Rozsudok Judgement was issued on Sunday, October 6, 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/13/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312222291
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2312222291.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu: E.

kancelária poisťovateľov, B.: XX XXX XXX, so sídlom R. XXB, R., zastúpená advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému 1/: R.
L., narodenému XX.XX.XXXX, bytom U. E. XX/X, E., s korešpondenčnou adresou E. E. XX, XXXX O.
SG, H. a žalovanému 2/: A. A., narodenému XX.XX.XXXX, bytom M. M. T. XX, U. Zámky, zastúpenému
JUDr. Martinom Gancznerom, advokátom, IČO: 42117097, so sídlom Forgáchova bašta 7, Nové Zámky,
o zaplatenie 20.130,74 s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovaného 2/ na prerušenie konania do právoplatného skončenia trestnej veci vedenej na

Okresnom súde Nové Zámky sp. zn. XT/XXX/XXXX, z a m i e t a.

II. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 10.065,37 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 4.409 Eur od 26.06.2012 do zaplatenia
a vo výške 8,75% ročne zo sumy 5.656,37 Eur od 08.10.2013 do zaplatenia, to všetko do 90 dní od
právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobu v časti istiny 10.065,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 4.409
Eur od 26.06.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 5.656,37 Eur 22.01.2013 do zaplatenia
a vo výške 8,75% ročne zo sumy 5.656,37 Eur od 22.01.2013 do 07.10.2013, z a m i e t a.

IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa ako právnická osoba zriadená zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“) návrhom doručeným súdu dňa 13.09.2012 (pôvodne

iba) proti žalovanému 1/ domáhal vydania platobného rozkazu na sumu 8.818 Eur, spolu s úrokom z
omeškania 9% ročne z uvedenej sumy od 26.06.2012 do zaplatenia. Nárok žalobca uplatnil z titulu
plnenia z poistného garančného fondu poškodenému, G. D., ktorému bola pri dopravnej nehode, ktorú
zavinil žalovaný 1/ spôsobená ujma na zdraví. Držiteľom vozidla Y. NZ-XXXDH, zn. Opel, ktorým dňa
12.09.2009 bola spôsobená dopravná nehoda (ďalej len „vozidlo“) je žalovaný 2/. Žalobca však uplatnil
nárok len voči žalovanému 1/, pretože mal za to, že vozidlo bolo žalovanému 2/ odcudzené. Žalobca
plnil za žalovaného 1/, keďže k vozidlu nebolo ku dňu dopravnej nehody uzatvorené povinné zmluvné

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poukázal na
aplikáciu § 3 ods. 1, § 24 ods. 2, § 24 ods. 7 zákona o PZP, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania.2. Dňa 08.10.2012 súd vydal platobný rozkaz v zmysle návrhu žalobcu. Podaním doručeným súdu dňa
30.01.2013 žalobca navrhol vstup ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného, a to držiteľa
vozidla, keďže nie je jednoznačne preukázané, že by žalovaný 1/ použil vozidlo bez vedomia žalovaného

2/. Žalobca zároveň rozšíril žalobu o ďalšie plnenie hradené žalobcom z poistného garančného fondu
poškodenému dňa 23.10.2012 vo výške 11.312,74 Eur z titulu škody na vozidle poškodeného. Žalobca
si uplatnil úroky z omeškania 8,75% ročne z uvedenej sumy odo dňa 22.01.2013 do zaplatenia.
Žalobca poukázal na aplikáciu § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa špecifikácie žalobcu
celková žalovaná suma 20.130,74 Eur pozostáva z nasledovných nárokov: 2.383 Eur predstavuje

náhradu poškodenému G. D. za sťaženie spoločenského uplatnenia, 6.435 Eur predstavuje náhradu
poškodenému za bolestné, 7.125,53 Eur predstavuje náhradu nákladov vynaloženú na zdravotnú
starostlivosť a suma 4.160,21 Eur predstavuje náhradu nákladov v súvislosti s poškodením motorového
vozidla poškodeného.

3. Uznesením č.k. 5C/13/2013-191 zo dňa 26.02.2013 súd pripustil vstup žalovaného 2/ do konania

a pripustil zmenu žaloby tak, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy 20.130,74 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 8.818 Eur od 26.06.2012 do zaplatenia a 8,75% ročne zo
sumy 11.312,74 Eur od 22.01.2013 do zaplatenia. Uznesením č.k. 5C/13/2013-192 zo dňa 26.02.2013
súd zrušil platobný rozkaz zo dňa 08.10.2012. Žalovaný 2/ sa odvolal voči výroku uznesenia č.k.
5C/13/2013-191, ktorým bol pribratý za účastníka konania s tvrdením, že on za škodu nezodpovedá,

keďže s dopravnou nehodou nemá nič spoločné a žalovaný 1/ použil motorové vozidlo proti jeho vôli.
Predmetné motorové vozidlo bolo poistené v KOOPERATIVA poisťovňa a.s. od roku 2007. Uznesením
č.k. 5C/13/2013-213 zo dňa 24.09.2013 súd ustanovil žalovanému 1/ opatrovníka, pretože nebolo
zistené kde sa žalovaný 1/ zdržiava. Opatrovník žalovaného 1/ sa k odvolaniu žalovaného 2/ vyjadril tak,
že tento podal trestné oznámenie na žalovaného 1/ iba z dôvodu, že poisťovne začali vymáhať škodu.

Nebolo preukázané, že došlo k zániku poistenia z dôvodu neplatenia poistného. Žalobca poukázal na
ust. § 438 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého držiteľ a vodič zodpovedajú za spôsobenú škodu
spoločne a nerozdielne. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v časti pripustenia vstupu
žalovaného 2/ do konania, keďže súd v danom prípade skúma len procesnú stránku veci, neskúma
existenciu právneho vzťahu. Uznesením č.k. 5C/13/2013-252 zo dňa 07.10.2014 na návrh žalobcu

prerušil konanie do právoplatného skončenia trestného konania vedeného pod ČVS-ORP-197/OVK-
NZ/2011. Predmetné uznesenie odvolací súd na odvolanie žalovaného 1/ zrušil.

4. Súd otvoril pojednávanie dňa 12.10.2017, na ktorom žalobca zotrval na žalobe v celom rozsahu.
Súd vec predbežne posúdil tak, že na danú vec bude aplikovať § 420 ods. 1, 2, § 427 ods. 1,2, § 430

ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., § 24 ods. 2, písm. b) uvedeného
zákona, § 24 ods. 7 uvedeného zákona. Medzi stranami je nesporné, že dopravná nehoda sa udiala dňa
12.09.2009, poistné je splatné v prvý deň poistného obdobia, teda za rok 2009 bolo splatné 01.01.2009,
úhrada poistného bola uskutočnená dňa 11.02.2009. Spornou skutočnosťou je existencia zmluvného
vzťahu medzi žalovaným 2/ a spoločnosťou L. poisťovňa a.s. Z uvedeného dôvodu je spornou aktívna

legitimácia žalobcu. Súd vykoná dokazovanie s ohľadom posúdenia prípadnej spoločnej zodpovednosti
žalovaných. V priebehu konania okrem vykonania listinných dôkazov, súd uskutočnil výsluchy strán a
svedkov navrhnutých stranami.

5. Svedkyňa G.. E. A., manželka žalovaného 2/ uviedla (pozn. súdu: mená osôb boli zamenené za

procesné strany), že v čase dopravnej nehody asi v roku 2009, ročné obdobie alebo bližšie časové
okolnostinevedelaurčiť,bolinavečerisvtedajšímpriateľom,žalovaným1/vhoteliE.vNovýchZámkoch
s tým, že tam prišiel žalovaný 2/ s požiadavkou, že či si môže zobrať auto, ktoré nešpecifikoval,
na diskotéku do Komárna. Kľúče si nepýtal. Kľúče od auta sa podľa jej vedomosti vo všeobecnosti
nachádzalinarecepciivšuplíku,aleneoverovalasivtendeňčitamkľúčeboli.Žalovaný2/nešielpreveriť

kľúče potom, čo mal zakázať žalovanému 2/ použiť vozidlo. Vedela o aute, ktoré bolo odstavené za
hotelom, Opel Omega. Vozidlo užíval manžel. Nevie či vozidlo užíval aj žalovaný 1/, resp. iní. Nepamätá,
že by vozil ju a jej manžela. V tom čase mal žalovaný 2/ iba dve vozidlá, jedno užíval on a druhé
odstavené. Žalovaný 1/ povedal, že absolútne nie, na to sa žalovaný 1/ otočil a odišiel. V reštaurácii
okrem ich troch bol aj čašník, ktorého meno nevedela uviesť. Nebola svedkom toho, že by si žalovaný

1/ chcel požičať vozidlo aj v iný deň. Vedela o tom, že žalovaný 1/ býva v hoteli, ale inak nevie čo v
hoteli robil.6. Žalovaný 2/ vo svojom výsluchu uviedol, že súhlasí s tým, čo povedala manželka. V období čase od
01.01.2009 do dopravnej nehody t.j. 12.09.2009 neobdržal zo strany L. žiadnu písomnú komunikáciu.
Je pravda, že poistné uhradil oneskorene 11.02.2009, o auto sa nezaujímal, keďže v uvedenom čase

používal iné vozidlo. Asi až v októbri 2009 sa mu ozvala poisťovňa s tým, že mu mala byť uložená pokuta
pre oneskorené oznámenie dopravnej nehody. Následne navštívil pobočku, pričom zamestnanec L. mu
žiadnym spôsobom neuviedol, že v danom čase nemal uzatvorenú platnú poistnú zmluvu. Od tohto času
až do r. 2011 prebehla komunikácia s L. výlučne iba ohľadne škodovej udalosti. Opätovne bez toho, aby
bol upozornený, že malo dôjsť k skončeniu poistnej zmluvy. To, že údajne nemal poistnú zmluvu mu L.

oznámila písomne až v r. 2011. Karty poistenia poisťovňa posielala asi v decembri, ak ich obdržal, tak
ich dal do vozidlo. Vozidlo nezveril žalovanému na neobmedzené používanie. Vozidlo používal on, ale
v danom čase ho nepoužíval, keďže mal iné vozidlo. Nevie o iných ľuďoch, ktorí by ho používali, možno
rodinní príslušníci. Na otázku či vozidlo niekedy požičal žalovanému 1/ uviedol, že išli spolu, nepamätá
si, či ho použil aj žalovaný 1/ sám. Trestné oznámenie podal až po dvoch rokoch, pretože k procesným
úkonom bol zavolaný až po roku po dopravnej nehode a tiež mu žalovaný 1/ sľúbil, že mu uhradí škodu.

K dnešnému dňu nemá vozidlo, doklady ani peniaze. Vozidlo neodhlásil z evidencie, neplatí zákonné
poistenie. Nepamätá sa, že by v trestnom konaní uviedol, že vozidlo používal žalovaný 1/. Kľúče od
vozidla boli v šuplíku na recepcii, ktorý nebol zamknutý.

7. Žalovaný 1/ v rámci výsluchu uviedol, že pre žalovaného v 2/ pracoval na základe ústnej dohody
od začiatku r. 2008, s tým, že k pozícii, ktorú vykonával patrilo aj vozidlo, ktoré prevzal z užívania
predchádzajúceho prevádzkara, ktorý vykonával podobné úlohy ako on pre žalovaného 2/. Jeho úlohy
pozostávali z nákupov, prevážaniu zamestnancov herne, žalovaného 2/, keď požil alkohol a využíval ho
aj na súkromné účely. Žalovaný 2/ mu vozidlo zveril spolu s kľúčmi, ktoré mal vždy pri sebe. Doklady

od vozidla boli vždy uložené vo vozidle a nenosil ich zo sebou. Kartičky poistenia začiatkom roku 2009
obdržal v obálke, nevie od koho. Žalovaného 2/ sa niekedy v polovici roka 2009 dotazoval či má aj
potvrdenie o zaplatení poistného a ten uviedol, že potvrdenie má v účtovníctve. Do dopravnej nehody aj
bol zastavený políciou, nemal absolútne žiadnu vedomosť o tom, že by nemalo byť uzatvorené poistenie.
VdeňdopravnejnehodypomáhalC.priprípraveguľáša,namiesteasi100mvzdialenomodhotelaE.,po

20.00 hod. išiel do hotela, kde sa osprchoval, upravil a asi pred 21.00 hod. opúšťal hotel s tým, že určite
nestretol žalovaného 2/ s manželkou. Spochybňuje, že v danom čase bola reštaurácia otvorená, určite
bola otvorená recepcia, bola tam prítomná recepčná B. E., nikoho iného nestretol, dokonca si myslí, že
nestretol ani recepčnú, len vie, že vtedy robila, mala nočnú. Následne nastúpil do vozidla, išiel do G., čo
potvrdil aj C., tam bol max. 10 minút a následne sa vydal na cestu do Komárna za účelom vyzdvihnutia

známych. Ešte predtým ako ich vyzdvihol sa stala dopravná nehoda. Po dopravnej nehode ho navštívil
v nemocnici žalovaný 2/ so svedkyňou A., bolo to v priateľskom duchu. Po návrate z nemocnice ho
žalovaný 2/ vyzval, aby oznámil škodovú udalosť poisťovni. Vozidlo používal neobmedzene. Keď ho
mienil použiť na dlhšiu dobu mimo pracovného času, oznámil to žalovanému 2/. Kľúče od vozidla možno
boli v šuplíku predtým ako ich mal on. Nemá vedomosť o tom, že by exitovali viaceré kľúče.

8. Svedok G. H. uviedol, že pozná žalovaného 1/ od detstva. Žalovaný 1/ pracoval v hoteli E. u
žalovaného2/asivr.2007ažjeseň2009amaltamkdispozíciivozidloOpelOmega,striebornámetalíza,
24 hodín denne s kľúčami, na ktorom sa svedok vozil ako spolujazdec. Viackrát ho bol na hoteli navštíviť.
Mal na starosti zásobovanie, bola tam aj recepcia, o upratovanie sa staral, o chod hotela. Boli spolu

aj objednať malinovky, aj kúpiť nejaký tovar. Býval na hoteli. Nepamätá si rozhovor medzi žalovanými
ohľadne používania vozidla. Vozidlo bývalo zaparkované za hotelom.

9. Svedok M. W. uviedol, že podnikal v minulosti so žalovaným 1/ v oblasti pohostinstva a teraz sú
kamaráti.Vozidlo,naktorombolaspôsobenádopravnánehodajevovlastníctvežalovaného1/.Žalovaný

používal toto vozidlo v čase, keď vykonával úlohu prevádzkara v r. 2008 - 2009 v Hoteli E.. Tam ho
navštevoval každé dva, tri dni. Dával tam pokyny, zariaďoval veci, zriaďoval tam internet, dohliadal na
chod hotela, boli aj spolu nakúpiť. Žalovaný 1/ používal vozidlo Opel Omega aj na súkromné účely, vozil
priateľku. Nebol svedkom toho, že by si pýtal vozidlo od žalovaného 2/, resp. svedkom ich rozhovoru o
používaní vozidla. Po nehode žalovaný 1/ ešte chvíľu pracoval v hoteli.

10. Svedok D. V. uviedol, že v roku 2009 pracoval v reštaurácii E. ako čašník a prevádzkoval ju Rana.
So žalovaným 1/ nebol v kontakte 7 rokov. Žalovaný 2/ mu predstavil žalovaného 1/ ešte v čase, keď
reštauráciu prevádzkoval žalovaný 2/ ako prevádzkara. Žalovaný 1/ zásoboval reštauráciu a je možné,že vtedy mohol dostať k užívaniu vozidlo. Keď reštauráciu prevádzkoval A., žalovaný 1/ nevykonával
žiadneúlohyohľadnereštaurácie. Nevidelodstavenévozidlo,alepredreštaurácioujezákazstátia,preto
je možné odparkovať auto iba za hotelom, kam on nevidel. Nevie kde vtedy býval žalovaný 1/. Nevie

presne odkedy A. prevádzkoval reštauráciu, je to uvedené na živnosti. Hotel a recepciu naďalej mal
žalovaný 2/. Nepamätá sa, že by bol svedkom rozhovoru medzi žalovanými ohľadne používania vozidla.

11. Svedok V. A. uviedol, že od leta 2009 pracoval ako prevádzkar v reštaurácii, predtým pracoval pre
žalovaného 2/ ako čašník. Žalovaný sa pohyboval po hoteli E., aj na recepcii, ale nevie čo konkrétne

tam robil. Naposledy ho videl asi pred 2 rokmi. V čase keď prevádzkoval reštauráciu svedok, žalovaný
1/ nevykonával žiadne úlohy. Nevie o tom, či žalovaný 1/ používal nejaké vozidlo. Vzadu za hotelom
bolo parkovisko. Určite tam bolo nejaké vozidlo.

12. Svedok R. C. R. uviedol, že pozná žalovaných zo súkromnej sféry života, žalovaného 1/ lepšie, už
roky sa poznajú. Žalovaný 1/ pracoval ako prevádzkar v hoteli E. asi pred 10-12 rokmi. Párkrát tam

za ním bol. Mal k dispozícii vozidlo, strieborný Opel Omega. Vozidlo používal aj na súkromné účely.
Videl ho viackrát na ňom, aj cez deň, aj v noci. Párkrát bol žalovaný 1/ za ním v Nových Zámkoch,
kde prevádzkoval bar. Kľúče mal žalovaný 1/ u seba, keď ho používal. Nebol svedkom, že by si ich
žalovaný 1/ pýtal od žalovaného 2/. Nepamätá si, že by bol svedkom rozhovoru medzi žalovanými
ohľadne používania vozidla. V hoteli E. sprostredkoval spoločenskú akciu na prelome 2008/2009 a

túto organizoval so žalovaným 1/. Žalovaný 1/ mu nepovedal, že je prevádzkarom hotela, ale svedok
to usudzuje z toho, že tam zadeľoval nejaké služby na recepcii, tak isto v kuchyni, napr. potreboval
nejaké hrnce z kuchyni, ktoré mu potom doniesol. Bol svedkom rozhovorov medzi žalovaným 1/ a
zamestnancami a má za to, že ho brali ako šéfa. Žalovaný 1/ mu pomáhal, napr. aj v deň nehody variť
guláš. Žalovaný 1/ nikdy nebol jeho zamestnancom.

13. Svedok A. N. uviedol, že pozná žalovaného 1/ od detstva, chodieval za ním na hotel v Nových
Zámkoch E., keď tam žalovaný 1/ pracoval v rokoch 2008-2009. Pôsobil ako prevádzkar, mal na starosti
organizovanie hotelu, stravovanie, ubytoval ho aj s kamarátmi, mal na starosti ženy, ktoré pracovali v
hoteli, šli spolu do obchodu. Žalovaný 1/ býval v hoteli. Mal k dispozícii vozidlo 24 hodín denne, pokiaľ

si dobre pamätá a používal ho aj na súkromné účely, nepamätá si značku, nejaký starší typ. Vlastníkom
vozidla bol žalovaný 2/. Nebol svedkom toho, že by si žalovaný 1/ pýtal vozidlo od žalovaného 2/ alebo,
že by si bral kľúče od vozidla z recepcie.

14. Svedkyňa B. E. uviedla, že v minulosti žalovaný 2/ bol jej šéfom. Pozná žalovaného 1/ ako jeho

známeho. V roku 2009 pracovala v Hoteli E. Nové Zámky ako recepčná. Žalovaný 2/ im nepredstavil
žalovaného 1/. Žalovaný 1/ im nedával pokyny, neobjednával nič pre hotel, nevykonával žiadnu prácu,
najviac pomocné práce. Na hoteli ho stretávala asi dvakrát do týždňa. Nevie o tom, že by bol
zamestnancom hotela. Žalovaný 2/ nechával nejaké kľúče na recepcii, ale o tom ich neinformoval. Ony
tam mali svoje kľúče ako recepčné. Žalovaný 2/ tam mal svoje zásuvky a svedkyňa nevie čo v nich

bolo. Nevie o tom, že žalovaný 2/ zveril žalovanému 1/ nejaké vozidlo, ona sa s ním neviezla. Nebola
svedkom toho, že by si žalovaný 1/ pýtal vozidlo od žalovaného 2/. Žalovaný 1/ býval aj na hoteli, ale
nevie uviesť kedy presne.

15. Svedkyňa K. V. uviedla, že žalovaný 2/ bol jej šéfom v hoteli E. a žalovaný 1/ mu vypomáhal. V

roku 2009 pracovala na recepcii v Hoteli E.. Žalovaný 2/ jej predstavil raz žalovaného 1/, že mu tam
bude vypomáhať. Ten občas vybavil nejaké objednávky, na recepcii ich zvykol zastupovať. Nepamätá
sa, že by robil nákupy pre hotel. Žalovaný 2/ zvykol na recepcii nechávať kľúče od vozidla, nepamätá
si značku. Nepamätá si, že by si žalovaný 1/ pýtal kľúče od žalovaného 2/.

16. Svedok K. V. uviedol, že žalovaný 2/ bol jeho šéfom v hoteli E.. Žalovaného 1/ videl na hoteli
párkrát. Pracoval ako kuchár v rokov 2007-2011. V roku 2009 prevádzkoval reštauráciu A. a žalovaný
1/ vtedy nemal s reštauráciou nič spoločné. Reštauráciu pravdepodobne prevádzkoval A. aj v čase
dopravnej nehody, pretože v predmetnom čase už nerobil vo večerných hodinách. Žalovaný 2/ mu
nepredstavil žalovaného 1/. Videl žalovaného 1/ párkrát na hoteli, ale nebol s ním v kontakte, pracoval v

kuchyni. Možno si niekedy prišiel vypýtať raňajky, zdá sa mu, že na hoteli občas prespal. Nebol svedkom
rozhovoru, kedy by si žalovaný 1/ pýtal vozidlo od žalovaného 2/. Nevie či mal k dispozícii nejaké vozidlo.17. Žalobca v záverečnej reči zotrval na žalobe v celom rozsahu. Žalovaní mali možnosť plniť
žalobcovi dobrovoľne, čo nevyužili, preto trvá na rozhodnutí s plnením žalovaných do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalovaný 1/ zavinil dopravnú nehodu. Poukázal na § 16 ods. zákona č. 8/2009

Z.z. o cestnej premávke, podľa ktorého je vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim
schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky
a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Žalobca poukazuje na závery znaleckého posudku č.
62/2009: technika a spôsob jazdy vodiča .. nebola správna a svojim vjazdom do protismerného jazdného
pruhu poškodeného ohrozil a vytvoril mu prekážku z technického hľadiska náhlu; vzhľadom k tomu, že

oproti v protismernom jazdnom pruhu prichádzalo vozidlo poškodeného, vodič .., aby zabránil dopravnej
nehode, nemal tohto vodiča ohroziť a nemal meniť smer jazdy doľava, a teda nemal prechádzať do
protismerného pruhu; príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska bola, že vodič .. zmenil smer
jazdy svojho vozidla smerom doľava, a teda prešiel svojim vozidlom do protismerného jazdného pruhu,
keď prichádzalo vozidlo poškodeného, ktorého svojim vjazdom ohrozil; zmenu smeru jazdy doľava
vodič .. vykonal aj napriek tomu, že musel vidieť oproti prichádzajúce vozidlo, a teda mohol vedieť, že

vjazdom do jeho jazdnej dráhy, teda do protismerného jazdného pruhu tohto vodiča ohrozí. V uvedenom
prípade nemožno aplikovať liberačné dôvody. Žalovaný 1/ zavinil ako vodič vozidla dopravnú nehodu
pri ktorej došlo ku škode. Uvedená škoda bola spôsobená v čase, keď' poistná zmluva už neexistovala
z dôvodu, že zanikla zo zákona a žalovaný 2/ rade nemal uzatvorené povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čím si nesplnil svoju zákonnú

povinnosť.Dôsledkomuvedenéhobolovzmysle§24ods.2písm.b)zákonaoPZPpovinnosťoužalobou
poskytnúť z poistného garančného fondu poistné plnenie, ktoré aj v zmysle žaloby žalobca poskytol.
Následne vznikol žalobcovi regresný nárok, právo v zmysle § 24 ods. 7 zákona o PZP proti tomu,
kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 zákona o PZP na náhradu toho čo plnil poškodenému.
Žalovaný 2/ zodpovedá ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou

prevádzky motorového vozidla podľa ustanovenia § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka a žalovaný
1/ zodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. V tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4 Cdo/134/2009 zo
dňa 31.10.2010. Žalobca namieta aplikáciu § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný
1/ na podporu svojich tvrdení o tom, že v rozhodnej dobe predmetnú škodu spôsobil skutočne pri

výkone pracovnej činnosti pre žalovaného 2/ nepredložil žiadny relevantný dôkaz. Zásadným kritériom
pre záver, či v konkrétnom prípade bola škoda spôsobená v rámci činnosti pre inú osobu je totiž miestny,
časový a predovšetkým vecný (vnútorný, účelový) vzťah činnosti, pri ktorej bola škoda spôsobená, k
prevádzkovej (obchodnej) činnosti inej osoby, teda či objektívne išlo o činnosť konanú pre túto osobu.
Žalobca poukázal na § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 2/ svoje tvrdenia o zmocnení sa

motorového vozidla žalovaným 1/ proti jeho vôli v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, dokonca je z
výpovedí svedkov na súdnych pojednávaniach zrejmé, že žalovaní 1/ mal vozidlo k neustálej dispozícii
priamo od žalovaného 2/. Z ustálenej judikatúry (R 70/1969) vyplýva, že napriek výpožičke motorového
vozidla zostáva prevádzkovateľ, tohto motorového vozidla aj naďalej jeho prevádzkovateľom. Zároveň
je nesporné, že žalovaný 2/ svojou nedbanlivosťou takéto použitie dopravného prostriedku umožnil,

keďže ničím nezabezpečil to, aby vozidlo nebolo inou osobou použité (kľúče od vozidla mal pri sebe
žalovaný 1/ alebo sa nachádzali nezabezpečené na recepcii hotela, kde mal žalovaný 1/ voľný prístup,
pričom s používaním vozidla žalovaným 1/ bol žalovaný 2/ uzrozumený). Aj v prípade, že žalovaný 1/
by bol uznaný zo spáchania prečinu neoprávneného používania cudzieho vozidla, nič by to nemenilo
na skutočnosti, že žalovaný 2/ svojou nedbanlivosťou (hoci len nevedomou nedbanlivosťou) takéto

použitie vozidla umožnil. Žalobca je tiež názoru. že motívom konania žalovaného 2/ k podaniu trestného
oznámenia voči žalovanému 1 /, ktoré podal žalovaný 2/ takmer 2 roky od dopravnej nehody, a teda
v čase, keď' mu bola zo strany žalobou doručená výzva na plnenie, bola snaha zbaviť sa povinnosti,
ktorá mu vznikla v súvislosti s nehodou. Žalobca je toho názoru, že žalobou uplatňovaný nárok nie je
náhradou škody, preto nie je možné uplatniť moderačné právo.

18. Žalovaný 1/ v záverečnej reči navrhol žalobu voči nemu zamietnuť. V prípade priznania nároku
žalobcovi žalovaný 1/ navrhuje nepriznať žalobcovi úroky z omeškania, pretože až po tom ako bude
právoplatný rozsudok sa bude dať ustáliť kto je povinný regresný nárok plniť a v akej výške. Žalovaný
1/ uviedol, že pracoval pre žalovaného 2/ ako prevádzkar hotela E. v Nových Zámkoch na základe

ústne uzatvorenej pracovnej zmluvy v rokoch 2007 až 2009, za čo mu žalovaný 2/ vyplácal odmenu
700 Eur mesačne a dal mu k dispozícii motorové vozidlo Opel Omege EVČ NZ088DH, ktoré mal k
dispozícii na pracovné aj súkromné účely. Kľúče od vozidla mal u seba bez obmedzenia. V januári
2009 odovzdal žalovaný 2/ žalovanému 1/ potvrdenie o zodpovednosti za škodu, z ktorého vyplývalopoistenie vozidla od 01.01.2009 do 31.01.2009. Dňa 12.09.2009 žalovaný šoféroval vozidlo, keď mu
do cesty vbehol veľký jeleň. Žalovaní 1/ sa chcel dostať medzi oproti idúceho vodiča a jeleňa, čo sa
mu nepodarilo a zachytil vozidlo G. D., ktorý nijak nereagoval na vzniknutú situáciu. Vodiči idúci za

žalovaným 1/ brzdili. Po dopravnej nehode bol žalovaný 1/ práceneschopný 2-3 týždne, potom nastúpil
do práce a pracoval v hoteli do konca decembra 2009. Podľa § 428 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten,
kto preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Zvieranavozovkesanachádzanezávisleodkonaniavodiča,atedajemožnéaplikovaťliberačnédôvody
vo vzťahu k žalovanému 1/. Trestným rozkazom bol žalovaný 1/ uznaný za vinného vo vzťahu k G.

D., avšak ani znalecký posudok č. XX/XXXX sa nevenuje skutočnosti, že v prípade ak by nevybočil zo
svojej jazdnej dráhy, či by nespôsobil vážnejšiu dopravnú nehodu. Nebolo tiež skúmané, prečo jeho
motorové vozidlo nemalo brzdnú dráhu, či sa riadne venoval riadeniu motorového vozidla. Žalovaný 1/
sa v trestnom konaní nebránil, sám sa vysporiadaval psychicky s dopravnou nehodou, nemal finančné
prostriedky na právnika. Oznámenie poisťovne L. poisťovňa, a.s. dva roky po dopravnej nehode a tri
roky od zaplatenia poistného je v rozpore s dobrými mravmi a žalovaný 2/ ako spotrebiteľ nebol riadne a

včas informovaný o tom, že poistenie zaniklo. Podľa právnej úpravy účinnej v 2009 nemohol žalovaný 2/
uzatvoriť poistnú zmluvu s inou poisťovňou na zostávajúcu časť obdobia, preto poisťovňa mala vyzvať
žalovaného 2/ k opätovnému uzatvoreniu zmluvy. Tým, že žalovaný 2/ zaplatil poistné dňa 11.02.2009
prejavil vôľu mať poistenie v poisťovni L. poisťovňa, a.s. Poisťovňa ani po prijatí oznámenia o škodovej
udalosti nenamietal, že by žalovaný 2/ nemal byť u nej poistený. Poisťovňa tiež porušila povinnosť

vydať žalovanému 2/ potvrdenie o škodovom priebehu do 15 dní od zániku poistenia. Nevyžiadala
si zelenú a bielu kartu od vozidla. Žalovaný 2/ vystupoval teda v dobrej viere, že má platné povinné
zmluvné poistenie. Žalovaný 1/ preto namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keďže tento nemal plniť
z garančného fondu. Svedecké výpovede boli rozporuplné, ale je nesporné, že žalovaný 1/ pracoval
pre žalovaného 2/ ako prevádzkar. Všetci svedkovia, okrem manželky žalovaného 2/ sa vyjadrili, že

nikdy neboli svedkom toho, že by si žalovaný 1/ niekedy pýtal vozidlo. Žalovaný 1/ poukázal na to, že
žalovaný 2/ podal trestné oznámenie na žalovaného 1/ až dva roky po dopravnej nehode a až po tom, čo
si žalobca uplatnil regresný nárok. Teda svedecká výpoveď manželky žalovaného 2/ nie je dôveryhodná,
keďže konanie má na ňu ekonomický dopad. Zo svedeckých výpovedí vyplýva, že žalovaný 1/ mohol
používať vozidlo na pracovné aj súkromné účely. Svedkovia, okrem manželky žalovaného 2/ nepotvrdili,

že kľúče od vozidla boli uložené na recepcii. Žalovaný 1/ trvá na tom, že v čase nehody prevádzkoval
reštauráciu hotela žalovaný 2/, ktorej zásobovanie zabezpečoval žalovaný 1/. Živnostenské oprávnenie
vzniklo svedkovi A. až 09.09.2009, toto mu nemohlo byť doručené pred dopravnou nehodou. Svedok
A. zamestnal zamestnancov až 14.09.2009. Registračnú pokladňu nemal podľa žalovaného 1/ pred
12.09.2009. Túto mal len v mesiaci september bez určenia dátumu a v októbri ju už nemal. V týždni

kedy sa stala dopravná nehoda žalovaný 2/ ešte vytváral obedové menu. Žalovaný 1/ zásoboval okrem
reštaurácie aj recepciu a hotel. Žalovaný 1/ nedostal žiadny pokyn na odovzdanie vozidla a kľúčov.
Žalovaný 1/ poukázal na Nález Ústavného súdu SR z 31.01.2019, sp. zn. ÚS 377/2018, v zmysle ktorého
je potrebné aj v tomto konaní skúmať primeranosť náhrady s ohľadom na to, či sa jedná o sumu konečnú,
zohľadniť okolnosti, za ktorých škoda vznikla a skúmať pomery toho, kto škodu spôsobil. G. D. si uplatnil

nárok na náhradu škody v konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. 30C/206/2013 vo výške 26.040
Eur. V súčasnosti je výška sumy uplatňovanej voči žalovanému 1/ 60.000 Eur (vrátane príslušenstva).
Nie je zrejmé či sa výška škody bude zvyšovať.

19. Žalovaný 2/ v záverečnej reči navrhol súdu žalobu zamietnuť a jemu priznať náhradu trov konania.

Jeho obrana spočíva v tom, že v čase dopravnej nehody mal žalovaný 2/ motorové vozidlo poistené
v spoločnosti L. poisťovňa, a.s. Žalovaný 2/ je v pozícii spotrebiteľa, v danom čase nemal možnosť
uzatvoriť poistenie s inou poisťovňou, L. poisťovňa, a.s. sa správala tak ako by poistenie trvalo. Prijala
poistné, nevrátila ho a žalovaného 2/ neinformovala, že poistenie zaniklo. Urobila tak až prípisom z
10.06.2011. V prípade, že sa súd nestotožní s danou obranou, žalovaný 2/ trvá na tom, že nenesie

spoločnú zodpovednosť so žalovaným 1/. V súdnej praxi sa za nedbanlivosť prevádzkovateľa považuje
len porušenie takej povinnosti, ktorá je uložená všeobecne záväzným predpisom a takúto, ani inú
povinnosť žalovaný 2/ neporušil. S odkazom na § 428 OZ, žalovaný 2/ nemohol ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré od neho možno vyžadovať škode zabrániť. Aj svedkyňa G.. E. A. potvrdila, že
žalovaný 2/ zakázal žalovanému 1/ v predmetný deň použiť motorové vozidlo. Jej výpoveď nemožno

spochybňovať len z dôvodu, že je manželkou žalovaného 2/, keďže v konaní vypovedala ako svedkyňa
pod prísahou. Naopak, žalovaný 1/ ako súdne trestaný nie je vierohodnou osobou, žalovanému
2/ nevrátil motorové vozidlo, ktorým mala byť spôsobená škoda a ani mu nenahradil škodu, ktorá
žalovanému 2/ tým vznikla. Žiadny zo svedkov neuviedol, že by bol pri nejakom rozhovore medzižalovanými, ide o kamarátov žalovaného 1/, ktorým sa žalovaný 1/ mohol prezentovať tak, že je
prevádzkarom hotela, kým nikdy nebol, rovnako ani zamestnancom. V danom čase mal žalovaný 2/ 96
zamestnancov, nie je logické, prečo by nezamestnal aj žalovaného 1/. Z výpovedí svedkov V., A. a V., z

výpisu živnostenského registra svedka A., účtovných dokladov žalovaného 2/ vyplýva, že v čase nehody
žalovaný 2/ neprevádzkoval reštauráciu, ale prevádzkoval ju svedok A.. Preto z uvedeného dôvodu
nemohol žalovaný 1/ používať motorové vozidlo neobmedzene. Ak žalovaný 1/ použil vozidlo, tak len
s predchádzajúcim súhlasom žalovaného 2/. Recepčné hotela, V. a E.?z?vá vypovedali, že žalovaný
1/ nebol v čase nehody prevádzkar hotela, ani reštaurácie a že kľúče od vozidla sa nachádzali na

recepcii o čom mal vedomosť žalovaný 1/ keďže im zvykol pomôcť alebo ich zastúpiť. Žalovaný 1/ bol
odsúdený súdom prvej inštancie za to, že napriek nesúhlasu žalovaného 2/ použil jeho motorové vozidlo.
Žalovaný 2/ teda nemôže niesť zodpovednosť za škodu spôsobenú vozidlom, ktoré riadila osoba, ktorej
vozidlo nezveril a táto osoba ho použila neoprávnene. V súčasnosti je vec v odvolacom konaní. Preto
žalovaný 2/ navrhol súdu prerušiť konanie do skončenia trestnej veci vedenej na Okresnom súde Nové
Zámky sp. zn. 4T/129/2015, pretože ide o skutočnosť, ktorá má významný vplyv na rozhodnutie v tejto

veci. Predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci návrhu na prerušenie konania nevylučuje
prerušenie konania v tomto štádiu konania. Žalovaný 2/ sa stotožnil s právnym názorom žalovaného
1/ s odkazom na ním predložený ústavný nález, že je vždy potrebné skúmať okolnosti celého prípadu
a pomery účastníkov s ohľadom na prípadné rozhodovanie o výške nároku. Všetky strany obdržali
záverečné reči ostatných strán a mali možnosť sa k nim vyjadriť.

20. Súd sa oboznámil a vykonal nasledovné listinné dôkazy: výpis z evidencie vozidiel, výzva na
náhradu poistného plnenia zo dňa 25.05.2012 adresovaná žalovanému 2/ vrátane doručenky, odpoveď
žalovaného 2/ zo dňa 22.06.2012, uznesenie Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície,
oddelenie všeobecnej kriminality W.: O.-XXX/OVK-NZ-XXXX zo dňa 09.11.2011, oznámenie žalobcu

o zastavení vymáhania pohľadávky voči žalovanému 2/ zo dňa 26.06.2012, oznámenie škodovej
udalosti, uplatnenie nároku na náhradu škody, výzva poškodeného na úhradu škody zo dňa 16.11.2010,
marketingová dohoda, potvrdenie o podaní daňového priznania poškodeného za rok 2008, žiadosť o
náhradu škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 02.03.2011, lekárske
posudky o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia (č.l. 42, 63), lekárska prepúšťacia a

ošetrovateľská správa, daňové priznanie za rok 2009 vrátane sprievodného listu, potvrdenie riaditeľa
futbalového klubu zo dňa 08.02.2011, oznámenie L. poisťovňa, a.s. o poistnom plnení vo výške 6.435
Eur zo dňa 27.09.2010, výške 2.383 Eur zo dňa 30.03.2011, lekárske správy poškodeného, výzva
VZP a.s. na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zo dňa 04.05.2011, oznámenia
L. poisťovňa, a.s. adresované žalobcovi o úhrade škody poškodenému zo dňa 28.03.2012, výpis z

účtu žalobcu o úhrade žalovanej sumy z účtu H., a.s., emailová komunikácia žalobcu s poisťovňami
o existencii zmluvy o poistení PZP, výzva žalobcu na úhradu poistného plnenia zo dňa 25.05.2012
adresovaná žalovanému 1/ vrátane doručenky (č.l. 120-122), pokus o zmier v zastúpení žalobcu
advokátom zo dňa 14.08.2012, uznesenie prokurátorky Okresnej prokuratúry Nové Zámky 1 Pv
161/11-41 zo dňa 08.11.2012, záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu, zápis o prehliadke

poškodeného vozidla, oznámenie o L. poisťovňa, a.s. o poistnom plnení zo dňa 23.08.2012, znalecký
posudok č. 7/2010 B.. G. E., výzva H. a.s. na úhradu zo dňa 04.05.2011, oznámenie L. poisťovňa, a.s.
o poistnom plnení zo dňa 04.05.2012, vyúčtovanie L. poisťovňa, a.s. zo dňa 12.10.2012, vyúčtovanie
L. poisťovňa, a.s. zo dňa 02.11.2012, výpisy z H. a.s. z 10-11/2012, fotokópia vyšetrovacieho spisu
W.: O.-XXX/OVK-NZ-XXXX, uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky X Pv XXX/XX-

XXXX-XX zo dňa 05.08.2014, vyjadrenie L. poisťovňa, a.s. k žalobe v konaní sp. zn. XXRo/XXX/XX
zo dňa 17.12.2013, list L. poisťovňa, a.s. adresovaný žalovanému 2/ zo dňa 04.12.2008, oznámenie
L. poisťovňa, a.s. o zániku poistenia pre nezaplatenie poistného a upomienka zo dňa 10.06.2011,
výpis z inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 13.12.2007 do 21.06.2017, zápisnica o hlavnom
pojednávaní na Okresnom súde Nové Zámky sp. zn. XT/XXX/XX, poistná zmluva medzi L. poisťovňa,

a.s. a žalovaným 2/ zo dňa 12.12.2007 vrátane prílohy 1, rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
XT/XXX/XXXX zo dňa 12.09.2017 a z 09.01.2019, prehľad tržieb za rok 2009, zoznam zamestnancov,
výpis zo živnostenského registra, poskytnutie súčinnosti z Daňového úradu zo dňa 05.11.2018, lustrácie
v Sociálnej poisťovni ohľadne D. V., V. A., potvrdenie o poistení zodpovednosti vystavené L. poisťovňa
a.s. č. 6542970826/1, asistenčná karta L. poisťovňa a.s., tržby kuchyne, reštaurácie v 2009, ústavný

nález ÚS SR IV. S znalecký posudok B.. M. H. č. XX/XXXX. Strany nemali ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania, na čo súd vyhlásil dokazovania za skončené a dňa 07.10.2019 súd vyhlásil rozsudok tak
ako to vyplýva z jeho výrokovej časti.21. Súd na danú vec aplikoval najmä nasledovné právne normy:

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného v
čase dopravnej nehody, dňa 12.09.2009; ďalej len „ZoPZP“), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má
pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch
vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového
vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho

prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej
veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

Podľa § 4 ods. 1 ZoPZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 ZoPZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,..

Podľa § 4 ods. 3 ZoPZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil

príslušnýmsubjektomuplatnené,preukázanéavyplatenénákladyzdravotnejstarostlivosti,nemocenské
dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia,
dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia,
ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

Podľa § 4 ods. 3 ZoPZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné
plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 4 ZoPZP účinného 01.02.2009, poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo

zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve
dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti.

Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty. Podľa ods. 5 predmetného ust., ak poistenie
zodpovednosti zanikne počas poistného obdobia pre neplatenie poistného, osoba, ktorá má povinnosť

uzavrieť poistnú zmluvu podľa § 3 tohto zákona, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu na zostávajúcu časť
poistného obdobia s doterajším poisťovateľom. Poistná zmluva uzavretá počas tohto poistného obdobia
s iným poisťovateľom je neplatná. Podľa ods.6 predmetného ust., po zániku poistenia zodpovednosti
s výnimkou zániku poistenia zodpovednosti na motorové vozidlá podľa § 27 je poistník povinný bez
zbytočného odkladu odovzdať poisťovateľovi potvrdenie o poistení zodpovednosti a zelenú kartu.

Podľa § 15 ods. 1 ZoPZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený
uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa § 24 ods. 2 písm. b) ZoPZP, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné

plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia
zodpovednosti.

Podľa § 24 ods. 3 ZoPZP, poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2
proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti

poisťovateľovi podľa tohto zákona.

Podľa § 24 ods. 7, prvá veta ZoPZP, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa
odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.

Podľa§2písm.f)ZoPZP,naúčelytohtozákonasarozumiepoistenýmten,nakohosavzťahujepoistenie
zodpovednosti.Podľa § 2 písm. j) ZoPZP, prevádzkovateľom motorového vozidla fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.

Podľa § 24 ods. 9 ZoPZP, kancelária môže na základe dohody poveriť člena kancelárie výkonom
pôsobnosti podľa odsekov 2, 7 a 8 v mene a na účet kancelárie.

Podľa § 420 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení účinnom v čase dopravnej
nehody, dňa 12.09.2009; ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri
ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 427 ods. 1 a 2 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu

vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode

nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 429 OZ, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za
škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich
opatrovať.

Podľa § 430 ods. 1 OZ, namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez
vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie
dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.

Podľa § 438 ods. 1 OZ, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

Podľa § 164 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“), ak
súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v
ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie

podnet.

Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím
vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie

s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

22. Súd návrh žalovaného 2/ na prerušenie konania do právoplatného skončenia trestného konania
vedeného na Okresnom súde Nové Zámky sp. zn. XT/XXX/XXXX zamietol z dôvodu uvádzaného
už v uznesení odvolacieho súdu zo dňa 06.10.2015, od ktorého názoru sa súd neodklonil ani v
tomto štádiu konania, keďže spoločnú zodpovednosť prevádzkovateľa by bolo možné založiť aj v
prípade preukázania neoprávneného použitia dopravného prostriedku vo vzťahu ku konaniu, ktorým

umožní inému zneužitie dopravného prostriedku. V čase vyhlásenia dokazovania za skončené v
tomto konaní (a ani následne), súd nemá vedomosť o právoplatnom skončení trestnej veci. Keďže
podľa vedomosti súdu v súčasnosti prebieha odvolacie konanie, súd vychádzal z prezumpcie neviny
žalovaného 1/ ohľadne neoprávneného použitia vozidla žalovaného 2/ a dôkazy súd hodnotil vo vzťahu
k zodpovednosti žalovaných za škodu v zmysle vyššie citovaných ustanovení výlučne na základe
dokazovania vykonaného v tomto konaní.

23. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný v časti.
Žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo ZoPZP tým, že uhradil poškodenému škodu. Pretože
žalovaný 2/ nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 ZoPZP, vznikol žalobcovi
vočižalovanýmoprávnenýnároknazákladeustanovenia§24ods.7zákonaoPZP,atoprávoprotitomu,

kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 ZoPZP, na náhradu toho, čo za neho plnil. Z citovaných
ustanovení § 24 ZoPZP vyplýva, že predpokladom úspešného priznania nároku uplatneného v zmysle
§ 24 ods. 7 ZoPZP je: a) skutočnosť, že kancelária poisťovateľov (žalobca) vyplatila poškodenému
poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (čo v konaní pred súdom nebolo
sporné), b) za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. V danom prípade si žalobca

žalobou, ktorú súd posúdil ako v časti dôvodnú uplatnil voči žalovanému regresný nárok na plnenie
podľa ustanovenia § 24 ods. 7 ZoPZP, nakoľko z poistného garančného fondu poskytol poškodenému
G. D. poistné plnenie celkovo vo výške 20.130,74 Eur z čoho 2.383 Eur predstavuje náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia, 6.435 Eur náhradu za bolestné, 7.125,53 Eur náhradu nákladov vynaloženú
na zdravotnú starostlivosť a suma 4.160,21 Eur predstavuje náhradu nákladov v súvislosti s poškodením

motorového vozidla poškodeného, všetko v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou dňa 12.09.2009 v
čase, keď podľa skutkových zistení poistenie zodpovednosti predmetného motorového vozidla v zmysle
ustanovenia § 9 ods. 4 ZoPZP zaniklo, pretože žalovaný 2/ neuhradil včas poistné. Z poistnej zmluvy zo
dňa 12.12.2007 (č. návrhu 1330050318) medzi spoločnosťou L. poisťovňa a.s. a žalovaným 2/ vyplýva,
že poistné obdobie je jeden kalendárny rok. Bežné poistné je splatné prvý deň príslušného poistného

obdobia, teda za rok 2009 bolo poistné splatné dňa 01.01.2009. Podľa § 9 ods. 4 ZoPZP účinného v
danom čase, poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od
dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik
poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty. Poistné žalovaný 2/
uhradil až dňa 11.02.2009, čo nebolo v konaní sporné. Nezaplatením poistného, splatného 01.01.2009

v dohodnutej lehote splatnosti zaniklo v zmysle ustanovenia § 9 ods. 4 Zákona o povinnom zmluvnom
poistení poistenie zodpovednosti motorového vozidla žalovaného 2/ dňa 01.02.2009 o 24:00 hod., to
znamená, že v čase vzniku škody nebolo motorové vozidlo žalovaného 2/ povinne zmluvne poistené. To,
že poisťovňa neoznámila žalovanému 2/ zánik poistenia, pričom naďalej konala tak, ako keby poistenie
zodpovednostitrvalojeirelevantné,pretožezánikpoistenianezaplatenímpoistnéhodojednéhomesiaca

od dátumu jeho splatnosti nastáva priamo zo zákona a poisťovateľ nie je povinný tento zánik poistenia
poistníkom oznamovať, tak ako je to v prípade všeobecných druhov poistenia, na ktoré sa vzťahuje
všeobecná úprava poistenia podľa Občianskeho zákonníka. /podobne aj rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 07.06.2019/

24. K zodpovednosti žalovaného 2/: Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných
prostriedkovupravenáv§427až§431jeosobitnýmdruhomobčianskoprávnejzodpovednostizaškodu,
ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje
zavinené konanie. To však neznamená, že škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku
nemôže byť zavinená. Zavinenie však nie je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti. Ustanovenie §

427 upravuje subjekt tejto zodpovednosti bez ohľadu na to, prevádzkou akého dopravného prostriedku
bola škoda spôsobená. Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť
za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou
prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Čo treba považovať za osobitnúpovahu prevádzky Občiansky zákonník priamo nevymedzuje. Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto
prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom
dopravného prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami

technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie,
ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. Zdroje zvýšeného
nebezpečenstva spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré ani prevádzkovateľ, ani vodič nemôžu
vplývať. Preto je odôvodnená objektívna zodpovednosť. V záujme ochrany tretích (nezúčastnených)
osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzkovateľa. U prevádzkovateľa motorového

vozidla (kde škodlivé udalosti nastávajú vzhľadom na rozvoj motorizmu najčastejšie) je toto riziko
znášania následkov zodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou zmiernené tým, že každý
prevádzkovateľ je zo zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (zákon č. 381/2001 Z.z.). Objektmi zodpovednosti za škodu vyvolanou
osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku sú fyzické a právnické osoby vykonávajúce
dopravu. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem prevádzkovateľ dopravného prostriedku; je to pojem

širší ako pojem vlastník, pretože okrem vlastníka zahŕňa aj inú osobu, ktorá je na základe iného než
vlastníckeho práva oprávnená na trvalú prevádzku motorového vozidla. Prevádzkovateľ, ktorý požičal
inému motorové vozidlo ostáva prevádzkovateľom motorového vozidla, a tým aj zodpovedným za
škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky /rozsudok Krajského súdu sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa
27.05.2019/ Nitra.

25. Skutočnosť, že žalovaný 2/ je prevádzkovateľom vozidla nebola v konaní spornou. Žalovaný 2/ vo
svojom výsluchu uviedol, že vozidlo používal on, ale v danom čase (dopravnej nehody) ho nepoužíval,
keďže používal iné vozidlo. Nevie o iných ľuďoch, ktorí by ho používali, možno rodinní príslušníci. Na
otázku či niekedy požičal vozidlo žalovanému 1/ uviedol, že ho žalovaný 1/ na vozidle viezol, ale nevie

či ho riadil aj sám. Z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 09.01.2019
vyplýva, že žalovaný 2/ uviedol, že v čase keď prevádzkoval reštauráciu a bar tak poskytol žalovanému
1/ vozidlo. V čase dopravnej nehody už reštauráciu neprevádzkoval. Vozidlo poskytol žalovanému 1/ tak
desaťkrát. Žalovaný si pýtal súhlas na poskytnutie vozidla a v deň dopravnej nehody mu vyslovene nedal
súhlas, čoho svedkom bola aj jeho vtedy priateľka, G. E. A.. Kľúče od vozidla boli buď na recepcii alebo u

neho. Žalovaný 1/ naopak tvrdí, že vozidlo používal neobmedzene na pracovné účely, keďže podľa jeho
tvrdenia vykonával v hoteli E. prevádzkara na základe ústne uzatvorenej dohody a vozidlo používal aj na
súkromné účely. Kľúče od vozidla mal u seba. Z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. XT/XXX/
XXXX zo dňa 09.01.2019 vyplýva, že žalovaný 1/ uviedol, že si nespomína, že by mu niekedy žalovaný
2/ zakázal nejako nakladať s vozidlom. Pred každou jazdou neriešil so žalovaným 2/ kam ide a na čo

ide, oznamoval mu to len vtedy, keď bolo niečo špeciálne. Iba manželka žalovaného 2/ ako svedkyňa,
čo nebolo sporné ani v trestnom konaní, potvrdila tvrdenie žalovaného 2/, že žalovaný 1/ si pýtal dňa
12.09.2009 (pred dopravnou nehodou) vozidlo od žalovaného 2/ a tento mu vyslovene nedal súhlas.
Súd sa v tomto prípade stotožnil s námietkou žalovaného 1/, že výpoveď t.č. už manželky žalovaného 2/
nie je možné vyhodnotiť bez toho, aby súd zobral do úvahy aj všeobecný ekonomický záujem manželky

žalovaného v konaní na výsledku konania. Rovnako súd posudzuje aj dôveryhodnosť výpovedí svedkov,
ktorí sú kamarátmi, resp. známymi žalovaného 1/, G. H., Libora W., C. R., A. N., ktorí všetci potvrdili,
že žalovaný 1/ používal vozidlo, aj na súkromné účely, pričom kľúče mal pri sebe. Svedkyňa G.. E. A.
ďalej uviedla, že žalovaný 1/ si od žalovaného 2/ pri žiadaní o vozidlo kľúče nepýtal. Kľúče od auta
sa podľa jej vedomosti vo všeobecnosti nachádzali na recepcii v šuplíku, ale neoverovala si v ten deň

či tam kľúče boli. Uviedla, že žalovaný 2/ nešiel preveriť kľúče potom, čo mal zakázať žalovanému 2/
použiť vozidlo. Žalovaný 2/ sám uviedol, že kľúče od vozidla boli v šuplíku na recepcii, ktorý nebol
zamknutý. Z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 09.01.2019 vyplýva,
že žalovaný 2/ uviedol, že vozidlo bolo odparkované za hotelom. Ostatní svedkovia vypočutí v tomto
konaní nevylúčili, ani nepotvrdili, že by žalovaný 1/ mal k dispozícii vozidlo. Svedkyne, recepčné hotela,

B. E. a K. V. potvrdili, že žalovaný 2/ nechával nejaké kľúče o nejakého vozidla na recepcii. Svedkyňa
B. E. uviedla, že nevie o tom, že by mal žalovaný 1/ zverené nejaké vozidlo. Z rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 09.01.2019 vyplýva, že svedkyňa K. V. uviedla, že
žalovaný 1/ mal nejaké vozidlo, ktoré patrilo žalovanému 2/, pričom v dňoch kedy pracovala, videla,
že žalovaný 1/ vozidlo využíval. Kľúče od vozidla videla aj na recepcii. Nebola svedkom toh, že by

žalovaný 2/ zakazoval žalovanému 1/ používanie vozidla. Svedkyňa B. E. v prípravnom konaní uviedla,
že podľa jej názoru žalovaný 1/ vozidlo neukradol, ale mal ho k dispozícii. Predmetom dokazovania
bolo aj to, do akého času žalovaný 2/ prevádzkoval reštauráciu v hoteli E., pretože podľa tvrdenia
žalovaného 1/, tento mal zásobovať reštauráciu a ja žalovaný 2/ v trestnom konaní uviedol (ako jeuvedené vyššie), že poskytol žalovanému 1/ vozidlo, keď prevádzkoval reštauráciu a bar. Žalovaný 2/
tvrdí, že v čase dopravnej nehody už reštauráciu neprevádzkoval. Žalovaný 1/ tvrdí opak. Je pravda,
že v čase dopravnej nehody už mal nový prevádzkar V. A. reštaurácie živnosť na jej prevádzkovanie

a tento uviedol, že ju prevádzkoval od leta 2009. Žalovaný 1/ tvrdí, že vykonával aj iné činnosti pre
hotel. Svedkyňa K. V. uviedla, že žalovaný 1/ občas vybavil nejaké objednávky, na recepcii ich zvykol
zastupovať. To čo došlo zo strany žalovaného 1/ k prečinu neoprávneného použitia vozidla je predmetom
trestného konania vedeného na Okresnom súde Nové Zámky sp. zn. XT/XXX/XXXX, ktoré nie je t.č.
právoplatne skončené. Avšak, ako súd uviedol vyššie, ani v prípade odsudzujúceho trestného rozsudku

v danej veci nie je vylúčená spoločná zodpovednosť žalovaných v prípade, že použitie dopravného
prostriedku svojou nedbalosťou umožnil. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že žalovaný 2/ svojou nedbanlivosťou umožnil použitie vozidla žalovaným 1/, resp. inou osobou, keďže
v konaní má súd za preukázané, že vozidlo aj nechával odparkované za hotelom a kľúče od vozidla
na recepcii v nezamknutej zásuvke. Z dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaný 1/ používal, najmenej
desaťkrát, vozidlo s vedomím žalovaného 2/, pričom nikto nebol svedkom toho, že by si niekedy vozidlo

pýtal, okrem svedkyne G.. E. A. v deň dopravnej nehody dňa 12.09.2009. Na základe uvedeného nesie
žalovaný 2/ zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s vodičom vozidla.

26. K zodpovednosti žalovaného 1/: „Zákon výslovne nevymedzuje okruh osôb, ktoré treba považovať
za osoby poistené. Úmyslom zákonodarcu však bolo vymedziť okruh osôb, ktorých zodpovednosti sa

poistenie týka, čo najširšie (viď text dôvodovej správy k návrhu zákona k § 2). Tomu zodpovedá aj
samotné znenie ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., obsahom ktorého nie je taxatívny
výpočet osôb, na ktoré sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie. Okruh týchto subjektov je tu určený
univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej
zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žiadnu výnimku z okruhu osôb v

závislosti na tom, či niektorá osoba zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a nasl.
OZ alebo zodpovednosti založenej na zavinení v zmysle § 420 OZ, zákon neupravuje. To znamená, že
poisteným podľa tohto zákona je nielen prevádzkovateľ a ďalšie osoby zodpovedajúce za škodu podľa
§ 427 a nasl. OZ, ale aj osoby zodpovedajúce za škodu za podmienok uvedených v ustanovení § 420
OZ, ktorou môže byť napr. aj vodič vozidla. Ustanovenie § 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení

s § 4 ods. 1 citovaného zákona treba preto vykladať tak, že poisteným sa rozumie každý, kto za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá, bez zreteľa na to, či ide o osobu zodpovedajúcu
za škodu na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a nasl. OZ alebo o osobu zodpovedajúcu
za podmienok uvedených v ustanovení § 420 OZ. V nadväznosti na vyššie uvedené je potom treba
interpretovať aj ustanovenie § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. tak, že poisťovňa má nárok na

náhradu poistného plnenia, okrem poistníka, proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila.
Poisťovňa má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi motorového vozidla. Podľa dovolacieho
súdu opačný výklad citovaného ustanovenia nemá oporu v zákone.“ /rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 31. 8. 2010, sp. zn. 4 Cdo 54/2009/ V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR 4 Cdo/190/2014 z

24.06.2015: „Ustanovenie ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 328/2001 Z.z.
je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za
koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského
motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť

sa,čijevozidlopoistené).“Žalovaný1/tedazauvedenúškoduzodpovedáajevočinemudanýpostihový
nárok žalobcu, ktorý súvisí s nesplnením povinnosti presvedčiť sa, či je vozidlo poistené. Vodič pri
jazde motorovým vozidlo je vždy povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti. Z hľadiska
postihového nároku je podstatná povinnosť vodiča presvedčiť sa, či je vozidlo poistené. Uvedený záver
vyplýva aj z Rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. XXCo/XXX/XXXX z 15.03.2017.

27. V prejednávanej veci nie je možná aplikácia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich
činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Žalovaný 1/ síce tvrdil, že vozidlo používal aj na pracovné
účely pre žalovaného 2/, ale v čase dopravnej nehody riešil súkromné záležitosti. Tak ako uviedol

žalobca, zásadným kritériom pre záver, či v konkrétnom prípade bola škoda spôsobená v rámci činnosti
pre inú osobu je totiž miestny, časový a predovšetkým vecný (vnútorný, účelový) vzťah činnosti, pri
ktorej bola škoda spôsobená, k prevádzkovej (obchodnej) činnosti inej osoby, teda či objektívne išlo o
činnosť konanú pre túto osobu. V danej veci o takúto činnosť žalovaného 1/ pre žalovaného 2/ v časedopravnej nehody zjavne nešlo. V prejedávanej danej veci ale bola sporná skutočnosť, či žalovaný 1/
zavinil dopravnú nehodu, ktorou bola spôsobená škoda. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Žalovaný 1/ poukazuje na to, že žalovaný

1/ nemohol zabrániť škode ani pri vynaložení všetkého úsilia. S odkazom na § 193 CSP je súd viazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin. Žalovaný 1/ bol trestným rozkazom
Okresného súdu Komárno sp. zn. XXT/XX/XXXX zo dňa 01.06.2011, právoplatným dňa 03.05.2012,
uznaný za vinného za prečin ublíženia na zdraví G. D. pri dopravnej nehode dňa 12.09.2009. Rovnako
v znaleckom posudku B.. M. H. č. č. 62/200, kde sa znalec vyjadruje k možnosti zabrániť dopravnej

nehode u oboch vodičov, znalec konštatuje, že vodič vozidla zn. D. Y. D. nehode nemohol zabrániť a
vodičvozidlazn.OpelO.Y.Unemalmeniťsmerjazdydoľavaatedanemalprechádzaťdoprotismerného
jazdného pruhu. Na základe uvedeného má súd za to, že nie sú dané dôvody na exkulpáciu. Preto ak
žalobca spôsobenú škodu poškodenému z titulu dopravnej nehody zaplatil, čo v konaní sporné nebolo,
má aj voči žalovanému 1/ postihové právo.

28. V konaní nebolo namietané, že moderačné právo podľa § 450 OZ nemožno v tomto prípade
aplikovať, lebo predmetom konania nie je náhrada škody, hoci účelom poistného plnenia je škodu
nahradiť. Žalovaní ale poukázali na Nález Ústavného súdu SR z 31.01.2019, sp. zn. ÚS XXX/XXXX, v
zmysle ktorého je podľa nich aj v tomto konaní potrebné skúmať primeranosť náhrady s ohľadom na to,
či sa jedná o sumu konečnú, zohľadniť okolnosti, za ktorých škoda vznikla a skúmať pomery toho, kto

škodu spôsobil. Žalobca sa k aplikácii predmetného ústavného nálezu na danú vec nevyjadril (okrem
nemožnosti uplatniť moderačné právo). V predmetnej veci je podľa názoru súdu potrebné aplikovať
výlučne ZoPZP, teda v prípade poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla nie je možné aplikácia § 826 OZ. Z predmetného ústavného nálezu vyplýva: „Regresná náhrada
má plniť výchovný a nie likvidačný účel, a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody.

Primeranosť náhrady možno ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení,
či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať), zohľadnením okolností,
za ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním osobných, zárobkových a majetkových pomerov toho, kto
škodu spôsobil. Až posúdením týchto troch komponentov možno dospieť k záveru o tom, či regresná
náhrada je primeraná. Aplikácia dvoch komponentov - výšky plnenia a miery jej percentuálneho zníženia

aokolností,zaktorýchdošlokuškode-niejedostatočnýmpodkladomprezáveroprimeranostiregresnej
náhrady. Je nevyhnutné aplikovať súčasne aj tretí komponent, t. j. konkrétne pomery toho, kto škodu
spôsobil, lebo len tak možno dosiahnuť účel regresnej náhrady. Skúmanie pomerov toho, kto škodu
spôsobil, umožní primerane určiť výšku regresnej náhrady tak, aby plnila výchovný (odstrašujúci) účinok,
a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej náhrady nebola príliš nízka - keď nenaplní svoj účel a na

druhej strane, aby nebola (ekonomicky) likvidačná:“ Nie je možné ponechať bez povšimnutia, že v
prípade uvádzaného nálezu Ústavného súdu SR, žalovaný bol pod vplyvom alkoholu, keď spôsobil
dopravnú nehodu, pri ktorej utrpeli škodu na zdraví jeho spolujazdci, pričom bol žalovaný poistený
v Slovenskej poisťovni, a.s. pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Účelom poistenia zodpovednosti je ochrana poisteného, ktorý za týmto účelom platí poistné,

pričom regresný nárok či právo postihu voči poistenému má v takom prípade funkciu výchovnú,
čiastočne aj represívnu, ale nikdy nie devastačnú, ohrozujúcu život alebo existenciu poisteného. Ak
by poisťovateľ uplatnil postih v plnej výške vyplatených súm, poistenie zodpovednosti by stratilo svoj
zmysel. Uvedené závery vyplývajú jednak z uvedeného nálezu Ústavného súdu SR, ako aj z rozsudku
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/28/2017 zo dňa 22.02.2018. Samotné ustanovenie § 12 ZoPZP

upravuje nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré vyplatil z dôvodu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V prípade poistného plnenia za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, má Slovenská
kancelária poisťovateľov (ďalej len „kancelária“) podľa § 24 ods. 7 ZoPZP nárok na náhradu toho,
čo za osobu zodpovednú za škodu plnila. ZoPZP teda neupravuje či aj náhrada, ktorú uplatňuje

kancelária voči zodpovednej osobe musí zodpovedať zásade primeranosti. Súd nemá vedomosť o
judikáte, resp. rozhodnutí súdov vyššieho stupňa v obdobnej veci ako je vec prejednávaná. ZoPZP zrušil
vyhlášku č. 423/1991 Zb. Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovoval rozsah a
podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
do 31.12.2001. Podľa § 13, prvej vety vyhlášky, za tuzemské motorové vozidlo vzniká povinnosť platiť

poistné pridelením štátnej poznávacej značky a trvá do zániku motorového vozidla. Podľa § 11 ods. 4
vyhlášky, proti poistenému, ktorý v čase, kedy nastala skutočnosť, ktorá bola dôvodom vzniku poistnej
udalosti, bol v omeškaní s platením poistného, má poisťovňa právo na náhradu až do 50 % vyplatených
súm. Podľa dôvodovej správy k ZoPZP, na rozdiel od dovtedajšej úpravy zákonného poistenia bolo trebapri povinnom poistení zodpovednosti upraviť zmluvný spôsob vzniku a zániku poistného pomeru medzi
poistiteľom a vlastníkom, resp. držiteľom motorového vozidla. Aby sa vyhlo nepružnej úprave zakotvenej
v § 801 Občianskeho zákonníka, návrh počítal so zánikom poistenia, ak poistné nebolo zaplatené do

jedného mesiaca od jeho splatnosti, t. j. do 31. januára nasledujúceho roka. Vzhľadom na nepriaznivý
škodový priebeh tohto poistenia nemožno totiž od poistiteľov žiadať, aby garantovali poistnú ochranu
v takom rozsahu, ako sa to predpokladá v § 801 Občianskeho zákonníka. Pozn. súdu: Podľa § 801
ods. 1 až 3 OZ (súčasné znenie), poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo
jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. Poistenie zanikne

aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia
výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva
poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola
zaplatená len časť poistného. Poisťovateľ je povinný doručiť výzvu podľa prvej vety do jedného mesiaca
odo dňa splatnosti poistného. Ak nebola výzva podľa predchádzajúcej vety doručená, poistenie zanikne,
ak poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. Lehoty podľa odsekov 1 a

2 možno dohodou predĺžiť. Súdu sa teda javí s použitím historického výkladu ako nespravodlivé, aby
kancelária v prípade podľa § 24 ods. 2 psím. b) ZoPZP mohla právo uplatňovať bez akéhokoľvek
zohľadnenia okolností daného prípadu. Za účinnosti vyhlášky zákonné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vykonávala Slovenská poisťovňa, a. s. ZoPZP bola
zriadená kancelária, ako organizácia, ktorej príspevky jednotlivých poisťovní neslúžia na podnikanie, ale

na náhrady škôd z garančného fondu. S odkazom na právnu úpravu, ktorá predchádzala ZoPZP, nie
je podľa názoru súdu ani podľa súčasnej právnej úpravy poprieť účel regresnej náhrady. Na rozdiel od
poisteného má kancelária proti tomu za koho plnila v prípade nepoisteného vozidla právo na náhradu
vždy, t.j. nie iba v taxatívne vymedzených prípadoch (napr. za škody spôsobené prevádzkou motorového
vozidla pod vplyvom alkoholu). V prejednávanej veci žalovaný 2/ zaplatil poistné dňa 11.02.2009, t.j.

do desiatich dní od zániku poistenia. Žalovaný 2/ uviedol a v konaní nebolo rozporované, že asi až v
októbri 2009 sa mu ozvala L. poisťovňa a.s. s tým, že mu mala byť uložená pokuta pre oneskorené
oznámenie dopravnej nehody. Následne žalovaný 2/ navštívil pobočku, pričom zamestnanec poisťovne
mu žiadnym spôsobom neuviedol, že v danom čase nemal uzatvorenú platnú poistnú zmluvu. Od tohto
času až do r. 2011 prebehla komunikácia s poisťovňou výlučne iba ohľadne škodovej udalosti. Opätovne

bez toho, aby bol upozornený, že malo dôjsť k skončeniu poistnej zmluvy. To, že údajne nemal poistnú
zmluvu mu poisťovňa oznámila písomne až v r. 2011. Rovnako je potrebné zohľadniť okolnosti dopravnej
nehody. Je pravda, že žalovaný 1/ bol právoplatne odsúdený za prečin ublíženia na zdraví, keďže
nesprávne zareagoval pri tom ako mu do cesty vbehol jeleň. Žalovaný 1/ nebol pod vplyvom alkoholu,
škodu nespôsobil úmyselne. V čase nehody bol v domnení, keďže mal pri sebe karty poistenia (resp.

boli v aute), že poistenie trvá. Trpel po dopravnej nehode bolesťami hlavy a psychickými problémami,
pre ktoré sa nemohol dlhší čas zamestnať. Žalovaní 1/ má ukončené základné vzdelanie, sú voči nemu
vedené exekúcie v súhrne ohľadne 10 tis. Eur. V r. 2017 sa oženil a narodila sa mu dcéra. Súčasnosti
vykonáva sezónne práce v zahraničí. V súčasnosti je jeho priemerný mesačný zárobok 800-1.000 Eur v
čistom. Manželka je na rodičovskej dovolenke. Rodina žije v byte otca žalovaného 1/. Nevlastní žiadny

majetok. Žalovaný 1/ nevidí východisko z danej situácie. Žalovaný 2/ je ženatý, má dcéru nar. v 2011.
Bývajú v dome rodičov žalovaného 2/ a dokončujú rozostavaný dom v BSM žalovaného 2/ a jeho
manželky. Žalovaný 2/ je živnostníkom s mesačným príjmom 663,70 Eur. Súd nemá vedomosť o tom, že
by žalovaní vo vzťahu k poškodenému, resp. žalobcovi už plnili, avšak nie je možné vylúčiť ďalšie nároky.
Civilné konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 30C/206/2013 o zaplatenie istiny 26.040 Eur s

príslušenstvom nie je právoplatne skončené. Súd dospel k záveru, že primeraná náhrada je s ohľadom
na všetky hore uvádzané okolnosti, solidaritu žalovaných a celkovú sumu uplatňovaného nároku vo
výške 50%, čo zodpovedá aj právnej úprave z pred účinnosti ZoPZP. Vo vyššie uvádzaných prípadoch
súdy priznali náhradu v rozsahu jednej tretiny, ale v tomto prípade súd vzhľadom na výchovný účel
regresu zohľadnil skutočnosť, že v čase dopravnej nehody nebolo vozidlo poistené. Teda súd priznal

celkovo sumu 10.065,37 Eur, ktorá predstavuje 50% z celkovo žalovanej sumy 20.130,74 Eur. V danom
prípade s poukazom na Čl. 6 ods. 2 Základných princípov CSP súd zohľadnil špecifickú potrebu na
strane žalovaných vyplývajúcu z ich sociálneho postavenia, vyživovacej povinnosti k maloletým deťom
a ich príjmu, preto súd umožnil žalovaným priznanú sumu žalobcovi zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti
rozsudku. Táto lehota im poskytne dostatočný priestor na zabezpečenie si prostriedkov. Súd zvažoval

poskytnutie možnosti splatenia dlhu v splátkach, avšak námietku žalobcu, že žalovaní doteraz neplnili
voči žalobcovi nárok dobrovoľne v žiadnom rozsahu vyhodnotil ako opodstatnenú.29. Keďže žalovaní sa dostali do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, priznal súd žalobcovi
aj úroky z omeškania v zákonnej výške v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., resp. v ním
uplatnenej výške, ktoré neprevyšuje zákonný nárok, odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty

plnenie (č.l. 15, 120), t.j. vo vzťahu k istine 4.409 Eur (50% z 8.818 Eur) od 26.06.2012 do zaplatenia vo
výške 9% ročne. Vo vzťahu k istine 11.312,74 Eur si žalobca uplatnil úroky z omeškania od 22.01.2013
do zaplatenia. Avšak uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby o istinu 11.312,74 Eur bolo doručené
žalovanému 1/, ktorý je zodpovedný spolu so žalovaným 2/ spoločne a nerozdielne až 08.10.2013, preto
súd priznal úroky z omeškania z 50% uvedenej sumy 5.656,37 Eur od 08.10.2013 do zaplatenia. Vo

zvyšnej časti uplatňovaného nároku, súd nárok ohľadne úrokov z omeškania zamietol (výrok III.).

30. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vzhľadom
na50%úspechžalobcuižalovaných,súdrozhodoltak,žežiadnazostránnemánanáhradutrovkonania
právo.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Za každé spracovanie podania a jeho príloh v listinnej podobe a za spracovanie podania a jeho príloh
v elektronickej podobe doručeného inak ako do elektronickej schránky súdu, ak zákon ustanovuje
povinnosť doručovať podanie do elektronickej schránky súdu, bude uvedená osoba povinná zaplatiť

súdny poplatok vo výške 20 eur.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola
uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o

zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).