Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/113/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3710010505
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3710010505.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Gáboríka a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. februára 2012
prejednal odvolanie obžalovaného

L. U.
nar. XX.XX.XXXX o F. B., trvale bytom Q., C. XXX/XX, prechodne bytom Q., P. XX, okr. Q. Q.,

ktorépodalprotirozsudkuOkresnéhosúduvPovažskejBystricič.k.2T/285/2010-163zodňa30.06.2011
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici č.k. 2T/285/2010-163 zo dňa 30.06.2011 bol
obžalovaný L. U. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm.
b) Tr. zák., s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák., pretože hoci bol ako otec mal. J.
U., nar. XX.XX.XXXX, povinný podľa Zákona o rodine prispievať na jeho výživu najskôr po 23,23 €
mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, na základe rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici, sp.

zn. 9C/99/2002, zo dňa 27.02.2004, právoplatného dňom 10.08.2004, ktorým bol zároveň uznaný za
otca dieťaťa, neskôr počnúc mesiacom február 2008 mal prispievať po 39,83 € mesačne, vždy do 15-
teho dňa v mesiaci, na základe rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 7P/35/2007, zo
dňa 03.12.2007, právoplatného dňom 15.01.2008, v oboch prípadoch do rúk matky dieťaťa Y. U., nar.
XX.XX,XXXX, bývajúcej v U., na E... XXX/XX, túto povinnosť neplnil ani v mieste bydliska dieťaťa, ani
na inom mieste a úmyselne sa jej vyhýbal tak, že aj keď mal v kritickom období zamestnanie a určitý

príjem, a to z dohody o vykonaní práce v s.r.o. R. Bratislava, kde robil od 09.12.2004 do 31.12.2004, za
čo mu bolo vyplatených 87,89 €, po tom bol evidovaný na príslušnom Úrade práce v Banskej Bystrici,
ale z evidencie, ktorá trvala od 08.06.2006 bol pre nespoluprácu vyradený dňom 29.11.2006, potom bolo
zistené, že pracoval na dohodu o pracovnej činnosti v s.r.o. U. Q. - B., od 09.06.008 do 30.09.2008 a od
1.10.2008 do 30.11.2008, pričom zarobil priemerne mesačne 156,20 €, ďalej pracoval v s.r.o. V. P. Q.
Q.,od01.02.2009do23.06.2009, kedyzarobilpriemernemesačne244,89€,vkritickomobdobí poberal

aj dávky sociálneho charakteru, a to od augusta 2006 do novembra 2006, v sume 56,42 € mesačne a od
októbra 2009 do konca marca 2010 a od júla 2010 do konca septembra 2010 v sume 62,50 € mesačne,
pričom výživné na dieťa neplatil jeho matke vôbec, v kritickom období vyplácal Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny v Považskej Bystrici náhradné výživné, na základe rozhodnutia č. 2005/03047-01-NHV-
P, zo dňa 28.06.2005, počnúc dňom 01.02.2005, mesačne vo výške 23,24 € mesačne po zvýšení
výživného, na základe rozhodnutia č. 2005/0703047-08-NVH-P, zo dna 29.01.2008, počnúc dňom

01.09.2007, mesačne vo výške 39,83 €, čím mu za obdobie od augusta 2004 do konca júna 2011 (s
výnimkou obdobia od 08.03.2010 do 28.06.2010, kedy vykonával trest odňatia slobody v inej trestnejveci) vznikol dlh na výživnom voči matke dieťaťa v sume 1.470,37 € a Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny v Považskej Bystrici v sume 783,35 €.

Bol za to odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 36 písm. n) Tr. zák. a § 37 písm. m) Tr.
zák. k trestu odňatia slobody na 18 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol
obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote napadnutý odvolaním
obžalovaného. Obžalovaný v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa pochybil, pokiaľ ho uznal
vinným z predmetného prečinu. On sa necíti byť otcom maloletého J. U. a je si vedomý, že ani nie
je jeho otcom, pretože to doposiaľ krvnými skúškami nebolo preukázané. Žije slušným životom, je
zamestnaný a nezaslúži si ísť na 18 mesiacov do výkonu trestu za cudzie dieťa, ktoré nie je jeho. Preto
žiadal, aby krajský súd preskúmal predmetný rozsudok súdu prvého stupňa. Odvolanie bolo doplnené

aj písomným podaním na tento účel zvoleného obhajcu, v ktorom vytýkal, že podľa jeho názoru
neboli splnené podmienky na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného, pretože
tento nebol upozornený na možnosť preštudovania spisu a možnosť vykonať hlavné pojednávanie v
jeho neprítomnosti. Ďalej namietal, že obžalovaný je mentálne zaostalý a nechápe skutočnosti týkajúce
sa trestného konania. Pri určovaní druhu a výmery trestu mal súd prihliadnuť na tieto skutočnosti a

uložiť mu miernejší trest.

Krajský súd zaslal obžalovanému predvolanie na verejné zasadnutie na deň 28.02.2012, ktoré
obžalovaný prevzal dňa 15.02.2012 na obidvoch adresách, ktoré sú uvedené v jeho nacionáliách. Bol
poučený na možnosť vykonania verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti, ďalej na možnosť zvolenia

si obhajcu s tým, aby jeho meno oznámil krajskému súdu. Do dňa verejného zasadnutia obžalovaný
na toto predvolanie nereagoval, a preto odvolací súd v zmysle ustanovenia § 293 ods. 5 Tr. por. konal
verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti.

Keďže odvolanie bolo podané včas a osobou oprávnenou, odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ sa týka namietaných procesných pochybení, tu odvolací súd uvádza, že obžalovaný bol
riadne poučený podľa § 208 ods. 1 Tr. por. o možnosti preštudovania vyšetrovacieho spisu a

podania návrhov na doplnenie vyšetrovania, tak ako to vyplýva z č.l. 23 a 24 trestného spisu,
pričom týchto práv sa vzdal. V predvolaniach na hlavné pojednávanie bol obžalovaný poučený o
možnosti vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti, ako to vyplýva z predvolania na hlavné
pojednávanie na č.l. 152 trestného spisu. Hlavné pojednávanie zo dňa 19.04.2011 bolo odročené
na žiadosť obžalovaného, ktorý následne ďalšie predvolania na hlavné pojednávanie nepreberal, až

dňa 07.06.2011, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktoré muselo byť odročené na
deň 30.06.2011, sa obžalovaný telefonicky informoval o stave hlavného pojednávania, pričom bol
telefonicky upovedomený o novom termíne hlavného pojednávania na deň 30.06.2011, čo vzal na
vedomie. Keďže sa neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie tohto hlavného pojednávania, súd
vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti. Zo strany súdu prvého stupňa teda neprišlo k

žiadnym procesným pochybeniam. Z písomných podaní obžalovaného pritom nevyplýva, že by išlo o
mentálne zaostalú osobu.

Pokiaľ sa týka skutkového stavu, tento mal súd prvého stupňa riadne zistený a preukázaný na základe
dôkazov zadovážených v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní vykonaných. Napokon ani

samotný obžalovaný vo svojej výpovedi z prípravného konania nepopiera, že predmetné výživné
na maloletého J. U. neplatil a ako vyplýva z jeho ďalších podaní, ako aj z jeho odvolania, toto je
z dôvodu, že sa necíti byť otcom maloletého. Uvedená skutočnosť ho však trestnej zodpovednosti
nezbavuje, pretože v predmetnej trestnej veci existuje rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k.
9C/99/2002-116, právoplatný dňa 10.08.2004, ktorý určuje, že otcom maloletého J. U. je obžalovaný

L. U. a týmto mu zároveň bola stanovená povinnosť platiť na maloletého predmetné výživné. Pokiaľ
sa týka znaleckého dokazovania ohľadne určenia otcovstva, obžalovaný nezložil zálohu na znalecké
dokazovanie a k znalcovi sa napriek opakovaným výzvam nedostavil. V predmetnej trestnej veci sú
súdy rozhodujúce o vine obžalovaného povinné vychádzať z tohto právoplatného rozsudku a pokiaľobžalovaný v budúcnosti preukáže, že nie je otcom maloletého dieťaťa, táto skutočnosť bude dôvodom
na obnovu konania. Vychádzajúc z horeuvedeného teda odvolací súd odvolanie obžalovaného proti
výroku o vine nepovažoval za dôvodné.

Odvolací súd preskúmal aj výrok o treste napadnutého rozsudku, pričom ani tu zo strany súdu prvého
stupňa nezistil žiadne pochybenie. Obžalovanému hrozil trest odňatia slobody v rozpätí jedného roka
až päť rokov. Trest uložený vo výške 18 mesiacov sa javí byť trestom primeraným a zákonným,
pričom vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný už bol v minulosti viackrát súdne trestaný, správne mu

súd prvého stupňa uložil tento trest ako nepodmienečný. V tomto treste je zohľadnená predovšetkým
skutočnosť, že obžalovaný sa úmyselne vyhýba svojej povinnosti prispievať na výživu maloletého
dieťaťa. Napokon súd prvého stupňa nepochybil ani v tom, keď obžalovaného pre výkon uloženého
trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože tento
v posledných 10 rokoch pred spáchaním (resp. v priebehu páchania) predmetnej trestnej činnosti, bol
vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Z takto rozvedených dôvodov nepovažoval preto odvolací súd odvolanie obžalovaného za dôvodné a
toto potom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.