Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 18, 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Obdo/85/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716213133
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Izakovičová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:5716213133.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: VÝTAHY RENOVALIFT, s.r.o., so sídlom Žižkova
601/42, 690 02 Břeclav, Česká republika, IČ: 261 63 331, vo veci organizačnej zložky podniku
zahraničnej osoby: VÝTAHY RENOVALIFT, s. r. o. podnik zahraničnej osoby, s adresou miesta činnosti
Hlavná 448, 010 09 Žilina - Bytčica, IČO: 36 426 661, zastúpeného advokátskou kanceláriou RYBÁR
advokát s.r.o., so sídlom Andreja Kmeťa 11, 010 01 Žilina, IČO: 51 273 225, v mene ktorej koná JUDr.

Peter Rybár, advokát a konateľ, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica Martin, so sídlom Kollárova
4248/2, 036 01 Martin, IČO: 00 365 327, o zaplatenie 45.000,- Eur s príslušenstvom, vedenom na
Okresnom súde Martin, pod sp. zn. 18Cb/214/2016, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Žiline zo dňa 24. júna 2020, č. k. 13Cob/165/2019-836, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24. júna 2020,
č. k. 13Cob/165/2019-836, a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 14. februára 2019, č. k.
18Cb/214/2016-676, výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 22.857,- Eur s
úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 22.857,- Eur od 17.05.2016 do zaplatenia, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. žalobu vo zvyšku nároku na zaplatenie sumy 22.143,-
Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 22.143,- Eur od 17.5.2016 do zaplatenia

zamietol a výrokom III. nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.
2. Okresný súd Martin dopĺňacím rozsudkom zo dňa 17. apríla 2019, č. k. 18Cb/214/2016-715,
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
3. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 45.000,- Eur
s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 45.000,- Eur od 17.05.2016 do zaplatenia, paušálnu

náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a trovy konania. Uplatnený
nárok žalobca odôvodnil tým, že na základe písomnej Zmluvy č. 331100815 zo dňa 18.09.2015 (ďalej
len „zmluva“), sa žalobca zaviazal vykonať kompletnú rekonštrukciu a modernizáciu lôžkového výťahu
v budove 8. pavilónu v Univerzitnej nemocnici Martin a všetky súvisiace činnosti, nevyhnutné k realizácii
diela na kľúč a odovzdanie výťahu, vrátane skúšky autorizovanou osobou a zaškolenie personálu do
obsluhy v zmysle platnej legislatívy. Žalovaný sa zaviazal prevziať predmet plnenia a zaplatiť žalobcovi

cenu podľa článku 4 tejto zmluvy.
4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca v postavení
zhotoviteľa a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili v písomnej forme zmluvu, ktorú súd prvej inštancie
kvalifikovalakozmluvuodielopodľaust.§536anasl.Obchodnéhozákonníka.Predmetzmluvy,cenaza
dielo a jej splatnosť neboli medzi stranami sporné. Žalobca odovzdal žalovanému dielo dňa 16.03.2016,
o čom zmluvné strany spísali preberací protokol. Cena diela bola splatná podľa čl. VI. zmluvy v spojení

s ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka v lehote 60 dní od vystavenia faktúry. Ku dňu rozhodovaniasúdu prvej inštancie žalovaný nezaplatil cenu diela vyúčtovanú vo fa č. OF 20160146 zo dňa 17.03.2016,
splatnú dňa 16.05.2016.
5. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný v konaní produkoval dôkazy, ktoré preukazovali, že dielo

vykonané žalobcom malo vady. Naopak žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie nepreukázal,
že dôkazy predkladané žalovaným ohľadom vadnosti diela boli získané nezákonne. Z argumentácie
žalobcu, ktorá sa opierala o certifikát o zhode, súd prvej inštancie nevychádzal pri formovaní svojich
záverov, pretože žalovaným predkladané dôkazy boli vyhotovené po vydaní certifikátu o zhode, čím mal
súd prvej inštancie za preukázané, že dielo vady malo, ktoré existovali už pri odovzdávaní diela. Súd

prvej inštancie preto uzavrel,že žalobca za tieto vady zodpovedá v zmysle ust. § 560 ods. 2 Obchodného
zákonníka.
6. V závere súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie časti ceny diela vyúčtovanej vo fa č.
OF 20160146 zo dňa 17.03.2016, splatnej dňa 16.05.2016 podľa čl. VI. zmluvy v spojení s ust. § 548 ods.
1 Obchodného zákonníka, t. j. v lehote 60 dní od vystavenia faktúry, lebo ku dňu rozhodovania žalovaný
cenu diela podľa zmluvy nezaplatil. Vo zvyšku žalobu zamietol, nakoľko žalovanému podľa ust. § 439

ods. 4 Obchodného zákonníka vznikol nárok zadržať časť kúpnej ceny, a to do doby odstránenia vád,
ktorých opravu žiadal. Čiastočné zamietnutie žaloby zo strany súdu prvej inštancie podľa jeho názoru
zodpovedalo výške zľavy z ceny diela. S dôrazom súd prvej inštancie upozornil, že nemôže nahrádzať
znalca a hodnotiť odbornú správnosť znaleckému posudku, pretože súdu prislúcha hodnotiť znalecký
posudok len z hľadiska vyhodnotenia osoby znalca, skutočnosti, či posudok vychádza zo správneho

skutkového stavu veci a či zodpovedá skutočnostiam, ktoré znalcovi na posúdenie boli určené, ako aj
logiku posudku. Z hľadiska uvedených kritérií súd prvej inštancie nezistil také skutočnosti, na základe
ktorých by mal mať pochybnosti vo vzťahu k odborným záverom obsiahnutým v znaleckom posudku.
7. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi ním požadovaný úrok z omeškania, pretože uplatnená sadzba
úroku z omeškania neodporovala právnej úprave (ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení

s ust. § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.) a doba omeškania bola v súlade s dojednaním
podľa čl. VI. zmluvy v spojení s ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka.
8. Trovy konania súd prvej inštancie nepriznal žiadnej zo sporových strán, nakoľko pomer úspechu v
spore bol približne rovnaký.
9.NaodvolaniežalobcuKrajskýsúdvŽilinerozsudkomzodňa24.júna2020,č.k.13Cob/165/2019-836,

rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 14. februára 2019, č. k. 18Cb/214/2016-676 vo výroku II.,
ktorým vo zvyšku nároku na zaplatenie sumy 22.143,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05
% ročne zo sumy 22.143,- Eur od 17.5.2016 do zaplatenia bola žaloba zamietnutá a v závislom výroku
III., podľa ktorého žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo, potvrdil s tým, že priznal
žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

10. Z odvolania žalobcu bolo odvolaciemu súdu zrejmé, že žalobca nesúhlasí so skutkovým a právnym
záverom okresného súdu, že dielo, ktorého zhotoviteľom bol žalobca, malo v čase odovzdania vady,
že žalovaný kvalifikovaným spôsobom uplatnil nárok z vadného plnenia odstránením vád, k čomu zo
strany žalobcu nedošlo, a preto žalovanému nevznikla povinnosť platiť časť ceny diela, zodpovedajúca
jeho nároku na zľavu z ceny diela. Inými slovami žalobca v rámci odvolania zotrval na svojich tvrdeniach

prezentovaných už v konaní pred súdom prvej inštancie. Argumentáciu obsiahnutú v odvolaní vyhodnotil
odvolací súd ako nedôvodnú a vyjadril súhlas so skutkovými závermi, ako aj právnym posúdením, ktoré
uskutočnil súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi a odkázal na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie.
11. Odvolací súd skonštatoval, že dokazovanie bolo súdom prvej inštancie vykonané v dostatočnom

rozsahu na vyhodnotenie uplatneného nároku žalobcu, ako aj obrany žalovaného. Vzhľadom na
uvedené bol odvolací súd toho názoru, že odvolací dôvod žalobcu, ktorým vytýkal súdu prvej inštancie
nevykonanie ním navrhnutých dôkazov, nebol relevantný.
12. S prihliadnutím na vykonané znalecké dokazovanie a odborné vyjadrenia, odvolací súd zhodne so
súdom prvej inštancie žalobcom navrhnutý znalecký posudok spolu s výsluchom J. F. vyhodnotil ako

irelevantný vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci, pretože tento nebol rozhodnutím príslušného orgánu podľa
ust. § 193 posledná veta C. s. p., čo bolo dôvodom, prečo súd prvej inštancie žalobcom navrhnuté
dôkazy nevykonal.
13. Odvolací súd nezistil, že by postupom súdu prvej inštancie došlo k zásahu do práv a oprávnených
záujmov žalobcu, pretože obidve sporové strany uplatňovali svoje práva za rovnakých procesných

podmienok, t. j. bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej zo sporových strán. Z odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa odvolacieho súdu vyplynul primeraný procesný postup súdu
prvej inštancie, ktorý bol zrozumiteľným a akceptovateľným spôsobom zdôvodnený. Odvolací súd
skonštatoval, že pri vyvodzovaní záverov súd prvej inštancie zohľadnil skutkové okolnosti, dôkazy, akoaj právnu argumentáciu, ktorá bola v konaní použitá a ktorá vyplývala tak z vyjadrení predložených
žalobcom ako aj žalovaným. Hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie odvolací súd neposúdil ako
jednostranné, ale v súlade s ust. § 191 ods. 1, 2 C. s. p.. V závere k tomuto odvolaciemu dôvodu žalobcu

odvolací súd uviedol, že obidve strany sporu mali rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy, a to bez
možnosti podstatnej výhody voči protistrane.
14. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania zhodnoteného postupom podľa ust. § 191 C. s. p.,
súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne uzavrel, že žalovanému vznikol nárok do
odstránenia vád zadržať časť ceny plnenia vyúčtovanej žalobcom vystavenou faktúrou č. OF20160146

zo dňa 17.03.2016, a to v rozsahu rozdielu medzi zmluvne dohodnutou cenou diela 45.000,- Eur
bez DPH a znalecky určenou hodnotou diela s vadami (ust. § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka).
Žalovanému vzhľadom na uvedené skutočnosti nevznikla povinnosť zaplatiť časť kúpnej ceny v sume
22.143,- Eur, keďže nebolo preukázané a zo strany žalobcu ani tvrdené, ich odstránenie.
15. V závere odvolací súd skonštatoval, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní neboli dôvodné,
nakoľko boli vyvrátené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd po preskúmaní veci

dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so
všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd
konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočné, logické, presvedčivé a
právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo
vykonané dokazovanie v súlade s procesnými zásadami formulovanými v C. s. p..

16. Vzhľadom na to, že odvolací súd nezistil dôvody na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie, ani
na jeho zmenu, a to v žiadnej z napadnutých výrokových častí rozsudku, preto rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku II., odvolací súd potvrdil ako vecne správne rozhodnutie. Výrok o nároku
na náhradu trov prvoinštančného konania nebol osobitnými odvolacími dôvodmi žalobcu napadnutý, a
preto ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený ako rozhodnutie vecne správne

podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C. s. p..
17. Nakoľko bol v odvolacom konaní úspešný žalovaný, odvolací súd mu voči žalobcovi priznal plnú
náhradu trov odvolacieho konania.
18. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) prostredníctvom svojho
právneho zástupcu dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnil tým, že mu súd nesprávnym procesným

postupomznemožnil,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniu
práva na spravodlivý proces (ust. § 420 písm. f/ C. s. p.).
19. V rámci dovolania žalobca argumentoval okrem iného tým, že odvolací súd mu neoznámil miesto,
termín a čas verejného vyhlásenia rozsudku, a to aj napriek jeho výslovnej žiadosti v odvolaní, aby
bol o konaní na odvolacom súde elektronicky informovaný. Rovnako dovolateľ vytýkal nedoručenie,

resp. neoznámenie, doplnenia Dodatku č. 2 k znaleckému posudku USI ŽU, doložené do súdneho
spisu žalovaným, ku ktorému tak dovolateľ nemal možnosť zaujať svoje stanovisko, s ktorou námietkou
obsiahnutou už v podanom odvolaní sa odvolací súd v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal.
20. S prihliadnutím na vyššie uvedené dovolateľ navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že mi prizná náhradu trov dovolacieho

konania spolu s trovami odvolacieho konania v plnom rozsahu.
21. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný s tým, že podľa jeho názoru nie je daná prípustnosť
dovolania podľa ust. § 420 písm. f/ C. s. p., pretože nie sú naplnené dôvody uvádzané žalobcom, a preto
navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol. Na podporu svojho názoru žalovaný poukázal na
rozsiahlu ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR.

22. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril aj dovolateľ, ktorý zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v
podanom dovolaní. Nakoľko má dovolateľ za to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je
vecne správne, pretože sa odvolací súd dopustil procesných vád ako aj vád zmätočnosti, ktorými je
postihnuté napadnuté rozhodnutie, aplikácia rozhodnutia Najvyššieho súdu zo dňa 19.04.2017, sp. zn.
1VCdo/2/2017, na ktoré poukazoval vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalovaný, nie je na mieste.

23. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej aj ako „dovolací súd“) [ust. § 35 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podal včas
žalobca v súlade s ust. § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ust. § 443 C.
s. p.), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné. Stručné odôvodnenie (§ 451
ods. 3 veta prvá C. s. p.) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

24. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie
odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti v Civilnom sporovom poriadku.25. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou, ktorého je bezpochyby tiež právo
domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej

inštancie, sa v civilnom procese zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za
splnenia, ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky
štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Ako už
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval vo viacerých skorších rozhodnutiach (por. napr. sp.
zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012,

7Cdo/92/2012), dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej
by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Tejto mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj
právna úprava jeho prípustnosti.
26. Podľa ust. § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že
dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie

nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p. Otázka posúdenia, či
sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej
právomoci dovolacieho súdu (k tomu viď napr. III. ÚS 474/2017). V tejto súvislosti osobitne platí, že len
dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov prípustnosti dovolania definovaných v § 421

ods. 1 C. s. p. (rovnako aj I. ÚS 438/2017).
27. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania podľa § 420 písm. f/ C. s. p., keďže má za to, že
postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
28. V zmysle ust. § 420 C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo, ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú

vymenované v ust. § 420 písm. a/ až f/ C. s. p.: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.
29. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie
prípustné podľa ust. § 420 C. s. p., je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie,
ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia

§ 420 C. s. p., dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu
opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/
až f/ C. s. p. pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v
tomto ustanovení. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím
vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle

§ 420 písm. a/ až f/ CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo, alebo nedošlo.
30. Podľa ust. § 431 ods. 1, 2 C. s. p., dovolanie prípustné podľa ust. § 420 C. s. p. možno odôvodniť
iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že
dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
31. Zo samej podstaty dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku vyplýva, že právnu

úpravu, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých možno na podklade dovolania výnimočne prelomiť
záväznosť a nezmeniteľnosť rozhodnutia súdu predstavujúceho už res iudicata, nemožno interpretovať
rozširujúco. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená
(meritórnym rozhodnutím), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti - to platí o
všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch.

32. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania v rozhodovanom spore dovolací súd v prvom rade poukazuje na
skutočnosť, ako má dovolateľ svoje dovolanie odôvodniť.
33. Podľa ust. § 431 ods. 1 C. s. p., dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v
konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada (ods. 2).

34. Podľa § 428 C. s. p., dovolateľ musí v dovolaní popri všeobecných náležitostiach podania uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).35. Predmetom dovolacieho prieskumu je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým
rozhodnutím potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Z tohto dôvodu je dovolanie voči napadnutému
rozhodnutiu prípustné podľa ust. § 420 C. s. p., pretože ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa

konanie v danom procesnom štádiu končí.
36. V posudzovanom prípade dovolateľ prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje z ust. § 420 písm. f/
C. s. p., podľa ktorého je dovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo
ktorým sa konanie končí), ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolateľ

videl nesprávny procesný postup odvolacieho súdu okrem iného v tom, že neoznámil žalobcovi miesto,
termín a čas verejného vyhlásenia rozsudku, a to aj napriek jeho výslovnej žiadosti v odvolaní, aby bol
o konaní na odvolacom súde elektronicky informovaný a nedoručenie, resp. neoznámenie, doplnenia
Dodatku č. 2 k znaleckému posudku USI ŽU do súdneho spisu žalovaným, ku ktorému tak dovolateľ
nemal možnosť zaujať svoje stanovisko.
37. Relevantné znaky, ktoré charakterizujú procesnú vadu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. sú

- zásah súdu do práva na spravodlivý súdny proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Právo na spravodlivý súdny proces
predstavuje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v
konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou
súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov. Vyššie citované

ustanovenie § 420 písm. f/ C. s. p. zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera
porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, nadobudla
značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením
práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný
postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú

zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie
procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky.
38. Podľa ust. § 219 ods. 3 C. s. p. platí, že vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak

o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými
prostriedkami.
39. V danom prípade žalobca na titulnej strane podaného odvolania (č. l. 722 spisu) požiadal, aby bol
informovaný o konaní na odvolacom súde elektronicky.
40. V spise sa však nenachádza záznam, ktorý by nasvedčoval tomu, že odvolací súd túto žiadosť vzal

na zreteľ a v dôsledku toho postupoval podľa ust. § 219 ods. 3 C. s. p. (pôvodne § 214 ods. 3 O. s.
p.). Odvolací súd síce uznesením zo dňa 10. júna 2020, č. k. 13Cob/165/2019-827, oznámil verejné
vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli, avšak o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku (ako tomu
nasvedčuje obsah spisu) neupovedomil právneho zástupcu žalobcu elektronickými prostriedkami.
41. Najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach (viď napríklad sp. zn. 3Cdo/179/2010, 3Cdo/236/2010,

7Cdo/38/2012) poukázal na ústavnoprávny a procesnoprávny rozmer verejného vyhlásenia rozsudku
a uviedol, že ak odvolací súd nerešpektuje predpoklady a zásady, za ktorých sa v súlade s právnym
poriadkom verejne vyhlasuje rozsudok, odníma účastníkovi konania (strane) možnosť pred súdom
konať v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. V niektorých ďalších rozhodnutiach išiel
s argumentáciou ďalej a konkretizoval, že k vade tejto povahy dochádza tiež vtedy, keď odvolací

súd v rozpore s ustanovením § 214 ods. 3 O. s. p. o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku
neupovedomí elektronickými prostriedkami účastníka, ktorý podľa § 45 ods. 4 O. s. p. požiadal o
také doručovanie písomností (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/227/2013 a
7Cdo/192/2013).
42. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa do 30. júna 2016 ustálila na tom, že ak v konaní

došlo k procesnej vade zmätočnosti uvedenej v § 237 ods. 1 O. s. p., dovolaním napadnuté
rozhodnutie treba zrušiť; najvyšší súd v týchto prípadoch zrušoval napadnuté rozhodnutia bez toho,
aby sa zaoberal správnosťou v nich zaujatých právnych záverov (viď napríklad rozhodnutia sp.
zn. 1Cdo/44/2015, 2Cdo/111/2014, 3Cdo/4/2012, 4Cdo/263/2013, 5Cdo/241/2013, 6Cdo/591/2015,
7Cdo/212/2014, 8Cdo/137/2015).

43. Vyššie uvedené právne závery, súladné so závermi obsiahnutými medziiným v rozhodnutí sp. zn.
3Cdo/714/2015 (neskôr publikovanom ako judikát R 9/2016) ako aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
zo dňa 11. decembra 2018, sp. zn. 5Cdo/14/2018, zastáva dovolací súd aj v preskúmavanej veci a
konštatuje, že nedodržaním procesného postupu podľa ust. § 219 ods. 3 C. s. p. odvolacím súdom, došlok porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a žalobca opodstatnene namietal dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p..

44.Okrajovodovolacísúduvádza,žeznapadnutéhorozhodnutiaodvolaciehosúduniejezrejmé,akosa
vysporiadal s tým, že žalobcovi nebolo doručené, resp. oznámené, doplnenie Dodatku č. 2 k znaleckému
posudku USI ŽU, ktoré bolo do súdneho spisu predložené žalovaným, v dôsledku čoho nemal možnosť
k tomuto zaujať svoje stanovisko.
45. Najvyšší súd Slovenskej republiky, preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil

(§ 449 C. s. p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 C. s. p.).
46. V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho
konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.).
47. Odvolací súd je právnym názorom dovolacieho súdu viazaný (ust. § 455 C. s. p.).
48. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od

01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.