Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 6, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/47/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616201269
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6616201269.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice

Kočičkovej a členov senátu Mgr. Martina Štubniaka a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobcu: H.. Q.
Y. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, XXX XX X., okres Z., proti žalovanej: Slovenská republika,
za ktorú koná Sociálna poisťovňa, ulica 29.augusta 8 a 10, Bratislava, o zaplatenie 30 478,19 Eur, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/24/2016-311 zo dňa 30. júna 2021,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku III., ktorým okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol a v súvisiacom
výroku IV. o trovách konania, ktorým okresný súd rozhodol tak, že žalovanej nepriznáva nárok na

náhradu trov konania voči žalobkyni, p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

III. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd konanie o zaplatenie sumy 23.746,63 Eur titulom
náhrady škody zastavil (výrok I.). Konanie o náhradu škody vo výške 1.072,85 Eur vylúčil na samostatné

konanie (výrok II. ). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok III.). O trovách konania okresný súd rozhodol
podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“)
tak, že žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni (výrok IV.).

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou voči
žalovanej domáhala náhrady škody vo výške 30 478,19 Eur. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 08.03.2001
začala podnikať v oblasti sprostredkovania obchodu a služieb, organizovania školení, prednášok a

seminárov s miestnom podnikania v Lučenci. Na základe chybne vedeného účtovníctva bola povinne
sociálne poistená od 01.07.2003. Dňa 29.12.2004 na Daňovom úrade v Lučenci podala opravné
daňové priznania za roky 2001, 2002 a 2003. Výpisy z daňových priznaní zaslala Sociálnej poisťovni,
pobočka Lučenec (ďalej aj len „Sociálna poisťovňa“). Dňa 13.09.2005 jej bola doručená výzva na
zaplatenie dlžného poistného za obdobie júl 2003 až august 2005. Dňa 17.10.2005 vydala Sociálna
poisťovňa, pobočka Lučenec rozhodnutie č. 700-2210084805 o povinnosti žalobkyne zaplatiť poistné
za obdobie január 2004 až september 2004. Dňa 18.10.2005 vydala Sociálna poisťovňa, pobočka

Lučenec rozhodnutie č. 700-2240045005 o povinnosti žalobkyne zaplatiť poistné za obdobie júl 2003 až
december 2003. Dňa 20.10.2005 proti uvedeným rozhodnutiam podala žalobkyňa „námietku“ a žiadala,
aby bola opätovne posúdená jej povinnosť platiť odvody z dôvodu chybne vyplneného daňového
priznania za rok 2002; opravné daňové priznanie podala žalobkyňa v decembri 2004. Z opravnéhodaňového priznania podľa žalobkyne vyplynulo, že nemala povinnosť platiť odvody od 01.07.2003 ale
až od 1.07.2004. Dňa 16.12.2005 bola žalobkyni doručená odpoveď Sociálnej poisťovne, pobočka
Lučenec na jej žiadosť, z ktorej vyplynulo, že jej zmenu povinnosti platiť odvody nemôžu spätne

uznať. Dňa 19.12.2005 sa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec č. 700-2210084805
a č. 700-2240045005 stali právoplatnými a dňa 03.01.2006 vykonateľnými. Dňa 20.03.2006 podala
Sociálna poisťovňa návrh na vykonanie exekúcie týchto rozhodnutí prostredníctvom Exekútorského
úradu JUDr. Juraja Frantu. Dňa 13.04.2006 bolo žalobkyni doručené upovedomenie o začatí exekúcie
na vymoženie pohľadávky v celkovej sume 65 427,20 Sk. Dňa 20.04.2006 požiadala žalobkyňa

Exekútorský úrad JUDr. Juraja Frantu o splátkový kalendár, s ktorým súdny exekútor JUDr. Juraj
Franta dňa 25.05.2006 vyslovil súhlas. Predmetom splátkového kalendára bolo jedenásť mesačných
splátok vo výške 5 500 Sk a jedna mesačná splátka vo výške 4 927,20 Sk. Ku dňu 18.12.2008
žalobkyňa celú dlžnú sumu v splátkach zaplatila v súlade s dohodnutým splátkovým kalendárom.
Následne došlo k zmene v osobe súdneho exekútora, kedy agendu Exekútorského úradu JUDr. Juraja
Frantu prevzal Exekútorský úrad JUDr. Miroslava Šupu. Z oznámenia o stave exekúcie JUDr. Miroslava

Šupu zo dňa 29.01.2010 žalobkyňa zistila, že predchádzajúci súdny exekútor JUDr. Juraj Franta od
nej vymohol sumu 65 427,20 Sk (2 171,78 Eur). Z vymoženej sumy poukázal súdny exekútor JUDr.
Juraj Franta Sociálnej poisťovni, pobočka Lučenec dňa 05.01.2007 sumu 5 500 Sk (182,57 Eur), dňa
29.03.2007 sumu 5 000 Sk (165,97 Eur) a dňa 14.04.2008 sumu 10 000 Sk (331,94 Eur). Zvyšnú
časť vymoženej sumy súdny exekútor JUDr. Juraj Franta nepoukázal Sociálnej poisťovni a následný

súdny exekútor JUDr. Miroslav Šupa žalobkyni potvrdil, že v rámci odovzdania exekučnej agendy mu
JUDr. Juraj Franta na predmetný exekučný spis neodovzdal žiadne vymožené finančné prostriedky. Túto
skutočnosť sa žalobkyňa dozvedela v januári 2010. Vzhľadom na to, že súdny exekútor JUDr. Juraj
Franta neodviedol Sociálnej poisťovni, pobočka Lučenec celú vymoženú sumu, Sociálna poisťovňa
stále považovala dlh žalobkyne za neuhradený, pričom z tejto skutočnosti vyplynuli všetky následné

kroky a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec vo vzťahu ku žalobkyni. Podľa tvrdenia
žalobkyne uvedeného v žalobe, v dňoch 01.07.2007 až 30.06.2008 mala byť žalobkyňa na základe
nízkych príjmov oslobodená od povinnosti platiť odvody, napriek tomu jej bola dňa 26.09.2008 doručená
výzva Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec na zaplatenie dlžného poistného za obdobie od januára
2008 doaugusta2008,t.j.zaobdobiekedynebolažalobkyňapovinnepoistenávSociálnejpoisťovni.Od

01.07.2008 bola žalobkyňa opäť povinne poistená. Dňa 28.10.2009 sa stalo vykonateľným rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec č. 700-2210602909-GC04/09, z ktorého vyplývala žalobkyni
povinnosťzaplatiťsumu116,70Eur.Vdňoch29.10.2009až03.01.2010bolažalobkyňapráceneschopná
z dôvodu zlomeniny zápästia. Dňa 20.11.2009 bola žalobkyni doručená odpoveď Sociálnej poisťovne
na jej žiadosť o poskytnutie nemocenských dávok v práceneschopnosti. Sociálna poisťovňa rozhodla, že

žalobkyňa nemá nárok na dávky v práceneschopnosti z dôvodu, že nemá zaplatené poistné za obdobie,
za ktoré vymáhal dlžné poistné súdny exekútor JUDr. Juraj Franta. V dôsledku práceneschopnosti
vznikolžalobkyninároknaplnenieajzkomerčnéhopoisteniaspoločnosťouDeutscherRingAG,odktorej
denné dávky počas práceneschopnosti mali činiť 33,21 Eur po celú dobu trvania práceneschopnosti,
teda po dobu 64 dní. Dňa 15.12.2009 spoločnosť Deutscher Ring AG vyplatila žalobkyni zálohu

na poistnom plnení za prvých 43 dní práceneschopnosti, teda od 29.10.2009 do 10.12.2009. Dňa
29.01.2010 spoločnosť Deutscher Ring AG žalobkyni písomne oznámila, že vzhľadom na to, že sa
od Sociálnej poisťovne dozvedeli, že nemá nárok na dávky počas práceneschopnosti, musí vrátiť aj
zaplatený preddavok, ktorý jej vyplatila spoločnosť Deutscher Ring AG. Dňa 04.01.2010 žalobkyňa
zaslala Sociálnej poisťovni, pobočka Lučenec oznámenie o začatí materskej dovolenky. Následne

si telefonicky v Sociálnej poisťovni preverovala, či má všetko v poriadku s úhradami poistného,
keďže jej „nebola priznaná ani práceneschopnosť“. Telefonicky jej bolo oznámené, že nemá zaplatené
poistné, ktoré bolo predmetom exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Frantom. Na
základe telefonickej komunikácie sa dozvedela, že poistné, ktoré zaplatila Exekútorskému úradu
JUDr. Juraja Franta bolo týmto súdnym exekútorom spreneverené. Dňa 07.01.2010 zaplatila Sociálnej

poisťovni poistné za obdobie práceneschopnosti. Na základe komunikácie so Sociálnou poisťovňou a
Exekútorským úradom JUDr. Miroslava Šupu sa žalobkyňa dozvedela protichodné možnosti riešenia
situácie vzniknutej spreneverením vymáhaného dlžného poistného, ktoré zaplatila Exekútorskému
úradu JUDr. Juraja Frantu. Dňa 22.01.2010 podala žalobkyňa Sociálnej poisťovni reklamáciu platieb
poistného. Na túto reklamáciu žalobkyne odpovedala žalovaná listom zo dňa 24.02.2010, ktorým

žiadosťžalobkyneodmietla auviedla,ženaďalejevidujevovzťahukužalobkyninedoplatoknapoistnom
za obdobie júl 2003 až september 2005. Dňa 25.02.2010 bolo žalobkyni doručené rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Lučenec č. 200-01544-CA01/2010 o tom, že nemá nárok na materské, ktorý jej
mal vzniknúť dňa 04.01.2010 a mal trvať 37 týždňov, keďže toho času bola slobodná matka. Uvedenérozhodnutie Sociálnej poisťovne bolo odôvodnené tým, že žalobkyňa nemá zaplatené dlžné poistné za
mesiace október 2004 až september 2005, t. j. za obdobie, ktoré bolo predmetom exekúcie vedenej
JUDr. Jurajom Frantom. Dňa 01.03.2010 sa žalobkyňa proti uvedenému zamietavému rozhodnutiu

Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec odvolala. Bola vyzvaná, aby odstránila nedostatky odvolania,
ktoré odstránila a pri tejto príležitosti k odvolaniu pripojila aj opätovnú žiadosť o prehodnotenie povinnosti
platiť odvody za obdobie júl 2003 až júl 2004, keďže jej príjmy boli nižšie ako 12-násobok minimálnej
mzdy a zároveň boli z podnikania, ktoré nepodliehalo povinnosti platiť odvody. Dňa 28.07.2010 bolo
žalobkyni doručené stanovisko Ústredia Sociálnej poisťovne, podľa ktorého jej Sociálna poisťovňa

nemôže vrátiť poistné, ktoré platila za obdobie júl 2003 až júl 2004. Na situáciu, ktorá vyplynula zo
spreneverenia poistného JUDr. Jurajom Frantom jej bolo oznámené, že sa má obrátiť na komoru
súdnych exekútorov. Súčasne sa dozvedela, že od 31.01.2010 JUDr. Juraj Franta nie je členom komory
súdnych exekútorov. Dňa 24.09.2010 bola žalobkyni doručená výzva Sociálnej poisťovne, pobočka
Lučenec, na zaplatenie odvodov počas materskej dovolenky za obdobie január 2010 až jún 2010. Dňa
25.10.2010 bolo žalobkyni doručené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec o povinnosti

zaplatiť poistné za mesiac január 2010. V uvedenom rozhodnutí bolo zároveň uvedené, že žalobkyňa
je oslobodená od povinnosti platiť poistné za obdobie práceneschopnosti, t. j. od 29.10.2009 do
03.01.2010 z dôvodu, že počas práceneschopnosti nie je povinná platiť odvody. Keďže nárok na
materskú dávku jej bol zamietnutý, od 04.01.2010 je povinná odvody platiť. Dňa 24.01.2011 bolo
žalobkyni doručené ďalšie rozhodnutie č. 700-1610043211-GC04/11 Sociálnej poisťovne, pobočka

Lučenec o povinnosti zaplatiť odvody za obdobie júl 2010 až november 2010, v celkovej sume 462
Eur. Dňa 04.02.2011 bolo žalobkyni doručené oznámenie Sociálnej poisťovne o „prevedení“ vymáhania
pohľadávky Sociálnej poisťovne na základe vykonateľného rozhodnutia č. 2210711909 na sumu vo
výške 100,52 Eur do mandátnej správy spoločnosti GENERAL FACTORING, a. s.. Dňa 07.03.2011 bolo
žalobkyni doručené upovedomenie o začatí exekúcie Exekútorským úradom súdnej exekútorky JUDr.

Veroniky Kučavíkovej, so sídlom v Žiline na vymoženie pohľadávky 484,50 Eur, poistného za obdobie
materskej dovolenky žalobkyne od januára 2010 do júna 2010. Exekútorský úrad JUDr. Veroniky
Kučavíkovejzablokovalžalobkyninaúčtesumu2884,50Eurazároveňjej zablokovalvšetoknehnuteľný
majetok. Dňa 10.03.2011 vymáhanú sumu zaplatila. Dňa 01.04.2011 jej Správa katastra Lučenec
oznámila vykonanie záznamu o odblokovaní jej nehnuteľností, na základe zrušenia upovedomenia o

začatí exekúcie. V apríli 2011 riešením celej veci poverila advokáta Mgr. Ľubomíra Kaduru so sídlom
v Žiline, ktorý, tak ako neskôr zistila, nesprávne označil príslušný orgán konajúci v mene štátu. Mgr.
Ľubomír Kadura ako príslušný orgán, ktorý koná v mene štátu, označil Ministerstvo spravodlivosti SR.
Ministerstvo spravodlivosti SR zaujalo ten názor, že nárok žalobkyne na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Sociálnej poisťovne nie je daný. Následne Mgr. Ľubomír Kadura ako

jej v tom čase právny zástupca podal žalobu proti Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky. Spor bol vedený na Okresnom súde Bratislava I. Žalobkyňa zobrala
žalobu späť a Okresný súd Bratislava I konanie zastavil. Dňa 26.11.2013 požiadala žalobkyňa Sociálnu
poisťovňu, pobočka Lučenec a zároveň Sociálnu poisťovňu, ústredie Bratislava o výmaz zo zoznamu
dlžníkov. Na základe uvedenej žiadosti bola dňa 02.12.2013 vymazaná zo zoznamu dlžníkov pokiaľ

ide o pohľadávky Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec; žiadosť o výmaz záväzkov voči Sociálnej
poisťovni, pobočka Žilina, „ktoré jej vznikli ako konzekvencia na spreneverené poistné JUDr. Jurajom
Frantom“ jej bola zamietnutá a ďalej bola vedená v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne pokiaľ ide
o pohľadávky Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že predmetom žaloby je
(okrem iného) aj náhrada škody, ktorá mala vzniknúť žalobkyni v súvislosti so zamietnutím nároku
na „nemocenské“ a na „materské“. Konštatoval, že za obdobie od 29.októbra 2009 do 3. januára
2010 si žalobkyňa z poistného vzťahu povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej
osoby v súvislosti s dočasnou pracovnou neschopnosťou uplatnila nárok na nemocenské a v súvislosti

s tehotenstvom a narodením dieťaťa si uplatnila od 4.januára 2010 nárok na materské. Nárok na
nemocenské Sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec žalobkyni nepriznala rozhodnutím č. 200-07553-
CA01/2009 zo dňa 20.11.2009. Uvedené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec zo
dňa 20.11.2009 nadobudlo právoplatnosť dňa 31.12.2009; odvolanie žalobkyne voči uvedenému
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec bolo podané oneskorene. Žiadosti žalobkyne

o priznanie nároku na materské Sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec nevyhovela rozhodnutím č.
200-01544-CA01/2010 zo dňa 22. februára 2010 z dôvodu, že za prvé obdobie vzniku nemocenského
poistenia žalobkyne ako povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby do konca
kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol žalobkyni dôvod naposkytnutie nemocenskej dávky, to jest do 31.decembra 2009, nemala žalobkyňa uhradené poistené
za október 2004 až september 2005 a suma dlžného poisteného bola vyššia ako 5 Eur. Žalobkyňa
ako samostatne zárobkovo činná osoba bola povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená od

01.júla 2003 do 30.júna 2007 a od 1. júla 2008 do 23. novembra 2010. Pre vznik nároku na nemocenské,
by musela žalobkyňa zaplatiť poistné za obdobie od 01. júla 2003 do 30. júna 2007, ako aj od 1.júla
2008 do 31. decembra 2009. Suma dlžného poistného na nemocenskom poistení za mesiace október
2004 až september 2005 bola predmetom exekučného konania vedeného súdnym exekútorom JUDr.
Jurajom Frantom. Sociálna poisťovňa, ústredie odvolaním žalobkyne napadnuté rozhodnutie pobočky

Lučenec č. 200-01544-CA01/2010 zo dňa 22.02.2010 po prešetrení a posúdení skutočného stavu veci
rozhodnutím č. 10819-2/2010-BA zo dňa 23.07.2010 potvrdila.

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že v poradí prvým
rozsudkom vydaným v tejto veci žalobu zamietol. Na základe odvolania žalobkyne odvolací súd
uznesením zo dňa 29.11.2019 rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Prvoinštančnému súdu uložil, aby vyriešil otázku súvisiacu so správnym označením žalovanej tak, aby
to zodpovedalo zneniu ustanovenia § 4 zákona č. 514/2003 Z. z. v zmysle toho, že príslušný orgán koná
v mene štátu a následne vec meritórne posúdil a rozhodol. Žalobkyňa doručila okresnému súdu dňa
27.01.2020 podanie, ktorým zosúladila označenie žalovanej so zákonom.

1.4 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že
nárok žalobkyne po čiastočnom späťvzatí žaloby predstavuje sumu 6 731,56 Eur a pozostáva podľa
žalobkyne zo: a) spreneverených platieb na poistnom súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Frantom za
obdobie 10/2004 - 09/2005 vo výške 1.041,79 Eur, preplatku na exekúcii vo výške 31,06 Eur, penále
z nezaplatenej čiastky z titulu sprenevery vo výške 116,70 Eur, spolu vo výške 1.189,55 Eur, b) z

nepriznaného nároku na nemocenské za obdobie 29.10.2009 až 03.01.2010 vo výške 356,37 Eur, c)
odvodov zaplatených počas trvania práceneschopnosti žalobkyne, za obdobie ktorej nebola žalobkyni
priznanánemocenskádávkaod29.10.2009aždo03.01.2010vovýške197,45Eur,d)zamietnutej dávky
z komerčného poistenia poisťovňou Deutscher Ring AG počas práceneschopnosti žalobkyne, ktorá
bola naviazaná na priznanie nemocenskej dávky Sociálnou poisťovňou za obdobie od 29.10.2009 až

do 03.01.2010 vo výške 34 Eur na deň, t. j. za obdobie 67 dní vo výške 2.278 Eur, e) zamietnutého
nároku na dávku materského za obdobie od 04.01.2010 do 19.09.2010 v sume 5,779 na deň, v
celkovej výške 1.496,76 Eur, f) odvodov zaplatených počas materskej a rodičovskej dovolenky do
Sociálnej poisťovne vo výške 831,57 Eur, g) odvodov zaplatených počas materskej a rodičovskej
dovolenky do zdravotnej poisťovne vo výške 381,84 Eur. Nárok žalobkyne tak „dokopy“ predstavuje

sumu 6731,56 Eur a zodpovedá nároku uplatnenému žalobkyňou v rámci predbežného prejednania
nároku.Okresnýsúdvodôvodneníodvolanímnapadnutéhorozsudkukonštatoval,žežalovanásúhlasila
s čiastočným späťvzatím žaloby, pričom uviedla, že v žiadnom konaní vedenom vo vzťahu ku žalobkyni
nevydala nezákonné rozhodnutie, ktoré by spĺňalo podmienky § 6 zákona č. 514/2003 Z. z. a jej
konanie nie je nesprávnym úradným postupom, ktorého vznik je podľa žalovanej v zmysle judikatúry

možný iba vtedy, ak nesprávny úradný postup neviedol k vydaniu rozhodnutia, pretože vtedy, je možné
náhradu škody požadovať iba z dôvodu nezákonnosti rozhodnutia, vo výroku ktorého sa nesprávny
úradný postup prejavil. Nesprávneho úradného postupu sa dopustil iba súdny exekútor, ktorý včas
nepreviedol vymožené finančné prostriedky na účet žalovanej. Žalovaná napriek vedomosti o konaní
súdneho exekútora bola povinná postupovať podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Dôvodom nepriznania nároku na nemocenské a materské dávky žalobkyni nebola len dlžná pohľadávka
Sociálnej poisťovne na poistnom, ktorú súdny exekútor JUDr. Juraj Franta nepreviedol na účet Sociálnej
poisťovne, ale dôvodom nepriznania nároku na nemocenské a materské dávky boli aj ďalšie pohľadávky
Sociálnej poisťovne voči žalobkyni na poistnom, ktoré žalovaná evidovala voči žalobkyni v čase, keď
si žalobkyňa uplatnila nárok na nemocenské a materské, ktoré jej nebolo možné priznať, pretože

neboli splnené podmienky stanovené v Zákone o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.). V čase
rozhodovania o pohľadávke žalovanej voči žalobkyni a v čase jej vymáhania prostredníctvom súdneho
exekútora, postupovala žalovaná v súlade so Zákonom o sociálnom poistení - na iný postup v tom čase
nebol vytvorený legislatívny priestor, v dôsledku čoho žalovaná nemohla považovať pohľadávku voči
žalobkyni za vymoženú - zaplatenú v celej výške, aj keď to nebolo vinou žalobkyne. Žalobkyňa sa o

skutočnosti svedčiacej o tom, že jej nárok na nemocenské bol zamietnutý dozvedela z listu žalovanej
označenom ako „Reklamácia platieb poisteného - odpoveď“ zo dňa 24. februára 2010, ktorý žalobkyňa
pripojila aj ako dôkaz k žalobe. Žalovaná v tomto liste vysvetľuje žalobkyni dôvod zamietnutia nároku na
nemocenské, ktorým dôvodom bola okrem dlžného poistného za obdobie od 29.10.2009 do 03.01.2010aj skutočnosť, že súdny exekútor, prostredníctvom ktorého bola vykonávaná exekúcia na vymoženie
pohľadávky žalobkyne na poistnom za obdobie júl 2003 až september 2005 nepreviedol celú vymoženú
dlžnú sumu na účet Sociálnej poisťovne. Skutočnosť, z akého dôvodu nebolo žalobkyni priznané

materské sa žalobkyňa dozvedela z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 23. júla 2010,
ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec zo
dňa 22. februára 2010, o zamietnutí nároku na materské, v ktorom žalovaná podrobne uviedla dôvody
zamietnutia tohto nároku, ktorým dôvodom bol aj nedoplatok na poistnom, ktorý nepreviedol súdny
exekútorJUDr.JurajFrantanaúčetSociálnejpoisťovne.Právonanáhraduškodyzdôvodunesprávneho

úradného postupu žalovanej si preto žalobkyňa mohla po prvýkrát uplatniť dňa 1. marca 2010, kedy jej
bola doručená odpoveď Sociálnej poisťovne na „Reklamácia platieb poisteného“ zo dňa 24. februára
2010. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že
podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode, preto mala žalovaná zato, že žalobkyňa sa domáha svojho práva

po uplynutí trojročnej premlčacej doby a vzniesla námietku premlčania práva žalobkyne na náhradu
škody.

1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 3 ods. 1 písm. d)
a ods. 2, na ust. § 4 ods. 1 písm. a) a písm. i), na ust. § 4 ods. 3, na ust. § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2,

§ 16 ods. 4, § 9 ods. 1, 2 a 4, § 17 ods. 1 a § 19 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z., ďalej na ust. §
100 ods. 1, na ust. § 122 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, na ust. § 2 ods. 1,
§ 5 ods. 2, § 12 ods. 4 a § 46 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti, Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2003 a na ust. § 46 ods. 3 Exekučného
poriadku v znení účinnom od 01.11.2003, ďalej na ust. § 133 ods. 2, § 135 ods. 1 a § 166 ods. 2 zákona č.

160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku a uviedol, že podľa § 143 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“), ak platba poistného sa na účet Sociálnej
poisťovne poukázala v nesprávnej sume, Sociálna poisťovňa poukázanú sumu rozdelí pomerne podľa
jednotlivých sadzieb. Ďalej poukázal na ust. § 214 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, podľa znenia
ktorého proti rozhodnutiu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne má účastník konania právo podať

odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania nevzdal odvolania písomne
alebo ústne do zápisnice. Uviedol, že vyššie citované zákonné ustanovenia aplikoval v tomto spore na
zistený skutkový stav v súlade s uplatneným nárokom žalobkyne. Ďalej uviedol, že skúmal aktívnu a
pasívnu legitimáciu strán v spore, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah strany k prejednávanej veci.
Konštatoval, že žalobkyňa je aktívne legitimovaná na podanie žaloby o náhradu škody podľa zákona

č. 514/2003 Z. z.. Pasívne legitimovanou stranou by mohla byť len Slovenská republika, za ktorú koná
príslušný orgán, tak ako je to uvedené v § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Ďalej poukázal na ust.
§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uviedol, že poškodený si môže uplatniť nárok na náhradu
škody na súde, ak príslušný orgán jeho nárok neuspokojil. Poškodený môže na súde požadovať úhradu

len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.
Žalobkyňa doručila žalovanému dňa 17.02.2016 žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody podľa ustanovenia § 15 zákona č. 514/2003 Z. z., v ktorej určila z akých titulov jej škoda vznikla.
Nároky uplatnené žalobkyňou v žiadosti o predbežnom prerokovaní nároku zodpovedali nárokom, ktoré
si žalobkyňa uplatňovala po čiastočnom späťvzatí žaloby. Nárok žalobkyne po čiastočnom späťvzatí

žaloby predstavoval celkom sumu 6 731,56 Eur. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že zo zákona č. 514/2003 Z. z. nepochybne vyplýva, že
za škodu podľa tohto zákona zodpovedá štát, to jest Slovenská republika. Zákon č. 514/2003 Z.
z. v § 3 určuje rozsah zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci tak nezákonným rozhodnutím ako aj nesprávnym úradným postupom. Žalobkyňa, tak

ako špecifikovala z čoho pozostáva jej nárok po čiastočnom späťvzatí žaloby v podaní zo dňa 28.
02. 2010, si po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatňovala nárok na náhradu škody za spreneverené
platby poistného súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Frantom za obdobie od 10/2004 do 09/2005 vo
výške 1.041,79 Eur a preplatok na exekúcii v sume 31,06 Eur, ktoré sumy mal spreneveriť súdny
exekútor JUDr. Juraj Franta v rámci výkonu exekútorskej činnosti. V uvedenej súvislosti okresný súd v

odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že vykonávanie exekučnej činnosti je v zmysle
§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verejnej moci, ktorú v súlade s § 2 ods. 1 Exekučného
poriadku vykonávasúdnyexekútorakoštátomurčenáasplnomocnenáosobanavykonávanienúteného
výkonu rozhodnutí; v prípade tohto sporu iných rozhodnutí než rozhodnutí súdu - rozhodnutí Sociálnejpoisťovne č. 700-2240045005 a č. 700-2210084805-GC04/05. Súdny exekútor v súlade s § 5 ods. 2
Exekučného poriadku ako osoba vykonávajúca exekučnú činnosť bol poverený súdom na vykonanie
exekúcie tak, ako to vyplýva z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 10.04.2006, a teda jeho prípadný

nesprávny úradný postup spadá v súlade s § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. do kompetencie
Ministerstva spravodlivosti SR ako orgánu verejnej moci konajúceho v mene štátu. V uvedenej súvislosti
poukázal okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku na rozhodnutie NS SR sp. zn.
6Cdo/149/2011, podľa ktorého „pokiaľ viaceré nároky spadajú do pôsobnosti rôznych štátnych orgánov
verejnejmoci,môžuzaštátvystupovaťvkonaníviaceréorgányverejnejmoci“. Spoukazomnauvedené,

okresný súd v zmysle ust. § 166 ods. 2 CSP vylúčil vec v časti nároku na náhradu škody vo výške 1
072,85 Eur na samostatné konanie. Pokiaľ ide o ďalšie žalobkyňou uplatnené nároky na náhradu škody,
ktoré zostali predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí žaloby, okresný súd v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku uviedol, že v zmysle § 4 ods. 1 písm. i) Zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci vychádzal z toho, že v tejto časti žalobou uplatneného nároku na
náhradu škody koná v mene štátu Sociálna poisťovňa, ktorá je podľa § 120 ods. 2 Zákona o sociálnom

poistení verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na výkon sociálneho poistenia.

1.6 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že
žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody v súvislosti s poistným vyrúbeným Sociálnou poisťovňou,
pobočka Lučenec vo výške 116,70 Eur. Povinnosť zaplatiť sumu 116,70 Eur bola žalobkyni uložená

rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec zo dňa 21.09.2009 z dôvodu, že žalobkyňa nemala
zaplatené poistné v správnej výške za mesiace január 2009 až jún 2009. Podľa odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku (odsek 79. odôvodnenia) okresný súd pri rozhodovaní o uvedenom nároku
na náhradu škody vychádzal z toho, že v prípade tohto nároku na náhradu škody, mala vzniknúť
žalobkyni škoda v súvislosti s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec č. 700-2210602909-

GC04/09 zo dňa 21.09.2009, ktorým bolo žalobkyni predpísané poistné v celkovej výške 116,70 Eur.
Proti uvedenému rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie; z tvrdených skutočností ani z priložených
dôkazov podľa okresného súdu nevyplýva, že by žalobkyňa odvolanie podala. Pokiaľ ide o tento nárok
nanáhraduškodyjepodľaokresnéhosúduzrejmé,žesa nejednáonároknanáhraduškodyspôsobenej
v dôsledku nesprávneho úradného postupu, pretože žalobkyňou tvrdená škoda vo výške 116,70 Eur

mohlapodľaokresnéhosúduvzniknúťlen vpríčinnejsúvislostistzv.nezákonnýmrozhodnutím.Okresný
súd podriadil teda skutkový stav vo vzťahu k tomuto nároku na náhradu škody pod § 5 Zákona o
zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci, pričom konštatoval, že toto právo na náhradu škody
si mohla žalobkyňa v súlade s § 6 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci uplatniť len vtedy, ak by podala protiuvedenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne opravný

prostriedok (§ 6 ods. 2 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci) a
vyčerpala by všetky riadne opravné prostriedky, tak ako to vyplýva z § 214 ods. 1 Zákona o sociálnom
poistení, čo sa nestalo, preto okresný súd žalobu v tejto časti zamietol.

1.7 Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, ktorá mala žalobkyni vzniknúť v súvislosti s nepriznaním

nároku na nemocenské dávky za obdobie od 29.10.2009 do 03.01.2010 vo výške 356,37 Eur a nárok na
náhradu škody v súvislosti s nepriznaním dávok „materského“ za obdobie od 04.01.2010 do 19.09.2010
vo výške 1 496,76 Eur, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že tieto
nároky na náhradu škody právne subsumoval pod § 5 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, ako nároky na náhradu škody v súvislosti s nesprávnymi úradnými

rozhodnutiami. Konštatoval, že nárok na nemocenské dávky počas PN bol žalobkyni zamietnutý
rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec č. 200-07553-CA01/2009 zo dňa 20.11.2009 (č.
l. 14 spisu) z dôvodu, že žalobkyňa nemala zaplatené poistné v správnej výške za mesiace júl 2004,
august 2004 až september 2005, január 2009 a september 2009. Žalobkyňa podala proti uvedenému
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne oneskorene, t. j. po lehote odvolanie (č. l. 19). Aj proti rozhodnutiu č.

200-01544-CA01/2010 zo dňa 22. 02. 2010, ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec nepriznala
žalobkyni nárok na materské v období od 04. 01: 2010 do zániku nároku na materské, podala žalobkyňa
odvolanie zo dňa 01.03.2010, ktoré však bolo rozhodnutím ústredia Sociálnej poisťovne č. 10819-2/210-
BA zo dňa 23.07.2010 zamietnuté. Uvedené rozhodnutia Sociálnej poisťovne viedli podľa okresného
súdu vzhľadom na postoj Sociálnej poisťovne ku skutočnosti, že napriek tomu, že žalobkyňa uhradila

Sociálnou poisťovňou vymáhaný dlh súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Frantovi a Sociálna poisťovňa
mala vedomosť, že nedisponuje finančnými prostriedkami vymoženými súdnym exekútorom JUDr.
Jurajom Frantom, tieto si od súdneho exekútora JUDr. Juraja Frantu nenárokovala, čo spôsobilo podľa
okresného súdu nezákonnosť oboch rozhodnutí Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na uplatnenie námietkypremlčania zo strany žalovanej, sa však okresný súd musel vysporiadať s tým, či uvedený nárok nie je
premlčaný, a teda či ho možno žalobkyni priznať. Poukázal na ust. § 19 ods. 1 Zákona o zodpovednosti
zaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,vzmyslektoréhosanárokna náhraduškodypremlčízatri

roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode, pričom uviedol, že vo veci odvolania žalobkyne proti
rozhodnutiu o nepriznaní nároku na materské rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie dňa 23.07.2010,
okresný súd ustálil, že dňom oboznámenia sa s uvedenou skutočnosťou sa žalobkyňa preukázateľne
dozvedela o škode, t. j. premlčacia doba začala plynúť dňa 23.07.2010 a v súlade s § 122 ods. 2
Občianskeho zákonníka uplynula dňa 23.07.2013, a teda žalobkyňa si uplatnila uvedený nárok na

náhradu škody po uplynutí premlčacej doby, preto jej ho okresný súd nepriznal.

1.8 Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť žalobkyni v súvislosti so zaplatenými
odvodmi počas trvania PN, za obdobie, kedy jej neboli priznané Sociálnou poisťovňou, pobočka
Lučenec nemocenské dávky, t. j. za obdobie od 29.10.2009 do 03.01.2010 vo výške 197,45 Eur
a dávka z komerčnej poisťovne Deutscher Ring AG počas PN vo výške 2.278 Eur za obdobie od

29.10.2009 do 03.01.2010, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že z
vykonaného dokazovania mal za to, že žalobkyni by nevznikla povinnosť platiť odvody, pokiaľ by jej bol
za uvedené obdobie priznaný nárok na nemocenské dávky; zároveň by dostala aj dávku z komerčnej
poisťovne. Konštatoval, že tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, rozhodnutím Sociálnej
poisťovne, pobočka Lučenec zo dňa 20.11.2009 bol žalobkyni zamietnutý nárok na nemocenské dávky

počas dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu, že žalobkyňa nemala zaplatené poistné v správnej
výške za mesiace júl 2004, august 2004 až september 2005, január 2009 a september 2009. V
uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že dôvody
uvedeného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec, ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka
Lučenecnepriznalažalobkyninemocenskédávky bolinesprávne,pretože žalobkyňasiuhradiladlhvoči

Sociálnej poisťovni plnením súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Frantovi v splátkach do 19.12.2008,
pričom podľa okresného súdu neobstojí argumentácia žalovanej, že až novelou Exekučného poriadku,
účinnou od 01.01.2013 sa považovalo plnenie súdnemu exekútorovi za plnenie oprávnenému. V
uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že má zato,
že žalobkyňa splnenie svojho dlhu Sociálnej poisťovni avizovala a pokiaľ súdny exekútor JUDr. Juraj

Franta neodviedol celú vymoženú čiastku oprávnenému (Sociálnej poisťovni) postupoval v rozpore
so zákonom. Uvedený postup Sociálnej poisťovne napĺňa podľa okresného súdu pojem nesprávny
úradný postup v zmysle ust. § 9 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ktorý nesprávny úradný postup konkrétne spočíva v nečinnosti Sociálnej poisťovne pri
včasnom zisťovaní stavu týkajúceho sa úhrady dlhu žalobkyne. Tento nesprávny úradný postup spôsobil

podľa okresného súdu v priamej príčinnej súvislosti škodu na majetku žalobkyne, ktorá musela uhradiť
Sociálnej poisťovni odvody, hoci by ich za normálneho behu vecí uhrádzať nemusela (t. j. keby jej bola
Sociálna poisťovňa priznala nemocenské dávky za obdobie PN). Rovnako to platí podľa okresného súdu
pre uplatnenú náhradu škody v súvislosti s nevyplatenou dávkou z komerčného poistenia v celkovej
výške 2.278 Eur (33,201 Eur x 64 dní), ktorá bola viazaná na priznanie nemocenských dávok Sociálnou

poisťovňou. Vzhľadom na uplatnenie námietky premlčania zo strany žalovanej sa však okresný súd
musel vysporiadať s tým, či uvedený nárok na náhradu škody nie je premlčaný a či ho môže žalobkyni
priznať.Nazákladezistenýchskutočnostíokresnýsúduviedol,žežalobkyňasadňa 04.01.2010(takako
to vyplýva z tvrdení žalobkyne v žalobe, č. l. 3 spisu) dozvedela, že nemá zaplatené poistné, ktoré bolo
predmetom exekúcie a dňa 07.01.2010 uhradila dlžné poistné za obdobie PN. Dňa 22.01.2010 podala

žalobkyňa reklamáciu platieb. Z odpovede Sociálnej poisťovne (na č. l. 24 spisu) zo dňa 24.02.2010
sa žalobkyňa dozvedela, že platby, ktoré poukázala súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Frantovi vo
výške 1 722,27 Eur boli JUDr. Jurajom Frantom postúpené Sociálnej poisťovni len vo výške 680,48 Eur
a že Sociálna poisťovňa voči nej naďalej eviduje nedoplatok. Dňom oboznámenia sa so s uvedenou
skutočnosťou (dňa 24.02.2010) sa žalobkyňa dozvedela o uvedenej škode. Uvedeným dňom začala

plynúť podľa okresného súdu premlčacia doba, ktorá v súlade s § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka
uplynula dňa 24.02.2013, a teda žalobkyňa si uplatnila uvedený nárok na náhradu škody po uplynutí
premlčacej doby, preto okresný súd žalobkyni tento nárok nepriznal.

1.9 Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na náhradu škody v súvislosti so zaplatenými odvodmi do Sociálnej

poisťovne vo výške 831,57 Eur za obdobie od 01.01.2010 do 19.09.2010 a o nárok na náhradu škody
v súvislosti so zaplatenými odvodmi počas materskej dovolenky vo výške 381,84 Eur za obdobie od
04.01.2010 do 19.09.2010, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že z
vykonaného dokazovania zistil (viď najmä rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 10819-2/210-BA zo dňa 23.07.2010, č. l. 142 a nasl. spisu, prílohou ktorého je Oznámenie o stave exekúcie), že
žalobkyňa uhradila dlh voči Sociálnej poisťovni plnením súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Frantovi
v splátkach do 19.12.2008, preto bol postup Sociálnej poisťovne, podľa okresného súdu nesprávny

v tom, že Sociálna poisťovňa požadovala od žalobkyne plnenie týchto odvodov, hoci za bežného
chodu vecí by žalobkyňa čerpala materskú dovolenku a Sociálna poisťovňa by nemala nárok na tieto
odvody. Neobstojí preto podľa okresného súdu argumentácia žalovanej, že až novelou Exekučného
poriadku účinnou od 01.01.2013 sa považovalo plnenie súdnemu exekútorovi za plnenie oprávnenému.
Žalobkyňa splnenie svojho dlhu Sociálnej poisťovni avizovala a pokiaľ súdny exekútor neodviedol celú

vymoženú sumu oprávnenému postupoval v rozpore so zákonom V uvedenej súvislosti okresný súd v
odôvodneníodvolanímnapadnutéhorozsudkuuviedol,žemázato,žežalobkyňasplneniedlhuSociálnej
poisťovni avizovala a pokiaľ súdny exekútor JUDr. Juraj Franta neodviedol celú vymoženú čiastku
oprávnenému, postupoval v rozpore so zákonom. Uvedený postup Sociálnej poisťovne tak podľa
okresného súdu napĺňa v zmysle § 9 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci pojem nesprávneho úradného postupu, ktorý konkrétne spočíva v nečinnosti Sociálnej

poisťovne pri včasnom zisťovaní stavu týkajúceho sa úhrady dlhu žalobkyne. Tento nesprávny úradný
postup Sociálnej poisťovne podľa okresného súdu spôsobil v priamej príčinnej súvislosti škodu na
majetku žalobkyne, ktorá musela uhradiť odvody, hoci by ich za normálneho chodu veci uhrádzať
nemusela. Vzhľadom na uplatnenie námietky premlčania zo strany žalovanej sa okresný súd musel
vysporiadať s tým, či uvedený nárok na náhradu škody nie je premlčaný a či ho možno žalobkyni priznať.

Poukázal pritom na ust. § 19 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu vzniknutej pri výkone verejnej
moci a rovnako ako v predchádzajúcom prípade uviedol, že žalobkyňa sa dňa 04.01.2010 (tak ako to
vyplýva z tvrdení žalobkyne v žalobe, č. l. 3 spisu) dozvedela, že nemá zaplatené poistné, ktoré bolo
predmetom exekúcie a dňa 07.01.2010 uhradila dlžné poistné za obdobie PN. Dňa 22.01.2010 podala
žalobkyňa reklamáciu platieb. Z odpovede Sociálnej poisťovne (na č. l. 24 spisu) zo dňa 24.02.2010

sa žalobkyňa dozvedela, že platby, ktoré poukázala súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Frantovi vo
výške 1 722,27 Eur boli JUDr. Jurajom Frantom postúpené Sociálnej poisťovni len vo výške 680,48
Eur a že Sociálna poisťovňa voči nej naďalej eviduje nedoplatok. Dňom oboznámenia sa s uvedenou
skutočnosťou (dňa 24.02.2010) sa žalobkyňa dozvedela, že jej vznikla škoda, avšak vzhľadom na
charakter platenia odvodov, ktoré prebiehalo od 04. 01. 2010 do 19. 09. 2010 , mohla podľa okresného

súdu začať plynúť premlčacia doba až pri poslednej platbe odvodov, t. j. dňa 19. 09. 2010 a v súlade
s ust. § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 19. 09. 2013, a teda žalobkyňa si uplatnila
uvedený nárok na náhradu škody po uplynutí premlčacej doby, preto okresný súd žalobkyni tento nárok
na náhradu škody nepriznal.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie, kde uviedla, že po
čiastočnom späťvzatí žaloby (podaním zo dňa 28.02.2010) si uplatnila nárok na náhradu škody, ktorá
jej vznikla z nasledovných dôvodov:
a) spreneverené platby na poistné JUDr. Frantom za obdobie 10/2004 - 9/2005 vo výške 1 041, 79 Eur,
preplatok na exekúcii vo výške 31.06 Eur, „penále z nezaplatenej čiastky z titulu sprenevery“ vo výške

116,70 Eur, spolu vo výške 1 189,55 Eur,
b) nepriznaný nárok na nemocenské za obdobie od 29.10.2009 až do 03.01.2010 vo výške 356,37 Eur,
c) odvody zaplatené počas trvania práceneschopnosti, za obdobie ktorej nebola žalobkyni priznaná
nemocenská dávka (29.10.2009 až 03.01.2010) vo výške 197,45 Eur,
d) zamietnutá dávka z komerčného poistenia poisťovňou Deutscher Ring AG počas práceneschopnosti,

ktorá bola naviazaná na priznanie nemocenskej dávky Sociálnou poisťovňou (29.10.2009 až
03.01.2010) vo výške 34 Eur/67 dní, t. j. 2 278 Eur,
e) zamietnutý nárok na dávku materského (obdobie od 04.01.2010 do 19.09.2010) v sume 5.779 Eur/1
deň, spolu 1.496,76 Eur,
f) odvody zaplatené počas materskej dovolenky do Sociálnej poisťovne vo výške 831,57 Eur,

g) odvody zaplatené počas materskej dovolenky do zdravotnej poisťovne vo výške 381,84 Eur, spolu
vo výške 6.731,56 Eur, ktorý nárok na náhradu škody a právne tituly, z ktorých vyplýva, korešponduje s
nárokmi uplatnenými žalobkyňou v rámci predbežného prerokovania nároku.

2.1 Žalobkyňa v odvolaní ďalej uviedla, že nárok na náhradu škody špecifikovaný pod písm. a) bol

s výnimkou sumy 116,70 Eur vylúčený na samostatné konanie z dôvodu, že tento nárok na náhradu
škody spadá do kompetencie Ministerstva spravodlivosti SR ako orgánu verejnej moci, konajúceho v
mene štátu. Nároky na náhradu škody špecifikované pod písm. b) až g) boli súdom prvej inštancie
podľa žalobkyne zamietnuté napriek tomu, že sa súd prvej inštancie stotožnil s právnym názoromžalobkyne, že sa jednalo o nezákonné rozhodnutia, resp. o nesprávny úradný postup žalovanej. Súd
prvej inštancie mal však za to, že tieto nároky žalobkyne na náhradu škody sú premlčané a prihliadol
tak na námietku premlčania vznesenú žalovanou, v rámci ktorej žalovaná namietala, že žalobkyňa

podala žalobu po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvedel o škode. V uvedenej súvislosti žalobkyňa v odvolaní uviedla, že sa po prvýkrát
dozvedela o skutočnosti, že jej nesprávnym úradným postupom žalovanej začala vznikať škoda, v
januári 2010. Vzhľadom na to, že poverený súdny exekútor JUDr. Juraj Franta neodviedol čiastku

vymoženú od žalobkyne žalovanej, žalovaná stále považuje dlh žalobkyne pôvodne vymáhaný JUDr.
Jurajom Frantom za neuhradený, pričom z tejto skutočnosti vyplynuli podľa žalobkyne všetky následné
kroky a rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Tento postup vedúci ku škode žalobkyne však podľa žalobkyne
naďalej pokračoval a vyústil do stavu, kedy žalobkyni neboli žalovanou v dôsledku fiktívneho stavu
nedoplatkov vedených vo vzťahu k žalobkyni priznané viaceré nároky: nárok na nemocenskú dávku
počas obdobia práceneschopnosti (29.10.2009 až 03.01.2010), počas ktorého bola žalobkyňa z tohto

dôvodu povinná platiť Sociálnej poisťovni odvody na sociálne a „zdravotné poistenie“, ako aj nárok na
materské za obdobie od 04.01.2010 do 19.09.2010, počas ktorého takisto bola žalobkyňa povinná platiť
odvody na sociálne a „zdravotné poistenie“. V uvedenej súvislosti žalobkyňa v odvolaní uviedla, že nie
je možné považovať za začiatok plynutia premlčacej doby rok 2010, nakoľko v danom čase ešte naďalej
trval protiprávny stav, v dôsledku ktorého sa navyšovala škoda spôsobená žalobkyni nezákonnými

rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom žalovanej. Dňa 24.01.2011 bolo žalobkyni doručené
ďalšie rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec č. 700-16100432011-GC04/11 o povinnosti
zaplatiťodvodyzaobdobie07/2010až11/2010vcelkovejsume462Eur.Dňa04.02.2011boložalobkyni
doručené oznámenie žalovanej o „prevedení“ vymáhania pohľadávky voči žalobkyni do mandátnej
správy spoločnosti GENERAL FACTORING, a. s. na základe vykonateľného rozhodnutia č. 2210711909

vovýške100,52Eur,čojepenálezanezaplatenépoistné,„ktorébolospreneverenésúdnymexekútorom
JUDr. Jurajom Frantom. Dňa 07.03.2011 bolo žalobkyni doručené upovedomenie o začatí exekúcie
Exekútorským úradom JUDr. Veroniky Kučavíkovej so sídlom v Žiline na vymoženie pohľadávky 484,50
Eur, teda poistného za obdobie materskej dovolenky od 01/2010 do 06/2010. Exekútorský úrad JUDr.
Veroniky Kučavíkovej jej zablokoval na bankovom účte sumu 2.884,50 Eur a zároveň jej zablokoval

všetok nehnuteľný majetok. Dňa 10. 03.2011 žalobkyňa vymáhanú sumu uhradila. Dňa 01.04.2011 jej
Správa katastra Lučenec oznámila informáciu o odblokovaní jej nehnuteľností, na základe zrušenia
upovedomenia o začatí exekúcie. Žalobkyňa v odvolaní ďalej uviedla, že dňa 26.11.2013 požiadala
Sociálnu poisťovňu, pobočka Lučenec a zároveň Ústredie Sociálnej poisťovne Bratislava, o výmaz
zo zoznamu dlžníkov. Žiadosti bolo vyhovené a 02.12.2013 bola žalobkyňa vymazaná zo zoznamu

dlžníkov, čo sa týka pohľadávok Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec. Na základe stanoviska Ústredia
Sociálnej poisťovne zo dňa 30.12.2013 jej však bol výmaz záväzkov voči Sociálnej poisťovni, pobočka
Žilina, ktoré „vznikli ako konzekvencia na spreneverené poistné JUDr. Jurajom Frantom“, zamietnutý
a ďalej bola vedená v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne. Následne dňa 10.4.2014 žalobkyňa
prevzala odpoveď Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina na jej žiadosť zo dňa 01.03.2014 o výmaz z

registra dlžníkov, v ktorej bol výmaz zamietnutý a opakovane bolo uvedené, že žalobkyňa bola povinná
platiť poistné na sociálne poistenie za celé obdobie materskej a tiež za obdobie práceneschopnosti pred
materskou, ktoré ale žalobkyňa zaplatila napriek tomu, že mala za to, že tento nárok žalovanej nie
je daný. Dňa 23.09.2014 prevzala žalobkyňa zo Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina ďalšiu upomienku
súvisiacu so spreneverenými odvodmi zaplateného poistného, a to z obdobia 10/2005 až 12/2006, a

to konkrétne „na zaplatenie penále, ktoré údajne nebolo možné odpustiť“. Následne dňa 17.01.2015
žalobkyňazaslalanaústredieSociálnejpoisťovnevBratislavežiadosťopredbežnéprerokovanienároku
na náhradu škody podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý bol zamietnutý oznámením žalovanej
zo dňa 05.05.2015. Dňa 08.10.2015 podala žalobkyňa na Okresný súd Humenné žalobu o náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorá bola Okresným súdom Humenné postúpená

na Okresný súd Lučenec. V závere odvolania žalobkyňa uviedla, že má za to, že vzhľadom k tomu, že
nesprávny úradný postup a s ním súvisiace nezákonné rozhodnutia, ktorými bola žalobkyni spôsobená
škoda podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
zneníneskoršíchpredpisov,prebiehalkontinuálneaždoroku2015,kedyanipopovoleníobnovykonania
nebol stav spôsobujúci škodu žalobkyni odstránený, nie je možné, aby bol žalobou uplatnený nárok

(ktorý zostal predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí žaloby) podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.
z. v znení neskorších predpisov premlčaný. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok
Okresného súdu Lučenec, čo do výroku III. zrušil a vec vrátil v tomto rozsahu Okresnému súdu Lučenec
na nové prejednanie a rozhodnutie alebo aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolanímnapadnutom výroku III. zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 5.541,99 Eur, v
lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že sa pridržiava svojich písomných vyjadrení
zo dňa 19.05.2016, 06.09.2016, 10.01.2017, 10.02.2020 a 06.03.2020, pričom žalobu považuje naďalej
za nedôvodnú a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje vo všetkých výrokoch
za vecne správny. Ďalej uviedla, že súd prvej inštancie správne posúdil námietku premlčania vznesenú
žalovanou a žalobu z tohto dôvodu v rozsahu spadajúcom výrok III. odvolaním napadnutého rozsudku

zamietol. V nadväznosti na uvedené žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že žalobkyňa
si nárok na náhradu škody uplatnila jednoznačne po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Argument
žalobkyne uvedený v odvolaní, že žalovaná sa nesprávneho úradného postupu dopúšťala kontinuálne
do roku 2015, označila žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne za účelový, nakoľko všetky konania
týkajúce sa uplatnenej náhrady škody vedenej pred Sociálnou poisťovňou boli ukončené vydaním
právoplatným rozhodnutí v rokoch 2010 a 2011, teda žalobkyňa sa o vzniku škody dozvedela v rokoch

2010 a v rokoch 2011 a nie až v roku 2015. Žalovaná vo všetkých konaniach vedených podľa zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vydávala rozhodnutia, pričom v každom z nich priamo vychádzala
zo skutočnosti, že žalobkyňa dlžné poistné nezaplatila, čo viedlo k predpísaniu dlžného poistného a
penále a tiež k nepriznaniu nemocenských a materských dávok. Žiadne z rozhodnutí žalovanej nebolo
po nadobudnutí právoplatnosti zrušené príslušným súdom tak, ako to vyžaduje § 6 zákona č. 514/2003

Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Teda žiadne z rozhodnutí žalovanej nie je možné považovať za
nezákonnéatiežanipostupsmerujúcikvydaniutýchtorozhodnutíniejemožnépovažovaťzanesprávny
úradný postup v intenciách § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. Žalovaná s poukazom na to, že súd prvej
inštanciesprávneprávneposúdilňouvznesenúnámietkupremlčaniavovyjadreníkodvolaniužalobkyne

navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP), prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov
daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a
contrario) a rozsudok okresného súdu vo výroku III., ktorým okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol a v

súvisiacom výroku IV. o trovách konania , ktorým okresný súd rozhodol tak, že žalovanej voči žalobkyni
nepriznávanáhradutrovkonaniapodľaust.§387ods.1a2CSPpotvrdil;vozvyšnejčastiostalrozsudok
okresného súdu nedotknutý.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie

premietnutých do odvolaním žalobkyne napadnutého výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

6. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní.

7. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd

ktorý rozhoduje o náhrade škode je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

8. Podľa ust. § 9 ods. 1, veta prvá a odsek 4 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom, má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

9. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

10. Po prejednaní odvolania žalobkyne v rozsahu (výrok III. a súvisiaci výrok IV. o trovách konania) a z
dôvodov (nesprávne posúdenie vznesenej námietky premlčania) daných odvolaním žalobkyne odvolací
súd uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje v odvolaním napadnutom rozsahu za vecnesprávny.Zvyššiecitovanéhoustanovenia§19ods.1 zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci vyplýva, že právo na náhradu škody, ktorá vznikla poškodenému
či už v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím alebo s nesprávnym úradným postupom

orgánu verejnej moci sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Žalobkyňa v
odvolaní na jednej strane uviedla, že sa o škode dozvedela v januári 2010, zároveň namietala správnosť
záverovsúduprvejinštancietýkajúcichsaposúdeniavznesenejnámietkypremlčaniaargumentujúctým,
že „nie je možné považovať za začiatok plynutia premlčacej doby rok 2010, nakoľko v tom čase ešte
naďalej trval protiprávny stav, v dôsledku ktorého sa jej navyšovala škoda nezákonnými rozhodnutiami

a nesprávnym úradným postupom žalovanej“, pričom v ďalšom texte odvolania poukázala žalobkyňa
na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec zo dňa 24. 01. 2011 č. 700-11109043211-
GC04/11, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť Sociálnej poisťovni odvody za obdobie
07/2010až 11/2010 v sume 462 Eur a na ďalšie upovedomenia a oznámenia Sociálnej poisťovne,
uvedené v odvolaní a datované po vydaní uvedeného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktoré rovnako
ako predmetné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec zo dňa 24. 01. 2011 nie sú súčasťou

nároku na náhradu škody, vymedzeného v podaní zo dňa 28. 02. 2020 (ktorým zobrala žalobkyňa
žalobu čiastočne späť, a to pokiaľ ide o sumu 23 746,6Eur) pod písm. b) až g). V uvedenej
súvislosti odvolací súd uvádza, že z hľadiska správneho posúdenia vznesenej námietky premlčania je
podstatné aj to ako žalobkyňa vymedzila nárok na náhradu škody, ktorý zostal predmetom sporu po
čiastočnom späťvzatí žaloby v sume 23 746,63 Eur. Z obsahu podania žalobkyne zo dňa 28. 02.

2020, ktorým zobrala žalobkyňa žalobu, pokiaľ ide o sumu 23 746,63 Eur, čiastočne späť, ako aj z
prílohy k uvedenému podaniu označenej ako „Vyčíslenie výšky požadovaného odškodnenia“ (č. l. 269
spisu) totiž jednoznačne vyplýva, že jednotlivé čiastkové nároky na náhradu škody, vymedzené v
predmetnom podaní žalobkyne pod písm. b) až g), spadajú do obdobia roku 2009 a 2010, čo znamená,
že žalobkyňa nemôže v odvolaní úspešne argumentovať tým, že súd prvej inštancie (ktorý počiatok

plynutia premlčacej doby vo vzťahu k jednotlivým čiastkovým nárokom na náhradu škody v odvolaním
napadnutom rozsudku riadne odôvodnil - viď odsek 80 až 82 odôvodnenia predmetného rozsudku)
nepostupoval pri určení počiatku plynutia premlčacej doby vo vzťahu k jednotlivým čiastkovým nárokom
na náhradu škody (vymedzeným v podaní zo dňa 28. 02. 2020 pod písm. b) až g)) správne, pretože
v odvolaní tvrdený nesprávny úradný postup, či nezákonné rozhodnutia Sociálnej poisťovne vydané

po roku 2009 a 2010, nie sú v zmysle vyššie uvedeného vymedzenia nároku na náhradu škody,
vyplývajúceho z podania zo dňa 28. 02. 2020, súčasťou požadovanej náhrady škody, a teda nie
sú predmetom tohto sporu, aj keď môžu mať, tak ako tvrdí v odvolaní žalobkyňa súvis s tým, že
súdny exekútor JUDr. Juraj Franta neodviedol celú vymoženú sumu oprávnenému - Sociálnej poisťovni.
Navyše, pokiaľ ide o jeden z čiastkových nárokov na náhradu škody, ktoré boli predmetom zamietnutia

žaloby „vo zvyšnej časti“, ( t. j. v časti, ktorá zostala predmetom sporu po čiastočnom zastavení konania
na základe čiastočného späťvzatia žaloby a po vylúčení konania v časti o zaplatenie sumy 1 072,85
Eur na samostatné konanie), konkrétne o nárok na náhradu škody v sume 116,70 Eur, odvolací súd
uvádza, že z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, že by v tejto časti súd prvej
inštancie žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého

rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd prvej inštancie zamietol žalobu vo vzťahu k nároku na
náhraduškodyvsume116,70Eur, uplatnenémužalobkyňouvpodanízodňa28.02.2020 (včiastočnom
späťvzatí žaloby) pod bodom a) ako nárok na náhradu škody zodpovedajúci „penále z nezaplatenej
čiastky z titulu sprenevery vo výške 116,70 Eur“, nie z dôvodu premlčania, ale preto, že uvedený nárok
nespĺňal predpoklady vyžadované ust. § 6 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci, pretože rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec č. 700-2210602909-
GC04 z 21. 09. 2009 (č. l. 131 spisu), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 10. 2009 a ktorým bola
žalobkyni podľa jej tvrdenia v žalobe spôsobená škoda v sume 116, 70 Eur, nebolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, tak ako to pre úspešné priznanie nároku na náhradu
škody vyžaduje ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., čo žalobkyňa v odvolaní právne relevantným

spôsobom nespochybnila.

11. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutom výroku III., ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol a v súvisiacom
výroku o trovách konania ako vecne správny, tak ako je vyššie uvedené, podľa ust. § 378 ods. 1 a 2

CSP potvrdil.12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP, tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva, pretože mu preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).