Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, May 16, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/82/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615200671
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1615200671.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov: matka - N..
Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., T. námestie č. XXXX/XX, zastúpená advokátkou Mgr. Katarínou

Berkešovou, AK so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 5/10 a otec - N.. T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.,
O. ul. č. XX, zastúpený advokátkou JUDr. Gabrielou Zelemovou, AK so sídlom Bratislava, Heydukova ul.
č. 16, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu
a o návrhu otca na úpravu styku s maloletým, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu
Malacky, č.k. 8P/47/2015-684, zo dňa 21.08.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku o výživnom m e n í tak, že otec je povinný
prispievať na výživu maloletého Y. P. výživným vo výške 450 eur mesačne počnúc 03.02.2013 do

31.08.2019 a od 01.09.2019 zvýšeným výživným vo výške 500 eur mesačne, ktoré výživné je otec
povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci.

Zročné výživné na maloletého Jakuba Vitteka za obdobie od 03.02.2013 do 31.05.2022 nevzniklo.
Vo zvyšku sa návrh matky v časti o bežnom výživnom zamieta.
Otec je povinný prispievať na tvorbu úspor pre maloletého Y. P., nar. XX.XX.XXXX sumou 300 eur

mesačne počnúc dňom 03.02.2013 do 31.01.2015 a od 01.02.2015 sumou 500 eur mesačne, ktoré bude
zasielať na osobitný účet zriadený na meno maloletého Y. P., vždy do 15. dňa v mesiaci popri bežnom
výživnom.
Matka je povinná do 7 dní od právoplatnosti rozsudku zriadiť v peňažnom ústave osobitný účet na
meno maloletého Y. P., nar. XX.XX.XXXX a identifikačné údaje účtu zriadeného na meno maloletého
Y. P. oznámiť otcovi v lehote troch dní po jeho zriadení. Na nakladanie s finančnými prostriedkami
nachádzajúcimi sa na tomto osobitnom účte maloletého je potrebný súhlas súdu.

Zročné výživné vzniknuté titulom tvorby úspor na maloletého Y. P. za obdobie od 03.02.2013 do
31.05.2022 v celkovej výške 51.200 eur je otec povinný zaplatiť na osobitný účet maloletého zriadený v
peňažnom ústave do 30 dní od oznámenia matky o identifikačných údajoch ňou zriadeného osobitného
účtu na meno maloletého.

Výrok rozsudku súdu prvej inštancie o styku otca s maloletým sa m e n í tak, že otec má právo
stretávať sa s maloletým Y. P., nar. XX.XX.XXXX v každom nepárnom kalendárnom týždni v roku vždy
v pondelok od 15,30 hod. do 19,00 hod. a od piatka od 15,30 hod. do nedele do 19,00 hod. a v každom
párnom kalendárnom týždni v roku vždy v pondelok a štvrtok v čase od 15,30 hod. do 19,00 hod.
a v piatok od 15,30 hod. do 19,00 hod. s výnimkou obdobia jarných a zimných školských prázdnin,
Vianočných a Veľkonočných sviatkov a mesiaca august v každom kalendárnom roku.
Miestom prevzatia a odovzdania dieťaťa sa určuje bydlisko matky.Vo zvyšku, vo výroku o styku otca s maloletým dieťaťom, sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r
d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 8P/47/2015-684 zo dňa 21.08.2019, zveril maloletého Y. P., nar.
XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov oprávnil maloletého zastupovať a spravovať
jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého Y. výživným vo výške 800 eur
mesačne počnúc 01.02.2015, ktoré výživné počnúc dňom 01.08.2019 zvýšil na sumu 1.000 eur, s
uložením povinnosti ho zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné

za obdobie od 01.02.2015 do 21.08.2019 vo výške 28.013,57 eur povolil otcovi splatiť v 6 - po
sebe idúcich mesačných splátkach vo výške 4.669 eur, počnúc vykonateľnou tohto rozhodnutia s tým,
že omeškanie plnení jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého plnenia. Otcovi uložil
povinnosť prispievať na tvorbu úspor pre maloletého Y. sumou 300 eur mesačne počnúc narodením
maloletého a od 01.02.2015 sumou 500 eur mesačne, ktoré bude zasielať na osobitý účet zriadený

na meno maloletého Y.. Zročné výživné určené na tvorbu úspor vo výške 11.000 eur povolil otcovi
uhradiť v 11 po sebe idúcich mesačných splátkach po 1.000 eur mesačne počnúc vykonateľnosťou
rozhodnutia. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Otca oprávnil stretávať sa s maloletým Y. v každom
nepárnom kalendárnom týždni v roku vždy v pondelok od 15,30 hod. do 18,00 hod. a od piatka od 15,30
hod. do nedele do 18,00 hod. a v každom párnom kalendárnom týždni v roku vždy v pondelok a štvrtok

v čase od 15,30 hod. do 18,00 hod. a v piatok od 15,30 hod. do 19,00 hod. s výnimkou obdobia od 10.
júla do 20. júla a od 10. augusta do 20. augusta v každom párnom kalendárnom roku a s výnimkou od
01. júla do 9. júla a od 01. augusta do 09. augusta v nepárnom kalendárnom roku. Počas školských
prázdnin a sviatkov upravil styk otca s maloletým od l. júla od 09,00 hod. do 09. júla do 19,00 hod.
a od l. augusta od 09,00 hod. do 9. augusta do 19,00 hod. v každom párnom kalendárnom roku a v

nepárnom kalendárnom roku od 10. júla od 09,00 hod. do 19. júla do 19,00 hod. a od 10. augusta od
09,00 hod. do 19. augusta do 19,00 hod., v každom párnom kalendárnom roku vždy 24. decembra od
09,00 hod. do 17,00 hod. a 26. decembra od 09,00 hod. do 19,30 hod., v nepárnom kalendárnom roku
dňa 25. decembra od 09,00 hod. do l. januára nasledujúceho / párneho / kalendárneho roka do 19,30
hod. a od 2. januára od 09,00 hod. do 6. januára do 19,30 hod., v každom párnom kalendárnom roku

počas jarných prázdnin vyhlásených MŠ SR pre daný školský rok a kraj vždy od pondelka prázdninového
týždňa od 09,00 hod. do nedele prázdninového týždňa do 18,00 hod. v každom nepárnom kalendárnom
roku počas Veľkonočných prázdnin od Zeleného štvrtka od 09,00 hod. do Veľkonočného pondelka do
18,00 hod. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 36 ods. 1, § 24 ods. 4, 5, § 25 ods. 2, § 26, § 28

ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 1, § 65 ods.1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, 3, 4, § 77 ods. 1,
§ 78 ods. 1, Zákona o rodine. § 217 ods. 1, 2, § 231, § 232 ods. 3, CSP a § 121 CMP. Na základe
vykonaného dokazovania rozhodol o zverení maloletého do starostlivosti matky berúc do úvahy
súhlas oboch rodičov a kolízneho opatrovníka. Prihliadol na citové väzby maloletého dieťaťa, jeho
výchovnéprostredie,vývinovépotreby,vytvorenýmodelstarostlivostionehoarešpektovaljehoprávona

zachovanie rovnoprávneho a rovnocenného vzťahu k obom rodičom. Mal preukázané, že matka riadne
vykonáva rodičovské povinnosti a náležite zabezpečuje starostlivosť o maloletého. Pri rozhodovaní o
styku otca s maloletým zohľadnil závery znaleckého posudku, zhodné tvrdenia rodičov, vyjadrenia
maloletého dieťaťa a preukázanú spôsobilosť otca postarať sa o neho a vytvárať mu podmienky pre
jeho zdravý psychický, fyzický a sociálny vývoj; na správanie sa otca, jeho povahové vlastnosti, vzťah

k maloletému ( jedná sa o jediné dieťa otca), ktoré skutočnosti nenaznačujú negatívny vplyv otca na
maloletého. Poukázal na úlohu nerezidenčného rodiča a jeho právo na styk s maloletým dieťaťom a
potrebu zo strany druhého rodiča, aby s ohľadom na záujem maloletého vytváral priaznivé podmienky
pre tento styk. Konštatoval, že doterajší kontakt maloletého s otcom sa realizuje na základe vydaného
neodkladného opatrenia tamojšieho súdu v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, pričom

obaja rodičia potvrdili, že na bežnom styku otca s maloletým sa vedia dohodnúť, problémy majú pri
dohode na prespaní maloletého u otca, s čím matka nie je stotožnená. Bežný styk otca s maloletým
ponechal v zmysle doteraz platného neodkladného opatrenia, avšak s ohľadom na plánovaný nástup
maloletého dieťaťa na základnú školu upravil v pracovnom týždni čas jeho návratu do domácnosti matky
na 18,00 hodinu. Styk počas letných prázdnin určil s periodicitou striedania maloletého dieťaťa na deväťdní u otca, následne deväť dní u matky a zvyšok ponechal na bežnú úpravu styku, majúc za preukázané,
že maloletý je navyknutý na matku a jeho vzťah s otcom je potrebné zintenzívňovať postupnými krokmi.
3. Pri ustálení výšky výživného vychádzal súd prvej inštancie zo zistených majetkových a príjmových

pomerovobochrodičov,zohľadnilvekdieťaťa,ktoré navštevovalososúhlasomobochrodičovsúkromné
predškolské zariadenie a od septembra 2019 začne navštevovať základnú školu, jeho zdravotný stav,
vývinové potreby, celkový vývoj životných nákladov a zaužívaný štandard, ktorý bol maloletému rodičmi
vytvorený. Mal preukázané, že otec je zamestnaný a dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške
5.645,76eurnetto, matkadotrochrokovvekudieťaťapoberalarodičovskýpríspevok,doprácenastúpila

v októbri 2017, v medziobdobí bola vedená ako matka starajúca sa o dieťa do 6 rokov veku dieťaťa.
Prihliadol na to, že maloletý navštevoval materskú školu iba na pol dňa, pričom matka v tom čase
už nepoberala žiadne sociálne dávky, iba prídavky na dieťa. Konštatoval, že aktuálne matka pracuje
ako učiteľka základnej školy, pracovný pomer má uzavretý na dobu určitú (zastupovanie počas jej
práceneschopnosti), jej priemerný mesačný príjem za obdobie od septembra 2018 do mája 2019 činil
635 eur plus 44,79 eur daňový bonus na dieťa, od júna nemá zamestnanie, prácu si hľadá. Matka má

jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi, ktorému prispieva sumou 50 eur mesačne,
otec iné vyživovacie povinnosti nemá. Prihliadol na majetkové pomery rodičov majúc za preukázané, že
matka je vlastníčkou bytu nachádzajúceho sa v T., v ktorom býva s maloletým ( byt pôvodne nadobudla
do BSM spolu s manželom), otec je vlastníkom viacerých nehnuteľností - rodinného domu, v ktorom
býva, dvoch bytov, ktoré prenajíma a rekreačnej chalupy. Výživné na maloletého určil vo výške 800 eur

mesačne od 01.02.2015 (od podania návrhu) a vo výške 1.000 eur mesačne od 01.08.2019, od nástupu
maloletéhodo1.triedyzákladnejškoly,prihliadajúcnazabezpečeniepotriebdoškolyazvýšenévýdavky
na dieťa. Návrhu matky vyhovel čiastočne (matka žiadala určiť výživné vo výške 1.500, resp. neskôr
1000 eur mesačne počas celého obdobia), keď vzal do úvahy skutočnosť, že otec sa od narodenia
maloletého podieľal na jeho výžive finančne aj materiálne, prispieval na potreby matky v čase gravidity,

takmer plnou mierou sa podieľal na zakúpení výbavičky a potrieb pre maloletého, od jeho narodenia
preplácal matke hotové výdavky vzniknuté s bežným chodom starostlivosti o maloletého, ktorému
zakupovalvecipodľaželanímatky,pričomsajednalo ovýrobkybiokvality(oblečenie,kozmetika,strava)
a zabezpečil kúpu bytu v Malackách so zámerom stretávať sa s maloletým čo najčastejšie. Zohľadnil
fakt, že otec bol nútený maloletému zriadiť v jeho domácnosti kompletné vybavenie, keďže matka mu

odmietala poskytnúť akékoľvek veci aj bežného denného charakteru pre maloletého. Návrhu otca
na určenie výživného vo výške 200 eur mesačne nevyhovel berúc do úvahy výšku jeho príjmu, ktorý
dosahuje pravidelne, stabilne a dlhé roky. S prihliadnutím aj na príjem otca z prenájmu nehnuteľností vo
výške 400 eur mesačne, dospel k záveru, že otcom navrhovaná výška výživného by za daných okolností
bola v absolútnom nepomere k príjmu matky a nezabezpečila by rovnomernú životnú úroveň maloletého.

Poukázal na skutočnosť, že obaja rodičia akceptovali matkou nastavenú životnú úroveň maloletého
(súkromná škôlka, finančne náročné oblečenie, potraviny, kozmetika), ktoré potreby vzhľadom na príjem
otca mohli dieťaťu zabezpečiť a do budúcnosti by tieto náklady mohol bez problémov znášať iba otec
s ohľadom na príjem matky (doposiaľ dosahovala vo svojich zamestnaniach príjem takmer 5-násobne
nižší ako otec). Zdôraznil, že výživné je určené pre pokrytie všetkých potrieb maloletého, slúži nielen

na bežnú výživu, ale aj na jeho všestranný rozvoj, má zabezpečiť jeho životnú úroveň, na akú bolo
zvyknuté, pokrýva bežné potreby dieťaťa (oblečenie, obuv, náklady na školu, bývanie, na krúžky,
záujmy, lekársku starostlivosť, dovolenky, teda všetky potreby kultúrneho človeka, za predpokladu, že
rodičia sú schopní ich hradiť. Mal preukázané, že otec na výživu maloletého od februára 2015 prispieval
nasledovne: február 2015 vo výške 50 eur, marec 2015 vo výške 271,73 eur, apríl 2015 vo výške 170

eur, jún 2015 až december 2015 spolu vo výške 1.190 eur (6 x 170 ), január 2016 až december 2016
spolu vo výške 2040 eur (12 x 170 ), január 2017 až december 2017 spolu vo výške 2.040 eur (12 x
170 ), január 2018 až december 2018 spolu vo výške 2.040 eur (12 x 170 ), január 2019 až august 2019
spolu vo výške 1.360 eur (8 x 170); celkovo zaplatil na výživu maloletého sumu 9.161,73 eur. Za školné
v období od novembra 2017 do decembra 2017 otec uhradil poplatok spolu vo výške 640 eur (2x 320 ),

od januára 2018 do decembra 2018 spolu vo výške 3.894,50 eur (12 x 324,50 ), od januára 2019 do
júla 2019 spolu vo výške 2.490,20 eur (7 x 355,7), celkom teda titulom školného uhradil sumu 7.024,70
eur. Uvedené platby otca (9.161,73 eur + 7.024,70) vo výške 16.186,43 eur započítal ako zaplatené
výživné pre maloletého (materiálne plnenie otca pre maloletého pred jeho narodením, resp. tesne po
narodení vyhodnotil ako podiel otca na zakúpení výbavičky pre maloletého, ostatné materiálne plnenia

(potraviny, oblečenie, hračky) považoval za prirodzenú časť starostlivosti otca o maloletého, preto sa
nezaoberal výškou týchto výdavkov, ktoré sa nedajú presne vyčísliť, keďže rodičia vzájomne sporujú,
čo kto kúpil a zaplatil, pričom otcom zabezpečené domáce potraviny sa ani vyčísliť nedajú. Tieto náklady
otca do zaplateného výživného nezahrnul. Zročné výživné za obdobie od 01.02.2015 ku dňu vyhláseniarozsudku ustálil vo výške 28.013,57 eur (44.200 eur - výživné, ktoré mal otec uhradiť podľa súdneho
rozhodnutia mínus 16.186,43 eur, t.j. doteraz otcom uhradené výživné), ktoré povolil otcovi splatiť v
šiestich mesačných splátkach vo výške 4.669 eur, počnúc vykonateľnou rozsudku s tým, že omeškanie

plnení jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého plnenia. Vzal v úvahu otcom poskytované
príspevky na výživu maloletého vo finančnej aj materiálnej forme, a nepovažoval za spravodlivé od
otca požadovať uhradenie dlžného výživného jednorazovo. Výživné určil od podania návrhu, resp.
od prvého dňa nasledujúceho mesiaca (návrh podaný dňa 28.01.2015) neuznajúc argumenty matky k
určeniu výživného od narodenia dieťaťa spočívajúce v tom, že z objektívnych dôvodov nemohla podať

návrh skôr, keďže otec maloletého odmietol podpísať zápisnicu o určení otcovstva a bolo potrebné
zaprieť otcovstvo k maloletému, keď tieto dôvody nespĺňajú podmienky dôvodov hodných osobitného
zreteľa pre priznanie výživného spätne. Prihliadol na rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej dôvody
hodné osobitného zreteľa je treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu (rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 09.06.2016, sp. zn. 19 CoP 32/2016, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo
dňa 16.03.2016, sp. zn. 10 CoP7/2016.). Konštatoval, že matka v čase nadviazania známosti s otcom

maloletého bola vydatá, jej vzdelanie odôvodňuje záver, že si musela byť vedomá rizík takéhoto vzťahu,
keď naviac vedome odmietala antikoncepciu a vedela o tom, že samotný otec sa nebránil a túžil sa
stať otcom. Vyslovil názor, že skutočnosť, že matka mohla podať návrh na úpravu výkonu rodičovských
práv a povinnosti k maloletému až po tom, ako jej (bývalý) manžel zaprie otcovstvo k nemu, nemôže
byť brané na ujmu biologického otca. Uzavrel, že otcovstvo k maloletému bolo zapreté rozsudkom

tamojšieho súdu č. k. 5C/102/2013-22 zo dňa 17.04.2017; podľa vyjadrenia rodičov, obaja sa zúčastnili
procesu uznania otcovstva súhlasným vyhlásením na matrike už v lete 2014, k podpisu vyhlásenia zo
strany otca nedošlo z dôvodu nezhody rodičov na priezvisku maloletého, ktoré okolnosti nemôžu byť
posudzované v neprospech otca aj s ohľadom na to, že otcovstvu sa nebránil a ako otec sa správal
aj počas gravidity matky (v čase, kedy bola vydatá a manželstvo matky bolo rozvedené rozsudkom

tunajšieho súdu č. 9P/48/2012-38 zo dňa 01.06.2012), prispieval na výživu matky aj maloletého a podľa
vyjadreniaotcazaobdobieodaugusta2012dodvochrokovvekudieťaťamatkeuhradilsumucca15.000
eur (Okresný súd Trnava v konaní č. 18C/28/2016 túto sumu ustálil minimálne na sumu 9.000 eur),
matku sprevádzal k lekárom, do pôrodnice, zabezpečil pre potreby svoje a matky byt predpokladajúc,
že budú spolu žiť v partnerskom zväzku, byt vyberala matka, od narodenia prejavoval záujem o dieťa,

kupoval mu veci podľa želania matky, prispieval aj finančne na tvorbu jeho úspor. Dospel k záveru,
že skutočnosť, že rodičia nezačali spolu žiť a k určeniu otcovstva maloletého došlo až v decembri
2014, nie je možné pripísať iba na vrub otca. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Trnava č.
k. 18C/28/2016, ktorý vytkol rodičom ich vzájomné správanie, poukázal na potrebu komunikácie medzi
nimi a konštatoval, že matka bránila otcovi vo výkone jeho rodičovských práv. Z uvedených dôvodov

považoval za nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ) zaviazať otca platením bežného
výživného od narodenia maloletého dieťaťa.
4. Otcovi určil povinnosť platiť výživné na maloletého aj formou tvorby úspor prihliadajúc na jeho
dlhodobýpríjemamajetkovépomery, ktorémuumožňujú tvoriť úspory.Zohľadnil,že otecodnarodenia
maloletého mu založil sporiaci účet, na ktorý podľa vlastného vyjadrenia, pravidelne prispieva sumou

300 eur mesačne a tento faktický stav dal do súladu so stavom právnym. Zdôraznil, že vytvorené úspory
maloletého môžu v budúcnosti pokryť jeho náklady na výživu, v prípade straty príjmu otca v takom
rozsahu, v akom je v súčasnosti. Otca zaviazal k povinnosti prispievať na úspory maloletého sumou
300 eur mesačne od jeho narodenia a od 01.02.2015 sumou 500 eur mesačne, čím vzniklo otcovi
zročné výživné na tvorbu úspor za uvedené obdobie vo výške 11.000 eur, ktoré mu povolil uhradiť v 11-

tich splátkach po 1.000 eur mesačne počnúc vykonateľnosťou rozhodnutia. Konštatoval, že otec mal pri
takto určenom výživnom zaplatiť za obdobie od februára 2013 do januára 2015, t.j. 24 mesiacov x 300
eur,spolu7.200eur,odfebruára2015doaugusta 2019vrátane,t.j. 55mesiacovx500eur,spolu27.500
eur, teda celkovo sumu 34.700 eur. Zo zročného výživného odpočítal sumu 23.700 eur, ktorú otec vložil
na osobitný účet maloletého. S poukazom na uvedené dôvody návrh matky vo zvyšku zamietol (matka

žiadala určiť výživné vo výške 1.000 eur mesačne a tvorbu úspor 500 eur mesačne). Mal za to, že pri
určenej sume výživného ( 800+500, resp. 1.000 + 500) otec bude mať pre seba, potreby svojej rodiny, aj
premaloletéhovjehodomácnosti,dostatokprostriedkovnazabezpečenievšetkýchadekvátnychpotrieb
pre plnohodnotný život. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP.
5. Proti výroku rozsudku v časti o výživnom, styku počas bežného roka a styku počas Vianočných

sviatkov a zimných školských prázdnin podala odvolanie matka prostredníctvom zvolenej právnej
zástupkyne. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmeniť tak, že súd určí
výživné na maloletého vo výške 800 eur mesačne od 03.02.2013 a vo výške 1.000 eur mesačne od
01.08.2019, zročné výživné za obdobie od 03.02.2013 do 21.08.2019 vo výške 47.213,57 eur povolíotcovi splácať v splátkach po dobu 11 mesiacov po 4.299 eur mesačne, otca oprávni stretávať sa s
maloletým počas bežného roka v každom nepárnom kalendárnom týždni vždy v pondelok od 15.30 hod.
do 18.00 hod. a od piatku od 15.30 hod. do nedele do 18.00 hod. a v každom párnom kalendárnom

týždni vždy v pondelok a štvrtok v čase od 15.30 hod. do 18.00 hod. a v piatok od 15.30 hod. do 18.00
hod. s výnimkou obdobia od 10.7. do 20.7. a od 10.8. do 20. 8. v každom párnom roku a s výnimkou
od 1.7. do 09.07. a od 01.08. do 09.08. v nepárnom kalendárnom roku a počas Vianočných sviatkov
a zimných prázdnin v každom párnom kalendárom roku vždy 24.12. od 09.00 hod. do 17.00 hod. a
26.12. od 09.00 hod. do 19.00 hod., v nepárnom kalendárnom roku dňa 25.12. od 09.00 hod. do 19.00

hod. a od 27.12. od 09.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roku (párneho) do 19.00 hod. a od 2.1. od 09.00
hod. do 6.01. do 18.00 hod. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. d/ a f/ CSP (konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). S poukazom na ust. § 77 ods.
1 Zákona o rodine nesúhlasila s názorom súdu, že nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa
na priznanie výživného spätne od narodenia dieťaťa. Uviedla, že v čase počatia maloletého mal otec

vedomosť o jej osobnom stave, preto jej nemožno klásť za vinu dĺžku konania o rozvod manželstva a
zapretie otcovstva. Uviedla, že otec nikdy nespochybňoval otcovstvo k maloletému a jeho povinnosťou
bolo platiť výživné vo výške 800 eur mesačne od narodenia dieťaťa. Zdôraznila, že rozhodnutie o
zapretie otcovstva nadobudlo právoplatnosť dňa 04.06.2014, v mesiaci júl 2014 nebol otec ochotný
podpísať zápisnicu o uznaní otcovstva, ani s poznámkou v rodnom liste maloletého o nesúhlase otca s

priezviskommaloletého.Tútozápisnicuotecpodpísalažvdecembri2014,kedybolvyhotovenýrodnýlist
maloletého a až po tomto úkone mohla podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému, pričom tieto skutočnosti nemala možnosť ovplyvniť. K styku otca s maloletým potvrdila svoj
súhlas, aby stretávanie prebiehalo ako doposiaľ (podľa neodkladného opatrenia) a maloletý prespával
u otca, ak bude súhlasiť, avšak otcovi pribudlo ďalšie poobedie, preto žiadala, aby v nepárnom týždni

v piatok pred víkendom mohla byť s maloletým ona. Zmenu styku počas Vianočných prázdnin navrhla
z dôvodu, že v každom roku má otec rozhodnutím zabezpečený styk s maloletým z troch vianočných
dní dva dni, čo obmedzuje maloletého v kontakte s jej rodinou. Vyslovila názor, že z časti bežnej úpravy
styku je potrebné vyňať obdobie Vianoc, jarných a Veľkonočných prázdnin.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom (bežnom) a úprave styku počas

bežných pracovných dní podal odvolanie otec prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne. Navrhol
v napadnutých výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd určí výživné na maloletého
vo výške 400 eur mesačne od 1.8.2019 a vo zvyšku návrh matky zamietne. Styk s maloletým navrhol
zmeniť v bežnom roku v čase určenia hodiny preberania a odovzdania maloletého v pracovných dňoch
od pondelka do piatku na 19.00 hod. Alternatívne navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec

vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a
h/ CSP a § 62 CMP. Namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, porušenie princípu
rovností zbraní a porušenie zásady právnej istoty a z toho vyplývajúce porušenie práva na spravodlivý
proces. Mal za to, že závery súdu prvej inštancie uvedené v rozhodnutí sú nesprávne, popierajú účel
dotknutých zákonných ustanovení, najmä § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Nesúhlasil s postupom súdu,

ktorý odmietol vykonanie ďalších dôkazov ohľadne výdavkov maloletého. Mal za to, že skutkové zistenia
veci sú neúplne a nesprávne, keď súd popisuje len časť vykonaných dôkazov, čo zakladá inú vadu
majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnutý rozsudok považoval za zmätočný,
nezrozumiteľný, neobsahujúci jasnú odpoveď na otázky, na ktoré v priebehu konania poukazoval a
ktoré sú zo spisu známe, tieto nevyhodnotil, napr. odôvodnené potreby maloletého, nastavený životný

štandard, vznik zročného výživného, ktoré sú len v rovine nejakého výpočtu. Z odôvodnenia rozsudku
nie je zrejmé akými úvahami sa súd riadil a z čoho pri rozhodovaní vychádzal. Podľa jeho mienky,
súd nebral do úvahy ako bol maloletému štandard poskytovaný rodičmi vytváraný a kto sa na ňom v
prevažnej miere podieľal, pričom tento štandard bez vysvetlenia navyšuje neprimerane ďalšími sumami
zročného výživného, ktorého charakter nemôže byť spotrebným. Zdôraznil, že matka od narodenia

maloletého až do vyhlásenia rozsudku v zabezpečovaní jeho potrieb nestrádala, nie je mu preto zrejmé,
aký charakter má priznané zaostalé výživné (28.013,57 eur), keďže nejde o výživné na tvorbu úspor.
Nie je bezvýznamné, že matka nezháňala finančné prostriedky na výživu maloletého od tretích osôb,
pričom maloletý mal v spornom období nie bežný životný štandard. Namietal, že súd nevyhodnotil
všetky skutkové a právne skutočnosti dôležité pre dané rozhodnutie, nezistil riadne skutkový stav,

nebral v úvahu spotrebný charakter výživného, ani mesačné náklady povinného rodiča a to v súhrne
a v jednotlivých položkách aj v súvislosti s vyhodnotením životnej úrovne. Súdu prvej inštancie vytkol,
že neodôvodnil ako posúdil majetkové pomery rodičov a či matkou uvádzané náklady považoval za
preukázané a odôvodnené v celom rozsahu. Mal za to, že záujmom matky je z výživného z významnejčasti uspokojovať svoje potreby, pretože aj odôvodnené potreby dieťaťa majú svoju hranicu danú
spotrebných charakterom výživného. Vyslovil mienku, že rodičom dosahovaný nadpriemerný príjem
nemusí znamenať, že vedie i nákladný spôsob života. Mal za to, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy

jeho právo ako rodiča zvoliť si spôsob výchovy tak, aby maloletý získal zdravý a rozumný pohľad na
hmotné statky a nevyhodnotil tieto aspekty výchovy, ani záujem dieťaťa zo všetkých hľadísk. Podľa jeho
názoru, súd vytvoril situáciu, že od otca sa bude očakávať plnenie výživného bez práva rozhodovať
o využití výživného v časti nadštandardu a pri takto určenom výživnom matka nemusí pracovať a
môže slušne žiť. Zdôraznil, že maloletý žil v období od 1.2.2015 do 1.8.2019 na určitej životnej úrovni,

ktorú mu zabezpečil a bolo potrebné sa zaoberať opodstatnenosťou určenia takého vysokého výživného
spätne, ktoré už nemá spotrebný charakter a nie je zrejmé k čomu bude slúžiť. Poukázal na to, že
okrem pravidelnej finančnej čiastky výživného prispieval v období od 1.2.2015 do 1.8.2019 aj platením
poplatku za súkromnú materskú škôlku a nákupmi vecí pre maloletého do dvoch domácností (u matky
aj otca), pričom dostatočne preukázal vážny záujem o maloletého a ochotu zabezpečovať jeho potreby.
Určenú výšku výživného považoval za enormne vysokú bez zohľadnenia akéhokoľvek konkrétneho

individuálneho prípadu. S rozhodnutím vo výroku o tvorbe úspor súhlasil. Vo vzťahu k styku s maloletým,
namietal zmenu času odovzdania a prevzatia maloletého pri bežnom styku z dôvodu, že maloletý je
zvyknutý na odchod od neho o 19.00 hod., chce mu poskytnúť večeru a venovať sa mu aj pri príprave
do školy, viesť ho k plneniu školských povinností a plniť si svoje rodičovské povinnosti. Poukázal na
jeho právo participovať na výchove maloletého a zabezpečení jeho starostlivosti a právo styku s ním. V

osobitnom stanovisku zdôraznil, že maloletému od narodenia poskytoval príspevky bežné aj iné (vrátane
kúpy kolobežky, trojkolky, bicykla), ktoré v roku 2017 tvorili sumu v priemere mesačne 404,26 eur, v
roku 2018 588,21 eur, do júna 2019 593,18 eur a každú položku vie zdokladovať. Dal do pozornosti,
že matka zamlčovala, že do konca marca 2019 bývala so svojim ex manželom v jednej domácnosti,
ako rozvedená si celé leto nenašla žiaden zdroj príjmu, hoci mala dva mesiace voľno. Uviedol, že

matke ponúkal nákup vecí pre syna aj každé Vianoce, ktorú ponuku ignorovala. Namietal výšku splátok
zročného výživného, vzhľadom na jeho splátky hypotéky. Súdu prvej inštancie vytkol, že v rozsudku
nie je vyslovená možnosť výberu úspor oboma rodičia po vzájomnej dohode alebo po rozhodnutí súdu.
Podľa jeho mienky, rodičom by malo byť zakázané svojvoľne z účtu vyberať úspory maloletého. Uviedol,
že napriek uhradeniu zročného výživného po vyhlásení rozsudku, maloletý chodí do materskej školy

v obnosenom starom šatstve, nenavštevuje žiaden krúžok, okrem angličtiny a neabsolvuje s matkou
žiadne výlety, len návštevu starých rodičov.
7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne uviedol, že z
odvolacieho návrhu matky nie je zrejmé ako dospela k výške zročného výživného 47.213,57 eur a či
zohľadnila ním zaplatené zročné výživného. Matka tiež ignoruje ním realizované príspevky od 1.6.2012,

odkedy sa dozvedel o jej tehotenstve, avšak bločky z nákupov si neodkladal. Zdôraznil, že mal záujem
o uznanie otcovstva a styk s maloletým. Poukázal na to, že matka odvolaním nenapadla časť rozsudku,
ktorým vo zvyšku súd jej návrh zamietol. V ostatnom zotrval na svojich vyjadreniach.
8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhla rozsudok
súdu prvej inštancie vo výrokoch napadnutých otcom potvrdiť s výnimkou časti výrokov napadnutých jej

odvolaním. Rozsudok súdu prvej inštancie považovala za riadne odôvodnený a zodpovedajúci náležite
zistenému skutkovému stavu. Odvolanie otca vyhodnotila ako nedôvodné, obsahujúce zavádzajúce a
klamlivé tvrdenia. Mala za to, že právo otca na spravodlivý proces nebolo porušené, ani v prípade, ak
súd nepripustil otcom navrhované dôkazy ohľadom výdavkov na maloletého. Uviedla, že otec bločkami
často zavádza a manipuluje, tovar zakúpený a uvedený na bločkoch nezodpovedal realite, navyše

otec predmetné bločky použil i v konaní o určenie výživného na matku vedenom na Okresnom súde
v Trnave, keď uvádzal, že veci boli zakúpené pre Y.. Vyslovila názor, že otec odmieta zdieľať s
maloletýmsvojživotnýštandard.Dočasupredbežnejvykonateľnostirozsudku,napriek príjmuacelkovej
majetkovej situácii otec prispieval na maloletého malými výdavkami len vo výške stanovenej súdom
neodkladným opatrením, napriek tomu, že v tom čase nemala príjem. Podľa jej názoru, súd rozhodol

v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine, výživné určil s prihliadnutím na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery otca a potreby maloletého a vzal v úvahu aj právo dieťaťa podieľať sa na životnej
úrovni otca. Pokiaľ otec poukazuje na zabezpečený štandard maloletému do vyhlásenia rozsudku,
daný štandard mu zabezpečila ona z požičaných peňazí. Poprela, že by potreby maloletého od jeho
narodenia zabezpečoval otec. Nesúhlasila s výhradami otca o nedostatočnom zabezpečení oblečenia

premaloletého.Kvýrokuoúsporáchuviedla,žeotecsúhlasilsrozhodnutímsúduvčastiúspor,aležiadal
ju, aby tvorbu úspor nahradili kúpou nehnuteľnosti v prospech maloletého. Namietala vyjadrenia otca
o jej neochote zamestnať sa a záhaľčivom spôsobe života. Zotrvala na stanovisku o potrebe ponechať
čas odovzdania maloletého o 18.00 hod., vzhľadom na jeho režim. Poprela, že by otcovi bránila v stykus maloletým, ktoré stretnutia boli spočiatku problematické a vzhľadom na vek maloletého prebiehali v
jej prítomnosti.
9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok vo výroku o zverení a

styku potvrdiť tak, aby bolo zachované právo dieťaťa na pravidelné stretávanie sa s otcom aj s ohľadom
na názor znalca z odboru psychológie. Vo výroku o výživnom ponechal rozhodnutie na úvahu súdu.
10. V súlade s ust. § 384 a § 385 CSP odvolací súd vo veci doplnil dokazovanie a nariadil pojednávanie.
Matka vo výpovedi pred odvolacím súdom zotrvala na svojich vyjadreniach a návrhu na určenie
výživného od narodenia maloletého dieťaťa. Uviedla, že v čase narodenia Y. mala náklady na neho

na stravu, oblečenie, zakúpenie detskej výbavičky. Potvrdila, že otec nejaké veci maloletému kúpil v
secondhandoch. Dala do pozornosti, že na Okresnom súde v Trnave bolo vedené konanie o určenie
výživného nevydatej matke, v rámci ktorého súd započítal príspevky otca, ktoré jej poukazoval vo
výške 500 eur ako realizované vo vzťahu k nej, a nie výživné na maloletého. Uviedla, že po nástupe
maloletého do školy sa jeho výdavky zmenili, navštevoval hodiny anglického jazyka za poplatok 30 eur
za rok, na iné krúžky nechodil. Jej pomery sa nezmenili, so synom býva sama a staršiemu študujúcemu

synovi prispieva výživným sumou 50 eur mesačne na základe dohody. Potvrdila, že maloletý trávi čas
s otcom v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia. Otec vo výpovedi uviedol, že synovi tvorí
úspory od narodenia, avšak finančné prostriedky sa nachádzajú na jeho účte. Dúfa, že s matkou sa
dohodnúnatvorbeúsporinýmspôsobomakoukladanímfinančnýchprostriedkovdobanky,vzhľadomna
súčasnú infláciu. Jeho zámerom je pre maloletého kúpiť nehnuteľnosť, ktorá bude financie zhodnocovať.

Nespochybnil náklady matky súvisiace s nástupom maloletého na základnú školu, avšak určené výživné
považoval za neúmerne vysoké. Zdôraznil, že maloletému sa venuje, absolvujú spolu výlety, dovolenky,
pričom matke od narodenia dieťaťa posielal peniaze, ktoré boli určené pre spotrebu oboch. Poukázal
na to, že maloletý má v jeho domácnosti všetko potrebné.
11. Z dokladov predložených rodičmi v odvolacom konaní vyplýva, že maloletý Y. v školskom roku

2017/2018 a 2018/ 2019 navštevoval súkromnú materskú škôlku C. X. s.r.o., poplatok za celodennú
dochádzku činil 300 eur mesačne + strava. Maloletý Y. navštevuje od septembra 2019 Spojenú školu
sv. K. H. v T., poplatok v škole (členský príspevok) činí 25 eur za polrok, strava v škole 29 eur, ŠKD
18 eur, (v roku 2019) krúžok 20 eur. Matka vyčíslila mesačné náklady na maloletého za obdobie od
šiestich mesiacov veku dieťaťa do 1 roka veku: strava 150 eur (do pol roka bol plne dojčený) a od 1

roka veku 250 eur, oblečenie 130 eur, hygiena 40 eur, bývanie 55,50 eur, hračky, knižky a iné pomôcky
podporujúce rozvoj dieťaťa 150 eur (v priemere mesačne), od 1 roku 200 eur mesačne a od 2 rokov 230
eur mesačne, lieky a vitamíny 20 eur, t.j. spolu počas prvého roka 470 eur, od 1 do 2 rokov spolu 681
eur, od 2 rokov do nástupu do materskej školy (2,5 roka) vo výške 711 eur. Od nástupu maloletého do
materskej školy matka vyčíslila jeho mesačné náklady takto: poplatky spojené s prevádzkou materskej

školy 48 eur, strava v MŠ 1,29 eur/denne, strava doma 250 eur, hygiena a kozmetika 40 eur, oblečenie
a obuv 132,50 eur, hračky 83 eur, knihy (aj v cudzom jazyku) 45 eur, športové potreby 30 eur, potreby k
hudobným podnetom 12,50 eur, výtvarné pomôcky 30 eur, tvorivé sady 30 eur, zdravotná starostlivosť
(vrátane stomatologickej) 20 eur, tvorba úspor 400 eur, výdavky na súkromnú materskú škôlku 400-500
eur mesačne. Od nástupu na základnú školu vyčíslila mesačné náklady na maloletého: strava 300 eur,

obuv 44 eur, oblečenie 152 eur, škola 52 eur, hygiena 40 eur, energie 54,50 eur, knihy 70 eur, kreatívne
sady 30 eur, lego 100 eur, Gravitax 20 eur, spoločenské hry (na rozvoj logického myslenia a pozornosti)
120 eur, zubár a zubná hygiena 20 eur, iné drobné výdavky (výlety, vstupné a pod) 20 eur, ďalšie
výdavky v roku 2021 nákup zubnej kefky 144 eur, ergonomický stôl so stoličkou 613 eur, police do izby a
náplň do sedacieho vaku 187 eur, kolobežka 159 eur, t.j. 92 eur mesačne v priemere. V roku 2019 a 2020

iné výdavky vyčíslila a preukázala za bicykel (máj 2020) 450 eur, posteľná bielizeň 184 eur, matrac 350
eur, vankúš 55 eur, výbava do školy 250 eur, maľovanie detskej izby 350 eur. Z dokladov o príjme matky
vyplýva, že za obdobie od júna 2019 do júla 2019 zarábala v priemere mesačne 1.215 eur netto, od
1.7.2019do2.9.2019bolanezamestnaná,vedenávevidenciiuchádzačovozamestnanie,odseptembra
2019 do augusta 2021 jej príjem činil 906 eur netto, od 6.8.2021 do 01.1.2022 bola nezamestnaná a

poberala dávky v nezamestnanosti v priemere mesačne 581,83 eur, pracovný pomer znovu uzavrela
28.03.2022 s dohodnutou mzdou vo výške 850 eur + pohyblivá zložka do 100 eur, po skúšobnej dobe
950 eur + pohyblivá zložka do 100 eur s nástupom do práce od 1.4.2022. Matka je vlastníčkou bytu (LV
č. XXXX) v T., jej náklady na bývanie predstavujú cca 130 eur mesačne. Otec dosahoval v roku 2013
priemerný mesačný netto príjem 5.161,21 eur, v roku 2014 vo výške 6.478,66 eur, v roku 2018 vo výške

7.434 eur, v roku 2019 vo výške 4.175 eur, v roku 2020 v sume 4.514 eur, v roku 2021 v sume 4.650
eur a za januára a február 2022 vo výške 10.455 eur (vrátane odmien). Svoje náklady otec vyčíslil v
priemere mesačne sumou cca 2.000 eur (pohonné hmoty, poistenia, bývanie, daň z nehnuteľností). Z
daňového priznania (prenájom nehnuteľností) vyplýva, že otec vykazoval čiastkový základ dane v roku2013 vo výške 8.601,62 eur (základ dane 2.938 eur), v roku 2014 6.442 eur (základ dane 4.037 eur),
v roku 2015 5.347,93 eur (základ dane 5.562,07 eur), v roku 2016 4.505,68 eur (základ dane 5.548.32
eur) eur, v roku 2017 4.575,41 eur (základ dane 6.354,59 eur), v roku 2018 5.352 eur (základ dane

5.658 eur), v roku 2019 5.893 eur (základ dane 4.657 eur), v roku 2020 5.041 eur (základ dane
5.139 eur). Otec je vlastníkom dvoch bytov nachádzajúcich sa v Trnave (LV č. XXXX a LV č. XXXX),
rodinného domu - chalupy v U. O. (LV č. XXXX) a W. (LV č. XXXX) a podielovým spoluvlastníkom bytu
na K. ul. 8, orná pôda Vo P. I. (LV č. XXXX) a v O. (LV č. XXXX, XXXX).
12. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65,

§ 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), s nariadením odvolacieho
pojednávania podľa § 384 a § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie otca aj odvolanie matky je
čiastočne dôvodné.
13. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je
poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke
duševnej. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo

všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom
na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza
zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi
týmito dvoma kritériami platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou,
že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia.. Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne

podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa,
jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové
uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené
potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou
rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné

potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre
život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými
tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom, napr. k veku a zdravotnému
stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie
a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej

spoločnosti.
14. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri úprave vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu
je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe
ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa
termín„prihliadasa",osobnústarostlivosťnepochybnekladienaroveňfinančnémuzabezpečeniuvýživy.

Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa
mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri
deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. S vývojom dieťaťa sa mení skladba
starostlivosti o dieťa (pribúda školská dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane sa dieťa
stáva samostatnejšie, čo je dôvodom, pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej

povinnosti klesá.
15. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na určenie výživného na maloleté dieťa z
hľadiska odôvodnených potrieb dieťaťa, príjmu rodičov, ich schopností a možností a majetkových
pomerov a životnej úrovne (§ 62 a nasl. Zákona o rodine), avšak odvolací súd po preskúmaní

napadnutého rozhodnutia a doplnení dokazovania v odvolacom konaní podľa § 384 a § 385 CSP (aj s
ohľadom na zmenu pomerov na strane maloletého jeho nástupom na povinnú školskú dochádzku od
01.09.2019) dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď výška určeného
výživného je neprimeraná veku a potrebám maloletého a nezohľadňuje zistený skutočný stav. Pokiaľ
ide o náklady na odôvodnené potreby maloletého, tieto matka vyčíslila a doplnila aj v odvolacom konaní.

Vo vzťahu k námietkam otca o neadekvátnej výške výživného určeného na maloletého odvolací súd na
základe vykonaného dokazovania ustálil mesačné náklady na odôvodnené potreby maloletého v troch
rovinách, a to: od narodenia dieťaťa po jeho nástup do materskej školy (neskôr súkromnej materskej
školy), od času, kedy navštevoval predškolské zariadenie a od jeho nástupu na povinnú školskú
dochádzku. Pod odôvodnenými potrebami dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých jeho potrieb

týkajúcich sa stravovania, ošatenia, bývania, zdravotnej starostlivosti, školskej a mimoškolskej činnosti
a mimoriadne výdavky. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, s prihliadnutím na vek dieťaťa
a jeho potreby (či už denné alebo mimoriadne). Treba uviesť, že súd pri ustálení bežných nákladov na
stravu, ošatenie, hygienické potreby vychádza zo všeobecných cien tovarov primeraných veku dieťaťa,pričom matka nie je povinná predkladať pokladničné bločky z nákupov týchto bežných vecí pre neho. V
danomprípade,vzhľadomnanadštandardnýpríjemotca,jehomajetkovépomeryatomuzodpovedajúcu
vyššiu životnú úroveň, odvolací súd navýšil náklady maloletého v porovnaní s nákladmi detí v jeho veku

a tieto vychádzajúc z matkou vyčíslených nákladov ustálil v priemere mesačne nasledovne: za obdobie
od narodenia maloletého do jeho nástupu do predškolského zariadenia: strava 170 eur, oblečenie 100
eur, hygiena 40 eur, bývanie 55 eur, lieky a vitamíny 20 eur a iné výdavky v sume 100 eur mesačne,
t.j. spolu 485 eur. Od nástupu do materskej školy ustálil náklady na odôvodnené potreby maloletého
za poplatky spojené s prevádzkou materskej školy v sume 48 eur a strava v MŠ 25 eur (1,29 eur/

denne), strava doma 180 eur, hygiena a kozmetika 40 eur, oblečenie a obuv 130 eur, zdravotná
starostlivosť (vrátane stomatologickej) 20 eur, bývanie 55 eur, iné výdavky 100 eur, t.j. spolu 598 eur.
Zároveň konštatuje, že ďalším nákladom maloletého boli poplatky za súkromnú materskú škôlku, ktorú
navštevoval od 1.9.2017 za mesačný poplatok 350 eur a poplatok za stravu 100 eur, pričom tieto platby
hradil otec (s výnimkou poslednej), ktorý akceptoval výber súkromného zariadenia pre maloletého. Od
nástupu maloletého do základnej školy odvolací súd priemerné mesačné náklady na jeho odôvodnené

potreby ustálil nasledovne: strava 200 eur, obuv a oblečenie 130 eur, poplatky súvisiace s návštevou
základnej školy 52 eur (strava, ŠKD a priemerná výška poplatku za členské), hygiena 40 eur, bývanie
55 eur, zdravotná starostlivosť 20 eur, iné výdavky 130 eur, t.j. spolu 627 eur. Treba uviesť, že do iných
výdavkov odvolací súd zahrnul aj určitý nadštandard, ktorý matke umožní zakúpiť maloletému finančne
nákladnejšie veci jednorazovej spotreby a výdavky súvisiace so zabezpečením dovolenky, prípadne

voľného času tak, aby mal maloletý zachovanú životnú úroveň. Matkou vyčíslené náklady na stravu pre
maloletého považoval odvolací súd za nadhodnotené, nakoľko bolo potrebné vziať v úvahu, že maloletý
sa stravuje aj v predškolskom a školskom zariadení, v ktorom má pokrytú časť stravného. Pokiaľ matka
poukazovala na jej zámer maloletého prihlásiť na krúžkové a športové aktivity, s čím jej vzniknú ďalšie
výdavky, na uvedený argument odvolací súd neprihliadal, keďže tento náklad je len možným budúcim a

v danom konaní nepreukázaným. Vyčíslené priemerné mesačné výdavky na nákup kníh, športových
potrieb,tvorivýchsádkvýtvarnejalebohudobnejvýchoveahračiekpremaloletéhovsumáchdojedného
roku veku dieťaťa v priemere mesačne 150 eur, do dvoch rokov 200 eur, od dvoch rokov a počas
návštevy materskej školy 230 eur, od nástupu na základnú školu 340 eur odvolací súd nezohľadnil,
prihliadajúc na vyjadrenie matky (podanie predložené odvolaciemu súdu obsahujúce špecifikáciu

nákladov na dieťa za jednotlivé obdobia) ktorá potvrdila, že na týchto nákladoch maloletého do apríla
2015 participoval aj otec a tiež berúc do úvahy, že od rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým nariadil
neodkladné opatrenie o styku otca s maloletým (uznesenie č.k. 8P/47/2015-54 zo dňa 19.05.2015 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/390/2015-170 zo dňa 12.8.2015) sa styk
realizoval v širšom rozsahu (v nepárnom týždni tri celé dni a v párnom týždni dve popoludnia), kedy aj

otec zabezpečoval maloletému potreby súvisiace s jeho rozvojom a tvorivosťou a vo svojom domácom
prostredí mu kompletne zariadil detskú izbu a poskytoval všetko potrebné, venoval sa mu a trávil s ním
čas. Nemožno spochybniť, že otec dosahuje vyššiu životnú úroveň, vzhľadom na jeho nadštandardný
príjem a majetkové pomery, ktorú okolnosť aj odvolací súd premietol do ustálenej výšky nákladov na
maloletéhoanásledneajdourčeniavýškyvýživnéhotak,abysamoholpodieľaťnavýhodáchtejtovyššej

životnej úrovne. Odvolací súd akceptoval námietky otca o neprimeranosti výživného na maloletého
a súčasne poznamenáva, že výživné nie je bezhraničné, je určené na zabezpečenie odôvodnených
potrieb maloletého dieťaťa, pričom zohľadňuje aj nadštandardný príjem otca, ale aj pomery na strane
oboch rodičov. Treba doplniť, že ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia
než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých

preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič
plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb dieťaťa.
Uvedená úvaha je odzrkadlená pri výške výživného za obdobie od narodenia dieťaťa do jeho veku troch
rokov, kedy výživné odvolací súd určil tak, aby významnou mierou financoval potreby maloletého otec,
pričom súčasne zohľadnil aj plnenia otca nad rámec výživné, ktoré matka nespochybnila. Nástupom

maloletého do predškolského zariadenia vznikol matke priestor zamestnať sa, zabezpečiť si príjem a
tiež sa podieľať finančne na úhrade potrieb maloletého, ktorú skutočnosť odvolací súd premietol do
výšky výživného. Námietky otca týkajúce sa príspevkov maloletému od jeho narodenia kúpou kníh,
tvorivých pomôcok, aktivít počas voľného času, odvolací súd akceptoval a vzal v úvahu pri rozhodovaní.
Príspevky otca na stravu, ošatenie, lieky a príspevky do domácnosti matky vyhodnotil ako dobrovoľné

plnenia nad rámec výživného. Zároveň uzavrel, že predkladané doklady o nákupoch vecí (potraviny,
lieky, vitamíny, hračky a iný tovar) nemožno identifikovať ako veci zakúpené výhradne pre maloletého,
keď aj otec pri ich výpočte uviedol, že niektoré veci zostali v jeho domácnosti. V tejto súvislosti však
odvolací súd mal za nesporné, že matka príspevky otca na rozvoj dieťaťa do jeho veku dvoch rokovpotvrdila a nepochybné a preukázané, že otec maloletému vo svojej domácnosti zabezpečil všetko
potrebné pre jeho zdravý vývin (matka potvrdila sporadické nákupy pre maloletého otcom a preplatenie
jej nákupov za hračky, potraviny, zariadenie izby). Pokiaľ ide o platby zasielané matke otcom v období

od júna 2012 do narodenia maloletého a po jeho narodení do februára 2015 predstavujúce, napr. kúpa
prebaľovacej podložky, matracu na postieľku, autosedačky, kočíka, tieto nemožno považovať za výživné
na maloleté dieťa, keďže sa jedná o príspevky na jeho výbavičku, naviac ide o platby nepreukázané. Vo
vzťahu k platbám zasielaným otcom na účet matky za obdobie od 01.07.2012 do 01.06.2013 odvolací
súd udáva, že z predložených dokladov je zrejmé, že len niektoré z týchto úhrad sú označené menom

maloletého (január, február, marec, máj, jún 2014, február až máj 2015), pričom sám otec potvrdil, že
platby posielané ako príspevky na výživu boli určené obom a matka ich mala rozdeliť. Odvolací súd preto
zohľadniť z týchto platieb len polovicu vo vzťahu k maloletému. K námietkam otca o ním realizovaných
vecných plneniach pre maloletého, ktoré vyčíslil v priemere za rok 2013 vo výške 173 eur, v roku 2014 vo
výške 264 eur a za tri mesiace v roku 2015 vo výške 243 eur, odvolací súd udáva, že z prehľadu daných
výdavkov vyhotovených otcom vyplýva, že niektoré zakúpené veci zostali v jeho domácnosti, preto ich

nemožno zohľadniť ako veci, ktorými disponuje aj matka. Pokiaľ otec hradil niektoré výdavky za stravu,
lieky, hračky, oblečenie, prípadne iné veci pre maloletého, kupoval veci do domácnosti matky a platil
poplatky u psychológa, odvolací súd tieto náklady vyhodnotil ako dobrovoľné platby. Na námietky otca
vo vzťahu k osobe matky a jej nedostatočnej snahe vykonávať prácu, odvolací súd udáva, že v určenom
výživnom zohľadnil aj schopnosti a možnosti matky zamestnať sa po ukončení rodičovskej dovolenky a

nástupe maloletého do predškolského zariadenia, tiež vzal v úvahu matkou dosiahnuté vysokoškolské
vzdelanie a možnosti vykonávať prácu, resp. aj jej povinnosť zabezpečiť si príjem a podieľať sa na
úhrade potrieb maloletého, ktorú povinnosť má každý z rodičov. Odvolací súd poukazuje na kritériá
rozhodné pre určovanie výšky výživného na maloleté dieťa, ktoré sú upravené ust. § 62 a nasl. Zákona
o rodine (príjem, schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča). Pri určovaní miery, ktorou sa na

odôvodnených nákladoch maloletého dieťaťa podieľa každý z rodičov treba prihliadať aj na osobnú
starostlivosť matky o maloletého, ktorou čiastočne kompenzuje časť svojej vyživovacej povinnosti k
dieťaťu, pričom práve v danom prípade s poukazom na vyššie uvedené ustálené náklady na maloletého
je výkon starostlivosti o dieťa zo strany matky zohľadnený najmä v období, kedy čerpala rodičovskú
dovolenku a zabezpečovala celodennú osobnú starostlivosť o maloletého a v neskoršom období výška

určeného výživného reflektuje na nástup maloletého do materskej školy a vytvorenú možnosť matky
vykonávať prácu a zabezpečiť si príjem. Za bezpredmetné považoval odvolací súd vyjadrenia otca o
ponúkanej a matkou nevyužitej možnosti viesť s ním spoločnú domácnosť, v súvislosti s čím mu vznikli
náklady na kúpu nehnuteľnosti, ktorá je v jeho osobnom vlastníctve. Uvedená skutočnosť nemá vplyv
na určenie výživného na maloletého v zmysle návrhu otca.

16. Správne súd prvej inštancie postupoval, keď pri určení výživného vykonal dokazovanie za účelom
zistenia príjmov, majetkových pomerov, osobných pomerov na strane každého z rodičov, avšak odvolací
súd vyhodnotil dokazovanie za nedostatočné, vzhľadom na absenciu dokladov o príjme rodičov za
niektoré obdobia a toto v súlade s ust. § 384 a § 385 CSP doplnil a súčasne doplnil dokazovanie aj so
zameraním sa na zmenu pomerov na strane maloletého jeho nástupom na povinnú školskú dochádzku.

Vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že matka do veku troch rokov dieťaťa poberala
materský a neskôr rodičovský príspevok a prídavky na dieťa, následne bola vedená ako matka starajúca
sa o dieťa do 6 rokov veku dieťaťa bez nároku na rodičovský príspevok, do práce nastúpila až v októbri
2017 a do augusta 2018 zarábala v priemere mesačne 564 eur netto, od septembra 2018 do mája 2019
dosahovala príjem 647 eur, od 1.7.2019 do 02.9.2019 poberala dávky v nezamestnanosti v priemere

mesačne 581,83 eur, od septembra 2019 do augusta 2021 zarábala 906 eur netto, od 06.08.2021
bola nezamestnaná až do 01.04.2022, kedy uzatvorila pracovný pomer s dohodnutou mzdou vo výške
850 eur a pohyblivá zložka do 100 eur (pracovná zmluva z 28.03.2022). Je potrebné vziať v úvahu,
že matka má ukončené vysokoškolské vzdelanie s dosiahnutým titulom Ing., pričom v priebehu celej
doby (od dovŕšenia veku dieťaťa tri roky) pracovala len v určitých obdobiach a vykonávala aj prácu,

ktorá nezodpovedala jej dosiahnutému vzdelaniu, resp. odboru, to znamená nevyužila svoje schopnosti
a možnosti. Pri porovnaní príjmov rodičov je nesporné, že otec dosahoval podstatne vyšší príjem ako
matka, keď zarábal v priemere mesačne netto v roku 2013 5.161,21 eur, v roku 2014 6.478,66 eur, v
roku 2015 5.260 eur, rok 2016 až 2017 5.645 eur, v roku 2018 7.434 eur, v roku 2019 4.175 eur, v roku
2020 4.514 eur, v roku 2021 4.650 eur a za januára a február 2022 10.455 eur (vyplatená odmena).

Ďalší príjem otca plynie z jeho majetkových pomerov, t.j. z prenájmu nehnuteľností v priemere mesačne
vovýškecca400eur(predloženédaňovépriznaniazaceléspornéobdobie).Pokiaľideopomeryrodičov
je nesporné, že matka je slobodná, má jedno plnoleté študujúce dieťa, ktorému prispieva na základe
vzájomnej dohody výživným vo výške 50 eur mesačne, je vlastníčkou bytu nachádzajúceho sa v T. a jejnáklady na bývanie predstavujú cca 130 eur mesačne. Otec je vlastníkom dvoch bytov nachádzajúcich
savO.,rodinnéhodomu-chalupyvU.O.aW.apodielovýmspoluvlastníkombytunaK.ul.Xaornejpôdy
vo P. I. a v O., jeho mesačné náklady predstavujú v priemere sumu cca 2.000 eur (vrátane nákladov na

pohonné hmoty, poistenia, bývanie, náklady súvisiace so správou jeho nehnuteľností, splátky hypotéky
397,75 eur mesačne a investičné sporenie, životné poistenie).
17. V danej prejednávanej veci odvolací súd uzavrel, že otec, vzhľadom na ním dosahovaný príjem
a majetkové pomery, má podstatne vyššiu životnú úroveň ako matka, odhliadnuc od toho, že v
určitých obdobiach bola dobrovoľne nezamestnaná alebo jej príjem nezodpovedal jej schopnostiam

a možnostiam. Odvolací súd udáva, že potenciálna životná úroveň je limitovaná okrem majetkových
pomerov aj finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia potrieb rodiča, pričom v danom prípade
z vyčíslených nákladov otca vyplýva ich mesačná úhrada vo výške 2.000 eur, na ktorú skutočnosť súd
musí prihliadať ako na jeden z faktorov pri určovaní miery životnej úrovne. Pokiaľ to životná úroveň
rodičov dovoľuje, treba pri určení výšky vyživovacej povinnosti zohľadniť tiež náklady na voľnočasové
aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarsky výcvik, kurzy a pod. tak, aby sa dieťa mohlo podieľať

na výhodách vyššej životnej úrovne rodiča. Práve pri posudzovaní otázky, čo je potrebné zahrnúť do
oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Životná
úroveň otca, na ktorej má právo podieľať sa aj maloletý bola zohľadnená odvolacím súdom v iných
výdavkoch ustálených sumou 100 eur mesačne od narodenia maloletého a sumou 130 eur mesačne
od nástupu na základnú školu (táto suma predstavuje poplatky za dovolenky, výlety a pod. s ohľadom

na ich zvýšenie súvisiace s vekom dieťaťa) a aj vo výške ustálených nákladov na odôvodnené potreby
maloletého, ktorých navýšenie v porovnaní so všeobecne známou výškou cien za stravu, ošatenie,
hygienu pre dieťa vo veku maloletého Y., bolo vzaté v úvahu. Odvolací súd nespochybňuje, že otec je
rodič, ktorý má záujem svojmu synovi poskytnúť všetko potrebné pre jeho zdravý psychický a fyzický
vývin, má záujem podieľať sa na jeho výchove a starostlivosti o neho, vytvoriť mu plnohodnotný program

a venovať sa mu, a pri spoločných aktivitách sa podieľa tiež na zabezpečení potrieb maloletého, avšak
životnú úroveň otca, ktorá je neporovnateľne vyššia, je potrebné do výšky výživného premietnuť.
18. Pri preskúmaní rozhodnutia v zamietajúcej časti návrhu matky na určenie výživného spätne od
narodenia maloletého dieťaťa, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto časti vec
nesprávne právne posúdil a vyvodil z nej nesprávny právny záver. S poukazom na ust. § 77 ods. 1

Zákona o rodine, výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa
začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom
súduprvejinštancie,ktorývyhodnotilnávrhmatkynaurčenievýživnéhospätne,t.j.odnarodeniadieťaťa,
ako nedôvodný. Pokiaľ súd prvej inštancie zohľadňoval otázku určenia otcovstva a zápisu biologického
otca do rodného listu maloletého dieťaťa, odvolací súd konštatuje, že narodenie dieťaťa za trvania

manželstva matky a konanie o zapretie otcovstva manželom matky objektívne bránilo matke podať
návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, vrátane návrhu na určenie
výživného, skôr. Z rodného listu maloletého jednoznačne vyplýva, že k zápisu biologického otca do
rodného listu došlo až v decembri 2014, pričom matka následne v januári 2015 podala návrh na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Do času, kým otec nebol zapísaný v rodnom

liste dieťaťa, nebolo v možnostiach matky takýto návrh podať, resp. Zákon o rodine ani neupravuje
danú možnosť. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom súdu prvej inštancie, ktorý pri vyhodnotení
dôvodov hodných osobitného zreteľa pre určenie výživného spätne prihliadal na to, že matka bránila
otcovi v styku s maloletým, odmietla s otcom viesť spoločnú domácnosť, komunikácia rodičov nebola
prijateľná, vyhodnotiac za nespravodlivé a rozporné s dobrými mravmi, aby bol otec zaviazaný platením

bežného výživného od narodenia dieťaťa. Otázka dobrých mravov vo vzťahu k výživnému na maloleté
dieťa nemôže byť v danej veci vyhodnocovaná, pretože ide o zabezpečenie výživy dieťaťa, ktoré nie
je schopné samo sa živiť. S poukazom na ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine pri výživnom na maloleté
dieťa je vylúčené prihliadať na rozpor s dobrými mravmi. Ani príspevky zo strany otca na maloletého
a jeho záujem poskytovať pomoc matke, či už v období tehotenstva alebo po narodení dieťaťa nie sú

dôvodom pre nepriznanie výživného na maloleté dieťa spätne, pretože príspevky zo strany otca, ktoré
vyčíslil nezodpovedali kritériám rozhodným pre určenie výšky výživného (§ 62 a nasl. Zákona o rodine),
t.j. nevychádzali z príjmu otca, jeho majetkových pomerov a životnej úrovne. Plnenia zo strany otca, v
danom prípade, však môžu byť predmetom zápočtu do zročného výživného, ktoré určením výživného
vznikne.

19. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o bežnom výživnom na maloletého, vznikla
potreba prehodnotiť aj výšku zročného výživného. Pri výpočte zročného výživného odvolací súd ustálil,
že povinnosťou otca bolo zaplatiť od 03.02.2013 do 31.08.2019 po 450 eur mesačne, t.j. alikvótnačasť za mesiac február 2013 vo výške 416 eur (450:28 dní činí 16 eur x 26 dní) + 78 mesiacov (od
marca 2013 do 31.8.2019) x 450 eur, t.j. 35.100 eur a uvedené spolu predstavuje sumu 35.516 eur.
Za obdobie od 01.09.2019 mal otec zaplatiť po 500 eur mesačne, t.j. od 01.09.2019 do 31.05.2022

(rozsudok odvolacieho súdu bol vyhlásený po splatnosti výživného k 15 dňu v mesiaci) teda 33 mesiacov
x 500 eur, čo činí 16.500 eur. Celková výška výživného, ktoré mal otec zaplatiť od narodenia dieťaťa
do 31.05.2022 predstavuje 52.016 eur (35.516+16.500 eur). Odvolací súd konštatuje, že otec po
vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie zaplatil zročné výživné v celkovej výške 28.014 eur (6 x 4.669
eur),ktoré platby pokrývajú aj zápočet urobený súdom prvej inštancie pri výpočte zročného výživného,

t.j. platené od februára 2015 do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie, vrátane výživného určeného
nariadeným neodkladným opatrením po 170 eur mesačne, a úhrad školného počas pobytu maloletého
v súkromnej materskej škole. V konaní bolo preukázané, že otec od septembra 2019 platil mesačne
výživné na maloletého na základe vykonateľného rozsudku súdu prvej inštancie po 1.000 eur mesačne,
t.j. od septembra 2019 do mája 2022 za 34 mesiacov. Z uvedeného vyplýva, že otec doposiaľ zaplatil
na výživu maloletého sumu 62.014 eur, čím mu vznikol preplatok na úhradách výživného vo výške

9.984 eur. Naviac je potrebné uviesť, že otec zaplatil prevodom na účet matky titulom výživného na
maloletého dňa 29.1.2014 a 28.2.2014 po 100 eur, 31.3.2014 sumu 50 eur, 1.5.2014 a 1.6.2014 po 50
eur, 2.2.2015 sumu 150 eur, 2.3.2015 sumu 95,27 eur, 31.3.15, 30.4.15 a 1.6.15 po 170 eur mesačne),
t.j. spolu 1.105,27 eur a poukázal platby na účet matky s označením „Y.“ (ako vyplýva z výpisu účtu)
dňa 4.8.2014 sumu 450 eur, 31.8.2014 sumu 760 eur, 2.10.2014, 1.11.2014 a 1.12.2014 po 500 eur

mesačne, 19.1.2015 sumu 262,71 eur, teda zo spoločných platieb úhrada vo vzťahu k maloletému
predstavuje polovicu v celkovej výške 1.486,35 eur. Naviac otec zaplatil školné v súkromnej materskej
škole, ktorú maloletý navštevoval v celkovej výške 7.024,70 eur, ktorá suma bola zohľadnená zročnom
výživnom. Pokiaľ ide o preplatok na výživnom odvolací súd o tomto nerozhodol, keďže neexistuje
zákonné ustanovenie, ktoré by bolo možné aplikovať na daný prípad, t.j. vrátenie výživného. Rodičia

však majú možnosť dohodnúť sa o spôsobe použitia týchto finančných prostriedkov, resp. o ich vrátení,
prípadne ich zápočte. Odvolací súd dáva do pozornosti, že ak dohode medzi rodičmi nedôjde, otec
má právo domáhať sa súdnou cestou vydania finančných prostriedkov získaných ako plnenie bez
právneho dôvodu voči matke (plnenie otca bolo realizované na základe vykonateľného rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorý právoplatnosťou rozsudku odvolacieho súdu zanikne). Pokiaľ otec v priebehu

odvolaciehokonaniapoukazovalnaspotrebovanévýživné,ktorépredstavujevýživnéplatenénazáklade
vykonateľného rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd udáva, že otázku spotrebovaného výživného
upravuje ust. § 78 Zákona o rodine a toto sa vzťahuje výlučne ku konaniu o zníženie alebo zrušenie
výživného, teda súvisí s rozhodnutím o zmene rozsudku o výživnom z dôvodu zmeny pomerov na strane
účastníkov konania. Preto nebolo dôvodné v odvolacom konaní sa zaoberať otázkou spotrebovaného

výživného.

20. Pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletého dieťaťa s poukazom na finančné a majetkové
pomery oboch rodičov, vyššiu životnú úroveň otca, berúc do úvahy aj výkon osobnej starostlivosti matky
o maloletého odvolací súd výrok rozsudku súdu prvej inštancie o určení bežného výživného, o zročnom

výživnomavovýroku,ktorým zamietolnávrhmatkyopriznanívýživnéhospätnepodľa§388CSPzmenil
a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, a výživné na maloletého určil za obdobie
od jeho narodenia do 31.8.2019 vo výške 450 eur mesačne a od 1.9.2019 (od nástupu maloletého
na povinnú školskú dochádzku) vo výške 500 eur mesačne, považujúc určenú výšku výživného, ktorá
reflektuje aj na zmenu pomerov na strane maloletého a zmeny pomerov na strane rodičov (nástup matky

do práce a jej možnosť zamestnať sa), za primeranú vo vzťahu ku kritériám rozhodným pre určovanie
výživného na maloleté dieťa a zohľadňujú vek, potreby a záujem maloletého (§ 62 a nasl. Zákona o
rodine).

21. Pokiaľ ide o výrok, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o výživnom na tvorbu úspor pre maloletého,

odvolací súd, napriek tomu, že rodičia nenapadli odvolaním tento výrok rozsudku, vychádzajúc z
ust. § 65, § 66 CMP pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia, dospel k záveru o potrebe zmeny
daného výroku, ktorý je nejasný, nezrozumiteľný a nevykonateľný, pretože neobsahuje dátum splatnosti
jednotlivých platieb tvoriacich úspory maloletého a ani podmienky zriadenia účtu. Treba konštatovať,
že v konaní bolo preukázané, že na určenie tvorby úspor sú splnené podmienky podľa § 63 ods. 3

Zákona o rodine a výška úspor určená súdom prvej inštancie zodpovedá majetkovým pomerom otca,
pričom rodičia túto výšku ani nenapadli. Odvolací súd doplnil vo výroku chýbajúcu inštrukciu týkajúcu
sa zriadenia účtu tak, že matke uložil povinnosť do 7 dní od právoplatnosti rozsudku zriadiť v peňažnom
ústave osobitný účet na meno maloletého Y., nar. XX.XX.XXXX a identifikačné údaje účtu maloletéhodieťaťa oznámiť otcovi v lehote troch dní po jeho zriadení s tým, že na nakladanie s finančnými
prostriedkami nachádzajúcimi sa na tomto osobitnom účte maloletého je potrebný súhlas súdu. Pre
usmernenie rodičov je potrebné uviesť, že s prostriedkami z úspor výživného sa môžu napríklad hradiť

osobitné výdavky dieťaťa, ktoré nie sú kryté platbami výživného. Vo vzťahu k argumentom otca o jeho
zámere investovať finančné prostriedky, ktoré sú maloletému tvorené ako úspory, do kúpy nehnuteľnosti
v prospech maloletého, s cieľom ich zhodnocovania, odvolací súd udáva, že ustanovenia Zákona o
rodine neupravujú možnosť tvorby úspor iným spôsobom ako ukladaním finančných prostriedkov v
peňažnom ústave. Ak by však rodičia dospeli k dohode o použití týchto finančných prostriedkov a ich

zhodnocovanie iným spôsobom (ktorý návrh matka v odvolacom konaní akceptovala), ich dohoda, resp.
akékoľvek nakladanie s finančnými prostriedkami uloženými na osobitnom účte maloletého podlieha
schváleniu súdom. Odvolací súd z uvedených dôvodov, zmenil daný výroku rozsudku tak, aby bol
zrozumiteľný a vykonateľný. Keďže otec pred odvolacím súdom potvrdil, že doposiaľ úspory maloletému
tvorí na svojom účte, vznikla mu povinnosť zročné výživné na úspory predstavujúce sumu 51.200 eur
(tzn. 24 mesiacov x 300 eur , od narodenia dieťaťa do 31.1.2015, t.j. spolu 7.200 eur + 88 mesiacov

x 500 eur (11 mesiacov v roku 2015, po 12 mesiacov v roku 2016 až 2021, 5 mesiace od januára do
mája 2022) zaplatiť na osobitný účet maloletého. Lehotu splatnosť odvolací súd určil v súlade s ust.
§ 232 ods. 2, 3 CSP.

22. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok vo výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil otcovi

povinnosť platiť výživné na tvorbu úspor zmenil podľa ust. § 388 CSP.

23. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o styku otca s
maloletým odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, vo veci vykonal
potrebné dokazovanie, avšak vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd akceptoval námietky

oboch rodičov vo vzťahu k výroku o styku dospejúc k záveru, že v záujme maloletého je vyhovieť
odvolaciemu návrhu matky, ktorá vytýkala súdu prvej inštancie, že nevyňal z určeného rozsahu styku
počas bežného roka prázdniny a sviatky, čím dochádza k duplicite, resp. k prelínaniu termínov stretnutí
počas bežného roka a sviatkov a prázdnin. Danú námietku považoval odvolací súd za logickú, pretože
pokiaľ by sa rodičia riadili takýmto výrokom rozsudku, mohlo by medzi nimi dochádzať ku zbytočným

nezhodám. Z uvedeného dôvodu s prihliadnutím na vek a záujem maloletého odvolací súd zmenil výrok
rozsudku tak, že upravil styk počas bežného roka s výnimkou obdobia jarných a zimných školských
prázdnin, Vianočných a Veľkonočných sviatkov a mesiaca august v každom kalendárnom roku. Pokiaľ
ide o letné prázdniny, odvolací súd vzal v úvahu, že styk otca s maloletým je určený na 10 dní v mesiaci
júl a 10 dní v mesiaci august a popri tom zachovaný bežný styk, pričom za situácie, ak by súd vyňal

celé letné prázdniny z režimu bežného styku, by došlo k neprimeranému rozsahu času stráveného s
matkou v priebehu letných prázdnin v porovnaní s otcom. Vyňatím jedného mesiaca z prázdninového
režimu, vznikne aj matke priestor na zabezpečenie si dovolenky s maloletým v dlhšom časovom rozsahu
a otcovi priestor tráviť s maloletým aj bežný styk v priebehu mesiaca júl. Otcom vznesené námietky
voči napadnutému výroku rozsudku v časti týkajúcej sa určenej hodiny začiatku styku preberaním

maloletého o 18.00 hod. počas pracovného týždňa, odvolací súd akceptoval a čas stretnutí v priebehu
pracovného týždňa predlžil o jednu hodinu tak, aby maloletému aj otcovi vytvoril priestor na spoločný
kontakt a otcovi možnosť podieľať sa na zabezpečení starostlivosti a výchovy syna. Určený rozsah styku
považoval odvolací súd za primeraný veku dieťaťa aj s prihliadnutím na jeho vybudovaný vzťah s otcom,
doposiaľ realizovaný styk a skutočnosť, že matka nevyslovila žiadne podstatné výhrady k zabezpečeniu

starostlivosti o maloletého zo strany otca. Na námietky matky, ktorá žiadala styk otca s maloletým v
piatok v párnom týždni kalendárneho roku neupraviť, odvolací súd neprihliadal, nakoľko z vykonaného
dokazovania mal preukázané, že nie je dôvod na redukciu, resp. obmedzenie styku otca s maloletým v
tomto navrhovanom dni a prihliadnutím aj na otcom prezentované stanovisko pred odvolacím súdom,
že nemá problém matke v danom termín, v prípade vycestovania s maloletým, ponechať ho v jej

starostlivosti. Odvolací súd v tejto súvislosti zohľadnil, že v letnom období je styk otca s maloletým
nastavený v užšom rozsahu. Zároveň odvolací súd doplnil výrok o určenie miesta odovzdania a
prevzatia maloletého, ktorý v rozhodnutí absentoval. Je potrebné zdôrazniť, že maloletý, ako aj otec
majú právo na rozvíjanie svojich vzájomných väzieb, trávenie spoločného času a realizáciu programu.
Pokiaľ ide o úpravu styku počas jarných, jesenných a zimných prázdnin a Vianočných sviatkov a úpravu

v mesiaci júl v každom kalendárnom roku v určenom rozsahu súdom prvej inštancie odvolací súd ju
vyhodnotil ak súladnú so záujmom maloletého dieťaťa.24. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku otca s maloletým odvolací súd zmenil
v časti styku počas bežného roka a počas mesiaca august v každom kalendárnom roku aplikujúc
ustanovenie§388CSPavozvyšku(určeniestykupočasVeľkonočnýchaVianočnýchsviatkovajarných,

jesenných a zimných školských prázdnin a v mesiaci júl každoročne) potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP
ako správne.

25. Na námietku otca o porušení jeho práva na spravodlivý proces z dôvodu nedostatočného
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd neprihliadal. Po preskúmaní obsahu spisu a

rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje
podstatné úvahy súdu, na základe ktorých rozhodol vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania.
Pokiaľ otec namietal, že súd prvej inštancie jasne nezadefinoval akým spôsobom ustálil náklady na
odôvodnené potreby maloletého, odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti na ním zvolený postup
podľa § 68 CMP , ust. § 383 až § 385 CSP (doplnil dokazovanie) a poukazuje na odôvodnenie tohto
rozsudku v bode 16.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

27. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).