Uznesenie Judgement was issued on Monday, January 17, 2022

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119210452
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2022:7119210452.13

Uznesenie

Okresný súd Košice I v spore žalobcu: LOGIK s.r.o., Rampová 4, Košice, IČO: 46 489 851, zastúpeného
AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, IČO: 47 237 406, proti
žalovanému: V.L.K., spol. s r.o., Rampová 6, Košice, IČO: 36 197 301, zastúpenému JUDr. Dušanom
Pavčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57, o zaplatenie bezdôvodného obohatenia
vo výške 2.392,50 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
ktoré žalobca zaplatí na účet právneho zástupcu žalovaného do troch dní od právoplatnosti uznesenia,
ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 17. 9. 2019 domáhal proti žalovanému zaplatenia
sumy 10 764,- EUR s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 10 764,- EUR od 18. 10. 2017 do zaplatenia
a náhrady trov konania.
2. Žalovaný v priebehu konania v rámci odporu proti platobnému rozkazu predložil súdu znalecký
posudok č. 229/2019 zo dňa 12. 11. 2019, vypracovaný J., uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 369/2011
zo dňa 28. 9. 2011, nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 99/2012 zo dňa 6. 3. 2012, časť G vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 28. 5. 2020 uviedol, že vyslovuje súhlas so znaleckým
posudkom J.. Uvedeným znaleckým posudkom bol určený objektívny nájom výpočtom k pozemku p.č.
5067/2 s užívanou výmerou 468 m2 (polovica z výmery 936 m2), vedený na LV č. 6304 vo výške 490,8
Eur ročne.
4. Na pojednávaní dňa 24.11.2020 žalobca uviedol, že si uplatňuje bezdôvodné obohatenie za obdobie

23 mesiacov, teda podľa jeho výpočtov je suma, ktorú požaduje titulom bezdôvodného obohatenia od
žalovaného vo výške 2.609,50 Eur s tým, že súhlasí, aby bolo odpočítané bezdôvodné obohatenie vo
výške 217 Eur za dva mesiace, následne je potom výsledná suma vo výške 2.392,50 Eur. Obe strany
na pojednávaní zhodne uviedli, že bola užívaná plocha o výmere 250 m2 a požadujú nájomné vo výške
5,21 Eur podľa záverov znaleckého posudku J.. V prevyšujúcej časti, t. j. v časti o zaplatenie sumy 8
371,50 EUR s príslušenstvom zobral žalobca žalobu čiastočne späť a žalovaný so späťvzatím žaloby

vyslovil na pojednávaní súhlas.
5. V predmetnej veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 10.12.2020 tak, že konanie o zaplatenie istiny
vo výške 8.371,50 Eur s príslušenstvom zastavil, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Voči predmetnému rozsudku vo výrokoch II a
III podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, na podklade ktorého Krajský súd v Košiciach
uznesením, sp.zn. 6Co/31/2021- 265 zo dňa 5.5.2021 tak, že zrušil rozsudok v napadnutých výrokoch

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.6. V podaním, doručenom konajúcemu súdu dňa 13.12.2021, právny zástupca žalobcu oznámil súdu,
že berie žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.392,50 Eur voči žalovanému v celom
rozsahu späť a navrhuje, aby súd konanie zastavil a priznal žalobcovi náhradu trov konania. Späťvzatie

žaloby odôvodnil skutočnosťou, že žalovaný zaplatil žalobcovi celú žalovanú sumu z bezdôvodného
obohatenia vo výške 2.392,50 Eur. Zároveň si žalobca v tomto podaní vyčíslil aj trovy právneho
zastúpenia. Žalovaný vyslovil so späťvzatím žaloby súhlas v podaní, doručenom súdu dňa 20.12.2021.
7. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

9. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
10. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
11. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
12. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
13. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

14. Podľa § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
15. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu ohľadom zaplatenia bezdôvodného obohatenia vo výške
2.392,50 Eur, ktorý urobil po začatí konania (po pojednávaní) o veci samej, súd rozhodol tak, ako je
uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia a konanie zastavil.

16. Podľa právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku pri náhrade trov zastaveného konania sa
vychádza zo zásady procesného zavinenia (ust. § 256 ods. 1 CSP). Ak dôjde k zastaveniu sporového
konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania
skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda na strane
žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie

žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania.
17. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyjadruje zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom
otázka zavinenia sa hodnotí podľa procesného výsledku a zavinenie možno posudzovať len z
procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak vzal žalobca žalobu späť, z procesného hľadiska
zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania žalovanému. Ak

však žaloba je podaná dôvodne a k jej späťvzatiu došlo pre správanie sa žalovaného, je povinný uhradiť
trovy konania žalovaný.
18. Nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo sporových strán súd odôvodňuje zásadou procesnej
zodpovednosti za zavinenie. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje
výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva,

a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí
konania. Zavinenie je potrebné interpretovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je
správanie sa strany sporu (teda aj prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je
vznik trov protistrany, pretože nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Naopak, pokiaľ
jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne

rozhodnuté, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Kritérium
procesného zavinenia je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čoho
sa žalujúca strana v konaní domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana vzala žalobu späť.
Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP je súd
povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Súd poukazuje aj

na skutočnosť, že aj náhrada trov konania priznaných podľa § 256 ods. 1 CSP sa vzťahuje na účelne
vynaložené trovy. Ide o vyjadrenie všeobecného princípu, že nárok na náhradu trov konania je úzko
spätý s účelnosťou ich vynakladania pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu.
19. Ako už bolo uvedené, zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva a tak
rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú len tie skutočnosti, ktoré vznikli po

začatí konania. Pokiaľ preto určitá procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom
o veci už nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či žaloba bola podaná dôvodne, vzniká jej
zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.20. V prejednávanej veci sa žalobca voči žalovanému pôvodne domáhal vyplatenia sumy vo výške
10.764 Eur titulom bezdôvodného obohatenia. V časti sumy vo výške 8.371,50 Eur, teda v prevažnej
časti, vzal žalobca na pojednávaní žalobu späť po vyslovení právneho názoru súdu, teda dôvodom

späťvzatia v tejto časti nebolo správanie žalovaného. Z vyjadrení žalobcu na pojednávaní mal súd za
preukázané, že k späťvzatiu žaloby v tejto časti došlo na základe záverov znaleckého posudku, ktorý v
priebehu konania predložil žalovaný. Z procesného hľadiska podľa názoru súdu teda zavinil zastavenie
konania žalobca, preto súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho
konania, voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

21. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
poplatoksplatnýpodanímžaloby,návrhunazačatiekonania,odvolania,žalobynaobnovukonaniaalebo
dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba
na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu
na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod

manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých
zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak
sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred
prejednanímveci.Podľaods.4vyššieuvedenéhozákona,okrempoplatkuvkonaníorozvodmanželstva
a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1

%, najmenej však 6,70 EUR. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
22. Vzhľadom na skutočnosť, že k späťvzatiam žaloby v oboch prípadoch došlo po začatí konania vo
veci (po pojednávaní), súd o vrátení súdneho poplatku nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa §365 ods. 3 dovolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.