Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, July 11, 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 35Ek/269/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122222183
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šamuová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6122222183.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 47 967 692, právne zastúpený: JUDr. Oskar Chnápko,
advokát, Komenského 3, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti povinnému: Z. R., B..
XX.XX.XXXX, T. XXX/XX, XXX XX P., právne zastúpený: Mgr. Ondrej Barna, advokát, Zámocká 529/34,
09101Stropkov,IČO:52824837,ovymoženiepeňažnéhonárokuvovýške356,79eurspríslušenstvom

a zmluvnou pokutou a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Róbert Segľa, Baštová 44, 080
01 Prešov, IČO: 37 794 680, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 19.01.2022, domáhal
vymoženia peňažného nároku vo výške 356,79 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou a trov
exekúcie, na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz sp. zn. 11Up/1201/2021 vydaný Okresným
súdom Banská Bystrica dňa 27.07.2021 (ďalej len „exekučný titul”)

2. Poverením zo dňa 09.02.2022 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Róberta

Segľu, so sídlom Baštová 44, 080 01 Prešov, IČO: 37 794 680, ktorý ju vedie pod spisovou značkou
212EX 150/22.

3. Dňa 31.03.2022 bol súdu doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh povinného na
zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „Exekučný poriadok“). K návrhu na zastavenie sa vyjadril oprávnený a súdny exekútor.

4. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhal jej zastavenia z dôvodu neexistencie riadneho
vykonateľného exekučného titulu, keďže bol vydaný vyšším súdnym úradníkom, ktorý nepostupoval
v zmysle § 299 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a riadne
nepreskúmal stav veci pred jeho vydaním, preto ho povinný považuje za nulitný právny akt - tzv.

paakt, ktorý nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Povinný má za to, že obdobne ako v
prípade nedostatku právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúceho sa od neexistencie, či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, čo má za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku sa
v tomto prípade odvíja materiálna nevykonateľnosť platobného rozkazu od nedostatku právomoci
vyššieho súdneho úradníka, ktorý nemá postavenie sudcu. V tejto súvislosti povinný poukázal na
judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a legislatívu Európskej únie a aj na uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/232/2012 zo dňa 27.02.2013, týkajúce sa správneho výkladu
pojmu nespôsobilý exekučný titul v spotrebiteľskej právnej veci. Nedostatok exekučného titulu vidípovinný aj v nepreskúmaní neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej veci, konkrétne
exekučný titul priznal oprávnenému nárok na zmluvnú pokutu, ktorá je neprijateľná a vytvárajúca
nerovnováhu medzi stranami v neprospech spotrebiteľa, čo vyšší súdny úradník nepreskúmal. Preto

je podľa neho nevyhnutné, aby k prieskumu došlo na úrovni exekučného súdu, a to vo vzťahu k
zmluvným dokumentom a zmluvnej pokuty ako neprijateľných zmluvných podmienok. Vzhľadom na
uvedené povinný navrhol exekúciu v celom rozsahu zastaviť a priznať mu trovy konania vo výške 63,10
eur.

5. Oprávnený v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie
nesúhlasí, keďže exekučný titul je riadne právoplatný a vykonateľný. Právoplatnosť rozhodnutia
možno definovať ako vlastnosť, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.
Vykonateľnosť rozhodnutia je potrebné chápať ako vlastnosť rozhodnutia ukladajúceho povinnosť
plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.
Oprávnený ďalej poukázal na to, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať hmotnoprávnu správnosť

exekučného titulu, resp. vecnú správnosť rozhodnutia. Obsahom rozhodnutia je exekučný súd viazaný a
musí z neho vychádzať. Tvrdenia povinného mali byť podľa neho uplatnené v rámci základného konania,
ich relevancia sa končí vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu.
Oprávnený preto navrhol, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo osobne
prevzaté povinným dňa 15.03.2022. Návrh na zastavenie exekúcie bol odoslaný súdnemu exekútorovi
dňa 30.03.2022.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich

pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

11. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na tunajšom súde pre
vymoženie pohľadávky vo výške 356,79 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou a trov exekúcie a
zistil, že nie je dôvodný.

12. V uvedenej veci súd konštatuje, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do
vlastných rúk dňa 15.03.2022. Návrh na zastavenie exekúcie bol odoslaný prostredníctvom právneho
zástupcu povinného dňa 30.03.2022 a bol doručený do elektronickej schránky súdneho exekútora dňa
30.03.2022,atedabolpodaný vzákonnej15-dňovejlehotevzmysle§61kods.2Exekučnéhoporiadku
a má odkladný účinok.

13. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom
uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu aleboiného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. III ÚS 56/07-20).

14.Exekučnýsúdvkonaníonávrhupovinnéhonazastavenieexekúcieskúmaoprávnenosťadôvodnosť
začatia exekúcie. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je
obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný
titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z
exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku

exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti,
prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu,
zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia,
ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
05.11.2019, sp. zn. IV. ÚS 104/2019).

15. V danej veci súd v prvom rade uvádza, že predmetná exekúcia je vedená na podklade exekučného
titulu, ktorý nadobudol voči povinnému právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.09.2022, a ktorým mu
bola v zmysle výroku I uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 444,79 eur, úroky z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 65,33 eur od 01.05.2019 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo
sumy 159,85 eur od 01.06.2019 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 106,76 eur od 02.07.2019

do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 80,34 eur od 01.08.2019 do zaplatenia a vo výške 5 %
ročne zo sumy 32,51 eur od 31.08.2019 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 253,58 eur. Výrokom
II exekučného titulu bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému náhradu trov konania vo
výške 244,85 eur.

16. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného
orgánu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať pod hrozbou
exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený
právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho
exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

17. Z dôvodu nesplnenia exekučným titulom uloženej povinnosti pristúpil oprávnený dňa 19.01.2022
k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom si uplatnil nárok v súlade s exekučným titulom a
vykonanými čiastočnými úhradami, t. j. na istinu vo výške 356,79 eur, úroky z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 65,33 eur od 01.05.2019 do 07.01.2021, vo výške 5 % ročne zo sumy 45,33 eur od

08.01.2021 do 26.01.2021, vo výške 5 % ročne zo sumy 32,33 eur od 27.01.2021 do 07.03.2021, vo
výške 5 % ročne zo sumy 12,33 eur od 08.03.2021 do 06.07.2021, vo výške 5 % ročne zo sumy 2,33 eur
od 07.07.2021 do 29.09.2021, vo výške 5 % ročne zo sumy 159,85 eur od 01.06.2019 do 29.09.2021,
vo výške 5 % ročne zo sumy 157,18 eur od 30.09.2021 do 06.10.2021, vo výške 5 % ročne zo sumy
147,18 eur od 07.10.2021 do 17.10.2021, vo výške 5 % ročne zo sumy 137,18 eur od 18.10.2021 do

zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 106,76 eur od 02.07.2019 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne
zo sumy 80,34 eur od 01.08.2019 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 32,51 eur od 31.08.2019
do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 253,58 eur a na náklady spojené s uplatnením pohľadávky
vo výške 244,85 eur. Keďže podaný návrh na vykonanie exekúcie neobsahoval žiadne vady, ktoré by
bránili vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, súd poveril jej vykonaním dňa 09.02.2022 súdneho

exekútora Mgr. Róberta Segľu.

18. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorého účelom je jej zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. V zmysle § 61k ods. 2

Exekučného poriadku musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené
všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Návrh na zastavenie exekúcie
je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov,
pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie
obsahoval aj dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností.

19. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je,
aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby
ju súd uznal za pravdivú. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní vsúvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného, a to vo vzťahu k tým
skutočnostiam, ktoré tvrdí, a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne

dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia, a
zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou
je pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Teda ak v konaní povinný unesie dôkazné bremeno, je dôvod jeho
návrhu vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť.

20.Dôvodomnazastavenieexekúciejepodľapovinnéhoexekučnýtitul,ktorýbolvydanývyššímsúdnym
úradníkom, ktorý na to nemal právomoc, preto exekúcia je vykonávaná na podklade nespôsobilého
exekučného titulu.

21. Exekučným titulom v tomto konaní je platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní podľa zákona č.
307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom

konaní“), t. j. ide druh súdneho rozhodnutia vydaného v skrátenom konaní. Podľa § 5 písm. a) zákona
č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v občianskom súdnom konaní vyšší súdny úradník koná a
rozhoduje na základe poverenia sudcu o návrhu na vydanie platobného rozkazu vrátane rozhodnutia
o oneskorene podanom odpore, odpore podanom bez odôvodnenia, odpore podanom neoprávnenou
osobou a o zrušení platobného rozkazu. Zároveň v zmysle rozvrhu práce Okresného súdu Banská

Bystrica platného v čase vydania exekučného titulu, bol oprávnený vo veci pod sp. zn. 11Up/1201/2021
konať a rozhodnúť vyšší súdny úradník Mgr. Lenka Králiková. Súd sa preto nestotožňuje s názorom
povinného o nedostatku právomoci vyššieho súdneho úradníka, ktorý bol oprávnený vo veci konať a
rozhodnúť.

22. V nadväznosti na uvedenú námietku povinný videl ako ďalší nedostatok nesplnenie úradnej
povinnosti súdu v základnom konaní skúmať spotrebiteľskú zmluvu a neprijateľné zmluvné podmienky,
a preto žiadal o ich skúmanie pred exekučným súdom. K tomuto súd uvádza, že návrh na zastavenie
exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo
znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností,

ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich
uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia,
ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania súd poukazuje na to, že civilné
konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo
porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné)

konanie, v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného
rozhodnutia,aknebolopovinnoustranousplnenédobrovoľne.Zdôvodu,ževrámciexekučnéhokonania
je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v
tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v
pôvodnom konaní. Preto ak povinný namieta vyššie uvedené, ide o skutočnosti, ktoré nastali pred

vznikom exekučného titulu a tieto mali byť zo strany povinného namietané v konaní, ktoré predchádzalo
vydaniu exekučného titulu, teda v základnom konaní, avšak povinný túto možnosť nevyužil.

23. Súd potvrdzuje, že predmetné exekučné konanie je vedené na vymoženie nároku zo spotrebiteľskej
zmluvy, avšak jej skúmanie je predmetom konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Rovnako

to platí aj nárokoch (a ich výšky) priznaných exekučným titulom, ktorých skúmanie prebieha v
základnom konaní. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda
zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať
prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia, a teda ani rušiť rozhodnutia iných orgánov. Súd je viazaný
spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia, pokiaľ

sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Súd v rámci exekučného konania v súvislosti
so spotrebiteľským vzťahom skúmal len splnenie zákonných podmienok na vedenie konania, a to v
zmysle § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku je predloženie spotrebiteľskej zmluvy a všetkých
ďalších zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré
spotrebiteľská zmluva odkazuje. Nakoľko exekučný titul bol vydaný v rámci upomínacieho konania,

vzťahuje sa naň v zmysle spomínaného ustanovenia Exekučného poriadku výnimka, a teda oprávnený
nemal povinnosť predkladať uvedené dokumenty.24. Keďže povinný neuplatnil tieto námietky v základnom konaní, a to podaním odporu voči platobnému
rozkazu, o čom bol poučený, exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.

25. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

26. Podľa § 46 ods. 1 Exekučného poriadku potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa §
45 ods. 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.

27. Podľa § 48 ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť
rovnopis exekučného titulu spolu s potvrdením o jeho vykonateľnosti, ak sa vyžaduje; platobný rozkaz
vydaný v upomínacom konaní nie je potrebné pripojiť.

28. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným

spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola
dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako
aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky
vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje
neprípustnosťexekúcieajejzastavenievktoromkoľvekštádiuexekučnéhokonania.Súdjevexekučnom

konám v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu.
Formálna stránka vykonateľnosti je naplnená vtedy, ak rozhodnutie spĺňa predpoklady vykonateľnosti
stanovené procesným predpisom, podľa ktorého bolo vydané. Aby bolo určité rozhodnutie formálne
vykonateľné, platí, že musí byť doručené v súlade s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je
prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku, účastník

základného konania sa vzdal práva podať opravný prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie
opravného prostriedku nemá odkladný účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje
doložkou vykonateľnosti. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu oproti tomu predstavuje vlastnú
realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich
presnú a jednoznačnú identifikáciu, a tiež presné vymedzenie obsahu vymáhaného nároku a jeho

rozsahu. Výsledkom splnenia uvedených požiadaviek formálnej a hlavne materiálnej vykonateľnosti
rozhodnutia je exekučný titul, ktorý presne stanovuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov tak, aby
z neho bolo zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4 Cdo 95/2010 zo dňa 22.06.2010). Súd preto skúmal obe stránky vykonateľnosti a dospel k
záveru, že exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom, ktorý je s poukazom na vyššie uvedené

materiálne vykonateľný, a aj formálne vykonateľný. Exekučný titul bol riadne doručený povinnému (a aj
oprávnenému) v základom konaní, čo mal súd za preukázané zo spisového materiálnu konania pod sp.
zn. 11Up/1201/2021, v zmysle ktorého bol exekučný titul povinnému doručený listinne dňa 14.09.2021.

29. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a návrhom povinného

na zastavenie exekúcie mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť
uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa
teda začali dôvodne. Povinný vo svojom podaní nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny
záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich
vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za

nedôvodný.

30. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že nakoľko nebola zo strany povinného naplnená podmienka
na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd preto návrh povinného na
zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

31. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

32. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.33. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Vyhláška“) odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý
z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu
zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní,
odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

34. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

35. V súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie si povinný uplatnil nárok na náhradu trov

v exekučnom konaní vo výške 63,10 eur. Nakoľko povinný v konaní nemal úspech, súd o nároku na
náhradu trov právneho zastúpenia rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v
celom rozsahu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.