Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 11, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/406/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7502898860
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7502898860.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcov 1. F. L., B. V. B. XXX, X. F. L., B. V.
B. XXX, zastúpení JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kováčska č. 32, proti
žalovanej Obci Buzica, so sídlom v Buzici, zastúpenej JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom
v Košiciach, Mlynárska 19, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Košice - okolie zo dňa 05. 06. 2018 č.k. 7C/293/2002-410 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalobcovia sú povinní nahradiť žalovanej trovy konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie nahradil prejav vôle žalovanej ako predávajúcej uzatvoriť
zmluvu o prevode vlastníctva bytu so žalobcami ako kupujúcimi, a to bytu č. X nachádzajúceho sa v
bytovom dome súp. č. XXX v obci B. v podiele 1832/10000, spolu s pozemkom parc. č. XXX o výmere
152m v podiele 1832/10000 a v podiele 1832/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu. Zároveň žalobcom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalovanej náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu taktiež 100 %.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o žalobnom návrhu žalobcov na nahradenie prejavu
vôle žalovanej ohľadom uzatvorenia hore uvedenej kúpnej zmluvy.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobcovia písomnými žiadosťami zo
dňa 21. 07. 1997 a 24. 01. 2000 ako nájomcovia požiadali žalovanú o odkúpenie nimi hore uvedeného
užívaného bytu podľa § 31 zák. č. 182/1993 Z.z. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalovaná listom zo dňa

24. 02. 2000 oznámila žalobcom, že jej žiadosti nie je možné vyhovieť, pretože obecné zastupiteľstvo
už v roku 1993 prijalo všeobecné záväzné nariadenie, ktorým boli ustanovené podmienky predaja bytov
a uvedený byt bol vyňatý z predaja, o čom boli informovaní už aj listom zo dňa 13. 08. 1997. Obecné
zastupiteľstvo všeobecne záväzným nariadením obce B. zo dňa 15. 11. 1993 na svojom zasadnutí podľa
§ 31 zák. č. 182/1993 Z.z. ponechala okrem iných bytov vo svojom vlastníctve až školskú bytovku č.
súp. XXX nachádzajúce a na parcele 483 v obci Buzica, v ktorej bol aj byt žalobcov. Vo všeobecnom
záväznom nariadení bolo uvedené, že toto nadobúda účinnosť dňom 16. 11. 1993. Okresný prokurátor

Košice - okolie upozornením zo dňa 03. 09. 2003 oznámil žalovanej, že došlo k porušeniu § 6 ods. 3 zák.
č. 369/1990 Zb., ako vo všeobecnom záväznom nariadení bola určená účinnosť v rozpore so zákonom.
Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že na základe upozornenia prokurátora žalovaná všeobecné záväzné
nariadenie zo dňa 15. 11. 1993 vyvesila na úradnej tabuli dňa 03. 10. 2003 a zvesila 20. 10. 2003.4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní, najmä výsluchom účastníkov, svedka a
listinami dospel k záveru, že nárok žalobcov je dôvodný. Podľa názoru súdu nad všetky pochybnosti

bolo v konaní preukázané, že žalovaná nevedela počas celého súdneho sporu predložiť originál
všeobecného záväzného nariadenia z roku 1993, ktorým by bolo nepochybné zistenie, či, kedy, po akú
dobu bolo na úradnej tabuli vyvesené a kedy zvesené po tom, ako bolo prijaté. Mal za to, že v tomto
rozsahu žalovaná neuniesla svoje dôkazné bremeno a reálne k tomu došlo až v roku 2003 a teda v
období od roku 1993 do roku 2003 všeobecné záväzné nariadenie z 15. 11. 1993 účinnosť nenadobudlo.

Podľa názoru súdu nedostatok dôkazu v podobe originálu všeobecného záväzné nariadenia, ktoré malo
byť podľa tvrdení žalovanej vyvesené po dobu 15 dní ešte v roku 1993, nemohol zhojiť, poprípade zvrátiť
ani výsluch navrhnutej svedkyne A. A. a ani bývalého starostu D. K.Ö.J.Ö.A., a preto súd navrhnutý
dôkazichvýsluchomnevykonal.Zuvedenéhosúdvyvodil,žedokazovanímnadvšetky pochybnostíbolo
preukázané, že sporný byt nebol vyňatý z prevodu vlastníctva podľa § 31 zák. č. 182/1993 Z.z. a rovnako
mal za preukázané, že z celkového počtu 5 bytov aj za situácie, že boli prenajaté všetky byty, požiadali

o prevod traja nájomcovia, ktorí minimálne v období od podania žiadosti o prevod dňa 21. 07. 1997 až
do uplynutia dvojročnej lehoty na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva k bytu, t.j. do dňa 21. 07. 1999
boli všetci traja žiadatelia stále i nájomcami. Súd teda uzatvoril, že žalobcovia ku dňu 21. 07. 199 spĺňali
podmienky na prevod vlastníctva bytu. Ďalej mal za preukázané, že v období od postavenia domu až do
roku 2001, t.j. ani v čase, keď uplynula dvojročná lehota na uzavretie zmluvy o prevod vlastníctva bytu sa

obytobytnéhodomukudňu21.07.199ničím,t.j.žiadnymiinvestíciaminezhodnotil.Ohľadomvznesenej
námietky premlčania súd uviedol, že žalobcami uplatnený nárok nemožno považovať za premlčaný a v
tejto súvislosti poukázal aj na zhodný názor Najvyššieho súdu SR, z ktorého vyplýva, že nájomcovi bytu,
ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu
bytu do vlastníctva nedošlo v lehote podľa zákona, ak nájomca svoju žiadosť o prevod vlastníctva bytu

písomne nevzal späť. Bol teda toho názoru, že uvedené právo žalobcov premlčaniu nepodlieha. Uzavrel
teda, že žalobcom vznikol na základe žiadosti zo dňa 21. 07. 1997 nárok na prevod užívaného bytu,
bola naplnená podmienky minimálneho kvóra 50 % nájomného bytu, ku dňu uplynutia dvojročnej lehoty
nebolivloženéžiadnezhodnocovacieinvestícieanároknemožnopovažovaťzapremlčaný.Zuvedených
dôvodov preto návrh žalobcov vyhovel.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého úspešným
žalobcom vznikol nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a žalovanej vzhľadom na jej úspech
v odvolacom konaní vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.

6.Protitomutorozsudkupodalavčasodvolaniežalovaná.Žiadala,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudok
zmenil a žalobu zamietol. V odvolaní uviedla, že rozsudok súdu nepovažuje za správny a zákonný a
bol vydaný bez dostatočného zistenia skutkového stavu, ale predovšetkým súd nesprávne aplikoval
právne predpisy na posúdenie nároku žalobcov. Podľa jej názoru súd sa dopustil závažného pochybenia
pri zisťovaní skutkového stavu, ak odmietol doplniť dokazovanie na posúdenie platnosti a účinnosti

všeobecného záväzného nariadenia obce z 15. 11. 1993, ktorým predmetné byty boli vyňaté z prevodu.
Za podstatné považovala výpovede svedkov, a to bývalého starostu a pracovníčky, ktorá všeobecné
záväzné nariadenie na tabuli vyvesila aj zvesila. Jednoznačne zotrváva a považuje za preukázané,
že všeobecné záväzné nariadenie z 15. 11. 1993 bolo vyvesené v súlade s § 6 ods. 3 zákona o
obecnom zriadení na dobu 15 dní na úradnej tabuli a nadobudlo účinnosť 15. deň po vyvesení, bez

ohľadu, že účinnosť bola nesprávne vo všeobecnom záväznom nariadení uvedená na deň 16. 11. 1993.
Dôkazom vyvesenia a zvesenia konkrétneho všeobecného záväzného nariadenia na úradnej tabuli ak z
nejakých dôvodov (napr. straty) nemožno toto preukázať na doložke - poznámke prvopisu všeobecného
záväzného nariadenia možno preukázať aj inými dôkazmi, a to záznamom v knihe o vyvesení a zvesení,
ale aj výsluchom svedkov starostu obce a pracovníčky, ktorá všeobecné záväzné nariadenie vyvesila a

zvesila a na origináli prvopisu toto aj skutočne vyznačili. Námietky žalobcov v konaní nemohli spochybniť
platnosť a účinnosť všeobecného záväzného nariadenia a boli odstránené výsluchom svedkov v konaní
11C/167/2002 a to vtedajšieho starostu a svedkyne A. A.. Obaja svedkovia jednoznačne potvrdili, že
došlo k vyveseniu tohto všeobecného záväzného nariadenia na úradnej tabuli obce a k jeho zveseniu a
svedkyňa podrobne popísala vyvesenie a zvesenie. Bez právneho významu považuje pokyn prokurátora

na vyvesenie všeobecného záväzného nariadenia v roku 2003. Nesprávne právne posúdenie žalovaná
považuje to, ak súd nezohľadnil a nerozhodoval o nároku žalobcov s právnym stavom ku dňu podania
žiadosti, t.j. k 21. 07. 1997. K uvedenému dátumu bol predmetný byt vyňatý z prevodu vlastníctva na
základe všeobecného záväzného nariadenia obce z 15. 11. 2003. Ak žalobcovia uplatnili žiadosťou zodňa 21. 07. 1997 nárok na prevod bytu, takýto nárok im nevznikol, nemohla preto jej plynúť dvojročná
lehota na splnenie povinnosti na prevod bytu. Nárok žalobcom nevznikol nielen na prevod bytu, ale ani
na prevod pozemku pod bytovkou, ktorý nadobudla až v roku 2004. Nepopiera správnosť stanoviska

odvolacích súdov. Preukazuje však, že sa stále týkali skúmania podmienok výlučne ku dňu žiadosti
zo dňa 24. 01. 2000, teda stavu po novele od 01. 06. 1998, ktoré zrušilo možnosť obci vyčleňovať
sociálne byty a vylučovať ich z prevodu a uložila obciam upraviť svoje všeobecné záväzné nariadenia.
Po uvedenej novele obec nemá povinnosť byty prevádzať. Avšak pri domoch, z ktorých byty boli vyňaté
z prevodu vlastníctva podľa § 31. Obce, ktoré prijali všeobecné záväzné nariadenia do 01. 06. 1998

podľa § 31 zák. č. 182/1993 Z.z. sú platné, avšak od 01. 06. 1998 musia postupovať v zmysle § 31a a
zladiť všeobecné záväzné nariadenia vydané podľa § 31 s týmto zákonom v zákonnej lehote.

7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel
k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že je minimálne daný žalovanou uvádzaný odvolací
dôvod spočívajúci v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností
(§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.) ak súd prvej inštancie za účelom zistenia rozhodujúcej skutočnosti -
nadobudnutia účinnosti Všeobecného záväzného nariadenia zo dňa 15. 11. 1993 nevykonal žalovanou

navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkov D. K.Ö.J.Ö.A. T. A. A..

9. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nevykonal žalovanou navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcej skutočnosti považoval odvolací súd za potrebné doplniť dokazovanie vykonaním ďalších
dôkazov navrhnutých žalovanou na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa § 385 ods. 1 v spojení

s § 384 ods. 2 C.s.p.

10.ŽalovanápočasodvolaciehokonaniaprostredníctvomsvojhozástupcuJUDr.TiboraSásfaiazotrvala
na dôvodoch podaného odvolania. Má za to, že došlo k vyňatiu žalobcami uplatneného bytu z jej
povinnostibytodpredaťatonazákladeVšeobecnéhozáväznénariadeniazodňa15.11.1993,ktorébolo

vydané v zmysle vtedy platného a účinného zákona. Poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie v
konaní odmietol vykonať dokazovanie ňou navrhnutých svedkov, a to bývalého starostu D. K.Ö.J.Ö.A. a
bývalej zamestnankyne A. A., ktorí ňou tvrdenú skutočnosť ohľadom účinnosti Všeobecného záväzného
nariadenia môžu potvrdiť.

11. Rovnako aj žalobcovia počas odvolacieho konania prostredníctvom právnej zástupkyne JUDr.
Aleny Zadákovej zotrvali na svojich doterajších tvrdeniach a vyjadreniach v konaní pred súdom prvej
inštancie. Vo vzťahu k tvrdenej námietke ohľadom Všeobecného záväzného nariadenia považujú právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie za správne, ak preskúmaval platnosť, resp. neplatnosť sporného
Všeobecného záväzného nariadenia. Majú za to, že pokiaľ vo Všeobecnom záväznom nariadení bol

uvedený deň právoplatnosti, a to deň po jeho napísaní, t. zn. 16. 11. 1993, uvedené Všeobecné záväzné
nariadenie nebolo vyvesené a teda nemohlo nadobudnúť ani účinnosť.

12. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní sa nepodarilo zabezpečiť originál Všeobecného záväzného
nariadenia žalovanej zo dňa 15. 11. 1993, preukazujúci jeho účinnosť, považoval odvolací súd

za dôvodný návrh žalovanej na vykonanie dokazovania ohľadom zistenia tejto právnej významnej
skutočnosti navrhnutými svedkami D. K.Ö.J.Ö.A. T. A. A.. Za tým účelom bol vykonaný výsluch svedkyne
A. A. a oboznámená s vedecká výpoveď D. K.Ö.J.Ö.A..

13. Svedkyňa Katarína Kráľová pri výsluchu na odvolacom pojednávaní uviedla, že u žalovanej

pracovala ako administratívna pracovníčka a pred tromi rokmi odišla do dôchodku. Postup pri
vydávaní Všeobecných záväzných nariadení popísala tak, že pokiaľ Všeobecné záväzné nariadenie
bolo schválené, toto bolo vyvesené a po určitej lehote aj zvesené. Určite sa pamätala na to, že po
tom, čo bolo Všeobecné záväzné nariadenie vyvesené, bolo zvesené po zákonnej 15 - dňovej lehote.
Všeobecné záväzné nariadenie bolo vyvesené na tabuli pri nákupnom stredisku v obci, avšak už na

presný obsah sporného Všeobecného záväzného nariadenia sa nepamätá. Ďalej svedkyňa uviedla,
že dátum, kedy bolo Všeobecné záväzné nariadenie vyvesené a zvesené vyznačovala na origináli
Všeobecného záväzného nariadenia, čo aj podpísala. Pri dátume na Všeobecnom záväznom nariadení
uviedla svoj podpis a vzhľadom na to, že nebolo veľké množstvo Všeobecných záväzných nariadení, takz tohto dôvodu sa neviedla ani ich osobitná evidencia. Tieto sa ukladali bežne v skrini na obecnom úrade.
Svedkyňa ďalej potvrdila, že v roku 2003 bolo opätovne predmetné Všeobecné záväzné nariadenie
vyvesené.

14. Vzhľadom na to, že medzičasom došlo k úmrtiu svedka D. K.Ö., bývalého starostu žalovanej,
bola jeho výpoveď, ktorú svedok urobil v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/167/2002 na pojednávaní
konanom dňa 04. 06. 2012 prečítaná. Z jeho výpovede je zrejmé, že starostom obce B. bol od roku
1991 do roku 1999. Po nahliadnutí do Všeobecného záväzného nariadenia zo dňa 15. 11. 1993 uviedol,

že išlo o Všeobecné záväzné nariadenie, ktoré bolo prijaté Obecným zastupiteľstvom a odsúhlasené,
že byty nebudú odpredávané, pretože sa použijú pre učiteľov, ktorí dochádzali z Moldavy, Košíc a
iných miest. Toto Všeobecné záväzné nariadenie bolo vyvesené na tabuli vo vestibule obecného
úradu. Vyvesenie a zvesenie vykonávala zamestnankyňa Katarína Kráľová. Pracovníčka obecného
úradu Všeobecné záväzné nariadenie vyvesila na obecnú tabuľu a bolo vyvesené, nevie, presne si
nepamätá,15dníapotomhozvesila.Nevedelzodpovedaťnaotázku,čisaniekdezaznačilovyveseniea

zvesenie Všeobecného záväzného nariadenia, ale podľa jeho názoru by sa to museli spýtať pracovníčky
obecnéhoúradu.Nevedelaniuviesť,kdebysamoholnachádzaťorigináltohtoVšeobecnéhozáväzného
nariadenia so zápisom. Na sporné Všeobecné záväzné nariadenie sa pamätal z dôvodu, že je na ňom
jeho podpis. Nevedel teda uviesť, kedy bolo Všeobecné záväzné nariadenie vyvesené a zvesené, lebo
podľa jeho názoru to robila pracovníčka. Ďalej svedok uviedol, že na obecnom úrade pečiatku vyvesené

a zvesené nemali. Vyznačovalo sa to len rukou a to patrilo do právomoci pracovníčky.

15. Po vykonanom dokazovaní žalobcovia prostredníctvom právnej zástupkyne namietali rozpor vo
výpovedi bývalého starostu a svedkyne, a to vo vzťahu k odlišnosti vyvesovania Všeobecného
záväzného nariadenia ak starosta tvrdil, že sa vyvesovalo na úradnej tabuli vo vestibule obecného úradu

a zamestnankyňa tvrdila, že to malo byť výslovne vonku pri autobusovej zastávke. Všeobecné záväzné
nariadenie považujú naďalej za neúčinné, ak účinnosť v ňom bola uvedená 16. 11. 1993.

16. Žalovaná prostredníctvom zástupcu po vykonanom dokazovaní uviedla, že vo vzťahu k prečítaniu
svedeckých výpovedí tieto nepovažuje za rozporné a to z toho dôvodu, že naozaj prax bola taká, že

najprv obecná tabuľa bola v roku 1993 pred kultúrnym domom pri autobusovej zastávke, ale neskôr už
bola v priestoroch obecného úradu. Nikdy neboli súčasne dve tabule.

17. V prejednávanej veci žalobcovia sa podaným žalobným návrhom domáhali nahradenia prejavu vôle
žalovanej ako predávajúcej pri uzatvorení zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. X, nachádzajúceho sa v

bytovom dome súp. č. XXX V. H. B. spolu s pozemkom parcelou č. XXX, kat. územia B. a podielom na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXX za kúpnu cenu 899,18 eura. Medzi
účastníkmi bola sporná skutočnosť, či žalovanej vznikla povinnosť so žalobcami ako nájomcami uzavrieť
zmluvu o prevode vlastníctva bytu vzhľadom na spornosť účinnosti Všeobecného záväzného nariadenia
žalovanej obce zo dňa 15. 11. 1993.

18. Súd prvej inštancie záver o tom, že Všeobecné záväzné nariadenie nenadobudlo účinnosť urobil
na základe „zistenia“, že žalovaná nepredložila originál tohto Všeobecného záväzného nariadenia. Súd
mal teda za to, že v tomto rozsahu žalovaná neuniesla svoje dôkazné bremeno. Uvedený záver súdu
prvej inštancie však nemožno považovať za správny.

19. Záver o tom, že účastník neuniesol dôkazné bremeno možno urobiť len vtedy, ak súd riadne a úplne
vykoná všetky dôkazy, ktoré účastník označil na preukázanie svojho tvrdenia. Účastníkom označený
dôkaz súd nevykoná iba v prípade, ak jeho prostredníctvom nepochybne nemožno preukázať pre vec
rozhodnú skutočnosť, napr. preto, že označí dôkazy zjavne nespôsobilé preukázať tvrdenú skutočnosť

alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci bezvýznamná. Ak
súd prvej inštancie v prejednávanej veci odmietol vykonať ohľadom zistenia rozhodujúcej skutočnosti
- nadobudnutia účinnosti Všeobecného záväzného nariadenia, žalovanou označené dôkazy, a to
výsluchom svedkov, jeho záver po neunesení dôkazného bremena nemožno považovať za správny.

20. Je tomu tak preto, že žalovanou označené dôkazy výsluchom svedkov ohľadom zistenia
nadobudnutiaúčinnostiVšeobecnéhozáväznéhonariadenianemožnopovažovaťzazjavnenespôsobilépreukázať ňou tvrdenú skutočnosť a nie sú ani podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci
bezvýznamné.

21. Úvahy súdu o neunesení dôkazného bremena treba považovať za nesprávne aj z toho dôvodu, že
účinnosť Všeobecného záväzného nariadenia síce sa preukazuje predložením originálu Všeobecného
záväzného nariadenia, ale túto možno preukázať aj na základe iných dôkazov, než samotným originálom
Všeobecného záväzného nariadenia, pretože ako je zrejmé za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže
prispieť k objasneniu veci a jedným z dôkazných prostriedkov je aj výsluch svedka (§ 187 C.s.p.).

22. Podľa § 29a ods. 1 zák. č.182/1993 Z.z. obec je povinná s nájomcom bytu uzavrieť zmluvu o prevode
vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto
zákona v dome, v ktorom požiada o prevod vlastníctva najmenej 50 % nájomcov bytov. Túto povinnosť
obec nemá pri domoch, v ktorých boli byty vyňaté z prevodu vlastníctva podľa § 31.

23. Podľa § 31 zák. č. 182/1993 Z.z. obec ustanoví Všeobecne záväzným nariadením podiel bytov, ktoré
si ponechalo vo vlastníctve na zabezpečenie bývania pre sociálne slabšie vrstvy svojich obyvateľov.

24. Z citovaného zákonného ustanovenia § 29a je zrejmé, že obec nemá povinnosť s nájomcom bytu
uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu a to pri domoch, v ktorých boli byty vyňaté z prevodu

vlastníctva Všeobecne záväzným nariadením.

25. V prejednávanej veci je nesporné, že obec Všeobecným záväzným nariadením zo dňa 15. 11. 1993
schválila ponechanie bytu žalobcov vo vlastníctve obce. V čl. 7 posledná veta Všeobecného záväzného
nariadenia je uvedené, že Všeobecné záväzné nariadenie nadobúda účinnosť 16. 11. 1993.

26. Podľa § 6 ods. 3 zák. č. 369/1990 Zb. nariadenie sa musí vyhlásiť. Vyhlásenie sa vykoná vyvesením
nariadenia na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní; účinnosť nadobúda 15. dňom od vyvesenia, ak
v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti.

27. Podľa § 6 ods. 4 zák. č. 369/1990 Zb. vyvesenie nariadenia na úradnej tabuli v obci je podmienkou
jeho platnosti; okrem toho sa nariadenie zverejňuje spôsobom v obci obvyklým.

28. Zo sporného Všeobecného záväzného nariadenia vyplýva, že toto malo nadobudnúť účinnosť dňom
16. 11. 1993 i napriek tomu, že bolo prijaté dňa 15. 11. 1993. Podľa názoru odvolacieho súdu samotná

skutočnosť - uvedenie nesprávneho dňa účinnosti Všeobecného záväzného nariadenia v samotnom
VZN nespôsobuje jeho neúčinnosť za predpokladu, ak bolo vyhlásené - vyvesením na úradnej tabuli v
obci najmenej na 15 dní. Inými slovami povedané, pre nadobudnutie účinnosti Všeobecného záväzného
nariadenia nie je rozhodujúce to, aký dátum nadobudnutia účinnosti sa v ňom uvádza, ale rozhodujúce
bude to, či bolo vyhlásené - vyvesením na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní, nakoľko ako

vyplýva z citovaného ust. § 6 ods. 3 účinnosť nadobúda 15. dňom od vyvesenia, ak v ňom nie je
ustanovený neskorší začiatok účinnosti. Uvedenú právnu významnú skutočnosť bolo preto potrebné
zisťovať dokazovaním aj v rámci doplneného dokazovania na odvolacom súde.

29. Z vykonaného dokazovania odvolacím súdom na odvolacom pojednávaní výsluchom s vedkyne A.

A. je zrejmé, že postup žalovanej po schválení Všeobecného záväzného nariadenia bol taký, že toto
bolo vyvesené a zvesené po zákonnej 15 - dňovej lehote. Svedkyňa potvrdila, že dátum, kedy bolo
Všeobecné záväzné nariadenie vyvesené a zvesené vyznačovala na origináli Všeobecného záväzného
nariadenia, čo aj podpísala. Podľa svedkyne Všeobecné záväzné nariadenie bolo vyvesené na tabuli
pri nákupnom stredisku v obci.

30. Rovnako svedok D. K.Ö. vo svojej výpovedi v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/167/2002 potvrdil,
že Všeobecné záväzné nariadenie zo dňa 15. 11. 1993, ktorým obecné zastupiteľstvo odsúhlasilo
ponechanie bytov vo vlastníctve obce, bolo vyvesené na tabuli vo vestibule obecného úradu, ktorého
vyvesenie a zvesenie vykonávala zamestnankyňa A. A.. Na toto Všeobecné záväzné nariadenie sa

pamätal z toho dôvodu, že je na ňom jeho podpis. Kedy došlo k vyveseniu a zveseniu nevedel uviesť,
lebo podľa jeho názoru to robila pracovníčka. Ďalej uviedol, že na obecnom úrade pečiatku vyvesené a
zvesené nemali, vyznačovalo sa to len rukou a patrilo to do právomoci pracovníčky.31. Z uvedených výpovedí bývalého starostu D. K.Ö. a bývalej zamestnankyne žalovanej A. A. zhodne
vyplýva, že došlo k vyveseniu aj zveseniu sporného Všeobecného záväzného nariadenia, pričom
svedkyňa potvrdila, že k zveseniu došlo po uplynutí 15 - dňovej lehoty. Ich výpovede sú teda zhodné

v tom, že došlo k vyveseniu i zveseniu Všeobecného záväzného nariadenia na úradnej tabuli v obci, i
keď ich výpovede sa rozchádzali v tom, či k vyveseniu Všeobecného záväzného nariadenia došlo na
úradnej tabuli, ktorá sa mala nachádzať podľa starostu vo vestibule obecného úradu a podľa svedkyne
pri nákupnom stredisku v obci. Uvedený rozpor v ich výpovediach ohľadom miesta vyvesenia nemožno
považovať za podstatný vzhľadom na to, že v obci podľa tvrdenia žalovanej strany neboli súčasne dve

tabule, čo žalujúca strana ani nespochybňovala.

32. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodujúce pre posúdenie výpovedí uvedených svedkov je to,
že svedkovia zhodne potvrdili, že Všeobecné záväzné nariadenia obce boli v minulosti vyhlasované -
vyvesením na úradnej tabuli v obci, ako aj ich zhodné tvrdenie v tom, že dátum vyvesenia a zvesenia
Všeobecného záväzného nariadenia na origináli zdokumentovala zamestnankyňa A. A..

33. Je teda nesporné, že v minulosti žalovaná obec prijaté Všeobecné záväzné nariadenia vyhlasovala
- vyvesovaním na úradnej tabuli v obci, o čom zamestnankyňa urobila na origináli Vše obecného
záväzného nariadenia záznam.

34. Za takejto situácie je podľa názoru súdu v záujme spravodlivého rozhodovania potreba uplatňovať
všeobecný princíp, že extenzívnym prístupom nemožno spochybňovať, či otvárať záležitosti, ktoré pred
mnohými rokmi založili právne vzťahy. V sporoch, v ktorých časový odstup od rozhodných skutočností
podstatne prekračuje i vydržacie lehoty, je požiadavka dokladať a existenciu právnych úkonov, ku
ktorým pravidelne, resp. obvykle dochádzalo, nepatričný, obdobne ako je tomu (v iných prípadoch)

pri spochybňovaní správnosti správneho rozhodnutia vrátane správnosti postupu správneho orgánu
v konaní, ktoré jeho rozhodnutiu predchádzalo (tu v prípade pochybnosti platí zásada prezumpcie
správnosti správneho aktu).

35. V prejednávanej veci nie je dôvod spochybňovať pravdivosť výpovedi svedkov ohľadom postupu

pri vyhlasovaní Všeobecných záväzných nariadení, a to že tieto boli vyhlasované obvyklým spôsobom
upraveným v citovanom ustanovení § 6 ods. 3 zák. č. 369/1990 Zb.

36. Ak nie je dôvod pochybovať o tom, že sa určité veci pred dlhšou dobou diali obvyklým, či pravidelným
spôsobom, či (úradným) postupom, je tak dôkazné bremeno o tom, že v danom prípade tomu tak nebolo,

na tom, kto to tvrdí.

37. Keďže v prejednávanej veci žalobcovia tvrdili, že v danom prípade žalovaná obec Všeobecné
záväzné nariadenie nevyhlásila spôsobom uvedeným v § 6 ods. 3 zákona o obecnom zriadení,
zaťažovalo ich ohľadom tohto tvrdenia dôkazné bremeno, že v danom prípade tomu tak nebolo a

Všeobecné záväzné nariadenie obvyklým spôsobom vyhlásené žalovanou nebolo.

38. Žalobcovia ohľadom tohto ich tvrdenie nenavrhli v konaní vykonať žiadne dôkazy, preto možno
konštatovať, že z ich strany nedošlo k uneseniu dôkazného bremena.

39.Vzhľadomnauvedenémožnokonštatovať,žeodvolaniežalovanejjedôvodné,nakoľkoVšeobecným
záväzným nariadením zo dňa 15. 11. 1993 došlo k vyňatiu bytu žalobcov z povinnosti žalovanej so
žalobcami ako nájomcami uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, preto odvolací súd postupom
podľa § 388 C.s.p. napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol.

40. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorých právo na náhradu trov konania má úspešný účastník, preto odvolací súd priznal žalovanej
právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

41. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).