Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 14, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoCsp/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820201700
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5820201700.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v spore žalobcu: G. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom M. XXX/XX, XXX XX G. - W., proti žalovanému: Silverside, a. s., so sídlom Plynárenská 7/B, 821
09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 052 560, zastúpenému obchodnou spoločnosťou VIVID
LEGAL,

s. r. o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 807 915, o určenie neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy, v štádiu rozhodovania o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 4Csp/65/2020-23 zo dňa 21.
septembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu Námestovo č. k. 4Csp/65/2020-23 zo dňa 21. septembra 2020 mení tak, že
návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 14.08.2020, doručený Okresnému súdu

Námestovo dňa 21.08.2020, v celom jeho rozsahu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Námestovo (ďalej „súd prvej inštancie“) s poukazom na § 325
ods. 2 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu
vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o spotrebiteľskom úvere č.

619939918 zo dňa 20.04.2017 až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej (výrok I.). Zároveň uložil
zamestnávateľovi žalobcu povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na základe Dohody
o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 20.04.2017 až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 21.08.2020 žalobca podal na súde
prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť

zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.04.2017 zo zmluvy č. 619939918 do
právoplatného skončenia vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a o povinnosti
zamestnávateľa žalobcu Vojenský útvar 4405 Nitra zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy na základe
zmluvy č. 619939918. Súčasne žalobca podal žalobu vo veci samej, o určenie neplatnosti predmetnej
dohody o zrážkach zo mzdy a povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi finančné zadosťučinenie.
3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa

20.04.2017 úverovú zmluvu č. 619939918, ktorú považuje za problematickú a z Eurokonformného
hľadiska za najmenej z časti za neudržateľnú. Podľa názoru žalobcu sa v zmluve nachádzajú okrem
iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami
zákona (sankčné poplatky, zmluvná pokuta, nesprávna RPMN, dohoda o zrážkach zo mzdy a pod.).
Súčasťou predmetnej zmluvy je aj žalovaným vopred pripravená dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný
listom zo dňa 29.09.2017 požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonanie zrážok zo mzdy, na základe

čoho mu zamestnávateľ zrazil za obdobie od októbra 2017 do júla 2020 v prospech pohľadávky
žalovaného celkovo sumu 4.763,85 Eur. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považoval žalobca zarozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci
neplatný [§ 39 zákona č. 40/164 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“].
4. Súd prvej inštancie mal po komplexnom oboznámení sa s obsahom podanej žaloby osvedčené, že

žalobca v postavení dlžníka (spotrebiteľa) a žalovaný v postavení veriteľa uzatvorili dňa 20.04.2017
úverovú zmluvu, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 5.000,00 Eur. Žalovaný listom
zo dňa 29.09.2017 požiadal zamestnávateľa žalobcu, aby začal realizovať mesačné splátky zo mzdy,
keďže si žalobca, s ktorým uzavrel žalovaný súčasne s úverovou zmluvou aj dohodu o zrážkach zo
mzdy, neplnil svoje záväzky vyplývajúce z predmetnej zmluvy. Uzatvorenú úverovú zmluvu posúdil súd

prvej inštancie ako spotrebiteľskú.
5. Žalobca podľa súdu prvej inštancie osvedčil danosť uplatneného návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa, tzv. neprijateľné zmluvné podmienky. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o

zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí súd brať ohľad. Potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi
stranamikonaniamalosvedčenú,keďžežalovanýužvseptembri2017doručilzamestnávateľovižalobcu
žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom do júla 2020 zrazil zamestnávateľ žalobcu z jeho mzdy
v prospech žalovaného celkovo sumu 4.763,85 Eur. Existenciu ujmy bezprostredne hroziacej žalobcovi

mal súd osvedčenú tým, že v prípade pokračovania v realizácii zrážok zo mzdy nad rámec skutočného
dlhu a ich poukázanie na účet žalovaného zamestnávateľom žalobcu by došlo k bezdôvodnému
obohateniu, vydaniu ktorého by sa žalobca musel domáhať, pričom existuje opodstatnený predpoklad,
že by tak musel urobiť súdnou cestou.
6. Z uvedených dôvodov súd návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v plnom

rozsahu, ktorého trvanie ohraničil do rozhodnutia súdu vo veci samej.
7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne, alternatívne aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
8. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces a

odňal mu možnosť konať pred súdom. Napadnutá uznesenie považoval za arbitrárne, nepresvedčivo
odôvodnené a v konečnom dôsledku v rozporné so základným právom na súdnu a inú
právnu ochranu podľa ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súd prvej inštancie svojím postupom porušil zásady
spravodlivého procesu, keď z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé odôvodnenie jeho
právneho názoru. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia založil

na skutočnostiach a úvahe, ktorá vo vzťahu k rozhodovaniu o nariadení neodkladného opatrenia
nemá žiaden význam a relevanciu. Žalovaný odmietol názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého súd
nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej,
je však nutné, aby boli osvedčené aspoň najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Niejemožné,abysúdprvejinštancienariadilneodkladné

opatrenie len na základe domnelej „pravdepodobnosti“ na tak dôležitý právny úkon, akým je predmetná
zmluva alebo dohoda. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie postupoval formalisticky, svojvoľne a v
príkrom rozpore s princípmi, na ktorých stojí dokazovanie v sporových konaniach. Nie je zrejmé ako, a
teda na základe akých dôkazov a aplikáciou ktorej právnej normy mohol súd prvej inštancie dospieť
k záveru o existencii nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Súd prvej inštancie mal v prípade

riadnehoodôvodneniasvojhorozhodnutiauviesť,kdeaprečoexistujemožnosťvznikumajetkovejujmyu
žalobcuaprečodospelkzáveru,ževdôsledkunariadenianeodkladnéhoopatrenianemôžežalovanému
vzniknúť neprimeraná ujma. Pokiaľ by disponoval údajmi o významnosti zásahu do majetkovej sféry
žalobcu, o jeho finančnej kondícii, ako aj o finančnej kondícii žalovaného, až potom by mohol spoľahlivo
vyhodnotiť, koho nariadenie neodkladného opatrenia výraznejšie zasiahne. Za nesprávny považoval

žalovaný tiež postup súdu prvej inštancie, ktorý neuskutočnil analýzu predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Nie je zrejmé akým spôsobom a v akej miere odkazy na únijné právo
formovali právne závery súdu prvej inštancie ohľadne nariadenia neodkladného opatrenia. Ak by
súd prvej inštancie skutočne aplikoval únijné právo, musel by povedať, kde v predmetnej zmluve
vidí možnosť existencie neprijateľnej podmienky a z tohto dôvodu nariaďuje neodkladné opatrenie.

Žalovaný sa rovnako nestotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie o existencii obavy, že žalovaný
sa prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy môže neodôvodnene domôcť od žalobcu
aj plnení nad rámec skutočného dlhu žalobcu. Inštitút dohody nie je založený na subjektívnej
predstave žalovaného o výške dlhu, a teda žalovaný si zrážky zo mzdy jednostranne nediktuje. Zmluvapresne vymedzuje spôsob výpočtu omeškanej pohľadávky, resp. spôsob ako má žalovaný nakladať s
plnením žalobcu, dohoda vymedzuje mechanizmy jednak výpočtu pohľadávky, ktorá sa má uspokojiť
prostredníctvom zrážok zo mzdy a jednak obmedzuje žalovaného v rozsahu vymáhania dlžnej sumy

a žalovaný oboznámil pred začatím zrážok zo mzdy žalobcu o výške jeho aktuálneho dlhu, a to aj
s presným výpočtom výšky tohto dlhu podľa zmluvy. Žalovaný sa nestotožnil ani so záverom súdu
prvej inštancie o tom, že nariadením neodkladného opatrenia sa nevytvorí žiaden nenávratný alebo
v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán. Žalovaný ďalej namietal konanie súdu
prvej inštancie na rámec svojich kompetencií, v rozpore s ust. čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP,

ako aj porušenie princípu rovnosti zbraní v jeho neprospech. Súd prvej inštancie v danom prípade
neodkladné opatrenie nariadil z dôvodu, že stranou sporu je spotrebiteľ, t. j. slabší prvok právneho
vzťahu, nepostupoval objektívne, nebol objektívne nestranný a nezákonne sa priklonil výlučne
na stranu žalobcu. Namietaným bolo zo strany žalovaného aj nesprávne vytvorený skutkový základ
pre rozhodnutie vo veci, ktorý stav môže byť spôsobený chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie
dôkazov, nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov, prípadne ,,dotvorením“ skutkového stavu

ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany, či prostriedkami procesného útoku. Podľa názoru
žalovaného dohoda o zrážkach zo mzdy sama o sebe nie je neprijateľnou podmienkou a ani vo
svojom texte neobsahuje žiadnu podmienku, ktorá by mohla byť neprijateľnou. Navyše, súd prvej
inštancie nemá kompetenciu skúmať neprijateľnosť podmienok dohody. Žalovaný opätovne podotkol,
že, výkonom zrážok zo mzdy nedochádza k bezdôvodnému poukazovaniu finančných prostriedkov v

prospech žalovaného, keďže sú tieto zrážky vykonávané v súlade so uzatvorenou úverovou zmluvou
a zrážky zo mzdy nepresahujú zákonom stanovenú hranicu zrážok zo mzdy. Žalovaný ďalej tvrdil,
že podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je šikanózny a nie sú dané
predpoklady pre jeho nariadenie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný, a jeho
jediným cieľom je oddialenie povinnosti žalobcu plniť. Úverová zmluva bola medzi stranami uzavretá

v súlade s právnymi predpismi a neobsahuje neprijateľné podmienky a žalobca podpísal so
žalovaným dohodu o zrážkach zo mzdy dobrovoľne a pred jej podpisom bol oboznámený s tým, že
ide o právny úkon, ktorý môže odmietnuť uzatvoriť. Obsah dohody korešponduje s ustanoveniami
príslušných právnych predpisov, a teda súd prvej inštancie nemal kompetenciu predmetnú dohodu
preskúmavať. V ďalšej časti podaného opravného prostriedku žalovaný poukázal na viacero rozhodnutí

všeobecných súdov či knižné publikácie. Pokiaľ jeho postupom nedošlo k porušeniu právnych predpisov,
resp. konal len v rámci mantinelov vymedzených právnymi predpismi, vykonávaním zrážok zo mzdy
nedochádza k neprimeranej ujme na strane žalobcu (zrážky zo mzdy sa majú vykonávať v
zákonom stanovenej miere a predstavujú sumu toho, čo by mal žalobca ako dlžník plniť, keby
dodržiaval zmluvu a právne predpisy). V dôsledku porušenia práva žalobcom (neplnenie dlhu) nemôže

žalobcovi vzniknúť právo namietať neprimeranosť postupu žalovaného, ktorý je súladný s dohodou a
právnymi predpismi a žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Žalobcovi nenáleží
právo požadovať nariadenie neodkladného opatrenia a tomu korešpondujúca kompetencia súdu prvej
inštancie nariadiť toto neodkladné opatrenie. Žalovaný namietal aj nesprávne právne posúdenie, keď
súd prvej inštancie podľa jeho názoru založil svoje rozhodnutie o uložení neodkladného opatrenia na

nesprávnym právnych záveroch, následkom čoho nesprávne aplikoval právne normy. Záverom žalovaný
zdôraznil, že žalobca nepreukázal také relevantné dôvody a skutočnosti, ktoré by podmieňovali, že
je potrebné vo vzťahu žalobcu a žalovaného bezodkladne upraviť pomery, že úverová zmluva a
dohoda o zrážkach zo mzdy, ktoré boli medzi stranami uzatvorené, sú platné a uzatvorené v
súlade s príslušnými právnymi predpismi a dohodu nemožno považovať za neprijateľnú podmienku.

Neboli splnené zákonné predpoklady na to, aby súd prvej inštancie zakázal zamestnávateľovi žalobcu
prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia vykonávať zrážky zo mzdy a tieto ani žalobca
neosvedčil a neboli splnené zákonné predpoklady na to, aby predmetné neodkladné opatrenie zostalo
v platnosti.
9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým

uznesením súdu prvej inštancie. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy podľa žalobcu umožňuje obísť
dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, čí nespôsobujú hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na viacero rozhodnutí
všeobecných súdov SR (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach spis. zn.3Co/353/2012 zo dňa
31.12.2012, Krajského súdu v Trenčíne spis. zn. 6Co/217/2018 zo dňa 26.2.2019, Krajského súdu v

Prešove spis. zn. 15CoCsp/12/2020 zo dňa 16.07.2020 a iné). Napokon žalobca uviedol, že zmluva o
úvere obsahuje nesprávnu RPMN a náležitosti zmluvy, preto sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov.
S ohľadom na úhrady, ktoré boli z jeho strany doposiaľ vykonané, došlo z jeho strany už k preplateniu
istiny predmetného spotrebiteľského úveru.10. Žalovaný v odvolacej replike v plnom rozsahu zotrval na všetkých svojich tvrdeniach produkovaných
v podanom odvolaní. Žalobca podľa jeho názoru v obsahu svojho vyjadrenia prezentuje skutkové
aj právne tvrdenia a úsudky, ktoré sú zjavne nesprávne, nemajúce oporu v právnych predpisoch a v

značnej časti sú irelevantné. Žalobca v obsahu vyjadrenia tiež prezentuje množstvo rozhodnutí súdnych
autorít, ktorých závery vykladá nesprávne, prípadne prezentuje také právne závery, ktoré s otázkami
podstatnými pre rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní nemajú žiadnu súvislosť. Žalovaný odmietol
tvrdenie žalobcu, že inštitút dohody ako taký je v rozpore s úniovým právom. V rozpore s úniovým
právom môže byť výkon zrážok iba vtedy, ak sa zrážky vykonávajú na splnenie plnenia, ktoré má svoj

pôvod v neprijateľnej podmienke a ak rozsah zrážky, ktorá je určená na splnenie plnenia, má svoj
pôvod v neprijateľnej podmienke. Žalovaný k tvrdeniam žalobcu produkovaným v podanom vyjadrení k
odvolaniu poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia, ktorých závery v krátkosti zhrnul aj v podanej
odvolacej replike. Podané odvolanie žalovaný považoval naďalej za dôvodné a žalobca v obsahu svojho
vyjadrenia neuviedol žiadne tvrdenia ani dôkazy, ktorými by spochybnil jeho argumenty obsiahnuté v
podanom odvolaní.

11. Žalobca na repliku žalovaného ďalej procesne nereagoval a iné podania strán odvolaciemu súdu
predložené neboli.
12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [§ 355
ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP] a oprávneným subjektom (§ 359 CSP), preskúmal odvolaním

žalovaného napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a
viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení
s§329ods.1CSP),konštatujúcdôvodnosťodvolaniažalovaného,uzneseniesúduprvejinštanciepodľa
ust. § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
13. Odvolací súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že neodkladné opatrenie je právnym inštitútom,

účelom ktorého je rýchla úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu alebo zabezpečenie
výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného súdneho rozhodnutia (pre účely
rozhodnutia v danom prípade sa odvolací súd v ďalšom neodkladným opatrením v tomto druhom
prípade zaoberať nebude, keďže zjavne nešlo o tento prípad). Predpokladom pre vydanie neodkladného
opatrenia je to, aby bolo navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené, že tu existuje

určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami a že je potrebné, aby došlo k bezodkladnej
úprave pomerov medzi stranami, ktorá môže byť dočasná, alebo aj trvalá. Podmienkou pre vydanie
neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Ako vyplýva z účelu
neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú

potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu
na neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale podľa
teórie civilného procesného práva má povahu osvedčovania (§ 326 ods. 1 CSP, viď osobitná časť
dôvodovejsprávykCSP).Všetkyzásadydokazovaniaplatnévcivilnomprocesesatotižnemôžuuplatniť
v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú

byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania teda
znamená, že súd na základe stranou produkovaných dôkazných prostriedkov (spravidla len na podklade
listín) zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol
považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady

na nariadenie neodkladného opatrenia. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré
možno začať len na návrh, je povinnosťou strany v podanom návrhu produkovať dôkazné prostriedky
(pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva § 328 ods. 2 CSP) osvedčujúce aspoň základné skutočnosti
umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného
opatrenia. Pri neodkladnom opatrení je teda potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je

neodkladné opatrenie potrebné. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov
prípustné a opodstatnené vtedy, ak: - sa osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami,
- tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu, - v právnych vzťahoch medzi stranami sporu
sa nevytvorí nenávratný stav, ak má mať podľa okolností prípadu neodkladné opatrenie dočasný
charakter, - účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a

nad nevyhnutný rozsah a - sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324
ods. 3 CSP, v súdenom prípade zjavne nešlo o zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu). Právna
úprava neodkladných opatrení podľa CSP, na rozdiel od predošlej právnej úpravy (predbežných opatrení
podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok), v prípade podania samostatného návrhu nanariadenie neodkladného opatrenia bez súčasného podania žaloby vo veci samej, dáva konajúcemu
súdu nie obligatórnu povinnosť, ale vzhľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu iba fakultatívnu
možnosť, uložiť navrhovateľovi neodkladného opatrenia povinnosť podať žalobu vo veci samej pod

následkom zrušenia neodkladného opatrenia v prípade nepodania žaloby v súdom určenej lehote.
14. V danom prípade žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol súčasťou
jeho žaloby, odôvodňoval naplnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia jednak tým, že
považoval spornú dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatný právny úkon, a to z dôvodu, že
inštitút dohody o zrážkach zo mzdy ako taký je rozporný s komunitárnym právom. Inštitút zrážok zo mzdy

dlžníka (spotrebiteľa) umožňuje veriteľovi v spotrebiteľskom záväzkovo-právnom vzťahu obchádzať
ex offo súdnu kontrolu neprijateľných zmluvných podmienok, resp. zmluvných podmienok, ktoré sú
priamo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona a priamo uspokojiť nároky z takýchto zmluvných
podmienok bez ohľadu na to, či sú tieto nároky predmetom sporu. Súčasne žalobca len veľmi
nekonkrétne namietal, že považuje predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere za
problematickú a z Eurokonformného hľadiska za najmenej z časti neudržateľnú, pričom v zmluve

sú okrem iného neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovenia v rozpore s ust. § 54 ods. 1 OZ a inými
kogentnými ustanoveniami zákona (sankčné poplatky, zmluvná pokuta, nesprávna RPMN a pod.) Tieto
zmluvnépodmienkyvšakžalobcanijakýmspôsobomnekonkretizovalaanineuviedol,včomjeichrozpor
s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov. Potrebu bezodkladnej úpravy vzťahov
medzi stranami odôvodnil žalobca tak, že žalovaný už vyzval jeho zamestnávateľa, aby vykonával

zrážky z jeho mzdy, pričom jeho zamestnávateľ tieto aj vykonáva. Obava, že žalovaný naplní zásah do
jeho majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad práva
EÚ (rozumej, či inštitút dohody o zrážkach zo mzdy tomuto právu neodporuje), sa tak reálne naplnila.
Pokiaľ je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s právom EÚ, je neprípustné, aby sa tento inštitút
použil. Žalobca tak účel navrhovaného neodkladného opatrenia videl v predídení vzniku majetkovej

ujmy na jeho strane, pričom tvrdil, že nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne
nekonformným zásahom do jeho majetku v podobe zrážok z jeho mzdy.
15. Ďalej je potrebné na tomto mieste uviesť, že v zmysle ust. § 216 ods. 1 CSP je súd viazaný návrhom
navrhovateľa (vrátane navrhovateľa, ktorý je spotrebiteľom) na nariadenie neodkladného opatrenia (s
výnimkami uvedenými v ust. § 216 ods. 2). Z tohto tak vyplýva, že súd nemôže priznať navrhovateľovi

viac, ako požadoval návrhom, avšak nemôže mu priznať ani niečo iné, než požadoval (teda povinnej
osobe nemôže uložiť inú ako navrhovateľom navrhovanú povinnosť), alebo nemôže navrhovateľovi
priznaťsícepožadovanéplnenie,avšakzinéhoskutkovéhozákladu,akobolnavrhovateľomvymedzený.
Z uvedenej zásady spolu s požiadavkou CSP na obsahové a formálne náležitosti návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia (§ 132 v spojení s § 326 CSP) možno vyvodiť zodpovednosť navrhovateľa

za skutkové zdôvodnenie (opisom rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov a skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak by bolo toto nedostatočné a
nepresvedčivé, nie je možné navrhovateľovi poskytnúť ochranu v podobe nariadenia neodkladného
opatrenia, a to aj keby dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia (resp. na uloženie povinnosti

požadovanej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) inak existovali, avšak navrhovateľ ich
neuviedol.
16. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že žalobca na strane dlžníka a žalovaný
na strane veriteľa uzavreli dňa 20.04.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 619939918.
Medzi stranami bolo nesporné a s týmto sa stotožňuje aj odvolací súd, že na danú zmluvu dopadá

režim spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 a nasl. OZ, ako aj podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov a napokon podľa iných právnych prepisov na ochranu spotrebiteľa (napr.
zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Touto zmluvou sa žalovaný ako veriteľ

zaviazal poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi (spotrebiteľovi) bezhotovostný bezúčelový spotrebiteľský
úver, poskytnúť peňažné prostriedky vo výške 5.000,00 Eur, ktoré sa žalobca ako dlžník zaviazal
žalovanému ako veriteľovi vrátiť spolu s dojednaným úrokom vo výške ročnej úrokovej sadzby 21,30 %,
a to v 60-tich splátkach vo výške 136,11 Eur so splatnosťou prvej splátky dňa 15.06.2017, každej ďalšej
splátky 15. dňa v mesiaci a s termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru dňa 15.05.2022

(členenými na splátku istiny a splátku úroku podľa splátkového kalendára uvedeného v ust. čl. XIV
zmluvy). Celkovo sa tak žalobca v zmluve zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 8.166,60 Eur (celková
čiastka na zaplatenie; 136,11 Eur x 60 splátok = 8.166,60 Eur). Ďalej bola v zmluve uvedená doba
jej trvania: na dobu určitú do 15.05.2022, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN): 22,78%, priemerná RPMN: 15,12 %, odplata podľa Občianskeho zákonníka: 21,30 % a úroková sadzba pre
prípad omeškania spotrebiteľa: 5 % ročne. Súčasne rovnakého dňa uzavreli žalovaný ako veriteľ a
žalobca ako dlžník aj spornú dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov na zabezpečenie uspokojenia

Pohľadávky veriteľa (na základe predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 8.166,60 Eur
predstavujúcej istinu úveru spolu s príslušenstvom tvoreným úrokom za úver, ostatným príslušenstvom
vyplývajúcim zo zmluvy alebo súvisiacim so zmluvou, napríklad úrok z omeškania a právami spojenými
s uvedenými nárokmi, napr. zmluvná pokuta). Medzi stranami bola dohodnutá výška mesačnej zrážky
na sumu 136,11 Eur vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka. Z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu

vyplýva, že žalobcovi boli na podklade žiadosti žalovaného zo dňa 29.07.2017 (žalobca predložil žiadosť
žalovaného datovanú dňom 29.09.2017, z ktorej vyplýva, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu
o zrážky zo mzdy v sume 272,22 Eur, ktorá predstavuje omeškanú splátku za mesiac september 2017
a riadnu splátku za mesiac október 2017 a následne počnúc mesiacom november 2017 v sume 136,11
Eur mesačne) a predloženej spornej dohody o zrážkach zo mzdy v období mesiacov október 2017 až
júl 2020 vykonané zrážky zo mzdy v celkovej výške 4.763,85 Eur (z toho v mesiaci október 2017 v sume

272,22 Eur a vo zvyšných mesiacoch v sume 136,11 Eur mesačne).
17. Podľa nesporného tvrdenia žalovaného, uvedeného v jeho odvolaní a podporeného ním
predloženým prehľadom platieb, žalovaný prijal na úhradu záväzkov žalobcu z predmetnej zmluvy
o spotrebiteľskom úver celkovo sumu 5.459,25 Eur (s poslednou zrážkou zo mzdy žalobcu dňa
09.09.2020), ktoré plnenie žalovaný započítal v rozsahu sumy 2.725,30 Eur na plnenie

záväzku žalobcu vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky - istinu úveru, v rozsahu sumy 2.719,10 Eur
na plnenie záväzku žalobcu zaplatiť dojednaný úrok, v rozsahu sumy 10,00 Eur na plnenie záväzku
žalobcu uhradiť poplatok za vymáhanie úveru, v rozsahu sumy 1,62 Eur na plnenie záväzku žalobcu
uhradiť úrok z omeškania a v rozsahu sumy 3,23 Eur na plnenie záväzku žalobcu zaplatiť zmluvnú
pokutu. Suma 5.459,25 Eur tak zodpovedá dojednaným 40-tim splátkam spotrebiteľského úveru každej

vo výške 136,11 Eur, ku ktorých splatnosti došlo do dňa vydania napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie (21.09.2020), t. j. celkovo v sume 5.444,40 Eur a priamej úhrade z bankového účtu žalobcu
zo dňa 11.07.2019 vo výške 14,85 Eur (ako už bolo uvedené, túto sumu započítal žalovaný na plnenie
záväzkov žalobcu na zaplatenie poplatku za vymáhanie úveru v sume 10,00 Eur, na zaplatenie úrokov
z omeškania v sume 1,62 Eur a na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 3,23 Eur).

18. Vychádzajúc z uvedeného, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel odvolací súd k záveru,
že žalobca v konaní neosvedčil jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia v danom
prípade, a to potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá mala byť podľa jeho návrhu vyvolaná
nebezpečenstvom bezprostredne žalobcovi hroziacej ujmy na jeho majetkových právach, resp.
nebezpečenstvom neoprávneného zásahu do jeho majetkových pomerov. Odvolací súd sa stotožnil s

odvolacími námietkami žalovaného, že v danom prípade nebola osvedčená podmienka primeranosti
nariadeného neodkladného opatrenia, a to vzhľadom na to, že toho času dochádza k pravidelným
mesačným zrážkam zo mzdy žalobcu vo výške 136,11 Eur, ktorá zodpovedá výške v predmetnej zmluve
o spotrebiteľskom úvere dojednanej splátky zahŕňajúcej istinu (t. j. časť peňažnej sumy, ktorú ma
žalobca podľa zmluvy žalovanému vrátiť), ako aj dojednaný úrok. Žalobca dostatočným spôsobom v

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nespochybnil tieto svoje záväzky z predmetnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Žalobca len veľmi nekonkrétnym až všeobecným spôsobom bez akejkoľvek
skutkovej argumentácie v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že predmetnú zmluvu
o spotrebiteľskom úvere bude potrebné z hľadiska jej platnosti posúdiť súdom. Súčasne uviedol, že
v tejto zmluve sa nachádzajú okrem iného neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovenia v rozpore

s ust. § 54 ods. 1 OZ a inými ustanoveniami zákona. Len do zátvorky bez akejkoľvek skutkovej
argumentácie uviedol, že by malo ísť o sankčné poplatky, zmluvnú pokutu, nesprávnu RPMN, dohodu
o zrážkach zo mzdy a pod. Až vo vyjadrení k odvolaniu žalobca so svojim ničím neodôvodneným
tvrdením o tom, že zmluva obsahuje nesprávnu RPMN a náležitosti zmluvy, spojil
záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti dotknutého spotrebiteľského úveru. Odhliadnuc o toho, že

na žalobcom až v odvolacom konaní produkované prostriedky procesného útoku a procesnej obrany
(§ 149 CSP) odvolací súd nemohol prihliadať, keďže zjavne nešlo o ani jeden z prípadov podľa ust.
§ 366 CSP, odvolací súd nezistil, že by predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi
stranami neobsahovala ktorúkoľvek z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2
písm. a) až l), s), z) a aa) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, resp.

nesprávne uvedenú RPMN a súčasne v neprospech spotrebiteľa, alebo by v zmluve uvedená RPMN
spotrebiteľského úveru prekračovala najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa ust. § 53 ods.
6 OZ v spojení s ust. § 1 a 1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, na podklade čoho by mohol dospieť k záveru, žeby mal byť považovaný predmetný spotrebiteľský úver za poskytnutý bez úrokov a poplatkov [§ 11
ods. 1 písm. b), d) a g) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy]. Ak by
potom aj odvolací súd započítal všetky úhrady žalobcu v danom prípade v celkovej sume 5.459,25 Eur

na plnenie výlučne jeho doposiaľ nespochybneného záväzku zo zmluvy vrátiť žalovanému ako veriteľovi
poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť dojednaný úrok, dospel by k záveru, že peňažný dlh žalobcu
na uvedených záväzkoch bol ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie v sume 2.707,35 Eur, čo pri
dojednaných splátkach spotrebiteľského úveru zodpovedá časti 41. splátky splatnej dňa 15.10.2020 vo
výške 121,26 Eur a 42. splátke až 60. splátke, splatných v období od 15.11.2020 do 15.05.2022. Ak by aj

teda dochádzalo naďalej k zrážkam zo mzdy žalobcu mesačne v dohodnutej sume 136,11 Eur, nedošlo
by k ujme v majetkovej sfére žalobcu, keďže by došlo len k plneniu peňažných záväzkov žalobcu z
predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sa mu jeho návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia, ako ani žalobou vo veci samej (ktorou sa domáhal len určenia neplatnosti spornej dohody o
zrážkach zo mzdy a priznania finančného zadosťučinenia v sume 100,00 Eur), nepodarilo zatiaľ v tomto
štádiu konania dôvodne spochybniť. Naopak pri zjavnej nevôli žalobcu plniť si svoje peňažné záväzky z

predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť
dojednanýúrok,jepredpoklad,žebyneplnenímtýchtozáväzkovvzniklaujmanaopakvmateriálnejsfére
žalovaného. Inak povedané, odvolací súd mal za to, že by bolo v danom prípade v rozpore s princípmi
spravodlivostiposkytnúťprávnuochranužalobcovizasituácie,žetentosivovzťahukžalovanémuneplní
svoje splatné záväzky.

19. Nebol tak dostatočne dôvodný záver súdu prvej inštancie o tom, že v danom prípade jestvuje
obava z bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi, že v prípade pokračovania v realizácii zrážok zo
mzdy nad rámec skutočného dlhu a ich poukázanie na účet žalovaného zamestnávateľom žalobcu by
došlo k bezdôvodnému obohateniu, vydaniu ktorého by sa žalobca musel domáhať, pričom existuje
opodstatnený predpoklad, že by tak musel urobiť súdnou cestou.

20. V nadväznosti na uvedené, že v danom prípade neboli naplnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1
písm. h) CSP], avšak nejde o prípad podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP, a preto, už bez toho
(pre nadbytočnosť), aby sa zaoberal ďalšími žalovaným vymedzenými odvolacími dôvodmi, napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol, t. j. aj v rozsahu súvisiaceho výroku o uložení
povinnosti zamestnávateľovi žalobcu zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na podklade
spornej dohody o zrážkach zo mzdy.
21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože na súde prvej inštancie aktuálne

prebieha aj konanie vo veci samej, ktoré doposiaľ nie je skončené (§ 262 ods. 1 CSP).
22. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).