Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 15, 2022

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/28/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120213237
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2022:7120213237.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, sudcom JUDr. Mironom Čiževským, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: J. S.,

R.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
dieťa rodičov matka: K.. X. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. X, J.Š., zastúpená JUDr. Matúšom Lemešom,
advokátom so sídlom Kuzmányho 29, Košice a otec: J. S., R.. X.X.XXXX, bytom J. X, J., zastúpený JUDr.
Zuzanou Kolárikovou, advokátkou so sídlom Stará Prešovská 10, Košice, v konaní o zmenu úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh otca na zmenu rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 43C/45/2008 zo dňa 22.10.2008 v
celom rozsahu z a m i e t a .

II. Protinávrhu matky v časti týkajúcej sa úpravy styku vyhovuje a styk
n e u p r a v u j e.

III. Návrhu matky v časti týkajúcej sa výšky výživného vyhovuje a m e n í rozsudok Okresného súdu
Košice II sp. z. 43C/45/2008 tak, že výživné zo strany otca na maloletého zvyšuje zo sumy 132.77 Eur
na sumu 200 Eur mesačne počnúc dňom 19.4.2021 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť k rukám

matky, vždy do 15. dňa v mesiaci. Vo zvyšnej časti súd protinávrh matky na zvýšenie výživného zamieta.

IV. Súd z a v ä z u j e otca na úhradu dlžného výživného za obdobie od 19.4.2021 do 15.6.2022 vo
výške 866,83 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žiadny z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ, otec maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 16.12.2020 domáhal zmeny
úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu upravených rozsudkom Okresného

súdu Košice II č.k. 43C/45/2008-72 zo dňa 22.10.2008. Navrhol zveriť maloletého do svojej osobnej
starostlivosti a upraviť styk matky s maloletým. Výživné zo strany matky žiadal určiť vo výške 130 Eur
mesačne.

2. Návrh odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
ubehlo už 12 rokov a došlo k zmene pomerov. Maloletý si vyžaduje viac pozornosti, nakoľko sa v škole
správa nevhodne a neprospieva z viacerých predmetov. Maloletý si vyžaduje sústavný dohľad rodiča

a kontrolu jeho školských povinností, čo matka zanedbáva. Matka pristupuje k výchove maloletého a
jeho školským povinnostiam laxne, na správy zo školy nereaguje. Otec je ochotný a pripravený venovať
maloletému všetok svoj čas a docieliť tak výrazné zlepšenie jeho správania a známok v škole, tak ako
tomu už raz bolo v minulosti, keď maloletý trávil čas u otca v intervale 2 - 4 týždňov a výrazne si vylepšilvšetky známky. K návrhu otec priložil kópiu rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 43C/45/2008-72
zo dňa 22.10.2008, rodný list maloletého, oznámenie o prospechu žiaka zo dňa 27.11.2019 a správu
od triednej učiteľky.

3. O úprave práv a povinností k maloletému bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu
Košice II, č.k. 43C/45/2008-72 zo dňa 22.10.2008, ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov maloletého
a schválil dohodu rodičov v znení, že maloletý sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok a otec je povinný prispievať na jeho výživu mesačne sumou 4000

Sk. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý prvý víkend v mesiaci v sobotu od 9.00 hod. do
19.00 hod., každý tretí víkend v mesiaci od soboty od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každý rok
počas vianočných sviatkov 25.12 od 10.00 hod. do 18.00 hod., každý párny rok počas veľkonočných
sviatkov od Veľkonočného piatka od 15.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod., každý rok
počas letných prázdnin od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod. a od 1.8. od 9.00 hod. do 7.8. do
19.00 hod.. Otec maloleté dieťa vyzdvihne a odovzdá v byte matky v určené hodiny. Predmetný rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 9.12.2008.

4. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.4.2021 matka žiadala návrh otca zamietnuť a zároveň
podala protinávrh, ktorým žiadala zmeniť rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 43C/45/2008-72 zo
dňa 22.10.2008 v časti úpravy styku a výživného tak, že styk otca s maloletým sa neupravuje a otec

je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 300 Eur mesačne. S návrhom otca nesúhlasila,
považuje ho za nedôvodný a absurdný, nakoľko maloletý explicitne odmieta stretávanie s otcom a styk
sa nerealizuje. Uviedla, že otec vyvíja na maloletého enormný tlak a nerešpektuje jeho vôľu, napriek
tomu, že zo strany psychologičky bol nabádaný na citlivejší prístup. U maloletého sa zvýraznili úzkostné
prvky vo forme nočného prebúdzania a desov a sám sa dožadoval ďalšieho terapeutického sedenia u

psychologičky, z ktorého matka predložila správu. Vo vzťahu k otcovi a jeho manželke pociťuje napätie,
cíti sa ponižovaný a nerešpektovaný. Pri posledné stretnutí otca s maloletým otec odmietol odniesť
maloletého domov v určenom čase, a tak matka kontaktovala maloletého, ktorý jej uviedol, že otec
so svojou manželkou ho proti jeho vôli vozia v zamknutom aute a pýtajú sa ho, prečo k nim nechce
chodiť, prečo nemá rád otcovu manželku a vyhrážajú sa mu, že ak k nim nebude chodiť, zavolajú

políciu. Maloletý bol následne doma veľmi rozrušený, roztrhal si tričko od otca a vyhlásil, že k nemu
už nepôjde. Matka odmieta tvrdenia otca o tom, že nezvláda výchovu maloletého alebo nereaguje na
správy zo školy. Maloletý nemal nikdy závažnejšie problémy v škole. Matka sa domnieva, že ak by mal
otec chápavejší prístup k maloletému a rešpektoval ho taký aký je, postupne by u maloletého došlo
k odbúraniu psychosomatických prejavov, nesústredenosti či nespavosti, čo by v konečnom dôsledku

malo pozitívny vplyv aj na jeho prístup k učeniu. Vzhľadom na vek maloletého, kedy je dostatočne
rozumovo vyspelý a vie vyjadriť svoj názor, že nechce byť do stretávania s otcom nútený, matka
navrhuje neupravovať styk s otcom. Vo vzťahu k výživnému matka navrhla zvýšiť výživné na sumu 300
Eur mesačne, nakoľko od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov. Maloletý mal v čase
posledného rozhodnutia 3 roky. V čase podania matky mal maloletý 15 rokov a bol v poslednom ročníku

základnej školy.

5.Knávrhumatkapripojilačestnéprehláseniemaloletéhozodňa4.3.2021zktoréhovyplýva,žemaloletý
sa nechce stretávať s otcom, pred stretnutím cíti stres a úzkosť. V noci sa zvykne budiť zo snov, že je u
otca a dejú sa tam stresové situácie, necíti sa tam uvoľnene ako doma. Otec so svojou manželkou mu

kladú nepríjemné otázky, na ktoré sa bojí odpovedať. Stalo sa, že ho zamkli v aute a vozili hodinu a pol
po meste, až pokiaľ im neodpovedal na tieto otázky. Osočujú matku, nadávajú mu, že je sprostý. Proti
jeho vôli ho ostrihali. Od podania návrhu otca na zverenie do jeho osobnej starostlivosti sa situácia veľmi
zhoršila, často sa hádajú. Otec mu povedal, že ak nevyhrá súd, bude ho otravovať až do jeho plnoletosti.
Vyhrážal sa mu, že im podpáli auto, ak k nemu nepôjde, zastrašovali ho políciou. Otec nerešpektuje

jeho vôľu, viac ho zaujímajú jeho známky v škole ako jeho pocity. Pri stresujúcich rozhovoroch s otcom
a jeho manželkou sa mu ťažko rozpráva, zajakáva sa, potí a bolí ho brucho. Maloletý sa už viac nechce
stretávať s otcom podľa rozhodnutia súdu ale vtedy, keď bude sám chcieť.

6. Zo správy klinickej psychologičky K. zo dňa 26.3.2021 vyplýva, že v popredí klinického obrazu

je úzkostná symptomatológia. Stretávanie s otcom bez možnosti ovplyvniť dĺžku či obsah stretnutia
je pre maloletého nadlimitnou záťažou. Je potrebný rešpektujúci prístup. Vzhľadom na výsledky
psychologického vyšetrenia a vysoký fyzický vek maloletého je potrebné brať do úvahy jeho názor. Pre
poruchy spánku je odporúčané pedopsychiatrické vyšetrenie.7. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.4.2021 otec žiadal protinávrh matky zamietnuť, nakoľko
ho považuje za nedôvodný.

8. Dňa 6.9.2021 sa rodičia maloletého v rámci projektu Cochem zúčastnili stretnutia na súde za účelom
uzavretia rodičovskej dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Rodičia sa zhodli na dočasnej úprave, ktorou sa budú riadiť do termínu pojednávania vo veci samej tak,
že maloletý sa bude s otcom stretávať každý víkend v nepárnom týždni v čase od soboty od 9.00 hod.

do nedele do 18.00 hod. v domácnosti starej matky maloletého bez prítomnosti manželky otca. Rodičia
súhlasili s využitím služieb Referátu poradensko-psychologických služieb.

9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice (ďalej aj len „úrad“)
o realizácii poradenstva zo dňa 15.11.2021 vyplýva, že prebehli 4 poradenské stretnutia, z toho
3 individuálne a jedno stretnutie otca s maloletým. V priebehu stretnutí maloletý vyjadroval pokles

motivácie k realizácii styku s otcom z dôvodu nedostatočného pochopenia sprevádzaného pocitmi
menejcennosti a degradáciou zo strany otca. Maloletý však prejavil záujem o zlepšenie a rozšírenie
styku krokovou postupnosťou. Otec následne vyjadril nesúhlas s pokračovaním v spolupráci.

10. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 1.4.2022 vyplýva, že úrad dňa 16.3.2022 telefonicky

kontaktoval otca maloletého, ktorý sa vyjadril, že styk sa nerealizuje, maloletý odmieta osobné stretnutia,
nevie uviesť dôvod. Telefonický kontakt udržiavajú 2 až 3 krát do týždňa. Poradenstvo bolo ukončené,
nakoľko sa maloletý odmietal stretávať aj podľa stanovenej dohody. Úrad telefonicky kontaktoval aj
matku,ktorápodotkla,žemaloletýnemáproblémnavštevovaťporadenstvoastretávaťsasotcom,avšak
na základe doterajších skúseností a agresivity otca má problém stretnúť sa s otcom osamote. Maloletý

prisľúbil, že na stretnutie s otcom pôjde, následne však dostal traumu. Stretnutia základe rodičovskej
dohody zo dňa 6.9.2021 sa tak nerealizovali.

11. Z rozhovoru kolízneho opatrovníka s maloletým vyplýva, že odmieta stretnutia s otcom. K otcovi
chodil nasilu, lebo musel. Po ozrejmení situácie pracovníkom úradu, že potrebuje aj vzor otca,

odpovedal, že mu nikdy nebol vzorom, nechce sa s ním stretávať, nechce ho ani vidieť. To, že sa s otcom
nechce stretávať, mu nedokáže povedať. Otec sa zmenil, dal prednosť novej manželke oproti rodine.
Chcel by normálneho otca. Maloletý odmietol akúkoľvek ponuku ohľadom styku s otcom. Maloletý je na
podnet otca v telefonickom kontakte s ním.

12. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 2.5.2022 otec uviedol, že netrvá na tom, aby bol maloletý
zverený do jeho osobnej starostlivosti, trvá však na úprave styku. Matka trvá na podanom návrhu v
celomrozsahu,žiadaneupravovaťstykotcasmaloletýmazaviazaťotcaprispievaťnavýživumaloletého
sumou 300 Eur, nakoľko od poslednej úpravy už uplynulo 13 rokov. Rodičia aj kolízny opatrovník navrhli
vypočuť maloletého. Maloletý vo výpovedi uviedol, že pred časom sa vyjadril, že nemá problém sa

stretávať s otcom, avšak došlo k zmene a v súčasnosti už má problém stretávať sa s otcom. Jeho pohľad
na otca sa zmenil z dôvodu psychických útokov otca, jeho chovania ale aj chovania jeho manželky.
Maloletý nie je ochotný sa stretávať s otcom ani u rodičov otca.

13. Otec s matkou navrhovanou výškou výživného 300 Eur nesúhlasí, nakoľko sa menili ceny potravín

a ostatných nákladov nielen u maloletého aj u neho. Zároveň poukázal na to, že má ďalšiu vyživovaciu
povinnosť voči maloletému, ktorý pochádza zo súčasného manželstva.

14. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 15.6.2022 otec prostredníctvom právnej zástupkyne navrhol
uzavretie dohody o výške výživného, ktoré navrhuje platiť v sume 170 Eur. Poukázal na skutočnosť, že

maloletému založil vkladnú knižku, na ktorú mu mesačne ukladá 20 Eur od októbra 2014. Matka žiadala
určiť výživné v rozpätí 210 až 250 Eur.

15. Otec je spoločníkom a konateľom spoločnosti E. - P. I..W..V.., priemerný mesačný príjem z tejto
spoločnosti je 275 Eur. Otec je zároveň zamestnancom spoločnosti W. W. I..W..V.., kde jeho priemerný

mesačný príjem je XXX,XX Eur. Príjem otca z prenájmu nehnuteľnosti je XXX Eur mesačne. Spolu je
priemerný mesačný príjem otca XXX,XX Eur. K jeho mesačným výdavkom patria výdavky na nájomné
v sume 90 Eur, pohonné hmoty 100 Eur, telefónne poplatky 38 Eur, životná poistka 10 Eur, ošatenie 30Eur, strava 150 eur, hygienické a čistiace potreby 10 Eur, sporenie pre maloletého 20 Eur, t.j. výdavky
spolu v sume 448 Eur.

16. Matka je zamestnaná v spoločnosti J., O. I.. Priemerný čistý mesačný príjem matky za rok 2021
bol XXX,XX Eur.

17. Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv

a povinností.

18. Podľa ust.§ 24 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja
rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak
súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a
ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa

na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní
o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča,
ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o

maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa
práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

19. Súd návrh otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému upravených
rozsudkomOkresnéhosúduKošiceIIč.k.43C/45/2008-72zodňa22.10.2008zamietolnakoľkozverenie

maloletého do osobnej starostlivosti otca nepovažoval vzhľadom na zachovanie zdravého psychického
vývoja, lekárske správy ale aj vôľu maloletého za jeho najlepší záujem. Napokon otec sám uviedol, že
netrvá na zverení maloletého do jeho osobnej starostlivosti.

20. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým

dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

21. Podľa ust. § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

22. Podľa ust. § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

23. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbá o to, aby bolo rešpektované
právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi
rodičmi. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už je uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniamisociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň však, čl. 9 ods. 3
tohto dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa
oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to

bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Znamená to potom, že pokiaľ by styk s rodičom negatívne vplýval
na záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená obava z takéhoto negatívneho vplyvu, súd po
tomto zistení obligatórne styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže.

24. Protinávrhu matky v časti týkajúcej sa úpravy styku súd vyhovel a styk maloletého s otcom neupravil.

Maloletý má v čase rozhodovania 17 rokov a vzhľadom na svoju rozumovú vyspelosť vie slobodne
a samostatne vyjadriť svoj názor. Maloletý má na základe predchádzajúcich skúsenosti s pobytom
u otca a jeho manželky negatívne pocity, pociťuje tlak a nerešpektovanie zo strany otca. Stretnutia
s otcom mu navodzujú pocity úzkosti, a preto vzhľadom na jeho vek a za účelom zachovania jeho
zdravého psychického vývoja súd neupravil styk maloletého s otcom. Napriek tomu, že súd neupravil
styk maloletého s otcom, nič nebráni otcovi, maloletému ale aj matke, aby sa snažili ozdraviť a opätovne

budovať pozitívny vzťah maloletého s otcom, nakoľko uvedené je v záujme zdravého budúceho vývoja
nielen ako maloletého ale aj v jeho dospelom živote. Súd nepopiera dôležitú úlohu otca v živote
maloletého, a preto v danom prípade považuje vhodnejšie ponechať stretávanie na dobrovoľnej báze,
než autoritatívne upraviť styk, ktorý by maloletý nerešpektoval a vnímal ako nátlak.

25. Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť.

26. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

28. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

29. Podľa ust. § 78 ods. 2 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

30. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádzal z kritérií
uvedených v ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta ZoR, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletého a

možností, schopností majetkových pomerov otca. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa patrí výživa vo
vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace
s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa a rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové
a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom

ako to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.31. V časti výživného sa matka domáhala zvýšenia výživného z 132,77 Eur na 300 Eur mesačne. V
priebehu konania súhlasila s výškou výživného v rozpätí 210 - 250 Eur. Otec bol ochotný prispievať
na výživu maloletého sumou 170 Eur mesačne a poukázal na skutočnosť, že maloletému mesačne

prispieva na vkladnú knižku sumou 20 Eur. V čase poslednej úpravy mal maloletý tri rokov. Toho
času má maloletý 17 rokov a jeho potreby sa výrazne zvýšili nielen v dôsledku fyzického rastu ale aj
v súvislosti s návštevou vyššieho stupňa školy a s prípravou na budúce povolanie. Súd zisťovaním
pomerovpriurčovanívyživovacejpovinnostidospelkzáveru,ževýživnévovýške200Eurnamaloletého
je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch

rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého, pričom prihliadol aj na osobnú starostlivosť matky o
maloletého a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať
navýživumaloletéhobezohrozeniasvojichpotriebadomácnosti.Súdprihliadolajnapočetvyživovacích
povinností na strane otca avšak poznamenáva, že vznik ďalšej vyživovacej povinnosti otca nemôže
byť na ujmu maloletému. Matka má náklady spojené s výchovou, výživou, ošatením, školskými aj
mimoškolskými aktivitami maloletého. Súd zohľadnil skutočnosť, že otec je zamestnaný s priemerným

čistým mesačným príjmom 814,51 Eur. Matka je taktiež zamestnaná, s priemerným mesačným príjmom
XXX,XX Eur. Návrh matky na zvýšenie výživného presahujúci sumu 200 Eur súd zamietol, nakoľko v
priebehu konania matka súhlasila s výškou výživného v rozpätí 210 - 250 Eur a súd prihliadol aj na
skutočnosť, že otec maloletému mesačne prispieva na vkladnú knižku sumou 20 Eur.

32. Podľa § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

33. Vzhľadom k tomu, že súd zvyšoval výživné od podania návrhu matky, t.j. od 19.4.2021, došlo k

vzniku dlžného výživného, ktoré bolo vypočítané ku dňu 15.6.2022.

34. Vzhľadom na zmenu vyživovacej povinnosti došlo na strane otca k vzniku dlžného výživného. Dlžné
výživné bolo vypočítané nasledovne za obdobie od 19.4.2021 do 15.6.2022. Rozdiel medzi doterajším
výživným a zvýšeným výživným 200 Eur - 132,77 Eur = 67,23 Eur + alikvotná časť za mesiac apríl 2021

vypočítaná ako 67,23 Eur : 30 dní = 2,24 Eur/denne x 12 zostávajúcich dní v apríl 2021, t.j. 26,88 Eur a
za jún 2022 vypočítaná ako 67,23 Eur : 30 dní = 2,24 Eur/denne x 15 (ku dňu 15.6.2022) = 33,60 Eur. Za
obdobie od 19.4.2021 do 15.6.2022 je trinásť plných mesiacov x 67,23 Eur = 873,99 Eur + alikvotná časť
za mesiac apríl 2021 je 26,88 Eur a za mesiac jún 2022 je 33,60 Eur, dlžné výživné takto predstavuje
866,83 Eur.

35. Podľa ust. § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie
je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

36. Podľa ust. § 44 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP),

rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by
bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve

odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí
návrh na súdny výkon rozhodnutia.