Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Sunday, April 24, 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/182/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116201763
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Petríková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:8116201763.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Petríkovej

a členiek senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a Mgr. Renáty Gavalcovej, v spore žalobcu S. K.,
bývajúceho v E., zastúpeného JUDr. Petrom Ličákom, advokátom, so sídlom v Kapušanoch, Záhradná
19/468, proti žalovaným 1/ OTP Banka Slovensko, a. s., so sídlom v Bratislave, Štúrova 5, IČO: 31
318 916, 2/ DUPOS dražobná, spol. s r. o., so sídlom v Trnave, Tamaškovičova 17, IČO: 36 233 935,
zastúpenej advokátskou kanceláriou PETKOV & Co s. r. o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, 3/ S.
I., bývajúcemu vo I. a 4/ Z. S., bývajúcemu v P., o neplatnosť dobrovoľnej dražby, vedenom na Okresnom
súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 11C/174/2016, o dovolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Krajského

súdu v Prešove z 22. augusta 2019 sp. zn. 25Co/61/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 24. júla 2017 č. k.
11C/174/2016-154 určil, že dobrovoľná dražba, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, nachádzajúce sa
v katastrálnom území P., obec P., okres I., Okresný úrad I., kat. odbor, zapísané na LV č. XXX, a to
parcela č. 70, druh: zastavané plochy a nádvoria vo výmere 636 m2, parcela č. 71, druh: zastavané

plochy a nádvoria vo výmere 38 m2, parcela č. 72, druh: záhrady vo výmere 1473 m2 a stavba - rodinný
dom súpisné číslo XXX postavený na parc. č. 70, ktorých vlastníkom bol Z. S., vykonaná spoločnosťou
DUPOS dražobná, spol. s r. o., ako dražobníkom konaná dňa 29. októbra 2015 na adrese Slovenská
19, 080 01 Prešov, Penzión Tavel, na návrh OTP Banka Slovensko, a. s., vydražiteľom predmetu ktorej
sa stal S. I., X., je neplatná. Zároveň rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške
100 %. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ako to vyplýva z dražobného spisu
a oznámenia dražobníka o opakovanej dobrovoľnej dražbe z 01. októbra 2015, toto bolo v súlade

so zákonom doručené súdnemu exekútorovi 05. októbra 2015. Opakovaná dražba bola vykonaná 29.
októbra 2015 a z uvedeného tak mal za to, že 30-dňová lehota uvedená v ustanovení § 151ma ods.
2 Občianskeho zákonníka jednoznačne nebola zachovaná, čo spôsobuje neplatnosť takto vykonanej
dobrovoľnej dražby. Čo sa však týka námietky žalobcu, že mu neboli doručované písomnosti, túto súd
prvej inštancie považoval za nedôvodnú. Uviedol, že žalobca ako fyzická osoba nevystupoval v pozícii
záložného veriteľa, ktorý bol zapísaný na liste vlastníctva. V jeho prípade došlo počas exekúcie, ktorú on
inicioval za účelom splnenia jeho pohľadávky súdnym exekútorom JUDr. Ľudovítom Gajdošom zriadené

exekučné záložné právo a povinnosťou bolo doručovať všetky písomnosti súdnemu exekútorovi a nie
žalobcovi.Súdprvejinštancietaktiežpoukázal,ževdoručenomdražobnomspisesúdusanenachádzalo
žiadne oznámenie záložného veriteľa vykonávajúceho záložné právo o začatí výkonu záložného práva
všetkým záložným veriteľom v zmysle ustanovení § 151ma ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ideo ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom súd prvej inštancie uviedol, že nie je oprávnený
posudzovať závery znaleckého dokazovania v súdnom konaní, námietky bolo možné vzniesť v priebehu
výkonu záložného práva a súd nie je ani spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej

správnosti. Ďalej uviedol, že žalobca namietal ako ďalší dôvod neplatnosti dražby tú skutočnosť, že
žalovaný 4/ mal v predmete dražby trvalý pobyt, a teda v zmysle § 16 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách (ďalej len „ZoDD“) najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty
predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. V zmysle znaleckého posudku č. 123/2015 z 29. júla
2015 znalca Ing. Jána Pojezdala bola hodnota predmetu dražby 68.700 eur. Nehnuteľnosť bola predaná

za cenu 34.950 eur. Súd vykonaným dokazovaním, a to z vyžiadaných správ a vykonaných lustrácií,
potvrdení obce P., zistil, že žalovaný 4/ bol v rozhodnom čase prihlásený na trvalý pobyt na adrese
totožnej s adresou predmetu dražby a zdržiaval sa tam. Na základe uvedeného je preto zrejmé, že
najnižšie podanie nemohlo byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby. Keďže predmet dražby
bol žalovanému 3/ predaný za sumu 34.950 eur a nie za sumu najmenej 51.525 eur, čo predstavuje
tri štvrtiny hodnoty predmetu znaleckého posudku, mal súd za to, že došlo v tomto smere k porušeniu

ustanovení § 16 ods. 6 ZoDD. Toto porušenie zákonných ustanovení má vplyv na neplatnosť vykonanej
dobrovoľnej dražby. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal, že aplikoval ustanovenie § 16 ods. 6
ZoDD aj na daný prípad, a to aj napriek tomu, že citované ustanovenie hovorí o dlžníkovi, ktorý má mať
v predmete dražby alebo opakovanej dražby bytu alebo domu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného
predpisu. V danom prípade trvalý pobyt v predmete dražby mal žalovaný Z. S., ktorý dal predmet dražby

do zálohu v prospech dlžníka S. S., čo vyplýva z dražobného spisu a vyjadrení žalovaných 1/ a 2/,
na zabezpečenie pohľadávky S. S. vyplývajúcej zo Zmluvy o hypotekárnom úvere z 30. júna 2003.
Aj napriek tomu, že sa jedná o zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorá nespadá pod režim
spotrebiteľských, jednoznačne vzhľadom na charakter tejto zmluvy, postavenie jej účastníkov vrátane
žalobcu a citované zákonné ustanovenia, je potrebné posúdiť tento vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej

zmluvy. Poukázal v tejto súvislosti, že tvrdenia žalovaného 2/ o tom, že žalovaný 4/ mal v rozhodnom
čase trvalý pobyt mimo adresy predmetu dražby a jeho vyjadrenia a poukázania na ním predložené
potvrdenie sú irelevantné, nakoľko skutočnosť, že žalovaný 4/ bol v rozhodnom čase prihlásený na trvalý
pobyt na adrese totožnej s adresou predmetu dražby a zdržiaval sa tam, čo preukazujú aj vykonané
lustrácie zo strany súdu. Taktiež poukázal, že v danom konaní sa nerieši otázka vedenia exekúcie a

súčasného výkonu záložného práva, tieto problémy by mal riešiť v riadne vedenom exekučnom konaní
iniciovanom žalobcom súd, kde by sa predával majetok, ktorý je zaťažený záložným právom žalobcu.
Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných
zákonných ustanovení má súd za to, že došlo k porušeniu zákona pri vykonaní dobrovoľnej dražby,
čo má za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby. Súd zistil, že žaloba bola podaná včas v zákonom

stanovenej lehote odo dňa príklepu, v danom prípade posledný deň.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej ako „odvolací súd“) rozsudkom z 22. augusta 2019 sp. zn. 25Co/61/2018
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobcovi a žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie dalo podrobnú odpoveď na každý argument sporových strán a z
jeho odôvodnenia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a
právny základ rozhodnutia. V danom prípade je nesporné porušenie tých ustanovení ZoDD, na ktoré
už podrobne poukázal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Odvolací súd tak po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie

v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností, a na podklade vykonaného dokazovania dospel aj ku správnym skutkovým zisteniam a
návrh žalobcu aj správne právne posúdil. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v
odvolaní žalovanými 1/ a 2/ a aj po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v
konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného skutkového stavu.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalovaná 2/ (ďalej ako „dovolateľka“)
dovolanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila poukazom na § 420 písm. f/ CSP a na § 421 ods.
1 písm. b/ CSP. Uviedla, že odvolací súd sa nevysporiadal s podstatnou argumentáciou
žalovanej 2/ spočívajúcej v tom, že žalobca zo svojej pozície exekučného záložného veriteľa, ktorého

exekučné záložné právo bolo zapísané v katastri nehnuteľností neskôr, ako záložné právo žalovaného
1/, nemohol byť dotknutý na svojich právach tak, ako to vyžaduje § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných
dražbách. Ďalej dôvodila, že súd prvej inštancie neprípustne stotožnil dve úplne rozdielne lehoty, a
to oznámenie záložného veriteľa o začatí výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 1 Občianskehozákonníka a oznámenie dražobníka o dražbe podľa § 17 zákona o dobrovoľných dražbách. Má za to, že
súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj údajné porušenie povinnosti žalovanej 2/ zasielať a zverejňovať
dokumenty. Vo vzťahu k § 421 ods. 1 písm. b/ CSP uviedla, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky, ktorá nebola doposiaľ dovolacím súdom riešená, a to od otázky „či je možné,
aby bol exekučný záložný veriteľ s neskorším poradím uspokojovania svojej pohľadávky dotknutý na
svojich právach v zmysle § 21 ods. 2 ZoDD uskutočnením dobrovoľnej dražby, ktorú inicioval zmluvný
záložný veriteľ so skorším poradím uspokojovania svojej pohľadávky, ak zároveň exekútor vedúci
exekúciu v prospech exekučného záložného veriteľa s neskorším poradím nikdy nezískal od záložného

veriteľa so skorším poradím súhlas s vedením exekučného konania na záloh“. Navrhla, aby dovolací
súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalobca k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie ako neprípustné odmietol.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) bez

nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba zamietnuť.

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421
CSP.

7. V zmysle § 420 písm. f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým,
že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa

vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

9. Z obsahu podaného dovolania vyplýva, že dovolateľka v zmysle § 420 písm. f/ CSP namieta, že
rozhodnutie odvolacieho súdu je zmätočné a nepreskúmateľné v tom, že odvolací súd sa nevyjadril a

neodôvodnil argumentáciu žalovanej 2/ v jej odvolaní.

10. V danom prípade, dovolateľka namieta vadu zmätočnosti konania v zmysle ustanovenia § 420 písm.
f/CSP.Hlavnýmiznakmicharakterizujúcimitútoprocesnúvadusúa/zásahsúdudoprávanaspravodlivý
proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou

aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej
došlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.Podstatouprávanaspravodlivýsúdnyprocesjemožnosť
fyzických aprávnickýchosôbdomáhaťsasvojichprávnanestrannomsúdeavkonaníprednímvyužívať
všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva
je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý

proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci
predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo
zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom,

právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán
v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o
riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

11. K tomuto dôvodu prípustnosti dovolania treba uviesť, že ustálená judikatúra Európskeho súdu pre

ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na
ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými
stranamisporuauviesťdôvodypreprijatiealeboodmietnutietýchtoargumentov,aženedodržanietýchtopožiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko,
Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).

12. Rovnako podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný
súd“) riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne
korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,
ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou

všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať skutkovej i právnej stránky
rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení
v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie
považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení

koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný
záver. Súčasne musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené
v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú
(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I.
ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).

13. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry
ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie
spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý
proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom
práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa
zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami
strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane
druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným

spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak je nedostatok riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá
i prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP.

14. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a
presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

15. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa teda odvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s

poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak
odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých
ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto
ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený skutkový stav.

16. Dovolací súd nezistil, že by v danej veci išlo o takýto prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 393
ods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva žalovanej 2/ na spravodlivý proces. Z odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie je v danom prípade dostatočne zrejmé, čoho a z akých dôvodov
sa strany domáhali, čo navrhovali, z ktorých skutočností a dôkazov odvolací súd vychádzal, akými

úvahami sa riadil prvoinštančný súd a ako tieto úvahy posudzoval odvolací súd. Súd prvej inštancie
uviedol, že z hľadiska vecnej legitimácie sa konania na strane žalobcu a žalovaných musia zúčastniť
navrhovateľ dražby, vlastník alebo nositeľ iného práva k predmetu dražby, dražobník a vydražiteľ.
Na strane žalovaných tak vzniklo nútené procesné spoločenstvo a zároveň spoločenstvo nerozlučné.
Pri tomto druhu procesného spoločenstva sa rozhodnutie týka všetkých spoločníkov s rovnakým

výsledkom a práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné. Dôsledky nerozlučného spoločenstva
vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov bez zreteľa na ich vôľu. Taktiež uviedol, že pokiaľ
ide o námietku žalobcu k zákonnosti postupu žalovaného 1/ ako prednostného záložného veriteľa vo
vzťahu k postaveniu žalobcu ako osoby, v prospech ktorej bolo zriadené exekučné záložné právo napredmet dražby, má súd za to, že tvrdenia žalobcu o porušení § 151ma ods. 1, 2, 8, 9 Občianskeho
zákonníka sú dôvodné. Ako to vyplýva z dražobného spisu a oznámenia dražobníka o opakovanej
dobrovoľnej dražbe z 01. októbra 2015, toto bolo v súlade so zákonom doručené súdnemu exekútorovi

05. októbra 2015. Opakovaná dražba bola vykonaná dňa 29. októbra 2015 a z uvedeného tak vyplýva,
že 30-dňová lehota uvedená v ustanovení § 151ma ods. 2 Občianskeho zákonníka jednoznačne nebola
zachovaná, čo spôsobuje neplatnosť takto vykonanej dobrovoľnej dražby. Pokiaľ sa však týka námietky
žalobcu, že mu neboli doručované písomnosti, túto súd považuje za nedôvodnú. Žalobca ako fyzická
osoba nevystupoval v pozícii záložného veriteľa, ktorý bol zapísaný na liste vlastníctva. V jeho prípade

došlo počas exekúcie, ktorú on inicioval za účelom splnenia jeho pohľadávky súdnym exekútorom
JUDr. Ľudovítom Gajdošom zriadené exekučné záložné právo a povinnosťou bolo doručovať všetky
písomnosti súdnemu exekútorovi a nie žalobcovi. Súd prvej inštancie taktiež poukázal, že v doručenom
dražobnom spise súdu sa nenachádzalo žiadne oznámenie záložného veriteľa vykonávajúceho záložné
právo o začatí výkonu záložného práva všetkým záložným veriteľom v zmysle ustanovení § 151ma ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k osobe dlžníka uviedol, že vykonaným dokazovaním, a to z

vyžiadaných správ a vykonaných lustrácií, potvrdení obce P. zistil, že žalovaný 4/ bol v rozhodnom
čase prihlásený na trvalý pobyt na adrese totožnej s adresou predmetu dražby a zdržiaval sa tam. Na
základe uvedeného je preto zrejmé, že najnižšie podanie nemohlo byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty
predmetu dražby. Keďže predmet dražby bol žalovanému 3/ predaný za sumu 34.950 eur a nie za
sumu najmenej 51.525 eur, čo predstavuje tri štvrtiny hodnoty predmetu znaleckého posudku, má súd

za to, že došlo v tomto smere k porušeniu ustanovení § 16 ods. 6 ZoDD. Toto porušenie zákonných
ustanovení má vplyv na neplatnosť vykonanej dobrovoľnej dražby. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti
poukázal, že aplikoval ustanovenie § 16 ods. 6 ZoDD aj na daný prípad, a to aj napriek tomu, že
citované ustanovenie hovorí o dlžníkovi, ktorý má mať v predmete dražby alebo opakovanej dražby bytu
alebo domu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu. V danom prípade trvalý pobyt v predmete

dražby mal žalovaný Z. S., ktorý dal predmet dražby do zálohu v prospech dlžníka S. S., čo vyplýva
z dražobného spisu a vyjadrení žalovaných 1/ a 2/ na zabezpečenie pohľadávky S. S. vyplývajúcej
zo Zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 30. júna 2003. Aj napriek tomu, že sa jedná o zmluvu o
poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorá nespadá pod režim spotrebiteľských, jednoznačne vzhľadom
na charakter tejto zmluvy, postavenie jej účastníkov vrátane žalobcu a citované zákonné ustanovenia,

je potrebné posúdiť tento vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Je preto potrebné pri výklade
citovanéhozákonnéhoustanoveniaapripoužitíanalógiečl.3,4,CSPaustanovenia§1ods.1,§3ods.1
Občianskeho zákonníka aplikovať toto ustanovenie aj na daný prípad. Záverom konštatoval, že v danom
konaní sa nerieši otázka vedenia exekúcie a súčasného výkonu záložného práva, tieto problémy by mal
riešiť v riadne vedenom exekučnom konaní iniciovanom žalobcom súd, kde by sa predával majetok,

ktorý je zaťažený záložným právom žalobcu. Odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní
žalovanými 1/ a 2/ a aj po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom
dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného skutkového stavu.

17. Dovolací súd vzhľadom na uvedené má za to, že obsah spisu nedáva podklad pre záver, že súd prvej

inštancie a odvolací súd svoje rozhodnutie náležite neodôvodnili. Treba pripomenúť, že konanie pred
súdom prvej inštancie a odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozhodnutia odvolacieho
súdu s potvrdzovaným rozhodnutím vytvára ich organickú jednotu, v dôsledku čoho ich treba chápať
ako celok. Za procesnú vadu konania tak podľa § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací
súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.

18. Vo vzťahu k námietke vyplývajúcej z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP dovolací súd uvádza nasledovné:

19. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

20. Dovolateľka uviedla, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá
nebola doposiaľ dovolacím súdom riešená, a to od otázky „či je možné, aby bol exekučný záložný veriteľ

s neskorším poradím uspokojovania svojej pohľadávky dotknutý na svojich právach v zmysle § 21 ods.
2 ZoDD uskutočnením dobrovoľnej dražby, ktorú inicioval zmluvný záložný veriteľ so skorším poradím
uspokojovania svojej pohľadávky, ak zároveň exekútor vedúci exekúciu v prospech exekučnéhozáložného veriteľa s neskorším poradím nikdy nezískal od záložného veriteľa so skorším poradím súhlas
s vedením exekučného konania na záloh“.

21. Otázkou relevantnou z hľadiska ustanovenia § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna
(nie skutková otázka). Môže ísť o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie alebo
aplikácie Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine)
alebo otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii, alebo interpretácii procesných
ustanovení. Dovolací súd zároveň zdôrazňuje, že dôvody prípustnosti dovolania podľa § 421 CSP sa

vzťahujú výlučne na právnu otázku, riešenie ktorej viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí
odvolacieho súdu.

22. Dovolací súd zdôrazňuje, že nevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania
podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP je, že ide o otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení
založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, vyriešenie ktorej nemalo určujúci význam

pre rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí
odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť
považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia.

23.Dovolacísúduvádza,žetakakouviedlisúdynižšejinštanciezhľadiskavecnejlegitimáciesakonania

na strane žalobcu (aktívne procesné spoločenstvo) alebo žalovaných (pasívne procesné spoločenstvo)
musia zúčastniť navrhovateľ dražby, vlastník alebo nositeľ iného práva k predmetu dražby, dražobník
a vydražiteľ. Na strane žalovaných vzniká nútené procesné spoločenstvo a zároveň spoločenstvo
nerozlučné. Pri tomto druhu procesného spoločenstva sa rozhodnutie týka všetkých spoločníkov s
rovnakým výsledkom, práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné. Ide o nútené spoločenstvo, pri

ktorom sa procesný úkon niektorého zo spoločníkov týka všetkých spoločníkov. Dôsledky nerozlučného
spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov bez zreteľa na ich vôľu. V konaní o určenie
neplatnostidobrovoľnejdražbypodľaZoDDvznikánútenéprocesnéspoločenstvo azároveňnerozlučné
spoločenstvo účastníkov konania. Nerozlučnosť spoločenstva účastníkov konania vyplýva z právnej
povahy dobrovoľnej dražby, z predpokladov určenia jej neplatnosti súdom, z dôsledkov, ktoré z určenia

neplatnosti dražby vyplývajú pre právne vzťahy týchto osôb a tiež aj z toho, že účinok rozhodnutia o
žalobe sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinností sa výsledok dražby týka. Z ustanovenia
§ 21 ods. 4 ZoDD a ním podaného taxatívneho výpočtu účastníkov súdneho konania možno vyvodiť,
že ak niektorá z osôb označených za účastníka konania o neplatnosť dražby nevystupuje na strane
žalobcu, musí byť na žalovanej strane.

24. Dovolací súd má za to, že predmetná dovolacia otázka sa teda v okolnostiach tohto dovolacieho
konania netýkala takého záveru, výlučne na ktorom spočíva dovolaním napadnuté rozhodnutie.
Takto dovolateľkou nastolená otázka má v danom prípade povahu akademickú, ktorej zodpovedanie
dovolacím súdom by nemohlo viesť k zrušeniu alebo zmene dovolaním napadnutého rozhodnutia.

Pritom cieľom civilného sporového konania (aj pred dovolacím súdom) je poskytnúť reálnu ochranu
právam, nie riešiť teoretické otázky, ktorých výsledok sa nijako nepremietne do právnej sféry procesných
strán.

25. Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie dovolateľky vyplývajúce z § 420 písm. f/ CSP

a § 421 ods. 1 písm. b/CSP v zmysle § 448 CSP ako nedôvodné zamietol.

26. Dovolací súd rozhodol o trovách dovolacieho konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Dovolací súd priznal žalobcovi
náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanej 2/ v plnom rozsahu.

27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.