Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 7, 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 0T/112/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819010591
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3819010591.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 07.10.2019 v konaní pred sudcom pre prípravné

konanie JUDr. Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému Z. R.

r o z h o d o l :

Obžalovaný Z. R., nar. XX.XX.XXXX v Martine, trvale bytom I., M. XXX/XX,
je vinný, že
dňa 06.09.2019 v čase o 05:35 h riadil po O. ulici v meste Handlová okres Prievidza osobné motorové
vozidloVWW.,evidenčnéčísloPDXXXN.pričombolkontrolovanýhliadkouOOPZHandlováprístrojom
Q. XXXX, evidenčné číslo Q.- XXXX o 05:39 hod. a bola mu nameraná hodnota 0,58 mg/l alkoholu v
dychu a opakovanou dychovou skúškou o 06:01 hod. mu bola nameraná hodnota 0,61 mg/l alkoholu

v dychu,
teda
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri
ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
tým spáchal
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.
v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.) a za to sa

odsudzuje:
Podľa § 289 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace,
výkon, ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odkladá na skúšobnú
dobu 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa§61ods.2,ods.3,§39ods.1Tr.zák.ktrestuzákazučinnostiriadiťmotorovévozidláakéhokoľvek
druhu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní, potom, čo podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie

obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, vykonal dokazovanie len ohľadne výroku
o trestoch.
Podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil potvrdenie číslo listu 20, listinné dôkazy číslo listu 21 - 23,
24 - 27, 49 - 55, trestný rozkaz číslo listu 39.
Na čísle listu 49, 50 sa nachádza pracovná zmluva uzatvorená medzi zamestnávateľom I.- I. s.r.o.
a obžalovaným dňa 26.11.2013 na dobu určitú do 30.11.2014. V uvedenej pracovnej zmluve mal
obžalovaný dohodnuté práce - robotník, vodič nákladného automobilu, robotník na čistenie a údržbu

mesta.
Na čísle listu 51 sa nachádza dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 27. 11. 2014 uzatvorená
medzi I.- I. s.r.o. a obžalovaným v zmysle § 54 zákonníka práce. Zmena obsahu pracovnej zmluvy sa
týkala predĺženia pracovného pomeru na dobu neurčitú.Na čísle listu 52 sa nachádza pracovné hodnotenie obžalovaného zamestnávateľom I.-I. s.r.o. zo dňa
30.9.2019. Z uvedenej správy vyplýva, že obžalovaný bol prijatý do zamestnania dňa 01.12.2013 na
dobu určitú do 30.11.2014. Následne bol pracovný pomer zmenený na dobu neurčitú. Prácu vodiča

nákladného automobilu začal vykonávať v roku 2014, ku dňu podania správy najazdil približne 60.000
kilometrov. Jeho pracovné zaradenie nevyplývalo len z vedenia motorových vozidiel ale i z vedenia
10 členného tímu - skupiny záhradníkov pri starostlivosti o mestskú zeleň, mestské parky. Bol a
je zodpovedným pracovníkom spoločnosti, považujú ho za stabilného zamestnanca, je veľmi ťažko
zastupiteľnou osobou pri návrhu a realizácii verejnej zelene. Napriek tomu, že pracovný pomer si

vyžaduje vedenie rôznych druhov motorových vozidiel a nešťastnou situáciou sa stráca jeho bonita ako
zamestnanca, nerozviazali s ním pracovný pomer a snažia sa ho využívať pri výkone iných pracovných
činností.
Na čísle listu 53 - 55 sa nachádzajú listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že obžalovaný aktuálne spláca
dva úvery od VÚB banky, jeden vo výške 6.000 euro, ktorý bude splácať do 25.03.2024 a druhý vo
výške 25.822 euro, tento bude splácať do 26.04.2025.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že
bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku,
čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Trestného zákona, pretože vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom
návykovej látky inú činnosť, pri ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú

škodu na majetku. Trestná činnosť obžalovaného, okrem jeho vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku, bola preukázané aj ďalšími dôkazmi, akými sú výpovede policajtov, listinné dôkazy,
ktoré boli zabezpečené v prípravnom konaní a ktoré tvoria súčasť vyšetrovacieho spisu. Uvedené
dôkazy tvoria ucelenú sústavu priamych a nepriamych dôkazov, ktoré jednotlivo, ale aj vo svojom
súhrneobžalovanéhozospáchaniatrestnejčinnostiusvedčujú.Vzhľadomnatosúduznalobžalovaného

vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Obžalovaný, ako vyplýva z registra trestov bol doteraz 3 krát súdne trestaný, v prípade všetkých
odsúdení sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. Prvýkrát bol odsúdený rozhodnutím Okresného
súdu Martin č. 2T 192/87 zo dňa 29.09.1987 pre trestný čin opilstva podľa § 201 Trestného zákona č.
140/1961 Zb., bolo mu uložené nápravné opatrenie, 3 mesiace zrážky z platu vo výške 10%. Podľa

výpisu z evidencie priestupkov v období od 23.02.2015 do 06.09.2019 bol postihnutý blokovou pokutou
80 euro za porušenie pravidiel cestnej premávky.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť

jeho nápravy. Taktiež súd prihliadol aj na ustanovenie § 34 ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorého
trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený, čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízkej osoby. Berúc do úvahy tieto skutočnosti rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, súd
pri existencii jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval), súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 4

mesiace, výkon tohto trestu obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Počas
skúšobnej doby sa obžalovaný nesmie dopustiť úmyselnej trestnej činnosti, v opačnom prípade
by hrozilo, že by mohol vykonať vo výkone trestu podmienečne odložený trest v trvaní 4 mesiace. Súd
uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidla akéhokoľvek druhu na dobu 24
mesiacov, pretože trestnej činnosti sa dopustil v súvislosti s riadením motorového vozidla. Vzhľadom

na ustanovenie § 61 ods. 3, ods. 7 Trestného zákona a vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutím
Okresného súdu Martin č. 2T 192/87 zo dňa 29.09.1987 bol obžalovaný odsúdený za trestný čin
opilstva podľa § 201 Trestného zákona č. 140/1961 zbierky, prichádzalo do úvahy uloženie trestu zákazu
činnosti v sadzbe viac ako 5 rokov 6 mesiacov až 10 rokov. Podľa názoru súdu uloženie trestu zákazu
činnosti v rámci takto upravenej trestnej sadzby by bolo nielen vzhľadom na okolnosti prípadu,

ale aj vzhľadom na pomery obžalovaného neprimerane prísne a bolo by v rozpore s ustanovením § 34
ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorého má trest postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený,
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Z oboznamovaných listinných dôkazov na čísle
listu 49 - 55, ktoré doložila do spisu obhajoba vyplýva, že obžalovaný v poslednom období žije riadnym
životom, je dlhodobo zamestnaný, zamestnávateľ obžalovaného hodnotí kladne, obžalovaný spláca 2

úvery, stará sa o 2 deti. Uloženie dlhodobého trestu zákazu činnosti vo výmere väčšej ako 5 rokov 6
mesiacov by bolo pre obžalovaného zrejme likvidačné, hrozila by mu výpoveď zo zamestnania, nebol
by schopný splácať svoje úvery. Súd vzhľadom na tieto skutočnosti pri ukladaní trestu zákazu činnosti
využil ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona, pretože má za to, že vzhľadom na okolnosti prípadua vzhľadom na pomery páchateľa by použitie trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom bolo pre
obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania. S prihliadnutím na ustanovenie § 39 ods. 3 písm. f) Trestného zákona súd uložil obžalovanému

trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 24 mesiacov. Takto uložený
trest podľa názoru súdu dostatočne vystihuje spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného a na
prevýchovu obžalovaného nie je potrebné vplývať uložením trestu zákazu činnosti striktne v zmysle
ustanovenia § 61 ods. 3 Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho

súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.