Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/118/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615205460
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5615205460.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: Ing. P. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. XXX, N. - O., ČR, zast. JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom so sídlom Ul. X. P. XXX, D. P.,
proti žalovanému: STING Reality s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 21, Žilina, IČO: 43 895 425, zast.
Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 28, Košice, IČO: 36 866 563, o zaplatenie 5.000,- eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 4C/14/2017-131
zo dňa 19. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

5.000,- eur spolu s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách
konania, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponecháva rozsudok nedotknutý.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,- eur spolu
s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že konanie v časti uplatneného nároku

na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.000,- eur za obdobie od 22.01.2015
do 25.01.2015 zastavil a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
99,94 %. Plnenie predstavuje doplatok kúpnej ceny dohodnutej v kúpnej zmluve medzi účastníkmi. Súd
nezohľadnil úkon započítania tejto sumy z titulu uplatnenej zmluvnej pokuty žalovaným.

2) Súd ako predbežnú otázku musel vyriešiť otázku platnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy uzatvorenej
medzi stranami dňa 17.10.2014, a to v jej časti článku 3.4. odkazujúceho na článok 7.4. zmluvy, keďže

základnou spornou skutočnosťou v konaní bolo, či zmluvná pokuta dohodnutá v článku 3.4. zmluvy
odkazom na článok 7.4. zmluvy bola dohodnutá platne, vzhľadom na neexistenciu článku 7.4. v kúpnej
zmluve. Mal za to, že právny úkon obsahuje nejasný prejav vôle konajúcich účastníkov zmluvy (z ktorých
žalovaný ako kupujúci bol navrhovateľom právneho úkonu - vyhotovil kúpnu zmluvu v listinnej podobe).
Predmetné ustanovenie je nezrozumiteľné, lebo nie je zrejmé, na základe porušenia ktorej povinnosti
predávajúceho by vznikol kupujúcemu nárok na zmluvnú pokutu. Nie je možné, ako tvrdil žalovaný,
dedukciou dospieť k záveru, že chybný odkaz v článku 3.4. zmluvy na článok 7.4. zmluvy mal byť

odkazom práve na článok 7.3. zmluvy, resp. že práve článok 7.4. zmluvy mal obsahovať povinnosť
predávajúceho uvedenú v článku 7.3 zmluvy. Takýto extenzívny výklad považoval za neprípustný,
nakoľko súd nemôže nahrádzať prejav vôle účastníkov zmluvy, ktorý musí byť jednoznačný a v prípade
dojednaniaozmluvnejpokutemusíbyťvyjadrenývpísomnejforme.Niejemožnévoľnouúvahoudospieťk záveru, že pokiaľ článok 3.4. odkazuje na neexistujúci článok 7.4., tak namiesto tohto neexistujúceho
článku 7.4. mali zmluvné strany vlastne na mysli článok 7.3. zmluvy. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že je
možné túto chybu v písaní článku 3.4. zmluvy preklenúť aplikáciou logického výkladu a systematického

výkladu na kúpnu zmluvu ako celku konštatoval, že aplikáciou akéhokoľvek výkladu kúpnej zmluvy
ako celku nie je možné dospieť k záveru, že sa jednalo o chybu v písaní, ako uviedol žalovaný.
Pokiaľ žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu III. ÚS 486/2011 z 31.01.2012, toto rozhodnutie
nie je v prejednávanom prípade aplikovateľné. Pri výklade zmluvy uplatnil zásadu priority výkladu
nezakladajúceho neplatnosť právneho úkonu pred výkladom, ktorý neplatnosť zakladá, no aj napriek

tomusanepodariloodstrániťpochybnostioobsahuprávnehoúkonuanizapoužitiavýkladovýchpravidiel
stanovených v ust. § 35 ods. 2 OZ. Na základe uvedeného musel konštatovať absenciu zrozumiteľnosti
právneho úkonu kúpnej zmluvy čo do odkazu v článku 3.4. na článok 7.4. zmluvy, ktorý je tak absolútne
neplatným právnym úkonom podľa ust. § 39 OZ v spojení s ust. § 37 ods. 1 a ust. § 544 ods. 2
OZ z dôvodu nezrozumiteľnosti právneho úkonu a zároveň nedodržania písomnej formy dojednania
o zmluvnej pokute. Konštatoval, že v konaní nemal ani preukázanú skutočnosť, že v dome, ktorý

bol predmetom kúpnej zmluvy reálne sídlila po uzatvorení zmluvy niektorá obchodná spoločnosť. Na
základe uvedeného dospel k záveru, že jednostranný právny úkon započítania vzájomných pohľadávok,
ktorý žalovaný adresoval žalobcovi listom zo dňa 31.03.2015 je podľa ust. § 39 OZ v spojitosti s ust. §
580 OZ absolútne neplatným právnym úkonom, a preto nemohlo dôjsť k zániku tejto pohľadávky žalobcu
voči žalovanému a žalovaný je preto povinný uhradiť žalobcovi piatu časť kúpnej ceny vo výške 5.000,-

eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 26.01.2015 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti
uplatneného nároku konanie zastavil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255
ods. 1 CSP v spojení s ust. 262 ods. 1 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku (v časti I. a III. výroku) podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozsudok zmeniť

tak, že súd žalobu zamietne a zaviaže žalobcu na úhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a pred
odvolacím súdom. Mal za to, že právny úkon je nezrozumiteľný iba vtedy, ak jeho obsah je vyjadrený tak
nejasne, že ani pomocou výkladových pravidiel daných v ust. § 35 ods. 2, 3 OZ nemožno zistiť, čo ním
chcel konajúci vyjadriť. Možno však predpokladať, že zjavná chyba v počítaní či písaní nerobí právny
úkon neurčitým ani nezrozumiteľným, ak je inak jeho význam nepochybný. Určenie zabezpečovaných

povinností je v článku 3.4. kúpnej zmluvy vymedzením určitým. To, že sa jedná aj o vymedzenie
zrozumiteľné (zrejmá chyba v písaní „čl. 7.4. kúpnej zmluvy môže byť výlučne ustanovením článku 7.3
kúpnej zmluvy), žalovaný už preukázal aplikáciou logického a systematického výkladu vzhľadom na
jednotlivé ustanovenia kúpnej zmluvy. Keďže žiadny iný článok kúpnej zmluvy neobsahuje bod 4., alebo
v ňom obsiahnutý bod 4. neobsahuje žiadnu relevantnú zmluvnú povinnosť ustanovenú žalobcovi, ktorá

by bola spôsobilá byť zabezpečená zmluvnou pokutou v zmysle článku 3.4. kúpnej zmluvy, jediným
možným výsledkom v súvislosti so zrejmou chybou v písaní článku 7.4. je ustanovenie článku 7.3. kúpnej
zmluvy. Je zjavné, že článok 3.4. kúpnej zmluvy má odkazovať na posledný odsek článku 7. kúpnej
zmluvy, pri ktorom v dôsledku chyby v písaní došlo v rámci článku 3.4. k jeho nesprávnemu očíslovaniu.
Aj napriek odôvodneniu súdu prvej inštancie mal za to, že Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 486/2011-29

zo dňa 31.01.2012 je na daný prípad aplikovateľný, hoci odkaz v článku 3.4. neobsahuje popri odkaze na
článok 7.4. aj jeho bližšiu slovnú špecifikáciu. Namietal, že v zmysle článku 7.3. sa žalobca zaviazal, že
po 17.01.2015 nebude v predmete kúpy evidované sídlo žiadnej právnickej osoby, pričom túto povinnosť
si včas nesplnil. K zmene sídla spoločnosti DREVOVÝROBA-LEPEX, s.r.o. došlo až ku dňu 12.03.2015.

4) Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok prvoinštančného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6) Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, zo spisového
materiálu, ako aj zo skutkového stavu, tak ako ho zistil súd prvej inštancie. V konaní sa riešila otázka,
či žalovaný mohol započítať svoju pohľadávku (titulom zmluvnej pokuty vo výške 5.000,- eur) voči
žalobcovej pohľadávke na zaplatenie poslednej časti kúpnej ceny vo výške 5.000,- eur voči žalovanému.

Prvoinštančný súd tak musel v prvom rade vyriešiť otázku, či možno považovať namietané zmluvné
dojednanie o zmluvnej pokute v článku 3.4. odkazujúce na článok 7.4. kúpnej zmluvy uzavretej medzi
sporovými stranami dňa 17.10.2014 za platné. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností,
ako aj záverov prvoinštančného súdu dospel k tomu, že tento v dostatočnom rozsahu zistil skutočnostipotrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a vo
veci samej dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil, a na ktoré v
zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym

spôsobom uviedol zistený skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán,
citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil. Prvoinštančný
súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,- eur spolu s príslušenstvom z dôvodu,
že právny úkon kúpnej zmluvy zo dňa 17.10.2014 je v časti čo do odkazu v článku 3.4. na článok 7.4.

zmluvy absolútne neplatným právnym úkonom podľa ust. § 39 OZ v spojení s ust. § 37 ods. 1 a ust.
§ 544 ods. 2 OZ z dôvodu nezrozumiteľnosti právneho úkonu a zároveň nedodržania písomnej formy
dojednania o zmluvnej pokute. Táto skutočnosť spôsobila to, že nemohlo dôjsť k započítaniu pohľadávky
žalovaného titulom zmluvnej pokuty, keďže mu právo na zmluvnú pokutu vôbec nevzniklo. Žalovaného
právny úkon započítania bol preto v zmysle ust. § 39 OZ v spojení s ust. 580 OZ absolútne neplatným
právnym úkonom.

7) Neobstoja argumenty, ktorými žalovaný spochybňuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie,
na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď argumentuje, že je zjavné, že článok 3.4. mal odkazovať na
posledný odsek článku 7. kúpnej zmluvy, pri ktorom v dôsledku chyby v písaní došlo v rámci článku 3.4.
k jeho nesprávnemu očíslovaniu, pričom systematický a logický výklad jednotlivých ustanovení kúpnej

zmluvy preukazujú, čo malo byť v ustanovení uvedené, a preto nemožno hovoriť o nezrozumiteľnosti
právneho úkonu spôsobujúci jeho neplatnosť. K správnym záverom súdu prvej inštancie odvolací súd
považuje za potrebné zdôrazniť, že predpokladom pre úspešné uplatnenie zmluvnej pokuty je platné
dojednanie zmluvnej pokuty v spojení s porušením zmluvnej povinnosti účastníka zmluvného vzťahu,
na ktoré sa zmluvná pokuta viaže. Z ust. § 544 OZ vyplýva, že aj dohoda o zmluvnej pokute musí

spĺňať náležitosti vyžadované pri každom právnom úkone podľa ust. § 37 OZ, teda musí byť určitá a
zrozumiteľná, inak je neplatná. Okrem toho ust. § 544 ods. 2 pre platnosť dojednania zmluvnej pokuty
predpokladá, že bola uzavretá v písomnej forme a v jej dojednaní bola určená výška pokuty alebo
bol určený spôsob jej určenia. Z predloženého znenia kúpnej zmluvy vyplýva, že ustanovenie 3.4. o
zmluvnej pokute sa malo použiť v prípade porušenia zmluvných povinností predávajúceho - žalobcu

(tam uvedených), medzi ktoré patrila aj povinnosť podľa čl. 7 bod 4 zmluvy, ktorú keď žalobca poruší,
zaväzuje sa uhradiť kupujúcemu - žalovanému v hotovosti zmluvnú pokutu vo výške 5.000,- eur a to do
piatich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej výzvy kupujúceho na jej úhradu. Článok 7. bod 4,
v ktorom mala byť špecifikovaná povinnosť zabezpečená zmluvnou pokutou však v zmluve absentuje.
Súd prvej inštancie správne uviedol, že sa nejedná o formálnu chybu v písaní, ktorá robí právny úkon

nepochybný, ale o chybu, ktorá mala za následok nezrozumiteľnosť právneho úkonu v predmetnej časti.
Pokiaľžalovanýpoukazovalnasystematickýalogickývýkladvzhľadomnajednotlivéustanoveniakúpnej
zmluvy je potrebné konštatovať, že zmluvnú povinnosť pre účely platného dojednania zmluvnej pokuty
nemožno vyvodzovať nepriamo z viacerých zmluvných podmienok, práve naopak, zabezpečovaná
povinnosť musí byť presne, určito a zrozumiteľne označená. Na základe uvedeného možno vyvodiť

záverotom,žezmluvnápokuta,ktoráboladojednanávčlánku3.4.saneviazalanaporušeniečlánku7.4.
z dôvodu jeho neexistencie, inými slovami pre porušenie článku 7.4. nebola dohodnutá zmluvná pokuta,
pričom takáto nezrozumiteľná zmluvná úprava článku 3.4. odkazujúceho na článok 7.4., ktorému navyše
chýbalaajpísomnáformaspôsobilaabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonuamusíbyťpričítanánaťarchu
tej strany, ktorá zmluvu pripravila. Na podklade takto prijatého záveru potom neprichádzalo do úvahy

započítaniežalovanéhoneexistujúcejpohľadávkyvočižalobcovejpohľadávkenaúhraduposlednejčasti
kúpnej ceny.

8) Pretože odvolateľ neuviedol žiadne skutočnosti v odvolaní, s ktorými by sa nezaoberal súd prvej
inštancie a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom,

odvolací súd potom neuznajúc dôvodnosť právnej argumentácie žalobcu, konštatujúc vecnú správnosť
rozsudkusúduprvejinštancievnapadnutejčasti,rozsudok,vrátanevýrokuotrováchkonania,akovecne
správny potvrdil.

9) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko

žalobca mal v odvolacom konaní úspech, má aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

10) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).