Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 30, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818201652
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3818201652.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senate zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov
JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Mareka Anovčina v spore žalobkyne: Ing. K. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom
M. XXX/X, T., právne zastúpená JUDr. Igorom Horanským, advokátom so sídlom Staničná 1, Piešťany,
proti žalovanému: Ing. M. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom M. Q. XXX/XX, T., právne zastúpený JUDr. Janou
Bezákovou,advokátkousosídlomBakalárska6,Prievidza,ozaplatenie19.823,30eurspríslušenstvom,

o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. februára 2020, č.k.
6C/8/2018-198 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 19.823,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 566,38 eur od 06.05.2015

do zaplatenia, zo sumy 566,38 eur od 06.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 566,38 eur od 06.07.2015
do zaplatenia, zo sumy 566,38 eur od 06.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 566,38 eur od 06.09.2015
do zaplatenia, zo sumy 566,38 eur od 06.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 566,38 eur od 06.11.2015
do zaplatenia, zo sumy 566,38 eur od 06.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 566,38 eur od 06.01.2016
do zaplatenia, zo sumy 566,38 eur od 06.02.2016 do zaplatenia, zo sumy 566,38 eur od 06.03.2016
do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 566,38 eur od 06.04.2016 do

zaplatenia, zo sumy 566,38 eur od 06.05.2016 do zaplatenia, zo sumy 566,38 eur od 06.06.2016 do
zaplatenia, zo sumy 566,38 eur od 06.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 566,38 eur od 06.08.2016 do
zaplatenia, zo sumy 566,38 eur od 06.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 566,38 eur od 06.10.2016 do
zaplatenia, zo sumy 566,38 eur od 06.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 566,38 eur od 06.12.2016 do
zaplatenia, zo sumy 566,38 eur od 06.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 566,38 eur od 06.02.2017 do
zaplatenia, zo sumy 566,38 eur od 06.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 566,38 eur od 06.04.2017 do

zaplatenia, zo sumy 566,38 eur od 06.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 566,38 eur od 06.06.2017 do
zaplatenia, zo sumy 566,38 eur od 06.07.2017 do zaplatenia, zo sumy 566,38 eur od 06.08.2017 do
zaplatenia, zo sumy 566,38 eur od 06.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 566,38 eur od 06.10.2017 do
zaplatenia, zo sumy 566,38 eur od 06.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 566,38 eur od 06.12.2017 do
zaplatenia, zo sumy 566,38 eur od 06.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 566,38 eur od 06.02.2018 do
zaplatenia, zo sumy 566,38 eur od 06.03.2018 do zaplatenia. Výrokom II. priznal žalobkyni nárok na

náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. Vec právne posúdil podľa § 51, § 149 ods. 1 ,
§ 150 , § 842, § 843, § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala od
žalovaného zaplatenia sumy vo výške 19.823,30 eur s príslušenstvom s odôvodnením, že so žalovaným
uzavreli dňa 28.4.2010 písomnou formou zmluvu o apanáži, ktorou sa žalovaný zaviazal aj vzhľadom na

pomer podielov pri vyporiadaní BSM pravidelne každý mesiac vždy najneskôr do 5. dňa kalendárneho
mesiaca uhradiť žalobkyni peňažnú náhradu v sume 500 eur mesačne a 66,38 eur mesačne, teda vsúhrne 566,38 eur mesačne. Žalovaný si záväzky zo zmluvy plnil do začiatku júna 2013, pričom odvtedy
si svoj peňažný záväzok splnil iba koncom októbra 2013 za mesiac november 2013. S poukazom
na uvedené podala žalobkyňa na tunajší súdu návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie

11.893,98 eur s príslušenstvom. Súd rozhodol vo veci uznesením sp. zn. 13C/144/2015-51 z 6.4.2016,
ktorým schválil zmier uzavretý medzi stranami sporu. Žalovaný si peňažný záväzok vyplývajúci z
uvedeného rozhodnutia plnil tak, že uhradil postupne 6.5.2016 sumu 10.000,- eur, 17.7.2017 sumu
567,- eur, dňa 19.9.2016 sumu 700,- eur, dňa 8.11.2016 sumu 500,- eur a na výzvu právneho zástupcu
žalobkyne ešte sumu 1.381,62 eur a na účet právneho zástupcu žalobkyne sumu 662,41 eur. Žalobkyňa

prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy 16.991,40 eur
(30 mesiacov x 566,38 eur), keďže žalovaný sa opätovne dostal do omeškania s plnením záväzkov
vyplývajúcich zo zmluvy o apanáži. Žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil svoje záväzky za mesiace
máj 2015 až marec 2018.

3. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným

dňa 28.4.2010 zmluvu o apanáži, predmetom ktorej bola finančná podpora uspokojovania životných
potrieb žalobkyne vo forme poskytovania pravidelnej mesačnej apanáže, ktorú žalovaný uhradí
žalobkyni vždy najneskôr do 5. dňa kalendárneho mesiaca. Peňažná výška pravidelnej mesačnej
apanáže je v zmluve dohodnutá a) 500 eur mesačne počas trvania manželstva účastníkov zmluvy,
b) 665 eur mesačne po eventuálnom rozvode účastníkov. Žalovaný sa okrem toho zaviazal uhrádzať

zmluvnedojednanépoistnénaživotnépoisteniežalobkynevsúladesuzavretoupoistnouzmluvoupočas
celej dohodnutej doby trvania životného poistenia žalobkyne (ide o mesačné poistné vo výške cca. 67,-
eur mesačne). Zmluvné strany vyhlásili, že sú plne spôsobilé na právne úkony, že ich spoločné BSM
zaniklo, že sú oprávnené disponovať s predmetom tejto zmluvy, že ich zmluvná voľnosť nie je žiadnym
spôsobomobmedzenáažezmluvajeurobenávpredpísanejforme.Zmluvnéstranyzároveňvyhlásili,že

zmluva nebola uzavretá v tiesni, ani za nápadne nevýhodných alebo vyhovujúcich podmienok pre žiadnu
zmluvnú stranu. Zmluvné strany sa s obsahom zmluvy dôkladne oboznámili a jej obsahu porozumeli,
plne s ňou súhlasia a zaväzujú sa ju dobrovoľne plniť v celom jej rozsahu. Na znak toho, že zmluva
je určitá a zrozumiteľná a že zodpovedá ich slobodnej a vážnej vôli, zmluvu vlastnoručne podpísali.
Pravosť podpisu zmluvných strán bola overená Mestom Prievidza. Rozsudkom č. k. 6C/19/2018-10

zo dňa 27.2.2008 bolo preukázané, že BSM sporových strán bolo na návrh žalobkyne zrušené za
trvania manželstva. Manželstvo sporových strán bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k.
8Pc/2/2018-19 zo dňa 8.3.2018. Z výsluchu svedka JUDr. W. vyplýva, že žalovaný je jeho klient a
kamarát, ktorý ho pred 10 rokmi oboznámil s tým, že zrušil BSM za trvania manželstva a chcel ho
nejakým spôsobom vyporiadať. Svedok potvrdil, že vypracoval zmluvu o apanáži, pričom to vnímal

ako spôsob vyporiadania BSM. Na otázku súdu, prečo teda nenavrhol klasickú zmluvu o vyporiadaní
BSM, ale miesto toho spísal zmluvu pomenovaním a náležitosťami netypickými pre vyporiadanie BSM ,
nevedel odpovedať. Potvrdil, že zmluvné strany jej obsah nenamietali.
4 . V predmetnej veci sa žalobkyňa domáha zaplatenia peňažných prostriedkov titulom nepomenovanej
(inominátnej) zmluvy. Po preskúmaní obsahu zmluvy o apanáži má súd za to, že najpodobnejší

obsah upravujú ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa zmluvy o dôchodku, keďže obsahuje
náležitosti typické pre tento druh zmluvy - zmluva je uzavretá medzi 2 zmluvnými stranami, osobou
oprávnenou na výplatu je fyzická osoba, ide o opakované plnenie vyplácané počas doby neurčitého
trvania, obsahuje výšku a interval vyplácania peňažných prostriedkov. Súd sa nestotožnil s tvrdením
žalobkyne, že otázka platnosti/neplatnosti zmluvy o apanáži bola vyriešená už v predchádzajúcom

konaní vedenom pod spisovou značkou 13C/144/2015. V uvedenej veci sa konanie skončilo súdnym
zmierom, pričom pri schválení súdneho zmieru nedochádza k rozhodovaniu vo veci samej, ale ide len
o dohodu strán pred súdom. Preto súd musel pred rozhodnutím vo veci vyriešiť otázku platnosti zmluvy
o apanáži. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zmluva bola spísaná kvalifikovanou osobou
- advokátom. Súd pri posudzovaní platnosti/neplatnosti zmluvy o apanáži vychádzal zo skutočnosti,

že ak by vôľa zmluvných strán smerovala k vyporiadaniu BSM, advokát (ktorý sa prezentoval ako
kamarát žalovaného), u ktorého je vysoký predpoklad jeho vedomosti o zákonom upravenom spôsobe
vyporiadania BSM by nepostupoval tak, aby predložil zmluvným stranám na podpis neplatnú zmluvu.
Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal neplatnosť zmluvy. Obsah zmluvy nie je neurčitý, nejasný,
ani nezrozumiteľný. Nejasným sa vzhľadom na úvodné ustanovenia zmluvy (v záujme zachovania

dôstojného štandardu životnej úrovne a životných podmienok pre obe zmluvné strany a vzhľadom na
pomer podielov pri vyporiadaní BSM s odkazom na § 51, 148 ods.2, § 149 ods. 2 a § 150 Občianskeho
zákonníka) javí iba motív, prípadne dôvod uzavretia zmluvy. Občiansky zákonník na uzavretie platnej
zmluvy o dôchodku (ktorej sa zmluva o apanáži najviac približuje) nevyžaduje určitý dôvod alebomotív. Dôvod uzavretia môže byť rôzny, napríklad niekto sa cíti byť zaviazaný druhému pomáhať alebo
poskytovať mu dôchodok ako protiplnenie z iného právneho úkonu. V konaní nebolo žiadnym spôsobom
preukázané a ani tvrdené, že by niektorá zo zmluvných strán neuzavrela zmluvu o apanáži slobodne a

vážne (§ 37 ods. 1 OZ). Predmet jej plnenia je možný (§ 37 ods. 2 OZ), a teda zmluva nie je neplatná
ani z týchto dôvodov. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že obsah zmluvy je v rozpore s dobrými
mravmi, keďže má podľa zmluvy platiť neurčitú dobu a podiel žalobkyne pri vyporiadaní BSM žalovaný
už vyrovnal. Neurčitosť trvania práva na výplatu dôchodku je typickým znakom zmluvy o dôchodku.
Posúdenie výhodnosti/nevýhodnosti takéhoto dojednania patrí účastníkom zmluvy, ktorí ju hodnotia pri

podpísaní/nepodpísaní zmluvy. Ak účastník uzavrie zmluvu, ktorá sa javí byť výhodnou iba pre jednu
zo zmluvných strán (je bez poskytnutia protiplnenia) neznamená to bez ďalšieho rozpor s dobrými
mravmi a následne neplatnosť takejto zmluvy. Platná zmluva je rovnako a bezpodmienečne záväzná
pre obe strany a túto záväznosť stratí len spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy alebo zo zákona. Ide o
dôsledok vyplývajúci zo zásady „pacta sunt servanda“ (zásada záväznosti zmlúv, resp. zmluvy sa musia
dodržiavať), ktorá je jednou z hlavných zásad vyplývajúcich z čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a

slobôd. Keďže žalovaný svoje záväzky z platnej zmluvy o apanáži od mája 2015 neplní, zaviazal ho
súd na zaplatenie 19.823,30 eur, t.j. 35 mesiacov (máj 2015 až marec 2019) x 566,38 eur. Výšku
dlžnej sumy žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s
plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z

omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Žalovaný sa so splnením záväzku voči žalobkyni dostal do
omeškania,apretomusúduložilzaplatiťžalobkynivsúladesust.§517ods.2OZajňouuplatnenéúroky
z omeškania, a to dňom nasledujúcim po splatnosti opakujúceho sa plnenia. O náhrade trov konania súd
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobkyňa mala plný úspech vo veci. O výške trov rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h / CSP).
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že uzavretie zmluvy priamo súviselo s vyporiadaním BSM

účastníkov, ktorú skutočnosť žalobkyňa nepoprela. V rovnaký deň, ako bola uzavretá zmluva o apanáži,
uzavreli zmluvu, ktorou vyporiadali nehnuteľnosti. Zmluva o apanáži bola uzatvorená s ohľadom na
pomer podielov pri vyporiadaní BSM, pričom v žiadnej zo zmlúv nie je vymedzený pomer podielov
majetku. Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka, môžu účastníci uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je
osobitne upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu zákona. Pre právne vzťahy

vyplývajúce z inominátnej zmluvy je rozhodujúci vždy obsah zmluvy. V prípade, že medzi účastníkmi
nie je dohodnuté iné, použijú sa na záväzkový vzťah vzniknutý z nepomenovaných zmlúv analogicky
ustanovenia občianskeho zákonníka , ktoré upravujú záväzkový vzťah obsahom a účelom mu najbližšie.
Analógia zákona v zmysle ust. § 491 ods. 2 a § 853 Občianskeho zákonníka je prípustná len v tom
rozsahu, v akom zmluva neobsahuje vlastnú úpravu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že sporná

zmluva uzavretá medzi účastníkmi sa najviac približuje zmluve o dôchodku podľa § 842 Občianskeho
zákonníka. Sporná zmluva upravuje len výšku jednotlivých splátok apanáže, pričom zmluva neobsahuje
určenie doby vyplácania. Zo znenia ust. § 842 je zrejmé, že určenie doby vyplácania určitého dôchodku,
aj keď doby neurčitej je podstatnou náležitosťou takejto dohody. V zmysle ust. § 2 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, § 191 CSP, čl. II. ods. 3 CSP, čl. 2 ods. 1 CSP, čl. 4 CSP, má žalovaný za to, že predmetná

zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom a je v rozpore s dobrými mravmi požadovať od
žalovaného, aby titulom vyporiadania BSM opakovane mesačne vyplácal finančnú čiastku , ktorej
konečnávýškaaniprivyporiadaníBSMaanivspornejzmluvenebolaustálenáaanilehotadohodnutého
plnenia žiadnym spôsobom ohraničená. Žalovaný doposiaľ na základe spornej zmluvy zaplatil žalobkyni
cca 32.000,- eur. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe

v celom rozsahu vyhovel resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

6. Žalobkyňa sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadrila.
7. Odvolací súd následne preskúmal vec po vecnej stránke, v rozsahu podaného odvolania podľa § 379

a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP.8. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom závere, že predmetná zmluva uzatvorená
dňa 28.04.2010 medzi stranami sporu pomenovaná ako “ Zmluva o apanáži” sa obsahovo najviac
podobá zmluve o dôchodku v súlade s ust. § 842 Občianskeho zákonníka, keď je uzatvorená medzi

2 zmluvnými stranami, osobou oprávnenou na výplatu, ide o opakované plnenie vyplácané počas
doby neurčitého trvania, obsahuje výšku a interval vyplácania peňažných prostriedkov. Pri posudzovaní
platnosti predmetnej zmluvy vychádzal zo skutočnej vôle zmluvných strán poukazom na vyporiadanie
BSM. Žalovaný v konaní nepreukázal neplatnosť zmluvy. Obsah zmluvy nie je neurčitý, nejasný
ani nezrozumiteľný. Nejasným sa vzhľadom na úvodné ustanovenia zmluvy (v záujme zachovania

dôstojného štandardu životnej úrovne a životných podmienok pre obe zmluvné strany a vzhľadom na
pomerpodielovprivyporiadaníBSM)javíibamotív,prípadnedôvoduzatvoreniazmluvy.Vkonanínebolo
preukázané, že by niektorá zo zmluvných strán neuzavrela zmluvu slobodne a vážne. Predmet plnenia
je možný a zmluva nie je v rozpore s dobrými mravmi.
9. Ťažisko odvolacích námietok žalovaného spočíval v tvrdení, že sporná zmluva neupravuje určenie
doby vyplácania apanáže, zmluva je absolútne neplatná , v rozpore s dobrými mravmi, keď nemožno od

žalovaného požadovať mesačné vyplácanie sumy, ktorej konečná výška nebola ustálená a ani lehota
dohodnutého plnenia nie je ohraničená.
10. Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné
práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

11. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
12. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
13. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z

manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
14. Podľa § 72 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť,
môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu
na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi
manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov
odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený
manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po

uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené
do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má
sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
15. Podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže

podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú
obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
16. Podľa § 149 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní
vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná

dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
17. V občiansko-právnych vzťahoch platí zásada zmluvnej voľnosti, ktorá je premietnutá do ust. § 2
ods. 3 Občianskeho zákonníka a umožňuje účastníkom právnych vzťahov upraviť si vzájomné práva
a povinnosti dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a z povahy ustanovení
zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Je preto zásadne ponechané na uvážení a

rozhodnutí samých účastníkov, či vôbec a s kým zmluvu uzatvoria, aký bude jej obsah, forma, aký
typ zmluvy pre konkrétny prípad občiansko- právnych vzťahov zvolia. Účastníci majú možnosť zvoliť si
niektorú z upravených typov zmlúv, ktoré majú v občianskom zákonníku svoje označenie (napr. kúpna
zmluva, drovacia zmluva, zmluva o pôžičke, teda pomenované , nominátne zmluvy), ale môžu uzatvoriť
aj zmluvy, ktoré nie sú ani v občianskom zákonníku, príp. ani v inom občiansko-právnom predpise

zvlášť upravené (nepomenované, inominátne zmluvy). Nie je vylúčená ani kombinácia jednotlivých
prvkov rôznych zmlúv. Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka je však nepomenovaná zmluva platná
len vtedy, pokiaľ svojím obsahom a účelom neodporuje zákonu, resp. ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom.18. Právny úkon je v rozpore so zákonom svojím obsahom vtedy, ak práva a povinnosti určené právnym
úkonom nie sú v súlade s kogentnými ustanoveniami zákona. Svojím účelom je právny úkon v rozpore
so zákonom, keď zákon ustanovuje určité práva alebo povinnosti len za účelom, ktorý je v zákone buď

výslivne vyjadrený alebo ktorý je z neho zrejmý, ale právny úkon sledovla iný účel.
19. Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení právne záväzného pravidla správania sa zámerným
použitím prostriedkov, ktoré samy o sebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku čoho sa nastolený stav
javízhľadiskapozitívnehoprávaakonenapadnuteľný.Takétokonaniepredstavujepostup,keďsaniekto
chová formálne podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo

nepredvídateľný a nežiaduci.
20. K obchádzaniu zákona dôjde v prípade, keď právny úkon nie je v rozpore so zákonom, ale svojimi
účinkami a najmä svojím účelom zákon, jeho ciele a zmysel obchádza.
21. Právny úkon je neplatný, ak sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ). Za dobré mravy treba
považovaťsúhrnspoločenských,kultúrnychamravnýchnoriem,ktorévhistorickomvývojiosvedčujúistú
nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ide

teda o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je veľakrát
zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi
zásadami demokratickej spoločnosti. Dobré mravy sú totiž meradlom hodnotenia konkrétnej situácie,
odpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky
demokratickej spoločnosti. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať úkon, ktorý

je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov
vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy
komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej
určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti
a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva (Rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo/137/2003).
22. Súd prvej inštancie skonštatoval, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o dôchodku v
zmysle ust. § 842 Občianskeho zákonníka, ktorá má najpodobnejší obsah, keďže obsahuje náležitosti
typické pre tento typ zmluvy a to zmluvné strany, osobu oprávnenú na výplatu opakovaného plnenia
neurčitého trvania, výšku a interval vyplácania peňažných prostriedkov. Nevzhliadol neplatnosť zmluvy

v súlade s ust. § 37 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ani rozpor s dobrými mravmi.
23. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom nestotožňuje z nasledujúcich dôvodov :
24. Z obsahu zmluvy o apanáži zo dňa 28.04.2010 odvolací súd zistil, že strany sporu uzatvorili zmluvu
v záujme zachovania dôstojného štandardu životnej úrovne a životných podmienok a vzhľadom na
pomer podielov pri vyporiadaní BSM, podľa ust. § 51 v spojení s § 148 ods. 2, § 149 ods. 2 a § 150

Občianskeho zákonníka. V zmysle čl. 1, bod 1 zmluvy sa žalovaný zaviazal naďalej finančne podporovať
uspokojovanie životných žalobkyne vo forme poskytovania pravidelnej mesačnej apanáže, ktorú uhradí
žalobkyni najneskôr do 5. dňa kalendárneho mesiaca. V zmysle písm. a/, čl. 1, bod 1 zmluvy bola
určená výška pravidelnej mesačnej apanáže vo výške 500,- eur mesačne počas trvania manželstva
strán sporu a podľa písm. b/, čl. 1, bod 1 zmluvy, vo výške 665,- eur mesačne po eventuálnom rozvode

strán sporu. V bode 2 si strany sporu dohodli valorizáciu. V zmysle čl.1, bod 3 sa žalovaný zaviazal
naďalej uhrádzať zmluvne dojednané pravidelné poistné na životné poistenie žalobkyne a to v súlade s
uzavretou poistnou zmluvou počas celej dohodnutej doby trvania životného poistenia žalobkyne.
25. Strany sporu uzatvorili nepomenovanú zmluvu v zmysle ust. § 51 Občianskeho zákonníka za účelom
vymedzeným v záhlaví zmluvy o apanáži zo dňa 28.04.2010 a to: “ zachovania dôstojného štandardu

životnej úrovne a životných podmienok a vzhľadom na pomer podielov pri vyporiadaní BSM “. Už len
zo samotného obsahu takto formulovanej zmluvnej časti nie je možné dovodiť, či zmluvné strany mali v
úmysle tak, ako to vyplýva z ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine, keď manželia majú vzájomnú vyživovaciu
povinosť, pričom ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej
rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká, určenie vyživovacej povinnosti ,

resp. v zmysle ust. § 72 ods. 1, 3 Zákona o rodine, keď rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa
živiť,môžežiadaťodbývaléhomanžela,abymuprispievalnaprimeranúvýživu,pričompríspevokmožno
priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva ,
pričom určenie príspevku na rozvedenú manželku možno priznať najdlhšie na dobu 5 rokov odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, resp. výnimočne možno túto dobu predĺžiť, určenie

príspevku na rozvedeného manžela, teda týmto cieľom malo byť ich zmluvné dojednanie za účelom
dosiahnutia dôstojného štandardu životnej úrovne a životných podmienok. Súčasne za situácie, keď
účastníci zmluvy mali úmysel zachovať pomer podielov pri vyporiadaní BSM, teda v prípade zrušeniaBSM za trvania manželstva, resp. po zániku manželstva uzatvorenie dohody o vyporiadaní BSM, chceli
deklarovať rovnako určitý spôsob urovnania pomerov tak, ako to už vyššie skonštatoval odvolací súd.
26. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že strany sporu ako účastníci predmetnej zmluvy uzatvorili

nepomenovanú zmluvu, pričom najpodobnejší obsah upravujú ustanovenia občianskeho zákonníka
týkajúce sa Zmluvy o dôchodku, keďže je uzatvorená medzi 2 zmluvnými stranami , osobou oprávnenou
na výplatu je fyzická osoba, ide o opakované plnenie vyplácané počas neurčitého trvania, obsahuje
výšku a interval vyplácania peňažných prostriedkov. Nejasným sa vzhľadom na úvodné ustanovenia
javí iba motív, prípadne dôvod uzatvorenia, pričom na uzatvorenie zmluvy o dôchodku sa nevyžaduje

určitý motív alebo dôvod. Odvolací súd však zdôrazňuje, že dôvodom (kauzou), na základe ktorého
je žalovaný povinný plniť, sa míňa bezprostredne cieľu, pre ktorý záväzok vznikol. Nezáleží na motíve
či pohnútke, ktorá viedla strany sporu k uzatvoreniu zmluvy, pokiaľ sa však motív nestal súčasťou
obsahu zmluvy. Dôvod je potrebné odlišovať od právneho dôvodu (titulu) záväzku, ktorým je zmluva
alebo iná právna skutočnosť, na základe ktorej záväzok vznikol a ktorá zakladá právo a povinnosti strán.
U nominátnych zmlúv vyplýva dôvod (kauza) priamo z jej pomenovania. Tým, že je kauza (dôvod) v

zmluve vyjadrený, obsah zmluvy sa konkretizuje tak, že ju možno podradiť pod určitý zmluvný typ. Z
obsahu spisu vyplýva, že v predmetnej veci súd prvej inštancie neskúmal, aký je cieľ, pre ktorý vznikol
záväzok žalovaného platiť žalobkyni sumy špecifikované v čl. I., bod 1 písm. a/ a b/ . Pokiaľ by cieľom
zmluvymalobyťplatenievýživnéhonamanželku,resp.príspevoknavýživurozvedenejmanželky,takáto
dohoda je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko je v rozpore s § 71, resp. § 72 Zákona o

rodine, príp. § 145 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď predmetná dohoda môže byť uzatvorená len na
súde, keďže žalobkyňa sledovala dosiahnutie životnej úrovne a životných podmienok, resp. vzhľadom
na pomer podielov pri vyporiadaní BSM, keď takýto cieľ je možný dosiahnúť len v rámci dohody o
vyporiadaní BSM, resp. súdnym rozhodnutím.Aj v prípade určenia výživného na manželku platia určité
časové limity, rovnako pri určení príspevku na rozvedenú manželku. Súčasne vyporiadanie podielov

pri vyporiadaní BSM je trvalého charakteru, preto uzatvoreniu dohody tak, ako to vyplýva zo zmluvy
o apanáži , pri zohľadnení pomeru podielov v BSM, nemôže požívať súdnu ochranu .Ust. § 149
Občianskeho zákonníka výslovne uvádza, že sa vykoná vyporiadanie, resp. je možné uzatvoriť dohodu
bez možnosti platiť takéto určenie v mesačných splátkach , na dobu neurčitú. Na zdôraznenie odvolací
súd uvádza, že z obsahu zmluvy nie je možné dovodiť, na základe akých skutkových okolností vyplýva

žalovanému povinnosť platiť žalobkyni poistné na životné poistenie žalobkyne.
27. Z vyššie uvedených dôvodov je právne posúdenie súdom prvej inštancie neúplné a v dôsledku
tejto skutkovej okolnosti i nesprávne. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie
posúdil skutkovú otázku - účel zmluvného plnenia :
a/ zachovanie dôstojného štandardu životnej úrovne a životných podmienok

b/ pomer podielov pri vyporiadaní BSM
28. Občiansky zákonník inštitút “ apanáže” nepozná. Z čl. I. bod 1, písm. a/ a b/ predmetnej zmluvy
vyplýva, že účastníci zmluvy si upravili vzájomné vzťahy tak za trvania manželstva, rovnako chceli
docieliť účinky zmluvy aj po rozvode manželstva. Za týmto účelom zákon o rodine rozlišuje, ako už bolo
vyššie skonštatované , určenie výživného na manželku, resp. určenie príspevku na rozvedenú manželku

a to na základe súdneho rozhodnutia / keď nedôjde medzi stranami k dobrovoľnému plneniu/, príp.
zrušenie BSM za trvania manželstva, resp. vyporiadanie BSM po právoplatnom skončení konania o
rozvod manželstva, avšak na základe súdneho rozhodnutia za situácie, že strany sporu neuzatvoria
dohodu o vyporiadaní BSM a to v súlade s ustanoveniami občianskeho zákonníka Iné inštitúty náš
slovenský právny poriadok nepozná.

29. Odvolateľ namietal závery súdu prvej inštancie, že sporná zmluva sa najviac podobá zmluve o
dôchodku s jej podstatnými náležitosťami, keď zmluva podľa odvolateľa neobsahuje určenie doby
vyplácania. Poukázal na ust. § 842 Občianskeho zákonníka, keď určenie doby vyplácania určitého
dôchodku, aj keď doby neurčitej je podstatnou náležitosťou takejto dohody.
30. Podľa ust. § 842 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dôchodku sa zakladá niekomu na doživotne

alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania právo na vyplácanie určitého dôchodku.
31. Podľa ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie.
32. Pre vznik zmluvy o dôchodku je potrebné, aby zmluva obsahovala podstatné náležitosti a to

označenie účastníkov zmluvy, určenie výšky dôchodku a periodicity jeho vyplácania a určenie, či ide o
doživotný dôchodok alebo dôchodok vyplácaný na inak určenú dobu.
33. Súd prvej inštancie uzavrel, že predmetná zmluva je uzatvorená medzi 2 zmluvnými stranami,
osobou oprávnenou na výplatu je fyzická osoba, ide o opakované plnenie vyplácané počas neurčitéhotrvania, obsahuje výšku a interval vyplácania peňažných prostriedkov, teda najviac sa podobá zmluve
o dôchodku. V predmetnej veci zostala spornou otázka určenia doby vyplácania. Odvolací
súd skonštatoval, že ide o opakované plnenie neurčitého trvania, pričom pri takto určenej dobe je

potrebné vychádzať z povahy a účelu plnenia. Pri zmluve o dôchodku je možné takého určenie
podradiť pod opakované plnenie neurčitého trvania napr. počas choroby, po dobu trvania invalidity. V
danej veci si účastníci predmetnej zmluvy dohodli opakované plnenie a to: “ zachovanie dôstojného
štandardu životnej úrovne a životných podmienok a vzhľadom na pomer podielov pri vyporiadaní BSM
“. Skutočnosť, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s podstatnou náležitosťou zmluvy o apanáži a to

dobou vyplácania, však v rozhodnutí absentuje, preto sú závery súdu prvej inštancie v tejto časti, že
sporná zmluva sa najviac podobá zmluve o dôchodku, za splnenia všetkých podstatných náležitostí,
predčasné.
34. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci vyvodiť z vykonaného dokazovania skutkové
zistenia v takom rozsahu, aby mohli byť po ich právnom posúdení podkladom pre rozhodnutie o
predmete sporu, so zdôraznením, aký účel sledovali strany sporu pri uzatvorení zmluvy o apanáži,

motív, dôvod (kauzu). Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia, bod 18. sám vyhodnotil, že
nejasným sa vzhľadom na úvodné ustanovenia zmluvy (v záujme zachovania dôstojného štandardu
životnej úrovne a životných podmienok a vzhľadom na pomer podielov pri vyporiadaní BSM, podľa ust.
§ 51 v spojení s § 148 ods. 2, § 149 ods. 2 a § 150 Občianskeho zákonníka) javí iba motív, prípadne
dôvod uzavretia zmluvy, pričom občiansky zákonník na uzavretie platnej zmluvy o dôchodku nevyžaduje

určitý dôvod alebo motív. Posúdi, či je možné v danom prípade použitie analógie v zmysle ust. § 853
ods. 1 Občianskeho zákonníka vychádzajúc zo zásad, na ktorých spočíva občiansko - právna úprava.
Je potrebné súčasne posúdiť ako predbežnú otázku platnosti právneho úkonu- zmluvu o apanáži,
podľa jej obsahu, podľa okolností, za ktorých bola zmluva uzatvorená, vrátane následného správania
sa zmluvných strán z hľadiska dohodnutého zmluvného vzťahu, s určením, aký bol skutočný účel

posudzovanej zmluvy, teda platnosť je potrebné skúmať v danom prípade osobitne podľa konkrétnych
okolnostíprípadu,vsúladesust.§39Občianskehozákonníkaabodov 18-21 predmetnéhorozhodnutia
(súlad so zákonom, resp. obchádzanie zákona, či rozpor s dorými mravmi). Súčasne sa súd prvej
inštancie vysporiada s námietkami žalovaného poukazom na skutočnosť, či zmluva o apanáži obsahuje
určenie doby vyplácania, teda opakované plnenie vyplácané počas neurčitého trvania, ktoré strany

sporu označili ako “ uspokojovanie životných potrieb žalobkyne”. Pred novým rozhodnutím vo veci bude
súd postupovať v súlade tiež s prípadnými procesnými návrhmi strán sporu, rozhodujúce skutočnosti
vyhodnotípodľazásaduvedenýchvust.§191ods.1CSP,pričomsavysporiadasovšetkýminámietkami
produkovanými stranami v konaní a tiež uvedenými v odvolaní a vo veci opätovne rozhodne. Svoje
rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 ods.

2 CSP (§ 391 ods. 3 CSP).
35. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ a § 391 ods. 1 CSP.
36. Podľa § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
37 . Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).