Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, July 24, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/36/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722201008
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8722201008.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Evy Šofránkovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu L.. M. A., nar. XX.X.XXXX,
bytom U. XXX/XX, U., zast. JUDr. Martinom Bašistom, advokátom, Štefánikova 8, Poprad, IČO:
37880381, proti žalovanému A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. U. XXXXX , S. H., v konaní o nariadenie
zabezpečovacieho nariadenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k.

13C/11/2022-92 zo dňa 06.05.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie v napadnutej časti, t. j. vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie zriadil záložné
právo.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie a i o trovách konania na súde prvej inštancie samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. Súd z r i a ď u j e záložné právo v prospech žalobcu ako veriteľa na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 400.000,-- eur s príslušenstvom k nehnuteľnostiam:
- nebytovému priestoru č. X, vchod č. X, X. poschodie, stavby H. súp. č. XXXXX, postavenej na

pozemku parc. C KN č. XX/X a č. XX/X, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach dom a na príslušenstve vo veľkosti XXXX/XXXXXX, katastrálne územie H. U., zapísaného
na LV č. XXX,
- nebytovému priestoru č. X, vchod č. X, X. poschodie, stavby H. súp. č. XXXXX postavenej na
pozemku parc. C KN č. XX/X a č. XX/X, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach dom a na príslušenstve vo veľkosti XXXX/XXXXXX, katastrálne územie H. U., zapísaného

na LV č. XXX,
- nebytovému priestoru č. XX, vchod č. X, X. poschodie, stavby H. súp. č. XXXXX postavenej na
pozemku parc. C KN č. XX/X a č. XX/X, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach dom a na príslušenstve vo veľkosti XXXX/XXXXXX, katastrálne územie H. U., zapísaného
na LV č. XXX,
- nebytovému priestoru č. XX, vchod č. X, X. poschodie, stavby H. súp. č. XXXXX postavenej na

pozemku parc. C KN č. XX/X a č. XX/X, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach dom a na príslušenstve vo veľkosti XXXX/XXXXXX, katastrálne územie H. U., zapísaného
na LV č. XXX,
- nebytovému priestoru č. XX, vchod č. X, X. poschodie, stavby H. súp. č. XXXXX postavenej na
pozemku parc. C KN č. XX/X a č. XX/X, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach dom a na príslušenstve vo veľkosti XXXX/XXXXXX, katastrálne územie H. U., zapísaného

na LV č. XXX,- nebytovému priestoru č. XX, vchod č. X, X. poschodie, stavby H. súp. č. XXXXX postavenej na
pozemku parc. C KN č. XX/X a č. XX/X, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach dom a na príslušenstve vo veľkosti XXXX/XXXXXX, katastrálne územie H. U., zapísaného

na LV č. XXX, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 400.000,- eur
s príslušenstvom.
II. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov tohto konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.“.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust.§ 255 ods. 1, § 343 ods. 1 - 3, § 344 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. V odôvodnení konštatoval, že žalobca požadoval zriadiť zabezpečovacie opatrenie k nebytovým
priestorom č. X až XX a XX a XX zapísaným na LV č. XXX pre k. ú. H. U. a ďalej k pozemku CKN
parc. č. XX/X zapísaného na LV č. XXX pre k. ú. H. U. a pozemku CKN parc. č. XXXX/XX zapísaného

na LV č. XXXX pre k. ú. F. Z.. Pohľadávka, ktorú žalobca žiada zabezpečiť zriadením záložného práva
je vo výške 400.000,- eur s príslušenstvom. Zo strany žalobcu neboli predložené žiadne doklady, z
ktorých by bolo možné zistiť aspoň odhadovanú cenu nehnuteľností za účelom posúdenia primeranosti
navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie ustálil, že je pochopiteľné, že žalobca
nedisponuje dokladom o cene týchto nehnuteľností, avšak pokiaľ navrhuje zabezpečovacie opatrenie,

je potrebné z jeho strany predložiť doklady, z ktorých bude zrejmé, či navrhované zabezpečovacie
opatrenie je primerané výške zabezpečovanej pohľadávky. Žalobca predložil súdu ponuky z realitných
kancelárií, z ktorých vyplýva, že nehnuteľnosti v regióne S. H. sa predávajú zhruba v cenách od cca
3.000,- eur za 1 m2. Žalobca tvrdil, že nebytový priestor č. 9 v budove súp. č. XXXXX o výmere
75 m2 žalovaný predal za celkovú kúpnu cenu 60.000,- eur. Na preukázanie tohto tvrdenia navrhol

vyžiadanie kúpnej zmluvy z katastra nehnuteľností. V súvislosti s týmto návrhom súd prvej inštancie
uviedol, že v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je priestor na vykonávanie dôkazov
zo strany súdu aj vzhľadom na lehotu, v ktorej má byť o návrhu rozhodnuté a je preto povinnosťou
toho, kto navrhuje vydanie zabezpečovacieho opatrenia preukázať aj tieto okolnosti. Preto konajúci súd
vychádzal z uvádzaných cien, za ktoré sa realizuje predaj obdobných nehnuteľností a po zohľadnení

výšky pohľadávky žalobcu a jej príslušenstva dospel k záveru, že z hľadiska proporcionality návrhu
by malo postačovať zriadenie záložného práva vo vzťahu k nebytovým priestorom zapísaným na liste
vlastníctva č. XXX pre k. ú. H. U., ktorých hodnota by sa mala pohybovať obdobne ako hodnota
nehnuteľností v ponukách realitných kancelárií, ktoré ako dôkaz predložil súdu žalobca. Vo vzťahu k
nehnuteľnostiam, a to pozemku CKN parc. č. XX/X k. ú. H. U. a pozemku CKN parc. č. XXXX/XX k. ú. F.

Z.žalobcanepredložilžiadnedôkazy,zktorýchbybolomožnéustáliť,resp.aspoňodhadnúťichhodnotu,
preto nie je možné posúdiť, či zriadenie záložného práva na týchto nehnuteľnostiach zodpovedá ešte
princípu proporcionality. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že
zo strany žalobcu boli splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, teda že návrh
žalobcu je dôvodný. Z hľadiska posúdenia primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia súd

zriadil záložné právo k nebytovým priestorom č. X až XX a č. XX V. XX zapísaným na LV č. XXX,
ktoré vzhľadom na predložené dôkazy považoval za primerané vo vzťahu k uplatňovanej pohľadávke. V
prevyšujúcej časti zamietol návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, keďže žiadnym spôsobom
nebola preukázaná hodnota pozemkov CKN parc. č. XX/X a CKN parc. č. XXXX/XX a vo vzťahu k
týmto nehnuteľnostiam nebolo možné posúdiť, či zriadenie záložného práva zodpovedá ešte princípu

proporcionality vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke. Výrok o trovách konania odôvodnil tak, že
žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd
prvej inštancie vychádzal z toho, že úspech žalobcu v spore spočíva v tom, že návrh na zabezpečovacie
opatrenie bol podaný dôvodne, boli splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a z
hľadiska primeranosti zabezpečovacieho opatrenia postačovalo nariadiť zabezpečovacie opatrenie vo

vyššie uvedenom rozsahu.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výroku
I., ktorým súd prvej inštancie zriadil záložné právo v prospech žalobcu. Uviedol, že apartmány v jeho
nehnuteľnosti buduje, resp. prebudováva a rekonštruuje práve so zámerom ich predaja prípadným

záujemcom. Takto žalovaný predal viaceré apartmány uchádzačom o ich kúpu, o. i. aj žalobcom
spomínanému Ľ.. O. s manželkou. Nadobúdateľ bol pritom plne oprávnený naložiť s kúpenými
nehnuteľnosťami tak, ako uznal za vhodné a nemožno preto považovať za relevantné poukazovanie
žalobcu na túto skutočnosť. Je predsa všeobecne známou a v tomto období rozšírenou praxou voS. H., že prebieha rozsiahla výstavba apartmánových domov alebo rekonštrukcie nehnuteľností na
apartmány, pretože dopyt na trhu po ich nadobudnutí je enormný. Žalovaný namietal, že nehnuteľnosti
neprevádza za cenu nižšiu ako je cena trhová, práve naopak, robí tak za účelom dosiahnutia

zisku. Teda nemožno bez ďalšieho konštatovať, že robí úkony smerujúce k zmenšovaniu svojho
majetku. Za neobjektívne možno považovať aj predloženie emailovej komunikácie bývalej manželky
žalovaného, z ktorého žalobca vyvodil toto správanie žalovaného, nakoľko medzi bývalými manželmi
prebiehajú komplikované rokovania a konania o vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva, a
tedavyjadreniebývalejmanželkyžalovanéhomožnooznačiťzaabsolútneneobjektívne.Zapodstatnené

považuje, že žalovaný v období, v ktorom došlo k prevodom majetku žalovaného na tretie osoby, majetok
aj nadobudol, a to konkrétne kúpnou zmluvou uzavretou s predávajúcim G. S., ktorej predmetom bola
kúpa rozostavaného nebytového priestoru č. XX a prislúchajúceho priestoru na spoločných častiach,
zariadeniach a príslušenstve budove so súp. č. XXXXX ako aj na pozemkoch parcely registra „C“ s parc.
č. XX/X V. XX/X, vedené na LV č. XXX, k. ú. H. U.. Celková výmera nebytového priestoru je 122,54m2.
Podľa žalovaného už samotná táto skutočnosť, svedčí o tom, že žalovaný nemá v úmysle zbavovať sa

cielene svojho majetku. Žalovaný naopak majetok zveľaďuje, aj za pomoci úverov z bankových inštitúcií
a predáva ho za účelom jednak úhrady jestvujúcich záväzkov, ale aj za účelom dosiahnutia zisku.
Na druhej strane žalovaný majetok aj nadobudol. K tvrdenému zaťažovaniu majetku, ktoré konanie u
žalobcu vzbudzuje obavy zo zmarenia budúcej exekúcie, žalovaný uviedol, že podstatným v tejto veci je
aj preukázanie reálneho zvýšenia zaťaženosti (a teda sťaženia prípadnej budúcej exekúcie) vo vzťahu k

nehnuteľnostiam, pri ktorých došlo k zriadeniam záložných práv ako aj k dôvodom zriadenia záložných
práv v prospech bánk (Z. V.. Z.., X. N.). Žalovaný úver, ktorý bol zabezpečený záložným právom Z. a.
s., refinancoval na základe nového výhodnejšieho úveru s tým, že celková zaťaženosť sa podstatne
znížila. Refinancovanie poskytol ten istý finančný ústav, a to Z. a. s., ktorý poskytoval žalovanému aj
pôvodný úver pod č. XXXXXX-XXXX zabezpečený záložným právom banky a záložné právo k úveru č.

XXXXXX-XXXX (pri úrokovej sadzbe 3,4% p. a. oproti pôvodným 4% p. a.) bolo zapísané na LV č. XXX
A. S.-XXXX/XXXX. Nemenej podstatným faktom ostáva ten, že práve týmito úvermi bola poskytnutá
žalovanému pomoc v Schéme pomoci de minimis na podporu udržania prevádzky a zamestnanosti v
období pandémie, tak ako to vyplýva z predložených zmlúv. Obdobne tak žalovaný čerpal v období
pandémie za účelom udržania prevádzky a zamestnanosti úver od X. Bank, a to na základe zmluvy

o úvere č. XXXXXX/CORP/XXXX zo dňa 18.02.2021, zabezpečený záložným právom podľa zmluvy z
toho istého dňa. Zriadenie vecných bremien, na ktoré žalobca taktiež poukazoval, vyplýva zo zmluvy o
zriadení vecného bremena zo dňa 08.12.2021, uzavretej medzi oprávneným - žalovaný a povinným -
žalovaný, za účasti X. bank. Vecné bremeno nebolo zriadené pre žiadnu tretiu osobu a vecné bremeno
(spočívajúce v práve prechodu a v práve užívania) ako také ani nijakým spôsobom nemôže zamedziť či

zmariť prípadnú budúcu exekúciu. Tu žalovaný len dopĺňa, že oprávnený a povinný z vecného bremena
(žalovaný) je účastníkom zmluvy o kontokorentnom úvere, ktorý bol poskytnutý žalovanému od X. bank
ešte v roku 2006, teda tu nemožno ani len špekulovať o akomkoľvek úmysle žalovaného zmariť budúcu
exekúciu pre absenciu akejkoľvek časovej súvislosti so žalobcom uplatnenou pohľadávkou. Pokiaľ ide
o prevod nebytových priestorov č. X a č. XX vo vchode 0 stavby so súp. č. XXXXX, LV č. XXX, k.

ú. H. U. - tieto boli prevedené na základe kúpnej zmluvy na kupujúceho L.. V.. B. a kúpna cena bola
uhradená zápočtom oproti splatnej pohľadávke kupujúceho voči žalovanému. Išlo pritom o pohľadávku
žalovaného titulom pôžičky poskytnutej kupujúcim žalovanému za účelom vyplatenia záväzku, ktorý
mal žalovaný voči žalobcovi (zo žalobcom spomínaného zmieru schváleného rozhodnutím Okresného
súdu Poprad sp .zn. 17C/47/2021). Žalovaný nepopiera prevod pozemkov v k. ú. Ž. na svojho syna

M. Z., ktoré boli darované a prevod bol zavkladovaný pod S.-XXXX/XXXX. Dôvodom prevodu však
je majetkoprávne vysporiadanie prístupovej cesty k stavebným pozemkom v tejto lokalite. Čo sa týka
prevodurodinnéhodomuvH.U.naM.Z.,tentoúkonbolzrealizovanývrámcidohodybývalýchmanželov
Z. o vyporiadaní ich BSM (M. Z. je ich jediným synom). Žalovaný vo vzťahu k proporcionalite zásahu do
jeho majetkových práv predmetným zabezpečovacím opatrením uviedol, že uvedeným uznesením bolo

zriadenézáložnéprávokXnebytovýmpriestorom-apartmánomvovlastníctvežalovaného,vedenýmna
LVč.XXX,k.ú.H.U..Priestorč.Xmározlohu38,04m2,priestorč.X-40,30m2,priestorč.XX-29,12m2,
priestor č. XX - 48,26m2, priestor č. XX - 56,74m2, a priestor č. XX - 87,58 m2, spolu teda 330,04m2.
Žalobca tvrdil bežnú - obvyklú cenu v sume 3.000,- €/m2, teda pri rozlohe nebytových priestorov spolu
330m2 a tejto deklarovanej cene možno konštatovať, že konajúci súd zriadil záložné právo k uvedeným

nehnuteľnostiam, ktorých žalobcom tvrdená hodnota je min. 990.000,- €. Peňažná pohľadávka, ktorej
sa žalobca domáha, činí 400.000,- €. Zabezpečenie poskytnuté pohľadávke žalobcu je teda viac ako
dvojnásobné a podľa žalovaného nemožno konštatovať zachovanie požiadavky proporcionality zásahu
do práv žalovaného ani pri zohľadnení prípadného príslušenstva pohľadávky. Žalovaný predložil súduaktuálne inzeráty z portálu reality.sk ponúkajúce na predaj apartmány - nebytové priestory vo S. H..
Po spriemerovaní uvádzaných cien za 1m2 týchto nehnuteľností je priemerná cena 3.906,- € /m2.
Pri dotknutej výmere apartmánov, ku ktorým bolo zriadené záložné právo na zabezpečenie peňažnej

pohľadávky žalobcu, teda 330 m2, je takto zriadené zabezpečenie až v rozsahu sumy cca 1.289.000,-
€, čo je viac ako trojnásobok výšky žalovanej peňažnej pohľadávky. Žalovaný je preto presvedčený,
že princíp proporcionality nariadením zabezpečovacieho opatrenia nebol zachovaný a žalovaný je ním
neprimeraným spôsobom znevýhodnený, pretože sa ním nad potrebný rozsah (žaloba znejúca na sumu
400.000,- € s prísl.) neprimerane zasiahlo do jeho práv a do jeho majetkovej sféry. Navrhol uznesenie

v jeho napadnutej časti zrušiť. Uplatnil si trovy konania.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že skutočnosti žalovaného ním uvedené v jeho
odvolaní sú vo vzťahu k predmetu napadnutého uznesenia právne irelevantné, účelové a zavádzajúce.
S uznesením v jeho napadnutej časti sa v plnom rozsahu stotožňuje a má za to, že je správne a
plne v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami, ktoré súd prvej inštancie správne vyložil a

zaoberal sa dostatočne každou potrebnou okolnosťou a skutočnosťou, ktorá bola pre rozhodnutie
potrebná.Odvolaniepodanéžalovanýmpovažujeza nedôvodné,keďžeprivydávanízabezpečovacieho
opatrenia súdom prvej inštancie nedošlo k žiadnemu porušeniu príslušných zákonných ustanovení,
nakoľko tento postupoval s plnou starostlivosťou a najmä v súlade so zákonom. Podľa žalobcu,
žalovaný (aj podľa vlastných tvrdení obsiahnutých v jeho odvolaní) nie je vydaným zabezpečovacím

opatrením žiadnym spôsobom obmedzovaný na svojich právach, najmä ak vo svojom odvolaní
tvrdí, že disponuje dostatočným majetkom na prípadné pokrytie výkonu súdneho rozhodnutia v
konaní o zaplatenie 400.000,- EUR s prísl.. Naopak, samotný žalovaný nepopiera, že s viacerými
nehnuteľnosťami v súčasnosti nakladá takým spôsobom, že ich rekonštruuje a následné predáva
tretím osobám, čo samo o sebe odôvodňuje potrebu dočasnej úpravy pomerov. Zdôraznil, že osobitnej

povahe inštitútu zabezpečovacieho opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup
súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhoduje o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Súd v
zmysle príslušných ustanovení CSP môže nariadiť zabezpečovacie opatrenie v takom prípade, ak je
daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie bez akýchkoľvek

opodstatnených pochybností zistil splnenie zákonného predpokladu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, pričom pri vyhodnocovaní splnenia zákonného predpokladu pre vydanie zabezpečovacieho
opatrenia zistil, že súčasný skutkový a právny stav odôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov
vo forme dočasného zabezpečenia časti majetku žalovaného. Ďalej konštatoval, že v návrhu osvedčil
rozhodujúce skutočnosti náležitým spôsobom, pričom je pochopiteľné, že z kvalitatívneho hľadiska

nedosahuje takéto jeho tvrdenie rozhodných skutočností intenzitu plnohodnotného dokazovania. V
prejednávanej veci prvok naliehavosti a nevyhnutnosti podľa žalobcu s určitosťou existuje, čoho
dôkazom sú aj listinné dôkazy pripojené k návrhu, resp. samotné vyjadrenie žalovaného obsiahnuté v
jeho odvolaní. Súd prvej inštancie podľa žalobcu postupoval správne, keď považoval za dôvodné v danej
veci bezodkladne upraviť pomery na tom základe, že v primeranom rozsahu zriadil zabezpečovacie

opatrenie k časti majetku žalovaného, pričom predmetný zásah zákazu nakladania s časťou majetku
žalovaného v rozsahu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia považoval za primeraný. Navrhol
uznesenie v jeho napadnutej časti potvrdiť ako zákonné a vecné správne.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v

zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na odvolanie žalobcu, odôvodnenie
preskúmavaného uznesenia ako i skutočnosti osvedčené obsahom spisu, bolo posúdiť, či v danom
prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.

8. Podľa § 343 ods. 1 - 3 CSP: „Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia ozabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.“.

9. Podľa § 344 CSP: „Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.“.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP: „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP: „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“.

12. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP: „V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.“.

13. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP: „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.“.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením i to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

15. Z obsahu spisu a z odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení a len na doplnenie
konštatuje:

16. Zabezpečovacie opatrenie spočíva v zriadení tzv. sudcovského záložného práva na majetkových
hodnotách dlžníka za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa. Dôvodom na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením
záložného práva. Zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie
spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby,
mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa
domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu

oprávnenéhokuplatneniutakejtomožnosti(obojezapredpokladu,ženavzdoryexistenciivykonateľného
rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy nie je síce
prítomnou vždy, na jej prítomnosť však možno usudzovať najmä z hľadiska vyvíjania aktivít povinným,
týkajúcich sa jeho majetku (napr. v smere zbavenia sa ho).

17. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže
vzniknúť na základe rôznych právnych titulov, pričom spôsobilým predmetom záložného práva môžu
byť veci, práva a iné majetkové hodnoty. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má byť
konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok
trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných
prostriedkov zisťuje relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup procesného
dokazovania. Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania. Osvedčenie teda znamená, žesúd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti,
prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako
nanajvýš pravdepodobný.

18. Rovnako súd musí skúmať princíp proporcionality, a teda, či zabezpečovacie opatrenie neobmedzí
povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a aj v tomto smere rozhodnutie
náležite odôvodniť. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah
do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom

chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať
zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových
pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie
opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer.

19. Po oboznámení sa s obsahom predloženého spisu odvolací súd dospel k záveru, že v danom

prípade sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca v danom prípade
dostatočne osvedčil, že by prípadná exekúcia mohla byť ohrozená.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný so žalobcom uzatvoril dňa 08.10.2012 Dohodu o uznaní dlhu,
na základe ktorej žalovaný uznáva pohľadávku voči žalobcovi vo výške 220.000,- eur, ktorú sa zaväzuje

zaplatiť do 31.12.2012.

21. Nakoľko žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil, žalobca a žalovaný uzatvorili ďalšiu Dohodu
o uznaní dlhu, a to dňa 03.12.2015, súčasťou ktorej je aj prehlásenie žalovaného, že svoj záväzok
voči žalobcovi vo výške 220.000,- eur k stanovenému dátumu neuhradil a súčasne aj uznanie ďalšej

pohľadávky žalobcu vo výške 140.000,- eur. Celkový záväzok žalovaného voči žalobcovi tak v zmysle
tejto Dohody činil 360.000,- eur.

22. Zo strany žalovaného však nedošlo k úhrade ani tejto pohľadávky, a preto žalobca a žalovaný
uzatvorili ďalšiu Dohodu o uznaní záväzku dňa 20.02.2018, v ktorej žalovaný uznal ďalšiu pohľadávku

žalobcu z titulu nevrátenej zálohy na nákup tovaru vo výške 40.000,-- eur, ktorú sa zaväzuje zaplatiť
do 31.5.2018.

23. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka: „Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie

tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.“.

24. S ohľadom na uvedené tak súd prvej inštancie správne ustálil, že uznaním dlhu v zmysle citovaného
ustanovenia zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlhu dlh existoval a dôkazné
bremeno potom zaťažuje dlžníka, aby dôkaznými prostriedkami spochybnil existenciu dlhu.

25. Odvolací súd má za to, že z obsahu spisu jednoznačne vyplýva existencia pohľadávky žalobcu voči
žalovanému, pričom jej existenciu nespochybnil ani žalovaný v podanom odvolaní. Odvolací súd tak v
zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že predložením dokladov žalobca v dostatočnej miere
osvedčil danosť svojho nároku.

26. Odvolací súd má za preukázané, že výška pohľadávky žalovaného voči žalobcovi je minimálne
400.000,- eur. Táto pohľadávka z časti vznikla s najväčšou pravdepodobnosťou ešte pred rokom 2012,
keďže dlžnú čiastku 220.000,- eur mal žalovaný žalobcovi uhradiť do 31.12.2012. Nakoľko si však
žalovaný svoju pohľadávku voči žalobcovi riadne a včas nesplnil, došlo k jej postupnému navyšovaniu,

pričom z listinných dôkazov, ktoré súdu predložil žalobca, bolo možné ustáliť, že výška pohľadávky
žalovaného predstavovala 400.000,- eur. Podľa odvolacieho súdu je však dôvodné predpokladať, že
v súčasnej dobe je výška pohľadávky žalovaného omnoho vyššia, nakoľko Dohodou o uznaní dlhu
zo dňa 03.2015 sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 306.000,- eur do 31.12.2016, čo však
do dnešného dňa, teda ani po šiestich rokoch neurobil. Žalovaný tiež dňa 20.02.2018 uznal ďalší

dlh vo výške 40.000,- eur, ktorý mal žalobcovi splatiť do 21.05.2018. Z obsahu spisu však vyplýva,
že žalovaný si ani túto povinnosť voči žalobcovi riadne a včas nesplnil. Súčasťou každej dohody
o uznaní dlhu, ktorú uzatvorili žalobca a žalovaný je prehlásenie dlžníka, t. j. žalovaného, že pokiaľ
neuhradí dlžnú čiastku v stanovenom termíne, súhlasí s účtovaním penále z neuhradenej sumy vovýške ustanovenej v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného je teda podľa
odvolacieho súdu zrejmé, že výška pohľadávky žalovaného voči žalobcovi sa neustále navyšuje. Aj keď
odvolací súd z dostupných listín nevie ustáliť presnú výšku pohľadávku, má za to, že táto skutočnosť

by mala spôsobovať neopodstatnenosť či neprimeranosť záložného práva, ktoré zriadil súd prvej
inštancie ako namieta žalovaný vo svojom odvolaní. Ako už odvolací súd uviedol, výška pohľadávky
žalovaného voči žalobcovi každým dňom, kedy ostáva neuhradená, narastá s tým, že odvolací súd
osobitne zdôrazňuje skutočnosť, že žalobca svoju pohľadávku voči žalovanému eviduje už viac než
desať rokov, keďže podľa súdu dostupných listinných dôkazov k uzavretiu prvej dohody o uznaní dlhu

medzi stranami tohto sporu došlo dňa 08.10.2012. Za celé obdobie desiatich rokoch nedošlo k uhradeniu
pohľadávky žalovaným, aj keď ako on sám v odvolaní uvádza, majetkom disponuje, neustále ho
zveľaďuje a následne ďalej predáva za účelom zisku. Pokiaľ však žalovaný po celú dobu má k dispozícií
prostriedky na úhradu svojho peňažného záväzku voči žalobcovi, vyvstáva otázka, prečo žalovaný tak
do dnešného dňa neučinil a opakovane termín splatenia pohľadávky nedodržal v dôsledku čoho strany
sporu niekoľkokrát pristúpili k uzatvoreniu dohody o uznaní záväzku. Z obsahu spisu sa odvolaciemu

súdu javí, že žalobca voči žalovanému bol v priebehu posledných desiatich rokoch ústretový, keď
zakaždým, keď žalovaný nedodržal termín splatnosti pohľadávky, pristúpil k podpísaniu ďalšej dohody
o uznaní záväzku a predĺženiu termínu splatnosti pohľadávky namiesto toho, aby svoju pohľadávky voči
žalovanému vymáhal súdnou cestou. Keďže v doterajšom konaní bolo osvedčené, že žalovaný niektoré
svoje nehnuteľnosti prevádza na tretie osoby, dôvody na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v

rozsahu ako ho nariadil súd prvej inštancie považuje odvolací súd za dôvodné a výšku založených
nehnuteľností za primeranú aj s ohľadom na narastajúcu pohľadávku žalovaného. Neobstojí ani
argument žalovaného, že predajom svojich nehnuteľností sleduje zisk a znásobenie svojho majetku,
keďžeajnapriekzveľaďovaniusvojhomajetkunedochádzazostranyžalovanéhoksplateniupredmetnej
pohľadávky (resp. žalovaný to v odvolaní neuvádzal a z obsahu spisu nič tomu nenasvedčuje).

27. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd má za to, že žalobca osvedčil
zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v takom rozsahu ako ho nariadil súd
prvej inštancie. Žalobca sa domáha zaplatenia svojej pohľadávky vo výške 400.000,- eur, ktorú eviduje
voči žalovanému v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 41Up/237/2022.

Žalobcove obavy, že vymáhanie jeho pohľadávky voči žalovanému by mohlo byť ohrozené považuje
odvolací súd za opodstatnené, keďže sa javí, že žalovaný dobrovoľne nepristupuje k splneniu svojho
peňažného záväzku.

28. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalovaný neuviedol vo svojom odvolací žiadnu

takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu uznesenia v jeho napadnutej časti.

29. Preto odvolací súd uznesenie v jeho napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne
správne potvrdil.

30. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý
odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o
trováchkonania,potvrdil.Súdprvejinštanciesprávneuzavrel,ženávrhnazabezpečovacieopatreniebol
podaný dôvodne, keďže boli splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Posúdenie
primeranosti zabezpečovacieho opatrenia podliehalo úvahe súdu.

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči
žalovanému, nakoľko tento bol v konaní úspešný v celom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Odvolací súd doplnil, že sa uvedené

týka aj trov konania na súde prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.