Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 25, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/30/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720202256
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5720202256.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: EuroISO, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Dunajská 8, IČO: 36 345 610, zastúpený: Advokátska kancelária LEGALIZZ, s.r.o.,
so sídlom v Beluši, Farská 1156/53, IČO: 47 251 514, proti žalovanému: SECO AUTOTRANS, s.r.o., so
sídlom Martin, Jesenského 25, IČO: 31 607 713, zastúpený: HRONČEK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom
Žilina, Kálov 1, IČO: 47 248 327, o ochranu dobrej povesti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Martin č. k. 6C/27/2020-157 zo dňa 20.10.2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobcovi voči žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin vo výroku I. žalovanému uložil povinnosť v lehote 15 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku zaslať formou doporučenej listovej zásielky na adresu sídla žalobcu
písomné ospravedlnenie v znení: Spoločnosť SECO AUTOTRANS, s.r.o. sa ospravedlňuje spoločnosti
EuroISO, s.r.o. za nepravdivé tvrdenia uvedené v emailovej správe zo dňa 29.7.2019, ktorými
vyjadrovala neodôvodnene podozrenie zo zneužitia informácií o spoločnosti SECO AUTOTRANS, s.r.o.
o činnosti spoločnosti EuroISO, s.r.o, ako aj neoprávnenom obohatení sa spoločnosti EuroISO, s.r.o. v

súvislosti s realizáciou recertifikačného auditu v spoločnosti SECO AUTOTRANS, s.r.o. spoločnosťou
LL-C (Certification) Slovakia, s.r.o. Vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozsudku zaslať formou emailovej správy na emailovú adresu S. písomné ospravedlnenie
v znení: Spoločnosť SECO AUTOTRANS, s.r.o. sa ospravedlňuje spoločnosti EuroISO, s.r.o. za
nepravdivé tvrdenia uvedené v emailovej správe zo dňa 29.7.2019, ktorými vyjadrovala neodôvodnene
podozrenie zo zneužitia informácií o spoločnosti SECO AUTOTRANS, s.r.o. o činnosti spoločnosti
EuroISO, s.r.o, ako aj neoprávnenom obohatení sa spoločnosti EuroISO, s.r.o. v súvislosti s realizáciou

recertifikačného auditu v spoločnosti SECO AUTOTRANS, s.r.o. spoločnosťou LL-C (Certification)
Slovakia, s.r.o. Vo výroku III. súd žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie
súd zdôvodnil s poukazom na ustanovenie § 19b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, keď mal za
preukázané, že správou zo dňa 29.07.2011 zaslanou Ing. Petrom Kurucom ako konateľom žalovaného
žalobcovi a súčasne aj na iné emailové adresy, došlo k zásahu do dobrej povesti žalobcu, takže súd
žalobu považoval za dôvodnú. Súd nemal preukázané, že by absentovalo tvrdenie o dobrej povesti

žalobcu a tiež nebolo vyvrátené, že v predmetnej emailovej správe, ktorej obsah zasiahol do dobrej
povesti žalobcu, žalovaný konajúci prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu uvádzal nepravdivé
skutočnosti o konaní štatutárneho orgánu žalobcu, ako aj samotného žalobcu. Súd v tejto súvislosti
uviedol, že občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby jezaložená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie
pôvodcu neoprávneného zásahu. V tejto súvislosti bolo pre súd irelevantné, že v minulosti zmluvu
o spolupráci so žalobcom podpísal iný konateľ spoločnosti - Peter Kuruc ml. a že následne medzi

konateľmi došlo k nezhodám. Súd mal tiež preukázané, že žalobca v minulosti poskytoval žalovanému
služby v súlade so zmluvou v rokoch 2016 - 2018 a za tieto služby žalovaný pravidelne uhrádzal aj
žalobcom vystavené faktúry. To, či tieto služby boli poskytnuté podľa predstáv terajšieho štatutára,
ako aj ich cena, bolo pre toto konanie bezpredmetné. To, že podľa súčasného štatutára žalovaného
nekonal druhý štatutár (syn) podľa predstáv otca - terajšieho štatutára a jeho konanie nebolo v záujme

spoločnosti, nemôže bez ďalšieho oprávňovať žalovaného zasahovať nepravdivými a neoverenými
tvrdeniami do dobrej povesti žalobcu. Čo sa týka primeranosti požadovanej satisfakcie vo forme
písomného ospravedlnenia, tak podľa názoru súdu je primeraná vyvolanému zásahu a v zásade môže
ovplyvniť rovnaký okruh subjektov, aký bol ovplyvnený aj vyvolaným zásahom. O trovách konania
rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na úspech účastníkov v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal správnosť
celého rozsudku s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. S napadnutým
rozhodnutím sa nestotožnil a mal za to, že závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení
napadnutého rozsudku sú nesprávne. Potvrdil, že medzi stranami sporu bola dňa 26.7.2016 uzatvorená
zmluva na vykonanie predauditu systému manažérstva, predmetom ktorej malo byť poskytnutie služby

spočívajúcej vo vykonaní predauditu pri implementácii systému manažérstva podľa normy STN, EN, ISO
14001,ktorýmalbyťvykonanývroku2016anáslednomobdobípodobu3nasledujúcichrokov.Žalovaný
však naďalej trval na tom, že žalobca neposkytol žalovanému žiadne služby podľa zmluvy, a to počnúc
od účinnosti zmluvy až do ukončenia jej účinnosti, t. j. za vyše 3 roky, čím sa dostal s plnením predmetu
zmluvydovýraznéhoomeškania.Pretodošlozostranyžalovanéhokodstúpeniuodzmluvy.Zmluvabola

za žalobcu podpísaná nedopatrením iným konateľom žalovaného v dobrej viere a vedomí, že sa jedná
o dokumenty potrebné pre poskytnutie služby zo strany Ing. Z. ako vymenovaného audítora spoločnosti
LL-C, t. j. v súvislosti so službami v tejto spoločnosti. V odvolaní žalovaný ďalej opísal, ako podľa neho
si (ne)plnil žalobca dohodnuté povinnosti a činnosti vyplývajúce zo zmluvy. Podľa neho predmet plnenia
zo zmluvy so žalobcom bol obdobný, ako predmet zmluvy o vykonaní certifikačného auditu, uzatvorenej

medzi žalovaným a spoločnosťou LL-C. Žalobca podľa neho neposkytol žalovanému nijaké plnenie a
vystavoval faktúry za úplne rovnakú činnosť, akú vykonával ako audítor spoločnosti LL-C. Podotkol, že
žalovaný neposkytol žalobcovi nijaké informácie pre účely uzatvorenia, resp. plnenia predmetu zmluvy o
vykonaní predauditu, ale vždy poskytoval informácie Ing. Z. ako audítorovi spoločnosti LL-C. Má preto za
to, že výroky uvedené v napadnutom emaile zo dňa 29.7.2019 nemôžu byť posúdené ako nepravdivé,

ani ako informácie difamačné spôsobilé poškodiť dobrú povesť žalobcu (ak takou dobrou povesťou
žalobcadisponoval),atoajnapriektomu,žebolizaslanéajnaemailovúadresuspoločnostiLL-C.Okrem
týchto skutočností odvolateľ uviedol, že rozsudok považuje za zmätočný a nepreskúmateľný z dôvodu
nedostatočného odôvodnenia. Na jeho žiadosť pripojil súd prvej inštancie do konania spis Okresného
súdu Martin sp. zn. 15C/2/2021, kde sa vedie spor medzi rovnakými stranami na rovnakom skutkovom

základe. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nijako nereflektuje spis 15C/2/2021 a je teda nevyhnutné,
aby sa odvolací súd oboznámil aj s obsahom uvedeného súdneho spisu. Žiadal preto, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, prípadne rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 381 CSP
a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, ako aj zo
spisovéhomateriálu,pričomvychádzalzoskutkovéhostavutak,akohozistilsúdprvejinštancie.Žalobca
sa domáhal ochrany dobrej povesti právnickej osoby, do ktorej malo byť zasiahnuté najmä listom zo dňa
29.7.2019, ktorý zaslal žalovaný prostredníctvom štatutárneho zástupcu žalobcovi a aj iným adresátom.

Podľa žalobcu list obsahoval nepravdivé tvrdenia difamačného charakteru, zasahujúce do dobrej povesti
právnickej osoby žalobcu. Jednalo sa napríklad o vety: „Na základe telefonickej dohody s Vami na
termíne auditu dňa 22.7.2019 o 13.00 hod. ste sa dňa 22.7.2019 podľa vyjadrenia našej poverenej
pracovníčky JUDr. J. v dobe od 13.00 hod. do 14.00 hod. osobne dostavili do našej spoločnosti s cieľomvykonať audit objednaný v spoločnosti LL-C ako ich nominant...“, „Z uvedených skutočností sa javí, že
Ing. J. Z. zneužil informácie o našej spoločnosti, ktoré mu poskytol náš obchodný partner LL-C za účelom
vykonania auditu. Získaním údajov o našej spoločnosti a dodatočným vystavením pochybnej zmluvy a

faktúry sa chcel prostredníctvom svojej firmy „priživiť“ na recertifikačnom audite, ktorý nám zabezpečuje
spoločnosť LL-C.“, „Zneužitím informácií v prospech vlastnej spoločnosti, ktoré Vám poskytla spoločnosť
LL-C, ste nelegálne narábali s informáciami a dátami, ktoré Vám poskytol náš partner LL-C a ktoré
sme Vám poskytli aj pri Vašej návšteve našej spoločnosti za účelom auditu ako poverená osoba
spoločnosť LL-C.“, „S Vami ako fyzickou osobou sme sa nikdy nestretli, len ako s poverených audítorom

od spoločnosti LL-C.“ K uvedených tvrdeniam žalobca poukázal na uzatvorenú zmluvu na vykonanie
predauditu systému manažérstva zo dňa 26.7.2016. Na základe tejto zmluvy pre žalobcu vykonával
činnosť, ktorú fakturoval v období rokov 2016 - 2018, pričom faktúry za vykonanie činnosti boli zo
strany žalovaného riadne preplatené. Žalobca písomne listom zo dňa 5.8.2019 požiadal žalovaného o
zdržanie sa neoprávnených zásahov do dobrej povesti právnickej osoby, avšak žalovaný mu písomne
dňa 17.9.2019 oznámil, že nemá za preukázané, že by konaním žalovaného došlo k neoprávnenému

zásahu do dobrej povesti žalobcu a nároky žalobcu poprel ako nedôvodné a neoprávnené. Žalovaný
sa pôvodne žalobou domáhal voči žalovanému zdržať sa ďalších zásahov, neskôr zmenil žalobu a
žiadal písomné ospravedlnenie tak, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie. Vzhľadom na predmet
žaloby sa súd prvej inštancie zameral na skutočnosť, či v čase zásahu požívala právnická osoba dobrú
povesť. Keďže opak v konaní preukázaný nebol, túto podmienku považoval súd prvej inštancie za

splnenú. Ďalej sa zaoberal tým, či list Ing. Kuruca st. ako štatutára žalovaného bol spôsobilý svojím
obsahom zasiahnuť a narušiť alebo ohroziť dobrú povesť žalobcu. Súd dospel k záveru, že tvrdenia
žalovaného uvedené v predmetnom liste - emaile, sú nepravdivé. Bolo potvrdené, že žalobca vykonával
tzv. predaudit na základe riadnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom v tom čase s druhým konateľom
spoločnosti, pričom žalobca za poskytnuté služby pravidelne uhrádzal aj žalobcom vystavené faktúry.

Žalobca, resp. jeho štatutárny zástupca, tak získal informácie o spoločnosti v rámci činností o vykonaní
predauditu, a preto sa „nepriživoval“ a nezískaval iným spôsobom informácie o žalobcovi, ako v rámci
činnosti vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní služieb. Keďže pravdivosť tvrdení žalovaného v emaile
zo dňa 29.7.2019 sa nepreukázala a jednalo sa o vyjadrenia, ktoré boli spôsobilé u žalobcu i u
jeho obchodných partnerov, prípadne spoločnosti LL-C, vyvolať spochybnenie dobrej povesti žalobcu,

nakoľkožalobcaodmietoldobrovoľnevykonaťnápravu,ztohtopohľadupotomajodvolacísúdpovažoval
požadované ospravedlnenie za primerané vyvolanému zásahu. Pokiaľ sa odvolateľ s takýmito závermi
súdu prvej inštancie nestotožnil, neznamená to, že sú nesprávne. Čo sa týka v odvolaní uvedeného
tvrdenia o neposkytnutí služieb podľa zmluvy z roku 2016, táto vec s prejednávaným prípadom nesúvisí
a pokiaľ by sa aj tvrdenie preukázalo ako pravdivé (ohľadom poskytnutého plnenia), neoprávňuje to

žalovaného na zasielanie nepravdivých informácií iným subjektom. V tejto súvislosti je tiež nepodstatné,
že podľa žalovaného zmluva bola podpísaná „nedopatrením“ iným konateľom spoločnosti. Pokiaľ teda
žalobca nevyvrátil nepravdivosť ním uvedených tvrdení v emaile zo dňa 29.7.2019, nemôže súd inak
vyhodnotiť skutkový stav (ten zisťoval z dôkazov predložených jednotlivými stranami v tomto konaní)
a nemôže to zmeniť ani „oboznámenie sa s iným spisom“ tak, ako to žiadal žalovaný (v zmysle § 149

CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky).

6. Čo sa týka námietky nedostatočného odôvodnenia rozsudku, resp. jeho zmätočnosti a

nepreskúmateľnosti, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia primeraným spôsobom uviedol zistený skutkový stav, opísal stanoviská procesných strán,
zhrnul výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný
prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v
súlade s § 220 CSP zdôvodnil. Z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplynulo, že v tomto prípade súd

prejednal žalobu o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, kde žalobca vytýkal žalovanému uvedenie
nepravdivých údajov o spoločnosti, prípadne konateľovi, ktoré mal prezentovať žalovaný emailom
dňa 29.7.2019. Obsah emailu bol takého charakteru a doručený takým osobám (spoločnostiam), s
ktorými žalobca komunikoval a vykonával spoločnú obchodnú činnosť. Obsah emailu tak bol spôsobilý
vyvolať zásah do dobrej povesti právnickej osoby. Bolo na žalovanom, aby dôkazmi potvrdil pravdivosť

obsahu emailu, čo sa však v priebehu konania nestalo. Súd prvej inštancie tak vychádzal zo zisteného
skutkového stavu, v zmysle ktorého namietané údaje v emaile sú nepravdivé, difamačného charakteru
a spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel, s
čím sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.7. Pretože odvolateľ neuviedol v odvolaní žiadne skutočnosti, ktoré by neboli preskúmané súdom prvej
inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, z

týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).

9. Toto rozhodnutie Krajského súdu v Žiline bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).