Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 28, 2021

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 7C/47/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614201193
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Keselicová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2021:8614201193.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcov 1. S. H., nar. XX.X.XXXX,

bytom I. XXX/X, XXX XX N., občan SR, 2. N. H., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX/X, XXX XX N., občan SR,
3. S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX N., občan SR zastúpení Mgr. Ondrejom Barnom,
advokátom, so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, proti žalovanému Všeobecná úverová banka,
a.s.,skrátenýnázov:VÚB,a.s.,sosídlomMlynskéNivy1,82990Bratislava,IČO:31320155,zastúpený
ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o. so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, o zdržanie
sa výkonu záložného práva s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej náhradu trov konania proti žalobcom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 7.3.2014 si žalobcovia uplatnili voči žalovanému právo na
zdržanie sa výkonu záložného práva s príslušenstvom.

2. V odôvodnení svojho návrhu uviedol, že so žalovaným uzavreli dňa 12.11.2009 zmluvu o poskytnutí
úveru „HypoPôžička“ č. U XXXXX-XX na sumu 17 749,- eur, pričom išlo o bezúčelový úver s tým, že
časť A úveru vo výške 7 277,35 eura bude prevedená na osobný účet klienta, čiastka B úveru vo výške

332,- eur bude prevedená na účet Consumer Finance Holding, a.s. ako úhrada výdavkov - nákladov
CFH súvisiacich s poskytnutím úveru vynaložených na tento účel a čiastka C úveru - úhrada pohľadávky
banky voči klientovi zo zmluvy č. XXXXX vo výške 10 222,65 eura. Na zabezpečenie predmetného
úveru bola dňa 12.11.2009 uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z XXXXX-
XX, pričom predmetom záložného práva bol záloh - nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v podiele X/
X katastrálne územie N., adresa I. XXX, G.-X- XC/XX/XXXX

číslo 1 v bytovom dome súpisné číslo 831, stavba na parcele C KN č. 876 a podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 7142/132468. Záložcom v predmetnej zmluve bol
žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade. Zobrali sme si úver, ktorý sme riadne splácali až do doby, kým
sme sa v roku 2013 nedostali do finančnej krízy, kde už sme splátky hradili podľa toho, koľko sme
mohli. Z predmetného úveru sme uhradili doposiaľ sumu asi 7 500,- eur. Žalovaný, prostredníctvom
Advokátskej kancelárie JUDr. Marek Hic, s.r.o. Martin, listom zo dňa 26.2.2014 označeným ako -
„ Oznámenie o začatí realizácie záložného práva“, oznámil začatie realizácie záložného práva k

nehnuteľnosti, pričom spôsobom výkonu záložného práva bude predaj zálohu na verejnej dražbe, ku
ktorej sa pristúpi, ak v lehote 30 dní od doručenia tohto oznámenia neuhradíme dlh ku dňu 24.01.2014
vyčíslený vo výške 18 968,76 eura. Poukázal na to, že zmluva o úvere obsahuje aj neprijateľné
zmluvné podmienky ako napr. úhrada výdavkov - nákladov súvisiacich s poskytnutím úveru; dohoda ozrážkach zo mzdy; ktoré považujeme za neprijateľné zmluvné podmienky, pre spotrebiteľa neprinášajú
žiadnu pridanú hodnotu a žiadne materiálne plnenie. Sú znepokojení, že sa výkon záložného práva
má vykonať bez sudcu na pohľadávku, ktorej časť predstavuje plnenie z neprijateľných podmienok

a plnenie v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Protiprávny stav vyvolaný začatím výkonu
záložného práva sa týka najmä neprijateľných sankcii, ktoré sú podľa § 53 ods. 5 OZ neplatné. Taktiež
nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby záložca bol zbavený svojho majetku, ktorý je
preňho dôležitý (Stánková proti Slovenskej republike, ESĽP). Existuje vhodnejšie riešenie, ktoré je
súladné s princípom proporcionality a uspokojený by bol aj veriteľ. Reálne hrozí, že sa vykoná záložné

právom v rozpore s pravidlami verejného poriadku (bod 50 uznesenia SD EÚ C-76/10 POHOTOVOSŤ/
Korčkovská). O výške pohľadávky rozhodne nie súd, ale podnikateľ a nútené postihnutie majetku vykoná
nie súdny exekútor ale podnikateľ. Veriteľ sa snaží zjavne postihnúť majetok nad rámec skutočnej
výškydlhu.Podľaviacerýchprípadovzistenýchprávnickýmiosobamizameranýminakolektívnuochranu
práv spotrebiteľov možno konštatovať, že úver je sofistikovaným mechanizmom, v dôsledku ktorého
sú sociálne slabí a neskúsení spotrebitelia zbavovaní svojich nehnuteľnosti vrátane obydlí za zjavne

neprimeraných podmienok.
Záložná zmluva obsahuje možnosť výkonu záložného práva aj mimosúdne. Najmenej v tejto časti
považujú zmluvu za neplatnú podľa § 39 OZ. Slovenský právny poriadok, na rozdiel od vyspelejších
demokracií, dovoľuje vykonať záložné práva bez schválenia súdu či iného nezávislého tribunálu (§ 15 Ij
ods. 1 OZ). Či sa siahne na majetky spotrebiteľov v miliónových hodnotách, o tom rozhoduje živnostník

(veriteľ) a ďalší živnostník (dražobník) a na objednávku prvého živnostníka dražbu aj vykoná. Teda nie
súd, ale živnostníci podľa slovenského právneho poriadku rozhodujú, či sa postihnú miliónové hodnoty
spotrebiteľov, vrátane najdôležitejších vecí spojených s bývaním. Takáto právna úprava odporuje
princípomprávaEurópskejúnie.ČivRakúskualeboNemeckusavyžadujenatakýtovážnyzásahsúhlas
sudcu. V Českej republike sudca odobruje výkon záložného práva, tzv. zástavní žalobou. Na Slovensku

dlhodobo rezonujú až neľudské spôsoby výkonu záložného práva a najextrémnejšie situácie vznikajú
tzv. „dobrovoľnými dražbami“, v ktorých ide od navrhovateľa cez dražobníka a notára všetkým o zisk a
len na nich zostáva posúdenie primeranosti výkonu záložného práva. Obavy z nedostatku nestranného
procesu výkonu záložného práva potvrdzujú aj medializované prípady. Inštitút dobrovoľnej dražby je
inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20

Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 ústavy (ako je tomu
aj v prejednávanej veci), a to bez akejkoľvek (preventívnej) ingerencie súdnej moci. Záložca je tak
-3- 7C/47/2014

počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa,

ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon
záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného
práva funkciu „exekučného titulu“ s priamym dosahom na ústavné práva záložcu. Je otázne, či takáto
konštrukcia neodporuje základným súkromnoprávnym zásadám, najmä zásade rovnosti účastníkov
súkromnoprávnych vzťahov (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka) s dosahom na čl. 20 Ústavy SR, kedy je

vlastníckemu právu nadradené iné vecné právo vykonávané bez verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti
jeho výkonu zmocneným orgánom štátnej moci (súdom). Líniu ingerencie súdnej moci pri nútenom
výkone súkromného práva podporuje aj ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva najmä k
čl. 8 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd v znení jeho dodatkových protokolov ( sporov. napr.
rozsudok vo veci Paulič v. Chorvátsko z 1. marca 2010, rozsudok Novoseletskiy v. Ukrajina ). Nález

Ústavného súdu CR z 8. marca 2005 sp. zn. PI. ÚS 47/04, ktorým ústavný súd zrušil ustanovenie § 36
ods. 2 českého zákona o verejných dražbách z dôvodu, že umožňovalo nútenú dražbu majetku bez toho,
aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo iným kvalifikovaným aktom
poskytujúcim záruku vierohodnosti a kontrolovateľnosti. Ústavný súd skonštatoval, že otázky, ktoré v
právnom štáte musí zodpovedať súd, zákon zveril do „rozhodovania“ živnostníka - dražobníka, pričom z

tohto dôvodu je predmetná právna úprava nezlučiteľná s princípmi právneho štátu. Postihnutie majetku
výlučne súkromnými osobami - podnikateľmi sledujúcimi dosahovanie zisku takmer bez akejkoľvek
verejnoprávnej ochrany v rozsahu, aký umožňuje slovenská právna úprava je diskutabilné aj vo svetle
porovnateľných právnych poriadkov, ktoré na tak závažný zásah do vlastníctva vyžadujú rozhodnutie
sudcu. Súkromné osoby - podnikatelia sú pritom v pozícii osôb, ktoré majú garantovať ochranu práv

osôb zúčastnených na dražobnom procese. Nevieme si predstaviť ako záložný veriteľ a dražobník
v jednej osobe môžu garantovať nezávislý a nestranný výkon záložného práva, ktorého nezávislú a
nestrannú verifikáciu by inak (ako je tomu v okolitých krajinách s príbuznou právnou tradíciou) garantoval
súd. Atribút nezávislosti a nestrannosti je potrebné navyše posúdiť v kontexte, že záložný veriteľ sisvojou úvahou a posúdením plnenia podmienok zmluvného vzťahu zabezpečuje „exekučný titul“, ktorý
následne, ak je aj v pozícii dražobníka, sám nútene voči dlžníkovi vykonáva. Nezávislosť a nestrannosť
je len jednou, aj keď mimoriadne dôležitou, z ústavných požiadaviek, ktoré musia byť kladené na

dražobníkov, a ktoré právna úprava svojou konštrukciou nezabezpečuje. Z dražobnej praxe sú pritom
vážne indície, že dražobné spoločnosti sú prepojené s veriteľmi a že doslova každý záložný veriteľ
má „svojho“ dražobníka ak nie je dokonca v jednej osobe aj veriteľ aj dražobník. Aj preto sa v praxi
presadzuje názor, že najľahšia a najrýchlejšia „exekúcia“ dlžníkov a neplatičov je dražba a nie je
neobvyklé, že dražba sa (pravidelne), dokonca ako hrozba, vyvoláva pri hrubom nepomere pohľadávky

a hodnoty zálohu. Tento model správania, medzičasom hromadne uplatňovaný účastníkmi právnych
vzťahov, vo svojej podstate vážne deformuje a popiera základné ústavné princípy ochrany práv a
prispieva k realizácii práva vžitím tak, že účastníci záložných právnych vzťahov pri vymáhaní pohľadávky
už ani neuvažujú nad primeranejšou súdnou exekúciou, ale rovno žiadajú „dobrovoľne“ predať majetok
dlžníkov (záložcov). Takáto aplikačná prax majúca svoj základ a pôvod v platnej právnej úprave
mimosúdneho výkonu záložného práva je nežiaducim až spoločensky nebezpečným obchádzaním a

spochybňovaním inštitútov núteného výkonu rozhodnutia, (v ktorých sa v demokratickej
-4- 7C/47/2014

spoločnosti štandardne prejavuje súdnou mocou garantovaný oprávnený vynucovací rozmer
štátomocenskejautority),atonerazpripopieraníochranyprávdlžníkovaporušovaníústavnéhoprincípu

primeranosti (výkonu práva). Sme presvedčení, že pri naplnení ústavného princípu primeranosti musí
byť pri výkone záložného práva dražba nad akúkoľvek pochybnosť inštitútom uspokojenia pohľadávky,
ktorýmápovahuultimaratio;otonebezpečnejšiesúvýkonyzáložnéhoprávapriamympredajom.Nebolo
a ani nemôže byť zmyslom a cieľom právnej úpravy výkonu záložného práva to, aby niekto v dražbe
„kúpil“ rýchlo a lacnejšie. Ako je naznačené vyššie, výkon práva má v právnom štáte principiálne limity,

na ktorých musí spoločnosť za každých okolností bezvýhradne trvať, pričom týmito princípmi nie sú kúpiť
rýchlo, lacno a pri nerešpektovaní ústavných práv osôb. Princípy zhmotnené v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR
musí reflektovať a napĺňať nielen aplikačná prax, ale svojou normotvornou činnosťou aj zákonodarca.
Ak zákonodarca konštruuje právnu úpravu, dbá pritom na reflexiu ústavných limitov, ktoré podústavná
právna úprava ďalej rozvíja. Preto ani záujmy veriteľa na uspokojení pohľadávky nemôžu byť hlavným

cieľom realizácie právnej úpravy dobrovoľných dražieb, ako je mylne vžité v aplikačnej praxi. Aj z týchto
dôvodov je preto diskutabilné, či v teste ústavnej súladnosti a konformnosti môže vo všeobecnosti
obstáť právna úprava, ktorá v podmienkach súkromného procesu nielenže nezabezpečuje garanciu a
ochranu ústavných práv účastníkov právnych vzťahov (a tým na podústavnej úrovni nerozvíja ústavné
imperatívy ochrany práv), ale práve naopak vytvára neprimerane široký priestor preich faktické popretie

v zmysle, že ústavné práva cez prizmu ich aplikácie a napĺňania nemajú inú ako len iluzórnu povahu.
Absentuje akákoľvek už vyššie naznačená (preventívna) súdna kontrola dôvodnosti, oprávnenosti a
najmä primeranosti výkonu záložného práva (porov. napríklad inštitút tzv. zástavní žaloby v Českej
republike), ktorá by bola normatívnym pretavením základných hodnôt ústavného poriadku Slovenskej
republiky. Súdna kontrola je pritom atribútom, ktorému nemôže byť vyčítané, že je iba na prospech

záložcu (dlžníka), práve naopak preventívna súdna kontrola by umožnila zásadným spôsobom odstrániť
aj právnu neistotu potenciálneho vydražiteľa v otázke nadobudnutia vlastníckeho práva, ak by nútený
výkon záložného práva cez prizmu jeho dôvodnosti, oprávnenosti a najmä primeranosti ešte pred jeho
uskutočnením verifikovala nezávislá a nestranná súdna autorita. Neprimeraná súkromná autonómia a
až svojvôľa v rámci výkonu záložného práva spravidla pokračuje vo forme nezákonnej uchopovacej

svojpomoci vo vzťahu k predmetu dražby (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 20bo 33/2000),
ktorá je nielen hrubým porušením platného práva a ústavných práv dotknutých osôb, ale pre svoju
spoločenskú škodlivosť si „zaslúži“ aj jednoznačné spoločenské odsúdenie.
Všetky uvádzané atribúty mimosúdneho výkonu záložného práva neprípustné prekračujú hranice
súkromnej autonómie a hrubým spôsobom presahujú aj ústavne únosnú mieru výkonu súkromného

práva (pre porov. nález Ústavného súdu ČR II. ÚS 2164/10, podľa ktorého: „Zmluvná autonómia a jej
ochrana nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp, či
iný ústavne chránený verejný záujem, ktoré sú spôsobilé zmluvnú autonómiu proporcionálne obmedziť.
Veriteľ má možnosť využiť iný spôsob (eurokonformný) výkonu záložného práva podľa tretej časti OSP
a následnou exekúciou, v ktorej však platí princíp ochrany povinného na rozdiel od bezmocnosti, ak

výkon záložného práva vykonávajú podnikatelia. My však prídeme o nehnuteľnosť, ktorá má pre nás
dôležitý význam. Pritom by nebol problém súhlasiť s výkonom záložného práva, ak by sa nevykonalo
na uspokojenie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v
-5- 7C/47/2014rozpore s cieľmi smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Existujú pochybnosti o súlade vnútroštátnej právnej úpravy s právom Európskej únie. Vnútroštátne

predpisy umožňujú veriteľovi bez judikovania výšky pohľadávky zo strany nestranného súdu vykonať
záložné právo. Tak vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na nekalé
podmienky (Océano C-240/98 až C-244/98, Godard čl.61) a veriteľ vymôže plnenie z neprijateľných
podmienok. Obchádza sa tým dôležitý prvok práva Európskej únie - ex offo súdna kontrola zmluvných
podmienok z hľadiska otázka, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v

neprospech spotrebiteľa.
V predmetnej veci nepoznajú výšku nesplateného úveru a veriteľ sám stanovil výšku svojej pohľadávky
a problematickým sa zdajú úroky z omeškania, poplatky, zmluvné pokuty, čo indikujúce hrubú
nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa podľa formulárovej spotrebiteľskej zmluvy. Tým je spochybnená
ajvýškapohľadávky.Občianskyzákonníkumožňujevykonaťzáložnéprávotak,ževeriteľsámurčívýšku
dlhu. V krátkej lehote (30 dní; § 151m ods. 1 OZ) po oznámení výkonu záložného práva už veriteľovi

nič nebráni, aby predal záloh dlžníka. Tak sa môže stať, že veriteľ do výšky dlhu zahrnie aj neprijateľné
podmienky aCo/ nekontroluje to žiadny nezávislý súd, ktorý bez návrhu ex offo má zabrániť uspokojeniu
pohľadávky z neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve.
Poukázali na to, že bytové vzťahy sú rovnako chránené európskym spotrebiteľským právom, ktorú
skutočnosť potvrdzuje rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 30. mája 2013 vo veci C-XXX/

XX. Dobrovoľné dražby sú spomínané ako jeden z prostriedkov na obchádzanie a porušovanie práv
spotrebiteľov.

3. Predmetom konania bolo zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou.

4.RozsudkomOkresnéhosúduSvidník,č.k.7C/47/2014zodňa19.10.2015súdrozhodol,že:„Žalovaný
je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti č. Z XXXXX-XX uzavretej medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným, predmetom
ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v podiele X/X katastrálne územie N., adresa I. XXX, G.
v bytovom dome súpisné číslo XXX, stavba na parcele C KN č. XXX a podiel na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, vklad povolený Okresným úradom, katastrálny odbor
N., pod V XXX/XX. Žalovaný je povinný zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi v I. rade vo výške
301,22 eura ( trovy právneho zastúpenia ), žalobcovi v II. rade vo výške 301,22 eura ( trovy právneho
zastúpenia ) a žalobcovi v III. rade vo výške 301,22 eura ( trovy právneho zastúpenia) na účet JUDr.
Igora Šafranka, advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“

5. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 19Co/123/2016-143 zo dňa 10.11.2016 v spojení s opravným
uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.6.2017 sp.zn. 19Co/122/2016, 19Co/123/2016,
rozhodol o odvolaní žalovaného tak, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

6.NazákladedovolaniažalovanéhorozhodolNajvyššísúdSlovenskejrepublikyuznesenímsp.zn.3Cdo
94/2019 zo dňa 18.2.2020 tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove z 10. novembra 2016
sp.zn. 19 Co 122/2016, 1 9 Co 123/2016 v znení opravného
-6- 7C/47/2014

uznesenia Krajského súdu v Prešove z 29. júna 2017 sp.zn. 19Co 122/2016, 19Co 123/2016 (okrem
výroku, ktorým bola vec vrátená na ďalšie konanie), uznesenie Krajského súdu /v Prešove z 13.februára
2018 sp.zn. 19 Co 201/2017 a uznesenie Okresného súdu Svidník z 12. decembra 2018 č.k. 4 C
47/2014-231.

7. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 19Co/22/2020-257 zo dňa 14.7.2020 zrušil rozsudok a
uznesenieOkresnéhosúduSvidníkč.k.7C/47/2014-105zodňa4.1.2016avrátilvecsúduprvejinštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

9. Odvolací súd s poukazom na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR v predmetnej
veci zo dňa 18.2.2020 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, poukázal na skutkový stav, ktorý už bolzistený súdom prvej inštancie a uložil súdu prvej inštancie vec opätovne prejednať, vyhodnotiť a
rozhodnúť v zmysle právneho názoru vysloveného vo vyššie uvedenom uznesení Najvyššieho súdu SR
s tým, že ani právo spotrebiteľa na prípadnú stratu obydlia nemôže byť absolútne nedotknuteľný. Ďalej

uložil súdu prvej inštancie preskúmať namietanú dobrovoľnú dražbu v zmysle zákona o dobrovoľných
dražbách, a to či táto prebehla zákonne a či boli splnené zákonné podmienky dražobného procesu.
Po vyhodnotení uvedeného bolo úlohou súdu prvej inštancie opätovne vo veci rozhodnúť s tým, že je
viazaný názorom vysloveným v zrušujúcich uzneseniach.

10. Na pojednávaní dňa 28.6.2021 súd pokračoval v konaní a vec prejednal v neprítomnosti žalovaného,
podľa § 180 CSP.

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

12. Žalobca vymedzil predmet konania tak, že požadoval, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať

sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
č. Z XXXXX-XX uzavretej medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti
zapísanénaLVč.XXXXvpodieleX/XkatastrálneúzemieN.,adresaI.XXX,bytč.X,poschodieX,vchod
č. X. v bytovom dome súpisné číslo XXX, stavba na parcele C KN č. XXX a podiel na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, vklad povolený Okresným úradom, katastrálny odbor

N., pod V XXX/XX.

13. Žalobca požadoval uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou bez
časového obmedzenia a takto vymedzeným predmetom konania bol súd prvej inštancie viazaný.

14. Žalobcovia so žalovaným uzavreli dňa 12.11.2009 zmluvu o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U
XXXXX-XXnasumu17749,-eur,pričomišloobezúčelovýúverstým,žečasťAúveruvovýške7277,35
eura bude prevedená na osobný účet klienta, čiastka B úveru vo výške 249,- eur bude prevedená na
účet Consumer Finance Holding, a.s. ako úhrada

-7- 7C/47/2014

výdavkov-nákladovCFHsúvisiacichsposkytnutímúveruvynaloženýchnatentoúčelačiastkaCúveru-
úhrada pohľadávky banky voči klientovi zo zmluvy č. XXXXX vo výške 10 222,65 eura. Na zabezpečenie
predmetného úveru bola dňa 12.11.2009 uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti

č. Z XXXXX-09, pričom predmetom záložného práva bol záloh - nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX
v podiele X/X katastrálne územie N., adresa I. XXX, G., vchod číslo X v bytovom dome súpisné číslo
831, stavba na parcele C KN č. XXX a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
v podiele XXXX/XXXXXX.

15. Úver riadne splácali až do doby, kým sa v roku 2013 nedostali do finančnej krízy, kde už splátky
hradili podľa toho, koľko mohli. Z predmetného úveru uhradili doposiaľ sumu asi 7 500,- eur.

16.Žalovanývovyjadrenízodňa6.6.2014uviedol,žezmluvaozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnosti
č. Z XXXXX-XX zo dňa 12.11.2009 uzavretá medzi ich spoločnosťou a žalobcom v 2. rade, vychádza

a pretavuje do svojich ustanovení príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách, pričom v žiadnom ohľade nie je zmluva rozporná so zákonom. Zmluva
o úvere neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, pričom tvrdenia žalobcov sú v tomto ohľade
nepodložené, vágne a nekonkrétne. Kompozícia peňažnej sumy poskytnutej ako úver v zmysle zmluvy
o úvere, a to vrátane čiastky B úveru vo výške 249,- eur, ktorej účelom bola úhrada výdavkov - nákladov

sprostredkovateľa úveru súvisiacich s poskytnutím úveru, je zreteľne, zrozumiteľne a jasne uvedená
hneď na prednej strane zmluvy. Žalobcovia si boli vedomí toho, čo aj svojimi podpismi na zmluve o
úvere potvrdili, aká suma a za akých podmienok, prípadne na aký účel sa im poskytuje ako úver. Pritom
ide o časť zmluvy o úvere, ktorá sa týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, vyjadrená
určito, jasne a zrozumiteľne, t. j. je vylúčená z akéhokoľvek súdneho prieskumu. Ďalej poukázal na

§ 27 ods. 8 zákona č. 438/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov ( v tomto znení aj v čase uzavretia zmluvy o úvere ), podľa ktorého banka a
pobočka zahraničnej „banky nesmú uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre nich,
najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavnenezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich
pohľadávky“. Žalobca navrhol zamietnuť žalobu žalobcov v celom rozsahu a zaviať žalobcov na náhradu
trov konania.

17. Na pojednávaní konanom dňa 6.10.2014 žalobca v 2. rade zotrval na podanej žalobe a uviedol,
že úver bol splácaný trvalým príkazom od 2008 alebo 2009 asi po 170,- eur, išlo v poradí o druhý úver
uzatvorený so Všeobecnou úverovou bankou a vedel, že bol zabezpečený nehnuteľnosťou. Ide o byt,
v ktorom má trvalý pobyt spolu s manželkou a dvoma deťmi. Ďalej uviedol, že má aj iné dlhy, a to v

spoločnostiach Prvá stavebná sporiteľňa, Slovenská sporiteľňa, karty Quatro, Pohotovosť, Provident a
celkový dlh odhaduje na 30 000,- eur bez úrokov. Dlh u žalovaného odhadoval na asi 17 000,- eur a
na predmetnú neplatil a momentálne nič neplatia.

18. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 16.1.2015 špecifikoval pohľadávku žalobcov vo výške 18
968,76 eura vyčíslenej ku dňu 24.1.2014 nasledovne: 15 947,90 eura - zostávajúca dlžná istina, 777,38

eura - dlžné úroky úveru, 123,27 - dlžné poistné, 663,82 eura

-8- 7C/47/2014

- uplatnené sankcie (zmluvná pokuta, sankčné poplatky za náklady na vymáhanie v dôsledku

porušovaniazmluvy zo strany klienta banky ), 1 456,39 eura - náklady súvisiace s výkonom záložného
práva a realizáciou dražby ( náklady dražobnej spoločnosti... ).

19. Z oznámenia o začatí realizácie záložného práva zo dňa 26.2.2012 súd zistil, že žalovaný podľa
§ 151l Občianskeho zákonníka a bodu 6.1 zmluvy o zriadení záložného práva č. Z 23553-09 zo dňa

12.11.2009 oznámil záložcovi začatie realizácie záložného práva k nehnuteľnosti nachádzajúci sa v
okrese N., v obci N., katastrálne územie N., Okresný úrad N. - katastrálny odbor na LV č. XXXX ako:
G.í, nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo XXX na ulici I. v podiele X/X, podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné číslo XXX postavený na pozemku -
parcele C-KN parcela č. XXX v podiele XXXX/XXXXXX. Dôvodom začatia realizácie záložného práva je

skutočnosť, že napriek výzve Všeobecnej úverovej banky, a. s. nebol splatený úver, ktorý bol poskytnutý
na základe zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôži“ č. U XXXXX-XX zo dňa 12.11.2009 uzatvorenou
medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako veriteľom a dlžníkmi S. H., N. H. a S. V.. Vlastníkom
nehnuteľnosti je N. H..

20. Z rozsudku Okresného súdu Svidník sp.zn. 6Csp/77/2016 zo dňa 2.5.2019 súd zistil, že pohľadávka
žalovanej, proti žalobcom vo výške 7 994,65 eura bola súdom prvej inštancie právoplatne judikovaná
dňa 16.4.2020, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť.

21. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť s poukazom na aktuálnu judikatúru dovolacieho súdu, podľa

ktorej nie je možné uložiť žalovanému veriteľovi rozhodnutím súdu vo veci samej časovo neohraničenú
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. Poukázala na to, že pohľadávka je toho času právoplatné
judikovaná a doposiaľ nie je úplne uhradená. Pokiaľ ide o posudzovanie prípustnosti výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou cez prizmu (ne)pomeru medzi výškou nesplácanej pohľadávky a hodnotou
zálohu, zákon o dobrovoľných dražbách v ustanovení § 3 ods. 6 pozná len spodnú hranicu výšky

pohľadávky, pre ktorú je možné viesť dobrovoľnú dražbu na nehnuteľných záloh. Dražiť nemožno
nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu
oznámenia o začatí záložného práva neprevyšuje 2 000 eur.

22. Z podaní žalovanej vyplýva, že k realizácií záložného práva dobrovoľnou dražbou nedošlo z

dôvodu nariadenia predbežného opatrenia uznesením Okresného súdu Svidník sp.zn. 7C/47/2014-17
zo dňa 11.3.2014, ktorým bola uložená povinnosť žalovanej zdržať sa jeho výkonu až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

23. Na pojednávaní konanom dňa 28.6.2021 zástupca žalobcu uviedol, že titulom rozsudku tunajšieho

súdu sp.zn. 6Csp/77/2016 žalobcovia doposiaľ zaplatili viac ako 2 000 eur, dlh činí viac ako 4 000 eur.
Výkon záložného práva sa im javí ako neprimeraný. Pokiaľ ide o sociálne pomery žalobcov poukázal
na to, že žalobcovia bývajú v predmetnom byte a majú dve maloleté deti vo veku 10 a 17 rokov. Majú
výdavky na živobytie, platia inkaso v sume 150 eur mesačne a ďalšie úvery. Podľa mzdových listov mážalobkyňa v 1. rade príjem cca 700 eur v čistom a žalobca v 2. rade príjem cca 900 eur v čistom. Zo
mzdy žalobcu v 2. rade je vykonávaná exekučná zrážka v sume 120 eur. Iný majetok žalobcovia nemajú.

24. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

-9- 7C/47/2014

25. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

26. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

27. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa § 54 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

29. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

30. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia

pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

31. Podľa § 151b prvá veta Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom.

32. Podľa § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí
pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

33. Podľa § 151c ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť

peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas
trvania záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v
budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.

34. Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom

na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej
pohľadávky.

35. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného

práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom
-10- 7C/47/2014

určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať
sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon

neustanovuje inak.36. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo
spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom
zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

37. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, dražobníkom je osoba, ktorá
organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie
na prevádzkovanie príslušnej živnosti. Ak ide o majetok územných samosprávnych celkov alebo o
majetok štátu, môže byť dražobníkom aj územný samosprávny celok alebo príslušný orgán štátnej
správy.

38. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, navrhovateľom dražby
je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná
osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Navrhovateľ dražby
je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný
veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje
výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).

39. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa
spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá
tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať
saurčenianeplatnostidražbyzaniká,aksaneuplatnídotrochmesiacovododňapríklepuokremprípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo

bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu;12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto
lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§
23).

40. Z obsahu zmluvy o poskytnutí úveru, ako aj zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
je zrejmé, že ide o typizované spotrebiteľské zmluvy. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to,
že sú pre spotrebiteľa predpripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie zmluvy alebo jej
zmeny. Samotná zmluva je spísaná na formulári a žalovaní ju nemohli ovplyvniť, nakoľko boli pripravené
už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Z tohto dôvodu je v prvom rade na daný právny vzťah zo

spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom nutné aplikovať spotrebiteľské
právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie.

41. Záložné právo ako akcesorické právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa tým, že ak dlžník
nesplní svoj záväzok včas a riadne, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku vrátane jej

príslušenstva z predmetu záložného práva, t. j. zo zálohu.

42. V predmetnej veci bol súd viazaný predmetom konania tak, ako ho vymedzili žalobcovia, ktorí
požadovali uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou bez časového
obmedzenia.

43.VtomtoštádiukonaniabolsúdviazanýprávnymnázoromvyslovenýmodvolacímsúdomaNajvyšším
súdom, preto mu nezostávalo nič iné, ako žalobu zamietnuť. Podstatný bol právny názor, podľa ktorého,
aj keď strata obydlia predstavuje obrovský zásah do práv spotrebiteľa a spôsobuje pre neho veľmi
nepriaznivú životnú situáciu, toto jeho právo nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné. Právna

úprava dobrovoľných dražieb nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, ktorá vyplýva z práva európskej
únie. Uložením povinnosti záložnému veriteľovi zdržať sa výkonu záložného práva na neobmedzený
čas, neprimerane zasiahne do jeho práva v budúcnosti domáhať sa uspokojenia sa svojej pohľadávky
zo zálohu.

44. Vzhľadom na tú skutočnosť, že v predmetnej veci nedošlo k uskutočneniu dobrovoľnej dražby,
nemohol súd preskúmať dražobný proces a splnenie zákonných podmienok podľa zákona o dobrovoľnej
dražbe.

45. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pohľadávka žalovanej voči žalobcom, ktorá bola

právoplatne judikovaná, predstavuje ku dňu vyhlásenia rozsudku viac ako 4 000 eur. Otázkou
primeranosti dražby s ohľadom na výšku pohľadávky sa vyporiadal zákonodarca v ustanovení § 3 ods.
6 zákona o dobrovoľných dražbách, dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej
príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného právaneprevyšuje 2 000 eur. Naviac, v konaní tunajšieho súdu 6Csp/77/2016 súd podrobil súdnej kontrole
predmetný úverový vzťah z hľadiska ustanovení Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa, ako
aj zákona o spotrebiteľskom úvere č. 258/2001 Z.z. a žalobu považoval za dôvodnú v časti zaplatenia

sumy 7 994,65 eura.

46. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody, súd žalobu zamietol.

47. O trovách strán, súd rozhodol podľa § 257 CSP, podľa ktorého, výnimočne súd neprizná náhradu

trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd
videl jednak v povahe predmetnej veci. Išlo o spotrebiteľský spor súvisiaci so spotrebiteľkou zmluvou.
Žalobcovia boli v pozícií spotrebiteľov a v predmetnom konaní uplatňovali predovšetkým ochranu svojho
obydlia a predmetnú žalobu nebolo možné považovať za zjavne bezúspešnú. Nemôže byť pochýb o
tom, že aj k predmetnej úverovej zmluve pristúpili z dôvodu nepriaznivej sociálnej situácie. Taktiež
sociálne pomery žalobcov boli dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalovanej.

Pomery žalobcov, tak ako bolo zistené, neumožňujú žalobcom hradiť trovy konania bez toho, aby
nedošlo k podstatnému zhoršeniu ich sociálnej situácie. Nebolo sporné, že doposiaľ nemajú uhradenú
ani judikovanú pohľadávku titulom rozsudku tunajšieho súdu 6Csp/77/2016 zo dňa 2.5.2019. Na druhej
strane, súd nepredpokladá, aby nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalovanej malo negatívny
dopad na jeho ekonomickú situáciu.

Poučenie:

P O U Č E N I E : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
-12- 7C/47/2014

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty
na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).