Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 11, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 21C/81/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106232256
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. René Milták
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2022:1106232256.24

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. René Miltákom, v právnej veci žalobcu: X.. F.E.
Q., P.., D. R. U. X., XXX XX Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska č. 71, Bratislava, o náhradu nemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo 15.10.2006, doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.10.2006, sa domáhal
vydaniarozhodnutia,ktorýmbysúduložilžalovaným1./Slovenskárepublika-Ministerstvospravodlivosti
Slovenskej republiky, 2./ S.. E. V., 3./ JUDr. H. Š., 4./ S.. K. S., povinnosť na náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 33.193,92 Eur (1.000.000,- Sk) s príslušenstvom.

2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tvrdením, podľa ktorého rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.
3 Cob 166/2006-330 zo dňa 03.07.2006 obsahoval vo svojom odôvodnení difamujúce, nepravdivé a
nezákonné skutkové zistenia vo vzťahu k osobe žalobcu, konkrétne:
1. "Dohodou o postúpení pohľadávky uzatvoril X.. F. Q., ktorý bol do 28. júla 2000 konateľom
žalobcu" - str. 3,
2. "O dohode o postúpení pohľadávky X.. F. Q. neinformoval spoločníkov, ani valné zhromaždenie a

konal v rozpore so zákazom konkurencie" - str. 3,
3. "Rozpor s dobrými mravmi hodnotí odvolací súd hlavne z toho dôvodu, že Ing. F. Q., ktorý dohodu
podpísal ako konateľ žalobcu bol väčšinovým spoločníkom a tiež konateľom žalovaného" - str. 4,
4. "Jeho vzťahy a konanie v spoločnosti žalobcu vyústili do jeho odvolania z funkcie konateľa žalobcu
dňa 28. júla 2000" - str. 4,
5. "Takéto rozhodnutie očakával a preto sa rozhodol uzavrieť takúto dohodu o postúpení pre svoju

spoločnosť, ktorá je však nevýhodná pre spoločnosť žalobcu, ktorému ostali len nevýhodné povinnosti
z postúpenej pohľadávky" - str. 4,
6. "Ak bol skutočný dôvod na uzavretie dohody bezodplatne, nič nebránilo Ing. Q. tento do textu dohody
zakomponovať a špecifikovať" - str. 4
3. V priebehu konania došlo k zmene petitu žalobného návrhu, a to tak, ako je uvedené v uznesení
Okresného súdu Bratislava I, č.k. 21C 81/2006-51 zo dňa 28.07.2008.

4. Následne rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č.k. 21C 81/2006-133, zo dňa 31.10.2008 došlo
k zamietnutiu žaloby žalobcu.
5. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 7Co 263/2009-188, zo dňa 19.04.2011 potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa.
6. Na základe uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.k. 6 Cdo 149/2011-231, zo dňa
26.09.2012 došlo k zrušenia rozsudkov odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa v tejto veci v spojení

s opravným uznesením zo dňa 23.09.2009, č.k. 21C 81/2006-175 a vráteniu veci súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, v častitýkajúcej sa otázky účastníctva v konaní na strane žalovaného nespĺňalo požiadavku presvedčivosti.
Odvolací súd totiž v záhlaví rozsudku označil na strane žalovaného jeden subjekt, a to Slovenskú
republiku, zastúpenú štyrmi zástupcami - Ministerstvom spravodlivosti SR a sudkyňami Krajského súdu

v Bratislave S.. E. V., S.. H. Š. a S.. K. S., no v rozpore s tým na strane 19 odôvodnenia
rozsudku v prvom odseku uviedol, že v konaní išlo o štyroch žalovaných, a to: 1/ Slovenskú republiku,
zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, 2/ Slovenskú republiku zastúpenú S..
E. V., 3/ Slovenskú republiku, zastúpenú S.. H. Š. a 4/ Slovenskú republiku, zastúpenú S.. K. S..
Záhlaviu rozsudku o jedinom účastníkovi konania na strane žalovaného odporoval aj odsek 3 na strane

20 odôvodnenia, v ktorom odvolací súd konštatoval správnosť právneho záveru súdu prvého stupňa,
podľa ktorého "odporkyne v 2. až 4. rade" nie sú pasívne legitimované v tomto konaní. Nesúladnosť
odôvodnenia rozsudku vyplývala aj z odseku 1 na strane 21 rozsudku, v ktorom odvolací súd vyslovil
záver, že sudkyne označené žalobcom za zástupkyne štátu, sa stali účastníčkami konania so všetkými
právami a povinnosťami z toho vyplývajúcimi. Kým pasívne legitimovaným subjektom, voči ktorému
je uplatňovaný nárok na náhradu škody spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci

mohol byť v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. len štát, pasívne legitimovaným subjektom, voči ktorému
je uplatňovaný nárok na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka bol pôvodca
neoprávneného zásahu do osobnostných práv. Pokiaľ by však k zásahu do
osobnostných práv malo dôjsť časťou odôvodnenia rozhodnutia súdu, zastáva dovolací súd názor,
že pasívne legitimovaným subjektom v konaní o ochranu osobnosti je v takomto prípade tiež štát.

Vzhľadom na podobnosť slovenskej právnej úpravy občianskoprávnej ochrany
osobnosti s českou právnou úpravou tohto inštitútu dal dovolací súd do pozornosti súdu prvého stupňa
nálezÚstavnéhosúduČeskejrepubliky,sp.zn.I.ÚS310/05,vktorombolvyslovenýnázor,že aj
odôvodnením rozsudku možno zasiahnuť do osobnostných práv ako priamo účastníka konania, tak
aj tretej osoby. Takéto porušenia je však treba zvažovať s ohľadom na funkciu odôvodnenia, najmä

preto, aby súdu bolo umožnené vykonávať jeho funkciu, teda jasne a podrobne vysvetliť, aký skutkový
stav bol v danom prípade zistený a aké je jeho právne posúdenie. Z tohto dôvodu možno vo vzťahu
k odôvodneniu súdneho rozhodnutia uvažovať o prípadnom neoprávnenom zásahu do osobnostných
práv len celkom výnimočne.
7. Po vrátení veci tunajšiemu súdu, došlo dňa 23.01.2014 k vydaniu uznesenia, č.k. 21C 81/2006-246,

na základe ktorého tunajší súd odmietol žalobný návrh v časti subjektov, oprávnených konať za štát,
označených ako: senát Krajského súdu v Bratislave v zložení: 2. S.. E. V., 3. S.. H. Š., 4. K.
S., všetci s adresou pracoviska Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka č. 10, Bratislava.
8. Predmetné uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k.
5Co 190/2014-251, zo dňa 03.04.2014.

9. Krajský súd v Bratislave na základe uznesenia 5Co/209/2018 zo dňa 26.08.2018 zrušil rozsudok
Okresného súdu Bratislava I, č.k.: 21C/81/2006-272 zo dňa 30.09.2014.
10. Lustráciou v Registri obyvateľov súd zistil, že žalobca dňa 30.03.2022 zomrel.
11. Podľa § 61 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), procesnú subjektivitu
má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

12. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
13. Podľa § 63 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
14. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania

prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
15. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
16. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

17. Právo na poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle cit. ust. § 17 zák. č. 514/2003 Z. z. má
podobne ako náhrada nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv
v zmysle § 13 ods. 2 Obč. zák. alebo právo na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia pri škode
na zdraví v zmysle ust. § 444 Obč. zák. osobný charakter - je totiž viazané na tú osobu, ktorá tvrdí, že
bola poškodená, resp. že jej bola spôsobená ujma. Vzhľadom na túto osobnú povahu uplatňovaného

práva toto právo smrťou poškodenej osoby zaniká.
18. Uvedenému záveru nasvedčuje aj právny záver vyslovený NS SR v rozsudku zo
dňa 30.03.2010 sp. zn. 2Cdo/93/2008, že "nemajetková ujma je primerané zadosťučinenie, ktoré
nemá charakter peňažnej náhrady, teda nejde o majetkové plnenie, ale je výlučne prostriedkommorálneho, imateriálneho pôsobenia. Svojou povahou nejde o prostriedok represívny, ani reparačný, ale
o špeciálny prostriedok ochrany osobnosti so satisfakčnou povahou, ktorá sa bezprostredne nepremieta
do majetkovej sféry postihnutej fyzickej osoby, preto ju nemožno vyjadriť a vyčísliť v peniazoch. Toto

subjektívneosobnostnéprávo jeprávomneoddeliteľnýmodosobnostifyzickejosoby,ktorétrvá
po celú dobu života fyzickej soby, ako právo rýdzo osobné, nemôže sa pred súdom domáhať úspešne
občianskoprávnej ochrany podľa citovaných ustanovení nikto iný, ako sama dotknutá určitá konkrétna
fyzická osoba, preto na uplatnenie práva na náhradu nemajetkovej ujmy je aktívne legitimovaná vždy
tá fyzická osoba, voči osobnosti ktorej smeroval zásah a toto právo ako právo nemajetkové, zaniká

smrťou (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka), neprechádza smrťou fyzickej soby na dedičov a nestáva
sa predmetom dedenia".
19.Zuvedenéhovyplýva,žejevylúčené,abysúdpriznalzadosťučinenievpeniazochnamiestodotknutej
fyzickej osoby nejakému tretiemu subjektu, pretože poskytnutím nemajetkovej ujmy v peniazoch
niekomu inému by stratilo nielen svoju satisfakčnú funkciu, ktorým má byť zmiernenie nemajetkovej ujmy
zomrelej fyzickej osoby, ale by nadobudlo výlučne majetkový charakter, čo je v rozpore s cieľom ochrany

poskytovanej citovanými ustanoveniami.
20. V danej veci má súd z výsledku lustrácie z Registra obyvateľov za preukázané, že
žalobca v priebehu konania zomrel. V takomto prípade má súd po posúdení povahy sporu možnosť
konanie buď zastaviť alebo v konaní pokračovať. Povahou veci sa rozumie povaha hmotných práv a
povinností, o ktoré v konaní ide, čo vyplýva práve z toho, že procesné nástupníctvo sa odvodzuje od

nástupníctva hmotnoprávneho. V predmetnom konaní sa žalobca domáhal
náhrady nemajetkovej ujmy. Konajúci súd poukazuje na skutočnosť, že právo na náhradu
škody za vzniknutú nemajetkovú ujmu je nárokom osobnej povahy, ktoré môže uplatniť iba účastník
poškodený nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a jeho smrťou tento nárok zaniká.
Svojou povahou je veľmi úzko spojený s dotknutou fyzickou osobou a má za účel formou konštatovania

porušenia práva a prípadne primeranou finančnou náhradou zmierniť nemajetkovú ujmu spôsobenú
účastníkovikonanianesprávnymúradným postupom.Nakoľkosmrťoupoškodenejosobybyposkytnutie
peňažného zadosťučinenia niekomu inému než poškodenej osobe stratilo svoju satisfakčnú funkciu,
neprichádza v tomto prípade do úvahy pokračovanie v konaní s právnymi nástupcami zomrelého.
21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd vzhľadom na osobnú povahu danej veci v zmysle

§ 63 CSP konanie zastavil.
22. Podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a
rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia
tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej
právnej veci.

23. Podľa čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a
rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím
na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom
bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

24. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.
26. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku

s prihliadnutím na čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ale žalovanému ako protistrane, ktorá
procesne nezavinila zastavenie konania, nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal,
nakoľko žalobca počas konania, skôr ako sa konanie právoplatne skončilo, zomrel. Súd vo vzťahu k
žalobcovi ako subjektu bez procesnej subjektivity nemohol o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť
a teda žalovanému priznať nárok náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v
Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach /§ 362 ods. 1 CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.