Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 27, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/54/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122203303
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3122203303.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a sudcov
JUDr. Viery Škultétyovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobkyne N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., I.
H. XX, proti žalovanému Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776
005, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín č. k. 18C/27/2022 - 34 zo dňa 26. mája 2022 takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému, aby sa zdržal výkonu záložného
práva zapísaného v časti "C" LV č. XXXX registrovaného pod č. Z-2763/02 na základe rozhodnutia
Daňového úradu Trenčín č. k. 645/2300/99044/02/RAJ viaznuceho na nehnuteľnosti zapísanej na

LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom pre k. ú. Trenčín, a to
na byte č. XX nachádzajúcom sa na 6. poschodí vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX
postaveného na parcele registra C parc. č. 2237/22, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 502 m2,
na spoluvlastníckom podiele na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 72/2341 a na
spoluvlastníckom podiele na pozemku parcela registra C parc. č. 2237/22, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 502 m2 vo veľkosti 72/2341 (ďalej aj len „predmetné nehnuteľnosti“), a to až do právoplatného

skončenia konania vo veci samej. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému zdržať sa výkonu záložného
práva viaznuceho na predmetných nehnuteľnostiach. Súd prvej inštancie v predmetnej veci zistil, že
žalobkyňasažalobouvovecisamejdomáhaurčenia,žežalovanýjepovinnýzdržaťsavýkonuzáložného
práva podľa rozhodnutia o určení záložného práva č. 645/2300/99044/02/RAJ zo dňa 08.08.2002,
určenia, že záložné právo z rozhodnutia o určení záložného práva č. 645/2300/99044/02/RAJ zo dňa

08.08.2002 tu nie je a náhrady trov konania, a to na tom skutkovom základe, že výkon záložného práva je
premlčaný. Oznámením o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby zo dňa 11.04.2022
oznámil žalovaný žalobkyni, že zmluvou o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. 2/2018 zo
dňa 27.11.2018 mu postúpilo Finančné riaditeľstvo SR zabezpečené daňové pohľadávky, ktoré voči
žalobkyni evidovalo v celkovej výške 17 267,93 eur. Na zabezpečenie daňových nedoplatkov bolo
zriadené záložné právo viaznuce na predmetných nehnuteľnostiach, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve

žalobkyne. Právne vec súd posúdil podľa § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d) CSP. Uviedol, že
nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu
právne vzťahy medzi stranami konania, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že dočasná
úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi stranami konania nevytvorí nenávratný stav, a
že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami konania. V danom
prípade mal súd za to, že žalobkyňa osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi stranami konania a

preukázala aj to, že tento právny vzťah si vyžaduje dočasnú úpravu vo forme neodkladného opatrenia.
Z predložených listín mal súd za osvedčené, že na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalobkynebolo rozhodnutím o určení záložného práva č. 645/2300/99044/02/RAJ zo dňa 08.08.2002 zriadené
záložné právo. Žalovaný oznámením zo dňa 11.04.2022 oznámil žalobkyni, že pristupuje k výkonu
záložnéhopráva,ktorýmbolzabezpečenýdaňovýnedoplatokvcelkovejvýške17267,93eur.Žalobkyňa

vzniesla námietku premlčania výkonu záložného práva, pričom žalovaný naďalej pokračuje vo výkone
záložného práva prostredníctvom dražobnej spoločnosti. Za tejto situácie súd konštatoval, že výkon
záložného práva vzhľadom na vznesenú námietku premlčania je medzi stranami sporný. Pokračovaním
vo výkone záložného práva by mohlo dôjsť k situácii, že by sa realizovalo právo, ktoré je už premlčané,
a na základe vznesenej námietky premlčania už žalovanému nepatrí. V dôsledku toho by tak žalobkyňa

prišla o svoje obydlie. Nariadením tohto neodkladného opatrenia nebude porušená zásada primeranosti
zásahu do práv a právom chránených záujmov žalovaného.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žalovaný uviedol, že dňa
21.04.2022 oznámil žalobkyni začatie výkonu záložného práva zriadeného rozhodnutím Daňového
úradu Trenčín o určení záložného práva č. k. 645/2300/99044/02/Raj zo dňa 08.08.2002 za

účelom uspokojenia pohľadávok - daňových nedoplatkov v celkovej výške 17 267,93 eur. Pre
zabezpečené daňové nedoplatky začal Daňový úrad Trenčín na základe vykonateľného Výkazu
daňových nedoplatkov č. 645/2100/98953/02/Syko zo dňa 08.08.2002 daňové exekučné konanie, a
to vydaním Rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania č. k. 645/350/21492/03/Raj, ktoré
sa stalo právoplatným dňom jeho vydania, t. j. dňa 21.03.2003. Daňovú exekučnú výzvu žalobkyňa

prevzala dňa 07.04.2003. Daňové exekučné konanie bolo zastavené Daňovým úradom Trenčín, a to
Rozhodnutím č. 9300502/5/4548932/2014/JanI zo dňa 08.10.2014. Daňový úrad Trenčín žalobkyňu
vyzval výzvou zo dňa 10.10.2013, ktorú žalobkyňa prevzala dňa 17.10.2013, výzvou zo dňa 20.11.2013,
ktorú žalobkyňa prevzala dňa 25.11.2013, výzvou zo dňa 24.09.2018, ktorú žalobkyňa prevzala dňa
28.09.2018, výzvou zo dňa 11.12.2018, ktorú žalobkyňa prevzala dňa 17.12.2018. Žalovaný poukázal

na ustanovenie § 69 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov. Nakoľko nedoplatky vznikli v roku 2001 a 2002 posledným dňom 6
ročnej lehoty pre nedoplatky vzniknuté v roku 2001 bol deň 31.12.2007 a pre nedoplatky vzniknuté
v roku 2002 deň 31.12.2008. Na základe výkazu daňových nedoplatkov začal v roku 2003 Daňový
úrad Trenčín daňové exekučné konanie, ktoré bolo ukončené v roku 2014. Nakoľko boli výzvy podľa

§ 80 zákona č. 563/2009 Z. z. daňovému subjektu doručené už v roku 2013, nová 6 ročná premlčacia
doba začala plynúť až po ukončení daňového exekučného konania v roku 2014 a neuplynula skôr,
ako bola v roku 2018 Daňovým úradom Trenčín daňovému subjektu opäť doručená výzva podľa §
80 zákona č. 563/2009 Z. z. Na základe poslednej výzvy doručenej žalobkyni v roku 2018 začala od
01.01.2019 plynúť ďalšia 6 ročná premlčacia doba, ktorá v nadväznosti na § 9 zákona č. 67/2020 Z. z. o

niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID-19 neuplynie skôr ako 22.07.2025. Okrem vyššie uvedených skutočností sa
na daňové nedoplatky, ktoré vznikli do 01.01.2003 vzťahuje § 69 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v
nasledujúcom znení: „Ak je nedoplatok zabezpečený záložným právom na nehnuteľnostiach zápisom
v príslušnej evidencii, nemôže sa do tridsiatich rokov po tomto zápise proti uplatneniu takto získaného

práva namietať premlčanie nedoplatku“. V zmysle § 165 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. „právne úkony a
ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované“. Záložné právo
Daňového úradu Trenčín zriadené Rozhodnutím o určení záložného práva č. k. 645/2300/99044/02/
Raj zo dňa 08.08.2002 zabezpečujúce daňové nedoplatky z roku 2001 a 2002, bolo na LV č. 6337,
v časti C „Ťarchy“ zapísané v roku 2002, 30 ročná lehota preto neuplynie skôr, ako v roku 2032.

Žalovaný začal s výkonom záložného práva, ktorým boli zabezpečené daňové nedoplatky, ktoré v
zmysle § 84 ods. 1 písm. e) a § 85 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. v nadväznosti na ustanovenie §
9 zákona č. 67/2020 Z. z. zaniknú v časti 8 844,10 eur dňa 23.07.2022. Žalobkyňa podala návrh na
vydanie neodkladného opatrenia a následne súd žalovanému uložil, aby sa zdržal výkonu záložného
práva v okamihu, kedy bolo zrejmé, že sa dražba do uplynutia tejto lehoty uskutoční. Z obsahu návrhu

žalobkyne mal žalovaný za to, že svoj nárok žalobkyňa dostatočne nepreukázala, nakoľko neuviedla
všetky rozhodujúce skutočnosti a nepredložila súdu potrebné dôkazy. Žalovaný zároveň považuje právo
na vymáhanie daňového nedoplatku v nadväznosti na ním predložené dôkazy za nepremlčané. Nakoľko
námietku premlčania práva vymáhať daňový nedoplatok nemožno posúdiť len na základe vedomosti o
čase vzniku daňového nedoplatku tak, ako je to napr. pri premlčaní podľa § 110 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, a žalobkyňa aj napriek tomu v návrhu neuviedla všetky skutočnosti, ktoré jej boli známe,
a ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie plynutia premlčacej lehoty, žalovaný nepovažuje podmienku
nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúcu v potrebe bezodkladne upraviť pomery medzi stranami
za splnenú a odôvodnenie výroku napadnutého uznesenia za presvedčivé, a to najmä s ohľadom napostup súdu daný ustanovením § 329 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd rozhodol bez výsluchu a vyjadrenia
strán. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť

z nasledovných dôvodov:

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia založil na tom právnom
závere, že žalobkyňa osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi stranami konania a preukázala aj to,
že tento právny vzťah si vyžaduje dočasnú úpravu formou neodkladného opatrenia. Z predložených listín
mal súd za osvedčené, že na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne bolo zriadené záložné

právo rozhodnutím o určení záložného práva č. 645/2300/99044/02RAJ zo dňa 08.08.2002 a žalovaný
oznámením zo dňa 11.04.2022 oznámil žalobkyni, že pristupuje k výkonu záložného práva. Žalobkyňa
vzniesla námietku premlčania výkonu záložného práva, pričom žalovaný naďalej pokračuje vo výkone
záložného práva. Súd mal za to, že výkon záložného práva je sporný, a preto rozhodol tak, že nariadil
neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti
rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania
nároku, resp. podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku je
možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov
alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie

rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa
navrhovateľ domáha.

10. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami,
ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým,
že strany nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie.
Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne

na navrhovateľovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky
náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba
na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. 13 nachádzajúcom sa na 6.
poschodí bytového domu súp. č. 2450 postaveného na parcele registra C parc. č. 2237/22, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 502 m2 a spoluvlastníčkou podielu na spoločných častiach a zariadeniach
domu a spoluvlastníčkou podielu na pozemku - parcela registra C par. č. 2237/22, zastavaná plocha a

nádvorie,zapísanýchnalistevlastníctvač.06337.KtýmtonehnuteľnostiambolorozhodnutímDaňového
úradu Trenčín č. 645/2300/99044/02RAJ zo dňa 08.08.2002 zriadené záložné právo na zabezpečenie
daňového nedoplatku vo výške 17 267,93 eur. Oznámením o začatí výkonu záložného práva formou
dobrovoľnej dražby zo dňa 11.04.2022 oznámil žalovaný, že mu boli postúpené Finančným riaditeľstvomSR daňové pohľadávky a ako záložný veriteľ začal s výkonom záložného práva za účelom uspokojenia
pohľadávok z daňových nedoplatkov vo výške 17 267,93 eur.

12. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti
žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa osvedčila existenciu právneho
vzťahu so žalovaným, ktorý sa postúpením daňových pohľadávok stal záložným veriteľom, ako aj
to, že žalovaný žalobkyni oznámil začatie výkonu záložného práva dňa 11.04.2022, a teda, že

žalovaný pokračuje vo výkone záložného práva prostredníctvom dražobnej spoločnosti. Žalobkyňa
namietala premlčanie výkonu záložného práva. Podľa žalobkyne žalovaný mohol pristúpiť k výkonu
záložného práva už 09.08.2002, čo však neurobil. Poukázala na ustanovenie § 408 Obchodného
zákonníka, obmedzenie premlčacej doby v obchodnoprávnych vzťahoch, a to uplynutím desiatich
rokoch. Žalobkyňa ďalej poukázala aj na ustanovenia § 85 ods. 1, ods. 4 Daňového poriadku o premlčaní
daňového nedoplatku.

13. Odvolací súd má za to, že pre účely nariadenia neodkladného opatrenia ako sa domáhala žalobkyňa,
nestačilo len osvedčiť právny vzťah so žalovaným a skutočnosť, že žalovaný už pristúpil k výkonu
záložného práva. Bolo potrebné osvedčiť také skutočnosti, ktoré by spochybnili zákonnosť výkonu
záložného práva žalovaným ako záložným veriteľom. Takouto skutočnosťou môže byť aj premlčanie

záložného práva, ako namietala žalobkyňa v podanom návrhu. Konanie o nariadení neodkladného
opatreniavšakniejespojenésvykonávanímdôkazovvrozsahuakovprípadekonaniavovecisamej.Iba
samotné poukázanie na premlčanie záložného práva s odkazom na ustanovenia o premlčaní právneho
predpisu, ktorý ani nie je možné aplikovať (pozn. Obchodný zákonník), bez potrebnej špecifikácie
skutkových okolností nie je osvedčením potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov a osvedčením,

že by zo strany žalovaného dochádzalo k výkonu záložného práva v rozpore so zákonom. Komplexne
posúdiť otázku, či došlo v konkrétnom prípade k premlčaniu práva a k jeho právnym následkom
vyplývajúcimzozákona,jespojenéažskonanímvovecisamej.Odvolacísúdvtejtosúvislostipoukazuje
na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 307/2020 z 23. júna 2020.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa dostatočne neosvedčila také skutočnosti, pre ktoré
by súd mohol urobiť aspoň predbežný záver o tom, že záložné právo je premlčané. Žalobkyňa v
otázke premlčania záložného práva poukazovala na ustanovenie § 408 Obchodného zákonníka bez
toho, aby bližšie tvrdené skutočnosti konkretizovala. Nebolo tak zrejmé, z akého dôvodu je potrebné
aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Zabezpečená pohľadávka žalovaného predstavuje

daňové nedoplatky a penále z daňových nedoplatkov, t. j. pohľadávku vzniknutú na základe predpisov
verejného práva a nie podľa predpisov súkromného práva, ktorým je aj Obchodný zákonník. S
účinnosťou od 01.01.2012 správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré
im vzniknú v súvislosti so správou daní, upravuje zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“). Podľa § 165 ods.

1 Daňového poriadku právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto
zákona,zostávajúzachované.Uvedenýzákonobsahuješpeciálnuúpravuvznikudaňovýchnedoplatkov,
splatnosti daňových pohľadávok a ich premlčania a osobitnú úpravu daňového záložného práva. Daňový
poriadok má povahu procesného predpisu, no daňové záložné právo má bezpochyby svoj základ v
hmotnom práve, teda v Občianskom zákonníku, pričom Daňový poriadok upravuje komplexne záložné

právonaúčelyzabezpečeniadaňovéhonedoplatkuatiežodkazujenaaplikáciuhmotnoprávnychnoriem
Občianskeho zákonníka, a to najmä § 151a až § 151md Občianskeho zákonníka. Daňový poriadok
neupravuje premlčanie záložného práva. Skutočnosť, že daňové nedoplatky vznikli v čase, keď bola
žalobkyňapodnikateľkou,ešteneznamená,ženatietovzťahyjepotrebnéaplikovaťObchodnýzákonník,
ako tvrdila žalobkyňa. Žalobkyňa žiadne iné relevantné skutkové tvrdenia (okrem toho, že k premlčaniu

výkonu záložného práva došlo podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka), ktoré by osvedčovali
premlčanie výkonu záložného práva, neuvádzala.

15. Žalobkyňa poukázala na ustanovenia § 85 ods. 1 a ods. 4 Daňového poriadku. Tieto upravujú
premlčanie, avšak nie daňového záložného práva, ale daňových nedoplatkov. Daňové nedoplatky

v predmetnej veci predstavujú pohľadávku, ktorá bola zabezpečená daňovým záložným právom.
Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka. Premlčanie daňových nedoplatkov preto samotné má vplyv na plynutie premlčacej doby
záložného práva tak, že aj v prípade, ak je už záložné právo premlčané, ale nie je premlčaná záložnýmprávom zabezpečená pohľadávka, je potrebné posudzovať záložné právo akoby k jeho premlčaniu
nedošlo. Opačná situácia je taká, ak už došlo k premlčaniu zabezpečenej pohľadávky. V takom
prípade je posúdenie premlčania záložného práva samostatné bez toho, aby na premlčaciu dobu malo

vplyv premlčanie zabezpečenej pohľadávky. Inými slovami, ak žalobkyňa poukázala na premlčanie
zabezpečenej pohľadávky (správne podľa Daňového poriadku), táto skutočnosť (ak by aj k premlčaniu
skutočne došlo) nemá vplyv na posúdenie premlčania záložného práva a ani na existenciu záložného
práva, nakoľko premlčanie nie je zánikom práva. Tvrdením o premlčaní daňových nedoplatkov preto
nemohlo dôjsť k osvedčeniu toho, že by výkon záložného práva z tohto dôvodu nebol prípustný. Okrem

toho žalobkyňa opomenula druhú vetu ustanovenia § 85 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorej, ak
správca dane v lehote podľa prvej vety (šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový
nedoplatok vznikol) doručí daňovému subjektu výzvu podľa § 80, začína plynúť nová premlčacia lehota
po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená. Žalobkyňa netvrdila, že by jej také výzvy
doručené neboli. Naopak, túto skutočnosť tvrdil žalovaný, pričom zároveň v odvolacom konaní skutočne
ním tvrdené výzvy, na základe ktorých došlo k plynutiu novej premlčacej lehoty podľa vyššie uvedeného

ustanovenia, predložil. Ako už však bolo uvedené a odvolací súd to znovu pripomína, komplexne posúdiť
premlčanie je možné len v konaní vo veci samej.

16. Záložné právo podľa § 151md ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka zaniká zánikom zabezpečenej
pohľadávky. Daňový nedoplatok zaniká podľa § 84 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku dňom

nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok. Zánik práva vymáhať daňový nedoplatok
podľa § 85 ods. 4 Daňového poriadku nastáva po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom
daňový nedoplatok vznikol. Žalobkyňa v návrhu namietala aj zánik práva vymáhať daňový nedoplatok.
Posledný daňový nedoplatok vznikol 26.07.2002. V zmysle uvedeného ustanovenia zánik práva
vymáhať daňový nedoplatok nastáva 01.01.2023 a dňom nasledujúcim zaniká aj daňový nedoplatok

a tým teda aj zabezpečená pohľadávka a podľa § 151md ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka aj
záložné právo. Ako však bolo uvedené, táto skutočnosť, t. j. zánik práva vymáhať daňový nedoplatok
ešte nenastala, a preto ani toto tvrdenie neosvedčovalo dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia.

17. Nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa dostatočne neosvedčila skutočnosti, pre ktoré by
bola spochybnená zákonnosť výkonu záložného práva žalovaným ako záložným veriteľom, a to najmä
osvedčením, že došlo k premlčaniu záložného práva, či k zániku daňových nedoplatkov podľa Daňového
poriadku, odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh; § 428 CSP).