Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 27, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/28/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205628
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6414205628.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie
Kubincovej , PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v exekučnej veci
oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne
zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141
proti povinnému R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. A. XX, právne zast. zastúpený spoločnosťou

Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47
234 466, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu
Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 6402/14, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.030,01
Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
12Er/317/2014-107 zo dňa 23. decembra 2021 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Er/317/2014-107 zo dňa 23. decembra 2021 v

prvej výrokovej vete potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd v prevej výrokovej vete zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1
písm. m) Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“). V druhej výrokovej vete uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie v sume 39,83 Eur.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 16.05.2014 poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie, na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnostiSlovenskározhodcovskáa.s.,sosídlomvBratislavesp.zn.SR11987/11zodňa30.03.2012.

3. Z predloženého rozhodcovského rozsudku okresný súd zistil, že rozhodcovský súd ním priznal

právo na peňažné plnenie na základe zmenky vystavenej dňa 09.02.2011, kde povinný vystupoval ako
vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Zmenka ako blankozmenka zabezpečovala záväzkový vzťah, a
to Zmluvu o úvere uzavretú dňa 09.02.2011 medzi oprávneným a povinným, ktorý je fyzickou osobou
a ktorú oprávnený vyplnil na základe Dohody o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru. Okresný súd vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere je zmluvou
spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom

úvere podľa zákon o spotrebiteľských úveroch, keďže mal za to, že povinný zmluvu o úvere uzatváral
ako spotrebiteľ.

4. Okresný súd konštatoval, že exekučným titulom je v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok, z
ktorého vyplýva, že vymáhaný nárok bol priznaný oprávnenému ako nárok zo zmenky. Zabezpečenie
spotrebiteľského úveru zmenkou, ako aj splnenie dlhu zmenkou však v čase uzavretia úverovej zmluvy

zakazovalo ustanovenie § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmenka bola v danom prípadeoprávneným vyplnená v rozpore so zákazom, pričom rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní na
to neprihliadol.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že v tejto exekučnej veci je exekučným titulom rozhodnutie vydané v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou, pričom nebolo prihliadnuté na neprípustnosť, resp. obmedzenie použitia
zmenky, okresný súd v zmysle podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

6. O náhrade trov exekúcie rozhodol okresný súd podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a
oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur.

7. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie, z obsahu ktorého vyplýva,
že ním napáda prvú výrokovú vetu uznesenia. Oprávnený v odvolaní navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie o zastavení exekúcie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

8. V odvolaní uviedol, že zmluvu o úvere nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere
v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože povinnému bol úver poskytnutý
na účely zamestnania. Oprávnený zdôraznil, že dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na
aký účel povinný poskytnuté peňažné prostriedky použil. Oprávnený zároveň uviedol, že pri výklade

pojmu spotrebiteľa je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že
druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa
(rozhodnutie Európskeho súdneho dvora C-464/01). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je
podnikateľomalebovtomtosmereuvediedodávateľadoomylu,jetrebatakútoobligáciucharakterizovať
ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, ktorá

je všeobecným princípom zmluvného práva.

9. Oprávnený považoval za nesporné, že zmluvné vzťahy uzatvárané medzi dodávateľom a fyzickou
osobounepodnikateľomspĺňajúpožiadavkuspotrebiteľskéhoprávnehovzťahu.Pokiaľjealepredmetom
tohto vzťahu účelovo poskytnutý úver a túto účelovosť žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, potom

vzhľadom na ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver a na
tietozmluvnévzťahy(úverovézmluvy)nemožnocitovanýprávnypredpisaplikovať.Vzmysleuvedeného
oprávnený zastával názor, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57
ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil.

10. Povinný sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 11.02.2011, v ktorom nesúhlasil s tvrdením
oprávneného o tom, že zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou. Mal za to, že predmetná
zmluva má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako to vyjadril v
predchádzajúcom priebehu konania. Tvrdenie oprávneného o tom, že povinnému poskytnuté finančné

prostriedky slúžili na účel podnikateľskej činnosti povinného považoval za zavádzajúce a účelové.
Zdôraznil, že je bežnou praxou oprávneného pri uzatváraní obdobných úverových zmlúv označovať
dlžníka ako podnikateľský subjekt, a ak to nie je možné (v prípade ak dlžník nemé žiadne podnikateľské
oprávnenie), aspoň účelovo zaškrtnúť políčko určujúce účel použitia finančných prostriedkov za účelom
zamestnania, resp. povolania, aby došlo k vylúčeniu aplikácie právnych predpisov určených na ochranu

spotrebiteľa. V uvedených intenciách poukázal aj na obsiahlu judikatúru súdov Slovenskej republiky
týkajúcu sa takejto snahy dodávateľov o označenie spotrebiteľov ako podnikateľských subjektov.

11. Pokiaľ ide o osobitný podpis povinného, ktorý mal vyjadriť jeho súhlas s oprávneným uvedeným
účelom použitia finančných prostriedkov, povinný uviedol, že spotrebiteľ pri uzatváraní úverovej zmluvy

absolútne nemá, a ani nemôže mať vedomosť o tom, čo zaškrtnutie daného políčka znamená
a spôsobuje (resp. má spôsobiť) a rovnako nemá vedomosť aké právne následky preňho môže
mať prípadné podpísanie oprávneným predformulovaného dodatku týkajúceho sa údajného použitia
finančných prostriedkov. Teda nemôže ani predpokladať ako si svoje postavenie môže zhoršiť, a preto
je nevyhnutné účel použitia poskytnutých finančných prostriedkov skúmať z objektívneho hľadiska.

Zároveň považoval za nutné zdôrazniť, že zo samotnej úverovej zmluvy nie je možné dospieť k záveru,
že povinný by mal svojim podpisom vyjadriť súhlas výslovne s účelom použitia finančných prostriedkov.
Podpis povinného sa nachádza pod časťou zmluvy, v ktorej sú uvedené podstatné údaje o výške úveru,
výške odplaty a osobné údaje povinného, ktoré tvoria vrchnú polovicu samotnej zmluvy o úvere. Povinnýnebol nijakým spôsobom upozornený na to, že mandatár oprávneného zaňho zaškrtol uvedené pole
vyjadrujúce účel použitia poskytovaného úveru. Vzhľadom na uvedené je nutné objektívne posúdenie
využitia žalobcom prijatých finančných prostriedkov. Nevyhnutnosť objektívneho posúdenia účelu

použitia finančných prostriedkov potvrdzuje taktiež rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky a
SúdnehodvoraEurópskejúnie(prikonkrétnetýchistýchformulárovýchzmluváchoúvereoprávneného),
ako i judikatúra súdov Českej republiky (pri obdobných zmluvách o úvere). Povinný prehlásil, že
poskytnutý úver použil výlučne na súkromné účely pričom takto zamýšľal už pri podpise samotnej
zmluvy. Povinný pritom upozornil, že uvedené objektívne vyplýva aj z tej skutočnosti, že vo svojom

účtovníctve viažucom sa k jeho podnikaniu neeviduje predmetný úver. V súvislosti s uvedeným zároveň
poukazujeme na ustanovenie § 52 ods. 2 a § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

12. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd potvrdil v napádanom rozsahu rozhodnutie
okresného súdu ako vecne správne. Zároveň si povinný uplatnil nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia
pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

14. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 16.02.2014 bola pred súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.
Následne bola okresnému súdu dňa 09.05.2014 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 16.05.2014 poveril súdneho exekútora v zmysle §
45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave vydaného pod
sp. zn. SR 11987/11 dňa 30.03.2012. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmenka
vystavená povinným dňa 09.02.2011, ktorá zabezpečovala zaväzkovoprávny vzťah medzi oprávneným
a povinným vyplývajúci zo Zmluvy o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 09.02.2011. Účelom
zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 500,- Eur.

15. V bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej VPPÚ), ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť
zmluvy o úvere zo dňa 09.02.2011 si oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník upravili dohodu o
vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie peňažného
záväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi zmenku, v ktorej nie je

vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že
zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok
stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne
uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Dohodli sa
tiež, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,

ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplnil na
zmenke remitent tak, že ním bol deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

16. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
Exekučný poriadok) účinného od 01.07.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

17. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou
osobouoprávnenýopíšeajrozhodujúceskutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahu(odkazna§17zákona

č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným. Skutočnosti
podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom
indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

18. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré

sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.19. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú

len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

20. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na - 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

22. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného k 09.02.2011 (ďalej len zákon o
spotrebiteľských úveroch) v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo
zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 09.02.2011 (ďalej Občiansky
zákonník), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

26. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

27. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

29. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

30. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

31. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o ochrane

spotrebiteľa) sa na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy1) nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, 2) zamestnania alebo
povolania, 2a).32. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo
zmenky, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa,

čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového k tomu, či
bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná
ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí.

33. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu

exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a
preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 je tak povinný
urobiť aj v prebiehajúcich exekúciách, ako aj exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom
23.12.2015, ak sa na podklade exekučného titulu priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou spotrebiteľom.

34. Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu o tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa 09.02.2011
medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože
sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 1 ods. 2 a 3 a §
2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah

medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Námietku oprávneného o tom, že
povinný v zmluve o úvere označil, že mu je úver poskytnutý na účel zamestnania, čo vylučuje v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch jeho postavenie ako spotrebiteľa odvolací súd nepovažoval za
dôvodnú. Vopred dodávateľom naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na účel
„zamestnania“, považoval odvolací súd za formalistický pokus prostredníctvom vopred pripraveného

vyhlásenia na predformulovanom tlačive vylúčiť tento záväzkovoprávny vzťah spod pôsobnosti zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmluvu
o úvere uzatváral povinný ako fyzická osoba, pričom z nej nevyplýva, že pri jej uzatváraní konal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní
konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Námietku oprávneného o tom, že v danom prípade zmluvu

o úvere nemožno považovať ani za spotrebiteľskú zmluvu odvolací súd uvádza, že napriek tomu, že
zmluva bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka je nutné predmetnú zmluvu
považovať za zmluvu spotrebiteľskú a právny vzťah medzi oprávneným a povinným za spotrebiteľský,
a to aj s poukazom na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. a) zákona o ochrane
spotrebiteľa.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,akoajvšetkyinéustanoveniaupravujúceprávne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Z uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom
spotrebiteľským aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom rozhodcovský súd naň pri
rozhodovaní o nároku zo zmenky neprihliadol.

35. V tejto súvislosti odvolací súd na doplnenie uvádza, že nielen Zmluva o úvere je zmluvou
spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v Dohode
o vyplnení zmenky začlenenej do čl. 13 VPPÚ, keďže zmenka mala mať zabezpečovací charakter,
pretože zabezpečovala splnenie spotrebiteľského úveru. Blankozmenka v čase jej vystavenia úplnou
zmenkou ešte nebola (zmenkou sa blankozmenka stala až doplnením chýbajúcich údajov o výške

zmenkovej sumy a o jej splatnosti). Ak spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľ a remitent uzatvárala
s dlžníkom Dohodu o vyplnení zmenky, a teda zmenkovú dohodu tak, že dlžník vystaví v jej prospech
blankozmenku napriek tomu, že § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku
dňu jej vystavenia vylučoval možnosť zabezpečiť splnenie spotrebiteľského úveru zmenkou, potom je
Dohoda o vyplnení blankozmenky vyhotovená nielen v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z.z., ale aj s §

10 Zákona zmenkového a šekového, preto oprávnený nemohol na jej základe vyplniť ani blankozmenku
v dôsledku čoho sa vlastnou zmenkou nikdy nestala.

36. Pokiaľ ide o Dohodu o vyplnení zmenky uzavretú medzi oprávneným a povinným táto bola
vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári rovnako, ako aj Zmluva o úvere a bola začlenená do

VPPÚ drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane.
Oprávnenýpodmienilposkytnutieúveruvystavenímblankozmenkypovinným,pričomtentodôležitýúdaj,
že povinný vystavuje blankozmenku, výslovne v Dohode o vyplnení zmenky neuviedol. Neuviedol tak
dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by bol mohol povinnýzistiť výšku a spôsob platenia zmenkovej sumy. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým,
aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Povinnému
nebola Dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na podpis, rovnako ako ani VPPÚ. Ak uzatvárala

spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľ a remitent s dlžníkom Dohodu o vyplnení zmenky, a teda
zmenkovú dohodu tak, že dlžník vystaví v jej prospech zmenku bez toho, že by bolo z tejto zmenkovej
dohody zrejmé, že vystavuje blankozmenku, že táto je vystavená výslovne „na rad“, tzv. ordre zmenka,
a teda že sa nejedná o zmenku „nie na rad“, tzv. rekta zmenku a že by bolo z obsahu tejto dohody
jasne, určite a zrozumiteľne zrejmé, že dlžník mal vedomosť o tom, aké dôsledky pre neho vystavenie

blankozmenky na rad spôsobí a akú celkovú sumu bude musieť na zmenku zaplatiť, zhoršil podľa názoru
odvolacieho súdu postavenie povinného, a tým aj jeho možnosť obrany.

37. Dohoda o vyplnení zmenky tak spĺňa všetky zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky v zmysle
úpravy obsiahnutej v § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky
neboli dojednané individuálne, ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu

ochranu.

38. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v prejednávanej veci predložený ako exekučný
titul nevyplýva, že by sa bol rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky zaoberal tým, či zmenka zabezpečovala návratnosť úveru z právneho

vzťahu, ktorý mal spotrebiteľský charakter. V exekučnom konaní pritom vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom pri vydávaní exekučného titulu nebolo
prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere uzavretej medzi
oprávneným a povinným dňa 09.02.2011, ale najmä na to, že použitie zmenky nebolo podľa zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch prípustné, keďže § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských

úveroch v znení platnom ku dňu jej vystavenia zakazoval zabezpečiť splnenie spotrebiteľského úveru
zmenkou.

39. Rozhodcovský súd sa pri skúmaní spotrebiteľského charakteru hlavného právneho vzťahu obmedzil
len na konštatovanie, že uvedený vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko povinný pri uzatváraní zmluvy o

úvere vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto
právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ.

40. Keďže zabezpečenie splnenia plnenia zo spotrebiteľského úveru zmenkou bolo už v tom čase
zákonom zakázané, následné uplatnenie si nároku z takejto zabezpečujúcej zmenky v konaní, v ktorom

rozhodcovský súd neprihliadol na neprípustnosť použitia zmenky, ani na neprijateľné podmienky v
spotrebiteľskej zmluve a vydal exekučný titul v uplatnenom rozsahu tak, ako sa to stalo v prejednávanej
veci, je v prípade už začatej exekúcie dôvodom na jej zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku. Okresný súd preto správne rozhodol, keď exekúciu v zmysle vyššie uvedeného
zákonného ustanovenia zastavil.

41. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktoré je vo výroku o zastavení
exekúcie vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

42. Keďže trovy exekúcie sú ako osobitný inštitút komplexne upravené v Siedmej časti Exekučného

poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, tj. v § 200 až 203 Exekučného poriadku ako lex specialis,
pričom z ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že o trovách zastavenej exekúcie
ako aj o trovách exekučného konania rozhoduje exekučný súd, tj. súd prvej inštancie a nie odvolací súd
a to ani s poukazom na § 396 ods. 1 CSP, odvolací súd o trovách odvolacieho konania, v ktorom bol
úspešným účastníkom povinný, nerozhodoval.

43. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).