Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 25, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320010341
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2320010341.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Szabó a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného E. G., nar. XX. G. XXXX v
A., trvale bytom I. G. O., okr. Trnava, t .č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov
v inej trestnej veci, pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. g), ods. 2 písm.
b) Trestného zákona, z toho v bode 2 spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaní

obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 22.
septembra 2021, č. k. 31T/29/2020-434, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. júla 2022 v Trnave,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaného E. G. a prokurátora Okresnej prokuratúry
Galanta zamietajú.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného vinným zo spáchania pokračovacieho
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, z toho v bode
2/ spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v napadnutom
rozsudku.

2. Napadnutým rozsudkom okresný súd obžalovanému podľa § 212 ods. 2 s prihliadnutím na § 36 písm.

l), § 37 písm. m) a § 38 ods. 2 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť)
mesiacov,navýkonktoréhoobžalovanéhopodľa§48ods.2písm.b)Trestnéhozákonazaradildoústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Okresný súd obžalovanému zároveň podľa § 76 ods. 2 a
§ 78 ods. 1 Trestného zákona uložil ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky s tým, že obžalovanému podľa
§ 77 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona počas doby výkonu
ochranného dohľadu uložil zákaz užívania omamných a psychotropných látok a narábania s nimi.

3. O uplatnených nárokoch na náhradu škody okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že
obžalovanému podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil povinnosť nahradiť poškodenému Kaufland
Slovenská republika v.o.s. so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 41/4, IČO: 35 790 164 škodu vo výške
269,75 EUR, poškodenému COOP Jednota Galanta, spotrebné družstvo so sídlom Galanta, Revolučná
štvrť 953, IČO: 00 168 840 škodu vo výške 17,97 EUR, poškodenému FAST PLUS, spol. s r.o. so sídlom

Bratislava, Na pántoch 18, IČO: 35 712 783 škodu vo výške 466,84 EUR a poškodenej V. M., nar.
XX. Y. XXXX, trvale bytom C., Česká republika škodu vo výške 220,- EUR. Okresný súd napadnutým
rozsudkom ďalej poškodenú V. M., nar. XX. Y. XXXX, trvale bytom C., Česká republika podľa § 288 ods.
2 Trestného poriadku so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

4. Po vyhlásení napadnutého rozsudku obžalovaný podal odvolanie proti výroku o treste a odvolanie

proti výroku o treste v neprospech obžalovaného podal aj prokurátor.5. Prokurátor odvolanie následne písomne odôvodnil a uviedol, že uložený trest odňatia slobody vo
výmere 12 (dvanásť) mesiacov považuje za neprimerane mierny a vzhľadom na okolnosti prípadu a
pomery obžalovaného aj v rozpore s ustanoveniami § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona. Prokurátor

v odôvodnení odvolania cituje ustanovenia § 34 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Trestného zákona
a uvádza, že má za to, že okresný súd sa uvedenými ustanoveniami dostatočne neriadil a poukázal
na to, že obžalovaný bol doposiaľ 24 krát súdne trestaný, pričom predchádzajúce odsúdenia na
osobu obžalovaného celkom zrejme nemali žiaden prevýchovný a ani nápravný účinok. Prokurátor
ďalej uviedol, že obžalovaného je potrebné považovať za špeciálneho recidivistu, ktorý pácha trestnú

činnosť najmä majetkového charakteru od roku 1999. Prokurátor ďalej zdôraznil, že obžalovaný spáchal
prejednávaný skutok celkom siedmimi čiastkovými útokmi a uvedeného trestného činu sa dopustil
v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Trnava v jeho
trestnej veci vedenej pod sp. zn. 15T/49/2017 a zároveň napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného
súdu Nitra z 25. apríla 2018, sp. zn. 2T/44/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 24.
apríla 2019, sp. zn. 2To/106/2018 odsúdený za spáchanie zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4

Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky nepodmienečne. Prokurátor namieta,
žeuvedenéskutočnostiokresnýsúdvyhodnotilvprospechobžalovanéhotým,ževzaldoúvahydoposiaľ
nevykonané tresty odňatia slobody v označených trestných veciach, čo podľa prokurátora vzhľadom na
okolnosti prípadu, pomery obžalovaného a jeho doterajší život urobiť nemal. Prokurátor preto navrhol,
aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý

rozsudok vo výroku o treste a aby obžalovanému podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku uložil primeraný
a zákonný trest, za ktorý je podľa prokurátora možné považovať jedine nepodmienečný trest odňatia
slobody na samej hornej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

6. Obžalovaný odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu a tiež aj sám, pričom obhajca v

odôvodnení odvolania uviedol, že obžalovaný už vykonáva trest odňatia slobody v inej trestnej veci, a
preto ďalší trest odňatia slobody bude znamenať neprimeranú represiu, ktorá môže mať ten dôsledok,
že dôjde k oslabeniu prevýchovného účelu trestu, nakoľko tento bude vnímaný ako bezdôvodne tvrdý
a prísny. Ukladanie ďalšieho trestu preto nie je potrebné a ani spoločensky žiadúce. Obhajca ďalej
namieta aplikáciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona s odôvodnením, že táto

je už obsiahnutá v ustanovení § 212 ods. 2 písm. b) Trestného zákona a tiež z dôvodu neprimeranej
tvrdosti predchádzajúcich odsúdení, v dôsledku čoho u obžalovaného prevažuje pomer poľahčujúcich
okolností. Obhajca ďalej poukazuje na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného pre zločin krádeže
podľa § 212 ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v
znení účinnom do 31. júla 2019, ktorý by bol podľa aktuálnej právnej úpravy posudzovaný už len ako

prečin krádeže s trestnou sadzbou do dvoch rokov trestu odňatia slobody, v dôsledku čoho sa potom
trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky uložený obžalovanému javí byť ako neprimerane prísny,
ktorá okolnosť by sa mala premietnuť aj do prejednávaného prípadu. Obhajca ďalej uviedol, že okrem
toho bol obžalovanému v inom konaní uložený aj súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať)
mesiacov, teda obžalovaný má aktuálne vykonať trest odňatia slobody v celkovej výmere 5 (päť) rokov a

8(osem)mesiacov.ObhajcaďalejpoukázalnanálezplénaÚstavnéhosúduSRsp.zn.PL.ÚS106/2011,
podľa ktorého má páchateľ právo na primeraný trest zodpovedajúci jeho trestnému činu a poukazujúc
na celkovú výmeru trestu odňatia slobody, ktorý má obžalovaný ešte vykonať vyslovuje názor, že už
uložené tresty odňatia slobody v iných trestných veciach sú dostatočné pre pokrytie prejednávaného
trestného činu. Obhajca preto navrhol, aby krajský súd zmenil výrok o treste napadnutého rozsudku a

upustil od uloženia ďalšieho trestu.

7. Obžalovaný odvolanie odôvodnil tým, že trest uložený napadnutým rozsudkom považuje za
neprimerane prísny a rovnako ako jeho obhajca poukazuje na skutočnosť, že má vykonať v súčte
trest odňatia slobody vo výmere 68 (šesťdesiatosem) mesiacov, ktorý považuje za dostačujúci na jeho

nápravu a prevýchovu a vyslovuje presvedčenie, že tento trest splní svoj účel a po jeho vykonaní bude
viesť riadny život. Obžalovaný ďalej uviedol, že podáva aj odvolanie proti obmedzeniam a povinnostiam,
ktoré mu boli uložené formou ochranného dohľadu a zákazu užívania omamných a psychotropných látok
a narábania s nimi, pretože okresný súd nemal žiadne relevantné dôvody na uloženie takéhoto druhu
trestu, pretože počas spáchania trestných činov neužíval žiadne omamné a psychotropné látky a ani

s nimi nenarábal a trestné činy spáchal z dôvodu zlej životnej situácie, v ktorej sa ocitol nie vlastnou
vinou na ulici ako bezdomovec. Obžalovaný je toho názoru, že uložené obmedzenia a povinnosti by mu
bránili v jeho zámere vycestovať po výkone trestu odňatia slobody do Nemecka za jeho bratom M. G.,
ktorý je ochotný mu podať pomocnú roku vo forme zabezpečenia práce, bývania a začlenenia sa donormálneho života. Obžalovaný preto navrhol, aby krajský súd rozhodol tak, že podľa § 44 Trestného
zákona upustí od uloženia ďalšieho trestu.

8. Poškodení odvolanie proti napadnutému rozsudku nepodali.

9. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku (1) Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

10. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

11. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací

súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

12. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej
jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v

potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom
bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

13. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku Odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

14. Krajský súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že odvolanie proti napadnutému rozsudku
podali oprávnené osoby /§ 307 ods. 1 písm. a) a písm. b) Trestného poriadku/ a odvolanie bolo podané
včas/§309ods.1Trestnéhoporiadku/.Popreskúmanízákonnostiaodôvodnenostinapadnutéhovýroku
o treste ako aj správnosti postupu konania, ktoré napadnutému výroku predchádzalo krajský súd zistil,
že odvolania obžalovaného a prokurátora nie sú dôvodné.

15. Obžalovaný ako aj prokurátor podali odvolanie len čo do výroku o treste (pozn. prokurátor v
neprospech obžalovaného), pričom konanie, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, odvolaním
nenapadli. Krajský súd preto v odvolacom konaní preskúmal len výrok o treste a spôsobe jeho výkonu,
a to aj s ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. septembra

2020 urobil vyhlásenie o vine, ktoré okresný súd prijal, a teda výrok o vine obžalovaného nadobudol
právoplatnosť dňa 22. septembra 2021.

16. Okresný súd v konaní, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, správne ustálil poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu

priznal a vyjadril úprimnú ľútosť nad jeho spáchaním. Okresný súd ďalej správne aplikoval aj priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, a to že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený.
Okresný súd k výhradám obhajoby k aplikácii priťažujúcej okolnosti správne uviedol, že právnu
kvalifikáciu stíhaného skutku podľa § 212 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zakladá odsúdenieobžalovaného trestným rozkazom Okresného súdu Trnava z 17. októbra 2017, sp. zn. 15T/49/2017,
právoplatným dňa 30. novembra 2017, ktorým bol obžalovaný odsúdený za spáchanie prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 31. júla 2019 a že aplikáciu priťažujúcej

okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona zakladajú predchádzajúce odsúdenia vyplývajúce
z odpisu registra trestov obžalovaného, ktoré doposiaľ neboli zahladené. V danom prípade preto
nejde o rozpor s ustanovením § 38 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého Na okolnosť, ktorá je
zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu
okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej

sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Krajský súd len dodáva, že
v prípade obžalovaného do úvahy neprichádza ani postup podľa ustanovenia § 37 písm. m) Trestného
zákona v texte za bodkočiarkou, podľa ktorého súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia
na túto okolnosť neprihliadať, pretože tak ako správne poznamenal prokurátor vo svojom odvolaní,
obžalovaný pácha predovšetkým majetkovú trestnú činnosť, ktorej sa dopustil aj v prejednávanom
prípade.

17. Pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak okresný súd obžalovanému
správne ukladal trest odňatia slobody v nezmenenej trestnej sadzbe od 6 (šesť) mesiacov do 3 (troch)
rokov. Pokiaľ ide o úvahy okresného súdu o konkrétnej výmere trestu odňatia slobody, s týmito sa krajský
súd stotožňuje a bez potreby ich opakovania na ne len poukazuje. Krajský súd zároveň dopĺňa, že

okresný súd napriek vyhláseniu obžalovaného o jeho vine správne neuvažoval o znížení trestu odňatia
slobodypostupompodľa§39ods.2písm.d),ods.4Trestnéhozákonaperanalogiam,nakoľkotakémuto
postupubránipočetpredchádzajúcichodsúdeníobžalovaného.Nastranedruhejokresnýsúdvyhlásenie
obžalovaného o jeho vine zohľadnil v tom, že obžalovanému ukladal trest odňatia slobody v dolnej
polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

18. Okresný súd sa tiež správne vyrovnal s argumentáciou obhajoby vo vzťahu k trestom odňatia
slobody, ktoré boli obžalovanému uložené skoršími rozhodnutiami, a to rozsudkom Okresného súdu
Nitrazodňa25.apríla2018,sp.zn.2T/44/2017vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvNitrez24.apríla
2019, sp. zn. 2To/106/2018, ktorým bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere

4 (štyri) roky nepodmienečne a rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 8. septembra 2020, sp. zn.
1T/83/2018, právoplatným dňa 8. septembra 2020, ktorým bol obžalovanému uložený súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov, keď uloženie uvedených trestov odňatia slobody vzal
do úvahy pri určení výmery trestu odňatia slobody, ktorý obžalovanému uložil napadnutým rozsudkom a
neaplikovanie ustanovenia § 44 Trestného zákona správne odôvodnil tým, že uviedol, že upustenie od

uloženia ďalšieho trestu neprichádzalo do úvahy vzhľadom na trestnú minulosť obžalovaného.

19. Napadnutým rozsudkom bol obžalovanému de facto uložený ďalší trest odňatia slobody v zmysle §
43 Trestného zákona, podľa ktorého Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal predtým,
než bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento

trest spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu
výmeru dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu. Ak je jedným z týchto trestov trest odňatia
slobody, rozumie sa takou najvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich rokov alebo trest odňatia slobody
na doživotie. Obhajca ako aj obžalovaný poukazujú na možnosť aplikácie ustanovenia § 44 Trestného
zákona, podľa ktorého Súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho

trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa za dostatočný. Z citovaného ustanovenia § 44 Trestného zákona vyplýva, že súd môže toto
ustanovenie aplikovať a upustiť od uloženia súhrnného alebo ďalšieho trestu len v prípade, ak pokladá
trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Okresný
súdpokladalzanevyhnutnéobžalovanémuuložiťtrestodňatiaslobodyanieupustiťoduloženiaďalšieho

trestu, pretože tresty uložené obžalovanému skoršími rozsudkami nepokladal na ochranu spoločnosti a
nápravuobžalovanéhozadostatočné,sktorýmpostupomsakrajskýsúdstotožňuje.Krajskýsúdvzhode
s okresným súdom na tomto mieste poukazuje na predchádzajúcu trestnú minulosť obžalovaného, ktorá
aplikáciu ustanovenia § 44 Trestného zákona skutočne vylučuje.

20. Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia, okresný súd rozhodol správne, pretože z odpisu registra trestov
obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného
činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený pre úmyselný trestný čin a zároveň zvykonaného dokazovania nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zaradenie obžalovaného
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

21. Vo vzťahu k tej časti odôvodnenia odvolania obžalovaného, ktorou napáda aj uložený ochranný
dohľad krajský súd poukazuje na to, že obžalovaný ako aj prokurátor svojimi odvolaniami napadnutý
rozsudok napadli len čo do výroku o treste, pričom tak urobili priamo po vyhlásení napadnutého rozsudku
dňa 22. septembra 2021. Pokiaľ chcel obžalovaný svoje odvolanie rozšíriť aj o výrok o ochrannom
dohľade, mohol tak urobiť v lehote na podanie odvolania, ktorá uplynula dňa 7. októbra 2021, čo

však neurobil, pretože odôvodnenie odvolania obžalovaného bolo okresnému súdu doručené až dňa 4.
novembra 2021, čo potom znamená, že výrok o uložení ochranného dohľadu nadobudol právoplatnosť
dňa 8. októbra 2021 a krajský súd ho v odvolacom konaní nie je oprávnený preskúmavať.

22. Vo vzťahu k odvolaniu prokurátora krajský súd poukazuje na argumentáciu obhajcu obžalovaného,
ktorý v odôvodnení odvolania správne poukázal na to, že v každom jednotlivom prípade je potrebné

hľadať rovnováhu medzi spáchaným trestným činom a trestom, ktorý jeho páchateľa postihne. Pokiaľ je
takáto rovnováha narušená a trest sa objektívne bude javiť ako neprimeraný a prísny, potom je skutočne
ohrozený jeho účel, a to najmä v jeho účinkoch voči páchateľovi. Okresný súd preto správne zohľadnil aj
tresty odňatia slobody uložené obžalovanému v iných trestných veciach (viď bod 18), ktoré obžalovaný
aktuálne vykonáva a správne rozhodol, pokiaľ obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 12

(dvanásť) mesiacov.

23. Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody na zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku, odvolania
obžalovaného ako aj prokurátora zamietol.

24. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 163 ods. 4 a § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.