III., IV. výroku rozsudku a to z toho dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej
inštancie vychádzal z dôkazov, ktoré boli predložené v priebehu konania, avšak z dôvodu sudcovskej
koncentrácie konania nepripustil dôkazy, ktoré predložil žalovaný na samotnom pojednávaní. Žalovaný
uviedol, že potreba predložiť dôkazy ako aj podať návrh na vykonanie ďalšieho dôkazu vyplynuli najmä

z vykonaného dôkazu na pojednávaní pred súdom prvej inštancie a to z výpovede žalobcu, ktorý
neuviedol pravdu v podstatných skutočnostiach a taktiež aj z výpovede žalovaného. Z týchto výpovedí
vyplynula nutnosť odstrániť rozpor, preto súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď striktne sa držal
sudcovskej koncentrácie hoci sa od nej mohol odchýliť, najmä v prípade, ak by takýto dôkaz viedol k
zásadnej zmene v dokazovaní. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd v napadnutých výrokoch zrušil

rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie považuje za účelové a
neopodstatnené, žalobca sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Následne
žalobca opisuje celý priebeh konania na súde prvej inštancie a opisuje väčšiu časť odôvodnenia

rozsudku súdu prvej inštancie. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný neuniesol v konaní dôkazné bremeno
o svojich tvrdeniach, pretože nedoložil žiadne dôkazy, ktorými by rozporoval existenciu uplatnenej
pohľadávky. Súd prvej inštancie správne využil sudcovskú koncentráciu konania. Tým, že žalovaný
uhradil uplatnenú istinu v priebehu konania, podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka došlo tým kuznaniu zvyšku pohľadávky. Žalobca je toho názoru, že jediným cieľom žalovaného je znemožnenie
žalobcovi domôcť sa svojich zákonných práv, ktoré boli zo strany žalovaného porušené. Žalovaný v
odvolaní neuviedol žiadne dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Preto žalobca navrhol,

aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

17. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručené dňa 25.4.2011, ktorý
odvolaciu repliku nepodal.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 -
§ 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

19. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

20. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k
správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

21. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k
podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

22. Podľa § 191 ods. 1 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

23. Základom tohto sporu v konaní na súde prvej inštancie na základe žaloby podanej dňa 20.9.2019

bolapeňažnápohľadávkažalobcuvočižalovanému6.213,58eurakozostatokneuhradenejfakturovanej
ceny diela faktúrou č. 000014 vystavenou 25.7.2019, splatnou 9.8.2019 na 12.500,00 eur, z čoho
zálohová faktúra bola 6.286,42 eur a nehradený zostatok tejto faktúry 6.213,58 eur, čo je predmetom
tohto sporu. Išlo o faktúru za cenu diela - Rezidenčná štvrť „RÚRKY“.

24. Sporné v konaní nebolo ani to, že žalovaný po podaní žaloby postupne v 3 splátkach dňa 25.9.2019,
3.10.2019 a 29.10.2019 uhradil žalobcovi túto pohľadávku vo výške 6.213,58 eur. Neuhradené zostali
uplatnené zákonné úroky z omeškania 8 % ročne z tejto uhradenej sumy 6.213,58 eur, a to od 10.8.2019,
teda od nesledujúceho dňa po splatnosti predmetnej faktúry č. 000014, splatnej 9.8.2019. Po úhrade
istiny tejto faktúry vo výške 6.213,58 eur, žalobca v priebehu konania kapitalizoval tieto úroky od

10.8.2019 do úhrady týchto 3 splátok predmetnej pohľadávky a to vo výške 74,27 eur. Toto vyčíslenie
zákonných úrokov z omeškania na sumu 74,27 eur žalovaný v konaní nerozporoval.

25. Odvolanie žalovaného smeruje proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol žalovaný
zaviazaný na zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania 74,47 eur a paušálnej náhrady nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky 40,00 eur a na náhradu trov konania.

26. Odvolací súd k odvolaniu žalovaného o úrokoch z omeškania udáva: úroky z omeškania sú podľa
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, teda v prejednávanom spore sú
príslušenstvom už uhradenej peňažnej pohľadávky žalobcu 6.213,58 eur. Nárok na úroky z omeškania

podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vznikne veriteľovi proti dlžníkovi, ak je dlžník v omeškaní s
úhradou peňažnej pohľadávky. Predmetná pohľadávka žalobcu 6.213,58 eur má základ v zmluve o dielo
zo dňa 26.11.2018, podľa ktorej žalobca vykonal pre žalovaného dielo - projektové služby pre stavbu
„Rezidenčná štvrť RÚRKY“ v Prešove. Podstatné pre posúdenie nároku žalobcu na úroky z omeškania
za oneskorenú úhradu ceny vykonaného diela je to, ako bola splatnosť ceny diela v zmysle § 548 ods.

1 Obchodného zákonníka dohodnutá v zmluve o dielo. V čl. IV. 4.1 zmluvy o dielo sa žalovaný ako
objednávateľ zaviazal zaplatiť žalobcovi ako zhotoviteľovi cenu diela na jeho bankový účet na základe
žalobcom vystavenej faktúry s lehotou splatnosti najneskôr do 14 kalendárnych dní odo dňa vystavenia
faktúry objednávateľovi. V čl. IV. 4.4 tejto zmluvy o dielo sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi úrokz omeškania vo výške stanovenej Obchodným zákonníkom z dlžnej sumy za každý deň omeškania s
úhradou ceny diela až do zaplatenia.

27. Žalobca dňa 25.7.2019 vystavil žalovanému predmetnú faktúru č. 000014, splatnú 9.8.2019 s
dohodnutou lehotou splatnosti 15 dní. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania
od 10.8.2019, teda od nasledujúceho dňa po určenej lehote splatnosti v tejto faktúre splatnej 9.8.2019
a to až do zaplatenia dlžnej sumy 6.213,58 eur v kapitalizovanej výške 74,47 eur.

28. Odvolací súd k tejto splatnosti ceny diela podľa predmetnej faktúry č. 000014 zo dňa 25.7.2019
udáva, že podstatnou pri posúdení nároku žalobcu ako veriteľa na úroky z omeškania je posúdenie
splatnosti ceny diela. Z vyjadrení žalovaného v konaní na súde prvej inštancie nevyplynulo to, že táto
faktúra č. 000014 bola zo strany žalobcu vystavená predčasne, teda skôr ako bolo dielo vyhotovené a
odovzdané žalovanému. Nevyplýva to ani z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 18.6.2020 (č.l.
102 spisu), pretože v tomto vyjadrení žalovaný udáva, že uvedenú faktúru nikdy žalovaný nepoprel a

uznáva ju. Žalovaný uviedol, že dohoda medzi žalovaným a žalobcom znela tak, že žalobcovi bude
uhradená táto pohľadávka potom ako bude žalovanému uhradená platba od strany jeho klienta. Preto
žalovaný považoval žalobu za unáhlenú, pretože len zvyšuje náklady a trovy súdneho konania. Ani z
ďalšieho písomného podania žalovaného zo dňa 18.6.2020 (č.l. 105 spisu) nevyplýva, že by žalovaný
rozporoval splatnosť tejto fakturovanej sumy 6.213,58 eur. V tomto písomnom podaní žalovaný udáva,

že táto fakturovaná suma bola uhradená a nebolo ju možné uhradiť v lehote splatnosti pre nedostatok
finančných prostriedkov, avšak žalovaný nikdy túto faktúru nepopieral a uznáva ju.

29. Z týchto písomných podaní žalovaného v priebehu konania na súde prvej inštancie vyplýva to, že
žalovanýuznávatútofakturovanúcenudiela6.213,58euranerozporovalanisplatnosťcenydielaurčenú

v predmetnej faktúre č. 000014 a to dňa 9.8.2019.

30. Odvolací súd k tomu udáva, že žalovaný, ktorý má v konaní taktiež dôkazné bremeno o svojich
tvrdeniach, nepreukázal svoje tvrdenie, ktoré uvádzal žalovaný neskôr v priebehu konania a to, že
žalobca vykonal dielo nekvalitne, pretože v konaní na súde prvej inštancie ani nenavrhol dôkazy na

preukázanie toho, že dielo bolo vykonané nekvalitne. Z týchto uvedených písomných podaní žalovaného
nevyplýva to, že by žalobca vykonal dielo nekvalitne, práve naopak žalovaný uznáva predmetnú
pohľadávku žalobcu v plnej výške 6.213,58 eur. To, že žalovaný uhradil istinu predmetnej pohľadávky
žalobcu 6.213,58 eur má podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka účinky uznania zvyšku dlhu, teda
aj príslušenstva už uhradenej pohľadávky a to uznanie zákonných úrokov z omeškania v kapitalizovanej

výške 74,47 eur.

31. K tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie nemal striktne dodržať sudcovskú
koncentráciu konania podľa § 153 ods. 2 C.s.p., odvolací súd udáva, že aj keď súd prvej inštancie v
odôvodnení rozsudku uviedol, že v spore aplikoval sudcovskú koncentráciu, v skutočnosti súd prvej

inštancievykonalvšetkydôkazy,svedčiaceoomeškanížalovanéhoaojehopovinnostizaplatiťžalobcovi
aj zákonné úroky z omeškania tak ako na nich zaviazal žalovaného napadnutým II. výrokom súdu prvej
inštancie vo výške 74,27 eur. Tvrdenie žalovaného na pojednávaní dňa 6.10.2020, že lehota splatnosti
predmetnej ceny diela bola dohodnutá inak ako v zmluve o dielo, sám žalobca osobne prítomný na
tomto pojednávaní dňa 6.10.2020, to poprel a žalovaný ani neoznačil dôkaz na preukázanie toho, že

bola dohodnutá iná splatnosť ceny diela ako bola uvedená v predmetnej faktúre a v zmluve o dielo.

32. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o úrokoch z
omeškania vychádzal zo zmluvy o dielo a z predmetnej faktúry č. 000014 vystavenej dňa 25.7.2019,
splatnej 9.8.2019.

33. Odvolací súd k návrhu žalovaného na pojednávaní dňa 6.10.2020 v konaní na súde prvej inštancie,
na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, aby žalobca predložil všetky faktúry, ktoré vystavil žalobca
žalovanému, aj bez uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania, nemá priamy súvis s nárokom žalobcu
na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania od žalovaného s už uhradenej istiny pohľadávky 6.213,58

eur z faktúry č. 000014, splatnej dňa 9.8.2019. Iné faktúry ako predmetná faktúra, nie sú predmetom
tohto sporu, ani úroky z omeškania z týchto iných faktúr nie sú predmetom tohto sporu a preto tieto
iné faktúry ani vôbec neoznačené žalovaným, nemajú vplyv na výsledok tohto sporu o nároku žalobcu
na úroky z omeškania z tejto faktúry č. 000014. Tento návrh žalovaného na predloženie iných faktúr,žalovaný žiadnym spôsobom neobjasnil a neuviedol ako súvisia tieto iné faktúry s nárokom žalobcu na
zaplatenie úrokov z omeškania z faktúry č. 000014 splatnej 9.8.2019.

34. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak napadnutým II.
výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v kapitalizovanej výške 74,27 eur a
správne zaviazal žalovaného aj na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
ktoré žalobca nemusí osobitne preukazovať, pretože tento nárok je zákonným nárokom vyplývajúcim z
ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým

sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Táto výška paušálnej náhrady nákladov
je zákonom určená a je viazaná na úspech strany sporu v súdnom konaní.

35. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné v celom rozsahu.
Preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II.
výroku o úrokoch z omeškania a o paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a

taktiež v závislom III. výroku o náhrade trov konania zo strany žalovaného ako neúspešnej strany sporu
voči žalobcovi ako úspešnej strane v tomto spore a správne súd prvej inštancie túto povinnosť uložil
žalovanému splniť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v zmysle § 232 ods.
3 C.s.p.

36. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

37.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).