Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, August 21, 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 8P/47/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615200671
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kralovičová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1615200671.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletého Y. P.,

nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov N.. Y. W., nar.
XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom T., T. námestie č. XXXX/XX, zastúpenej advokátkou Mgr. Katarínou
Berkešovou, AK so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 5/10 a N.. T. P., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR,
bytom O., O. ul. č. XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Gabrielou Zelemovou, AK so sídlom Bratislava,
Heydukova ul. č. 16, v konaní o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu a o návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje maloletého Y. P., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Y. výživným vo výške 800 Eur mesačne počnúc
01.02.2015, ktoré výživné súd počnúc 01.08.2019 zvyšuje na sumu 1000 Eur, ktoré výživné je otec
povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné za obdobie od 01.02.2015 do 21.08.2019 vo výške 28 013,57 Eur súd povoľuje otcovi
splatiť v 6 - po sebe idúcich mesačných splátkach vo výške 4669 Eur, počnúc vykonateľnou tohto
rozhodnutia s tým, že omeškanie plnení jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého plnenia.

Otec je povinný prispievať na tvorbu úspor pre maloletého Y. sumou 300 Eur mesačne, počnúc
narodením maloletého Y. a následne od 01.02.2015 sumou 500 Eur mesačne , ktoré bude zasielať na
osobitý účet zriadený na meno maloletého Y..

Zročné výživné určené na tvorbu úspor za obdobie vo výške 11 000 Eur, súd povoľuje otcovi uhradiť v 11
posebeidúcichmesačnýchsplátkachpo1000Eurmesačnepočnúcvykonateľnosťoutohtorozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Otec má právo stretávať sa s maloletým Y. v každom nepárnom kalendárnom týždni v roku vždy v

pondelok od 15,30 hod. do 18,00 hod. a od piatka od 15,30 hod. do nedele do 18,00 hod. a v každom
párnom kalendárnom týždni v roku vždy v pondelok a štvrtok v čase od 15,30 hod. do 18,00 hod. a
v piatok od 15,30 hod. do 19,00 hod. s výnimkou obdobia od 10. júla do 20. júla a od 10. augusta do
20. augusta v každom párnom kalendárnom roku a s výnimkou od 01. júla do 9. júla a od 01. augusta
do 09. augusta v nepárnom kalendárnom roku.

Otec má právo stretávať sa s maloletým Y. počas obdobia od l. júla od 09,00 hod. do 09. júla do 19,00

hod. a od l. augusta od 09,00 hod. do 9. augusta do 19,00 hod. v každom párnom kalendárnom rokua v nepárnom kalendárnom roku od 10. júla od 09,00 hod. do 19. júla do 19,00 hod. a od 10. augusta
od 09,00 hod. do 19. augusta do 19,00 hod..

Otec má právo stretávať sa s maloletým Y. v každom párnom kalendárnom roku vždy 24. decembra od
09,00 hod. do 17,00 hod. a 26. decembra od 09,00 hod. do 19,30 hod., v nepárnom kalendárnom roku
dňa 25. decembra od 09,00 hod. do l. januára nasledujúceho / párneho / kalendárneho roka do 19,30
hod. a od 2. januára od 09,00 hod. do 6. januára do 19,30 hod..

Otec má právo stretávať sa s maloletým Y. každý párny kalendárny rok počas jarných prázdnin
vyhlásených MŠ SR pre daný školský rok a kraj vždy od pondelka prázdninového týždňa od 09,00 hod.
do nedele prázdninového týždňa do 18,00 hod.

Otec má právo stretávať sa s maloletým Y. každý nepárny kalendárny rok počas Veľkonočných prázdnin
od Zeleného štvrtka od 09,00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18,00 hod.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.01.2015 sa matka domáhala úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému Y. z dôvodu, že s otcom dieťaťa spolu nežijú - žiadala

zveriť maloletého Y. do jej starostlivosti a otca zaviazať platením výživného vo výške 1 500 Eur mesačne
počnúc narodením dieťaťa. Matka uviedla, že je rozvedená, na rodičovskej dovolenke a má jednu
vyživovaciu povinnosť k dieťaťu z jej manželstva. Konanie sa začalo viesť pod č. 8P/47/2015.

2. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.04.2015 sa matka domáhala vydania predbežného

opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloletého Y. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať predbežne
platením výživného vo výške 600 Eur mesačne, počnúc vykonateľnosťou uznesenia súdu. Svoj návrh
na vydanie predbežného opatrenia zdôvodnila tým, že otec je zamestnaný v zahraničí, jeho príjem je
cca. 3 800 Eur mesačne, okrem toho vlastní dva byty v O., ktoré prenajíma. Matka uviedla, že ona sama
je na materskej dovolenke a zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloleté dieťa, chce mu zabezpečiť

všetko len najlepšie - (bio - potraviny, prírodnú kozmetiku, kvalitné oblečenie a hračky). Uviedla, že otec
dieťaťa jej na výživu maloletého Y. platí 170 Eur mesačne, neuviedla, ako formou sa inak otec podieľa
na starostlivosti o maloletého, neuviedla, v akej forme sa uskutočňuje kontakt otca s dieťaťom, tento ani
nenavrhla upraviť (ani v riadnom návrhu, ani v návrhu na vydanie predbežného opatrenia).

3.Otecvosvojomvyjadrenídoručenomtunajšiemusúdudňa07.04.2015uviedol,žesúhlasísozverením
maloletéhodieťaťadoosobnejstarostlivostimatky,avšaksuvedenouvýškouvýživnéhosanestotožňuje.
Vyjadril sa, že pravidelne matke zasielal sumou v priemere vyše 500 Eur mesačne a to do dvoch rokov
veku maloletého dieťaťa. Vyjadril sa, že je ochotný platiť výživné primerané veku a skutočným potrebám
maloletého dieťaťa a zároveň prispievať na tvorbu úspor pre maloletého Y. sumou 300 Eur mesačne. V

otázke úpravy styku otca s maloletým dieťaťom žiadal styk upraviť nasledovne: každý párny víkend od
piatka 10,00 hod. do nedele 18,00 hod; každý nepárny týždeň od pondelka 09,00 hod. do 18,00 hod;
každý párny týždeň v utorok od 16,00 hod. do stredy do 10,00 hod.; počas letných prázdnin v nepárnom
roku tri týždne od 01.07. od 10,00 hod. do 22.07. do 18,00 hod.; počas letných prázdnin v párnom roku
tri týždne od 01.08. od 10,00 hod. do 22.08. do 18,00 hod.; počas vianočných sviatkov v párnom roku

od 24.12 od 10,00 hod. do 25.12. do 15,00 hod; na Nový rok vždy každý nepárny rok od 01.01. od 10,00
hod. do 18,00 hod.; počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok vo Veľkonočný pondelok od 09,00
hod. do 18,00 hod..

4. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.04.2015 sa otec domáhal vydania predbežného

opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého dočasne do starostlivosti matky, a jemu upravil stretávanie
sa s dieťaťom - v nepárny týždeň v pondelok od 09, 00 hod. do 18,00 hod. a počas víkendu od soboty
od 10,00 hod. do nedele do 19,30 hod., počas párneho týždňa v roku v utorok a stredu v čase od
16,00 hod. do 19,30. hod. Okrem toho v nepárny kalendárny rok počas letných prázdnin v čase od
01. júla od 10,00 hod. do 12. júla do 18,00 hod. a od 01. augusta od 10,00 hod. do 10. augusta do

18,00 hod. bez prítomnosti matky. Ako dôvod podania svojho návrhu na vydanie predbežného opatreniauviedol skutočnosť, že matka mu bráni v riadnom výkone jeho rodičovských práv tým, že mu znemožňuje
stretávať sa s maloletým, resp. mu umožňuje stretnutie iba vtedy, keď to vyhovuje jej, za jej prítomnosti,
pričom sa viackrát stalo, že v prítomnosti maloletého syna ho opakovane fyzicky i slovne vulgárne

napadla, vulgárne sa vyjadruje pred maloletým aj o jeho príbuzných. Uviedol, že matka stále žije v
jednej domácnosti so svojím bývalým manželom, ktorý sa s maloletým hráva, je s ním v neustálom
kontakte,pričomonakootecmátentokontaktobmedzenýaponechanýnasvojvôlimatky.Svojepodanie
doplnil o doklad o kúpe bytu v T. tak, aby mohol nerušene vykonávať svoj výkon práva v mieste bydliska
maloletého - teda v T.. Takisto uviedol, že od narodenia matke maloletého prispieva na výživu dieťaťa

jednak finančne - v súčasnosti posiela sumu 170 Eur. Konanie sa začalo viesť pod sp. zn. 8P/160/2015.

5. Uznesením zo dňa 18.05.2015 súd spojil konanie vedené pod č. k. 8P/47/2015 o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností a vydanie predbežného opatrenia na návrh matky konanie vedené pod
č. k. 8P/160/2015 o návrhu otca na vydanie predbežného opatrenia na úpravu stretávania sa otca s
maloletým na konanie spoločné, ktoré sa ďalej bude viesť pod číslom konania 8P/47/2015.

6. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 8P/47/2015 - 54 zo dňa 19.05.2015, právoplatným dňa 25.08.2015 v
spojenísuznesenímKrajskéhosúduvBratislaveč.11CoP390/2015-170zodňa12.08.2015,tunajšísúd
návrh matky na vydanie predbežného opatrenia zamietol a nariadil matke povinnosť umožniť stretávanie
sa otca s maloletým Y. každý nepárny kalendárny týždeň v roku v pondelok od 09,00 hod. do 18,00 hod.

v sobotu od 09,00 hod. do 19,00 hod., v nedeľu od 09,00 hod. do 19,00 hod. a každý párny kalendárny
týždeň v roku v utorok od 16,00 hod. do 19,00 hod., v stredu od 16,00 hod. do 19,00 hod.. Vo zvyšku
súd návrh otca zamietol.

7.Podanímdoručenýmtunajšiemusúdudňa04.03.2016saotecmaloletéhodieťaťavyjadril,ženavrhuje

upraviť styk otca s maloletým nasledovne: každý nepárny týždeň od piatka 15,00 hod. do nedele 19,00
hod; každý párny týždeň od pondelka 15,00 hod. do 19,00 hod. a od štvrtka 15,00 hod. do piatka 19,00
hod.; počas letných prázdnin v nepárnom roku tri týždne od 01.07. od 09,00 hod. do 22.07. do 19,00
hod.; počas letných prázdnin v párnom roku tri týždne od 01.08. od 09,00 hod. do 22.08. do 19,00 hod.;
počas vianočných sviatkov v nepárnom roku od 24.12 od 09,00 hod. do 25.12. do 15,00 hod, počas

vianočných sviatkov v párnom roku od 25.12 od 15,00 hod. do 26.12. do 19,00 hod; počas Silvestra a
Nového roka vždy z nepárneho roka na párny rok od 31.12. od 09,00 hod. do 01.01. do 19,00 hod.; počas
Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok vo Veľkonočný pondelok od 09,00 hod. do 19,00 hod., počas
Veľkonočných sviatkov každý párny rok vo Veľkonočný piatok od 09,00 hod. do 19,00 hod.. Zároveň
navrhol rozhodnúť o sporiacej časti výživného pre maloletého Y., tak, aby úspory, ktoré otec maloletého

dieťaťa už sporí, boli uložené na sporiacom účte v banke, evidovanom na meno a priezvisko maloletého
dieťaťa. Zároveň sa vyjadril, že žiada, aby matka maloletého dieťaťa nemohla s predmetnými úsporami
maloletého disponovať a obaja by mohli disponovať s predmetnými úsporami len po vzájomnej dohode
a to výlučne v prospech maloletého dieťaťa.

8. Na pojednávaní dňa 08.03.2016 matka uviedla, že trvá na zverení maloletého Y. do svojej
starostlivosti, upravila svoj návrh v časti výšky výživného tak, že výživné navrhla určiť vo výške 1000 Eur
mesačnepočnúc03.02.2013tedapočnúcnarodenímmaloletého, zároveňžiadalaurčiťpovinnosťotcovi
prispievať na úspory maloletého sumou 500 Eur mesačne, takisto počnúc dňom narodenia maloletého.
Matka uviedla, že žiada určiť povinnosť otca prispievať na výživu maloletého ( aj formou úspor) spätne,

od narodenia maloletého. Ako dôvody hodné osobitného zreteľa uviedla, že nemohla podať návrh na
začatie konania skôr, keďže vinou otca že nebolo určené otcovstvo k maloletému dieťaťu. Uviedla, že k
zapretiu otcovstva k maloletému zo strany jej manžela prišlo v konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. 5C/102/2013-22 zo dňa 17.04.2014. Matka sa zároveň vyjadrila, že k návrhu otca na úpravu
styku otca s maloletým dieťaťom sa vyjadrí až po vykonanom znaleckom dokazovaní, ktoré bude ona

navrhovať za účelom posúdenia rodičovských kompetencií otca. Uviedla, že zatiaľ nesúhlasí s návrhom
otca na úpravu styku tak, ako otec žiadal, nevylučuje však do budúcnosti takúto úpravu. Záverom
uviedla, že rovnako
nevylučuje možnosť dohody po vykonanom znaleckom dokazovaní.
Otec sa vyjadril, že súhlasí so zverením maloletého dieťaťa do starostlivosti matky. Uviedol, že v otázke

výškyvýživnéhonesúhlasísprednesenýmnávrhommatkyohľadnekonkrétnejsumyvýživnéhovovýške
1000 Eur mesačne. Uviedol, že výšku výživného ponecháva zatiaľ na úvahu súdu. Poukázal však na
to, že doposiaľ platil výživné vo výške 170 Eur mesačne. Uviedol, že túto sumu je ochotný platiť naďalej
a preplácať akékoľvek iné výdavky, ktoré matka preukázateľné vynaloží na maloletého Y., čo aj odnarodenia robí. Zároveň sa vyjadril, že súhlasí s tým, aby sa pre dieťa vytvárali úspory časťou výživného
vo výške 300 Eur mesačne, čo už aj robí od jeho narodenia (dôkaz je doložený v písomných podaniach).
Zároveň uviedol, že matka by musela zriadiť účet pre dieťa a tieto peniaze by otec na vinkulovaný účet

do plnoletosti dieťaťa previedol. Otec sa vyjadril, že čo sa týka úpravy styku, pridržiava sa svojho
písomného vyjadrenia. Záverom sa vyjadril k procesu určenia otcovstva k maloletému Y.. Uviedol, že
nie je jeho vinou, že matka neriešila, resp. nemyslela na to, ako skomplikuje určenie otcovstva tým,
že sa muselo konať najprv o zapretí otcovstva k maloletému. Uviedol, že podľa jeho názoru v danom
prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože on sám od počiatku sa hlásil k otcovstvu

maloletého Y., riadne prispieval nielen na maloletého Y. ale aj na výdavky matky pred narodením dieťaťa
a prispel aj zakúpením celej výbavičky pre maloletého (nábytok, kočík, kozmetika, oblečenie...) podľa
želania matky, matku vozil a prevádzal na vyšetrenia u odborných lekárov, viezol ju do pôrodnice...
Je síce pravdou, že keď s matkou boli spolu prvýkrát na matrike, nepodpísal zápisnice o súhlasnom
vyhlásení otcovstva k dieťaťu, pretože sa s matkou pôvodne dohodli, že maloletý bude mať priezvisko
po ňom, teda „P.“, čo však matka priamo na matrike zamietla, preto trval na tom, aby v rodnom liste bola

poznámka, že nesúhlasí s priezviskom maloletého „W.“. Po tom, ako matrikárka u
vedenú poznámku do rodného listu napísala, vyhlásenie o uznaní otcovstva podpísal. Takže aj toto
zdržanie v podstate spôsobila matka maloleté . Vyjadril sa, že pokiaľ by matka sama neprišla s návrhom
na znalecké dokazovanie, toto by sám navrhol, pretože podľa jeho názoru je to práve matka, ktorá v
mnohých situáciách nedokáže kontrolovať svoje správanie.

9. Na pojednávaní zo dňa 27.06.2019 sa rodičia zhodli na zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti matky.
Spornou zostala výška výživného pre maloleté dieťa a stanovenie počiatku povinnosti prispievať na
výživu maloletého dieťaťa. Matka sa vyjadrila, že navrhuje výživné bežné 600 - 700 Eur mesačne a k

tomu poplatok za materskú školu vo výške 350 Eur mesačne, teda spolu výživné vo výške cca. 1000
Eur mesačne a to od narodenia maloletého dieťaťa a to vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa,
pretože návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému mohla podať až po
určení otcovstva k maloletému dieťaťu.
Otecsavyjadril,žematkeplatiloddecembra2016výživnépremaloletéhoY. vovýške170Eurmesačne,

od nástupu maloletého Y. do materskej školy platil poplatok vo výške 350 Eur mesačne a zároveň od
narodenia maloletého vkladá na osobitný sporiaci účet sumu 300 Eur. Vzhľadom k uvedenému navrhol
určiť výživné vo výške 200 Eur mesačne a dodal, že na základe želania matky má maloletý Y. u neho
všetko potrebné oblečenie, obutie a hračky, ktoré mu zakupuje on.
Spornou čiastočne zostala aj otázka úpravy styku otca s maloletým Y.. Matka poukázala na skutočnosť,

že vzhľadom k tomu, že maloletý Y. nastupuje od septembra do 1. triedy základnej školy, chcela by, aby
sa cez týždeň Y. vracal domov skôr - o 18,00 hod., takisto v nedeľu. Matka uviedla, že nemá v zásade
problém, aby maloletý Y. prespal u otca počas víkendov, len sa nevie stotožniť s tým, že by otec chodil
s maloletým počas týchto víkendov na chalupu, pretože maloletý by podľa nej pravdepodobne nevedel
zvládnuť dvojhodinovú cestu tam a dvojhodinovú cestu späť. Čo sa týka prázdnin, takisto sa vyjadrila,

že relatívne s týmto nemá problém, avšak vie si predstaviť upraviť styk iba cez týždeň.

10. Na pojednávaní zo dňa 21.08.2019 sa matka vyjadrila, že súhlasí s úpravou styku otca s maloletým
dieťaťom, s výnimkou stretávania počas prázdnin - letných, kedy matka žiadala, aby maloletý Y. bol
jeden celý týždeň počas prázdnin s otcom a jeden celý s matkou a následne by platilo stretávanie ako

počas bežného roka. Inak obaja rodičia zotrvali na svojich doterajších návrhoch čo sa týka zverenia
maloletého Y. a určenia výživného. Otec sa vyjadril, že si myslí, že sú s matkou maloletého na dobrej
ceste, aby sa v budúcnosti vedeli spolu dohodnúť aj na stretávaní sa otca s maloletým, je si vedomý
toho, že dohoda má stále prednosť, aj ústna, on sám je ochotný akceptovať želanie maloletého dieťaťa,
ak by sa chcel vrátiť k matke aj skôr, ako bude určené alebo ako sa s matku dohodnú.

11. Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa súhlasil so zverením maloletého Y. do osobnej
starostlivosti matky. Uviedol, že stretávanie sa Y. s otcom navrhuje tak, ako sa vyjadril samotný
maloletýY.,žemutakétostretávanievyhovuje; čosatýkaprázdnin,takistonavrhujúvariantutýždňového
striedania tak, aby Y. trávil prázdniny rovnomerne s oboma rodičmi. V otázke výšky výživného kolízny

opatrovník uviedol, že túto ponecháva na úvahu súdu.

12. Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámil sa s rodným listom
maloletého dieťaťa, súhrnom výdavkov otca na maloleté dieťa, fotografickým materiálom, e-mailovýmikomunikáciami, listom zo dňa 03.04.2014, faktúrou SPP zo dňa 21.12.2013, zaplatenými pokladničnými
blokmi, výpisom prevodov na účet matky, lustráciu otca v Sociálnej poisťovni, správou Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 11.01.2016, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Malacky o poberaní prídavku na dieťa za rok 2015, 2016, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Malacky o poberaní rodičovského príspevku na dieťa za rok 2015, 2016, potvrdením zo
Sociálnej poisťovne zo dňa 13.01.2016, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa
13.01.2016, potvrdením o príjme otca za rok 2015, daňovým priznaním k daní z príjmov fyzickej osoby
- otca za rok 2014, potvrdením o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti - otca za rok

2014, správou zo Sociálnej poisťovne zo dňa 04.01.2016, faktúrou SPP zo dňa 21.12.2015, výpisom z
osobnéhoúčtuzarok2014zodňa14.05.2015,zmluvouosplátkovomúverezodňa27.03.2015,poistkou
v spoločnosti Amslico AIG Life zo dňa 18.10.2000, poistením vozidla v spoločnosti Alianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., zo dňa 11.12.201, rozhodnutím č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.02.2015, potvrdením o
podaní daňového priznania k daní z príjmov fyzickej osoby - otca za rok 2014, evidenčným listom
vlastníka bytu zo dňa 21.05.2015, dohodou o preddavkových platbách za elektrinu od ZSE zo dňa

08.06.2015, faktúrou zo spoločnosti PreVas, s.r.o., zo DŇA 01.07.2015, rozhodnutím č. XXXXXX/XXXX
zo dňa 29.05.2015, rozhodnutím č. G zo dňa 21.04.2015, daňovým priznaním k daní z príjmov fyzickej
osoby - otca za rok 2015, potvrdením o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti - otca
za rok 2015, potvrdením o príjme otca za rok 2016, rozhodnutím č. XXXXXX/XXXX zo dňa 10.03.2016,
znaleckým posudkom vypracovaným PhDr. Igorom Obuchom - č. 7/2018 doručeným tunajšiemu súdu

dňa 10.04.2018, potvrdením o poistnom vzťahu zo dňa 07.06.2016, správou Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Malacky zo dňa 05.02.2019, úradným záznamom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Malacky zo dňa 24.04.2019, potvrdením o poistnom vzťahu zo dňa 07.02.2018, potvrdením o príjme
matky, potvrdením o príjme otca za rok 2017, potvrdením o podaní daňového priznania k daní z príjmov
fyzickej osoby - otca za rok 2016, daňovým priznaním k daní z príjmov fyzickej osoby - otca za rok

2016, potvrdením o podaní daňového priznania k daní z príjmov fyzickej osoby - otca za rok 2017,
daňovým priznaním k daní z príjmov fyzickej osoby - otca za rok 2017, potvrdením o podaní daňového
priznania k daní z príjmov fyzickej osoby - otca za rok 2018, daňovým priznaním k daní z príjmov fyzickej
osoby - otca za rok 2018, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 14.08.2019,
spisom tunajšieho súdu č. 8P/516/2014, rozsudkom Okresného súdu trnava č. 18C/28/2016-266 zo

dňa 30.01.2017, ako aj ostatným obsahom spisovného materiálu a zistil, že rodičia maloletého nie sú
manželia, nežijú v spoločnej domácnosti.

13. Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu č. 5C/102/2013-22 zo dňa
17.04.2014, právoplatným dňa 04.06.2014, súd určil, že bývalý manžel matky maloletého dieťaťa nie

je otcom maloletého Y..
Rodičia maloletého Y. následne určili otcovstvo k maloletému súhlasným vyhlásením na príslušnom
matričnom úrade, nedohodli sa však na priezvisku maloletého.
Na tunajšom súde sa pod sp. zn. 8P/516/2014 viedlo konanie o určenie priezviska dieťaťa na základe
podnetu príslušného matričného úradu. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. 8P/516/2014-129 zo dňa

08.03.2016, právoplatným dňa 20.04.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.
20CoP/72/2016-187 zo dňa 15.02.2017, tak, že priezvisko maloletého Y. W. nar. XX.decembra XXXX
v X. - L., z rodičov N.. T. P., rod. P., nar. XX. Y. XXXX v O. a N.. Y. W., rod. Y., nar. XX.H. XXXX v U.,
bude : „P.“. Matka dňa 19.06.2017 podala vo veci dovolanie; Najvyšší súd SR svojím uznesením zo dňa
11.12.2017 podanie matky odmietol.

Na tunajšom súde sa pod sp. zn. 8P/100/2016 viedlo konanie o uloženie výchovného opatrenia, kedy
súd svojím rozhodnutím č. 8P/100/2016-22 zo dňa 28.04.2016, právoplatným dňa 25.05.2016, nariadil
maloletému Y. W., nar. XX.XX.XXXX a rodičom N.. T. P., nar. XX.XX.XXXX a N.. Y. W., nar. XX.XX.XXXX,
výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v trvaní l5
hodín na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pre Bratislavu 4; odborné poradenstvo bolo

zamerané na zvládnutie rodičovských úloh rodičmi, naučenie sa akceptovať vzájomnú úlohu rodičov
a naučenie sa spolu komunikovať tak, aby bol eliminovaný dopad rozporov medzi rodičmi na maloleté
dieťa.

14. Otec maloletého dieťaťa je slobodný, žije v súčasnosti v spoločnej domácnosti s priateľkou,

ktorá je rozvedená a ktorá má už dve plnoleté, zárobkovo činné deti. Otec je počas celého obdobia
konania zamestnaný v spoločnosti H.B.K. H. R., s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie
od decembra 2016 do mája 2019 vo výške 5645,76 Eur. Zároveň je otec majiteľom niekoľkýchnehnuteľností - rodinného domu v obci W., ktorý v súčasnosti otec obýva aj so svojou priateľkou a dvoch
bytov, ktoré prenajíma, pričom z prenájmu týchto nehnuteľností má čistý mesačný príjem 400 Eur.
Otec na výživu maloletého Y. od februára 2015 do teraz prispieval nasledovne:

február 2015 vo výške 50 Eur, marec 2015 vo výške 271,73 Eur, apríl 2015 vo výške 170 Eur, máj 2015
vovýške0Eur,jún2015-december2015(6x170Eur)spoluvovýške1190Eur,január2016-december
2016 (12 x 170 Eur) spolu vo výške 2040 Eur, január 2017 - december 2017 (12 x 170 Eur) spolu vo
výške 2040 Eur, január 2018- december 2018 (12 x 170 Eur) spolu vo výške 2040 Eur, január 2019 -
august 2019 (8 x 170 Eur) spolu vo výške 1360 Eur; celkom spolu vo výške 9161,73 Eur.

Na školné prispieval v období od novembra 2017 do decembra 2017 (2x 320 Eur) spolu vo výške 640
Eur, od januára 2018 do decembra 2018 (12 x 324,5 Eur) spolu vo výške 3894,50 Eur, od januára 2019
do júla 2019 ( 7 x 355,7 Eur) spolu vo výške 2490,20 Eur; celkom spolu vo výške 7024,70 Eur.
Okrem toho maloletý má v domácnosti otca svoju vlastnú, kompletne vybavenú izbu, v záhrade priestor
na interaktívne hranie a oddych (otec maloletému vybudoval resp. zabezpečil záhradný domček), k
dispozícii u otca má maloletý Y. kompletný šatník .

Otec iné vyživovacie povinnosti okrem maloletého Y. nemá.

15. Matka maloletého Y. je rozvedená, žije sama s maloletým Y., starší syn, pochádzajúci z manželstva
matky, je plnoletý, zdržiava sa viac v zahraničí (študuje v L.) - keďže je študentom tretieho ročníka
vysokej školy, matka má ešte k nemu vyživovaciu povinnosť. Momentálne matka prispieva na výživu

tohto plnoletého dieťaťa sumou 50 Eur mesačne, nakoľko plnoletý syn popri štúdiu pracuje - vyučuje
na škole a zároveň má aj ďalšie zamestnanie, je v podstate finančne sebestačný, zároveň je výživné
pre plnoleté dieťa zabezpečované aj zo strany bývalého manželka matky, teda otca tohto dieťaťa. Otec
plnoletého T. v spoločnej domácnosti s matkou maloletého Y. už nebýva, má samostatnú domácnosť.
Do 3 rokov veku maloletého Y. poberala matka rodičovský príspevok. Prvýkrát nastúpila do práce v

októbri 2017 a v tomto medziobdobí bola vedená ako matka starajúca sa o dieťa do 6 rokov veku dieťaťa,
beznárokunafinančnýpríspevok(poberalaibaprídavkynadvedeti), maloletýY.vtomčasenavštevoval
materskú školu iba na pol dňa.
V súčasnosti matka pracuje ako učiteľka základnej školy, má však uzavretý pracovný pomer iba na
dobu určitú - počas zastupovania kolegyne počas jej práceneschopnosti - kolegyňa sa do práce vracia.

Matka v tomto zamestnaní má priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od septembra 2018 do mája
2019 vo výške 635 Eur plus 44,79 Eur ako daňový bonus za dieťa, naďalej poberá prídavok na dieťa
ako dávku štátu. Zatiaľ inú prácu nájdenú nemá, nové zamestnanie si hľadá. Matka má vysokoškolské
vzdelanie. Je vlastníčkou bytu, v ktorom žije spolu s maloletým Y..

16. Okresný súd v Trnave svojím rozsudkom č. 18C/28/2016-266 zo dňa 30.01.2017 schválim medzi
rodičmi zmier, ktorým sa otec maloletého zaviazal zaplatiť matke príspevok na výživu nevydatej matke
vo výške 1500 Eur. Matka podala svoj návrh dňa 29.01.2016, pričom sa domáhala aby súd zaviazal
otec prispievať na jej výživu sumou 500 Eur mesačne od 01.01.2014 do 30.06.2014 a vo výške 237,29
Eur za obdobie od 01.01.2015 do 31.01.2015, otec uvádzal, že matke za obdobie od augusta 2012 do

dvoch rokov veku maloletého Y. zaplatil sumu 15 268,84 Eur, čo by vychádzalo na sumu cca. 477 Eur
mesačne, matka tieto vyjadrenia otca sporovala. Súd ustálil, že za sporné obdobie otec matke uhradil
minimálne sumu 9 000 Eur. Rodičia vo veci uzavreli zmier. Vo svojom rozhodnutí zároveň súd upozornil
a upriamil rodičov na to, aby svoje osobné konflikty neprenášali do rodičovského vzťahu k maloletému
Y., maloletý Y. potrebuje oboch rodičov a títo by sa mali v záujme svojho spoločného dieťaťa naučiť

komunikovať. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.03.2017.

17. Maloletý Y. má v súčasnosti šesť rokov, v septembri 2019 začne navštevovať základnú školu.
Doteraz navštevoval súkromnú materskú školu v T. s mesačným poplatkom (školným) 350 Eur,
ktoré hradil otec maloletého. Maloletý nenavštevuje žiadne platené záujmové krúžky. Zdravotný stav

maloletého dieťaťa je dobrý.

18. Zo zvukového záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 14.08.2019 z
pohovoru vykonaného s maloletým Y. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky vyplýva, že
maloletý Y. nebol vopred od rodičov upovedomený, za akým účelom s ním bude vykonávaný pohovor;

počas pohovoru bol kľudný, na odpovede ohľadne rodičov odpovedal stroho, ale zrozumiteľne a na
ostatné otázky týkajúce sa hračiek a hier, ktoré má rád, odpovedal rozvito a s radosťou. Uviedol, že s
priateľkou otca si rozumie, tá sa k nemu správa milo. Maloletý Y. sa vyjadril, že u otca má svoju vlastnúizbu, záhradu, v ktorej pestuje zeleninu a hrá futbal. Uviedol, že u otca neprespáva a asi by ani nechcel.
Maloletý uviedol, že súčasný model starostlivosti o neho mu vyhovuje, nechcel by na ňom nič meniť.
19. Zo znaleckého posudku č. 7/2018 vypracovaného znalcom PhDr. Igorom Obuchom, doručením

tunajšiemu súdu dňa 10.04.2018 vyplýva, že znalec v rámci výsledkov psychologického vyšetrenia
oboch rodičov maloletého dieťaťa nezistil známky duševného ochorenia u ani jedného z rodičov. Znalec
sa vyjadril, že obaja rodičia sú ťažšie prispôsobivé osoby; už od začiatku ich vzťahu sa vyskytovali
nejaké problémy, ktoré podľa vyjadrenia znalca vyústili do súdneho konania a rozsiahlych podaní a
vyjadrení oboch rodičov. Znalec v nadväznostina obsiahlosť rôznych vyjadrení zo strany rodičov uviedol,

že každému z nich uniká záujem o maloleté dieťa a nie sú schopní spolu komunikovať.
Znalec uvádza, že maloletý Y. mal v čase znaleckého dokazovania skoro päť rokov (obdobie staršieho
predškolského veku), maloletý disponuje psychickou vyspelosťou, ale objavili sa známky, ktoré môžu
poukazovať na mierne zvýšené úzkostné tendencie ako aj impulzivitu spojenú s neistotou v rámci
základných rodinných vzťahov ( napr. odmietnutie kresby členov rodiny).
Znalec udáva, že pre maloletého najbližšou vzťahovou osobou je postava matky; táto mu poskytuje

z jeho pohľadu väčšiu istotu ako postava otca. Znalec sa vyjadril, že v postave otca má maloletý Y.
mierny chaos, nakoľko istú dobu žil v spoločnej domácnosti s matkou a jej (bývalým) manželom, taktiež
pôvodne mal Y. aj priezvisko totožné s týmto mužom, teda iné ako jeho biologický otec. Zároveň však
znalec odporučil, aby sa maloletý Y. pravidelne a relatívne často stretával s otcom. Znalec považoval za
dôležité, aby maloletý Y. u otca pravidelne prespával a to v záujme upevnenia ich vzájomného vzťahu.

Znalec uviedol, že obaja rodičia deklarovali silný vzťah k svojmu synovi. Podľa vyjadrenia znalca obaja
rodičia však majú problémové osobnostné črty, ktoré však ani u jedného z nich nedosahujú taký stupeň,
ktorý by ich diskvalifikoval z plnenia rodičovskej role. Znalec uviedol, že úroveň komunikácie medzi
rodičmi je slabá, rodičia spolu málo komunikujú a vzhľadom k tomu by nebolo vhodné v terajšej situácii
zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

20. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine , súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnostiam rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť za strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

21. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej

starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati Rodič, ktorému nebolo maloleté
dieťaťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom
dieťati domáhať na súde.

22. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

23. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

24. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,

c) správa majetku dieťaťa.

25. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práv a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

26. Podľa § 36 ods. Zákona o rodine, veta prvá a druhá, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.27. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že ak sa rodičia maloletého dohodli už skôr na tom, ktorý z nich
bude mať maloleté dieťa vo svojej výchove, a ak bola táto dohoda schválená rozhodnutím súdu, potom

dôvody odôvodňujúce zmenu takéhoto rozhodnutia musia skutočne dosiahnuť intenzitu zmeny pomerov
vo všetkých ich aspektoch /IV. ÚS 14/2000 (ÚS ČR)/.
28. Pri rozhodovaní o zverení maloletého Y. do starostlivosti jedného z rodičov, s prihliadnutím na
zákonné ustanovenia, s prihliadnutím na vykonané dokazovanie a s prihliadnutím na vyjadrenia oboch
rodičov ako aj kolízneho opatrovníka, súd zveril maloletého Y. do osobnej starostlivosti matky; obaja

rodičiavyjadrilisúhlasstakýmtorozhodnutím,otecuviedolženetrvánazverenímaloletéhodostriedavej
osobnej starostlivosti. Súd pri tomto rozhodnutí zároveň prihliadal na citové väzby maloletého dieťaťa,
aktuálne výchovné prostredie a vytvorený model starostlivosti o maloleté dieťa, jeho vývojové potreby,
pri súčasnom rešpektovaní práva dieťaťa na zachovanie rovnoprávneho a rovnocenného vzťahu k obom
rodičom. Súd mal preukázané, že matka riadne vykonáva svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovstva a
starostlivosť, ktorú dieťaťu poskytuje, je v záujme jeho výchovy, zdravia a všestranného rozvoja.

29.Čosatýkaúpravystretávaniasaotcasmaloletým,súdnanávrhmatkynariadilznaleckédokazovanie
(matka požadovala preukázať „schopnosť“ otca „postarať sa“ o maloletého - teda či otec zvládne
a riadne zabezpečí starostlivosť o maloletého, by bol maloletý u neho. Súd mal pri rozhodovaní o
úprave stretávanie sa otca s maloletým - zo znaleckého posudku, zhodných tvrdení rodičov, vyjadrenia

maloletého dieťaťa, za dostatočne preukázané, že otec maloletého dieťaťa je dostatočne spôsobilý
postarať sa o maloletého Y.. Otec je spôsobilý sa o maloletého riadne postarať a vytvárať mu podmienky
pre jeho zdravý psychický, fyzický a sociálny vývoj; správanie sa otca, jeho povahové vlastnosti, jeho
vzťah k maloletému Y. ( jedná sa o jediné dieťa otca) nenaznačujú, že by negatívne vplýval na maloleté
dieťa - je teda bez najmenších pochybností namieste stretávanie sa otca s maloletým Y..

30. Tunajší súd vzhľadom na genézu celého prípadu (nielen tohto konania ale aj konania o určenie
priezviska maloletého Y.), poukazuje na skutočnosť, že úlohou rodiča ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, je, aby uplatňoval pri styku s maloletým dieťaťom len pozitívnym
spôsobom svoju úlohu vo výchove dieťaťa; naproti tomu úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa zverené

do osobnej starostlivosti je, aby so zreteľom na záujem maloletého dieťaťa na prospešnom styku s
druhým rodičom vytváral priaznivé podmienky pre styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to hlavne
vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. Zároveň je nevyhnuté, aby sa rešpektovalo
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a tiež právo druhého rodiča,
ktorému nie je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

31. Doterajší kontakt maloletého Y. s otcom funguje momentálne na základe vydaného neodkladného
opatrenia tunajšieho súdu, ktoré bolo následne potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave,
pričom obaja rodičia zhodne uviedli, že sa v podstate na bežnom styku otca s maloletým vedia dohodnúť,
problémy majú iba pri dohode na prespaní maloletého Y. u otca - matka s týmto stále nie je stotožnená,

preto tunajší súd pokladá za nevyhnuté určiť presné časové úseky stretávania sa otca s maloletým Y..

32. Bežné stretávanie sa otca s maloletým Y. súd ponechal tak, ako bolo upravené doteraz platným
neodkladným opatrením, avšak s ohľadom na plánovaný nástup maloletého dieťaťa na základnú školu
súd upravil v pracovnom týždni čas návratu maloletého do domácnosti matky na 18,00 hodinu. Zároveň

súd pozmenil stretávanie sa otca počas letných prázdnin, kedy určil periodicitu striedania maloletého
dieťaťa na deväť dní u otca, následne deväť dní u matky a zvyšok ponechal na bežnú úpravu styku,
nakoľko z doterajšieho dokazovania má súd za preukázané, že maloletý Y. je navyknutý na matku a
vzťah otca s maloletým Y. je potrebné zintenzívňovať postupnými krokmi.

33. Záverom tunajší súd apeluje na rodičov, že akákoľvek deformácia vzťahu rodiča s dieťaťom v
dôsledku odcudzenia je neskôr napraviteľná len veľmi ťažko. Je preto v záujme maloletého dieťaťa,
aby matka umožnila otcovi pravidelný ( a čo najširší) kontakt s maloletým Y., v rámci ktorého by aj
otec mohol realizovať výchovné pôsobenie na maloleté dieťa. Maloletý Y. potrebuje aj mužský vzor
správania sa, otec je v plnej miere mu ho poskytnúť - súd napr. poukazuje na zručnosť otca v rôznych

remeselných, záhradníckych a iných domácich prácach, maloletý Y. bude mať možnosť sa na týchto
podieľať a získavať tak zručnosti, ktoré mu matka nevie poskytnúť. Je nevyhnutné zdôrazniť povinnosť
matky, bez ohľadu na jej vzťah k otcovi (matka napr. doteraz spochybňuje rozhodnutie súdu o priezvisku
maloletého, aj napriek vyjadreniu maloletého, že je so svojím priezviskom spokojný, čo tiež neprispievak upevňovaniu vzťahu syn - otec) , nielen maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, ale mu ho i
osobne odovzdať v určenom čase a mieste, viesť maloletého k úcte k otcovi a umožniť mu nerušený
pobyt u otca, bez zasahovania do programu, ktorý otec maloletému pripraví a vyvarovať sa následného

„zisťovania“ názoru maloletého na pobyt u otca.

34. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

35. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.

36. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%

zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

37. Podľa § 62 ods. 4, veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

38. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
39. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

40. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

41. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré na seba berie.

42. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

43. Podľa § 76 ods. 3 Zákona o rodine, v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného
rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa
predpisov občianskeho práva.

44. Podľa § 76 ods. 4 Zákona o rodine, plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až
po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

45. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

46. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného

možné len na návrh.

47. Podľa § 217 ods. 1, prvej vety, CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.48. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na
plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

49. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky
možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena
pomerov.

50. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

51. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

52. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k
maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova
zmysle, ale aj všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka a jeho všestranný rozvoj.
Pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, nie

sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové
(prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom
získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 27/1970). V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej
povinnosti rodičov k dieťaťu bude vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni
rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené

výživným určeným v zodpovedajúcej miere (R 14/1966).
53. Pri ustálení výšky výživného súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov
oboch rodičov, zohľadnil vek dieťaťa, skutočnosť, že maloleté dieťa navštevovalo so súhlasom oboch
rodičov súkromné predškolské zariadenie a od septembra 2019 začne navštevovať základnú školu, jeho
zdravotný stav, vývojové potreby ako aj celkový vývoj životných nákladov a zaužívaného štandardu,

ktorý bol maloletému dieťaťu doteraz oboma rodičmi vytvorený.
54.Procesomdokazovaniasúdzistil,žeotecjezamestnanýspriemernýmčistýmmesačnýmpríjmomvo
výške 5645,76 Eur. Matka do troch rokov veku dieťaťa poberala rodičovský príspevok, prvýkrát nastúpila
do práce v októbri 2017 a v tomto medziobdobí bola vedená ako matka starajúca sa o dieťa do 6 rokov
veku dieťaťa, maloletý Y. navštevoval materskú školu iba na pol dňa, pričom matka v tom čase už

nepoberala žiadne sociálne dávky, poberala iba prídavky na dieťa. V súčasnosti matka pracuje ako
učiteľka základnej školy, má však uzavretý pracovný pomer iba na dobu určitú - počas zastupovania
kolegyne počas jej práceneschopnosti - kolegyňa sa do práce vracia, s priemerným čistým mesačným
príjmom za obdobie od septembra 2018 do mája 2019 vo výške 635 Eur plus 44,79 Eur ako daňový
bonus na dieťa. Zatiaľ prácu inú nájdenú nemá, nové zamestnanie si hľadá. Matka má jednu ďalšiu

vyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi, ktorému prispieva sumou 50 Eur mesačne, otec iné
vyživovacie povinnosti nemá. Matka je v súčasnosti vlastníčkou bytu v T., v ktorom býva spolu s
maloletým,jednásabyt,ktorýpôvodnenadobudladoBSMspolusosvojímmanželom,otecjevlastníkom
viacerých nehnuteľností - rodinného domu, v ktorom býva, dvoch bytov, ktoré prenajíma a rekreačnej
chalupy.

55. Pri takto preukázanom skutkovom stave súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého
mesačne výživným vo výške 800 Eur mesačne počnúc 01.02.2015, teda od podania návrhu matkou a
toto výživné od 01.08.2019 zvýšil na sumu 1000 Eur mesačne už aj s ohľadom na skutočnosť, že
maloletý nastupuje od septembra 2019 do 1. triedy základnej školy a matka musí maloletému zabezpečiť

potreby do školy, bude mať teda zvýšené výdavky na dieťa; pri určení výšky výživného teda vyhovel
návrhu matky iba sčasti (matka žiadala určiť výživné vo výške 1.500 resp. neskôr 1000 Eur mesačne
počas celého obdobia). Súd vzal do úvahy (okrem príjmu a majetkových pomerov oboch rodičov, ich
schopností a možností) aj tú skutočnosť, že otec maloletého Y. sa od jeho narodenia podieľal na výžive
maloletého dieťaťa finančne ale aj materiálne, prispieval aj na potreby matky v čase gravidity, takmer

plnou mierou sa podieľal na zakúpení výbavičky a potrieb pre maloletého Y.. Tunajší súd poukazuje
na skutočnosť, že otec od narodenia dieťaťa matke preplácal hotové výdavky, ktoré jej vznikli nielen
s bežným chodom starostlivosti o dieťa, ale zakupoval maloletému veci podľa želaní matky, pričom sa
jednalo všetko o výrobky bio kvality ( či už sa týka oblečenia, kozmetiky, stravy), zároveň si zabezpečil(kúpil) byt v T., aby sa mohol čo najčastejšie stretávať s maloletým Y.. Súd vzal do úvahy aj fakt, že
otec maloletého dieťaťa bol nútený maloletému Y. zriadiť v jeho domácnosti kompletné vybavenie pre
maloletého, nakoľko matka maloletého odmietala (a doteraz odmieta) otcovi poskytnúť akékoľvek veci

(a to aj bežného denného charakteru) pre maloletého. Otec vzhľadom na blaho, spokojnosť a komfort
dieťaťa tieto veci zabezpečil vo vlastnej réžii - aj toto poukazuje na vzťah otca k maloletému dieťaťu,
teda že jeho záujem nie je len formálny, ale cíti k maloletému naozaj silné otcovské puto.

56. Súd nevyhovel návrhu otca určiť výšku bežného výživného v rozsahu 200 Eur mesačne; a to

najmä s poukazom na výšku príjmu, ktoré otec pravidelne, stabilne a dlhé roky dosahuje. Súd má za
to, že otcom navrhnutá výška výživného by vzhľadom na jeho mesačný čistý príjem v hodnote 5645,76
Eur mesačne a zároveň aj vzhľadom k jeho príjmu príjem z prenájmu nehnuteľností mesačne vo výške
400 Eur, bola v absolútnom nepomere k príjmu matky a maloletý by tak u rodičov mal nerovnomernú
životnú úroveň. Súd poukazuje na skutočnosť, že obaja rodičia akceptovali matkou nastavenú životnú
úroveň maloletého (súkromná škôlka, finančne náročné oblečenie, potraviny, kozmetika), ktoré potreby

vzhľadom na príjem otca mohli dieťaťu zabezpečiť. Do budúcnosti však by tieto náklady mohol bez
problémov znášať iba otec, matka zo svojho príjmu ( aj keď v súčasnosti nie je zamestnaná, súd
poukazuje na skutočnosť, že aj doposiaľ matka dosahovala vo svojich zamestnaniach príjem takmer 5-
násobne nižší ako otec) by tieto potreby pre maloletého zabezpečovať nemohla. Takto matka bude mať
možnosť aj sama tieto potreby pre maloletého aj naďalej zabezpečovať a nežiadať o ne zakaždým otca.

Výživné je určené pre pokrytie všetkých potrieb maloletého, slúži nielen na bežnú výživu (suma 270
Eur mesačne pre maloletého by bol príspevok otca pre maloletého vo výške 9Eur/deň, čo je v podstate
iba pokrytie celodennej stravy pre maloletého), ale má slúžiť na všestranný rozvoj maloletého dieťaťa,
zabezpečiť mu životnú úroveň, na akú bolo zvyknuté a akú mu rodičia do tej doby poskytovali, toto
výživné pokrýva bežné potreby dieťaťa - oblečenie, obutie, náklady na školu, náklady na bývanie, ale aj

mimoriadne výdavky - krúžky, záujmy, lekársku starostlivosť, dovolenky... teda všetky potreby kultúrneho
človeka, samozrejme za predpokladu, že rodičia sú schopní finančne tieto náklady hradiť.

57. Otec na výživu maloletého Y. od februára 2015 do teraz prispieval nasledovne: február 2015 vo
výške 50 Eur, marec 2015 vo výške 271,73 Eur, apríl 2015 vo výške 170 Eur, jún 2015 - december 2015

spolu vo výške 1190 (6 x 170 ) Eur, január 2016- december 2016 spolu vo výške 2040 (12 x 170 ) Eur,
január 2017 - december 2017 spolu vo výške 2040 (12 x 170 ) Eur, január 2018- december 2018 spolu
vo výške 2040 (12 x 170 ) Eur , január 2019 - august 2019 spolu vo výške 1360 (8 x 170) Eur;
celkom teda otec matke zaplatil na výživu maloletého sumu 9161,73 Eur.
Za školné v období od novembra 2017 do decembra 2017 otec uhradil poplatok spolu vo výške 640

(2x 320 ) Eur, od januára 2018 do decembra 2018 spolu vo výške 3894,50 (12 x 324,50 ) Eur, od
januára 2019 do júla 2019 spolu vo výške 2490,20(7 x 355,7) Eur, celkom teda titulom školného uhradil
maloletému sumu 7024,70 Eur.
Uvedené platby otca ( 9161,73 Eur + 7024,70) vo výške 16.186,43 Eur súd započítal otcovi ako
zaplatené výživné pre maloletého (materiálne plnenie otca pre maloletého pred narodením maloletého

resp. tesne po narodení maloletého súd vyhodnotil ako podiel otca na zakúpení výbavičky pre
maloletého, ostané materiálne plnenia - potraviny, oblečenie, hračky, .... súd považoval za prirodzenú
časť starostlivosti otca o vlastné dieťa, preto sa ani nezaoberal výškou týchto výdavkov ( tieto sa v
podstate ani nedajú presne vyčísliť, keďže rodičia si vzájomne sporujú, čo kto kúpil a zaplatil, okrem
toho otcom doručené domáce potraviny (ovocie, zelenina..) sa ani vyčísliť nedajú. Preto tieto náklady

otca do zaplateného výživného súd nezahrnul.

58. Pri takto určenom výživnom vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od 01. 02.2015 ( matka podala
svoj návrh dňa 238.01.2015) doteraz vo výške 28.013,57 Eur (44 200 - výživné, ktoré mal otec uhradiť
podľa súdneho rozhodnutia - 16.186,43 - doteraz otcom uhradené výživné = 28.013,57 Eur); ktoré súd

otcovi povolil splatiť v 6 - po sebe idúcich mesačných splátkach vo výške 4669 Eur, počnúc vykonateľnou
tohto rozhodnutia s tým, že omeškanie plnení jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého
plnenia; súd povolil otcovi splatiť uvedenú čiastku jednak vzhľadom, na výšku danej splátky, jednak aj s
poukazom na skutočnosť, že otec si svoju povinnosť prispievať na výživu maloletého Y. plnil, jednak vo
forme finančnej, jednak vo forme materiálnej, bolo by preto nespravodlivé od otca požadovať uhradenie

dlžného výživného jednorazovo.

59. Súd stanovil počiatok vyživovacej povinnosti od podania návrhu matkou, resp. od prvého dňa
nasledujúceho mesiaca - matka podala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností dňa28.01.2016, neakceptoval teda a zamietol návrh na určenie počiatku povinnosti platiť výživné otcovi od
narodenia dieťaťa. Súd neuznal argumenty matky, že z objektívnych dôvodov nemohla podať návrh skôr,
keďže otec maloletého odmietol podpísať zápisnicu o určení otcovstva a najprv bolo potrebné zaprieť

otcovstvo k maloletému.

60. Pri rozhodovaní o uznaní mimoriadnych okolností ( dôvodov hodných osobitného zreteľa) pri určení
počiatku povinnosti otca platiť výživné, súd dospel k záveru, že matkou udávané dôvody nespĺňajú
podmienky akceptácie týchto dôvodov. V zákone o rodine nie sú explicitne uvedené dôvody hodné

osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného na maloleté dieťa, je teda na uvážení súd, čo bude
pokladať za takéto dôvody; vzhľadom na rozhodovaciu prax súdov, dôvody hodné osobitného zreteľa
je treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu ( rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
09.06.2016, sp. zn. 19 CoP 32/2016 alebo rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 16.03.2016, sp.
zn. 10 CoP7/2016.)
V prvom rade súd musí poukázať na skutočnosť, že matka maloletého v čase nadviazania známosti

(intímneho vzťahu) s otcom maloletého bola vydatá, jej vzdelanie odôvodňuje záver, že si musela byť
vedomá rizík takéhoto vzťahu, keď naviac vedome odmietala antikoncepciu a vedela o tom, že samotný
otec sa nebránil tomu (túžil , stať sa otcom dieťaťa. To, že mohla podať návrh na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinnosti k maloletému až po tom, ako jej (bývalý) manžel zaprie otcovstvo k
maloletému, nemôže byť brané na ujmu biologického otca maloletého dieťaťa. Otcovstvo k maloletému

Y. bolo zapreté rozsudkom tunajšieho súdu č. 5C/102/2013-22 zo dňa17.04.2017; podľa vyjadrenia
oboch rodičov sa obaja zúčastnili procesu uznania otcovstva maloletého súhlasným vyhlásením na
matrike už v lete 2014, k podpisu tohto vyhlásenia otcom nedošlo z dôvodu nezhody rodičov na
priezvisku maloletého (matka trvala na tom, že maloletý Y. bude niesť jej priezvisko, otec sa dožadoval
určenia priezviska po ňom) - takisto túto skutočnosť nemožno brať iba na úkor otca maloletého dieťaťa

už aj s ohľadom na skutočnosť, že to bol práve otec maloletého dieťaťa, ktorý sa nebránil tomu, stať
sa otcom a ako otec sa choval aj počas gravidity matky, aj keď bola ešte stále vydatá (manželstvo
matky bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. 9P/48/2012-38 zo dňa 01.06.2012). Takisto otec
prispieval na výživu matky aj maloletého - podľa vyjadrenia otca za obdobie od augusta 2012 do dvoch
rokov veku dieťaťa matke uhradil sumu cca. 15 000 Eur ( Okresný súd Trnava v konaní č. 18C/28/2016

túto sumu ustálil ako minimálne 9 000 Eur) , matku sprevádzal na kontroly a vyšetrenia, viezol ju do
pôrodnice, zabezpečil pre potreby svoje a matky maloletého ( predpokladal, že po rozvode manželstva
matka bude s ním žiť v partnerskom zväzku a budú maloletého Y. vychovávať spoločne) byt (tento
vyberala matka maloletého Y.), od narodenia maloletého prejavoval o neho záujem, zakupoval mu veci
podľa želania matky, od narodenia prispieval aj finančne, prispieval na tvorbu úspor pre maloletého

- teda sa choval ako rodič - otec. To, že nakoniec rodičia maloletého spolu nezačali žiť a k určeniu
otcovstva maloletého došlo až v decembri 2014, nie je možné pripísať iba na vrub otca maloletého
dieťaťa (už Okresný súd Trnava vo svojom vyššie citovanom rozhodnutí vytkol rodičom ich vzájomné
správanie a poukázal na potrebu komunikácie medzi nimi a potrebu odsunúť vzájomné rozpory, keď aj
tunajší súd v rámci dokazovania v konaní č. 8P/516/2014 a 8P/47/2016 dospel k záveru, že to bola skôr

matka , ktorá bránila otcovi vo výkone jeho rodičovských práv). Súd preto považoval za nespravodlivé, a
v konečnom dôsledku aj v rozpore s dobrými mravmi (§3OZ), zaviazať otca platením bežného výživného
počnúc narodením maloletého dieťaťa.
61. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za
odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení

výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu
poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

62. Súd mal z vykonaného dokazovania, aj s poukazom na svoje zhodnotenie zisteného stavu, za
dostatočne preukázané, že otec maloletého dieťaťa je vzhľadom na svoj dlhodobý príjem a svoje
majetkové pomery , schopný časť svojej vyživovacej povinnosti plniť aj týmto spôsobom - teda tvorbou
úspor. Otec sám od narodenia maloletého založil maloletému Y. sporiaci účet, na ktorý podľa vlastného
vyjadrenia pravidelne prispieva sumou 300 Eur mesačne. Pri tomto výživnom preto svojím výrokom dal

do súladu faktický stav so stavom právnym; keďže však majetkové a príjmové pomery otca odôvodňujú
prispievať na túto tvorbu úspor aj vyššou sumou, Súd poukazuje na skutočnosť, že predmetné finančné
prostriedky ( takto vytvorené úspory pre maloleté dieťa) môžu v budúcnosti pokryť náklady na výživu
maloletého dieťaťa v prípade straty príjmu rodičov (otca) v takom rozsahu, v akom je v súčasnosti.63.Keďžesúdzaviazalotcapovinnosťouprispievaťvýživnýmnamaloletédieťaajvoformeúsporsumou
300 Eur mesačne, počnúc narodením maloletého Y. a následne od 01.02.2015 sumou 500 Eur mesačne,

pri takto určenom výživnom vzniklo otcovi zročné výživné aj na tvorbe úspor za uvedené obdobie vo
výške 11 000 Eur, ktoré súd povolil otcovi uhradiť v 11-tich po sebe idúcich mesačných splátkach po
1000 Eur mesačne počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia.
Otec mal pri takto určenom výživnom zaplatiť nasledovne: február 2013 - január 2015 : 24 mesiacov x
300 Eur = 7.200 Eur, od februára 205 do augusta 2019 vrátane : 55 mesiacov x500Eur=27 500 Eur,

teda spolu 34 700 Eur. Od narodenia maloletého otec na osobitný účet maloletého vložil sumu 23 700
Eur; rozdiel medzi uvedenými sumami tvorí zročné výživné na tvorbu úspor.

64. Pokiaľ matka požadovala bežné výživné vo výške 1000Eur mesačne (od narodenia maloletého) a
tvorbu úspor pre maloletého vo výške 500 Eur ( takisto od narodenia maloletého) , súd v tejto časti návrh
matky zamietol; dôvody určenia výšky výživného aj výšky úspor súd uviedol vyššie.

65. Pri takejto sume výživného ( 800+500 resp. 1000 + 500) otec bude mať pre seba, svoje potreby,
potreby svojej rodiny ako aj pre potreby maloletého Y. v jeho domácnosti dostatok prostriedkov (pri jeho
príjme otcovi zostane cca. 4000 Eur) na zabezpečenie všetkých adekvátnych potrieb potrebných na
plnohodnotný život.

66. Súd záverom takisto ako Okresný súd v Trnave poukazuje na skutočnosť, že maloleté dieťa nie je
„majetkom“ ani jedného z rodičov, ani jeden z rodičov nemá právo ( pokiaľ tohto rodičia nediskvalifkujú
iné skutočnosti) obmedziť druhého v rodičia v jeho rodičovských právach, nemôže upierať dieťaťu právo
aj na druhého rodičia a jeho rodinu (širšiu), naopak, musí byť nápomocný, aby dieťa akceptovalo a

prijímalo aj rodiča, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, musí ho učiť k úcte k tomuto rodičovi a
podporovať rozvoj ich vzájomných vzťahov.

67. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 355 ods. 1 CSP, podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 44 ods. 1 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu (Zákon
č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).