Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 9, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/139/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819010591
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3819010591.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov
JUDr. Dušana Krč-Šeberu a JUDr. Mariána Dunčka v trestnej veci proti obžalovanému Z. R., nar.
X.X.XXXX v M., trvale bytom I., M. XXX/XX, trestne stíhaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 9. decembra 2020 prejednal
odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn.

0T/112/2019, zo dňa 7. októbra 2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 0T/112/2019, zo dňa 7. októbra 2019 bol obžalovaný
Z. R. uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 06.09.2019 v čase o 05:35 hod. riadil po O. ulici v meste I.

okres Prievidza osobné motorové vozidlo Z.., evidenčné číslo O., pričom bol kontrolovaný hliadkou OO
PZ Handlová prístrojom Q. XXXX, evidenčné číslo Q.- XXXX o 05:39 hod. a bola mu nameraná hodnota
0,58 mg/l alkoholu v dychu a opakovanou dychovou skúškou o 06:01 hod. mu bola nameraná hodnota
0,61 mg/l alkoholu v dychu.

Za to bol odsúdený podľa § 289 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Tr. zák. na trest odňatia slobody v

trvaní 4 mesiace, výkon, ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne
odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Podľa § 61 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1 Tr. zák. bol uvedeným
rozsudkom obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
v trvaní 24 mesiacov.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal písomne v

zákonnej lehote odvolanie prokurátor proti výroku o uloženom treste zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkého druhu v trvaní 24 mesiacov za použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. Prokurátor dodatočne
odvolanie písomne odôvodnil nasledovne:

„Rozsudok súdu vo výroku o treste zákazu činnosti nepovažujem za zákonný.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd pri ukladaní trestu zákazu činnosti zohľadnil

ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák., pretože je názoru, že ak by ukladal trest striktne podľa § 61 ods. 3,
ods. 7 Tr. zák., prichádzalo by do úvahy uloženie trestu zákazu činnosti v sadzbe viac ako 5 rokov 6
mesiacov až 10 rokov, čo by bolo v rozpore s ustanovením § 34 ods. 3 Tr. zák. Súd použitie ustanovenia
§ 39 ods. 1 Tr. zák. zdôvodnil tým, že obžalovaný viedol v predmetnom období riadny život, je dlhodobo
zamestnaný, zamestnávateľom je hodnotený kladne, spláca dva úvery a stará sa o dve deti.Je potrebné poukázať na to, že obžalovaný už bol v minulosti právoplatne odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Martin, sp. zn. 2T 192/87 z 29.9.1987 za trestný čin opilstva podľa § 201 Tr. zák. č.
140/1961 Zb., ktoré odsúdenie má zahladené.

Podľa ustanovenia § 61 ods. 7 Tr. zák. na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa odsekov 3 až 5
nemá vplyv zahladenie odsúdenia. Je síce pravdou, že obžalovaný bol odsúdený „za alkohol“ pred
viac ako tridsiatimi rokmi (okrem toho bol ešte dvakrát súdne trestaný, a to v roku 2004 a 2014, v
obidvoch prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol súdne trestaný) a doposiaľ bol 1-krát postihnutý

za priestupok na úseku cestnej dopravy v roku 2015 uložením blokovej pokuty vo výške 80 €, čo však
nemôže automaticky zakladať právny názor, že je možné použiť ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. a
uložiť obžalovanému trest zákazu činnosti pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Trest zákazu činnosti
uložený obžalovanému vo výmere 24 mesiacov považujem za neprimerane mierny a nedostatočný
na dosiahnutie jednak individuálnej, ako aj generálnej prevencie, a preto navrhujem, aby Krajský súd
Trenčín rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T 112/2019 zo dňa 07.10.2019 podľa § 321 ods.

1 písm. e) Tr. por. zrušil vo výroku o treste zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu a
podľa § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine a o treste odňatia slobody obžalovanému Z.
R. sám podľa § 61 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v hornej polovici
trestnej sadzby uvedenej v odseku 2.“

Na verejnom zasadnutí, konanom o odvolaní prokurátora, nadriadený prokurátor zotrval na podanom
odvolaní, ako aj jeho dôvodoch a navrhol mu v celom rozsahu vyhovieť. Obhajca obžalovaného navrhol
odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade

podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o uloženom treste zákazu
činnosti, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo. Svoju prieskumnú
povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania

svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutému
rozsudku, odvolací súd na základe preskúmania veci nezistil v postupe okresného súdu existenciu chýb,

ktoré by samé osebe odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku. V konečnom dôsledku krajský súd
konštatuje, že v dôvodoch odvolania prokurátora nie je ani namietaná existencia takýchto procesných
vád, zakladajúcich dôvody pre zrušenie napadnutých výrokov podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por.
Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním prokurátora napadnutého výroku rozsudku
okresného súdu o uloženom treste zákazu činnosti, senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že

napadnutý výrok rozsudku okresného súdu je správny a zákonný.

Z podaného odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že odvolanie prokurátora bolo podané proti výroku
napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste zákazu činnosti. Preto podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa vzťahovala na výrok napadnutého rozsudku okresného

súdu, súvisiaci s uloženým trestom zákazu činnosti.

Ako vyplýva z vyššie citovaných dôvodov podaného odvolania, prokurátor v danom prípade namieta
nedôvodnosť aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. okresným súdom pri ukladaní trestu
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Podľa názoru prokurátora v prejednávanom prípade mal byť

obžalovanému ukladaný trest zákazu činnosti v rámci trestnej sadzby podľa § 61 ods. 2, 3 Tr. zák. z
dôvodu, že obžalovaný bol odsúdený „za alkohol“ pred viac ako tridsiatimi rokmi.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane

prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.Podľa § 39 ods. 3 písm. f) Tr. zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však
súd nesmie uložiť trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu a trest vyhostenia na dobu kratšiu ako šesť
mesiacov.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa
páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Podľa § 61 ods. 3 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej

látky podľa § 289 Tr. zák., ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký
trestný čin alebo za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5 Tr. zák., ktorých sa dopustil ako
vodič dopravného prostriedku, odsúdený, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby
uvedenej v odseku 2.

Podľa § 61 ods. 7 Tr. zák. na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa odsekov 3 až 5 nemá vplyv

zahladenie odsúdenia.

Pokiaľ ide o úvahy v súvislosti s ukladaním trestov obžalovanému v prejednávanom prípade, odvolací
súd v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa poukazuje na správne skutkové závery
okresného súdu, ktoré majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a ktorých správnosť

nie je spochybňovaná ani v dôvodoch odvolania prokurátora. Uvedené správne skutkové zistenia by aj
podľa názoru odvolacieho súdu nemohli zostať bez povšimnutia v prípade potreby správnej aplikácie
ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu však v tomto konkrétnom prejednávanom prípade

neprichádza do úvahy ukladanie trestu zákazu činnosti podľa ustanovenia § 61 ods. 3 Tr. zák.

Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 7.10.2019 vyplýva, že obžalovaný urobil vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal. Zo skutkovej vety obžaloby vyplýva, že v
nej nie je uvedené, že by sa obžalovaný žalovaného skutku dopustil po tom, čo bol už za takýto trestný

čin odsúdený, pričom v rámci postupu podľa § 257 Tr. por. obžalovaný nebol osobitne poučený o úprave
trestnej sadzby podľa § 61 ods. 3 Tr. zák.

Podľa ustálenej súdnej praxe, prezentovanej stanoviskom publikovaným pod č. 14/2019 v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky súd sa musí v

rámci splnenia povinnosti podľa § 34 ods. 5 Trestného poriadku pri poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného
poriadku presvedčiť, či bol obvinený v skoršom priebehu konania poučený aj o takej úprave trestnej
sadzby podľa ustanovení uvedených v treťom a štvrtom odseku bodu I. (aj v ustanovení § 63 ods. 3 Tr.
zák.), ktorá v jeho prípade prichádza do úvahy. V prípade negatívneho zistenia súd poučenie vykoná,
inak môže byť následne splnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (v

nadväznosti na § 257 ods. 5 Trestného poriadku). Dotknutú chybu nemožno odstrániť v rámci konania
o odvolaní proti výroku rozsudku o treste po prijatí vyhlásenia o uznaní viny, nakoľko obvinenému musí
byť novovytvorená možnosť také vyhlásenie neurobiť, pričom trest musí byť uložený v rámci trestnej
sadzby súladnej so zákonom.

S poukazom na vyššie uvedené zistenia odvolací súd konštatuje, že v prejednávanom prípade
obžalovaný nebol poučený o úprave trestnej sadzby podľa § 61 ods. 3 Tr. zák., ktorú chybu v zmysle
vyššieuvedenéhopublikovanéhostanoviskaniejemožnéodstrániťvrámcitohtoodvolaciehokonania.Z
uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že prokurátorom uvádzaná argumentácia v dôvodoch
jeho odvolania nemôže byť dôvodom pre zrušenie výroku rozsudku okresného súdu o uloženom treste

zákazu činnosti, napadnutého odvolaním prokurátora v neprospech obžalovaného.

Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutého výroku rozsudku
okresného súdu z hľadiska existencie prípadných vád, v odvolaní prokurátora nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na

to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,

h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,

k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote

uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého výroku rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací

súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení
§ 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,

ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.