Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119210452
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7119210452.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobcu: LOGIK s.r.o., Rampová

4, Košice, IČO: 46 489 851, zastúpeného JUDr. Igorom Vargom, advokátska kancelária so sídlom v
Trebišove, Hviezdoslavova 4, proti žalovanému: V.L.K., spol. s r.o., Rampová 6, Košice, IČO: 36 197
301, zastúpenému JUDr. Dušanom Pavčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57, o
zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 10 764,- EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie sumy 8 371,50 EUR s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 8 371,50 EUR od 18.
10. 2020 do zaplatenia z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie sumy 2 392,50 EUR s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 2
392,50 EUR od 18. 10. 2020 do zaplatenia z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 17. 9. 2019 domáhal proti žalovanému zaplatenia
sumy 10 764,- EUR s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 10 764,- EUR od 18. 10. 2017 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Podľa odôvodnenia žaloby žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov vedených
na LV č. XXXX, katastrálne územie B., p. č. XXXX/X, o výmere 936 m2, zastavaná plocha, registrovaná

ako parcela registra „C“. Žalobca nadobudol pozemok kúpnou zmluvou, rozhodnutie o povolení vkladu
kúpnej zmluvy č. M. zo dňa 17. 10. 2017 v.z. XXXX/XX. Predmetný pozemok odpredal, avšak pre
nezaplatenie kúpnej ceny odstúpil od kúpnej zmluvy M. zo dňa 3. 8. 2018, D. zo dňa 21. 3. 2019 -
XXXX/XXXX. Jednu polovicu predmetného pozemku žalovaný užíva bez právneho dôvodu od 17. 10.
2017. Žalovaný ako výlučný vlastník skúšobnej haly na p.č. XXXX/XX, s.č. XXXX a administratívnej
budovy na p.č. XXXX, s.č. XXXX zapísaných na p.č. XXXXX v katastrálnom území B., ku ktorým
stavbám ako jediná prístupová cesta vedie cez pozemok, p.č. XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha

a nádvorie zapísaného na LV č. XXXX v katastrálnom území B., ktorého výlučným vlastníkom je
žalobca. Ide teda o prípad, kedy pozemok patriaci žalobcovi predstavuje priľahlý pozemok, cez ktorý
sa žalovaný ako vlastník stavieb dostáva ku svojmu vlastníctvu. Je nepochybné, že žalovaný musí
mať zabezpečený prístup k svojmu vlastníctvu - stavbám, čo žalobca rešpektuje. Na tomto pozemku
má žalovaný jednak prístup motorovými vozidlami, ďalej realizuje parkovanie a odkladá na dlhší čas
tovar, ktorý uskladňuje v hale. Počas celej doby užívania za užívanie nezaplatil nič napriek tomu, že na
zaplatenie žalobca žalovaného písomne vyzval dňa 29. 5. 2019. Žalovaný bezdôvodne užíva od roku

2017 polovicu pozemku - p.č. XXXX/X o výmere 936 m2, z toho jedna polovica je 468 m2, zastavaná
plocha, registrovaná ako parcela registra „C“, počet dní: v roku 2017 - 2 mesiace + z mesiaca október
2017 - 14 dní, v roku 2018 - 12 mesiacov a v roku 2019 - 8 mesiacov + z mesiaca september 16 dní,
spolu 23 mesiacov.2. Žalobca k žalobe pripojil výpis z listu vlastníctva - súčasný stav, výpis z listu vlastníctva, snímku z
mapy listu vlastníctva č. 6304, výzvy, nájomnú zmluvu.

3. Okresný súd Košice I vydal dňa 5. 11. 2019 č.k. 15C/29/2019-42 platobný rozkaz, ktorým žalobe
žalobcu vyhovel.

4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 20. 11. 2019 odpor, v ktorom uviedol, že je pravdou, že
žalovaný užíva časť pozemku nachádzajúceho sa vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný však spochybňuje

samotnú výšku nároku žalobcu, ako aj celkový jeho nárok, nakoľko má vedomosť, že žalobca nadobudol
predmetnýpozemokzacenuzodpovedajúcucene20,-EUR/m2.Dôvodomtakéhotokonaniaje,žepodľa
ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka takéto konanie žalobcu nepožíva právnu ochranu pre svoj rozpor
s dobrými mravmi. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR vo veci I. ÚS
369/2011 zo dňa 28. 9. 2011, v ktorom sa ústavný súd zaoberal prieskumom rozhodnutia Krajského súdu
v Prešove zo dňa 13. 4. 2011 v konaní 15Co/103/2010 kde uvádza: „Predmetné rozhodnutie krajského

súd obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný
súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani
taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich podstaty a zmyslu.“ Ústavnému prieskumu bolo podrobené rozhodnutie Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 15Co/103/2010, ktorý v odvolacom konaní potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola

zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia bezdôvodného obohatenia voči vlastníkovi
pozemnej komunikácie z titulu, že táto sa nachádza na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, a to z dôvodu,
že podľa názoru Okresného súdu Prešov je uplatnený nárok nutné považovať za nárok v rozpore s
dobrými mravmi. Toto je úplne obdobný prípad, avšak s tým rozdielom, že aj pozemná komunikácia
patrí žalobcovi. Krajský súd sa v predmetnom rozhodnutí stotožnil so závermi okresného súdu pričom

uviedol: „Rozpor s dobrými mravmi je potrebné vidieť v širších súvislostiach, teda aj okolnostiach,
za akých došlo k získaniu vlastníctva žalobcom. V čase kúpy nehnuteľností bol žalobca dostatočne
oboznámený so stavom nehnuteľností v prírode, o čom svedčí čl. IV. zmluvy. Žalobca preto konal v
úmysle získať následné finančné výhody. O tom, že žalobca kupoval zaťažené nehnuteľnosti, svedčí aj
nízka cena nehnuteľností (201,- Sk/m2) v lukratívnej časti mesta. Žalobca tak už pri kúpe nehnuteľností

získal určité finančné „zadosťučinenie“. Žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosti v roku 2007, teda
v čase, kedy mu boli známe tak faktické, ako aj právne vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam, teda
o zaťažení nehnuteľnosti vedel. Ku kúpe nehnuteľností napriek tomu pristúpil bez výhrad. Za daného
stavu by nebolo spravodlivé poskytnúť žalobcovi súdnu ochranu spočívajúcu v priznaní bezdôvodného
obohatenia“. Rovnaký právny názor v rovnakej právnej oblasti zaujal ústavný súd aj vo svojom náleze

č. III. ÚS 99/2012 zo dňa 6. 3. 2012. Tretí dôvod, prečo je nárok žalobcu neoprávnený je ten, že
žalovaný vôbec neužíva celých 935 m2, ako to uvádza žalobca. Žalobca je riadnym vlastníkom areálu,
čo vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX, ktorý do konania doložil žalobca. Tento areál má preto žalobca
aj riadne oplotený. Žalovaný v danom prípade užíva len prístupovú cestu nevyhnutnú k prístupu ku
svojim nehnuteľnostiam, ktorá je vo výmere 209 m2. To znamená, že sa nezakladá na pravde tvrdenie

žalobcu, že užíva jednu polovicu predmetného pozemku. Z uvedeného je zrejmé, že vo výmere 726,75
m2 žalovaný žiadnym spôsobom pozemok žalobcu neužíva ani nikdy neužíval. Žalovaný si v zmysle
uvedenéhodalvypracovaťznaleckýposudokpodč.229/2019zodňa12.11.2019,ktorývyhotovilznalec
J. z odboru: stavebníctvo, odvetvie: pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, na základe ktorého
bola stanovená hodnota nájmu za m2 vo výške 5,21 EUR/rok. Piatym dôvodom, prečo je nárok žalobcu

neoprávnený, resp. neoprávnenou je samotná výška bezdôvodného obohatenia, je ten, že ako žalobca
vo svojej žalobe uvádza, že kúpnou zmluvou odpredal predmetný pozemok, avšak pre nezaplatenie
kúpnej ceny odstúpil od kúpnej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že po určitý čas, t. j. po dobu, kedy bol
v katastri nehnuteľností zapísaný iný vlastník, žalobca nebol vlastníkom predmetného pozemku, a teda
sa nemôže domáhať za ten čas vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovanému.

5. Žalovaný k odporu pripojil znalecký posudok č. 229/2019 zo dňa 12. 11. 2019, vypracovaný J.,
uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 369/2011 zo dňa 28. 9. 2011, nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 99/2012 zo
dňa 6. 3. 2012, časť G vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku.

6.Uznesenímzodňa4.12.2019č.k.15C/29/2019-92súdzrušilplatobnýrozkazOkresnéhosúduKošice
I zo dňa 5. 11. 2019 sp. zn. 15C/29/2019.7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu zo dňa 23. 12. 2019 uviedol, že žalovaný nikdy v minulosti
nechcel uzatvoriť nájomnú zmluvu a tak dostať užívanie do zákonných rozmerov, preto podal žalobu
na súd.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 30. 1. 2020 žiadal žalobu zamietnuť v celom
rozsahu.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 28. 5. 2020 uviedol, že vyslovuje súhlas so znaleckým

posudkom J.. Uvedeným znaleckým posudkom je určený objektívny nájom výpočtom k pozemku p.č.
XXXX/X s užívanou výmerou 468 m2 (polovica z výmery 936 m2), vedený na LV č. XXXX vo výške
490,8 EUR ročne.

10. Na pojednávaní dňa 24. 11. 2020 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
2 392,50 EUR s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 2 392,50 EUR od 18. 10. 2017 do zaplatenia

titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V prevyšujúcej časti, t. j. žalobu o zaplatenie sumy 8
371,50 EUR s príslušenstvom zobral žalobca čiastočne späť a žalovaný so späťvzatím žaloby vyslovil
súhlas, preto súd konanie o zaplatenie sumy 8 371,50 EUR s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 8
371,50 EUR od 18. 10. 2017 do zaplatenia podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len
"CSP") čiastočne zastavil.

11. Súd právne posúdil vec nasledovne:

12. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd

strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

13. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

14. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

15. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže strana
sporu v konaní uplatniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje
na všetky tvrdenia strany sporu s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu

takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo dostatočne
nesplnilasvojudôkaznúpovinnosť.Dôkaznýmbremenompritomrozumiemezodpovednosťstranysporu
za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej
núdze sa neúspech pričíta tej strane sporu, na ktorej podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné

bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska práva.

16. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. Aj žalovaný v rámci svojej procesnej obrany
znáša povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno). Nedodržanie dôkaznej povinnosti
a následne neunesenie dôkazného bremena je sankcionované stratou sporu. Dôkazné bremeno tak

svedčí nielen žalobcovi, ale stíha obe sporové strany v rozsahu ich tvrdení.

17. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

18. Postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných prípadoch,
keď k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych
cieľov alebo uspokojenie iných potrieb, keď je úmysel poškodiť alebo znevýhodniť povinnú osobu
hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne, keď je zrejmé,

že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak
navonok na postavení niektorého z nich (Ro NS ČR z 20. 4. 2004 sp. zn. 32Odo/1047/2003).19. Pri aplikácii § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže zostať vedľajšia otázka, či a do akej miery
ten-ktorý z účastníkov právneho vzťahu, ktorý sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi podľa citovaného
ustanovenia vyvinul dostatočnú mieru starostlivosti a predvídavosti pri uzavieraní konkrétneho právneho

vzťahu, a to najmä s prihliadnutím na dôsledky plynúce z ustanovení pozitívneho práva a z variant,
ktoré mu úprava (ku ktorej pristúpil) môže v budúcnosti priniesť. Posúdenie súvisí s dôsledkami
aplikácie zásady „vigilantibus iura“, teda zásady, podľa ktorej je každý zodpovedný za náležitú mieru
predvídavosti a opatrnosti pri uzavieraní záväzku, do ktorého vstupuje (Ro NS ČR z 30. 6. 2002 sp. zn.
28Cdo/848/2002).

20. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

22. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

23. Podľa § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

24. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

25. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia.
26. Vychádzajúc z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že žalobca je vlastníkom v žalobe

ním uvedených pozemkov. Žalovaný je výlučným vlastníkom skúšobnej haly a administratívnej budovy
opísaných v žalobe, ku ktorým stavbám ako jediná prístupová cesta vedie cez pozemok žalobcu, ktorého
výlučným vlastníkom je žalobca. V konaní nebolo sporným, že strany sporu nie sú v žiadnom zmluvnom
vzťahu, pokiaľ ide o užívanie prístupovej cesty vlastnícky patriacej žalobcovi. Žalovaný nespochybnil, že
užíva pre vlastné účely prístupovú cestu ako výlučný vlastník skúšobnej haly a administratívnej budovy.

27. Podľa právneho názoru súdu, ak žalobca požadoval nárok o vydanie bezdôvodného obohatenia,
jeho dôkaznou povinnosťou bolo preukázať, či sa žalovaný a v akej výške na jeho úkor bezdôvodne
obohatil (§ 150 ods. 1 CSP). Žalobca v žalobe opísané pozemky kúpil kúpnou zmluvou zo dňa 20. 9.
2017,čovyplývazvýpisuzlistuvlastníctvač.XXXX,okresK.,obecK.katastrálneúzemieB., nazáklade
rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy M. zo dňa 17. 10. 2017, v.z. XXXX/XX a rozhodnutia o

povolení vkladu kúpnej zmluvy M. zo dňa 23. 4. 2019, v.z. XXXX/XXXX. Žalobca pozemky kúpil už s
prístupovou cestou k budovám, ktorých vlastníkom je toho času žalovaný. Žalobca teda nehnuteľnosti
nadobudol v roku 2017 a v roku 2019 už s existujúcou prístupovou cestou. V čase kúpy predmetných
nehnuteľností dňa 20. 9. 2017 (vklad povolený dňa 17. 10. 2017) bol žalobca dostatočne oboznámený
so stavom nehnuteľností, o čom svedčí čl. 8 bod 8.9 kúpnej zmluvy zo dňa 20. 9. 2017, podľa ktorého

zmluvné strany vyhlásili, že si text zmluvy prečítali, jej obsahu porozumeli, zmluva vyjadruje ich vážnu a
slobodnú vôľu, zbavenú omylu, ich zmluvná voľnosť nie je ničím obmedzená, nie sú im známe akékoľvek
okolnosti, ktoré by robili túto zmluvu neplatnou. Žalobca kupoval už zaťažené nehnuteľnosti, o čom
svedčí nízka cena nehnuteľností 20 Eur /m2 v lukratívnej časti mesta Košice. Žalobca tak už pri kúpe
nehnuteľnostízískalurčitéfinančnézadosťučinenie.Žalobcanadobudolpredmetnénehnuteľnostivroku

2017, teda v čase, keď mu boli známe tak faktické, ako aj právne vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam
a o zaťažení nehnuteľností vedel. Ku kúpe nehnuteľností napriek tomu pristúpil bez výhrad.
28. Žalovaný v danom prípade užíva len prístupovú cestu, ktorá je nevyhnutná k prístupu k jeho
nehnuteľnostiam. Nebolo sporné, že žalobca ďalšou kúpnou zmluvou zo dňa 22. 6. 2018 odpredal
predmetný pozemok, avšak pre nezaplatenie kúpnej ceny odstúpil od uzatvorenej kúpnej zmluvy. Po

dobu, kedy bol v katastri nehnuteľností zapísaný iný vlastník, žalobca nebol vlastníkom predmetného
pozemku, je teda bezpredmetné domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovanému,
keďže žalobca uplatňuje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ako jedno z oprávnení vlastníka.29. Naviac žalobca sa pred podaním žaloby nedomáhal vysporiadania, resp. odstránenia tohto
protiprávneho stavu podľa § 135c Občianskeho zákonníka, keď sa inou žalobou nedomáhal odstránenia
stavby, resp. jej prikázania do jeho vlastníctva v prípade neúčelnosti odstránenia stavby.

30. Na základe všetkých týchto dôvodov, súd musel žalobu zamietnuť pre aplikáciu § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka, lebo nárok uplatnený žalobcom súd považuje za pohľadávku v rozpore s
dobrými mravmi.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému

žalovanému priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi.

32.Ovýškenárokunanáhradutrovkonaniarozhodnevyššísúdnyúradníkpoprávoplatnostirozhodnutia
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.