Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/190/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314205688
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2314205688.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej

veci žalobcov: v 1/ rade Q. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX W., O. XXXX/X, v 2/ rade Ľ. Q.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX W., Č.. U. XXXX/X, obaja zast.: JUDr. Eva Kákošová, advokátka
so sídlom 069 01 Snina, Partizánska 1057, proti žalovanému: Miroslav Kubla, s miestom podnikania 926
01 Sereď, Jesenského 1114/52, IČO: 43 281 702, zast.: JUDr. Marek Tóth, nar. 18.4.1982, trvale bytom
926 01 Sereď, Novomestská 44/46, o zaplatenie 1867,59 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1/ rade sumu vo výške 932,78 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,5 % ročne od 16.5.2013 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 2/ rade sumu vo výške 934,81 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,25 % ročne od 1.12.2013 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. Súd žalobcom v 1/ a v 2/ rade priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %; o výške náhrady trov

konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.3.2014 domáhali, aby súd zaviazal
žalovaného k zaplateniu žalobcovi v 1/ rade sumy vo výške 932,78 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,5 % ročne od 16.5.2013 do zaplatenia a žalobcovi v 2/ rade sumy vo výške 934,81 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 1.12.2013 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnili tým,
že žalobca 1/ vykonával živnosť na základe živnostenského oprávnenia vydaného Okresným úradom
Humenné č. registra 709-3532 v oblasti prípravných prác k realizácii stavby od 10.11.2009 do 30.6.2013.
So žalovaným uzavrel ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonávanie armovacích prác na

akciách„CARLA,SVITAVY,ROHATEC“prespoločnosťSPŽelezobetón,s.r.o.,KuřimvČeskejrepublike.
Následne žalovanému vystavil faktúru č. X/XXXX splatnú dňa 15.5.2013, ktorou si uplatnil cenu diela vo
výške 45 658,- CZK. Z tejto faktúry odporca časť zaplatil a to sumu 9930,- CZK dňa 12.6.2013 a ešte
raz sumu 9930,- CZK dňa 13.6.2013. Žalovaný zostal žalobcovi 1/ dlžný sumu 25 798,- CZK, čo činí
v prepočte na eurá sumu 932,78 eura a to od 16.5.2013 do zaplatenia. Žalobca 2/ vykonáva živnosť
na základe živnostenského oprávnenia vydaného Okresným úradom Humenné č. registra 720-16721
v oblasti prípravných prác k realizácii stavby. So žalovaným uzavrel ústnu zmluvu o dielo, predmetom

ktorej bolo vykonávanie armovacích prác na akciách „CARLA, SVITAVY, ROHATEC“ pre spoločnosť SP
Železobetón, s.r.o., Kuřim v Českej republike. Následne žalovanému vystavil faktúru č. X/XXXX splatnú
dňa 15.5.2013, ktorou si uplatnil cenu diela vo výške 26 000,- CZK a faktúru č. X/XXXX splatnú dňa
30.11.2013, ktorou si uplatnil cenu diela vo výške 13 014,- CZK. Z faktúry X/XXXX žalovaný uhradil časťceny vo výške 9930,- CZK dňa 12.6.2013 a neskôr sumu 3230,- CZK dňa 25.7.2013. Žalovaný zostal
žalobcovi 2/ dlžný z faktúry č. X/XXXX sumu 12 840,- CZK a z faktúry č. 5/2013 sumu 13 014,- CZK,
spolu 25 854,- CZK, čo činí v prepočte na eurá sumu 934,81 eura a to od 1.12.2013 do zaplatenia..

Vzhľadom na to, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o dielo a to uhradiť
cenu diela, najneskôr dňom splatnosti poslednej faktúry, dostal sa do omeškania s plnením peňažného
dlhu. S týmto omeškaním je spojený zo zákona vznik nároku na úhradu úrokov z omeškania. Zároveň
si žalobcovia uplatnili aj náhradu trov konania.

2. K žalobe žalobcov sa vyjadril žalovaný a to v odpore podanom voči vydanému platobnému rozkazu,
ktorý uviedol, že žalobcovia mali vykonať dielo na základe neformálne (?) uzavretej Zmluvy o dielo
- armovacie práce na akcií „CARLA, SVITAVY, ROHATEC“, ktoré však nedokončili, a teda dielo
neodovzdali riadne a včas. Dielo malo vady, keďže nezodpovedalo dojednanému výsledku. Zároveň boli
obaja žalobcovia upozornení, že nevykonaním a neodovzdaním celého diela stratia nárok na vyplatenej
celej sumy za vykonanie tohto diela (§ 554 Obchodného zákonníka). Za skutočne vykonanú časť

diela bola obom žalobcom zaplatená cena zodpovedajúca stavu diela v čase, keď ukončili práce na
zhotovovaní diela. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

3. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej

stratysporu.Stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúceskutkovétvrdenia
týkajúce sa sporu (a to už v podanej žalobe, najmä ak je žalobca zastúpený advokátom). Táto povinnosť
tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou
strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania
(§ 153 CSP). Keďže strany sú v konaní zastúpené, je nutné konštatovať, že ich zástupcovia musia

poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musia poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a
rovnako musia vedieť, že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení
uvedených v žalobe či vo vyjadrení k žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie
zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) strany na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom
rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strany v konaní preukážu a to ku dňu, kedy rozhoduje.

Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

4. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24.10.2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom

stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,

resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby
od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

5. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

6. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsaňounavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,

ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - faktúra žalobcu 1/ č. 04/2013, faktúra žalobcu 2/ č.
4/2013 a 5/2013, výpis z účtu žalobcu 1/ a žalobcu 2/, pokus o zmier, doručenky poštových zásielok,výpis zo živnostenského registra žalobcu 1/ a žalobcu 2/ ako aj žalovaného, prehlásenie p. Sobotku,
konateľa SP Železobetón, s.r.o., Kuřim zo dňa 26.11.2014 (č. l. 60), faktúry vystavené medzi stranami
pred sporným obdobím a výpisy z účtov a príjmové pokladničné bloky (č. l. 76-78, 82-107, 130-133),

písomné vyjadrenie žalobcov z 26.11.2015 a 10.3.2016 (č. l. 114 a 127), čestné vyhlásenia p. X. V. a
p. Y. S. z 1.12.2015 (č. l. 120 a 122) a vyslúchol strany. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

8. Zo zhodných tvrdení strán vyplynulo (§ 186 ods. 2 CSP), že žalobcovia pracovali na akcii „CARLA,

SVITAVY, ROHATEC“ pre spoločnosť SP Železobetón, s.r.o., Kuřim v Českej republike. Žalovaný v
odpore nepoprel, že by neuzatvoril so žalobcami ústnu zmluvu o dielo, toto tvrdenie začal popierať až
neskôr, súd preto jeho konanie vyhodnotil ako účelové a vychádzal z tej skutočnosti, že žalobcovia
uzatvorili so žalovaným ústnu zmluvu o dielo (čo znamená neformálne, ako to uviedol žalovaný v odpore,
súdu nie je zrejmé). Zo žiadnych iných dôkazov nevyplýva, že by žalobcovia zmluvu o dielo uzatvorili
priamo s konateľom spoločnosti SP Železobetón, s.r.o., Kuřim. Z vykonaného dokazovania má súd za

to, že žalovaný mal uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou SP Železobetón, s.r.o. na vykonanie diela
a žalobcovia vykonávali dielo subdodávateľsky, na základe zmluvy uzatvorenej so žalovaným (navyše
takýto postup je bežnou praxou). Súd však neriešil záväzkový vzťah žalovaný a SP Železobetón, s.r.o.,
nakoľko ten nie je predmetom konania. Aj zo vzájomne vystavovaných faktúr (ako bude uvedené nižšie)
vyplýva, že strany mali medzi sebou záväzkový vzťah tak, ako to žalobcovia tvrdili na pojednávaniach

pred súdom.

9. Na základe vykonaných prác žalobcovia vystavili žalovanému faktúry tak, ako to uviedli v žalobe.
Žalobca 1/ vystavil dňa 10.5.2013 faktúru č. X/XXXX so splatnosťou 15.5.2013 na sumu 45 658,- CZK.
Žalobca 2/ vystavil dňa 10.5.2013 faktúru č. X/XXXX so splatnosťou 15.5.2013 na sumu 26 000,- CZK

a dňa 15.11.2013 faktúru č. X/XXXX so splatnosťou 30.11.2013 na sumu 13 014,- CZK.

10. Žalovaný uhradil žalobcovi 1/ zo sumy 45 658,- CZK sumu 9930,- CZK a to dňa 12.6.2013 a 9930,-
CZK dňa 13.6.2013 vkladom hotovosti na jeho účet (výpis z účtu z č. l. 7 spisu), t. j. spolu 19 860,- CZK
a teda neuhradil mu sumu 25 798,- CZK.

11. Žalovaný uhradil žalobcovi 2/ zo sumy 26 000,- CZK (faktúra 4/2013) sumu 9930,- CZK a to dňa
12.6.2013 a 3230,- CZK dňa 25.7.2013 vkladom hotovosti na jeho účet (výpis z účtu z č. l. 8, 9 spisu),
t. j. spolu 13 130,- CZK a teda neuhradil mu sumu 12 840,- CZK. Sumu 13 014,- CZK z faktúry 5/2013
mu neuhradil ani čiastočne. Žalovaný tak neuhradil žalobcovi 2/ celkovo 25 854,- CZK.

12. K prepočtu CZK na menu euro (zdroj: ) súd uvádza nasledovné:
- ku dňu vystavenia faktúr, t. j. 10.5.2013 bol kurz 1 EUR = 25,808 CZK; ku dňu 15.11.2013 bol kurz
1 EUR = 27,155 CZK;

- ku dňu splatnosti faktúr, t. j. ku dňu 15.5.2013 bol kurz 1 EUR = 26,003 CZK; ku dňu 30.11.2013 bol
kurz 1 EUR = 27,391 CZK;
- ku dňu podania žaloby, t. j. 12.3.2014 bol kurz 1 EUR = 27,353 CZK;
- ku dňu, kedy došlo k čiastočným úhradám faktúr zo strany žalovaného, t. j. ku dňu 12.6.2013 bol kurz
1 EUR = 25,660 CZK, ku dňu 13.6.2013 bol kurz 1 EUR = 25,728 CZK, ku dňu 25.7.2013 bol kurz 1

EUR = 25,959 CZK.

13. Spravodlivým sa javí prepočet meny v deň splatnosti faktúr - u žalobcu 1/ je to ku dňu 15.5.2013 a u
žalobcu 2/ ku dňu 15.5.2013 a 30.11.2013. K týmto dňom nie je možné predpokladať kurz a žalobcovia
tak nemôžu „akoby manipulovať“ s kurzom, ako napr. v deň podania žaloby, kedy by žalobu podali v deň,

keď sa kurz javí byť výhodnejší oproti dátumu vystavenia či splatnosti faktúry. Preto v deň 15.5.2013 má
žalobca 1/ nárok na zaplatenie sumy 45 658,- CZK (1755,87 eura), žalobca 2/ na zaplatenie sumy 26
000,- CZK (999,88 eura) a v deň 30.11.2013 sumy 13 014,- CZK (475,12 eura).

14. Dňa 12.6.2013 uhradil žalovaný žalobcovi 1/ sumu 9930,- CZK (386,98 eura) a dňa 13.6.2013 sumu

9930,- CZK (385,96 eura); spolu uhradil 772,94 eura z celkovej sumy 1755,87 eura, zostáva tak zaplatiť
sumu 982,93 eura.15. Dňa 12.6.2013 uhradil žalovaný žalobcovi 2/ sumu 9930,- CZK (386,98 eura) a dňa 25.7.2013 sumu
3230,- CZK (124,43 eura); spolu uhradil 511,41 eura z celkovej sumy 999,88 eura (faktúra X/XXXX),
zostáva tak zaplatiť sumu 488,47 eura a z faktúry č. X/XXXX sumu 475,12 eura, spolu tak 963,59 eura.

16. Súd však postupoval podľa § 16 ods. 1 a 2 CSP a priznal žalobcom „len“ toľko, koľko si uplatnili
svojou žalobou.

17. Podľa výpisov zo živnostenských registrov (č. l. 16-19 spisu) súd zistil, že strany mali oprávnenie na

vykonávanie prác tak, ako to popísali v žalobe.

18. Z vyjadrení žalobcov a doložených vzájomných faktúr medzi stranami a výpisov z účtov (č. l. 76-78,
82-107, 130-133 spisu) mal súd za preukázané, že po vykonaných prácach strany voči spoločnosti SP
Železobetón, s.r.o. fakturovali práce vždy v mene jedného z nich (žalobca 1/ alebo žalobca 2/ alebo
žalovaný za všetkých troch) a následne si medzi sebou prefakturovali práce tak, ako ich ten-ktorý z nich

vykonal (teda napr. ak voči SP Železobetón fakturoval práce za všetkých troch žalovaný, žalovanému
boli tieto práce uhradené a žalobca 1/ a žalobca 2/ vystavili faktúry žalovanému a ten im ich následne
uhradil). Uvedené skutkovo tvrdili žalobcovia od podania žaloby, najskôr to žalovaný potvrdil, neskôr to
poprel, čo súd vyhodnotil účelovo.

19. Tak sa stalo aj pri posledných žalovaných faktúrach - práce fakturoval žalovaným, žalobcovia
prefakturovali žalovanému, no ten už tieto faktúry neuhradil, resp. uhradil čiastočne (body 10. a 11. tohto
odôvodnenia).

20. Súd poukazuje na to, že k odporu žalovaného neboli priložené žiadne listinné dôkazy, ktoré by

potvrdili tvrdenia žalovaného v odpore, najmä čo sa týka vád dodaného diela. Žalovaný žiadnym
spôsobom nepreukázal súdu, že by vady diela boli žalobcom oznámené, rovnako nie je jasné, o aké
vady diela sa jedná a či tieto vady diela boli oznámené včas tak, ako to má na mysli Obchodný zákonník.

21. V danom prípade sa jedná o obchodnoprávny vzťah, keďže dielo bolo vykonávané živnostníkmi

- všetky strany konania konali na základe živnostenského oprávnenia v rámci svojej podnikateľskej
činnosti (s uvedeným právnym názorom súhlasili strany na pojednávaní dňa 15.1.2015).

22. Na pojednávaní konanom dňa 15.1.2015 žalobca 1/ uviedol, že práce začali so žalobcom 2/
vykonávať už v novembri 2012. Ním vykonávané práce boli neustále kontrolované a to aj niekoľkokrát

mesačne, pričom vždy prácu kontroloval a preberal statík, túto riadne zaznamenával do stavebného
denníka a preberal ju po častiach, tak ako bola vyhotovovaná. Na konci každého mesiaca žalovaný
vypočítal cenu žalobcami vykonaného diela, pričom boli dohodnutí tak, že cena bola dohodnutá na kilá
a práce naviac sa účtovali na hodiny, preto žalovaný na konci každého mesiaca vypočítal cenu diela
a takto určenú sumu mu potom žalobca 1/ fakturoval. Žalovaný nikdy ústne ani písomne neoznámil

žalobcovi 1/ či žalobcovi 2/ vady diela. K tomuto vyjadreniu sa pripojil aj žalobca 2/, ktorý navyše uviedol,
že dohoda medzi nimi tromi bola taká, že každý mesiac bude fakturovať vykonané práce len jeden z
nich za všetkých troch a to priamo spoločnosti SP Železobetón, s.r.o. Kuřim a následne medzi sebou si
tieto faktúry prefakturovali za práce, ktoré vykonal každý z nich. Žalovaný potvrdil, že na konci mesiaca
on vždy vypočítal cenu diela tak, ako to uviedli žalobcovia a túto cenu si potom vzájomne vyfakturovali.

Rovnako potvrdil, že on osobne u žalobcov nikdy nereklamoval vady diela.

23. Súd sa opätovne dotazoval u strán a všetky strany opätovne potvrdili, že bolo bežnou praxou, že
každý mesiac fakturoval vykonané práce jeden z nich u spol. SP Železobetón a následne si medzi
sebou prefakturovali vykonané práce. Uvedené nakoniec vyplynulo aj z predložených faktúr tak, ako je

to uvedené v bode 18 tohto odôvodnenia.

24. Súd neuveril čestnému prehláseniu p. Sobotku predloženého žalovaným (č. l. 60 spisu), nakoľko
bolo vyhotovené po začatí konania, tvrdenia tam uvedené nie sú ničím podložené a toto prehlásenie nie
je dôkazom o tom, že žalobcami vykonané dielo malo vady, aké vady a či tieto boli žalobcom oznámené.

Z rovnakých dôvodov súd neuveril ani čestným prehláseniam p. Jozefa Pčola a p. Radoslava Kočiška,
ktorí neboli v zmluvnom vzťahu so žalobcami, preto dielo nemohli ani reklamovať a žalobcov nevyplácali,
jedná sa o účelové tvrdenia. Ich prehlásenia sú však jasným dôkazom o tom, že ako uvedení páni, takaj žalobcovia pracovali pre SP Železobetón, s.r.o. len subdodávateľsky (ktorú skutočnosť sa žalovaný
snažil poprieť).

25. Zodpovedá pravde, že čas plnenia dohodnutý nebol, nakoľko sa jednalo o dlhodobejšie práce,
no žalobcovia prestali práce vykonávať v marci 2013 (žalobca 1/), resp. v apríli 2013 (žalobca 2/).
Stalo sa tak z dôvodu, že konateľ p. Sobotka im oznámil, že nemá peniaze na ich vyplatenie, preto ak
majú záujem, môžu odísť. Žalobcovia túto možnosť využili. Súd aj tu uveril žalobcom, nakoľko počas
celého konania sa ukázalo vo svetle vykonaného dokazovania, že žalobcovia hovorili pravdu. Navyše

žalobcovia neboli platení vopred, ale až za už vykonané práce, teda fakturovali len na základe podkladov
žalovaného a len tú prácu, ktorú už vykonali. Navyše žalovaný nepreukázal, že by odchodom žalobcov
z pracoviska vznikla nejaká škoda či žalovanému alebo spoločnosti SP Železobetón, s.r.o., pokiaľ by
vznikla, bolo by to predmetom súdneho konania, alebo by aspoň žalobcovia boli vyzvaní na zaplatenie
náhrady škody, ani táto skutočnosť však nebola preukázaná (najskôr by však musel byť na náhradu
škody vyzvaný žalovaný podľa § 538 OBZ).

26. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia na akcii „CARLA, SVITAVY, ROHATEC“ začali pracovať v
novembri 2012 subdodávateľsky pre spol. SP Železobetón, s.r.o., na základe ústnej zmluvy o dielo
uzatvorenej so žalovaným podľa Obchodného zákonníka.

27. Podľa § 261 ods. 1 zák. č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník (ďalej len OBZ), znenie účinné v čase
začatia vykonávania prác na uvedenej akcii, t. j. november 2012, Táto časť zákona upravuje záväzkové
vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú
ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 536 ods. 1 a 2 OBZ, (1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
(2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej
údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej
činnosti.Dielomsarozumievždyzhotovenie,montáž,údržba,opravaaleboúpravastavbyalebojejčasti.

Podľa § 538 OBZ, Zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy
diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo
vykonával sám.

Podľa § 550 OBZ, Objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ zistí,
že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať
sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym
spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup
zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy ( § 345), je objednávateľ oprávnený

odstúpiť od zmluvy.

Podľa § 560 ods. 1 až 4 OBZ, (1) Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému
v zmluve.
(2) Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( § 554); ak však

nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto
prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto
záruky.
(3) Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené
porušením jeho povinností.

(4) Ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 a § 426.

Podľa § 562 ods. 1 až 3 OBZ, (1) Objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho
prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.
(2) Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela

a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,
b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke
uskutočnenej podľa odseku 1,c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti,
najneskôrvšakdodvochrokovapristavbáchdopiatichrokovododovzdaniapredmetudiela.Privadách,
na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

(3) Ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky vedené v odseku 2.

28. Zhotoviteľ (žalovaný) môže dielo vykonať sám alebo prostredníctvom svojich zhotoviteľov
(žalobcovia 1/ a 2/), u ktorých si objednáva zhotovenie časti diela, ktorými môžu byť fyzické
alebo právnické osoby. V prípade fyzickej osoby zákon má na zreteli osobu, ktorá je podnikateľom

podnikajúcim na základe živnostenského oprávnenia, prípadne zapísaného v obchodnom registri, a
nie o zamestnanca zhotoviteľa. Zhotoviteľ však preberá komplexnú zodpovednosť aj za zhotoviteľov
časti diela. Objednávateľ (SP Železobetón, s.r.o.) je povinný preveriť riadne ukončenie diela pri jeho
odovzdaní a ak zistí vady, dielo nemusí prevziať (pozri § 554). Po prevzatí diela je povinný sám dielo
prehliadnuť, alebo zabezpečiť jeho prehliadku odbornou osobou (fyzickou alebo právnickou). Pri riadnej
prehliadke by mal zistiť všetky zrejmé vady prevzatého diela. Zrejmé vady musí objednávateľ oznámiť

zhotoviteľovi buď po ich osobnom zistení, alebo v nadväznosti na prehliadku zabezpečenú inou osobou.
Objednávateľ musí zistené vady zhotoviteľovi oznámiť. V oznámení však netreba uviesť aj konkrétne
nároky vyplývajúce z vád. S nesplnením oznamovacej povinnosti zákon priamo nespája zánik práva.
Zhotoviteľ však môže v súdnom konaní namietnuť nesplnenie oznamovacej povinnosti o zistenej vade.
Na základe tejto námietky súd neprizná právo z vád diela. To však zhotoviteľovi nebráni vady bezplatne

odstrániť, avšak na základe dobrovoľného rozhodnutia. Uplatnenie skrytých vád je viazané na ich
zistenie alebo možnosť zistenia pri vynaložení odbornej starostlivosti a ich oznámenie bez zbytočného
odkladu. Ako vyplýva z § 562 odseku 3, dôsledky za nesplnenie oznamovacej povinnosti nenastupujú
automaticky a súd ich nemusí použiť z úradnej povinnosti, keďže nejde o prekluzívnu lehotu. Z § 428
ods. 2 vyplýva, že súd musí prihliadnuť na nesplnenie oznamovacej povinnosti len v prípade, keď to

namietol zhotoviteľ.

29. Ako súd uviedol, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne údajných vadách diela, navyše
sám uviedol, že on sám u žalobcov nikdy nereklamoval vady diela a logicky ani SP Železobetón, s.r.o.
ich nereklamoval u žalovaného ako dodávateľa, inak by si právo z vád následne uplatnil žalovaný od

žalobcov ako subdodávateľov.

30. Súd mal preto za preukázané, že žalovaný si nesplnil žalovanú povinnosť - zaplatiť žalobcom
vykonané práce a tieto uhradil len čiastočne tak, ako je to uvedené v bodoch 9. až 15. tohto odôvodnenia.

31. Podľa § 365 OBZ, znenie účinné v novembri 2012, Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas
svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania
veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 veta prvá a druhá OBZ, (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva.

Podľa § 407 ods. 3 OBZ, Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku
dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa § 10c nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi

podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 cit. Nariadenia, účinného k 31.1.2013, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

32. Súd má za to, že čiastočným plnením záväzku žalovaný uznal aj zvyšok dlhu. Aj keď žalovaný ani
čiastočne neplnil v prospech žalobcu 2/ z faktúry č. 5/2013, nič to nemení na jeho povinnosti túto faktúru
zaplatiť. Ako sporné sa javí aj tvrdenie žalovaného o tom, že mu neboli doručené žalované faktúry,potom je otázne, prečo a na základe čoho čiastočne plnil? Súd je toho názoru, že tvrdenia žalovaného
sú tendenčné a účelové v snahe vyhnúť sa splaneniu svojej povinnosti.

33. Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že žalovaný si nesplnil žalovanú
povinnosť a preto ho súd zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy. Zároveň priznal žalobcom aj úroky z
omeškania podľa vyššie citovaných ustanovení OBZ. V prípade žalobcu 1/ sa dostal do omeškania
dňa 16.5.2013, kedy bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky určená vo výške 0,5 %
p.a, potom úrok z omeškania je 8,5 % p.a. V prípade žalobcu 2/ sa dostal do omeškania dňa 16.5.2013

(faktúra č. 4/2013) a 1.12.2013 (faktúra č. 5/2013), žalobca 2/ však požadoval úroky z omeškania až
od omeškania so zaplatením druhej faktúry, t. j. od 1.12.2013, kedy bola základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky určená vo výške 0,25 % p.a, potom úrok z omeškania je 8,25 % p.a. Výpočet
dlžnej sumy istiny je uvedený v bodoch 14. a 15. tohto odôvodnenia.

34. Na základe uvedeného súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd na podklade vykonaného

dokazovania uveril žalobcom, nakoľko správanie žalovaného počas konania nasvedčovalo pravdivosti
tvrdení žalobcov, žalovaný účelovo predlžoval konanie, tvrdil, že má záujem o uzatvorenie mimosúdnej
dohody, pričom však žalobcov vôbec nekontaktoval, vyhýbal sa mimosúdnym rokovaniam, nepredkladal
súdu požadované listinné dôkazy, teda pri celkovom hodnotení jeho postupu počas konania súd nemal
za to, že by žalovaný jednal korektne.

35. O nároku žalobcov na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,
pričom žalobcovia boli v konaní plne úspešní. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania
uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
proti neúspešnej strane. V rámci trov úspešnej strany môžu byť priznané aj súdne poplatky zaplatené

úspešnoustranou,ktoréjejejpovinnáneúspešnástrananahradiť.Úspechvovecisazisťujeporovnaním
žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcov ide o plný úspech
vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa ich žalobe
vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých
účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. O výške náhrady trov konania súd

rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.