Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 31, 2022

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11Csp/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319201820
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2022:8319201820.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: JUSTRINON

MANAGEMENT a. s., so sídlom U vlečky 1749/4, Modřany, 143 00 Praha 4, Česká republika, IČO: 292
168 42 zastúpený: VRBA & PARTNERS s. r. o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 35 918
225 proti žalovanej: P. F., nar. X.XX.XXXX, bytom Š. XXX/X, XXX XX W. A. I. o zaplatenie 53.315,71
CZK s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úroky vo výške 19,40 % ročne zo sumy 43.660,19 CZK od
2.10.2017 do 2.3.2018 a zo sumy 39.967,19 CZK od 3.3.2018 do zaplatenia, najviac však úroky do
celkovej výške 48.418,- CZK, a to všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

III. Súd žalobcovi voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania pred súdom I. inštancie
v rozsahu 90,80% s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

IV. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa XX.X.XXXX na súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu
na istine sumu 53.315,71 CZK, 8,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 5.380,43 CZK od 02.10.2017
do 02.03.2018, 8,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 48.687,43 CZK od 03.03.2018 do zaplatenia,
19,40 % ročný úrok z poskytnutého úveru zo sumy 52.380,43 CZK od 02.10.2017 do 02.03.2018, 19,40
% ročný úrok z poskytnutého úveru zo sumy 48 687,43 CZK od 03.03.2018 do zaplatenia a na náhradu
trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, medzi obchodnou spoločnosťou Česká spořitelna, a. s., so sídlom
Praha 4, Olbrachtova 1929/62, PSČ 140 00, Česká republika, IČ: 452 44 782 a žalovanou bola
dňa XX.XX.XXXX uzatvorená Smlouva o úvěru (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej bol žalovanej
poskytnutý úver vo výške 50.000 CZK. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú Všeobecné obchodné
podmienky právneho predchodcu žalobcu (ďalej len „VOP“). Úver bol vedený na úverovom účte
č. XXXXXXXXXX/XXXX. Právny vzťah založený Zmluvou sa spravuje právnym poriadkom Českej
republiky. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v pravidelných mesačných splátkach dohodnutých v

Zmluve a zaviazala sa tiež platiť úroky z úveru vo výške 19,40% ročne a poplatky (ceny) za úkony
súvisiace s poskytnutím a správou úveru, prípadne poplatky za poistenie, a to vo výške podľa Zmluvy
a aktuálneho Sadzobníka právneho predchodcu žalobcu. Za týmto účelom bola žalovaná povinnáudržiavať na svojom bežnom účte dostatok finančných prostriedkov. Zmluvné strany si taktiež v Zmluve
dohodli, že právny predchodca žalobcu je oprávnený pripisovať vyúčtované úroky z úveru k istine úveru.

Vzhľadom k tomu, že žalovaná dohodnuté splátky úveru, úroky a poplatky nesplácala riadne a včas,
právny predchodca žalobcu využil svoje právo a úver s účinnosťou ku dňu 09.08.2017 zosplatnil.
Právnemu predchodcovi žalobcu tak vzniklo právo požadovať od žalovanej okamžité splatenie všetkých
jeho záväzkov. O tejto skutočnosti bola žalovaná informovaná listom zo dňa 09.08.2017. Zároveň bola
upozornená, že pohľadávka je naďalej úročená úrokom z úveru ako aj zákonným úrokom z omeškania.

Právny predchodca žalobcu ako postupca postúpil pohľadávku ku dňu 01.10.2017 na základe Smlouvy o
postoupení pohledávek zo dňa 27.09.2017 na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej písomne
oznámené listom zo dňa 17.10.2017.

Ku dňu postúpenia pohľadávky bola dlžná suma vo výške 57.008,71 CZK, čo predstavuje istinu vo výške
52.380,43 CZK, úrok z omeškania vo výške 676,28 CZK, úrok z úveru vo výške 1.496,00 CZK a poplatky

vo výške 2.456,00 CZK. Odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia, t. j. od 02.09.2017, úročí žalobca
pohľadávku zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,05 % p. a. a úrokom z poskytnutého úveru vo
výške 19,40% p.a., a to s poukazomna § 1 nariadenia vlády ČR č. 180/2013 Sb. keďže v období od
02.11.2012 je REPO sadzba ČNB vo výške 0,05%.

Žalobca tiež uviedol, že žalovaná bola predžalobnou upomienkou zo dňa 23.10.2017 vyzvaná k
zaplateniu dlžnej sumy, avšak z jej strany došlo len k úhrade sumy vo výške 3.693 CZK dňa 02.03.2018.
Zvyšná časť dlžnej sumy nebola žalobcovi do dňa podania žaloby uhradená.

Žalobca si preto uplatňuje zaplatenie

- sumy vo výške 53.315,71 CZK
- 8,05% ročných úrokov z omeškania zo sumy 52.380,43 CZK odo dňa nasledujúceho po postúpení,
teda od 02.10.2017 do 02.03.2018,
- 8,05% ročných úrokov z omeškania zo sumy 48.687,43 CZK odo dňa 03.03.2018 do zaplatenia,
- 19,40 % ročných úrokov z poskytnutého úveru zo sumy 52.380,43 CZK odo dňa nasledujúceho po

postúpení, teda od 02.10.2017 do 02.03.2018 a
- 19,40 % ročných úrokov zo sumy 48.687,43 CZK odo dňa 03.03.2018 do zaplatenia.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil listiny - výpis z obchodného registra žalobcu,
štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21. 10. 2016, potvrdenie zamestnávateľa o výške

pracovného príjmu zamestnanca zo dňa 14. 9. 2016, žiadosť o poskytnutie úverového produktu zo
dňa 15. 9. 2016, zmluvu o úvere zo dňa XX. X. XXXX, všeobecné obchodné podmienky právneho
predchodcu žalobcu účinných od 15. 7. 2002 v znení v poslednej zmeny zo dňa 1. 4. 2011, rozhodnutie
o okamžitej splatnosti celkového dlhu zo dňa 9. 8. 2017, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa
17. 10. 2017, výzvu k plneniu zo základným skutkovým a právnym rozborom predchádzajúca žalobe

zo dňa 23. 10. 2017, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 27. 9. 2017 s prílohou číslo 1 - zoznamu
pohľadávok do dňa 29. 9. 2017 a podklady pre súdne konanie k účtu žalovanej zo dňa 1. 10. 2017.

4. Na výzvu súdu, aby žalobca špecifikoval sumu, ktorú si uplatňuje v tomto konaní a to sumu 53.315,71
CZK a to rozčlenením na istinu, úroky, úroky z omeškania, iné poplatky, zmluvnú pokutu a iné náklady

súvisiace s vymáhaním pohľadávky a aby uviedol, koľko na tento úver doposiaľ žalovaná uhradila, teda
aby špecifikoval platby žalovanej, kedy boli učinené, a na aké záväzky právneho predchodcu žalobcu
boli tieto platby žalovanej započítané, žalobca podaním zo dňa 30.1.2020 uviedol, žalovaná dohodnuté
splátky úveru, úroky a poplatky nesplácala riadne a včas a s účinnosťou ku dňu 9. 8. 2017 právny
predchodca žalobcu úver zo splatnú. Následne právny predchodca žalobcu pohľadávku postúpil ku dňu

1. 10. 2017 na žalobcu. Ku dňu postúpenia pohľadávky bola dlžná suma vo výške 57.008,71 CZK, čo
predstavuje istinu vo výške 52.380,43 CZK, úrok z omeškania vo výške 676,28 CZK, úrok z úveru vo
výške 1.496,00 CZK a poplatky vo výške 2.456,00 CZK a odo dňa po dni postúpenia žalobca úročí
pohľadávku zákonným úrokom z omeškania a úrokom z poskytnutého úveru. Žalovaná dňa 2. 3. 2018
uhradila sumu vo výške 3.693,00 CZK, ktorá bola započítaná na istinu. Žalovaná suma sa tak skladá

z istiny vo výške 53.315,71 CZK, úroku z omeškania vo výške 676,28 CZK, úroku z úveru vo výške
1.496,00 CZK a poplatkov vo výške 2.456,00 CZK.5. Súd opätovne vyzval žalobcu, aby podanie zo dňa 30.1.2020 vysvetlil pre jeho nezrozumiteľnosť v
časti,kdeuvádza,žekudňupostúpeniaboladlžnásuma57.008,71CZK,čopredstavujeistinu52.380,43
CZK a dňa 2.3.2018 žalovaná uhradila 3.693,- CZK, ktorá mala byť započítaná na istinu, a aj napriek

tomu uviedol, že žalovaná suma sa skladá z istiny 53.315,71 CZK, a tiež aby uviedol, koľko na tento úver
doposiaľ žalovaná uhradila za celé obdobie trvania zmluvy, teda aby ste špecifikoval platby žalovanej,
kedyboliučinené,anaakézáväzkyprávnehopredchodcužalobcubolitietoplatbyžalovanejzapočítané.

Podaním zo dňa 4.3.2020 žalobca uviedol, že žalovaná suma sa skladá z istiny vo výške 48.687,43

CZK, úroku z omeškania vo výške 676,28 CZK, úroku z úveru vo výške 1.496,00 CZK a poplatkov vo
výške 2.456,00 CZK.

Žalobca tiež uviedol, že žalovaná uhradila dňa 24. 10. 2016 sumu vo výške 131,24 CZK, dňa 28. 11.
2016 sumu vo výške 1.459,39 CZK, dňa 14. 2. 2017 sumu vo výške 2.529,23 CZK, dňa 14. 3. 2017 na
sumu vo výške 1.009,36 CZK, dňa 22. 3. 2017 sumu vo výške 173,47 CZK, dňa 13. 4. 2017 sumu vo

výške 859,83 CZK a dňa 22. 4. 2017 sumu vo výške 177,29 CZK, ktoré platby boli započítané na istinu.

6. Dňa 13.8.2020 súd vo veci prvýkrát rozhodol tak, že vo výroku I. žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi
sumu 50.859,71 CZK spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 52.380,42 CZK od
02.10.2017 do 02.03.2018 a vo výške 8,05% ročne zo sumy 48.687,43 CZK od 03.03.2018 do zaplatenia

všetko v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, vo výroku II. žalobu v prevyšujúcej
časti zamietol a vo výroku III. priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 90,80 %.

7. Voči výroku, ktorým súd žalobu zamietol - a to v časti úrokov vo výške 19,40 % ročne zo sumy
52.380,43 CZK od 2.10.2017 do 2.3.2018, zo sumy 48.687,43 CZK od 3.3.2018 do zaplatenia a v

časti poplatkov vo výške 2.456,- CZK podal odvolanie žalobca. Žalobca v odvolaní uviedol, že nie je
správny záver súdu, že je možné dohodnutý zmluvný úrok za poskytnutie úveru žiadať iba do dňa
splatnosti úveru, ktoré podľa jeho názoru odporuje samotnému účelu zmluvného úroku z úveru. Podľa
žalobcu by tak dlžník, ktorý je v omeškaní so splnením svojho záväzku vrátiť poskytnuté finančné
prostriedky na základe zmluvy o úvere, bol vo výhodnejšej pozícií, ako dlžník, ktorý si svoje záväzky

voči veriteľovi riadne plní - teda spláca poskytnutý úver. Zároveň by došlo k úplnej negácií aj iných
veriteľových práv napr. práva veriteľa na odstúpenie od zmluvy v prípade omeškania dlžníka v zmysle
ust. § 506 Obchodného zákonníka. Nemôže byť predsa sankciou za porušenie povinností dlžníka
zlepšenie jeho postavenia a zhoršenie postavenia veriteľa - priznanie takýchto následkov omeškaniu
dlžníka so splácaním úveru by bolo v rozpore so základnou zásadou zabezpečenia spravodlivej ochrany

práv a oprávnených záujmov účastníkov. Zmluvný úrok je istý druh protiplnenia za poskytnuté finančné
prostriedky, ktorý je viazaný na nemožnosť veriteľa disponovať svojimi peniazmi, zmluvný úrok je inak
cenou za požičanie peňazí dlžníkovi. Zosplatnením úveru však veriteľ nezískava automaticky možnosť
opätovne disponovať svojimi finančnými prostriedkami, iba žiadať od dlžníka ich zaplatenie s možnosťou
domáhať sa vrátenia týchto finančných prostriedkov od dlžníka prostredníctvom súdneho konania.

Žalobca ďalej poukázal na čl. 8.3 a 8.4. Zmluvy, podľa ktorých je dohodnuté úročenie tak, ako ho žiadal
v návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca a poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v
Rozsudku SD EU C 94/17 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/l 13/2018. V odvolaní žalobca
namietal aj nepriznanie poplatkov vo výške 2.456 CZK, k čomu dodal že žalovaná podpisom zmluvy
vyjadrila súhlas s nárokom žalobcu na poplatky za poistenie (čl. 7.1 Zmluvy), ako aj súhlas s nárokom

žalobcu žiadať náklady spojené s vymáhaním úveru v prípade jeho nezaplatenia (čl. 8.3 Zmluvy).

8. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. XXCoCsp/XX/XXXX,
XXCoCsp/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že potvrdil rozsudok v jeho napadnutej zamietavej časti
čo do zaplatenia sumy 2.456,- CZK a zrušil rozsudok v jeho napadnutej zamietavej časti čo do úroku

19,40 % ročne zo sumy 52.380,42 CZK od 02.10.2017 do 02.03.2018 a zo sumy 48.687,43 CZK od
03.03.2018 do zaplatenia a súvisiaci výrok o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Odvolací súd vzhliadol odvolanie žalobcu ako dôvodné čo do nepriznania zmluvného úroku aj po

mimoriadnom zosplatnení úveru, a to s poukazom na už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu
SR v tejto otázke, pričom dal do pozornosti, že Najvyšší súd SR sa otázkou nároku na zaplatenie
zmluvnéhoúrokupozosplatnenízaoberalužvrozhodnutiachsp.zn.6Cdo113/2018zodňa30.07.2019,
sp. zn. 5 Cdo 42/2020 zo dňa 16.02.2020, 5 Cdo 42/2020 zo dňa 16.06.2020, sp. zn. 2 Cdo 115/2019 zodňa 30.06.2020, sp. zn. 3 Cdo 1/2020 zo dňa 25.08.2020, sp. zn. 8 Cdo 135/2020 zo dňa 26.08.2020, sp.
zn. 3 Cdo 35/2020 zo dňa 24.09.2020, sp. zn. 6 Cdo 56/2020 zo dňa 28.10.2020, sp. zn. 2 Cdo 83/2020
zo dňa 29.10.2020, sp. zn. 7 Cdo 186/2020 zo dňa 25.11.2020, sp. zn. 4 Cdo 10/2021 zo dňa 25.02.2021

a napokon aj v R 5/2021, v ktorých jednotne dospel k záveru, že po vyhlásení predčasnej splatnosti
spotrebiteľského úveru veriteľovi prináleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinnosti
zaplatil dlžník ako cenu peňazí. V inštruktážnej časti odôvodnenia rozsudku odvolací súd uložil znova
vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom, teda opätovne posúdiť nárok žalobcu na
zmluvný úrok vo výške 19,40 % ročne zo sumy 52.380.43 CZK od 02.10.2017 do 02.03.2018, v časti

úrokov vo výške 19.40 % ročne zo sumy 48.687,43 CZK od 03.03.2018 do zaplatenia, vysporiadať sa s
námietkami žalobcu a rozhodovacou praxou dovolacieho súdu k otázke dohodnutých úrokov z úveru,
ktorých výšku bude nutné posúdiť aj s prihliadnutím na to, či nie sú v rozpore so zákonom, a to aj napr.
porovnaním s výškou obdobných úverov poskytovaných inými subjektami a následne vo veci znova
rozhodnúť a svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2, 3 CSP aj náležíte odôvodniť.
Zároveň odvolací súd uložil tunajšiemu súdu rozhodnúť o všetkých trovách, t. j. aj o trovách odvolacieho

konania (§ 396 ods. 3 CSP).

10. Súd doručoval stranám sporu rozsudok odvolacieho súdu spolu s uznesením, ktorým ich vyzval, aby
sa vyjadrili, či majú ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania a prípadne, aby uviedli ďalšie skutočnosti
na preukázanie nimi uvádzaných tvrdení. Strany sporu sa nevyjadrili.

11. Súd tiež vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia
pojednávania, pričom v prípade neuvedenia výslovného nesúhlasu, súd bude predpokladať, že žalobca
alebo žalovaná nemá námietky s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania (ust. § 157 ods. 2 CSP).
Strany sporu vyslovene svoj nesúhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania neuviedli.

12. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a to o zvyšnom nároku žalobcu
čo do úroku 19,40 % ročne zo sumy 52.380,42 CZK od 02.10.2017 do 02.03.2018 a zo sumy 48.687,43
CZK od 03.03.2018 do zaplatenia. Súd dňa 1.2.2022 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 CSP vyhlásil
v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo

uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu, ako aj na jeho webovej XX.X.XXXX do XX.X.XXXX.

13. Súd sa opätovne oboznámil s obsahom žaloby a jej prílohami, vyjadreniami žalobcu a zistil tento
skutkový stav:

14. Zmluvou o úvere zo dňa XX.XX.XXXX právny predchodca žalobcu Česká spořitelna a. s. poskytol
žalovanej úver v celkovej výške 50.000,- CZK s úrokovou sadzbou 19,40% ročne, ktorý sa žalovaná
zaviazala splatiť v splátkach po 1.038,- CZK splatnými vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Prvá
splátka mala byť zaplatená dňa 20.10.2016 a posledná splátka dohodnutá v sume 804,- CZK mala
byť splatná 20.09.2024, ktorý deň predstavuje konečný deň splatnosti. Zo štandardných informácii

o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že pri splnení všetkých predpokladov bude celková čiastka, ktorú
žalovaná zaplatí vo výške 99.914,- CZK.

15. Úver bol poskytnutý ako neúčelový, nepoistený a splácaný pravidelnými splátkami, čo vyplynulo zo
štandardných informácii o spotrebiteľskom úvere. Ročná percentuálna sadza úveru činila 21,96%. Z

bodu 4.1 tejto zmluvy vyplýva, že úrok bol právny predchodca žalobca oprávnený počítať zo skutočnej
výšky nesplatenej istiny úveru a to od dňa, kedy bude úver prvý krát čerpaný do dňa, kedy úver žalovaná
úplne splatí.

V bode 8.1 písm. a) zmluvy o úvere bolo dohodnuté, že k porušeniu podmienok zmluvy zo strany

žalovanej dôjde, ak sa dostane do omeškania zo splatením jednej splátky úveru po dobu dlhšiu ako tri
mesiace alebo sa dostane do omeškania zo splatením viac než dvoch splátok a v takom prípade mal
podľa bodu 8.2. zmluvy právny predchodca žalobcu právo vyhlásiť celý úver za okamžite splatný.

Podľa bodu 8.3 zmluvy o úvere pokiaľ žalovaná splátku úveru alebo inú pohľadávku z tejto zmluvy

nezaplatí riadne a včas, bude platiť riadny úrok z úveru a naviac úrok z omeškania z nesplatenej čiastky,
zmluvnú pokutu vo výške a za podmienok uvedených v cenníku a tiež náklady spojené s prípadným
vymáhaním úveru.Podľa bodu 8.4 zmluvy o úvere pokiaľ žalovaná nezaplatí dlh v omeškaní alebo sa s veriteľom
nedohodne na podmienkach jeho zaplatenia, veriteľ má právo požadovať okamžité splatenie úveru, po
čom môže dlhy vymáhať súdnou cestou vrátane núteného výkonu rozhodnutia.

16. Z potvrdenia zamestnávateľa o výške pracovného príjmu zo dňa 14. 9. 2016 vyplýva, že žalovaná
bola v čase uzavretia zmluvy (od 4.1.2016) zamestnaná v spoločnosti E. P., spol. s r. o., so sídlom
X. XXXX/XX, F. X - Q. s priemerným čistým mesačným príjmom za posledných 12 mesiacov vo
výške 9.085,- CZK. V žiadosti o úver žalovaná uviedla, že je slobodná, býva v štátnom/obecnom

byte, s pracovným pomerom na dobu určitú do 3.1.2017, bez výdavkov na splátky úverov alebo iných
nebankových produktov, bez ostatných výdavkov (výživné, nájom, lieky...) a že žiada o úver za účelom
modernizácie domácnosti

17. Z rozhodnutia o okamžitej splatnosti celkového dlhu zo dňa 9.8.2017 vyplýva, že právny predchodca
žalobcu rozhodol na základe predchádzajúcej upomienky, že od dňa 09.08.2017 je celá zostávajúca

čiastka splatná. Úverová pohľadávka je odo dňa 10.08.2017 úročná tiež súbežne sadzbou riadneho
úroku aj sadzbou úroku z omeškania, preto ku dňu 09.08.2017 žalovaná dĺži celkovú čiastku 54.892,-
CZK.

18. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2017 vyplýva, že právny predchodca žalobcu

voči žalovanej postúpil pohľadávku na žalobcu vo výške 57.008,71 CZK, a to s účinnosťou od
01.10.2017.

19. Žalobca zastúpený spoločnosťou AK G legal, s. r. o. výzvou k plneniu zo dňa 23.10.2017 naposledy
žalovanú vyzval k úhrade pohľadávky vo výške 57.924,58 CZK najneskoršie do 2.11.2017. Tiež bola v

tomto liste žalovaná upovedomená a ďalšom úročení dlhu, ako aj o možnosti uznať záväzok a dohodnúť
sa na splátkach formou notárskej zápisnice so súhlasom s jeho priamou vykonateľnosťou, a tiež o
právnom dôvode vzniku pohľadávky. V závere výzvy žalovaná bola upozornená, že ak nedôjde k úhrade
dlhu alebo k dohode o splátkach, žalobca pristúpi k súdnemu vymáhaniu pohľadávky.

20. Z predloženej zostavy o splácaní úveru označeného ako podklady pre súdne konanie vyplýva, že
istina zosplatneného úveru je k 1.10.2017 vo výške 52.380,43 CZK, úroky z omeškania vo výške 676,28
CZK, úrok z úveru je vo výške 1.496,- CZK a výška poplatkov je 2.456,- CZK. Z tvrdenia v žalobe, súd
má za preukázané, že žalovaná po zosplatnení dňa 02.03.2018 uhradila ešte čiastku 3.693,- CZK.

Právny stav

21. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady EÚ č. 1215/2012 ES o právomoci a
o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I bis), ak nie je v tomto
nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne

občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady EÚ č. 1215/2012 ES o právomoci a o
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I bis), druhý účastník zmluvy
môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

22. Podľa článku 1 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom
práve pre zmluvné záväzky (Rím I) /ďalej len ako „nariadenie Rím I.“/, toto nariadenie sa uplatňuje
na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v
občianskych a obchodných veciach. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci.

23. Podľa článku 3 ods.1 nariadenia Rím I. zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia
zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo
okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá
zmluva alebo len jej časť.

Podľa článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia Rím I. pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu
v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva,sa určuje takto: zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu
poskytovateľa služieb.

Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia Rím I. spotrebiteľské zmluvy sa v zmysle a za podmienok ustanovených v
nasledovnom odseku spravujú právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu spotrebiteľa.

Podľa čl. 6 ods. 1 nariadenia Rím I. bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou
osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu

povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo
výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu
spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ:
a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo
b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny
a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

Podľa čl. 6 ods. 2 nariadenia Rím I. bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3
zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva
však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno
odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.

24. Podľa § 419 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníka platného v Českej republike a účinného ku
dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľom je každý človek, ktorý
mimo rámec svojej podnikateľskej činnosti alebo mimo rámec samostatného výkonu svojho povolania
uzaviera zmluvu s podnikateľom alebo s ním inak jedná.

Podľa § 580 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, neplatné je právne jednanie, ktoré sa prieči dobrým
mravom, ako i právne jednanie, ktoré odporuje zákonu, pokiaľ to zmysel a účel zákona vyžaduje.

Podľa § 1723 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzok vzniká zo zmluvy, z protiprávneho činu, alebo z

inej právnej skutočnosti, ktorá je k tomu podľa právneho poriadku spôsobilá.

Podľa § 1751 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom na
obchodné podmienky, ktoré navrhovateľ pripojí k ponuke alebo ktoré sú stranám známe. Odchylné
dojednania v zmluve majú pred znením obchodných podmienok prednosť. Ak odkážu strany v návrhu

i v prijatí návrhu na obchodné podmienky, ktoré si odporujú, zmluva je napriek tomu uzatvorená s
obsahom určeným v tom rozsahu, v akom obchodné podmienky nie sú v rozpore; to platí i v prípade,
že to obchodné podmienky vylučujú. Ak to vylúči niektorá zo strán najneskôr bez zbytočného odkladu
po výmene prejavov vôle, zmluva uzavretá nie je.

Podľa § 1810 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia tohto dielu sa použijú na zmluvy, ktoré so
spotrebiteľom uzatvára podnikateľ (ďalej len „spotrebiteľské zmluvy“) a na záväzky z nich vzniknuté.

Podľa § 1812 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ možno obsah zmluvy vyložiť rôznym spôsobom,
použije sa výklad pre spotrebiteľa najpriaznivejší. K dojednaniam odchyľujúcim sa od ustanovení zákona

stanovených k ochrane spotrebiteľa sa neprihliada. To platí i v prípade, že sa spotrebiteľ vzdá zvláštneho
práva, ktoré mu zákon poskytuje.

Podľa § 1813 Občianskeho zákonníka má sa za to, že sú zakázané dojednania, ktoré zakladajú v
rozpore s požiadavkou primeranosti významnú nerovnováhu práv nebo povinností strán v neprospech

spotrebiteľa. To neplatí pre dojednania o predmete plnenia alebo cene, pokiaľ sú spotrebiteľovi
poskytnuté jasným a zrozumiteľným spôsobom.

Podľa § 1841 Občianskeho zákonníka zmluvou o finančnej službe sa pre účely úpravy spotrebiteľských
zmlúv v tomto zákone rozumie každá spotrebiteľská zmluva týkajúca sa bankovej, úverovej, platobnej

alebo inej poistnej služby, zmluva týkajúca sa penzijného pripoistenia, zmeny mena, vydávania
elektronických peňazí a zmluva týkajúca sa poskytovania investičnej služby alebo obchodu na trhu s
investičnými nástrojmi.Podľa § 1879 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže celú pohľadávku alebo jej časť postúpiť zmluvou
ako postupca bez súhlasu dlžníka inej osobe (postupníkovi).

Podľa § 1880 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpením pohľadávky nadobúda postupník tiež jej
príslušenstvo a práva s pohľadávkou spojené, vrátane jej zabezpečenia. Postupca vydá postupníkovi
potrebné doklady o pohľadávke a oznámi mu všetko, čo je k uplatneniu pohľadávky potrebné.

Podľa § 1931 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak bolo dojednané plnenie v splátkach a dlžník nesplnil

niektorú splátku, má veriteľ právo na vyrovnanie celej pohľadávky, pokiaľ si to strany dojednali. Toto
právo môže veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti najbližšej splátky.

Podľa ust. § 1932 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je dlžníkom spotrebiteľ, ktorý je v omeškané s
plnením dhu, započítava sa plnenie najprv na už určené náklady, potom na istinu pohľadávky, potom
na úroky a nakoniec na úroky z omeškania.

Podľa § 1970 Občianskeho zákonníka, po dlžníkovi, ktorý je v omeškaní so splácaním peňažného
dlhu, môže veriteľ, ktorý riadne splnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti, požadovať zaplatenie úroku
z omeškania, okrem prípadu ak dlžník nie je za omeškanie zodpovedný. Výšku úroku z omeškania
ustanoví vláda nariadením; ak strany nedojednajú výšku úroku z omeškania, považuje sa za dojednanú

výška takto stanovená.

Podľa § 2395 Občianskeho zákonníka zmluvou o úvere sa úverujúci zaväzuje, že úverovanému
poskytne na jeho požiadanie a v jeho prospech peňažné prostriedky do určité čiastky, a úverovaný sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

25. Podľa § 1 zákona č. 145/2010 Sb. o spotrebiteľskom úvere a o zmene niektorých zákonov
(účinný do 30.11.2016) v znení neskorších predpisov platný v Českej republike (ďalej len ako „zákon o
spotrebiteľskom úvere“), tento zákon zapracúva príslušné predpisy Európskej únie a upravuje niektoré
práva a povinnosti súvisiace so spotrebiteľským úverom. Spotrebiteľským úverom sa rozumie odložená

platba, pôžička, úver alebo iná obdobná finanční služba poskytovaná alebo prisľúbená spotrebiteľovi
veriteľom, alebo sprostredkovateľom.

Podľa § 6 ods. 1 zákona spotrebiteľskom úvere zmluva, v ktorej sa zjednáva spotrebiteľský úver,
vyžadujepísomnúformuamusíobsahovaťinformáciestanovenévpríloheč.3ktomutozákonuuvedené

jasným, výstižným a zreteľným spôsobom. Nesplnenie tejto informačnej povinnosti alebo písomnej
formy nemá za následok neplatnosť zmluvy. Pokiaľ je časť zmluvy určená odkazom na všeobecné
podmienky,musípripojiťveriteľkzmluveibatakúčasťobchodnýchpodmienok,ktorásatýkauzavieranej
zmluvy. Použitá veľkosť písma nesmie byť menšia než v zmluve. Jedno vyhotovenie zmluvy musí dostať
spotrebiteľ v listinnej podobe alebo na inom trvalom nosiči dát.

Posúdenie veci súdom

26. Po vrátení veci predmetom sporu ostal nárok žalobcu čo do čo do úroku 19,40 % ročne zo
sumy 52.380,42 CZK od 02.10.2017 do 02.03.2018 a zo sumy 48.687,43 CZK od 03.03.2018 do

zaplatenia. Vzťah založený medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bol aj odvolacím súdom
ustálený ako vzťah spotrebiteľský vychádzajúc z § 419 a § 1810 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže
právny predchodca žalobcu ako banka (dodávateľ) pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a uzavrela ju so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom
(čo vyplýva z označenia žalovanej identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom,

priezviskom,bydliskom,rodnýmčíslom).Okremtohovdanomprípadeideospotrebiteľskýúvervzmysle
zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů (účinnom do 30.11.2016).

27. Súd konštatuje, že právny predchodca žalobcu so žalovanou platne uzavrel zmluvu o úvere a
táto spĺňa podmienky vyžadované dopadajúcimi ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona č.

145/2010 Sb. Na základe zmluvy z XX.X.XXXX bol žalovanej riadne poskytnutý spotrebiteľský úver vo
výške 50.000,- CZK úročený sadzbou 19,40% ročne, ktorý žalovaná splácala do apríla 2017. Následne
pre nezaplatenie splátok úveru právny predchodca žalobcu v súlade so zmluvným dojednaním v bodoch
8.1 a 8.2 zmlúv a podmienkami stanovenými § 1931 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka úver zosplatnilod 9.8.2017 a nastala predčasná splatnosť úveru. Podľa zmluvy o úvere žalovaná mala úver splatiť
najneskôr dňa 20.9.2024 v 96 mesačných splátkach vo výške 1.038,- CZK, posledná splátka vo výške
804,- CZK, v celkovej čiastke 99.914,- CZK.

28. Vo vzťahu k úrokom z úveru súd konštatuje, že tieto predstavujú odplatu alebo cenu plnenia, tak ako
sa to konštatuje v súdnej praxi. Podľa ust. § 2395 Občianskeho zákonníka platného na území Českej
republiky zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej čiastky, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

zaplatiť úroky.

29. Pokiaľ ide o posudzovanie nároku žalobcu na úrok po „zosplatnení“ úveru, v zmysle pokynov
odvolacieho súdu je potrebné o tomto nároku rozhodnúť v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít. Podľa aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR je ustálená rozhodovacia
prax najvyššieho súdu vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu,

ktoré sú publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 06.03.2017, sp. zn. 3 Cdo 6/2017).

30. V rozhodnutí zo dňa 16.06.2020, sp. zn. 5 Cdo/42/2020, Najvyšší súd SR vyslovil k otázke
úroku po „zosplatnení“ úveru názor, že „po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru

veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu
peňazí.“ Citované rozhodnutie bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky č. 1/2021 (ako R 5/2021), čím nadobudlo postavenie judikátu, na ktorý
preto treba nazerať ako na ustálenú rozhodovaciu prax. NS SR v rozhodnutí ustálil, že za situácie, že
dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu

veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť
úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol.
Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti
porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky
z omeškania.

31. Z vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR teda jasne vyplýva, že veriteľ má nárok
na úrok z úveru aj za obdobie po jeho predčasnom „zosplatnení“, a to až do vrátenia peňažných
prostriedkov. Súd je však toho názoru, že dlžník je povinný tieto úroky uhradiť maximálne do výšky,
akú by pri riadnom plnení povinností veriteľovi zaplatil. Keďže zosplatnením dochádza k stavu, kedy

dlžník už nie oprávnený dlh splácať, ale je povinný uhradiť celý zostávajúci dlh, do času zaplatenie
tohto dlhu je povinný uhradiť aj úroky. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého
vznik a trvanie je podmienené existenciou platného záväzkového vzťahu hlavného. Splnením hlavného
záväzku, prípadne jeho zánikom iným spôsobom, zaniká - končí i akcesorický záväzok úrokový. Do
momentu zaplatenia dlžnej istiny, je žalovaný povinný uhrádzať aj úroky, keďže veriteľ nemá peňažné

prostriedky a patrí mu za ne dohodnutá odmena. Avšak po zosplatnení patrí veriteľovi okrem nároku
na úroky aj nárok na úrok z omeškania, ktorá je zákonnou sankciou v prípade omeškania dlžníka. Súd
je toho názoru, že dlžník, ktorý porušil svoj záväzok riadne a včas splácať poskytnutý úver s úrokmi,
v dôsledku ktorého došlo k zosplatneniu úveru, je povinný zaplatiť veriteľovi dojednanú odplatu za
poskytnutie finančných prostriedkov, ktorá výška je vzhľadom na dojednané obdobie splácania známa

tak veriteľovi, ako aj dlžníkovi, avšak len do dojednanej výšky tejto odplaty, na ktorú by mal veriteľ
nárok pri riadnom plnení povinností dlžníka. Priznanie úrokov aj nad rámec takto dojednanej odplaty by
znamenalo dvojitú sankciu pre dlžníka, ktorý by bol povinný platiť tak úroky, ako aj úroky z omeškania.

32. Celkovo mala žalovaná 96 splátkami zaplatiť sumu 99.914,- CZK, a teda žalovaná len na úroku

pri riadnom plnení svojho dlhu veriteľovi by uhradila sumu (99.914 CZK - 50.000,- CZK =) 49.914,-
CZK. Z tejto sumy je potrebné odčítať sumu 1.496,- CZK, ktorá ako kapitalizovaný úrok, ktorý vznikol do
„zosplatnenia“ úveru, bol priznaný žalobcovi v istine podľa výroku I. rozsudku zo dňa 13.8.2020 (bod 29
odôvodnenia),čoznamená,žeakbyžalovanásvojzáväzokriadneplnila,muselabyveriteľovizaplatiťna
úroku ešte sumu (49.914,- CZK - 1.496,- CZ =) 48.418,- CZK. Podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 4.3.2020

žalovaná v období od 24.10.2016 do 22.4.2017 uhradila sumu 6.339,81 eur, ktorá bola započítaná na
istinu a dňa 2.3.2018 uhradila sumu 3.693,- CZK, ktorá bola taktiež započítaná na istinu.33. Keďže žalobca má v zmysle ustálenej súdnej praxe nárok aj na úrok po „zosplatnení“, ktorý si
žalobca uplatnil odo dňa 2.10.2017 do zaplatenia, vo výsledku to znamená, že žalovaná je tak povinná
zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 19,40 % ročne zo sumy nesplatenej istiny (50.000,- CZK - 6.339,81

CZK =) 43.660,19 CZK od 2.10.2017 do 2.3.2018 a zo sumy 39.967,19 CZK (= 43.660,19 CZK - 3.693,-
CZK) od 3.3.2018 do zaplatenia, najviac však úroky do celkovej výške 48.418,- CZK. V tejto časti preto
súd žalobe vyhovel a v jej prevyšujúcej časti zamietol.

34. Čo sa týka lehoty na plnenie, súd ponechal lehotu na plnenie 30 dňami od právoplatnosti rozsudku,

ktorú tiež určil v rozsudku zo dňa 13.8.2020, keďže žalobca nemal námietky na určení dlhšej doby na
plnenie povinnosti žalovanej.

35. Odvolací súd tiež uviedol, že je potrebné posúdiť výšku úrokov z úveru, s prihliadnutím na to, či
nie sú v rozpore so zákonom, a to napr. porovnaním s výškou obdobných úverov poskytovaných inými
subjektami. Súd teda na webovej stránke České národní banky v štatistických údajov vyhľadal úrokové

sadzby pre obdobie roku 2016 pre obchody - domácnosti na spotrebu so splatnosťou nad 5 rokov,
pričom úrokové sadzby sa pohybovali v rozpätí od 31.1.2016 do 31.12.2016 vo výške 11,81 % - 10,52
%. Vzhľadom na uvedené porovnanie súd nie je toho názoru, že by dojednaná výška úrokov 19,40 %
prekračovala výrazne primerané úrokové sadzby s prihliadnutím aj na dojednanú dobu splácania.

K trovám konania

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

37. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 53.315,71 CZK s príslušenstvom. Súd
žalobe čo do sumy 50.859,71 CZK s príslušenstvom ešte v rozsudku zo dňa 13.8.2020 vyhovel. Úspech
žalobcu v konaní tak predstavuje 95,40% (= 50.859,71 CZK eur z 53.315,71 CZK) a úspech žalovanej

predstavuje 4,60% (= 100% - 95,40 %). Vzhľadom na pomer úspechu v konaní úspešnému žalobcovi
patrí nárok na náhradu trov prvoinštnačného konania v rozsahu 90,80 % (95,40% - 4,60%), ktorý mu
súd v tomto rozsahu priznal.

38. Rozsudkom zo dňa 13.8.2020 súd žalobu vo výroku II. v prevyšujúcej časti zamietol, pričom

predmetom odvolacieho konania bol len nárok žalobcu na príslušenstvo pohľadávky - úroky a poplatky.
V odvolacom konaní bol žalobca čiastočne úspešný, keďže výrok čo do nepriznania úrokov bol zrušený a
vec bola vrátená na nové rozhodnutie, ale tiež bol aj čiastočne neúspešný, keďže odvolací súd rozsudok
v napadnutej časti čo do zamietnutia nároku na poplatky potvrdil. Preto súd v zmysle ust. § 255 ods. 2
CSP vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CPSpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.