Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, December 20, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/7/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407218821
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1407218821.1

Uznesenie

O. súd v W. v právnej veci navrhovateľa: 1. X. vlastníkov bytov a nebytových priestorov, M. XX-XX, W.,
G.: XX XXX XXX, právne zast.: U.. U. Q., advokátkou, L. XXXX/XX, W., 2. P.. O. F., bytom X. cesta 2,
W., 3. H. F., bytom X. cesta 2, W., proti odporcovi: X. bytové družstvo W. IV, F. 9, W., G.: XX XXX XXX,
právne zast.: U.. U. T., advokátom, W. XXX, W., o zaplatenie 3.317,67 eura s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa v 1. rade a odporcu proti rozsudku E. súdu W. IV v W. zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XC/XX/

XXXX-XXX, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

O. súd v W. rozsudok E. súdu W. IV zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XC/XX/XX-XXX z r u š u j e a vec v
r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade
3.317,67 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne od 2.4.2007 do zaplatenia. Vo zvyšku návrh zamietol

a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Zodôvodnenianapadnutéhorozsudkuvyplýva,ženavrhovateliasanávrhomzodňaX.X.XXXXdomáhali
voči odporcovi zaplatenia 119.000,- Sk z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Odporca žiadal
návrh zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, pričom spochybnil postúpenie pohľadávky
na obchodnú spoločnosť N., s.r.o.. Súd prvého stupňa konštatoval, že odporca vykonával správu bytov

medzi iným aj bytu navrhovateľov v 2. a 3. rade na M. ulici XX v W., a to na základe zmluvy z X.X.XXXX
do XX.X.XXXX. Odo dňa X.X.XXXX je správcom navrhovateľ v 1. rade. Odporca nevyúčtoval všetky
finančné prostriedky z fondu prevádzky, údržby a opráv, keď novému správcovi - navrhovateľovi v 1. rade
sumárnou analýzou platieb za obdobie od X.XX.XXXX do X.X.XXXX vyčíslil nedoplatok navrhovateľov
v 2. a 3. rade v sume 99.948,- Sk, t.j. 3.317,67 eura. Navrhovateľ zistil, že navrhovatelia v 2. a 3. rade
sumu 99.948,-Sk, t.j. 3.317,67 eura vyplatili odporcovi prostredníctvom spoločnosti N., s.r.o., W., ktorá sa

preukázala postúpením pohľadávky z odporcu na postupníka. Navrhovatelia v 2. a 3. rade si skutočnosť,
že došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky preverili u odporcu, kde im bolo potvrdené, že majú plniť
spoločnosti N., s.r.o.. Navrhovatelia zaplatili 3.317,67 eura v splátkach spoločnosti N., s.r.o., ešte pred
zmenou správy bytov z odporcu na navrhovateľa v 1. rade. Odporca síce spochybňoval svoj právny
vzťah so spoločnosťou N., avšak nepopieral, že
XXCo/X/XXXX

bol v spore s touto spoločnosťou, a že predmetom sporu boli sumy, ktoré získala táto spoločnosť na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Dopytom na E. súd W. II súd zistil, že medzi odporcom a
spoločnosťou N., s.r.o. prebieha konanie o 3.026,27 eura s príslušenstvom. Súd mal za preukázané, že
pri zmene správy odporca nesprávne vyúčtoval finančné prostriedky vo fonde v celkovej výške 3.317,67
eura, čím sa bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľa v 1. rade. Preto vyhovel návrhu len čiastočne,
keď zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy navrhovateľovi v 1. rade a návrh navrhovateľov

v 2. a 3. rade ako nedôvodný zamietol. Odporca síce namietal svoju pasívnu legitimáciu, avšak z
jeho správania, keď žaluje spoločnosť N., s.r.o., jednoznačne vyplýva, že si je vedomý, že nevyúčtovalfinančnéprostriedkynovémusprávcovivsúladesostavom,akýbolkudňuXX.X.XXXX.Súdďalejdospel
k záveru, že odporca je v omeškaní počnúc dňom X.X.XXXX, preto navrhovateľovi v 1. rade priznal
úroky až dňom X.X.XXXX vo výške 9 % ročne. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 142 ods.

2 O.s.p., vzhľadom na to, že návrh bol úspešný len v časti navrhovateľa v 1. rade.

Predmetný rozsudok napadol odvolaním odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Rozhodnutie považuje za nesprávne, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy
súd prvého stupňa neakceptoval námietky odporcu o absencii jeho pasívnej vecnej legitimácie. Súd

prvého stupňa dospel k nesprávnemu záveru, že na strane odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu
podľa § 451 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Nesprávny bol aj skutkový záver, ku ktorému súd
dospel, že došlo k postúpeniu pohľadávky z odporcu ako veriteľa na spoločnosť N., s.r.o. ako nového
veriteľa. K postúpeniu pohľadávky nikdy nedošlo a toto tvrdenie nemá oporu v reálnom stave veci.
Odporca nevyrozumel navrhovateľov v 2. a 3. rade o zmene v osobe veriteľa pohľadávky v zmysle
príslušných ustanovení OZ, nakoľko k perfektnému postúpeniu nikdy nedošlo. V konaní nie je sporné,

že navrhovatelia v 2. a 3. rade zaplatili sumu 3.317,67 eura v splátkach spoločnosti N., s.r.o. (a nie
odporcovi) ešte pred zmenou osoby správcu z odporcu na navrhovateľa v 1. rade. Vychádzajúc z
tejto skutočnosti, nie je navrhovateľ v 1. rade osobou oprávnenou požadovať vydanie bezdôvodného
obohatenia. Oprávnenou osobou sú navrhovatelia v 2. a 3. rade, na úkor ktorých sa spoločnosť N., s.r.o.
bezdôvodne obohatila. Odporcovi nebolo zo strany navrhovateľov v 2. a 3. rade plnené, neprijal od

nich žalovanú istinu. Plnenie prijala spoločnosť N., s.r.o., ako neoprávnená osoba , ktorej títo plnili bez
právneho dôvodu. Odporcovi plnené nebolo, a to ani sprostredkovane (napr. prostredníctvom N., s.r.o.).
Pasívne vecne legitimovaným účastníkom by preto mala byť práve spoločnosť N., s.r.o.. Odporca ďalej
namietal aj existenciu aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľa v 1. rade, nakoľko na jeho úkor
sa spoločnosť N., s.r.o. neobohatila. V súvislosti so skončením výkonu správy odporcom, bol zostatok

tzv. fondových prostriedkov prevedený na účet navrhovateľa v 1. rade v takej výške, ako bol reálne
existujúci zostatok, t.j. bez žalovanej istiny, ktorá netvorila príjem vlastníkov ani odporcu ako správcu.
Preto neobstojí tvrdenie súdu o tom, že pri zmene správcu neboli zaúčtované fondové prostriedky,
nakoľko tieto netvorili príjem odporcu ako správcu finančných prostriedkov vlastníkov. Podľa názoru
odporcu neobstojí ani fakt, že odporca inicioval súdne konanie voči N., s.r.o., čo by malo byť dôvodom

zakladajúcim jeho pasívnu legitimáciu. Na jeho miesto v tomto spore mal totižto vstúpiť navrhovateľ v
1. rade ako univerzálny právny sukcesor.

Rozsudok, čo do výroku o náhrade trov konania, napadol odvolaním aj navrhovateľ v 1. rade. Poukázal
na rozpor medzi vyhláseným rozhodnutím o náhrade trov konania na pojednávaní dňa XX.X.XXXX, kde

súd prvého stupňa zaviazal odporcu na náhradu trov konania
XXCo/X/XXXX
navrhovateľovi v 1. rade tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku, a jeho písomným
vyhotovením, kde súd konštatoval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Zdôraznil, že podaním zo dňa XX.X.XXXX, osobne doručeným do podateľne súdu, riadne vyčíslil trovy

konania. Preto považuje písomné vyhotovenie rozsudku, nerešpektujúce vyhlásené znenie rozsudku
na súdnom pojednávaní, za v rozpore s ústavnými princípmi súdneho konania. Taktiež odôvodnenie,
že navrhovateľ v 1. rade bol v konaní len čiastočne úspešný, považuje za nesprávne. Navrhovateľ v 1.
rade mal totiž plný úspech v konaní, keďže navrhovatelia v 2. a 3. rade ako vlastníci bytu, vystupovali
v tomto konaní ako osoby majúce právny záujem na výsledku konania, ich úmyslom bolo realizovať

svoje procesné oprávnenia ako vedľajší účastníci. Nakoľko žiaden z účastníkov nepodal námietku
neprípustnosti týchto osôb v konaní, súd nemusel o ich prípustnosti ako vedľajších účastníkov v konaní
rozhodovať.

K odvolaniu navrhovateľa v 1. rade sa písomne vyjadril odporca, ktorý vychádzajúc zo svojej

argumentácie prezentovanej v podanom odvolaní, konštatoval, že v rámci odvolacieho konania je
potrebné vyporiadať sa primárne s vecnou stránkou návrhu na začatie konania, a až následne
podľa výsledku riešiť aj problematiku výhrad navrhovateľa v 1. rade voči napadnutej časti výroku
prvostupňového rozhodnutia, týkajúceho sa náhrady trov konania.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ v 1. rade s tým, že odvolanie odporcu je neopodstatnené a
napadnuté prvostupňové rozhodnutie je v časti zaplatenia žalovanej istiny vecne správne. Zdôraznil, že
predložením listinných dokladov odporcom na pojednávaní dňa X.X.XXXX bolo preukázané, že odporca
si písomnou objednávkou zo dňa XX.X.XXXX objednal od spoločnosti N., s.r.o. služby spočívajúcevo vymáhaní nedoplatkov vlastníkov bytov, odporca poveril túto spoločnosť aj na prevzatie finančných
prostriedkov získaných od jednotlivých vlastníkov a dohodol sa s ňou, že táto prevzaté finančné
prostriedky bez zbytočného odkladu doručí odporcovi. V konaní nebolo sporné, že vlastníci bytov P..

F. a H. F. zaplatili spoločnosti N., s.r.o. W. žalovanú istinu. Odporca potvrdil, že z tejto sumy N., s.r.o.
zaplatila odporcovi sumu 15.000,- Sk, pričom zostávajúcu sumu si odporca vymáha súdnou cestou,
resp. v exekučnom konaní. Aj týmto konaním odporca potvrdil, že vlastníci boli oprávnení zaplatiť
vzniknutý nedoplatok spoločnosti Zapex, s.r.o.. Podstatné teda je, že vlastníci bytu začali splácať svoj
dlh spoločnosti Zapex, s.r.o. až potom, ako im v sídle spoločnosti odporcu bolo oznámené, že dlh

majú splácať len tejto spoločnosti. K námietke odporcu o nedostatku aktívnej legitimácie na strane
navrhovateľa - Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, tento uviedol, že v zmysle zákona
je spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov splnomocnené na zastupovanie vlastníkov vo
veciachsprávydomupredsúdom.Knámietkeodporcu,ženemáfyzickykdispozíciifinančnéprostriedky,
pretože vlastníci plnili nepovolanej osobe, navrhovateľ v 1. rade uviedol, že bol to práve odporca, ktorý
v zmysle zákona bol povinný pri správe domu dbať o ochranu práv vlastníkov bytov. Odporca mal ešte

pred podaním návrhu vedomosť o tom, komu a na základe akých skutočností vlastníci bytu plnili svoj
dlh. Zmluvy, ktoré uzavrel odporca so spoločnosťou N. s.r.o. na vymáhanie nedoplatkov, nemôžu ísť na
úkor vlastníkov bytov a prípadnú škodu, ktorá týmto odporcovi vznikla konaním zmluvného partnera,
musí riešiť len s touto spoločnosťou.

O. súd v W. ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu
podľa § 212 ods. 1 O.s.p., a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú podmienky ani na potvrdenie,
a ani na zmenu rozsudku.

XXCo/X/XXXX

Vychádzajúc z odvolacích dôvodov, uvádzaných v odvolaniach navrhovateľa v 1. rade a odporcu,
odvolací súd konštatuje, že prvostupňové konanie, ako aj samotný rozsudok súdu prvého stupňa
vykazujú vady a pochybenia, tak procesného, ako aj hmotnoprávneho charakteru, ktoré znemožňovali
odvolaciemu súdu riadne preskúmanie napadnutého rozhodnutia a vyporiadanie sa s namietanými
odvolacími dôvodmi účastníkov konania.

Odporca sa odvolal voči výroku vo veci samej, pričom zdôraznil nesprávny postup súdu prvého stupňa
pri právnom posudzovaní predmetu sporu, kedy súd neakceptoval jeho argumenty a námietky, týkajúce
sa najmä neexistencie pasívnej vecnej legitimácie na jeho strane. Povinnosťou odvolacieho súdu bolo
v tomto prípade preskúmať adekvátnosť a dostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku súdom

prvého stupňa v časti, kde tento právne posudzoval ustálený skutkový stav. Vychádzajúc z ustanovenia
§ 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p.) každý rozsudok, ako konečné meritórne
súdne rozhodnutie, musí obsahovať stručné uvedenie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov,
ako sa vo veci vyjadril odporca, stručné, jasné a výstižné vysvetlenie, ktoré skutočnosti považuje súd
za preukázané a ktoré nie, uvedenie dôkazov, z ktorých vychádzal a akými úvahami sa súd pri ich

hodnotení riadil, odôvodnenie prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V
zmysle zákona je súd povinný dbať najmä na presvedčivosť súdneho rozhodnutia.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku však odvolací súd musí konštatovať absenciu základných
zákonných náležitostí súdneho rozhodnutia a s prihliadnutím na odvolaciu námietku, najmä neexistenciu

riadneho odôvodnenia rozhodnutia v časti, kde je súd povinný deklarovať svoju právnu argumentáciu
smerujúcu k jasnému záveru v podobe zrozumiteľného, presvedčivého a hlavne logického právneho
zdôvodnenia súdneho rozhodnutia. Podstatou odvolacích argumentov uvádzaných odporcom, bola
jednak nepravdivosť skutkových záverov, a tiež absencia správneho právneho zhodnotenia sporu
súdom prvého stupňa. Odvolací súd však vychádzajúc z napadnutého rozhodnutia nemohol preskúmať

námietky odporcu po obsahovej stránke, keďže prvostupňový rozsudok mu neposkytoval adekvátny
podklad. Jedným z dôvodov existencie požiadavky riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je totižto
aj to, aby toto rozhodnutie bolo preskúmateľné súdom vyššej inštancie, teda aby v tomto prípade
odvolací súd mohol jednoznačne vyabstrahovať podstatné dôvody súdneho rozhodnutia. Súd je vždy
povinný konzistentne a logicky zhodnotiť vec po skutkovej stránke, presne vymedziť ktoré preukázané

skutočnosti tvoria skutkovú líniu sporu a z ktorých dôvodov vychádzal, subsumuje zistený skutkový stav
pod konkrétnu právnu normu, vyabstrahuje podstatu sporu a tento právne zhodnotí.V tomto prípade súd prvého stupňa síce opísal skutkový stav, ktorý (ako deklaroval) má byť výsledkom
vykonaného dokazovania, ale tento iba bez ďalšieho konštatoval. Absentovalo najmä uvedenie
konkrétnych dôkazov, z ktorých skutkové okolnosti vyplynuli, čo iba zdôraznilo opodstatnenie odvolacích

dôvodov, uvádzaných odporcom, ktorý namietal nepravdivosť skutkových záverov súdu (najmä tvrdenie,
ženedošlokpostúpeniupohľadávkyalebotvrdenie,ženedošlokneprevedeniufondovýchprostriedkov).
Celkovo možno ustáliť, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z akých
dôkazov súd vychádzal a ani jeho úvahy pri ich hodnotení. Preto odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú
námietku odporcu, týkajúcu sa nepravdivosti skutkových záverov súdu prvého stupňa, a to práve v tom

rozsahu, že súdom tvrdené závery neboli podložené adekvátnymi argumentmi

XXCo/X/XXXX
v podobe odkazov na jednotlivé vykonané dôkazy a nedošlo ani k vyporiadaniu sa s opačnými tvrdeniami
odporcu.

Súd prvého stupňa v odôvodnení taktiež opomenul vykonať riadne právne zhodnotenie sporu, a aj
v tomto smere preto možno vyhodnotiť odvolanie odporcu ako opodstatnené. Odporca tvrdil, že súd
prvého stupňa neakceptoval jeho námietky týkajúce sa neexistencie pasívnej vecnej legitimácie v
konaní. Taktiež bolo podľa jeho názoru nesprávne vyhodnotenie existencie bezdôvodného obohatenia
práve na strane odporcu, vzhľadom na to, že tento nedisponuje, a ani nikdy nedisponoval žalovanou

istinou. Túto sumu vyplatili navrhovatelia v 2. a 3. rade spoločnosti N., s.r.o., preto nie je možné definovať
vznik bezdôvodného obohatenia na strane odporcu. Súd prvého stupňa tieto argumenty, ktoré boli
uplatňované aj v prvostupňovom konaní, ignoroval, a žiadnym spôsobom sa s nimi v rámci odôvodnenia
nevyporiadal. V odôvodnení len bez ďalšieho konštatoval existenciu bezdôvodného obohatenia na
strane odporcu, ustálil existenciu aktívnej vecnej legitimácie len na strane navrhovateľa v 1. rade, nie

však na strane navrhovateľov v 2. a 3. rade, pričom opomenul preskúmať a ustáliť splnenie konkrétnych
zákonných podmienok vzniku bezdôvodného obohatenia ako hmotnoprávneho inštitútu. Z odôvodnenia
niejezrejménielento,prečojeakoaktívnelegitimovanýúčastníkprípustnýlennavrhovateľv1.rade(nie
je vysvetlené, v čom súd videl predpoklady definovania tohto účastníka ako nositeľa hmotnoprávneho
oprávnenia), ale ani to, prečo zamietol návrh voči navrhovateľovi v 2. a 3. rade. Na to, aby odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvého stupňa bolo v súlade so zákonom, je potrebné právne posúdenie vykonať tak,
aby boli ozrejmené všetky podmienky a náležitosti tvoriace podstatu právneho inštitútu (v tomto prípade
bezdôvodného obohatenia), ktorý tvorí podklad pre rozhodnutie vo veci.

S ohľadom na vyššie prezentované úvahy je možno dospieť k záveru, že napadnutým rozsudkom

došlo k odňatiu zákonom garantovaného práva účastníka konania, a to práva na logické, konzistentné
a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu, čoho následkom bola jednak nemožnosť náležitej
argumentácie odvolateľov pri podaní riadneho opravného prostriedku, a jednak nemožnosť odvolacieho
súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať z vecnej a obsahovej stránky. Toto právo predstavuje jedno zo
zákonných vyjadrení ústavného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. S prihliadnutím na nález R. súdu X.
republiky sp. zn. I. ÚS XXX/XX z XX.X.XXXX možno napadnuté rozhodnutie kvalifikovať ako arbitrárne,
nakoľko súd prvého stupňa nielenže opomenul poskytnúť účastníkom konania riadne odôvodnenie
svojho rozhodnutia, ale nezaoberal sa ani protichodnými skutkovými tvrdeniami účastníkov v konaní, a
svoj právny záver nezdôvodnil zo všetkých zákonných hľadísk.

Odvolací súd preto nemohol postupovať inak, ako napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V novom prvostupňovom rozhodnutí sa súd prvého stupňa bude
musieť zaoberať skutkovým stavom tak, aby jeho ustálenie vychádzalo z vykonaného dokazovania
a logicky nadväzovalo na obsah jednotlivých dôkazov. Taktiež bude potrebné konfrontovať jednotlivé

tvrdenia účastníkov konania navzájom, a tiež s prihliadnutím na obsah spisového materiálu, pričom
bude nutné klásť akcent najmä na existenciu aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie účastníkov konania,
na skutočnosť, ktorému z účastníkov (alebo iných subjektov) bol poskytnutý neoprávnený majetkový
prospech, v akom rozsahu a kým, a ktorému účastníkovi svedčí hmotnoprávny nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, resp. či k nemu v kontexte návrhu vôbec došlo.

XXCo/X/XXXX
V súvislosti s procesným postupom súdu prvého stupňa, ktorý síce v jednotlivých odvolaniach nebol
namietaný ako nesprávny, ale ako taký vykazoval vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, odvolací súd konštatuje závažné nedostatky, ktoré budú musieť byť v rámci prvostupňovéhokonania náležite odstránené. Súd konal na strane navrhovateľov s tromi účastníkmi konania - v 1. rade
so X. vlastníkov bytov a nebytových priestorov, v 2. rade s p. O. F. a v 3. rade s p. H. F.. Navrhovatelia boli
označenítakýmtospôsobomajvnávrhunazačatiekonaniazodňaX.X.XXXX.Tomutoalenezodpovedal

samotný žalobný návrh (resp. petit), kde žiadali zaviazať odporcu na uhradenie istiny s príslušenstvom
navrhovateľovi (bez uvedenia ktorému z troch navrhovateľov sa má plniť a akým spôsobom). V ďalších
písomných podaniach však právna zástupkyňa označovala navrhovateľov v 2. a 3. rade ako vedľajších
účastníkov. Súd prvého stupňa však s nimi naďalej konal ako so subjektmi v procesnom postavení
účastníkov konania, a aj v rozhodnutí vo veci samej voči nim návrh zamietol. Odvolací súd má však za

to, že v tomto prípade bolo potrebné ešte pred vyhlásením konečného rozhodnutia vyriešiť túto procesnú
otázku, a dať ju do súladu s prejavom vôle účastníkov. Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozsudku
bude povinnosťou súdu prvého stupňa aj v tejto otázke postupovať v súlade s ustanoveniami O.s.p.,
pričom ešte pred rozhodnutím vo veci samej musí byť procesne definované postavenie jednotlivých
subjektov, či už ako vedľajších účastníkov alebo účastníkov konania, a tomu musí následne zodpovedať
aj adekvátny a hlavne vykonateľný žalobný návrh, ktorý bude následne tvoriť podklad výroku samotného

rozsudku.

Okremuvedenéhoodvolacísúdnepovažujezaprocesneperfektné aniplnomocenstvona zastupovanie
všetkých navrhovateľov U.. U. Q. zo dňa XX.XX.XXXX. Ako splnomocniteľ, ktorý splnomocňuje právnu
zástupkyňu na svoje zastupovanie v tomto konaní, figuruje vyslovene len navrhovateľ v 1. rade -

X. vlastníkov bytov a nebytových priestorov, M. XX-XX, W.. Odvolací súd má za to, že jedine tento
subjekt prejavil adekvátnym spôsobom svoju vôľu nechať sa zastupovať advokátkou v tomto konaní,
čo potvrdil aj svojim podpisom. Hoci na plnomocenstve figurujú ešte ďalšie dva podpisy (bez uvedenia
konkrétneho mena), patriace pravdepodobne navrhovateľovi v 2. a 3. rade, v samotnom obsahu
splnomocnenia absentuje prejav vôle smerujúci aj k zastupovaniu týchto fyzických osôb. Znamená

to, že len samotný podpis, bez uvedenia konkrétnej identifikácie navrhovateľa v 2. a 3. rade a
prejavu vôle v podobe písomného vyhlásenia, že splnomocňujú na svoje zastupovanie advokátku,
ešte nepredstavuje procesné plnomocenstvo na zastupovanie účastníka v konaní. Aj odstránenie tohto
nedostatku bude potrebné realizovať v konaní pred súdom prvého stupňa, čo je možné vzhľadom
na zákonom prípustnú možnosť zhojenia nedostatkov procesného plnomocenstva. Ak totiž účastník

konania riadne plnomocenstvo predloží dodatočne v lehote určenej súdom, jeho nedostatok je tým
odstránený a sú tak schválené aj tie úkony urobené zástupcom účastníka, ku ktorým došlo pred
podpisom plnomocenstva. Súd prvého stupňa preto vyzve účastníkov na predloženie riadnej plnej
moci, zahŕňajúcej aj vyššie naznačené atribúty tak, aby táto spĺňala náležitosti riadneho prejavu vôle
smerujúceho k zastupovaniu účastníkov v tomto konaní.

Odvolací súd preskúmal zároveň aj výrok napadnutého rozsudku o náhrade trov konania, ktorého
nesprávnosť namietal v odvolaní navrhovateľ v 1. rade. V tomto prípade možno len konštatovať nesúlad
medzi výrokom rozhodnutia o náhrade trov, ktorý bol vyhlásený na pojednávaní, a výrokom v písomnom
vyhotovení rozsudku, čo samo o sebe predstavuje ďalší nesprávny procesný postup. Súd prvého

stupňa v písomnom vyhotovení rozhodol o trovách iným spôsobom, ako to vyhlásil na pojednávaní,
nerešpektujúc zásadu viazanosti súdu výrokom rozhodnutia, ktoré už bolo súdom vyhlásené (§ 156 ods.
4 O.s.p.).
XXCo/X/XXXX
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, bude súd

prvého stupňa povinný opätovne rozhodnúť aj o náhrade trov konania spôsobom neodporujúcim
základným princípom občianskeho sporového konania.

Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci ( § 224
ods. 3, § 142 ods. 1 O.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.