Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/367/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1404120025
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1404120025.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu
JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: Správcovské bratislavské
družstvo,Drobnéhoul.č.27,Bratislava,zast.advokátskoukanceláriouJUDr.BarbaraHolíková,s.r.o.,so
sídlom Staré Grunty 162, Bratislava proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, Polianky
č. 9, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Jozefom Drvárom, Belinského ul. č. 16, Bratislava, o 6.166,13

eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 28. marca 2014, č.
k. 9C/243/2005- 534, v spojení s opravným uznesením zo dňa 16.04.2014, č.k. 9C/243/2005-556 a
uzneseniu tohto súdu zo dňa 5. apríla 2011, č.k. 9C/243/2005-110, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie
a rozhodnutie.
Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia 6.166,13 eur s príslušenstvom. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil až po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný vykonával do 31.12.2001 správu

bytového domu na O.. C.. R. XX,XX D. H.. Od 01.01.2002 správu predmetného domu vykonáva žalobca.
Dňa 02.10.2001 žalovaný uznal dlh voči žalobcovi ku dňu 31.12.2000 vo výške 315.613,55 Sk z
titulu nevyčerpaných prostriedkov určených na údržbu a opravy domu, bytov a nebytových priestorov
v dome, pričom táto suma predstavuje zostatok ROUBF bytového domu vedeného u žalovaného.
Zároveň v uznaní dlhu uviedol, že tvorba a čerpanie FPÚO od 01.01.2001 do 30.10.2001 bude
predmetom konečného vyúčtovania, ktoré spracuje do 30.12.2001. Keďže v určenej lehote nebolo

konečné vyúčtovanie spracované, žalobca ako mandatár žalovaného vyhotovil na základe dokladov k
ročnej účtovnej závierke žalovaného za rok 2001 dňa 15.03.2002 potvrdenie o konečnom finančnom
vyúčtovaní fondu za objekt, v ktorom potvrdzuje stav vzájomných pohľadávok ku dňu skončenia správy
vo výške 185.760,77 Sk ako dlh, ktorý mu vznikol v súvislosti s ukončením správy ku dňu 31.12.2001.
Zástupca žalovaného poukazoval predovšetkým na skutočnosť, že žalobcom predložený uznávací
prejav (uznanie dlhu) zo dňa 02.10.2001 so stavom k 31.12.2000, podpísaný V.. Č. Z. V.. B., konajúcimi

za žalovaného, žalovaný neuznáva, keďže uznaný záväzok (dlh) žalovaného ku dňu 31.12.2000 ani k
02.10.2001 v deklarovanej výške neexistoval a ani nemohol existovať z objektívnych dôvodov (napríklad
existencia nedoplatkov - 229.365,- Sk a ďalšie). Nejedná sa o perfektný uznávací prejav, uznanie
dlhu nie je nijako označené, nenachádza sa v evidenciách žalovaného, ktorý ho dôrazne odmieta a
neakceptuje. Ďalej uviedol, že je nulitné potvrdenie SBD zo dňa 15.03.2002 o tom, že údajne je žalovaný
dlžníkom vlastníkom, majúcim status veriteľa. Žalobca po 31.12.2001 nebol oprávnený zastupovať

žalovaného na základe mandátnej zmluvy a vydávať v mene a za žalovaného ako mandanta žiadne
písomné potvrdenie, pretože prestalo byť po 31.12.2001 mandatárom a stal sa na zmluvnom základeoriginálnym správcom bytového domu na ulici C.. R. XX, XX D. H. a žalobca evidentne konal v rozpore
s objektívnou realitou a oprávnenými záujmami žalovaného. V čase jeho vyhotovenia ešte nebolo
spracované ročné vyúčtovanie za rok 2001 a neboli vrátené preplatky vlastníkom v bytovom dome, čo

je zrejmé z existujúcich listinných dôkazov dokladajúcich reálny stav. Uviedol, že žalobca v rozpore
s mandátnou zmluvou nevykonával ako mandatár správu na účet žalovaného, ako mandanta, ale na
svoj účet (žalobcu) zriadený vo februári 2001 v U. H., Z..G.., kde vlastníci poukazovali v roku 2001
ich peňažné plnenia. Pri zriadení uvedeného účtu v U. H., Z..G.. boli naň predisponované peňažné
prostriedky z účtu žalovaného, čo nie je zohľadnené, dôkazy o tom sú v dispozícii žalobcu. Žalovaný

tiež vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku. Akcentoval, že povinnosť žalovaného
podľa uznania dlhu - spracovať do 31.12.2001 „konečné finančné vyúčtovanie FPÚO“ neobstojí, pretože
nositeľom tejto zmluvne prevzatej povinnosti bol podľa mandátnej zmluvy samotný žalobca, ktorý ju
evidentne nesplnil riadne a včas, nedôvodne jej splnenie požaduje od žalovaného. Neobstojí tvrdenie
žalobcu o tom, že údajne „Konečné vyúčtovanie bolo zrealizované 12.03.2003. Na základe tohto
vyúčtovania vznikol žalovanému voči žalobcovi dlh, výška ktorého je totožná s výškou uvedenou v

potvrdení zo dňa 15.03.2002“ uviedol, že žalovaný kategoricky odmieta jeho dôvodnosť. Z uznania dlhu
zo dňa 02.10.2001 je zrejmé, že v tomto uznaní žalovaný uznáva, že ku dňu 31.12.2000 predstavoval
zostatok fondu bytového domu na ulici C.. R. XX, XX D. H. sumu 315 613,55 Sk a túto sumu sa zaviazal
previesť na účet vlastníkov predmetného bytového domu vedený žalobcom č.ú. XXXXXXXXXX D. C. Ú.
U. H., Z..G.. do 31.10.2001. Z potvrdenia zo dňa 15.03.2002 je zrejmé, že žalovaný potvrdzuje, že výška

dlhu, ktorý mu vznikol v súvislosti s ukončením zmluvy o výkone správy bytového domu na ulici C.. R.
XX, XX D. H. ku dňu 31.12.2001 predstavuje sumu 185.760,77 Sk. Z tabuľkového prehľadu zostatkov
fondu údržby a opráv jednotlivých bytových domov, ktorý bol dňa 12.03.2003 podpísaný V.. K., J. Ž.
Z. V.. Č., C. C. žalovaného vyplýva zostatok bytového domu C.. R. XX, XX H. (riadok 83) vo výške
185.760,77 Sk. Svedkyňa V.. K. uviedla, že u žalovaného pracovala s menšou prestávkou do roku 2003,

zastávala funkciu ekonomickej námestníčky. Uviedla, že tvorba a čerpanie fondu opráv predstavovalo
odsúhlaseniekaždejjednejfaktúry,ktorásamalauhradiťabolauhradená.Nazákladezadaniapredsedu
SBD BA IV vypracovala tabuľku, ktorá je súčasťou súdneho spisu a v ktorej na základe podkladov, ktoré
mala k dispozícii vyčíslila zostatok fondu opráv predmetného objektu sumou 185.760,77 Sk. Svedkyňa
I.M. I. uviedla, že od roku 1994 do 2001 pracovala u žalovaného ako vedúca oddelenia nájomného.

Od roku 2001 pracuje u žalobcu ako B. M.. Uviedla, že fond opráv je jediný, ktorý si vlastníci v plnej
výške prenášajú od jedného správcu k druhému. V predmetnej veci nevyčerpané finančné prostriedky
fondu opráv predstavujú sumu 185.760,77 Sk. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil,
že žaloba nie je dôvodná.
3. Vec právne posúdil podľa § 8 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov účinného ku dňu ukončenia správy žalovaného, § 451 ods. 1, 2, § 454, § 100 ods. 1, § 107
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v dvojitej
(kombinovanej) premlčacej dobe, t. j. subjektívnej a objektívnej (§ 107 ods. 1, 2 OZ). Predmetom sporu
je zaplatenie sumy 185.760,77 Sk/6.166,13 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou - 354.998,18 Sk
a sumou zostatku na účte prevádzky, údržby opráv ku dňu 31.12.2001, t. j. ku dňu, keď žalovaný ukončil

výkon správy predmetného bytového domu vo výške 531.836,35 Sk a sumou 8.922,- Sk za úhradu
dodávateľskýchfaktúrzobdobiasprávcovskejčinnostižalovaného.Tietojednotlivénárokybolopotrebné
posudzovať samostatne, nakoľko všetky nepredstavujú zostatok na účte prevádzky, údržby a opráv ku
dňu zániku správy vykonávanej žalovaným (niektoré z nich majú iný právny základ). Pokiaľ ide o nárok
vo výške 531.836,35 Sk ako zostatok na účte prevádzky, údržby opráv ku dňu 31.12.2001 súd uviedol,

že tieto finančné prostriedky sú vo vlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom
bytovom dome. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore vyplýva z ustanovenia § 8b ods. 1 zákona č.
182/1993 Z.z.. Žalobca v tomto prípade koná pred súdom za vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Námietka premlčania uplatnená žalovaným je podľa názoru súdu dôvodná. Keďže k ukončeniu správy
žalovaným došlo 31.12.2001, bolo potrebné na danú vec aplikovať zákon č. 182/1993 Z.z. účinný k

tomuto dátumu. Tento vo svojom ustanovení § 8 ods. 2 v prípade ukončenia správy okrem povinnosti
bývaléhosprávcupredložiťvlastníkombytovanebytovýchpriestorovsprávuosvojejčinnostiaodovzdať
všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu, neukladal bývalému správcovi povinnosť
previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva.
Žalovaný teda v čase ukončenia správy nemal zákonnú povinnosť previesť zostatok majetku vlastníkov

na účty nového správcu. Jeho povinnosť previesť tento zostatok, teda nebol zákonnou povinnosťou
(povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 182/1993 Z.z.), ale povinnosťou z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia (§ 451 o.z. - titulom právneho dôvodu, ktorý odpadol, keďže ukončením výkonu správy
odpadol dôvod spravovania majetku vlastníkov). Pri absencii zákonnej povinnosti bývalého správcupreviesť zostatok majetku vlastníkov na nového správcu, bolo potrebné predmetný vzťah posudzovať
podľa zásad pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Rovnako aj nárok žalobcu na zaplatenie sumy
8.922,60 Sk napĺňa skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, keď predstavuje nárok, o ktorom

žalobca tvrdí, že ho splnil za žalovaného (k plneniu došlo v období od 01.01.2002 do 28.02.2002), hoci
povinnosť plniť mal žalovaný sám (§ 454 o.z.). V tomto prípade nešlo o povinnosť previesť zostatok
majetku vlastníkov na nového správcu, ale o prípad, kedy za bývalého správcu uhradil dodávateľské
faktúry za poskytnuté služby (za teplo, vodu a podobne) v období výkonu správy žalovaným, samotný
žalobca, t. j. žalobca plnil za žalovaného, hoci povinnosť plniť mal žalovaný. Ak teda žalobca plnil za

žalovaného, hoci mal žalovaný plniť sám, došlo u žalovaného k získaniu bezdôvodného obohatenia
podľa § 454 Občianskeho zákonníka dňom plnenia od 01.01.2002 do 28.02.2002. V prejednávanej
veci žalovaný opakovane namietal premlčanie žalobcom uplatneného nároku. Vznesená námietka
premlčania je podľa súdu prvej inštancie dôvodná. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na
potvrdenie o konečnom finančnom vyúčtovaní fondu prevádzky, údržby a opráv za objekt XXXX C.. R.
XX, XX D. H. zo dňa 15.03.2002, ktoré presne vyčísľuje žalobcom uplatnený nárok v jeho jednotlivých

položkách (sú v ňom zahrnuté všetky jednotlivé nároky tvoriace žalovanú sumu). Predmetné potvrdenie
vypracoval a podpísal za žalovaného samotný žalobca (V.. Y. Č.), v tom čase ako mandatár žalovaného
na základe uzavretej mandátnej zmluvy. Z toho je zrejmé, že žalobca (bez ohľadu na plynutie objektívnej
trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť 01.01.2002) sa subjektívne dozvedel o tom, že došlo na
jeho úkor (respektíve vlastníkov) k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, najneskôr dňom

vystavenia predmetného potvrdenia (15.03.2002). Prípadná neplatnosť tohto potvrdenia nemala vplyv
na získanie vedomosti žalobcu o existencii bezdôvodného obohatenia ani o osobe, ktorá sa bezdôvodne
obohatila.Dvojročnásubjektívnapremlčaciadobanauplatneniepredmetnéhonárokutedazačalaplynúť
dňom 16.03.2002 a uplynula dňom 15.03.2004. Žalobca podal návrh na súd až dňa 21.12.2004, teda
oneskorene. Keďže žalovaný sa premlčania dovolal, premlčané právo nebolo možné žalobcovi priznať

(§ 100 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka). K predĺženiu plynutia premlčacej lehoty nedošlo
ani uznaním dlhu žalovaného dňa 02.10.2001. Toto uznanie dlhu totiž nespĺňalo náležitosti v zmysle
ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, keďže z neho nevyplýva výška práve žalovanej sumy a nie
je z neho zrejmý ani neuhradený zostatok. Zároveň toto uznanie nezohľadňuje stav ku dňu skončenia
správy žalovaným, keď výška dlhu bola vyčíslená ku dňu 31.12.2000. Po ukončení správy žalovaný

žiadny dlh neuznal. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania
súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.).
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Zmluva o výkone správy má charakter zmluvy spotrebiteľskej a preto aplikácia reštriktívneho výkladu

ustanovenia § 8 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. by v praxi znamenala hrubý zásah do práv a
právom chránených záujmov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytových domoch; fakticky
by znamenala právo správcu nevyúčtovať správu a nepreviesť žiadne prostriedky vlastníkom po
skončení správy domu v rozhodnom období a tieto si ponechať. I v prípade, že povinnosť vykonať
záverečné vyúčtovanie a previesť finančné prostriedky vlastníkov zákon expressis verbis v rozhodnom

období neupravoval, nie je možné nijakým výkladom dospieť k záveru, že vlastníkom nepatrí právo
domáhať sa pohľadávky z konečného vyúčtovania a zaplatenia nespotrebovaných prostriedkov (či už
FUO alebo aj nespotrebovaných a zálohovo predplatených prevádzkových prostriedkov), ktorá suma
z tohto vyúčtovania vyplynie, ani že bývalý správca má právo si tieto finančné prostriedky ponechať.
Zo zmluvy o výkone správy medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom

dome na ulici C.. R. XX-XX D. H. a žalovaným jednoznačne vyplýva povinnosť žalovaného vykonať
vyúčtovanie a previesť majetok vlastníkov. Teda plnenie, ktorého sa žalobca domáha je pohľadávkou
vlastníkov z konečného finančného vyúčtovania, vyplývajúce z ustanovenia článku VIII bod 1 písm.
b) a tiež článku VIII bod 1 písm. c) zmluvy o výkone správy. Medzi žalovaným a žalobcami teda na
základe zmluvy o výkone správy vznikol záväzkový vzťah, ktorý je upravený príslušnými ustanoveniami

Občianskeho zákonníka, zákona č. 182/1993 Z.z., a z ktorého účastníkom zmluvy vzniklo právo na
plnenie a súčasne povinnosť splniť záväzok. Právnym dôvodom záväzku žalovaného bola teda zmluva,
a ako pohľadávku z konečného vyúčtovania podľa článku VIII bod 1 písm. b) a c) zmluvy o výkone
správy túto nie je možné kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie. Za nesprávny považuje aj právny
názor súdu, že uznanie dlhu nespĺňalo náležitosti v zmysle ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka.

Žalobca nespochybňuje, že výška žalovanej istiny nekopíruje sumu v uznaní dlhu, práve naopak, pri
preukazovaní výšky FUO ku dňu skončenia správy ako jednej z položiek konečného vyúčtovania, ak
výšky zostatku finančných prostriedkov, je nutné považovať výšku záväzku ako ju uznal žalovaný k
31.12.2000 za majetok vlastníkov ku dňu 31.12.2000. Podľa ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníkaprešlo dôkazné bremeno v tejto časti uplatneného nároku z veriteľa (žalobcu) na dlžníka (žalovaného),
teda bolo procesnou povinnosťou žalovaného preukázať, že predmetný dlh v uznanej výške 315.613,55
Sk ku dňu 31.12.2000 nevznikol, že bol splnený alebo že zanikol inak. Uznanie dlhu žalovaným

zaväzuje. Nakoľko žalovaný pohľadávku z uznania dlhu neuhradil, je nutné predpokladať, že stav
majetku vlastníkov na FUO bol k 31.12.2000 vo výške 315.613,55 Sk a stav ku dňu skončenia správy
potomvyplývazlistinnýchdôkazovzaloženýchvspisezaobdobie01.01.2001-31.12.2001.Pohľadávka
vlastníkov v časti 315.613,55 Sk vyplýva z uznania dlhu, čo má vplyv aj na právne posúdenie premlčacej
doby tejto časti nároku. Pohľadávka, ktorej zaplatenia sa vlastníci domáhajú, je zmluvným záväzkom

žalovaného z konečného vyúčtovania (článok VIII bod 1 písm. b) a c) zmluvy o výkone správy) a v
časti 315.613,55 Sk z uznania dlhu, s čím súvisí aj posúdenie premlčacej doby. Pokiaľ teda žalovaná
istina je peňažnou pohľadávkou z konečného vyúčtovania vzťahuje sa na jej uplatnenie súdnou cestou
ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka. Žalobca mohol právo uplatniť 1. raz dňa 01.01.2002 (t. j. odo
dňanasledujúcehoposkončenísprávyžalovaným),žalobabolapodanávlastníkmidňa21.12.2004,teda
vo všeobecnej premlčacej lehote podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá by uplynula

01.01.2005. Podľa článku VIII bod 1 písm. b) zmluvy o výkone správy bol žalovaný povinný pri skončení
správy vykonať vyúčtovanie do 31.05. nasledujúceho roku, t. j. do 31.05.2002, t. j. premlčacia doba
pohľadávky vlastníkov by začala plynúť 01.06.2002 a uplynula 01.06.2005. V prípade časti pohľadávky
FUO vo výške 315.613,55 Sk, ktorá vyplýva z uznania dlhu z 02.10.2001, bola splatnosť dlhu určená
31.10.2001, v súlade s ustanovením § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, premlčacia doba

by uplynula 02.10.2011. V prípade sumy 8.922,60 Sk je pohľadávkou z konečného vyúčtovania podľa
ustanoveniačlánkuVIIIbod1písm.b)zmluvyovýkonesprávy,vzmyslektoréhobolžalovanýpovinnýpri
skončení správy vykonať vyúčtovanie do 31.05. nasledujúceho roku, t. j. do 31.05.2002, t. j. premlčacia
doba pohľadávky vlastníkov by začala plynúť 01.06.2002 a uplynula 01.06.2005. Napokon žalobca z
opatrnosti namietol rozpor výkonu práva uplatniť námietku premlčania žalovaným s dobrými mravmi.

Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome márne uplynutie premlčacej doby nijako
nezavinili, sami ani prostredníctvom nového správcu (žalobcu) nemajú prístup k účtovným dokladom
žalovaného a teda nie sú schopní vypracovať konečné vyúčtovanie jeho správy, pokiaľ on sám je vo
veci nečinný. Žalovaným uplatnená námietka premlčania v prípade jeho vlastnej nečinnosti pri skončení
správy a procesný postup a zvolená obrana v konaní, je v rozpore s dobrými mravmi.

5. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Poukázal na to, že uznávací prejav
(uznaniedlhu)zodňa02.10.2001sostavomk31.12.2000neuznávazviacerýchdôvodov.Predovšetkým
žalovaným uznaný záväzok k 31.12.2000 ani k 02.10.2001 v deklarovanej výške neexistoval a ani
nemohol existovať z objektívnych dôvodov (napr. existencia ničím nepodloženej disproporcie fondových
prostriedkov so stavom k 31.12.2000 oproti ich stavu k 31.12.1999, nedoplatky vlastníkov k 31.12.2000).

Nejedná sa o perfektný uznávací prejav, uznanie dlhu nie je nijako označené, nenachádza sa v
evidenciách žalovaného, ktorý ho kategoricky neguje, neakceptuje, bol mu daný k dispozícii až počas
súdnehosporu.Jetaknažalobcovi,abypreukázalskutočnostideklarovanévuznanídlhu,ichobjektivitu,
existenciu deklarovaného dlhu a spôsob jeho kvantifikácie, ktorý je vágny. V tomto smere poukázal na
znalecký posudok č. X/XXXX dokladujúci o.i. účtovne ani inak nepodložené disproporcie v účtovnom

stave k 31.12.1999 so stavom k 01.01.2000, nerešpektovanie zákona o účtovníctve a ďalších predpisov
pri vedení účtovníctva žalovaného v rozhodnom období, čo odplatne zmluvne zabezpečoval žalobca
vrátane roku 2000. Podľa článku XI bodu 2 vety prvej MZ je právne neúčinné (nulitné) písomné
potvrdenie žalobcu zo dňa 15.03.2002 o konečnom vyúčtovaní FPÚO, o tom, že údajne je žalovaný
dlžníkom vlastníkom, majúcim status veriteľa. Žalobca ako bývalý mandatár po 31.12.2001 nebol

15.03.2002 oprávnený zastupovať žalovaného na základe MZ, konať v jeho mene ako mandanta
a vydávať v mene (za) žalovaného ako mandanta predmetné potvrdenie. Žalobca prestal byť po
31.12.2001 mandatárom a stal sa na zmluvnom základe originálnym správcom bytového domu na ul. C..
R. XX-XX D. H., konal v rozpore s MZ a objektívnou realitou ako aj oprávnenými interesmi žalovaného.
V čase vyhotovenia potvrdenia ešte nebolo spracované ročné vyúčtovanie za rok 2001 za spomínaný

bytový dom, čo je zrejmé z listinných dôkazov. Dokladujú, že 15.03.2002 žalovaný nemohol vyplatiť
vlastníkom preplatky z ročného vyúčtovania 2001. Žalovaný namieta, že žalobca úhradou realizovanou
z účtu vlastníkov po 31.12.2001 neplnil úhrady faktúr dodávateľom za obdobie pred 01.01.2002 za
žalovaného 8.922,60 Sk, ale plnil za vlastníkov, ktorí prijali naturálne plnenie. Správca (tak pôvodný ako
aj nový) súd vo všeobecnosti len fakturačným miestom a právne relevantné je, kto od dodávateľov prijal

ich plnenia, a nie to, kedy tieto boli uskutočnené. Tak žalobca (nový správca) ako ani žalovaný (ako
bývalý, pôvodný správca) nie sú nositeľmi úhrad tohto druhu, ktoré zaťažujú samotných vlastníkov, z
účtu ktorých mali byť a aj boli uhradené - na ich ťarchu a nie na ťarchu žalobcu respektíve žalovaného
ako správcov. Žalobca si riadne a včas nesplnil všetky zmluvne prevzaté povinnosti mandatára (článokXI body 7 a 8 MZ), neodúčtoval peňažné prostriedky dohodnutým spôsobom a v dojednanom čase a
mieni si vynútiť takéto plnenie na základe anonymnej, neadresnej, nešpecifikovanej zmluvy o výkone
správy. V ďalšom žalovaný žiadal akceptovať právny názor odvolacieho súdu vyslovený v rozhodnutí sp.

zn. 6Co/722/2013-520, zo dňa 24.02.2014. V ďalšom poukázal na to, že od februára 2001 poukazovali
vlastníci ich mesačné zálohové preddavkové platby ako aj nedoplatky z ročného vyúčtovania za rok
2000 na účet žalobcu zriadený v U. H., Z..G.., ktorý kontinuálne ostal aj po 31.12.2001 účtom žalobcu
a žalovaný nemohol ním disponovať, a ani nedisponoval. Aj v prípade právnej a faktickej perfektnosti
žalobcom uvádzanej anonymnej zmluvy o výkone správy nie je možné akceptovať ním produkované

tvrdenie o povinnosti žalovaného založenej na dikcii článku VIII bod 1 písm. b) a c) tejto zmluvy, pre
jej rozpor so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Po 31.12.2001 nebol žalovaný ako
bývalý správca oprávnený, ani povinný spracovať ročné vyúčtovanie za rok 2001 a správu o činnosti,
pretože nositeľom tejto zákonnej povinnosti bol žalobca. Ten bol oprávnený aj povinný primárne podľa
zákona aj podľa MZ spracovať vyúčtovanie FPÚO ako nový, originálny správca pre vlastníkov v bytovom
dome, ktorý bol (so stavom od 01.01.2002) bývalý mandatár, činnosť ktorého skončila 31.12.2001. Je

absolútne vylúčená, čo i len potenciálne legálna povinnosť žalovaného spracovať konečné vyúčtovanie
k 31.12.2001 po tomto dni, keď nositeľom tejto povinnosti ex lege bol žalobca. Žalobca si ju evidentne
nesplnil riadne a včas - nedôvodne a protiprávne sa jej splnenie požaduje od žalovaného, a to v čase,
kedy to v roku 2002 zo strany žalovaného preukázateľne nebolo legálne možné. Neobstojí nezmyselné
tvrdenie žalobcu o tom, že údajné konečné vyúčtovanie bolo zrealizované 12.03.2003, na základe čoho

údajnevznikolžalovanémuvočižalobcovidlh,výška,ktoréhojetotožnásvýškouuvedenouvpotvrdeníz
15.03.2002. Žalovaný kategoricky popiera dôvodnosť takýchto požiadaviek žalobcu. Žalovaný rámcovo
poukazuje na nesporný fakt, že od 01.01.2001 (po 31.12.2000, dni ku ktorému je uznanie dlhu z
02.10.2001 vystavené) o. i. došlo k ďalšej dispozícii s majetkom vlastníkov. To samo osebe bez ďalšieho
neguje povinnosť žalovaného plniť v rozsahu žalovanej istiny, pretože ku skončeniu výkonu správy došlo

až 31.12.2001. Údajný rozpor výkonu práva uplatniť námietku premlčania v rozpore s dobrými mravmi,
je výsmechom spravodlivosti. Je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, kto na úkor koho uzavretím MZ
získal prospech, ktoré konkrétne fyzické osoby z toho doteraz profitujú prostredníctvom žalobcu, ktorý si
riadne a včas nesplnil všetky povinnosti vyplývajúce mu z MZ (čl. XI) a platných všeobecne záväzných
predpisov. Bolo vecou vlastníkov a žalobcu, či a kedy si na súde uplatnia po 31.12.2001 ich návrhom

zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom, k čomu nemuselo dôjsť 21.12.2004, ale skôr.
6. Žalobca vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovaného uviedol, že napriek skutočnosti, že v tomto
konaní žalobca opakovane zdôrazňuje, že vystupuje v konaní ako aktívne legitimovaný účastník nie
na vlastný účet, ale v súlade s § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. za vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome pred súdom, teda na účet vlastníkov, žalovaný neberie tento zákonný dôsledok jeho

postavenia ako správcu na vedomie. Poukázal na to, že existencia, platnosť/neplatnosť mandátnej
zmluvy uzatvorenej medzi Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV a Správcovským bratislavským
družstvom, je vecou obchodno - záväzkového vzťahu medzi dvoma podnikateľskými subjektmi. Pre
posúdenie dobromyseľnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, tretích osôb, je jeho obsah
právne irelevantný. Voči vlastníkom na základe platnej zmluvy o výkone správy domu zodpovedá

žalovaný. Názor žalovaného, že neobstojí tvrdenie, že voči vlastníkom je nositeľom zákonom uloženej
povinnosti previesť zostatok finančných prostriedkov žalovaný, je absolútnym skutkovým a právnym
nezmyslom. Navyše sám žalovaný inicioval konanie o určenie neplatnosti mandátnej zmluvy, ktorého
výsledok je žalovanému dobre známy, keďže bolo právoplatne zamietnuté. Poukázal na to, že finančné
prostriedky, ktorých zaplatenie je predmetom tohto sporu, sú majetkom vlastníkov, nie správcu, žalobca

sám z výsledku sporu nemá žiadny benefit. Založenie bankového účtu bytového domu žalobcom ako
mandatárom bolo plnením povinností mandatára vo vzťahu k žalovanému a súčasne reflektovalo zmenu
právnej úpravy, keď prostriedky bytových domov museli byť vedené na osobitných účtoch, na rozdiel od
doterajšieho stavu, keď sa viedli na spoločnom účte žalovaného, ktorý bol zároveň jeho podnikateľským
účtom(účetč.XXXD.C.).Niejepretopravdou,žesatakstalovrozporesmandátnouzmluvou,prípadne

svojvoľným konaním žalobcu. Pokiaľ ide o uznanie dlhu, žalobca uviedol, že tu žalovaný uvádza výhrady
voči vlastnému uznávaciemu prejavu, ktorý klasifikuje ako nulitný a neúčinný. Žalobca má za to, že
uznanie dlhu obsahuje všetky esenciálne náležitosti respektíve ich absenciu v súdnom konaní nikto
nenamietal. Žalovaný v konaní namietal len nesprávnosť jednotlivých položiek uvedených v uznaní dlhu.
Jeho námietky tak zostali len voči výške uznaného dlhu a nie aj voči právnemu základu jeho vzniku.

Predmetné uznanie dlhu je tak platným právnym úkonom, nakoľko obsahuje aj právny dôvod vzniku
záväzku - § 16 ods. 7 zákona o vlastníctve bytov, aj jeho výšku. Z jeho obsahu je zrejmé, že predmetom
uznania bola celá suma nevyčerpaných prostriedkov vzťahujúca sa na celý bytový dom C.. R. XX-XX
D. H. a teda celková suma uznania patrila všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ktorí súzároveň podielovými spoluvlastníkmi bytového domu. Zo samotného uznania dlhu vyplýva diferenciácia
jednotlivých nárokov, keďže v prvej časti dokumentu žalovaný s poukazom na § 16 ods. 7 uznáva
dlh z titulu zostatku ROUBF a zároveň sa zaväzuje predložiť tvorbu a čerpania FPÚaO vyhotoviť do

30.10.2001. To potvrdzuje, že minimálne z formálneho hľadiska išlo o 2 rôzne inštitúty (FPÚaO a
ROUBF), či záväzky/uznať dlh z titulu § 16 ods. 7 a vykonať konečné vyúčtovanie FPÚO za rok 2001 ku
dňu ukončenia správy, hoci účel použitia týchto prostriedkov bol identický. Predmetom uznania bola teda
dlžná suma z titulu neprevedeného ROUBF. Tento dlh v čase uznania existoval (stav k 31.12.2000) a
preto sa žalobca domnieva, že uznanie dlhu žalovaného zaväzuje. Záväzok žalovaného voči vlastníkom

vyplývajúci z uznania dlhu z 02.10.2001 však nie je predmetom vymáhania v tomto konaní. Uznaním
dlhu v tomto konaní žalobca len preukazoval stav zostatku finančných prostriedkov bytového domu
ku dňu 31.12.2000 a predmetom konania bola pohľadávka vyplývajúca z konečného z vyúčtovania ku
dňu skončenia správy za obdobie od 01.01.2001 do 31.12.2001 (voči ktorým vlastníci započítali svoje
pohľadávky uhradené z prostriedkov FUO, stavy vzájomných záväzkov a ich špecifikáciu preukazuje
potvrdenie zo dňa 15.03.2002). Právnym dôvodom záväzku žalovaného bola zmluva o výkone správy,

a ako pohľadávku z konečného vyúčtovania podľa článku VIII bod 1 písm. b) a c) zmluvy o výkone
správy, túto nie je možné kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie. V ďalšom žalobca poukázal na
to, že pokiaľ žalovaný namieta relevantnosť potvrdenia o konečnom finančnom vysporiadaní ku dňu
skončenia správy k 31.12.2001 z 15.03.2002, žalobca uviedol tento dôkaz ako podporný, čiastky, ktoré
bol žalovaný vlastníkom ku dňu skončenia správy povinný vysporiadať, sú doložené listinnými dôkazmi

založenými v súdnom spise. Potvrdenie o konečnom finančnom vysporiadaní z 15.03.2002, vystavil
mandatár v mene mandanta na základe vtedy platnej mandátnej zmluvy z 15.02.2001, ktorá platila
do 27.03.2002 a následne podľa mandátnej zmluvy, ktorá bola uzavretá 27.03.2002, z ktorého ale
len podporne vyplýva výška zostatku na fonde opráv ku dňu skončenia správy domu žalovaným, a
teda samotný základ nároku je nespochybniteľný a vyplývajúci z účtovnej evidencie a listiny uznanie

dlhu a zostatkov odsúhlasených žalovaným samotným 12.03.2003. K sumám uvedeným v potvrdení zo
dňa 15.03.2002 žalobca v konaní doložil doklady preukazujúce výšku zostatku v potvrdení. Námietka
žalovaného pohľadom položky faktúry SBD BA IV (podľa bodu 3 potvrdenia z 15.03.2002) je nedôvodná,
zálohy vlastníci poukazovali na účet žalovaného, nakoľko bol fakturačným miestom. Žalobca v potvrdení
vyúčtováva práve náklady za obdobie, dokedy bol dom ešte v správe žalovaného a teda fakturačné

miesto je práve SBD BA IV - ide o faktúry do 31.12.2001, ktoré prišli a boli uhradené po 31.12.2001 a
týkajú sa obdobia do 31.12.2001. V prípade znaleckého posudku vypracovaného pre účely trestného
konania (príloha číslo 29 k ZP č. X/XXXX) žalovanému je dobre známa skutočnosť, že toto konanie bolo
zastavené z dôvodov, že orgány činné v trestnom konaní prišli k záveru, že skutok sa nestal.
7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal

napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok treba zrušiť.
8. V prejednávanej veci sa pôvodní žalobcovia (vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu
na O.. C. R. XX-XX D. H.) podanou žalobou domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 185.760,77
Sk s príslušenstvom, z titulu povinnosti žalovaného, po ukončení výkonu správy bytového domu,

previesť nevyčerpané prostriedky určené na údržbu a opravu domu na fond prevádzky, údržby a opráv
domu. Svoj nárok opierali o listinný dôkaz - uznanie dlhu žalovaným zo dňa 02.10.2001 a potvrdenie o
konečnom finančnom vyúčtovaní FPÚP zo dňa 15.03.2002, z ktorých mal vyplývať dlh žalovaného vo
výške 185.760,77 Sk. Súd prvej inštancie právny nárok žalobcu (po pripustení zmeny účastníka konania
na strane žalobcu, v konaní ako žalobca vystupuje Správcovské bratislavské družstvo) kvalifikoval ako

nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, keď mal zato, že z ustanovenia § 8 ods. 2 zákona
č. 182/1993 Z.z. účinného ku dňu ukončenia správy bytového domu žalovaným, nevyplývala zákonná
povinnosť žalovaného previesť zostatok majetku vlastníkov na účet nového správcu. Jeho povinnosť
previesť tento zostatok teda nebola zákonnou povinnosťou (ako zákonná povinnosť bola zavedená až
novelou č. 367/2004 Z.z. s účinnosťou od 1. júla 2004 - § 8 a ods. 2 posledná veta citovaného

zákona), ale povinnosťou z titulu vydania bezdôvodného obohatenia - titulom právneho dôvodu, ktorý
odpadol, keďže ukončením výkonu správy odpadol dôvod spravovania majetku vlastníkov (§ 451 o.z.).
Nárok žalobcu potom považoval súd prvej inštancie za premlčaný, keďže žalobca získal preukázateľne
vedomosť o výške dlhu najneskôr dňa 15.03.2002, čo vyplýva z potvrdenia o konečnom finančnom
vyúčtovaní fondu prevádzky, údržby opráv za B. XXXX z toho istého dňa. Dvojročná subjektívna

premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia potom uplynula dňa 15.03.2004. Žalobca podal
návrh na súd až dňa 21.12.2004, teda oneskorene. Keďže žalovaný sa premlčania dovolal, premlčané
právo nebolo možné žalobcovi priznať. K predĺženiu plynutia premlčacej lehoty nedošlo ani uznaním
dlhu zo dňa 02.10.2001, keďže toto nespĺňalo náležitosti v zmysle § 558 občianskeho zákonníka. Zuznania dlhu nevyplývala výška práve žalovanej sumy a nebol z neho zrejmý ani neuhradený zostatok.
Napokon uznanie dlhu nezohľadňuje stav ku dňu skončenia správy žalovaným, keď výška dlhu bola
vyčíslená ku dňu 31.12.2000. Po ukončení správy žalovaný žiadny dlh neuznal.

9. Žalobca, až v podanom odvolaní uviedol, že sa svojho nároku domáha titulom splnenia si zmluvnej
povinnosti vyplývajúcej pre žalovaného z ustanovenia článku VIII bod 1 písm. b) a c) zmluvy o výkone
správy uzavretej medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici C.
R. XX-XX D. H. a žalovaným, ako správcom tohto bytového domu. Preto sa nárok premlčuje v trojročnej
premlčacej dobe. V citovanom článku zmluvy o výkone správy sa uvádza, že pri ukončení správy

odovzdá správca vlastníkom a) do dňa ukončenia správy všetku projektovú a písomnú dokumentáciu
od príslušného objektu, b) do 31.05. nasledujúceho roku vyúčtovanie za predchádzajúce obdobie, c)
ku dňu ukončenia správy prevedie zostatok na fonde ROUBF na účet vlastníkov. Napriek tomuto
tvrdeniu, žalobca doposiaľ nepredložil zmluvu o výkone správy, na ktorú sa odvoláva. V súdnom spise
(č.l. 329) je síce založená zmluva o výkone správy č. G.-XXXX/XXX/XXX/
XX, zo dňa 02.03.1999, z ktorej článku VIII vyplývajú vyššie uvedené povinnosti žalovaného, avšak

táto sa vzťahuje k správe bytového domu na T. O. Č.. XX D. H.. Je teda zrejmé, že žalobca
doposiaľ nepredložil zmluvu o výkone správy, na ktorú sa odvoláva, a z ktorej má vyplývať zmluvná
povinnosť žalovaného, ktorej plnenia sa v tomto súdnom konaní domáha. Vzhľadom na uvedené, až
po predložení tejto zmluvy, bude možné posúdiť právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku, a to aj
s ohľadom na možné premlčanie žalovaného nároku. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý

kvalifikoval žalovaný nárok, ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, je v tomto smere (štádiu
konania) predčasné. Napriek uvedenému, odvolací súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že súd prvej
inštancie aplikoval reštriktívny výklad ustanovenia § 8 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z.. Odvolací súd
je v zhode so súdom prvej inštancie, že citované ustanovenie, účinné ku dňu zániku výkonu správy
žalovaným, neukladalo žalovanému povinnosť previesť zostatok majetku vlastníkov na účet nového

správcu. Za tohto stavu bolo na žalobcovi, aby svoj nárok právne kvalifikoval, a uviedol, z akého
právneho dôvodu sa domáha žalovaného plnenia (čo uviedol až v odvolaní). Žalobca v pôvodnej žalobe
síce uvádza, že si žalovaný nesplnil povinnosť ku dňu zániku správy previesť zostatok FPÚO na nového
správcu, avšak svoj nárok uplatňoval žalobou na plnenie (na zaplatenie peňažnej sumy - dlhu) s
poukazom na právny úkon - uznanie dlhu zo dňa 02.10.2001. Nebolo teda zrejmé, či žalobca v podanej

žalobe žiadal, aby bola žalovanému uložená povinnosť previesť zostatok prostriedkov FPÚO na nového
správcu titulom zákonnej alebo zmluvnej povinnosti, príp. sa domáhal vydania majetku vlastníkov
tzv. vindikačnou žalobou, alebo sa domáhal zaplatenia peňažného dlhu, opierajúceho sa o právny
titul - uznávací prejav žalovaného. Zo žaloby potom nebol jednoznačný jej právny dôvod (vzhľadom
na nedostatočný popis rozhodujúcich skutočností - §79 O.s.p. účinného do 30.06.2016), t.j. z čoho

žalobca odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Nebolo zrejmé, či žalobca odvodzoval svoju
aktívnu vecnú legitimáciu od porušenia zákonnej príp. zmluvnej povinnosti žalovaným (t.j. povinnosti
previesť zostatok prostriedkov FPÚO), od vlastníckeho práva vlastníkov bytov na vydanie veci (peňazí)
patriacej jej vlastníkovi - tzv. vindikačná žaloba, od nesplnenia povinnosti žalovaným zaplatiť uznaný
dlh, alebo titulom vydania bezdôvodného obohatenia, prípadne náhrady škody. Všetky vyššie uvedené

nároky totiž mohli vyplývať zo skutkového stavu popísaného žalobcom. Ako už bolo uvedené, v čase
zániku správy žalovaným, zákon č. 182/1993 Z.z. vo svojom ustanovení §8 neukladal priamo povinnosť
previesť zostatok nevyčerpaných prostriedkov FPÚO na nového správcu, avšak z obsahu predloženej
zmluvy o výkone správy uzavretej so žalovaným (hoci týkajúcej sa iného bytového domu - na T. O.
v H.; žalobca však tvrdí, že zmluvy rovnakého obsahu sa vzťahujú aj na tento bytový dom, hoci túto

skutočnosť doposiaľ nepreukázal) takáto povinnosť žalovanému vyplýva. Rovnako v tomto smere bolo
smerodajné preukázanie, či sa ku dňu zániku správy na účte FPÚO vedenom v banke nachádzali nejaké
prostriedky a aká bola ich výška, konkrétne vzťahujúca sa k predmetnému bytovému domu. V prípade,
ak nevyčerpané prostriedky FPÚO, ktorých výšku je žalobca povinný preukázať, sa ku dňu zániku správy
žalovaným na predmetnom účte nenachádzali, nemožno žalovať na ich vydanie (vindikačnou žalobou

- § 126 ods. 1 Obč. zák.), resp. domáhať sa uloženia zmluvnej povinnosti (čl. VIII zmluvy o výkone
správy) previesť ich zostatok na účet nového správcu, pretože nemožno uložiť „nemožnú - nesplniteľnú“
povinnosť, (t.j. ak žalovaný už nedisponuje prostriedkami FPÚO vo vlastníctve jednotlivých vlastníkov
bytov napr. preto, že ich minul, nie je možné požadovať ich vydanie vindikačnou žalobou od nevlastníka -
§ 126 Obč. zák. alebo ich prevod na účet nového správcu, keďže tieto prostriedky už boli spotrebované).

V takomto prípade by tak žalobcovi zostal voči žalovanému nárok na zaplatenie dlhu titulom náhrady
škody. Preto bude v ďalšom konaní potrebné, aby žalobca jasne zadefinoval, aký nárok podanou
žalobou uplatňuje a tento aj preukázal (t.j. či sa domáha vydania veci (peňazí) vindikačnou žalobou
od nevlastníka, zaplatenia dlhu s poukazom na jeho uznanie prípadne z iného titulu, resp. sa domáhauloženia povinnosti, či už zmluvnej alebo zákonnej, previesť zostatok prostriedkov FPÚO na nového
správcu, prípadne vydania bezdôvodného obohatenia (zadržiavanie peňazí bez právneho dôvodu -
t.j. zánikom správy odpadol právny dôvod hospodáriť s prostriedkami FPÚO) alebo náhrady škody

(spotrebovanie prostriedkov FPÚO samotným žalovaným). Uvedené má potom vplyv aj na plynutie
premlčacích dôb, keďže žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania uplatneného nároku. Až po
ustálení predmetu žaloby žalobcom bude možné viesť dokazovanie potrebným smerom. Ako už bolo
uvedené, smerodajným bude predovšetkým dôkaz - výpis z účtu z banky, na ktorý vlastníci poukazovali
platby do FPÚO ku dňu zániku správy žalovaným, na ktorom sa mali nachádzať nevyčerpané prostriedky

FPÚO vlastnícky patriace jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov bytového domu na C..
R. XX-XX D. H., ako i zistenie, či sa predmetné prostriedky na tomto účte nachádzajú aj v súčasnosti,
resp. čo s nimi žalovaný urobil. Zároveň bude potrebné vysporiadať sa aj so záverom znalkyne, ktorá vo
svojom znaleckom posudku na strane 9 (č.l. 149 spisu) uvádza, že „...skutočnú správu domu vykonával
na základe uzatvorenej zmluvy žalobca a tento otvoril za uvedený dom samostatný bankový účet v U. H.,
Z..G.. s dispozičným právom pre žalobcu. Na tento účet boli aj nasmerované mesačné zálohové platby

vlastníkov bytu. Bytový dom aj po odchode zo správy žalovaného k 31.12.2001 si ponechal pôvodný účet
v U. H., Z..G.. a novým správcom sa stalo Správcovské bratislavské družstvo, ktoré s týmto účtom aj do
tejto doby plne disponovalo. Zároveň však znalkyňa v posudku uvádza, že účet č. XXXXXXXXXX/XXXX
D. U. H., Z..G.. je vedený až od 01.01.2002, t. j. od prvého dňa po ukončení výkonu správy žalovaným.
Na druhej strane z výpisu tohto účtu (č.l. 376 spisu) vyplýva, že podľa posledného výpisu z 31.12.2001

(t.j. posledný deň výkonu správy žalovaným) bola na účte suma 354.998,18 Sk. Bude preto potrebné
preveriť, na akom účte sa ku dňu ukončenia výkonu správy žalovaným, nachádzali peňažné prostriedky
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, kto mal právo s týmto účtom disponovať, a ak by išlo o účet
vedený v U. H., Z..G.. (Č..XXXXXXXXXX/XXXX) zistiť, kedy bol tento účet skutočne zriadený, kto mal
právo s týmto účtom disponovať, či na tento účet boli poukazované platby vlastníkov bytov a nebytových

priestorov a vysporiadať sa so skutočnosťou ako je možné, že účet mal byť vedený až od 01.01.2002,
hocisa kudňu31.12.2001naňomnachádzalasuma354.998,18Sk.Aksazistí,žekudňuzánikusprávy
bytového domu žalovaným boli peňažné prostriedky vlastníkov (FPÚO) vedené na predmetnom účte v
U. H., bude potrebné zistiť ich skutočnú výšku k tomuto dňu, ako aj to, kto s týmto účtom v tomto čase
moholdisponovaťaakosanaložilospeňažnýmiprostriedkamiuloženýminatomtoúčtepozánikusprávy

bytového domu žalovaným. Inými slovami bude potrebné preveriť pravdivosť tvrdenia žalovaného, že
zostatok na účte domu vedený D. U. H. vo výške 354.998,18 Sk si bytový dom vzal k novému správcovi,
a teda zostatok peňažných prostriedkov vo vlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov bol
prevedený na nového správcu (viď vyjadrenie žalovaného na č.l. 49 spisu). Rovnaké skutočnosti bude
potrebné zistiť aj v prípade, ak by sa v konaní preukázalo, že peňažné prostriedky vlastníkov bytov a

nebytových priestorov ku dňu zániku správy žalovaným, sa nachádzali na inom bankovom účte, napr.
bankovom účte v C., Z..G.. Č.. Ú.. XXX/XXXX. Až po preverení vyššie uvedených skutočností bude
možné prijať záver o opodstatnenosti uloženia povinnosti žalovanému previesť zostatok prostriedkov
vo vlastníctve vlastníkov bytov a nebytového priestoru bytového domu C.. R. XX-XX D. H.
na nového správcu.

10. Ako už bolo uvedené, z obsahu spisu doposiaľ vyplýva, že žalobca (napriek tomu, že v odvolaní
tvrdí, že sa svojho nároku domáha z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného previesť zostatok
peňažnýchprostriedkovvovlastníctvevlastníkovbytovanebytovýchpriestorovnaúčetnovéhosprávcu)
svoj nárok opiera predovšetkým o právny úkon - uznanie dlhu žalovaným zo dňa 02.10.2001. Inými
slovami, svojho nároku sa domáha titulom zaplatenia uznaného peňažného dlhu. V tomto uznaní

žalovaný uznal dlh voči žalobcovi ku dňu 31.12.2000 vo výške 315.613,55 Sk. Dňa 15.03.2002 žalovaný
vydal potvrdenie o konečnom finančnom vyúčtovaní FPÚO za B. XXXX, v ktorom vyčíslil zostatok
FPÚO ku dňu 31.12.2001 sumou 185.760,77 Sk (6.166,13 eur). Žalobca bez ďalšieho preukazovania
skutočnej výšky dlhu uvádzal, že uznaním dlhu bola založená vyvrátiteľná domnienka jeho existencie
v čase uznania. Táto domnienka nebola v konaní zo strany žalovaného vyvrátená. Odvolací súd sa s

právnym názorom žalobcu o platnosti právneho úkonu - uznania dlhu zo dňa 02.10.2001 nestotožňuje.
Predovšetkým pre platnosť uznania dlhu sa vyžaduje existencia samotného dlhu. Dlžníkom je ten
subjekt záväzkového právneho vzťahu, ktorý má povinnosť niečo plniť (§ 494 Obč. zák.). Predmetom
plnenia dlžníka je dlh. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej
škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone (§ 489 Obč. zák.).

Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je
oprávnený to od neho požadovať (§ 494 Obč. zák.).
Dlh, ktorý sa má uznávacím prejavom uznať, môže teda vzniknúť na základe rôznych právnych
skutočností (napr. povinnosť zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy, vrátiť pôžičku spolu s príslušenstvom,povinnosť nahradiť škodu v určitej výške, uhradiť subrogačný regres veriteľa v stanovenej výške a
pod.) medzi dlžníkom a veriteľom. Právny dôvod vzniku dlhu musí spočívať na platnom právnom
úkone alebo zákonom aprobovanej právnej skutočnosti; inak by bola následne uzavretá zmluva o

uznaní dlhu neplatná. V posudzovanej veci mal dlh, ktorý bol predmetom uznania, predstavovať
zostatok prostriedkov FPÚO bytového domu na O.. C.. R. XX-XX D. H. v čase trvania výkonu
správy predmetného bytového domu žalovaným. Na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o
výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým

družstvom (§ 6 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení k 31.12.2001). Vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome uzavrú so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy
obsahuje najmä: a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri
zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, b) spôsob správy spoločných častí domu a spoločných
zariadení domu, príslušenstva a pozemku, c) spôsob a oprávnenie hospodárenia s prostriedkami fondu
prevádzky, údržby a opráv (§ 8 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z.). Správca je povinný najneskôr do 31.

mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov správu o svojej činnosti
za predchádzajúci rok, najmä o finančnom hospodárení, o stave spoločných častí domu a spoločných
zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Ak správca
skončí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti predložiť
vlastníkom bytov a nebytových priestorov správu o svojej činnosti a odovzdať všetky písomné materiály,

ktoré súvisia so správou domu (§ 8 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. účinného k 31.12.2001). Vlastníci
bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so
zmluvou o výkone správy prispievať na náklady spojené s prevádzkou, údržbou a opravami spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva, prípadne pozemku. Ak zmluva neustanovuje
inak, znášajú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome náklady podľa veľkosti spoluvlastníckeho

podielu (§ 5 ods. 1 písm. b/). Na účel uvedený v odseku 1 poukazujú vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého
dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku
do fondu prevádzky, údržby a opráv si určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla
vždy na jeden rok dopredu tak, aby boli pokryté predpokladané náklady spojené s prevádzkou domu,

údržbou, opravami, prípadne zlepšením spoločných častí domu a spoločných zariadení domu. Spôsob
a oprávnenie hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv si určia vlastníci bytov a
nebytových priestorov v dome v zmluve o spoločenstve (§ 7 ods. 4 písm. f/) alebo v zmluve o výkone
správy ( § 8 ods. 1 písm. c/).
11. Z citovaných ustanovení potom vyplýva, že prostriedky získané od vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome, ktorými je tvorený Fond prevádzky, údržby a opráv predstavujú majetok (vlastníctvo)
samotných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Ide o prostriedky vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome a teda tieto nemôžu predstavovať dlh správcu. Správca je
len subjektom, ktorý s týmito prostriedkami hospodári v súlade s uzavretou zmluvou o výkone správy
(obdobne ako banka pri vedení účtu svojho klienta, ani v takomto prípade banka nie je vlastníkom

uloženýchpeňazínabankovomúčte,aleichlenspravuje). VovzťahuktýmtoprostriedkomFPÚO(kjeho
tvorbe) správca bytového domu počas výkonu správy nevystupuje ako dlžník, nakoľko zo záväzkového
vzťahu - z uzavretej zmluvy o výkone správy - mu nevyplýva povinnosť vo vzťahu k týmto prostriedkom
niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť. Vzhľadom na to správca bytového domu
nemôže uznať ako svoj dlh zostatok peňažných prostriedkov na FPÚO, pretože tieto sú vo vlastníctve

vlastníkov jednotlivých bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Dlh na FPÚO môžu mať teda
iba jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí riadne a včas, v súlade so zmluvou o výkone
správy, neprispievali na jeho tvorbu. Správcovi bytového domu, okrem práva a povinnosti starostlivého
hospodárenia v súlade s uzavretou zmluvou o výkone správy, vo vzťahu k týmto prostriedkom nevzniká
počas výkonu správy žiadna povinnosť plniť. Správca bytového domu teda nemôže mať počas výkonu

správy dlh vo vzťahu k prostriedkom FPÚO, môže byť len zodpovedný za riadne hospodárenie s nimi.
Správcovivznikápovinnosťtietoprostriedkypreviesťnaúčetnovéhosprávcuažvprípadezánikusprávy,
a to v čase zániku tejto správy - v danom prípade tým, že to bolo dohodnuté v zmluve o výkone správy
(ak túto skutočnosť žalobca preukáže), alebo mu vzniká povinnosť ich vydať jednotlivým vlastníkom
bytov (na základe podanej vindikačnej žaloby, ktorou sa vlastník domáha vydania veci od nevlastníka v

čase po zániku správy), príp. mu vzniká povinnosť nahradiť škodu vlastníkom bytov, ak si správca vyššie
uvedenú zmluvnú povinnosť nesplnil a so zverenými prostriedkami hospodáril v rozpore s uzavretou
zmluvou o výkone správy. Nemožno tu však hovoriť o dlhu správcu v právnom zmysle slova. Dlh na
strane žalovaného by teda mohol vzniknúť najskôr dňom ukončenia správy bytového domu, ak byžalovaný a) odmietol previesť nevyčerpané prostriedky FPÚO na účet nového správcu, b) odmietal
ich vydať jednotlivým vlastníkom, c) spôsobil vlastníkom bytov škodu tým, že s prostriedkami naložil v
rozpore so zákonom č. 182/1993 Z.z., príp. uzavretou zmluvou o výkone správy. Ku všetkým uvedeným

skutočnostiam, a tým aj k vzniku dlhu na strane žalovaného, by tak mohlo dôjsť najskôr dňom ukončenia
správy, t.j. dňom 31.12.2001, resp. 01.01.2002.
Ak žalobca opiera svoj nárok o právny úkon - uznanie dlhu uskutočneného správcom bytového
domu počas trvania výkonu správy, týkajúceho sa prostriedkov na FPÚO, jeho nárok vychádza z
neplatného právneho úkonu. Ako už bolo uvedené vyššie, zostatok na FPÚO bez ďalšieho (t.j. bez

bližšej špecifikácie právneho dôvodu tohto dlhu) nemôže byť dlhom správcu bytového domu (a už
vôbec nie v čase riadneho fungovania a výkonu správy) vo vzťahu k vlastníkom bytov a nebytových
priestorov, ale predstavuje samotné vlastníctvo vlastníkov jednotlivých bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome. Inými slovami, právnym úkonom - uznaním dlhu zo dňa 02.10.2001 žalovaný ako
správca bytového domu, uznal svoj „nedlh“. Predpokladom platnosti právneho úkonu - uznania dlhu
- je skutočnosť, že jeho predmetom je dlh v právnom zmysle slova. Bez existencie samotného dlhu

nemôže dôjsť k jeho uznaniu. Následne takéto uznanie nezakladá ani vyvrátiteľnú právnu domnienku
o jeho existencii v čase uznania, ani plynutie novej 10 ročnej premlčacej lehoty počítanej od uznania
dlhu. Ako už bolo uvedené, k uznaniu dlhu došlo dňa 02.10.2001, t. j. v čase, kedy žalovaný vykonával
riadnu správu bytového domu (v čase, kedy bol ešte povinný správu bytového domu vykonávať). V
tomto čase žalovaný nemohol byť niečo dlžný vlastníkom bytov a nebytových priestorov, keďže výkon

správy riadne prebiehal. Povinnosť previesť zostatok prostriedkov na FPÚO na účet nového správcu
žalovanému vznikla až ku dňu ukončenia správy, v danom prípade dňa 31.12.2001. Až v tento deň
(resp. nasledujúci deň 01.01.2002) by bolo možné hovoriť o nejakom dlhu žalovaného vo vzťahu k
jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome (až týmto dňom mohol vôbec dlh
žalovaného vzniknúť). Keďže uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o jeho existencii v

čase uznania, uznanie dlhu zo dňa 02.10.2001 nemôže byť platným právnym úkonom, keďže k tomuto
dňu bol žalovaný stále oprávnený vykonávať správu predmetného bytového domu, a teda k tomuto
dňu nemal povinnosť previesť zostatok na FPÚO na nového správcu. Keďže takúto povinnosť nemal,
nemohol v tomto ohľade urobiť ani vyhlásenie o uznaní dlhu. Inými slovami, nie je možné uznať dlh v
čase, kedy tento ani neexistuje. Uznanie dlhu zo dňa 02.10.2001 je teda neplatné, keďže v čase uznania

žalovaný vo vzťahu k žalobcovi (resp. pôvodným žalobcom) žiadny dlh (dlh v právnom zmysle slova)
nemal. Žalovaný mohol mať nanajvýš v tom čase len dlh z titulu spôsobenej škody za predpokladu, že
by v čase uznania (02.10.2001) výška prostriedkov FPÚO nezodpovedala jej skutočnej výške, t.j. že by
žalovaný s týmito prostriedkami, resp. ich časťou počas výkonu správy naložil v rozpore so zmluvou
o výkone správy resp. zákonom č. 182/1993 Z.z.. V posudzovanom písomnom uznaní dlhu však ako

právny dôvod jeho vzniku nie je dlh zo vzniknutej škody (z protiprávneho konania žalovaného), ale dlh
je definovaný ako zostatok resp. výška prostriedkov FPÚO, ktorá však počas výkonu správy nemôže
sama o sebe predstavovať dlh správcu bytového domu.
12. Vzhľadom k tomu odvolací súd zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ňom bude súd

prvej inštancie musieť vykonať dokazovanie na zistenie, či žalovaný má skutočne voči žalobcovi nejaký
dlh, keď uznanie dlhu zo dňa 02.10.2001 ako i potvrdenie o konečnom finančnom vyúčtovaní FPÚO
za B. XXXX ku dňu 31.12.2001 (v tomto potvrdení žalovaný neprejavil vôľu uznať dlh) nezakladajú
vyvrátiteľnúprávnudomnienkuoexistenciidlhuajehovýške,alemôžupredstavovaťlenjedenzdôkazov
preukazujúcich výšku zostatku peňažných prostriedkov na FPÚO k uvedeným dátumom. Skutočnú

výšku zostatku však bude možné určiť až po vyhodnotení všetkých dôkazov nachádzajúcich sa v spise,
t. j. bude potrebné sa vysporiadať aj s argumentáciou žalovaného, ktorý namieta existenciu ako i výšku
tohto zostatku (viď závery odvolacieho súdu uvedené vyššie). V tomto smere smerodajným dôkazom
bude výsledok zisťovania, na akom účte sa ku dňu ukončenia výkonu správy žalovaným nachádzali
peňažné prostriedky vlastníkov bytov a nebytových priestorov, kto mal právo s týmto účtom disponovať,

a ako sa s uvedenými prostriedkami vlastníkov bytov naložilo. Bude potrebné zistiť, či išlo o účet vedený
v U. H., Z..G.. (Č.. XXXXXXXXXX/XXXX), kedy bol tento účet skutočne zriadený, kto mal právo s týmto
účtom disponovať, či na tento účet boli poukazované platby vlastníkov bytov a nebytových priestorov a
vysporiadať sa so skutočnosťou ako je možné, že tento účet mal byť vedený až od 01.01.2002, hoci
sa ešte ku dňu 31.12.2001 na ňom nachádzala suma 354.998,18 Sk. Ak sa zistí, že ku dňu zániku

správy bytového domu žalovaným boli peňažné prostriedky vlastníkov (FPÚO) vedené na predmetnom
účte v U. H., bude potrebné zistiť ich skutočnú výšku k tomuto dňu, ako aj to, kto s týmto účtom v
tomto čase mohol disponovať a ako sa naložilo s peňažnými prostriedkami uloženými na tomto účte
po zániku správy bytového domu žalovaným. Rovnaké skutočnosti bude potrebné zistiť aj v prípade,ak by sa v konaní preukázalo, že peňažné prostriedky vlastníkov bytov a nebytových priestorov ku dňu
zániku správy žalovaným, sa nachádzali na inom bankovom účte, napr. bankovom účte v C., Z..G.. Č..
Ú.. XXX/XXXX. Výška zostatku FPÚO predmetného bytového domu ku dňu zániku správy žalovaným,

resp. akékoľvek pohyby s týmito prostriedkami zo strany žalovaného po ukončení správy by mali byť
zaznamenané na výpisoch z týchto účtov. Keďže uznanie dlhu nemožno považovať za platný právny
úkon (a teda nenastala ani vyvrátiteľná právna domnienka jeho existencie v čase uznania), dôkazné
bremeno preukázania vyššie uvedených skutočností bude v konaní zaťažovať žalobcu. Až v prípade,
ak žalobca v konaní preukáže, že na účte fondu (nie v pomocnej evidencii) boli peňažné prostriedky,

nastupuje dôkazná povinnosť žalovaného, a to preukázať, či s nimi nakladal v súlade so zákonom, resp.
zmluvou. Predtým však bude potrebné, aby žalobca najprv jasne definoval, čoho sa podanou žalobou
domáha - právny titul (ak sa bude domáhať uloženia povinnosti žalovanému vyplývajúcej zo zmluvy o
výkone správy - čl. VIII bod 1 písm. b) a c) bude potrebné, aby túto zmluvu aj predložil ako i posúdiť,
či možno žalovanému z tohto titulu takúto povinnosť (t.j. povinnosť previesť zostatok na fonde ROUBF
na účet vlastníkov) uložiť, ak by sa preukázalo, že na účte fondu ku dňu zániku správy neboli žiadne

peňažné prostriedky.
13. Ohľadne žalovanej sumy 8.922,60 Sk (ide o časť zo sumy 185.760,77 eur) predstavujúcej podľa
potvrdenia o konečnom finančnom vyúčtovaní fondu prevádzky, údržby a opráv zo dňa 15.03.2002,
faktúry SBD BA IV uhradené z účtu domu po 31.12.2001, odvolací súd uvádza, že žalobca je povinný v
tomto smere bližšie definovať (špecifikovať), čoho konkrétne sa predmetná suma týka, a akým právnym

titulom sa domáha jej zaplatenia od žalovaného. Ak by išlo o sumu (platby) za dodávky tepla, vody a
pod. do bytového domu v období výkonu správy žalovaným, avšak k ich úhrade došlo až po zániku
správy žalovaným, zo strany žalobcu, je otázne, prečo táto suma má predstavovať dlh žalovaného. Je
predsa jedno, či faktúry za dodávky tepla, vody a pod. do bytového domu uhradí pôvodný alebo nový
správca. Ak by sa táto povinnosť výlučne vzťahovala k žalovanému, avšak splnil by ju za neho žalobca,

išlo by o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka.
14. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného i odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
15. Napadnutým uznesením zo dňa 5. apríla 2011, č.k. 9C/243/2005 - 110 súd prvej inštancie nariadil
znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonómia a manažment, oddielu účtovníctvo a daňovníctvo

a vykonaním znaleckého úkonu poveril V.. S. W., Z. X, H.. Úlohou znalca bolo vyjadriť sa k otázkam:
aké účty viedol žalovaný v súvislosti so správou bytového domu na ulici C.. R. Č.. XX-XX D. H., či
existovala povinnosť rozdeľovať prichádzajúce platby vlastníkov a či bol žalovaným osobitne vedený
účet fondu údržby a opráv objektu - tzv. fondový bankový účet a osobitne účet fondu prevádzky
objektu - tzv. prevádzkový bankový účet, aká bola výška pohľadávok voči vlastníkom z titulu neplatenia

platieb na prevádzku, aká bola výška pohľadávok voči vlastníkom z titulu neplatenia platieb na FUO,
či v rozhodnom období tvorba FPÚO podliehala rovnako ako úhrady za služby ročnému vyúčtovaniu,
alebo bola jeho tvorba kumulatívna v 100 % účtovej výške a vyúčtovaniu podliehali výlučne úhrady
za služby, v akej výške mal byť vytvorený fond prevádzky údržby a opráv uvedeného objektu ku dňu
30.10.2001, či zistená výška zodpovedá sume 438.044,86 Sk ako zostatok ROUBF k 31.12.2001

uvedený v listine - potvrdenie o konečnom finančnom vyúčtovaní zo dňa 15.03.2002 a porovnať zistenú
výšku k 31.12.2001 s výškou odsúhlasených zostatkov ekonomickou námestníčkou žalovaného zo dňa
12.03.2003, či suma 315.613,55 Sk uvedená v listine - uznanie dlhu zo dňa 02.10.2001 zodpovedá stavu
finančných prostriedkov uvedeného objektu ku dňu 31.12.2000, či boli realizované prevody zostatkov
FUOP pri iných domoch v správe žalovaného, či existoval a v akej výške ku dňu ukončenia výkonu

správy dlh žalovaného voči vlastníkom bytu z titulu nedoplatkov za byty vo vlastníctve žalovaného, či
po dátume 20.05.2002 na účet žalovaného XXX/XXXX D. D. C. boli prijaté platby vlastníkov bytov a
nebytových priestorov bytového domu z titulu nedoplatkov z ročného vyúčtovania za rok 2001, či po
dátume 20.05.2002 boli z účtu žalovaného č. XXX/XXXX vedeného v C. poukázané platby vlastníkov
bytov a nebytových priestorov bytového domu z titulu preplatkov z ročného vyúčtovania za rok 2001,

uviesť výšku platieb hradených žalovaným dodávateľom služieb objektu po 01.11.2002 súvisiacich s
výkonom správy uvedeného objektu do 30.10.2001, či a v akej výške konečné vyúčtovanie zohľadňuje
zálohovú platbu vlastníkov naviac k 31.12.2000 z dôvodu zmeny spôsobu platenia preddavkov, či táto
skutočnosť mala vplyv na vyúčtovanie platieb za obdobie roku 2001, zhodnotiť charakter podkladov
predložených sporovými stranami z hľadiska autenticity a vierohodnosti účtovných podkladov a účtovnej

závierky. Obom procesným stranám uložil povinnosť zložiť na účet súdu prvej inštancie preddavok v
sume 350,- eur na trovy znaleckého dokazovania.
16. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca. Napadol ním výrok, ktorým mu bola uložená
povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Uviedol, že nesúhlasí s nariadenímznaleckého dokazovania. Nariadenie znaleckého dokazovania považuje za zámerné predlžovanie
súdneho sporu zo strany žalovaného. Žalovaný počas celého konania nepredložil ani jeden písomný,
historický autentický a hlavne podpísaný dôkaz, ktorý by spochybnil ním vystavené doklady potvrdzujúce

nároky vlastníkov bytov. Ak by aj bol uznaný neexistujúci záväzok, je na dlžníkovi, aby preukázal
neexistenciutohtouznanéhozáväzku,inakbudenútenýzáväzoksplniť.Žalobcamázato,žerozhodnutie
súdu ustanoviť za danej dôkaznej situácie v konaní znalca, bez predchádzajúceho predloženia
relevantnýchdokladovzostranyžalovaného,ktorébybolispôsobilévyvrátiťprávnudomnienkuzaloženú
uznaním dlhu, a mohli byť vôbec predmetom odborného skúmania znalcom, je nesprávne, a tiež

rozhodnutie o tom, že žalobca má znášať náklady spojené s vykonaním takéhoto dôkazu navrhovaného
žalovaným.
17. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
uznesenie v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.
18. Podľa § 141 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016 súd mohol uložiť povinnosť účastníkovi, u ktorého

neboli podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý
navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. Z odôvodnenia
napadnutého uznesenia vyplýva, že rozhodnutie súdu závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba
odborné znalosti, preto súd vo veci ustanovil znalca. Odvolanie nebolo prípustné proti uzneseniu, ktorým
sa upravovalo vedenie konania (§ 202 ods. 3 písm. a) O.s.p. účinného do 30.06.2016). Za uznesenia,

ktorým sa upravujú vedenie konania, sa považujú uznesenia, ktoré nemajú vplyv na rozhodnutie vo
veci samej, týkajú sa otázok, ktoré v záujme hospodárneho vedenia konania vyžadujú rýchle riešenie,
ale bez toho, aby odopretie možnosti odvolania mohlo byť na ujmu práv účastníka alebo tretej osoby a
súd nimi nie je viazaný, čo znamená, že ich možno zmeniť bez toho, aby bolo možné podať odvolanie.
Medzi uznesenia, ktorým sa upravuje vedenie konania, sa radí aj uznesenie o ustanovení znalca (§ 127

ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016). Žalobca v odvolaní dôvodil, že vykonanie znaleckého posudku
(znaleckého dokazovania) je nadbytočné a len predlžuje dĺžku trvania sporu. Z uvedeného potom
vyplýva, že dôvody odvolania skôr smerujú k samotnému rozhodnutiu súdu o nariadení znaleckého
dokazovania. Ako už bolo uvedené vyššie, odvolanie voči uzneseniu o ustanovení znalca, resp. o
nariadení znaleckého dokazovania odvolanie prípustné nebolo. Ak teda žalobca (napriek tomu, že

napadol výrok o povinnosti zložiť preddavok na odmenu znalca) odvolanie odôvodnil dôvodmi, pre ktoré
nemalo byť znalecké dokazovanie vôbec nariadené, bolo potrebné odvolanie považovať za nedôvodné.
Napokon nariadenie znaleckého dokazovania (hoci navrhované žalovaným) bolo aj v záujme žalobcu,
keď žalobca svoj nárok odvodzoval od uznania dlhu, ktoré je neplatným právnym úkonom. Za daného
stavu potom dôkazné bremeno ohľadne existencie žalovanej pohľadávky zaťažuje práve žalobcu. Aj na

preukázanie existencie pohľadávky žalobcu bolo predmetné znalecké dokazovanie nariadené. Preto
bola splnená podmienka možnosti uložiť žalobcovi povinnosť zložiť preddavok na odmenu znalca,
keďže znalecké dokazovanie bolo aj v jeho záujme. Žalobca napokon v odvolaní netvrdil, že sú u neho
podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, o priznanie oslobodenia v konaní nežiadal,
ani mu rozhodnutím súdu nebolo v konaní oslobodenie od poplatkov priznané postupom podľa § 138

O.s.p. účinného do 30.06.2016.
19. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť

samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).