Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 28, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/61/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118338163
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:6118338163.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: Electrolux s.r.o., sídlo:
Galvaniho 17/B, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 04, IČO: 52 542 319, zastúpený advokátskou
kanceláriou: BBH advokátska kancelária, s.r.o., sídlo: Suché Mýto 1, Bratislava 811 03, IČO: 36 713 066,
protižalovaným:1.D.I.,bytom:D.XXXX/XX,Y.,narodený:X.X.XXXX,2.U.U.,bytom:Y.5,Y.,narodený:
XX.XX.XXXX, v konaní o zaplatenie 147.276,02 eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti
rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 8. septembra 2020, č.k. 36Cb/6/2019-228, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovaní sú povinní nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len súd, alebo súd prvej inštancie) rozhodol:
I. Žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi 147.276,02 eur istiny a 40,00 eur titulom práva na uhradenie
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
II. Žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne nasledovne: z dlžnej
sumy 7.216,44 eur od 18.4.2015 do zaplatenia, z dlžnej sumy 7.235,20 eur od 18.4.2015 do zaplatenia,

z dlžnej sumy 40.986,96 eur od 9.5.2015 do zaplatenia, z dlžnej sumy 17.636,28 eur od 14.5.2015 do
zaplatenia, z dlžnej sumy 5.558,40 eur od 21.5.2015 do zaplatenia, z dlžnej sumy 19.016,08 eur od
21.5.2015 do zaplatenia, z dlžnej sumy 4.466,- eur od 25.6.2015 do zaplatenia, z dlžnej sumy 41.674,12
eur od 4.7.2015 do zaplatenia a z dlžnej sumy 7.732,56 eur od 23.8.2015 do zaplatenia.
III. Žalovaní sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
IV. Povinnosti uložené týmto rozsudkom sú žalovaní povinní splniť spoločne a nerozdielne v lehote 3
dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe (návrhu na vydanie platobného rozkazu) doručeného právnym predchodcom
žalobcu Electrolux Slovakia s.r.o. Okresnému súdu Banská Bystrica, ktorým sa žalobca domáhal, aby
súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 147.276,02 eur istiny
s príslušenstvom.
Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že žalovaní ako spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti T + M -
verejná obchodná spoločnosť Košice podľa § 86 zák č. 513/1991 Zb v platnom znení (ďalej len

Obchodný zákonník - ObZ) spoločne a nerozdielne ručia za záväzky tejto spoločnosti. Poukázal na
rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 32Cb/64/2015 zo dňa 10.4.2018, ktorým bola spoločnosť
T + M - verejná obchodná spoločnosť Košice právoplatne zaviazaná na zaplatenie čiastky uplatnenej
žalobou a na skutočnosť, že tento dlh nebol uhradený.3. Uznesením č.k. 36Cb/6/2019-170 zo dňa 29.10.2019 konajúci súd pripustil zmenu strany sporu tak,
že žalobcom sa stala spoločnosť Electrolux s.r.o.; IČO: 52 542 319 a to na základe Zmluvy o predaji

časti podniku zo dňa 30.9.2019.

4. Žalovaný v 1. rade dôvodil, že spoločnosť T + M - verejná obchodná spoločnosť Košice si nevybrala
zo svojej elektronickej schránky včas predvolanie na pojednávanie vo veci vedenej na Okresnom súde
Košice I pod sp. zn. 32Cb/64/2015, preto sa nemohla účinne brániť svojimi vlastnými pohľadávkami voči

žalobcovi (uviedol, že mieni podať návrh na obnovu konania).
V priebehu konania žalovaný v 1. rade postupom podľa § 306 ods. 2 ObZ započítal voči uplatnenému
nároku žalobcu pohľadávky spoločnosti T + M - verejná obchodná spoločnosť Košice v celkovej sume
56.775,51 eur vyúčtované faktúrami č. 2018518 (39.205,64 eur), č. 2018481 (17.566,87 eur).

5. Žalovaný v 2. rade na svoju obranu nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu, vyjadril sa spôsobom, že

má záujem začať so žalobcom mimosúdne rokovanie.

6. Žalobca pohľadávky žalovaného na započítanie označil za vystavené bez právneho dôvodu.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 76 a nasl. ObZ (právna úprava verejnej obchodnej

spoločnosti), § 86 ObZ (právna úprava ručenia spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti), § 306 ods.
1 ObZ (právna úprava domáhania sa záväzku veriteľom od ručiteľa), § 476 a nasl. ObZ (právna úprava
zmluvy o predaji podniku).

8. Ako nesporné súd prvej inštancie vyhodnotil:

- žalovaní sú spoločníkmi verejnej obchodnej spoločnosti T + M - verejná obchodná spoločnosť Košice
(IČO: 17 081 203),
- žalovaní ako spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti podľa § 76 a § 86 ObZ spoločne a nerozdielne
ručia za dlhy tejto spoločnosti,
- T + M - verejná obchodná spoločnosť Košice bola právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice

I sp. zn. 32Cb/64/2015 zo dňa 10.4.2018 zaviazaná zaplatiť pôvodnému žalobcovi jeho pohľadávky,
ktorých zaplatenia sa žalobca domáha v tomto konaní,
- vlastníkom pohľadávok uplatnených v tomto konaní sa ako kupujúci stal súčasný žalobca, ktorý ich
nadobudol postupom podľa § 476, § 477 ObZ v spojení s § 524 OZ a to na základe Zmluvy o predaji
časti podniku zo dňa 30.9.2019,

- pohľadávka žalobcu podľa vyššie citovaného rozsudku Okresného súdu Košice I nebola doposiaľ
zaplatená.

9. Súd prvej inštancie sa následne zaoberal skutočnosťou, či má žalobca, resp. pôvodný žalobca
voči spoločnosti T + M - verejná obchodná spoločnosť Košice pohľadávku, ktorej uhradenia sa voči

žalovaným ako ručiteľom domáha a dospel k záveru, že má. Uvedený záver vyplýva z obsahu žalobcom
predloženého rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 32Cb/64/2015 zo dňa 10.4.2018, ktorým bola
predmetná pohľadávka priznaná právnemu predchodcovi žalobcu v plnom rozsahu. Ako nepreukázanú
vyhodnotil pohľadávku uplatnenú žalovaným v 1. rade, ktorú si uplatnil na započítanie voči pohľadávke
žalobcu uplatnenej v konaní, argumentujúc, že na preukázanie opodstatnenosti svojho zápočtu predložil

žalovaný v 1. rade iba faktúry, ktoré však existenciu započítanej pohľadávky nepreukazujú. Súd prvej
inštancie tak uzavrel, že v súlade s § 76, § 86, § 306 ods. 1 ObZ má žalobca voči žalovaným právo na
zaplatenie uplatnených pohľadávok z dôvodu, že žalovaní sú spoločnými a nerozdielnymi ručiteľmi za
záväzky spoločnosti T + M - verejná obchodná spoločnosť Košice.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že nárok na ich náhradu
priznal v konaní úspešnému žalobcovi.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b), f) CSP.

11.1. Porušenie procesných práv vidia odvolatelia v skutočnosti, že na pojednávaní vytýčenom na deň
8.9.2020 (na ktorom bola vec prejednaná a rozhodnutá) sa nezúčastnili, pričom žalovaný v 2/ rade žiadalo jeho odročenie z dôvodu pandémie COVID 19. Súd jeho žiadosť neakceptoval, čím mu neumožnil
účinne sa brániť, pričom žalovaný v 2/ rade výslovne uviedol, že pojednávania sa chce osobne zúčastniť.

11.2. Žalovaný v 1/ rade argumentuje, že v konaní predložil fa č. 2018481, z ktorej vyplýva: „Fakturujeme
Vámzanevybavenéreklamácieaneopraviteľnévýrobkynasklade“.SpoločnosťT+Mverejnáobchodná
spoločnosť žiadala žalobcu o ich prevzatie, po vyhlásení konkurzu na majetok T + M verejná obchodná
spoločnosť boli správcom konkurznej podstaty uskladnené výrobky predané a výťažok z predaja
zahrnutý do konkurznej podstaty. Odvolatelia dôvodia, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie vo

vzťahu k nevybaveným reklamáciám a neopraviteľným výrobkom na sklade.

11.3. Pokiaľ ide o fa.č. 20185818 T + M - verejná obchodná spoločnosť Košice si ňou uplatnila
nárok na refakturáciu nákladov spojených s uskladnením vyššie citovaného vadného tovaru, ktorý je
špecifikovaný vo faktúre za obdobie od 1.4.2016 do 2.11.2017. Spolu s odvolaním predložili faktúru
č. 6100365, 6100524, 6100733, 6100917, 6101014, 6101227, 6101328, 6101494, 6101643,6101859,

7100035,7100301,7100418,7100553,7100699,7100845,7100984,7101378,7101233odspoločnosti
Raben Logistics Slovakia s.r.o. kde je vyúčtovaná cena za prenájom skladovacích priestorov, keďže
medzi právnym predchodcom žalobcu a spoločnosťou T + M - verejná obchodná spoločnosť Košice
bola dohoda, že vadné výrobky si právny predchodca žalobcu prevezme. Tento nárok za obdobie do
1.4.2016 bol uznaný aj súdom vo veci 32Cb/64/2015.

11.4. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

12. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť, pretože žalovanými uvádzané odvolacie

dôvody nie sú dané. Argumentuje, že ak súd prvej inštancie pojednávanie neodročil, neodňal tým žiadne
právo prislúchajúce žalovaným ako stranám sporu. Zdôraznil, že v čase od 13.6.2020 do 31.9.2020
nebol v Slovenskej republike vyhlásený núdzový stav, v čase konania pojednávania neboli v súvislosti
s ochorením COVID - 19 účinné žiadne celoštátne, okresné, alebo iné opatrenia, ktoré by zamedzovali
uskutočnenie pojednávaní, resp. by uskutočnenie pojednávaní zakazovali. V prejednávanej veci preto

nenastali okolnosti, ktoré by v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID - 19 objektívne znemožnili
žalovaným dostaviť sa na pojednávanie a iné dôležité dôvody žalovaní nešpecifikovali. Predmetná
žiadosťoodročeniepojednávaniatakjelenprocesnouobštrukciouscieľombezdôvodnéhopredlžovania
konania. V ďalšom argumentuje, že ďalšie dôvody uvádzané v odvolaní nezakladajú odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, nakoľko nepredstavujú dôvody vzniku skutkovej vady rozhodnutia a

poukázal (v súvislosti s tvrdeniami žalovaných prezentovanými až v odvolaní) na zákonnú koncentráciu
sporového konania.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané
včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania

podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru,
že nie je dôvodné.

14. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľmi sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolatelia ako odvolací dôvod

uvádzajú dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) t.j. že im súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (tento odvolací dôvod odvolatelia výslovne nemenujú, no z

obsahu odvolania vyplýva). Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie
prejednal.

14.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym

posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil inýprávny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie

správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

14.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré

z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane

poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a
právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného

práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

14.3. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a

ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové

zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.12.2021 o 10.35 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 235/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

16. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje
rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli. Prihliadol pri
tomnavšetkyskutočnosti,ktorézakonaniavyšlinajavoavykonanédokazovanievyhodnotilpodľazásad
uvedených v § 191 CSP. Na základe uvedeného tak bolo rozhodnutie ako vecne správne potvrdené (§
387 ods. 1 CSP).

17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa
obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti a k námietkam žalovaných v odvolaní udáva:Podľa § 183 ods. 1, 3, 4 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní

nechali zastúpiť. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po
tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti
mohla predpokladať. Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávanie nie je dôležitý,
bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie
pojednávania,jepovinnáuviesťtelefónnečísloaleboelektronickúadresu,naktorújumožnoupovedomiť

o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

17.1. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, odročenie pojednávania je možné len z dôležitých dôvodov,
ktorých posúdenie patrí konajúcemu súdu. Pokiaľ navrhuje odročenie pojednávania strana sporu, resp.
jej zástupca, musí tak urobiť bezodkladne po tom, čo sa o takom dôvode dozvedeli, alebo sa s
prihliadnutím na okolnosti mohli dozvedieť.

17.2. Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci bolo vytýčené pojednávanie na deň 19.11.2019, ktoré bolo
následne zrušené z dôvodu potreby rozhodnutia o sťažnosti žalovaného v 1/ rade proti uzneseniu
Okresného súdu Košice II zo dňa 29.10.2019, č.k. 36Cb/6/2019-170, ktorým bola v súlade s § 80 CSP
pripustená zmena strán sporu na strane žalobcu.

Následné pojednávanie vytýčené na deň 7.4.2020 bolo odročené na deň 8.9.2020 pre hrozbu pandémie
COVID 19. Oznámenie o preročení pojednávania bolo žalovanému v 1/rade doručené dňa 21.4.2020 a
žalovanému v 2/rade dňa 31.7.2020. Písomným podaním doručeným konajúcemu súdu dňa 7.9.2020
žalovaný v 2/rade ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, kde uviedol: „....Ospravedlňujem týmto

moju neúčasť na pojednávaní nariadenom na tento deň, a to z dôvodu, že pojednávania sa mám
obavu zúčastniť, z dôvodu pandémie Coronaviru. Zároveň mám záujem začať so žalobcom mimosúdne
rokovanie. Mám záujem zúčastniť sa pojednávania v tejto veci, ak však súd nevezme moju žiadosť
o odročenie pojednávania do úvahy a bude pojednávať bez mojej prítomnosti, ospravedlňujem moju
neúčasť na tomto pojednávaní....“. Žalovaný v 1/rade svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil

a nežiadal ani o odročenie pojednávania.

17.3. Pokiaľ ide o žalovaného v 1/rade, odvolací súd konštatuje, že ak súd prvej inštancie vec prejednal
a rozhodol v jeho neprítomnosti, neporušil tým žiadne jeho práva priznané mu procesnými predpismi,
pretože žalovaný v 1/rade svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a nežiadal ani o jeho odročenie,

a to aj napriek skutočnosti, že predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené riadne a včas.
Pokiaľ ide o žalovaného v 2/rade odvolací súd rovnako dospel k záveru, že ak súd prvej inštancie vec
prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, neporušil tým žiadne jeho právo priznané mu procesnými
predpismi. Z obsahu ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní je totiž zrejmé, že žalovaný v 2/ rade
pojednávanie odročiť nežiadal. Oznámil len, že sa má obavu ho zúčastniť s dôvodu pandémie COVID

19 a v prípade ak súd pojednávanie neodročí, ospravedlňuje svoju neúčasť a deklaruje záujem o
mimosúdne rokovania strán sporu.

18. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej žalovaný v 1/ rade tvrdí, že pohľadávka žalobcu zanikla
započítaním, keď uplatnil v konaní vlastný nárok voči žalobcovi. Argumentuje teda, že má voči žalobcovi

pohľadávku, ktorú mu umožňuje započítať § 306 ObZ, podľa ktorého ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť
všetky námietky, na uplatnenie ktorých je oprávnený dlžník a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka
voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči
nemu.
Týmito pohľadávkami na započítanie, sú pohľadávky spoločnosti T+M - verejná obchodná spoločnosť

Košice (t.j. pohľadávky dlžníka) voči žalobcovi, vyúčtované fa. č. 201 85818 a 201 8481.

19. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu -
povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno).
Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť sa

vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v
spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti
(skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnejobrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé) je pre
stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

19.1. Na uvedené odvolací súd poukazuje, pretože chce zdôrazniť, že rozhodnutie vo veci samej
je ovplyvnené aktivitou strán sporu, t.j. ich tvrdeniami a označovaním dôkazov na preukázanie ich
pravdivosti, ktoré sú následne sudcom v zmysle princípu voľného hodnotenia dôkazov vyhodnocované
ako preukázané alebo nie (resp. preukázané s vysokou pravdepodobnosťou).

19.2. Žalovaní, ktorých v konaní zaťažuje ohľadne nimi tvrdenej skutočnosti dôkazné bremeno, teda
museli preukázať, že pohľadávky, ktoré započítavajú proti pohľadávke žalobcu sú existentné.

19.3. Pohľadávky, ktoré žalovaný v 1/ rade (v zmysle § 77 ods. 1 CSP) aj žalovaný v 2/ rade
započítal oproti pohľadávke žalobcu sú pohľadávkami spoločnosti T+M + verejná obchodná spoločnosť

vyplývajúce z fa. č. 2018518a 2018481. Na preukázanie ich existencie žalovaný v 1/ rade predložil len
vyššie uvedené faktúry.

19.4. Odvolací súd konštatuje, že ak súd prvej inštancie za takejto situácie dospel k záveru, že žalovaní
nepreukázali existenciu započítavanej pohľadávky, tak tento jeho záver zodpovedá hodnoteniu dôkazov

spôsobom ustanoveným sporovým poriadkom (§ 191 CSP).

20. K dôkazom predloženým žalovanými spolu s odvolaním odvolací súd udáva:

Zásada koncentrácie konania, ktorou sa sporové konanie riadi, znamená, že strany sporu nemôžu

vykonávať niektoré procesné úkony kedykoľvek počas konania, ale len v jeho určitom štádiu. Procesné
úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania sú prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany (skutkové tvrdenie, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky - § 149 CSP) a platí
o nich, že ich možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154

CSP). Po tomto úkone súdu, sa na ďalšie prostriedky procesného útoku resp. procesnej obrany strán
sporu neprihliada.

20.1. Je pravdou, že prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, možno za istých okolností,
ak neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie (tzv. „novoty“) uplatniť aj v odvolacom konaní, a to za

podmienok uvedených v § 366 CSP a to vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu
alebo nesprávneho obsadenia súdu; ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol
uplatniť pred súdom prvej inštancie. Aj tu však platí, že musia byť uplatnené do konca lehoty na podanie
odvolania.

20.2. Na uvedené odvolací súd upozorňuje vzhľadom k skutočnosti, že odvolatelia spolu s odvolaním
predkladajú nové dôkazy, ktoré pred súdom prvej inštancie označené (ani predložené) neboli (inventúra
k 31.9.2018 - sklad, fa vystavené spoločnosťou Raben Logistics Slovakia s.r.o. spoločnosti F + M v.o.s.).
Tieto dôkazy sú tzv. novotami, pre uplatnenie ktorých v odvolacom konaní neboli splnené procesné

podmienky (viď odsek 20.1.) a žalovaní naplnenie týchto podmienok ani netvrdia.

21. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní
úspešný, priznal plnú náhradu jeho trov, ktoré sú povinní nahradiť neúspešní žalovaní. O výške trov

odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).