Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 29, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/124/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209228558
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7209228558.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov

senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Romana Rizmana v právnej veci žalobcu: T.R.H., s.r.o.,
Moyzesova 50, Košice - mestská časť Staré mesto, proti žalovanému: VAMEX, a.s., Košice, Lubina 1,
Košice, IČO: 36 200 514, zastúpenému advokátom JUDr. Jánom Martincom, Werferova 1, Košice, o
zaplatenie 20.636,23 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu
Košice II zo dňa 30.5.2016 č. k. 34Cb/23/2010-374 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.659,68 eura
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.149,32 eura a v
zrušenom rozsahu vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci čiastočným rozsudkom a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 5.809,- eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne rozhodol, že o trovách
konania rozhodne v konečnom rozhodnutí.

2. Svoje rozhodnutie založil súd prvej inštancie na zistení, že strany sporu uzavreli dňa 15.5.2006

mandátnu zmluvu, na základe ktorej sa žalobca ako mandatár zaviazal pre žalovaného ako mandanta
v jeho mene a na jeho účet uskutočnením právnych úkonov alebo inej činnosti zabezpečiť pre všetky
nehnuteľnosti, ktoré sú alebo budú v budúcnosti majetkom mandanta (s výnimkou objektu Lubina l,
Košice) obchodné záležitosti uvedené v bodoch 1 až 7 článku I mandátnej zmluvy. V Dodatku č. 1 k
mandátnej zmluve zo dňa 1.6.2006 zmluvné strany upravili článok III, podľa ktorého mandatárovi za
jeho činnosť prislúcha odmena vo výške 25.000,- Sk mesačne s účinnosťou od 1.7.2006 a 10% zo
sumy zaplateného nájomného z novo uzatvorených nájomných zmlúv, ktoré uzatváral mandatár v mene

mandanta. Odmenu mal mandatár účtovať faktúrou za predchádzajúci mesiac s lehotou splatnosti 10
dní od doručenia faktúry vrátane DPH. Súd prvej inštancie uviedol, že na základe zmluvných dojednaní
žalobca vystavil žalovanému faktúry č. 015/2007 na sumu 51.897,- Sk za november 2007, č. 002/2008
na sumu 190.598,40 za mesiac február 2008 a č. 007/2008 na sumu 433.365,90 Sk za mesiace marec
až júl 2008, všetky faktúry vystavené vrátane odmeny 25.000,- Sk za príslušný mesiac (t. j. november
2007, február až júl 2008). Žalovaný zaplatil z celkovej fakturovanej sumy 675.862,- Sk (22.434,51
eura) sumu 1.808,23 eura (54.474,80 Sk) a zostatok vo výške 20.636,23 nezaplatil. Listom zo dňa

25.3.2008 žalovaný vypovedal mandátnu zmluvu, ktorá po doručení výpovede žalobcovi v apríli 2008
zanikla uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty k 31.7.2008.3. Nárok uplatnený žalobou súd prvej inštancie posúdil podľa § 568 ods. 1 a § 571 ods. 2 Obchodného
zákonníka a s odkazom na ustanovenie § 152 ods. 2 O. s. p. rozhodol vo veci čiastočným rozsudkom
o odmene žalobcu dojednanej v mandátnej zmluve. Uviedol, že v konaní nebolo sporné, že strany

uzavreli mandátnu zmluvu a jej dodatok, nebolo sporné ani to, že odmena žalobcu ako mandatára
bola dohodnutá vo forme dvoch zložiek, a to obligatórnej a fakultatívnej tak, že žalobcovi prislúchala
odmena vo výške 25.000,- Sk mesačne a 10% zo sumy zaplateného nájomného z novo uzatvorených
nájomných zmlúv. Súd prvej inštancie uzavrel, že pri absencii námietok žalovaného voči uplatnenej
obligatórnej odmene vo výške 25.000,- mesačne, je tento nárok žalobcu nesporný, preto v zmysle

zmluvných dojednaní strán priznal žalobcovi celkom 5.809,- eur, t. j. za sedem mesiacov - november
2007, február 2008 a marec až júl 2008 po 25.000,- Sk. O veci rozhodol čiastočným rozsudkom, pretože
dokazovanie o zvyšku uplatneného nároku vyžaduje rozsiahlejšie dokazovanie s tým, že v konečnom
rozhodnutí bude rozhodnuté aj o trovách tohto konania.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd

napadnutý čiastočný rozsudok zmenil a žalobu v tomto rozsahu zamietol, alebo aby čiastočný rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365
ods. 1 písm. e/, písm. f/ a písm. h/ C. s. p. S poukazom na článok I mandátnej zmluvy, podľa ktorého
„mandatár sa mandátnou zmluvou zaväzuje, že pre mandanta v jeho mene a na jeho účet uskutočnením
právnych úkonov alebo inej činnosti zabezpečí pre všetky nehnuteľnosti, ktoré sú alebo v budúcnosti

budú majetkom mandanta (s výnimkou objektu pekárne Lubina l Košice) tieto obchodné záležitosti ...,
žalovaný zastával názor, že rozsah záväzku mandatára je neurčitý čo do množstva prenajímaných
nebytových priestorov, a preto je zmluva podľa § 37 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť predmetu
zmluvy neplatná. Uviedol, že ak je zmluva neplatná, tak na jej základe nemôžu vznikať žiadne práva
ani povinnosti zmluvným stranám, a preto nemôže žalobcovi vzniknúť ani nárok na úhradu odmeny

za činnosť, ktorú mal vykonávať na základe tejto zmluvy, pretože absenciou platnej zmluvy chýba
právny základ pre vznik akéhokoľvek nároku. Ďalej žalovaný uviedol, že takmer všetky nájomné zmluvy
(okrem nájomcu MILK - AGRO, spol. s r. o.) sa týkali nehnuteľnosti „Zuzkin park“ zapísanej na LV č.
XXXXX kat. úz. A., G. B. - S.U., ktorá nehnuteľnosť bola od 9.4.2008 vo vlastníctve spoločnosti M
FAM, s.r.o.. Zdôraznil, že žalobca si uplatňuje mesačnú odmenu po 25. 000,- Sk do 31.7.2008, podľa

mandátnej zmluvy ide o odmenu za činnosť, v drvivej väčšine prípadov však podľa žalovaného už
žalobca objektívne nemohol vykonávať činnosť mandanta, lebo nehnuteľnosť bola už vo vlastníctve
iného subjektu. Žalovaný tvrdil, že po vypovedaní mandátnej zmluvy žalobca ako mandatár nevykonával
žiadnu činnosť pre mandanta - nejednal s nájomníkmi, neuzatvoril žiadnu novú nájomnú zmluvu ani
dodatok k existujúcej nájomnej zmluve a ani iná činnosť žalobcu nebola vykonávaná ani preukázaná.

Zastával názor, že mandátna zmluva je absolútne neplatná aj pre absenciu podnikateľského oprávnenia,
lebo žalobca mal v predmete činnosti zapísanom v obchodnom registri činnosť realitnej kancelárie a
podľažalovanéhotýmtopredmetomčinnostinemalpokrytýpredmetmandátnejzmluvyuvedenývčlánku
I bode l., 2. a 4. Zdôraznil, že ide o podstatný predmet mandátnej zmluvy, činností, ktorých prevažná
časť spadá pod voľnú živnosť Prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných

služieb spojených s prenájmom. Žalovaný vzhľadom na uvedené vyslovil presvedčenie, že v momente
uzavretia mandátnej zmluvy, keďže absentuje podnikateľské oprávnenie žalobcu na vyššie uvedené
činnosti, existovala nie faktická, ale právna prekážka, ktorá bránila tomu, aby sa uzavretá mandátna
zmluva stala platnou, a to preto, že žalobca sa v nej zaviazal na poskytovanie, vykonávanie činnosti,
ktoré nebol sústavne a vo vlastnom mene oprávnený vykonávať. Uviedol tiež, že z rozsudku nie je

zrejmé, kedy a ako boli žalovanému doručené žalované faktúry.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril, odvolanie mu bolo doručené dňa 31.8.2016.

6. Z výpisu z obchodného registra žalobcu odvolací súd zistil, že dňa 18.8.2016 došlo k dobrovoľnému

výmazu žalobcu z obchodného registra na základe rozhodnutia spoločníkov o zrušení obchodnej
spoločnosti podľa § 68 ods. 3 písm. b/ Obchodného zákonníka v dôsledku zlúčenia a právnym
nástupcom spoločnosti Afin s.r.o. Košice sa stala spoločnosť T.R.H., s.r.o., Košice.
7. Odvolací súd preskúmal čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa § 379
a § 380 C. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu,

na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.8. Žalovaný podal odvolanie proti čiastočnému rozsudku z dôvodov uvedených § 365 ods. 1 písm. e/,
písm. f/ a písm. h/ C. s. p.

9. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p. je daný vtedy, ak súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný
vykonať všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností,
ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým

okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení strán.
Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou
neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý
dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz,

ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli
tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej,
že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

10. Treba prisvedčiť žalovanému, že v konaní pred súdom prvej inštancie namietal dôvodnosť žalobcom

požadovanej odmeny vo výške 25.000,- Sk mesačne, pretože podľa jeho tvrdenia žalobca najneskôr od
apríla 2008 nevykonával pre žalovaného činnosť podľa mandátnej zmluvy. V tomto smere však v konaní
pred súdom prvej inštancie nenavrhol vykonať dokazovanie, ktorý návrh by nebol súd prvej inštancie
akceptovalaanivodvolaníneuviedol,akékonkrétnedôkazyvkonanípredsúdomprvejinštancienavrhol
vykonať v súvislosti s týmto nárokom žalobcu a takýto dôkaz, resp. dôkazy neboli súdom prvej inštancie

vykonané. Tento odvolací dôvod nie je preto daný.

11. O odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p ide vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia,

aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú
aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť
alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak
nesprávne aplikoval.

12. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávne právne posúdil mandátnu zmluvu strán sporu
ako platný právny úkon, pretože podľa žalovaného mandátna zmluva je od počiatku absolútne neplatná
pre neurčitosť predmetu zmluvy a preto, že žalobca nemá oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa
zmluvy. S týmito závermi žalovaného však nemožno súhlasiť.

13. Určitosť právneho úkonu je zákonnou podmienkou jeho platnosti a je považovaná za náležitosť
prejavu vôle. Právny úkon možno považovať za určitý vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a
súčasne je jeho predmet jasne určený. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu
predjehoneplatnosťousúčasneplatí,žeajvprípadeurčitýchpochybnostíourčitostiobsahučipredmetu

právneho úkonu bude tento neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť ani použitím
interpretačných pravidiel ustanovených v § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 266 ods. 1, 2 a
3 Obchodného zákonníka. Ak totiž tieto nedostatky možno takýmto spôsobom preklenúť, je ústavnou
povinnosťou všeobecného súdu uprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu, a nie
naopak.

Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne
neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii
relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy
(prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho
súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých

zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech
platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.
(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015.)14. Stranami sporu v predmetnej veci sú obchodné spoločnosti, ich vzájomný vzťah vznikol v súvislosti
s ich podnikateľskou činnosťou riadi sa ustanoveniami Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník
obsahuje len niektoré ustanovenia o právnych úkonoch (§ 266 - § 268), preto aj pre obchodnoprávne

úkony platí všeobecná úprava v Občianskeho zákonníka (§ 34 - 42b).

15. V praxi sa stáva, že zmluvné strany vo výslovnom právnom úkone nevyjadria svoju vôľu celkom
presne. Dôvody sú rôzne - od nejasnej predstavy o povahe úkonu a jeho dôsledkoch až po neschopnosť
presne formulovať zámer, ktorý je stranám jasný. Odvolací súd zastáva názor, že v preskúmavanej veci

zmluvné strany v mandátnej zmluve vyjadrili svoju vôľu jasne, zrozumiteľne a určito a jednoznačne
určili, čo je predmetom zmluvy - všetky nehnuteľnosti žalobcu okrem objektu pekárne Lubina 1
Košice, teda všetky nehnuteľnosti (až na označenú výnimku), ktoré žalobca vlastnil v čase uzavretia
mandátnej zmluvy, ale zmluva by platila aj na nehnuteľnosti, ktoré by žalobca nadobudol počas
existencie mandátnej zmluvy, prípadne rozsah zmluvy by sa automaticky obmedzil v prípade predaja
niektorej z nehnuteľností žalobcom. Námietka žalovaného, že v zmluve nie je presne uvedené množstvo

prenajímaných nebytových priestorov, nie je dôvodná, pretože podľa druhu činností, ktoré mal žalobca
pre žalovaného vykonávať, sa zmluva vzťahuje na nehnuteľnosť ako takú, keďže žalobca ako mandatár
mal zabezpečovať napríklad aj zimnú údržbu, teda zmluva sa netýkala len prenájmu nebytových
priestorov. Z tohto dôvodu námietka žalovaného o neplatnosti mandátnej zmluvy z dôvodu neurčitosti
jej predmetu nie je dôvodná.

16. Podľa § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej
osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.

17. Aj v prípade, ak by žalobca skutočne podnikal neoprávnene, pretože v predmete činnosti

nemal oprávnenie na vykonávanie činností podľa mandátnej zmluvy, vzhľadom na citované zákonné
ustanovenie len tento dôvod by nemohol viesť k neplatnosti zmluvy strán sporu. Zákon totiž s
neoprávneným podnikaním nespája neplatnosť právneho úkonu, to znamená, že právny úkon osoby,
ktorá podniká neoprávnene, je platný, a to bez ohľadu na to, či strana vedela, že druhá strana podniká
neoprávnene. Neplatnosti takéhoto právneho úkonu sa nemôže dovolávať ani osoba, ktorá právny úkon

robí, ani druhá strana, resp. osoba, voči ktorej právny úkon smeruje. Nepôjde teda o právny úkon
nedovolený, a teda absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

18. Vzhľadom na uvedené odvolacie dôvody žalovaného, ktorými namietal nesprávne právne posúdenie
veci súdom prvej inštancie, nie sú dané.

19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p. je daný vtedy, ak súd prvej inštancie dospel na
základevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam.Tentoodvolacídôvodjevsúdnejpraxi
vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po
právnejstránkeaktorénemajúvpodstatnejčastioporuvovykonanomdokazovaní.Zaskutkovézistenie,

ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní treba považovať výsledok hodnotenia dôkazov súdom,
ktorý nie je v súlade s ustanovením § 191 C. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli
počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní, ak

satýkatakýchpodstatnýchskutočností,ktorébolivýznamnézhľadiskahmotnoprávnehoposúdeniaveci
(z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach
strán sporu).

20. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe čo do nároku uplatneného žalobcom na zaplatenie pevnej sumy

odmeny dohodnutej stranami sporu v mandátnej zmluve vo výške 25.000,- Sk (829,84 eura) mesačne za
uplatnené obdobie, t. j. za november 2007 a február až júl 2008 z dôvodu, že tento nárok nebol sporný.

21. S týmto záverom súdu prvej inštancie nemožno súhlasiť, pretože z podaní žalovaného a jeho
vyjadrení na pojednávaniach nepochybne vyplýva, že nesúhlasil ani so zaplatením tejto pevne

dohodnutej odmeny. Súd prvej inštancie teda založil svoje rozhodnutie na skutočnosti, ktorá nebola v
konaní tvrdená.22. Námietky žalovaného proti priznaniu pevne dohodnutej mesačnej odmeny však nie sú dôvodné v
celom rozsahu.

23. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre
mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v
mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

24. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že na základe mandátnej zmluvy môže mandatár v

súvislosti so zariaďovaním určitej obchodnej činnosti vykonávať pre mandanta v jeho mene a na jeho
účet určité právne úkony alebo uskutočňovať inú činnosť, alebo vykonávať právne úkony a súčasne
zabezpečovať aj inú činnosť. Rozsah činnosti, ktorú mal žalobca pre žalovaného zabezpečovať, je
uvedený v čl. I mandátnej zmluvy strán sporu a v čl. II mandant udelil mandatárovi plnú moc na všetky
právneúkony,ktorémandatárvmeneanaúčetmandantabudevykonávaťnazáklademandátnejzmluvy
(§ 568 ods. 3 a ods. 4 Obchodného zákonníka).

25. V konaní nebolo sporné, že mandátnu zmluvu žalovaný vypovedal listom zo dňa 25.3.2008, ktorý
bol doručený žalobcovi dňa 14.4.2008. V súlade s článkom VI zmluvy začala plynúť od prvého dňa
mesiaca nasledujúceho, t. j. od 1.5.2008, trojmesačná výpovedná lehota, ktorej posledný deň pripadol
na 31.7.2008. Vo výpovedi mandátnej zmluvy žalovaný súčasne odvolal plnomocenstvo na všetky

právne úkony udelené žalobcovi v mandátnej zmluve v súvislosti s vykonávaním činností podľa zmluvy
s účinnosťou odo dňa doručenia tohto prejavu vôle mandanta, teda od 14.4.2008.

26. Odvolanie plnomocenstva mandatárovi znamená, že tento nie je už oprávnený v mene mandanta
vykonávať právne úkony. Odvolanie plnomocenstva však nemá vplyv na vykonávanie iných činnosti,

ktoré mal žalobca ako mandatár pre žalovaného ako mandanta podľa mandátnej zmluvy vykonávať (a
na vykonávanie ktorých nepotreboval splnomocnenie - napríklad kontrola úhrad za nájomné a služby
spojené s nájmom, sledovanie všetkých nákladov za energie a služieb spojených s nájom a pod.) a ktoré
teda mohol vykonávať až do uplynutia výpovednej doby.

27. Žalovaný v konaní namietal nedôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie pevnej mesačnej odmeny.
Jeho námietky sa týkali najmä obdobia po doručení výpovede mandátnej zmluvy žalobcovi a po predaji
nehnuteľnosti v Zuzkinom parku žalobcom v apríli 2008. Neuviedol žiadne dôvody a nepreukazoval
skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že za mesiac november 2007 a február a marec 2008 by žalobcovi
dojednaná pevná odmena nepatrila.

28. Z predložených listín a tiež zo samotnej žaloby však vyplýva, že faktúru žalobcu č. 015/2004 z
10.12.2007, ktorou vyúčtoval žalovanému služby za mesiac november 2007 vo výške 51.897,70 Sk s
DPH, ktorá pozostáva z pevnej sumy 25.000,- Sk a 10% zo zaplateného nájmu za mesiac november vo
výške 18.611,50 Sk + 19% DPH v sume 8.286,20 Sk, žalovaný čiastočne uhradil pred podaním žaloby

sumu 47.378,- Sk, takže predmetom žaloby je len nárok žalobcu z tejto faktúry vo výške 4.519,70 Sk,
t. j. 150,02 eura.

29. Súd prvej inštancie preto nedôvodne priznal žalobcovi za november 2007 pevnú mesačnú odmenu
vo výške 25.000,- Sk, keďže takýto nárok žalobca žalobou ani neuplatnil a predmetom dokazovania

nebolo, či zostatok neuhradenej faktúry č. 15/2007 predstavuje práve časť nezaplatenej pevnej zložky
odmeny.

30. Nárok žalobcu na pevne dohodnutú odmenu za mesiace apríl až júl 2008 závisí od toho, či po
doručení výpovede mandátnej zmluvy a odvolaní plnomocenstva žalobca vykonával pre žalovaného aj

inú činnosť dohodnutú v mandátnej zmluve (na ktorú nepotreboval plnomocenstvo), prípadne vzhľadom
na takto vykonávanú činnosť patrí žalobcovi za príslušný mesiac plná pevná odmena alebo len jej
alikvotná časť. Tieto okolnosti však možno objasniť len ďalším dokazovaním.

31. Nárok žalobcu na zaplatenie pevne dohodnutej odmeny vo výške 25.000,- Sk, t. j. 829,84 eura

mesačne je však dôvodný za mesiace február a marec 2008, t. j. v sume 1.659,68 eura, pretože
napriek výhradám žalovaný nepreukázal, že v tomto období žalobca činnosť podľa mandátnej zmluvy
nevykonával a v konaní nepoprel, že sporné faktúry mu boli doručené.32. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.659,68 eura do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

33. Vo zvyšujúcej časti, t. j. vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4 149,20 eura,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C. s. p. zrušil, pretože súd
prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania
nevyplynuli, pričom nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, a v zrušenom rozsahu vracia

vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

34. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vyzve žalobcu, aby špecifikoval a preukázal z čoho pozostáva
jeho nárok proti žalovanému za mesiac november 2007 a aby preukázal vykonávanie činnosti podľa
mandátnej zmluvy za mesiace apríl až júl 2008, vykonané dôkazy vyhodnotí jednotlivo a v ich vzájomnej
súvislosti a posúdi dôvodnosť nároku žalobcu tak na pevnú časť odmeny za uvedené mesiace, ako aj

na pohyblivú časť odmeny.

35. V novom rozhodnutí o veci, resp. v konečnom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade
trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

36. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 S. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).