Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/117/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119219863
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8119219863.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci navrhovateľa: I. B., M..
XX.XX.XXXX, Q. XX L. K., C., R., C., XHA, E., proti osobe oprávnenej z výživného: B. B., M..
XX.XX.XXXX, Q. C. XXX, v konaní o zrušenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní osoby oprávnenej
z výživného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 30Pc/102/2019-11 zo dňa 11.03.2020 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.12.2019 domáhal zrušenia
vyživovacej povinnosti k plnoletej osobe oprávnenej z výživného .

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 30Pc/102/2019-11 zo dňa 11.03.2020 tak, že cit.:

„Ruší vyživovaciu povinnosť navrhovateľa I. B., M.. X.XX.XXXX voči odporkyni B. B., M.. X.XX.XXXX.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 62 ods. 1, 65 ods. 3 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine.

4. Výrok o trovách konania právne odôvodnil podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového

poriadku.

5. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že vyživovacia povinnosť voči dcére bola
navrhovateľovi naposledy stanovená rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp.zn. 29P/219/2012,
právoplatným dňa 3.1.2013. Z dôvodu, že od posledného rozsudku došlo u neho k vážnej životnej,
finančnej a zdravotnej zmene, žiada o zrušenie vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie po tom,

čo sa navrhovateľ ospravedlnil z účasti na pojednávaní a vyslovil súhlas s pojednávaním v jeho
neprítomnosti a za pasivity osoby oprávnenej z výživného, keďže sa táto k podanému návrhu písomne
nevyjadrila, predvolanie na súdom stanovený termín pojednávania neprevzala a návrh na začatie
konanianeprevzalavodbernejlehote,čosúdpovažovalzadoručené,pretobolovykonanépojednávanie
v jej neprítomnosti. Súd na základe vykonaného dokazovania zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa
voči osobe oprávnenej, pretože táto podľa súdu žiadnym spôsobom nenamietala zrušenie vyživovacej

povinnosti.III. Obsah odvolania osoby oprávnenej z výživného

6. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie osoba oprávnená z platenia výživného.

V odvolaní uviedla, že k podanému návrhu sa písomne nevyjadrila z dôvodu, že list zo súdu, a to termín
pojednávania vo veci a návrh na začatie konania, bol zaslaný na jej trvalé bydlisko C. XXX, kde nebýva,
lebo žije so svojou matkou v prenájme v U.. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že vyživovacia povinnosť
voči nej bola naposledy stanovená rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp.zn. 29P/219/2012,
právoplatným dňa 03.01.2013, kde mu súd určil výživné 130,- eur, ktoré mal platiť vždy do 15-teho dňa

v mesiaci vopred k rukám matky od 01.09.2012 do budúcna. Navrhovateľ si túto svoju povinnosť voči
nej neplní od 09.2016 - do dnešného dňa je dlžné výživné cca 5.200,- eur. Uvádza, že od posledného
rozsudku došlo u neho k vážnej životnej finančnej a zdravotnej zmene. S terajšou manželkou vlastnia
rodinný dom, viacej áut, jej ako dcére nikdy nič nekúpil ani na meniny, narodeniny, ani na Vianoce.
Tieto jeho diagnózy sú vymyslené. Jej matka sa nemohla dopátrať jeho novej adresy, tak požiadala o
pomoc Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, Bratislava. Odvolateľka uviedla, že

je študentkou W. J. F. U.. Navrhla, aby odvolací súd zamietol návrh navrhovateľa.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1

CMP, v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal
napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že neboli splnené podmienky pre jeho zmenu alebo potvrdenie.

8. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, obsahom odvolania navrhovateľky,

považuje za dôvodné zrušiť napadnuté uznesenie postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1
písm. b) CSP a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolací súd má za to, že postupom súdu prvej inštancie došlo k znemožneniu realizácie procesných
práv účastníka konania - osoby oprávnenej z výživného v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva
na spravodlivý súdny proces.

9. Podľa ustanovenia § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak sa žalobu nepodarí
doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný
urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.

10.Podľaustanovenia§116ods.2CSP,aksasúdunepodarížalobudoručiťnaadresuzistenúpostupom
podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy,
ak sa adresát o tom nedozvie.

11. Podľa ustanovenia § 220 ods. 1 CSP, v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene
Slovenskej republiky" uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné
označeniestránaichzástupcov,inýchsubjektov,označenieprejednávanéhosporu,výrok,odôvodnenie,
poučenie o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach
odvolania, poučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia.

12. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a

ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj s obsahom napadnutého rozsudku, odvolací súd zistil, že

súdprvejinštanciepostupovalvrozporescitovanýmiustanoveniami§116ods.1,2a§220ods.1,2CSP
a nerešpektoval osobitný charakter predmetu konania a aplikácie ustanovení Civilného mimosporového
poriadku.14. Zo spisu vyplýva, že výzva súdu prvej inštancie zo dňa 27.01.2020, predvolanie na pojednávanie,
návrh na začatie konania a poučenie o procesných právach a povinnostiach boli odvolateľke doručované
na adresu trvalého bydliska C. XXX. Podľa informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu

prijatého súdom prvej inštancie dňa 20.02.2020 zásielka nebola doručená odvolateľke z dôvodu, že si
adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote s informáciou, že zásielka bude do 30 dní skartovaná.

15. Navrhovateľ sa z účasti na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
19.02.2020. Súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok na pojednávaní dňa 11.03.2020.

16. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému
dieťaťu je zaradené medzi konania vo veciach rodinnoprávnych, ktoré patria pod druhú časť prvej
hlavy Civilného mimosporového poriadku, ktorá upravuje konania vo veciach rodinnoprávnych. Už pri
začleňovaní jednotlivých typov konaní do CMP sa prioritne vychádza z kritéria zakotveného v čl. 1
CMP, a to z hľadiska ochrany konkrétneho verejného záujmu. V prípade výživného je tento verejný

záujem prítomný. Vzhľadom k tomu, že charakter konania, ktoré sa prejednáva v danej veci, bolo
povinnosťou súdu prvej inštancie postupovať podľa ustanovení aj Civilného mimosporového poriadku.
Súdu sú známe odlišnosti a jednou z nich je aj odlišnosť dotýkajúca sa vyšetrovacieho princípu, ktorý
platí v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, kedy je súd povinný zisťovať skutočnú
pravdu, t.j. pravdu približujúcu sa hmotnoprávnym pomerom a ich vyjadreniu k hypotéze hmotnoprávnej

normy. V konaniach, ktoré sa vedú podľa Civilného mimosporového poriadku, nastupuje veľmi výrazná
garancia práva na spravodlivý proces a povinnosťou súdu v týchto konaniach je zabezpečiť účinný
prístup účastníkov konania k spravodlivosti, tzn., že súd je povinný v týchto konaniach v širšom kontexte
vnímať princíp práva účastníka na prístup k spravodlivosti samozrejme za nie neprimeraného zásahu
alebo spôsobu zasahovať do práva ostatného účastníka, ale ten princíp zachovaný musí byť.

17. Súd prvej inštancie realizoval predvolanie na pojednávanie, nie podľa Civilného mimosporového
poriadku, a to § 33. Nerealizoval všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu odvolateľky,
pojednával vec v jej neprítomnosti bez riadneho zistenia jej skutočného pobytu. Prejednaním veci
samej s nariadením pojednávania sú reflektované základné procesné princípy. Súd prvej inštancie

prijal rozhodnutie bez zistenia skutočného stavu. V zmysle § 35 je podkladom rozhodnutia súdu
zistenie skutočného stavu veci. Civilný mimosporový poriadok identifikuje rozsah zisťovania skutkového
základu rozhodnutia, takže súd je povinný zistiť v konaniach podľa tohto zákona skutočný stav veci,
ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv, povinností a právom
chránených záujmov. Povinnosť súdu zistiť skutočný stav sa uplatní vo všetkých konaniach podľa

Civilného mimosporového poriadku bez ohľadu na to, či ide o konanie návrhové alebo konanie, ktoré
sa začalo ex offo. Aj princíp materiálnej pravdy smeruje k zisteniu právne relevantných skutočností
nevyhnutných pre rozhodnutie v merite veci. Pri zisťovaní skutočného stavu veci súd nie je obmedzený
zákonnou ani sudcovskou koncentráciou (§ 34 CMP).

18. V mimosporovom konaní sa vychádza z čl. 5 Základných princípov CMP a § 1 CMP. V danej veci súd
porušil princípy, ktoré sú platné pre mimosporové konanie, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý
súdny proces na strane osoby oprávnenej z výživného.

19. Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie.

Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho
priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.

20. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

21. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

22. Súdne rozhodnutia o výživnom na plnoleté dieťa možno zmeniť alebo zrušiť len na návrh a súčasne
len vtedy, ak sa zmenili pomery, t.j. okolnosti rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie vyživovacej
povinnosti. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba podľa právnej teórie i ustálenej súdnej praxe
rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady.Tento stav musí byť trvalý, pretože príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie
schopnosti samostatne sa živiť. V každom prípade treba vychádzať z konkrétnych okolností.

23. Z obsahu napadnutého rozsudku ďalej odvolací súd zistil, že rozsudok neobsahuje odôvodnenie.
Samotný opis tvrdení navrhovateľa a konštatovanie, že osoba oprávnená z platenia výživného žiadnym
spôsobom nenamietala zrušenie vyživovacej povinnosti, nemôže ako riadne odôvodnenie rozsudku
obstáť za situácie, ak je súd konajúci vo veciach výživného povinný zisťovať skutočný stav veci podľa
§ 35 CMP.

24.Právonasúdnuochranupodľačl.46ods.1ústavyprelínaajprincípprávnejistoty(akojedenzprvkov
právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy), v zmysle ktorého súdy majú v rovnakých alebo analogických
situáciách rozhodovať rovnako.

25. Ustanovenie § 157 ods. 2 OSP (pozri jeho citáciu v úvode II. časti) treba z hľadiska práva na

súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného
súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. K rovnakým záverom dospel
tiež Európsky súd pre ľudské práva a slobody v súvislosti s čl. 6 ods. 1 dohovoru, v obsahu ktorého
nemožno vidieť zásadne rozdiely s čl. 46 ods. 1 ústavy, keď do práva na spravodlivé prejednanie
veci zahrnul tiež právo účastníka súdneho konania na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Potreba

náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk,
že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné
verejnosťou (pozri tiež Repík, Bohumil. Evropská úmluva o lidských právech a trestní právo. 2002.
152 s.). V neposlednom rade ústavný súd už vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (IV.ÚS 115/03).

26. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil preskúmavaný rozsudok v súlade s ustanovením § 220 ods. 2

Civilnéhosporovéhoporiadku.Porovnajúcodôvodneniepreskúmavanéhorozsudkusúduprvejinštancie
vo vzťahu k napadnutým výrokom s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa
nimi dôsledne neriadil. Súd prvej inštancie síce opisuje obsah vykonaných dôkazov vo veci, čiastkové
skutkové zistenia, avšak nevytvára ucelený záver o celkovom skutkovom deji. Súd musí potrebné údaje,
hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na

konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového
stavu, návrhy účastníkov na doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku
absentuje. Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Z
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú
zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie

k takémuto spôsobu rozhodnutia.

27. Z obsahu spisu tiež nevyplýva, že súd prvej inštancie postupoval podľa ust. § 116 ods. 1, 2
CSP a realizoval všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu odvolateľky, resp. že by z
dôvodu neúspechu doručenia zásielky odvolateľke na adresu zistenú postupom podľa odseku 1 zverejnil

oznámenie o podanom návrhu na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu.

28. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie rozhodnúť nanovo o návrhu navrhovateľa. V novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).