Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, March 10, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/32/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205628
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6414205628.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie
Jamriškovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v exekučnej veci
oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne
zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141
proti povinnému R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. A. XX, právne zast. zastúpený spoločnosťou

Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47
234 466, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu
Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 6402/14, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.030,01
Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
12Er/317/2014-53 zo dňa 15. októbra 2020 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Er/317/2014-53 zo dňa 15. októbra 2020 zrušuje

a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zastavil okresný súd exekúciu podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného
poriadku. V druhej výrokovej vete rozhodol o povolení odkladu exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o zastavení exekúcie.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 16.05.2014 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na
vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.030,01 Eur s príslušenstvom voči povinnému na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu vydaný pod sp. zn. SR
11987/11 zo dňa 30.03.2012, ktorým bol podľa jeho odôvodnenia priznaný nárok zo zmenky.

3. Okresný súd konštatoval, že v zmysle novelizovaných ustanovení Exekučného poriadku, a to ust. §

243f spolu s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku vznikla oprávnenému povinnosť v lehote do 22.01.2016
doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúce sa vlastného vzťahu
s povinným.

4. Dňa 05.02.2016 bolo okresnému súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručené Doplnenie
návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku zo dňa 21.01.2016.

Súd v súvislosti s doručením doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku poukázal na uznesenia Ústavného súd SR č.k. III. ÚS 752/2016-7 z 08.11.2016 a č.k. III.
ÚS 564/2016-11 z 13.09.2016, v zmysle ktorých súd vyslovil, že bolo potrebné doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie doručiť v zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu a nie súdnemu
exekútorovi. Vzhľadom na uvedené okresný súd konštatoval, že oprávnený svoje doplnenie návrhu v
zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nedoručil včas v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote a

preto okresný súd rozhodol o zastavení exekúcie v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie z dôvodov
ustanovených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

6. Oprávnený namietal, že v exekučnom konaní došlo k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP,
keď súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti uviedol, že vo
vykonávacom konaní sa prejavuje jeden z nevyhnutných pojmových znakov práva - jeho vynútiteľnosť.
V zmysle rozhodnutia I.ÚA 164/04, všeobecné súdy sú povinné dbať na to, aby zabezpečili taký prístup

k súdnej ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný. Na uvedené rozhodnutie nadväzuje
rozhodnutie NS SR č. M Cdo 53/01, ktoré konštatuje, že exekučné konanie ovládané dispozičnou
zásadou, ktorá sa prejavuje aj v spôsobe jeho skončenia. Pokiaľ okresný súd napriek tomu exekučné
konanie úplne zastavil, zbavil tým oprávneného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Súdna ochrana sa podľa tohto článku totiž vzťahuje aj na exekučné konanie.

7. Pokiaľ ide o doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s § 243f Exekučného poriadku uviedol,
že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie
uvedené v časti odôvodnenia Exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia
a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Tieto
skutočnosti sa tak stali v minulosti známe súdnemu exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie

exekúcie a stali sa známe rovnako tak súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

8. S poukazom na uvedené má oprávnený za to, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle
podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku a preto žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

9. Povinný sa k odvolaniu oprávneného vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom
žiadal napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že ak oprávnený napáda predmetné
rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu zmeškania lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie odvolaním, jeho námietky by mali smerovať k preukázaniu tých podstatných skutočností,

ktoré mu zabránili urobiť predmetný úkon včas, či preukázanie, že z jeho strany došlo k včasnému
uskutočneniu daného úkony. Povinný sa domnieval sa, že predmetné odvolanie nespĺňa ani jeden z
týchto aspektov, preto je ho nutné vyhodnotiť ako nedôvodné. Povinný sa zároveň vyjadril k právnej
povahe zmluvy o úvere, ktorú považuje za spotrebiteľskú.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného je dôvodné.

11. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 16.02.2014 bol súdnemu exekútorovi doručený

návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie
poverenianavykonanieexekúcie.Okresnýsúdvydaldňa16.05.2014poverenie,ktorýmpoverilsúdneho
exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe
vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.,
Bratislava, sp. zn. SR 11987/11 zo dňa 30.03.2012 na vymoženie sumy 1.030,01 Eur s príslušenstvom,

trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie voči povinnému. Rozsudok bol vydaný na základe
zmenky vystavenej povinným ako fyzickou osobou na rad oprávneného.

12. Dňa 05.02.2016 bolo okresnému súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora podanie
oprávnenéhovyhotovenédňa21.01.2016adoručenésúdnemuexekútorovidňa21.01.2016.Oprávnený

týmto podaním doplnil návrh na začatie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4
Exekučného poriadku, v ktorom uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinným sú uvedené v odôvodnení exekučného titulu a súdu sú známe od začiatku exekúcie. Dôkazy
osvedčujúce skutočnosti pomenované v ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu
exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. Oprávnený
na základe uvedeného navrhol pokračovať v exekúcii.13. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku.

14. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

16. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. 12. 2015, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou

osobouoprávnenýopíšeajrozhodujúceskutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahu(odkazna§17zákona
č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z.z.) s povinným. Skutočnosti
podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom
indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

17. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23. 12. 2015, v exekučných konaniach, ktoré
sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

18. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto
zákona odkladajú.

19. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak,
platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

20. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v
lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

21. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v

lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

22. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57
ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku, zavedenej zákonom č. 438/2015 Z.z. sú exekučné súdy

povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému,
ktorý je fyzickou osobou, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka -
spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového
k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá
taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z

uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi
povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho
dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23. 12. 2015 bol tak povinný urobiť aj
v prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23. 12. 2015, a to v zmysle §
243f ods. 1 Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu,

ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Exekučný poriadok
určil oprávnenému na doplnenie návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 tridsať dňovú lehotu,
ktorá začala plynúť odo dňa účinnosti tohto zákona, t.j. dňa 24.12.2015 a uplynula 22.01.2016. Lehota
na doplnenie návrhu stanovená pre oprávneného týmto zákonom je lehotou procesnou, preto stačí, ak
bolo doplnenie vrátane dôkazov oprávneným podané posledný deň lehoty. Exekučný poriadok v ust. §

243f ods. 1 neupravuje komu má oprávnený doplnenie návrhu doručiť. Môže ho doručiť tak príslušnému
súdu, ktorý bude rozhodovať o ďalšom postupe v konaní avšak s poukazom na ustanovenie 36 ods. 2 a
§ 40 ods. 1 Exekučného poriadku môže oprávnený doplnenie návrhu doručiť aj poverenému súdnemu
exekútorovi.23.Preskúmanímvecidospelodvolacísúdkrovnakémuzáveruakookresnýsúdotom,žeoprávnenému
bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, preto oprávnenému vznikla

povinnosť stanovená v § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku na doplnenie
návrhu na vykonanie exekúcie, avšak len v prípade ak uvedené skutočnosti a dôkazy už neboli
súčasťou exekučného spisu. Oprávnený si povinnosť splnil podaním doručeným súdnemu exekútorovi
dňa 21.01.2016. Odvolací súd mal z predloženého exekučného spisu tiež preukázané, že oprávnený si
povinnosť vyplývajúcu z vyššie uvedeného ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku splnil už v návrhu

na vykonanie exekúcie, kde opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným
a tiež priložil nielen exekučný titul a zmenku, na základe ktorej bol v exekučnom titule oprávnenému
priznaný nárok, ale aj zmluvu o úvere splatenie, ktorého zmenka zabezpečovala. Súčasťou návrhu boli
aj Všeobecné obchodné podmienky upravujúce v čl. 13 Dohodu o vyplnení zmeniek, na základe ktorej
došlo k vyplneniu blankozmenky. Rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného
s povinným vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú boli od začiatku súčasťou exekučného spisu tak, ako

na to upozornil exekučný súd oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považoval záver okresného súdu o nesplnení si
povinnosti vyplývajúcej z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia v zákonom stanovenej 30 dňovej
lehote za nesprávny, v dôsledku čoho je nesprávne aj jeho rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa ust.

§ 243f ods. 5 Exekučného poriadku, proti ktorému Exekučný poriadok nepripúšťa odvolanie.

25. Podľa čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky sa každý môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

26. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby
jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek
trestnom čine, z ktorého je obvinený.

27. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku
Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a
boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Každý má právo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne

súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany
dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná
právna norma (IV. ÚS 77/02).

28. V záujme dodržania práv každého účastníka na spravodlivý proces zaručený mu Ústavou Slovenskej

republiky v článku 46 ods. 1, ako aj z dôvodu reálnej súdnej ochrany odvolací súd vec prejednal, keďže
by takýmto nesprávnym procesným postupom okresného súdu boli odňaté účastníkovi jeho práva na
prejednanievecisúdom.OdvolacísúdvtejtosúvislostipoukazujeajnarozhodnutieÚstavnéhosúduSR,
v ktorom ústavný súd konštatoval, že „obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že
osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto

práva je aj relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore
s procesnými predpismi, porušuje ústavnoprávne princípy“ (sp. zn. II. ÚS 85/06 zo dňa 22. 11. 2006).

29. Pokiaľ okresný súd poukázal v napadnutom rozhodnutí na uznesenie Ústavného súdu SR
č.k. III. ÚS 752/2016-7 z 08.11.2016 a uznesenie Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 564/2016-11 z

13.09.2016, odvolací súd považuje za potrené uviesť, že je pravda, že Ústavný súd SR v predmetných
rozhodnutiach dospel k záveru, že okresné súdy v posudzovaných veciach postupovali a rozhodli
ústavne akceptovateľným spôsobom, keď predmetné exekúcie zastavili podľa § 243f ods. 5 Exekučného
poriadku z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie nebol v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku
doplnený podaním doručeným v zákonnej lehote priamo exekučnému súdu. Ústavný súd SR však v

uznesení č.k. III. ÚS 752/2016-7 z 08.11.2016 tiež konštatoval, že: "...znenie § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi) a z napadnutého uznesenia
vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu,považuje ústavný súd za ústavne udržateľný...". a v uznesení č.k. III. ÚS 564/2016-11 z 13.09.2016
konštatoval, že: "Z pohľadu ústavného súdu je potrebné uviesť, že dotknuté ustanovenia Exekučného
poriadku nedávajú jednoznačnú odpoveď na otázku, komu má byť doplnenie návrhu na vykonanie

exekúcie v danom špecifickom prípade v zákonnej lehote doručené, teda či má byť doplnenie doručené
priamo okresnému súdu alebo postačuje, ak bude doručené súdnemu exekútorovi, ktorý má povinnosť
bezodkladne podanie predložiť súdu.", pričom v tomto konaní boli rozhodujúce skutočnosti týkajúce
sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú boli od začiatku
súčasťou exekučného spisu.

30. Z vyššie uvedených dôvodov musel odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b)
CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 a 2 CSP vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom bude
okresný súd postupovať podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku a preskúma, či je daný dôvod na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Ak exekúciu nezastaví, rozhodne
o jej pokračovaní a následne rozhodne o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

31. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).