Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/123/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418200579
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1418200579.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov

JUDr. Branislava Krála a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: M. G., K. K. X, K., právne
zastúpený Advokátska kancelária SOLICITOR SK, s.r.o., IČO: 36 867 683, so sídlom Ďatelinová 10,
Bratislava, proti žalovanej: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35 919 001, so sídlom Dúbravská
cesta 14, Bratislava, právne zastúpená: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, Šoltésovej 14,
Bratislava, o zaplatenie 6.214,95 eur, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
IV zo dňa 05.05.2020, č.k. 8C/8/2018-704, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
6.214,95 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku; žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 05.02.2018 domáhal
od žalovaného zaplatenia sumy 6.214,95 eur titulom doplatenia náhrady vyvlastnených nehnuteľností
na tom skutkovom základe, že Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky vydal dňa
18.01.2017 rozhodnutie č. OU-BA-OVBP2-2017/13497/GRJ, právoplatné dňa 15.02.2017, v zmysle
ktorého vyvlastnil jeho nehnuteľnosti v prospech žalovaného nachádzajúce sa v k.ú. O. K., U. K. T., U.:
K. - M..Č.. O. K., nasledovne:
- parc. reg. "E", č. XXXX/X, orná pôda o výmere 4.887 m2, zapísaná na LV č. XXXX, pričom podiel

žalobcu bol vo veľkosti 1/1 z celku, z ktorej sa podľa geometrického plánu č. 3-26/2015 zo dňa
21.09.2015 odčlenil diel č. 354 o výmere 101 m2,
- parc. reg. "E", č. XXXX/X, orná pôda o výmere 4.887 m2, zapísaná na LV č. XXXX, pričom podiel
žalobcu bol vo veľkosti 1/1 z celku, z ktorej sa podľa geometrického plánu č. 3-26/2015 zo dňa
21.09.2015 odčlenil diel č. 250 o výmere 182 m2,
- parc. reg. "E", č. XXXX/X, orná pôda o výmere 4.887 m2, zapísaná na LV č. XXXX, pričom podiel
žalobcu bol vo veľkosti 1/1 z celku, z ktorej sa podľa geometrického plánu č. 3-26/2015 zo dňa

21.09.2015 odčlenil diel č. 261 o výmere 32 m2, t.j. spolu sa so žalobcovej parcely vyvlastnila celková
výmera 315 m2 (ďalej len "pozemky"), a to ako trvalý záber za hodnotu určenú znaleckým posudkom
STU č. 35/2016 vyhotoveným dňa 04.03.2016, spolu vo výške 22.900,50 eur, čomu zodpovedá hodnota
pozemkov 72,70 eur/m2. S výškou náhrady, ktorá bola pôvodne určená znaleckým posudkom č.149/2015 vyhotoveným spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., vo výške 52,79 eur/m2 nesúhlasil, preto
bol z jeho strany v správnom konaní predložený znalecký posudok č. 19/2015 (hodnota pozemkov
bola stanovená vo výške 92,43 eura/m2) vypracovaný znalcom Ing. Ivanom Čárskym. Okresný

úrad Bratislava požiadal o vypracovanie ďalšieho - nového znaleckého posudku, ktorý mal stanoviť
všeobecnú hodnotu vyvlastňovaných pozemkov, ako aj posúdiť odlišnosť žalobcom predloženého
znaleckého posudku. V nadväznosti na to bol vypracovaný znalecký posudok STU, z ktorého Okresný
úrad Bratislava bez zohľadnenia všetkých relevantných skutočností prevzal cenu nehnuteľnosti a vo
svojom rozhodnutí konštatoval, že určil cenu vyvlastňovaných pozemkoch na 72,70 eur/m2. Žalobca

namietal, že Okresný úrad Bratislava nepostupoval v súlade s právnymi predpismi SR a ním prebratá
cena zo znaleckého posudku STU nemôže zodpovedať primeranej náhrade, ako to vyžaduje Ústava
SR a ďalšie právne predpisy, ako aj ustálená súdna prax. Poukázal tiež na to, že Slovenská technická
univerzita v Bratislave, Stavebná fakulta STU, Ústav súdneho znalectva pre Okresný úrad Bratislava
vypracovávala v priebehu krátkeho obdobia viacero (min. niekoľko desiatok) znaleckých posudkov,
pričom ich texty sa nápadne podobajú, a to bez ohľadu na lokalitu (katastrálne územie), naviac ceny

určené v znaleckom posudku STU sú vypočítavané rovnako pre jednotlivé katastrálne územia, bez
ohľadu na individuálne zhodnotenie vyvlastňovaných nehnuteľností (prístup k pozemkom, ich rozloha,
umiestnenie a pod.), ďalej z neho nevyplýva, ako bola cena za vyvlastňované pozemky určená a
či zodpovedá trhovej cene nehnuteľností tak, ako je to predpokladané vo vyvlastňovacom zákone a
v nálezoch Ústavného súdu ako aj v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Keďže

náhrada za vyvlastnenie má byť stanovená tak, aby vyvážila ujmu, ktorá vyvlastnením vzniká, a teda
majetokvyvlastňovanéhomábyťvzásaderovnakýakopredtým,bolžalobcatohonázoru,žeprimeranou
náhradou je cena, za ktorú možno pozemok kúpiť alebo predať v čase uskutočňovaného úkonu alebo
rozhodnutia o vyvlastnení. Vychádzajúc z predložených znaleckých posudkov považoval žalobca za
primeranú náhradu za vyvlastňované nehnuteľnosti všeobecnú hodnotu odvíjajúcu sa od znaleckého

posudku Ing. Ivana Čárskeho č. 19/2015, a to: za odčlenený diel č. 354 o výmere 101 m2 mala byť
náhrada v celkovej výške 9.335,43 eur, pričom vyvlastnená bola za 72,70 eur/m2, t. j. za náhradu vo
výške 7.342,70 eur (rozdiel je vo výške 1.992,73 eur); za odčlenený diel č. 250 o výmere 182 m2 mala
byť náhrada v celkovej výške 16.882,26 eur, pričom vyvlastnená bola za 72,70 eur/m2, t. j. za náhradu vo
výške13.231,40eur(rozdieljevovýške3.590,86eur);zaodčlenenýdielč.261ovýmere32m2malabyť

náhradavcelkovejvýške2.957,76eur,pričomvyvlastnenábolaza72,70eur/m2,t.j.zanáhraduvovýške
2.326,40 eur (rozdiel je vo výške 631,36 eur). Vzhľadom na uvedené žalobca požadoval, aby súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 6.214,95 eur ako rozdiel medzi celkovou čiastkou 22.900,50 eur
určenou vo vyvlastňovacom rozhodnutí a sumou 29.115,42 eur určenou v ním predloženom znaleckom
posudku Ing. Čárskeho.

3. Konajúci súd vykonal vo veci dokazovanie a skutkovo zistil, že Okresný úrad Bratislava, odbor
výstavby a bytovej politiky vydal dňa 18.01.2017 rozhodnutie č. OU-BA-OVBP2-2017/13497/GRJ,
právoplatnédňa15.02.2017,vzmyslektoréhovyvlastnilnehnuteľnostivovlastníctvežalobcuvprospech
žalovanej nachádzajúce sa v k.ú. O. K., U. K. T., U.: K. - M..Č.. O. K., a to : parc. reg. "E", č. XXXX/

X, orná pôda o výmere 4.887 m2, zapísaná na L. XXXX, pričom podiel žalobcu bol vo veľkosti 1/1
z celku, z ktorej sa podľa geometrického plánu č. 3-26/2015 zo dňa 21.09.2015 odčlenil diel č. 354
o výmere 101 m2,parc. reg. "E", č. XXXX/X, orná pôda o výmere 4.887 m2, zapísaná na LV XXXX,
pričom podiel žalobcu bol vo veľkosti 1/1 z celku, z ktorej sa podľa geometrického plánu č. 3-26/2015
zo dňa 21.09.2015 odčlenil diel č. 250 o výmere 182 m2, parc. reg. "E", č. XXXX/X, orná pôda o výmere

4.887 m2, zapísaná na LV XXXX, pričom podiel žalobcu bol vo veľkosti 1/1 z celku, z ktorej sa podľa
geometrického plánu č. 3-26/2015 zo dňa 21.09.2015 odčlenil diel č. 261 o výmere 32 m2, t.j. spolu
celková výmera 315 m2 ako trvalý záber za hodnotu určenú znaleckým posudkom STU č. 35/2016
zo dňa 04.03.2016 spolu vo výške 22.900,50 eur, čomu zodpovedá hodnota pozemkov 72,70 eur/m2.
Okresný úrad Bratislava začal vyvlastňovacie konanie na základe podania žalovaného označené ako

"Rýchlostná cesta R7 Bratislava - Dunajská Lužná k.ú. Podunajské Biskupice - návrh na vyvlastnenie
nehnuteľností, pričom jednou z vyvlastňovaných osôb bol žalobca. Žalobca vo vyvlastňovacom konaní
predložil znalecký posudok č. 19/2015 vypracovaný Ing. Ivanom Čárskym, ktorý stanovil všeobecnú
hodnotu pozemkov parc. č. XXXX/XX, Č.. XXXX/XXX, XXXX/XXX a č. XXXX/XXX kat. území O. K.
vo výške 92,43 eur/m2. Z dôvodu rozdielne stanovených všeobecných hodnôt pozemkov si Okresný

úrad Bratislava nechal vypracovať od STU znalecký posudok č. 35/2016 zo dňa 04.03.2016, v zmysle
ktorého jednotková všeobecná hodnota vyvlastňovaných pozemkov bola ku dňu 16.12.2015 vo výške
72,70 eur/m2. Tento posudok použila žalovaná za základ pre stanovenie náhrady za vyvlastnenie
pozemkov žalobcu. V znaleckom posudku STU č. 35/2016 bolo zároveň konštatované, že jednotkovávšeobecná hodnota pozemku 52,79 eur/m2 stanovená znaleckou organizáciou ÚEOS-Komercia, a. s.
Bratislava v znaleckom posudku č. 149/2015 sa javí ako podhodnotená; jednotková všeobecná hodnota
pozemku 92,43 eur/m2 stanovená znalcom Ing. Ivanom Čárskym v znaleckom posudku č. 19/2015

ako nadhodnotená. Všeobecnú hodnotu pozemkov stanovenú znaleckým posudkom STU č. 35/2016
zobral Okresný úrad Bratislava za základ pre stanovenie náhrady za vyvlastnenie vyplatenej žalobcovi
vo výške spolu 22.900,50 eur. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že v konaní bola medzi stranami
sporu sporná výška náhrady za vyvlastnenie, ktorá bola žalobcovi vyplatená žalovanou, ktorú žalobca
nepovažoval za primeranú.

4. Z kúpnych zmlúv č. 30201/KZ-16/2015/1175/3266, 30201/KZ-13/2015/1175/3266,
30201/KZ-2/2015/1533/3266, 30201/KZ-3/2015/1533/3266, 30201/KZ-1/2015/1533/3266, 30201/
KZ-4/2015/1533/3266, 30201/KZ-2/2015/1818/3266, 30201/KZ-4/2015/1818/3266, 30201/
KZ-5/2015/1818/3266, 30201/KZ-3/2015/1818/3266 súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalovaný odkúpil
od tretích osôb pozemky v k.ú. O. K. v bezprostrednej blízkosti s pozemkami žalobcu pre rovnaký účel

(výstavba rovnakej líniovej stavby) za jednotkovú kúpnu cenu 102,20 eur/m2 (1,2 násobok ceny 85,18
eur/m2 podľa znaleckého posudku).

5. Súd prvej inštancie ďalej v dôvodoch napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca v konaní predložil
súkromný znalecký posudok č. 69/2018 súdneho znalca Ing. Petra Villanta, podľa ktorého bola

všeobecná jednotková hodnota vyvlastnených pozemkov žalobcu parc. č. XXXX/X ku dňu vyvlastnenia
18.01.2017 vo výške 100,18 eur/m2.

6. Súd prvej inštancie ďalej zo znaleckých posudkov STU č. 39/2016, č. 37/2016, č.36/2016, č. 20/2016
a č. 41/2016 zistil, že STU pri použití Kz (koeficient povyšujúcich faktorov) postupovala nejednotne,

keď fakt, že pozemky sú určené územným plánom na vyššie využitie (stavba diaľnice) v niektorých
znaleckých posudkoch týkajúcich sa stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov v k.ú. O. K. pri určovaní
hodnoty uvedeného koeficientu zohľadnila, a pri iných nie (Kz sa nevyskytuje). Z cenovej mapy v spojení
s odkazom na databázu kúpnych zmlúv č. 30201/KZ-6259/2016, 30201/KZ-SO 060-02/2015, 30201/
KZ-5973/2015, 30201/KZ-5964/2015 vyplynulo, že žalovaný odkúpil od tretích osôb pozemky v k.ú. G.

pre účely výstavby rovnakej líniovej stavby ako v prípade žalobcu za jednotkovú kúpnu cenu 99,78 eur/
m2 (parc. č. XXXXX/XX), 186,42 eur/m2 (parc. č. XXXX/XX, XXXXX/XXX), 131,92 eur/m2 (parc. č.
XXXXX/XX, XXXXX/XXX, XXXXX/X, XXXXX/XXX), 98,95 eur/m2 (parc. č. XXXXX/XXX), 89,05 eur/m2
(parc.č.23014/4),pričomuvedenépozemkysanachádzalivochrannompásmeenergetickýchzariadení
a ochrannej a izolačnej zelene. Z cenovej mapy, mapy umiestnenia pozemkov a odkazu na databázu

kúpnych zmlúv (č.l. 488, 490, 495 spisu) súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalovaný odkúpil od tretích
osôb pre účely výstavby rovnakej líniovej stavby ako v prípade žalobcu pozemky v lokalite A. B. za
jednotkovú kúpnu cenu 81,44 eur/m2, v lokalite T. O. V. za jednotkovú kúpnu cenu 86,24 eur/m2, v
lokalite Y. za jednotkovú kúpnu cenu 80,24 eur/m2. Zo znaleckého posudku ÚEOS - Komercia, a.s. č.
177/2015 ďalej zistil, že všeobecná hodnota pozemkov v kat. území G. je 83,05 eur/m2, 83,12 eur/m2,

110,63 eur/m2, 82,46 eur/m2, 109,94 eur/m2, 74,21 eur/m2 a 14,79 eur/m2, podľa polohy v konkrétnej
oblastivskupináchurčenýchspoločnosťouÚEOS-Komercia,a.s.azoznaleckéhoposudkuč.309/2015
súd prvej inštancie zistil, že všeobecná hodnota pozemkov pod prevádzkovou budovou s prístreškami
a skladmi a zostavou UNIMO v kat. území G. je 155,35 eur/m2. Samostatne boli v znaleckom posudku
ohodnocované stavby nachádzajúce sa na pozemku.

7. Súd prvej inštancie tiež ozrejmil, že k stanoveniu všeobecnej hodnoty vyvlastnených pozemkov
sa v obdobnom konaní sp. zn. 40C 24/2017 dňa 28.06.2018 vyjadrila znalkyňa Ing. Silvia Gregušová
(podieľala sa na vypracovaní znaleckého posudku STU č. 34/2016, poznámka odvolacieho súdu). K
personálnym prepojeniam namietaným žalobcom v súvislosti so znaleckými posudkami žalovanej (išlo o

personálneprepojeniemedziÚEOS-Komercia,a.s.ariešiteľmiznaleckéhoposudkuzaSTU,poznámka
odvolacieho súdu) Ing. Gregušová PhD. uviedla, že úloha T.. B. spočívala len v administratívnych
prácach, a preto nemohla meniť obsah a závery posudku, nakoľko v čase jeho vypracovania ešte nebola
zapísanávzoznameznalcov.ZnaleckýposudokpodpísalaDoc.Ing.ZoraPetráková,ktorábolavzmysle
§ 15 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 490/2004 Z.z., zodpovedná za výkon znaleckej činnosti

ústavu pre odbor stavebníctvo. Znalkyňa Ing. Silvia Gregušová, PhD. ďalej uviedla, že stanovenie
všeobecnej hodnoty pozemkov je v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o
stanovení všeobecnej hodnoty majetku (ďalej len "vyhláška č. 492/2004 Z.z.") možné tromi metódami,
a to metódou polohovej diferenciácie, porovnávacou metódou alebo výnosovou metódou s tým, žev znaleckom posudku STU č. 34/2016 aplikovali metódu polohovej diferenciácie, keďže ďalšie dve
zmienené metódy nebolo možné v tom čase použiť. K jednotkovej všeobecnej hodnote pozemkov sa
dospelo objektivizáciou jednotkovej východiskovej hodnoty pozemku pre Bratislavu vo výške 66,39 eur/

m2. Objektivizácia prebiehala za použitia objektivizačných koeficientov, koeficient všeobecnej situácie
bol zvolený z kategórie 5 - poľnohospodárske oblasti nad 5000 obyvateľov s hodnotu 1,3; koeficient
intenzity využitia bol stanovený z kategórie 1 s hodnotou 0,9; koeficient dopravných vzťahov bol
stanovený z kategórie 2 s hodnotou 0,85; koeficient obchodnej a priemyselnej polohy bol stanovený z
kategórie 5 - poľnohospodárska poloha s hodnotu 0,9; koeficient technickej infraštruktúry pozemku bol

stanovený pre kategóriu 2 s hodnotou 1,0; koeficient povyšujúcich faktorov bol stanovený z kategórie
2 s hodnotou 1,1 a koeficient redukujúcich faktorov pre kategóriu 1 - nevyskytuje sa s hodnotou 1.
Následne sa dospelo k jednotkovej hodnote pozemku vo výške 65,37 eur/m2. Čo sa týka znaleckého
posudku č. 7, č. 20 a č. 21/2015 Ing. Čárskeho, č. 8/2015 ÚEOS Komercia, č. 160/2015 Ing. Arch.
Zajkovej a č. 49/2015 Ing. Priehradníka uviedla, že rozdielnosti znalcami stanovenej všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti vyplývajú z rozdielneho pohľadu znalcov na nehnuteľnosti, pričom do ohodnotenia

vstupuje aj fakt, že s týmto typom pozemkov sa na trhu bežne neobchoduje. Znalecké posudky vyššie
uvedených znalcov boli vypracované v prvej polovici leta 2015, znalecký posudok STU bol vypracovaný
od 12/2015 a následne v prvom štvrťroku 2016. Až neskôr prebehli školenia, konferencie, semináre
a rôzne odborné fóra, na ktorých sa riešila problematika ohodnocovania pozemkov pre líniové stavby,
takže znalci ohodnocovali tak, ako vedeli. Vyhláška pripúšťa použitie koeficienta povyšujúcich faktorov

v intervale 1,1 až 3,0, avšak použitie koeficientu v blízko hornej hranice intervalu je pre tento typ
nehnuteľnosti absolútne nevhodné. K fotodokumentácii použitej v znaleckom posudku STU uviedla, že
bola vyhotovená v rámci obhliadky územia dňa 16.12.2015, v danom katastrálnom území riešili viacero
znaleckých posudkov, takže vykonávanie opätovnej ohliadky územia považovali za nehospodárne. V
zmysle vyhlášky fotodokumentácia nie je povinnou prílohou k znaleckému posudku, fotodokumentácia

zachytáva územie ako celok, pri obrovskom množstve parciel, ktoré ohodnocovali, nie je možné reálne
odfotiť každú parcelu, keďže parcely nie sú v teréne zreteľné, jednalo sa v podstate o veľké pole.
Uviedla,žetonemaložiadnyvplyvnazáverznaleckéhoposudku.Uviedlatiež,žepozemkyohodnocovali
skupinovo po jednotlivých skupinových územiach, pričom O. K. rozdelili na dve zóny.

8. Vyhodnotiac vykonané dokazovanie, právne odkazujúc na čl. 20 ods. 1, ods. 4 Ústavy SR, § 128 ods.
2 Obč. zák., § 111 ods. 1, ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(ďalej aj ako "stavebný zákon"), ako aj § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach
na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, dospel súd prvej inštancie k
záveru, že žaloba je dôvodná. Dodal, že k primeranosti náhrady za vyvlastnenie sa opakovane vyjadril

aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý uviedol, že akýkoľvek zásah do práva na ochranu majetku
"musí zachovávať spravodlivú rovnováhu medzi požiadavkami verejného záujmu a imperatívmi ochrany
základných práv jednotlivca. Vyvlastnená osoba má obdržať náhradu, ktorá je v rozumnom pomere k
trhovej hodnote majetku.", "v prípade vyvlastňovania pre potrebu výstavby ciest je v rozumnom pomere
k hodnote majetku v zásade iba plná náhrada vo výške trhovej ceny" (Vistins a Perepjolkins proti

Lotyšsku č. 71243/01 zo dňa 25.10.2012). Vyvlastňovaná osoba má obdržať náhradu, ktorej výška
je "...rozumná vzhľadom k hodnote majetku, ktorého bola zbavená aj keď legitímny verejný záujem
(...) by hovoril o náhrade nižšej, než je plná trhová hodnota (ibidem)" (Saint monastres proti Grécku
zo dňa 09.12.1994). Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal aj na ďalšie rozhodnutia ESĽP
týkajúcich sa primeranej náhrady za vyvlastnenie napr. na rozhodnutie č. 31423/96 - Papachelas proti

Grécku a rozhodnutie č. 75252/01 - Evaldsson a ostatní proti Švédsku. Dodal, že Najvyšší súd SR
k problematike primeranej náhrady za vyvlastnenie uviedol: "..skutočnosť, že trhová cena je určená
znaleckým posudkom vyvlastňovateľa, nezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so
zásadou zákonnosti a zistiť skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnenie nehnuteľnosti.
Primeraná náhrada sa zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu všetkými rovnocennými metódami,

ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných
prác" (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/16/2008). Otázka primeranosti náhrady bola
riešená aj Ústavným súdom SR (uznesenie Ústavného súdu SR č. PL.ÚS 18/02-22 zo dňa 13.05.2004,
nález Ústavného súdu SR č. PL.ÚS 37/1995). Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že judikatúra ESĽP
vo výnimočných prípadoch pripúšťa poskytnutie aj nižšej náhrady, ako je náhrada v plnej výške trhovej

ceny vyvlastneného majetku, avšak táto "má povahu výnimky z pravidla; case-law Súd ho akceptuje iba
vo "výnimočných prípadoch", "only in exceptional circumstances" (The Holy Monasteries v. Greece, §
71).Existenciaverejnéhozáujmunazásahudoprávvlastníkasamaosebeneopodstatňujeupustenieod
kompenzácie v plnej výške ("in full market value") a jej nahradenie zníženou kompenzáciou. K danémusúd prvej inštancie uzavrel, že v prejednávanom prípade výnimočné okolnosti na zníženie náhrady
nielenže nezistil, ale tieto neboli zo strany žalovanej ani tvrdené.

9. Z uvedeného je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že primeranou náhradou za vyvlastnenie je
náhrada, ktorá sa poskytuje v celom rozsahu trhovej ceny veci, a teda v zásade vyváži ujmu, ktorá
odňatím veci vznikla, t. j. že majetkové pomery vyvlastňovaného majú byť po vyvlastnení v zásade
rovnaké ako pred ním. Primeranou náhradou sa teda v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov
považuje zásadne cena, za ktorú možno pozemok kúpiť alebo predať na danom mieste a v čase

uskutočnenia právneho úkonu alebo rozhodnutia o vyvlastnení. Cena za vyvlastnené nehnuteľnosti by
tak mala odrážať trhovú cenu rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, mieste a
porovnateľnej kvalite, čo má svoj odraz aj v zákonnej úprave (§ 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., § 8
ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z.).

10. Súd prvej inštancie ďalej ozrejmil, že medzi stranami bolo sporné, aká je trhová cena vyvlastnených

pozemkov žalobcu; žalovaná poukazovala na znalecký posudok STU č. 35/2016, ktorý stanovil
jednotkovú všeobecnú hodnotu vyvlastnených pozemkov žalobcu na sumu 72,70 eur/m2. Žalobca
poukazoval na znalecký posudok č. 19/2015 vypracovaný Ing. Ivanom Čárskym, v zmysle ktorého
jednotková všeobecná hodnota pozemku parc. č. XXXX/X bola 92,43 eur/m2 . Podľa tohto znaleckého
posudku žalobca aj vyčíslil žalovanú sumu, a to ako rozdiel medzi sumou stanovenou v znaleckom

posudku č. 19/2015, vypracovanom Ing. Ivanom Čárskym a sumou vyplatenou žalobcovi ako primeraná
náhrada za vyvlastnenie jeho pozemkov vo vyvlastňovacom konaní na základe znaleckého posudku
STU č. 35/2016. K uvedeným znaleckým posudkom (STU č. 35/2016 a č. 19/2015 Ing. Ivana
Čárskeho) súd prvej inštancie v súhrne uviedol, že tieto nemali povahu súkromných znaleckých
posudkov, resp. znaleckých posudkov súdom ustanoveného znalca, ale išlo o listinné dôkazy

predložené z vyvlastňovacieho konania vedeného pred Okresným úradom Bratislava, v ktorom došlo
k vyvlastneniu pozemkov žalobcu (rozhodnutím zo dňa 18.01.2017 č. OU-BA-OVBP2-2017/13497/
GRJ). Keďže k uvedeným listinným dôkazom bolo v súdnom konaní z obidvoch strán vznesených
množstvo námietok, žalobca predložil do konania súkromný znalecký posudok č. 69/2018 Ing.
Petra Villanta, ktorý obsahoval doložku v zmysle § 209 ods. 2 C.s.p., a ktorý stanovil jednotkovú

všeobecnú hodnotu vyvlastnených pozemkov na sumu 100,18 eur/m2. Tento znalecký posudok súd
prvej inštancie vzal za základ svojho rozhodnutia, keďže nebol kvalifikovane zo strany žalovaného
spochybnený. Všetky námietky žalovaného sa týkali znaleckého posudku č. 19/2015 Ing. Ivana
Čárskeho z vyvlastňovacieho konania ako reakcia žalovaného na námietky žalobcu k znaleckému
posudku STU č. 35/2016. Tieto námietky strán však v konečnom dôsledku (v dôsledku predloženia

súkromného znaleckého posudku č. 69/2018 Ing. Petra Villanta) nemali žiadny podstatný význam pre
rozhodnutie súdu prvej inštancie, preto nepovažoval za potrebné sa nimi osobitne zaoberať. Závery
súkromného znaleckého posudku č. 69/2018 Ing. Petra Villanta boli pritom v súlade aj s ostatnými
dôkazmi predloženými žalobcom na podporu jeho argumentácie, že náhrada za vyvlastnenie stanovená
vo vyvlastňovacom konaní na základe znaleckého posudku STU č. 35/2016 nebola primeraná,

nakoľko nezodpovedala trhovej cene pozemkov - kúpne zmluvy č. 30201/KZ-16/2015/1175/3266,
30201/KZ-13/2015/1175/3266, 30201/KZ-2/2015/1533/3266, 30201/KZ-3/2015/1533/3266, 30201/
KZ-1/2015/1533/3266, 30201/KZ-4/2015/1533/3266, 30201/KZ-2/2015/1818/3266, 30201/
KZ-4/2015/1818/3266, 30201/KZ-5/2015/1818/3266, 30201/KZ-3/2015/1818/3266 v spojení s kópiou
katastrálnej mapy, odkazom na databázu kúpnych zmlúv a výpismi z listu vlastníctva č. XXXX, XXXX,

XXXX pre C..Ú.. O. K., obec: BA-m.č. O. K., U. K. T., podľa ktorých žalovaný odkúpil od tretích osôb
pozemky v k.ú. O. K. v bezprostrednej blízkosti s pozemkami žalobcu pre rovnaký účel (výstavba
rovnakej líniovej stavby) za jednotkovú kúpnu cenu 102,20 eur/m2). Žalovaný pritom uvedený rozdiel v
cene (oproti cene ponúknutej žalobcovi na odkúpenie a cene, za ktorú boli pozemky žalobcu v konečnom
dôsledku vyvlastnené) nevedel dostatočne presvedčivo vysvetliť, keď argument žalovanej, že tieto

kúpne zmluvy uzatváralo predchádzajúce vedenie žalovanej a terajšie vedenie sa nevie k tomu vyjadriť,
považoval súd prvej inštancie za irelevantné. Podľa súdu prvej inštancie nebolo tiež rozporované
tvrdenie žalobcu, že žalovaná odkúpila od tretích osôb pozemky v k.ú. G., okres BA-m.č. P., U. K. T. pre
účely výstavby rovnakej líniovej stavby ako v prípade žalobcu za jednotkovú kúpnu cenu 99,78 eur/m2
(parc. č. 23016/50), 186,42 eur/m2 (parc. č. 2016/51, 23016/285), 131,92 eur/m2 (parc. č. 23016/59,

23016/286, 15399/4, 23016/158), 98,95 eur/m2 (parc. č. 23016/159), 89,05 eur/m2 (parc. č. 23014/4),
pričom uvedené pozemky sa navyše (na rozdiel od pozemkov žalobcu) nachádzali v ochrannom pásme
energetických zariadení a ochrannej a izolačnej zelene. Uvedené vyplýva aj zo znaleckých posudkov
predložených žalovanou vyhotovených ÚEOS - Komercia, a.s., ktorými boli pozemky v C.. Ú.. G.ohodnotené v závislosti od polohy konkrétnych parciel na sumu 74,21 eur/m2 až 110,63 eur/m2, pričom
samostatným znaleckým posudkom bola oceňovaná nehnuteľnosť určená na demolácie stavebných
objektov prevádzkovej budovy a zostavy UNIMO, v rovnakom kat. území G. (v prípade súhlasu

vlastníka pozemku boli tieto za 1,2 násobok ceny odkúpené, čo zodpovedá kúpnym cenám uvádzaným
žalobcom). Žalovaná poukazovala na to, že uvedené ceny sa týkajú pozemkov v inom katastrálnom
území (G.) s inou charakteristikou, pričom jednotková cena pozemku 186,42 eur/m2 sa týkala pozemku,
kde predmetom prevodu a ohodnocovania bol špecifický pozemok v spojení s prevádzkovou budovou,
drevenou budovou (zostava UNIMO), drobnými stavbami a vonkajšími úpravami. Úlohou znalca tak

bolo stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností určených na demolácie stavebných objektov SO
060-02 (prevádzková budova) a SO 060-03 (zostava UNIMO), vrátane príslušenstva. K tomu súd prvej
inštancie uviedol, že len samotná skutočnosť, že uvedené pozemky sa nachádzali v inom katastrálnom
území ako vyvlastnené pozemky žalobcu bez ďalšieho nediskvalifikuje možnosť použiť ich ako dôkaz
o neprimerane nízkej hodnote vyvlastnených pozemkov žalobcu. Katastrálne územie G. a katastrálne
územie O. K. sa nachádzajú v tesnej blízkosti, mestská časť hlavného mesta Bratislavy P. (do ktorej

patrí katastrálne územie G.) a mestská časť hlavného mesta Bratislavy O. K. spolu bezprostredne
susedia, obe katastrálne územia spadajú do okresu Bratislava II a tvoria územný obvod hlavného
mesta Bratislavy. Predmetné pozemky boli vykupované za účelom výstavby rovnakej líniovej stavby,
naviac sa nachádzali v ochrannom pásme energetických zariadení a ochrannej a izolačnej zelene
(čo má nepochybne negatívny vplyv na ich hodnotu). Pokiaľ žalovaná poukazovala na špecifickosť

pozemku s jednotkovou cenou 186,42 eur/m2, ktorý bol spojený s prevádzkovou budovou, drevenou
budovou (zostava UNIMO), drobnými stavbami a vonkajšími úpravami, a teda úlohou znalca bolo
stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností určených na demolácie stavebných objektov SO 060-02
(prevádzková budova) a SO 060-03 (zostava UNIMO), k tomu súd prvej inštancie uviedol, že nie je
zrejmé, ako mala mať táto okolnosť na hodnotu pozemku vplyv, keďže hodnota stavieb na pozemku bola

určovaná samostatne a nebola započítaná do všeobecnej hodnoty pozemku, ktorá bola určená rovnako
samostatnevovýške155,35eur/m2.Uvedenévyplývazožalovanýmpredloženéhoznaleckéhoposudku
č. 309/2015 ÚEOS - Komercia, a.s. (č.l. 684 spisu). Z cenovej mapy predloženej žalobcom vyplýva,
že žalovaný odkúpil od tretích osôb pre účely výstavby rovnakej líniovej stavby ako v prípade žalobcu
pozemky v lokalite Svätý Jur, Ivanka pri Dunaji a Farná za vyššie ceny ako v prípade pozemkov žalobcu.

Takto postupoval aj v prípade pozemkov v lokalite Banská Bystrica, Prešov a Nitra. Je pritom všeobecne
známou skutočnosťou, že pozemky v blízkosti hlavného mesta Bratislavy (resp. priamo v jeho územnom
obvode) majú vyššiu hodnotu ako pozemky v iných častiach Slovenskej republiky. Ani uvedený rozdiel
žalovaná hodnoverne nevysvetlila. Všetky uvedené dôkazy súd prvej inštancie vyhodnotil jednotlivo, ako
aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom dospel k záveru, že nárok žalobcu bol dostatočne skutkovo a právne

preukázaný. Všetky uvedené dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti viedli k jednoznačnému záveru, že
všeobecná hodnota pozemkov, t.j. trhová cena vyvlastnených pozemkov žalobcu vo vyvlastňovacom
konaní nebola určená správne. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo všeobecnej hodnoty
vyvlastnených pozemkov stanovenej v súkromnom znaleckom posudku č. 69/2018 Ing. Petra Villanta,
podľa ktorého jednotková všeobecná hodnota vyvlastnených pozemkov bola vo výške 100,18 eur/m2.

Keďže žalobca pri výpočte žalovanej sumy vychádzal z jednotkovej všeobecnej hodnoty pozemkov vo
výške 92,43 eur/m2 (pozemok parc. č. 1115/1) podľa znaleckého posudku č. 19/2015 vypracovaného
Ing. Ivanom Čárskym a predloženého žalobcom vo vyvlastňovacom konaní, a žalovanú sumu určil
ako rozdiel medzi sumou stanovenou v tomto znaleckom posudku a sumou vyplatenou žalobcovi vo
vyvlastňovacom konaní (na základe znaleckého posudku STU č. 35/2016), súd viazaný žalobným

návrhom vyhovel žalobe v celom rozsahu.

11. Súd prvej inštancie pre úplnosť uviedol, že žalovaná v konaní poukazovala na odborné stanovisko
STU č. 38/2019 zo dňa 10.05.2019 (č.l. 459-477 spisu) vypracované pre účely iného súdneho
konania (sp. zn. 11C/9/2017), predmetom ktorého bolo posúdenie správnosti metodického postupu

v znaleckých posudkoch č. 19/2015 Ing. Ivana Čárskeho a č.177/2017 Ing. Petra Villanta, keďže pri
rozhodovaní nevychádzal ani z jedného z uvedených znaleckých posudkov, považoval predmetné
odborné stanovisko pre účely súdneho konania za irelevantné. Dodal však, že predmetné odborné
stanovisko vypracoval ten istý subjekt (dokonca tí istí znalci), ktorý podal znalecký posudok č.
35/2016. Nejde teda o objektívny názor na veci nezaujatého subjektu. Pre podporu správnosti záverov

súkromného znaleckého posudku č. 69/2018 Ing. Petra Villanta súd prvej inštancie v nadväznosti na
námietky obsiahnuté v predmetnom odbornom stanovisku a pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností
uviedol, že znalec Ing. Peter Villant postupoval pri stanovení všeobecnej hodnoty vyvlastnených
pozemkov podľa právnych predpisov platných a účinných v čase, ku ktorému sa ohodnocovalivyvlastnené pozemky žalobcu, t.j. ku dňu vyvlastnenia dňa 18.01.2017. Znalec Ing. Peter Villant použil v
znaleckom posudku pri stanovení všeobecnej hodnoty vyvlastnených pozemkov koeficient povyšujúcich
faktorov (na ktorý bolo zo strany žalovanej najviac poukazované ako na nadhodnotený) v hodnote 1,80

z intervalu 1,01 - 3,0. Znalec teda nevybočil z medzí stanovených právnymi predpismi (vyhláškou č.
492/2004 Z.z.), pričom zvolenú hodnotu nie je možné považovať ani za neprimerane vysokú, keďže
sa nachádza v spodnej polovici určeného intervalu. To isté možno pritom povedať aj o ostatných
koeficientoch použitých znalcom pri stanovení všeobecnej hodnoty vyvlastnených pozemkov. Výber
konkrétnej hodnoty zvoleného koeficientu je na odbornom zvážení znalca a pokiaľ neprekročí určený

interval stanovený pre konkrétny koeficient právnymi predpismi, nie je možné považovať za pochybenie
znalca, ktoré by malo mať negatívny vplyv na správnosť záveru znaleckého posudku a diskvalifikovať ho
z hľadiska jeho dôkaznej sily, ak použije hodnotu koeficientu v inej výške ako je predstava žalovaného.
Znalec Ing. Peter Villant pristupoval v znaleckom posudku ku každému ohodnocovanému pozemku
individuálne so zohľadnením všetkých faktorov vstupujúcich do hodnoty pozemku. Znalecký posudok
č. 69/2018 Ing. Petra Villanta obsahoval všetky formálne náležitosti vyžadované právnymi predpismi,

jeho závery boli náležite odôvodnené a podložené obsahom znaleckého posudku, v znaleckom posudku
prihliadol ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa mal vysporiadať, znalecký posudok je jasný, úplný a
zrozumiteľný, jeho závery sú podložené výsledkom konania a sú v súlade aj s ostatnými dôkazmi (na
ktoré súd poukazoval vyššie v rámci odôvodnenia tohto rozsudku). Preto súd prvej inštancie z neho
vychádzal pri stanovení všeobecnej hodnoty vyvlastnených pozemkov žalobcu, keďže v ňom nenašiel

žiadne okolnosti, ktoré by vyvolávali pochybnosti o správnosti v ňom prijatých záverov. Z uvedeného
dôvodusúdprvejinštancienevyhovelnávrhužalovanejnanariadenieznaleckéhodokazovaniaÚstavom
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, rovnako ani jeho návrhu na vykonanie dokazovania
konfrontáciou znalcov Ing. Nadi Antošovej, PhD., Ing. Ivana Čárskeho a Ing. Petra Villanta, keďže takýto
postup súd prvej inštancie posúdil ako nehospodárny. Žalovaná navrhovala vykonanie tohto dôkazu z

dôvodu prijatia záveru o správnosti, resp. nesprávnosti znaleckých posudkov označených znalcov. Súd
prvej inštancie poukázal na to, že svoje rozhodnutie o určení primeranej náhrady za vyvlastňované
pozemky založil na záveroch znaleckého posudku predloženého v tomto konaní (znalecký posudok č.
69/2018 vypracovaný Ing. Petrom Villantom), ktorý žalobcom nebol v priebehu konania relevantným
spôsobom spochybnený, pričom jeho závery boli v súlade so zákonom a zodpovedali zásadám logiky.

Výsluch znalcov, hájacich si svoj názor vyjadrený v znaleckom posudku (nebolo sporné, že znalci pri
odhade hodnoty nehnuteľnosti postupovali v medziach zákona), by nemal vplyv na jeho rozhodnutie,
pričom aj v konaní ďalšie predložené dôkazy preukazovali, že všeobecná hodnota pozemkov žalobcu,
určená znaleckým posudkom STU č. 35/2016, nebola primeraná. Žalovaná naviac v návrhu na
vykonanie tohto dôkazu ani neuviedol, v čom konkrétne spočíva nesprávnosť znaleckého posudku

č. 69/2018 Ing. Petra Villanta, ktorý sa stal základom pre rozhodnutie súdu, pričom správnosť a
hodnovernosť znaleckého posudku STU č. 35/2016, z ktorého vychádzal Okresný úrad Bratislava
pri určení primeranej ceny vyvlastňovanej nehnuteľnosti žalobcu, a na podklade ktorého žalovaná
považovala žalobu za nedôvodnú, bola zásadným spôsobom žalobcom spochybnená (účasť T.. M. B. na
vypracovávaní posudku ako riešiteľa, hoci nebola znalcom; nesprávne údaje, z ktorých znalci vychádzali

- nezastavané územie obce; nesprávna fotodokumentácia, použitá vo viacerých posudkoch STU a
nevzťahujúca sa na predmetné pozemky; rôzne použitie koeficientu povyšujúcich faktorov pri rovnakom
druhu pozemkov, keď pri niektorých pozemkov bola skutočnosť, že sú určené územným plánom na
vyššie využitie /stavba diaľnice/ dôvodom na jeho použitie vo vyššej výške, a pri niektorých pozemkov
určených na výstavbu diaľnice dôvod na jeho navýšenie neexistoval), čo bolo dôvodom, prečo súd prvej

inštancie na záveroch tohto znaleckého posudku svoje rozhodnutie nezaložil.

12. Celkom na záver súd prvej inštancie poukázal na to, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom
č.k. 40Co/62/2019-983 zo dňa 25.07.2019 (správne rozsudok č.k. 10Co/62/2019 - 983, poznámka
odvolacieho súdu) potvrdil rozsudok tunajšieho súdu č.k. 4C/12/2017-597 zo dňa 10.07.2018, ktorým

prvoinštančnýsúdvcelomrozsahuvyhovelžalobetohoistéhožalobcuprotižalovanejvtakmerskutkovo
a právne identickej veci (líšiacej sa iba rozdielnymi parcelnými číslami pozemkov nachádzajúcich sa
v rovnakom katastrálnom území). Prvoinštančný súd pritom rozhodol rovnako bez potreby nariadenia
znaleckého dokazovania a ani odvolací súd v odvolacom konaní nevyhovel návrhu žalovanej na
nariadenie znaleckého dokazovania Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal voči žalovanej nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) C.s.p. a navrhla jeho zmenu, alternatívne zrušenie

a vrátenie veci na ďalšie konanie. Dôvodila, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi uplatnený nárok
bez adekvátneho skúmania navrhovaných dôkazov, konštatujúc správnosť a vierohodnosť obsahu
súkromného znaleckého posudku Ing. Villanta č. 69/2018, ktorého správnosť rozporovala mnohými
odbornými námietkami a dôkazmi, ktoré súd prvej inštancie nevzal do úvahy. Žalovaná v tomto kontexte
poukázala najmä na znalecký posudok STU č. 35/2016, výsluch znalkyne Ing. Silvie Gregušovej,

PhD., resp. doc. Ing. Nadi Antošovej PhD., ako aj na odborné stanovisko STU č. 38/2019, majúc za
to, že práve týmito dôkaznými prostriedkami vyvrátil správnosť a relevantnosť znaleckých posudkov
predložených žalobcom. Namietala, že žalobca pri vyčíslovaní svojho nároku a argumentácii na podporu
jeho dôvodnosti odkazuje výhradne na znalecký posudok č. 19/2015 Ing. Čárskeho, pričom súkromným
znaleckýmposudkompredmetnévyčíslenieajehodôvodnosťneosvedčuje.Žalovanádaladopozornosti
výrok žalobcu, že svoj nárok neopiera o dobré mravy a iné osobitosti ale výlučne o trhovú hodnotu

pozemkov určenú v znaleckých posudkoch predložených vo vyvlastňovacom konaní. Napriek tomu súd
prvej inštancie v odôvodnení rozsudku (bod 17) sám konštatoval, že žalobca poukazoval na znalecký
posudok č. 19/2015 Ing. Čárskeho, v zmysle ktorého je jednotková všeobecná hodnota pozemku
parc. č. 1115/1 vo výške 92,43 eur/m2, pričom podľa tohto znaleckého posudku žalobca aj vyčíslil
žalovanú sumu. Týmto súd de facto sám potvrdil, že žalobca mal vôľu podložiť svoj žalobný nárok

znaleckým posudkom z vyvlastňovacieho konania. Ak by žalobca mal v úmysle podložiť svoj nárok
len súkromným znaleckým posudkom tento by vyčíslil na základe súkromného znaleckého posudku
a znalecký posudok z vyvlastňovacieho konania by do súdneho sporu nepredkladal. Pokiaľ ide o
hodnotenie dôkazov, žalovaná v tomto kontexte uviedla, že súkromný znalecký posudok je možné
spochybniť aj inými dôkaznými prostriedkami, nielen iným súkromným posudkom, ktorý by bol z

jej strany predložený. K Odbornému stanovisku STU č. 38/2019 odvolateľka uviedla, že hoci
bolo vypracované pre účely iného obdobného súdneho konania, sú predmetom jeho posudzovania
aj znalecké posudky ohodnocujúce pozemok totožný s pozemkom, ktorého všeobecná hodnota je
analyzovaná v rámci tohto súdneho sporu, ide o parcelu reg. „E“ č. 1115/1 obsiahnuté v znaleckom
posudku Ing. Ivana Čárskeho č. 19/2015 a v súkromnom znaleckom posudku Ing. Petra Villanta č.

69/2018. Súkromný znalecký posudok je teda čo do obsahu ohodnocovania a použitých úvah znalca
prakticky totožný so súkromným znaleckým posudkom, ktorý bol posudzovaný Odborným stanoviskom
STU. Žalovaná ďalej argumentovala tým, že hoci znalecký posudok STU nemá charakter súkromného
znaleckého posudku v zmysle § 209 C.s.p. ale povahu listinného dôkazu, bol vypracovaný v čase
vyvlastnenia nehnuteľností žalobcu, a preto mal status elementárneho dokumentu, podľa ktorého

bola žalobcovi poskytnutá náhrada za vyvlastnenie. Vypracoval ho STU ako znalecký ústav, a preto
status tohto posudku je v zmysle § 207 ods. 3 C.s.p. priorizovaný. Tento znalecký posudok spĺňal
všetky formálne a metodické náležitosti vyžadované príslušnými predpismi, bol riadne odôvodnený,
preskúmateľný a zodpovedal zásadám logiky. Jeho obsah a metodický postup určovania všeobecnej
hodnoty pozemkov boli plne odborné a spôsobilé znegovať všetky znalecké posudky predložené

žalobcom, nakoľko popisoval i jednotlivé nesprávnosti posudkov a spĺňa všetky predpísané formálne a
metodické náležitosti vyžadované príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zároveň sa
znalecký posudok STU vyčerpávajúco zaoberal najmä rozdielmi v použitých hodnotách koeficientov v
kontexte skôr predloženého znaleckého posudku žalobcu č. 19/2015 Ing. Čárskeho, pričom uvedené
nezrovnalostiaodlišnostiodborneposudzujeapopisuje.Uvedenézáveryjemožnéanalogicky aplikovať

aj na závery súkromného znaleckého posudku. Z ďalších dôkazov, ktoré predložila, vr. výsluchu
znalkyne je tiež zrejmé, že početné a mnohokrát neodborné námietky žalobcu nemajú žiadny vplyv
na správnosť záverov znaleckého posudku STU. Odvolateľka teda má za to, že súkromný znalecký
posudok predložený žalobcom kvalifikovane spochybnila najmä jej skutkovými tvrdeniami v spojení s
obsahom Odborného staviska STU, výsluchom znalkyne, obsahom odborného stanoviska STU, ako

aj obsahom príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov. Vo vzťahu k úvahe súdu prvej
inštancie uvedenej v bode 13.6. rozsudku, podľa ktorej zo znaleckých posudkov STU č. 39/2016, č.
37/2016, č. 36/2016, č. 20/2016 a č. 41/2016 vyplýva, že STU pri použití Kz postupovala nejednotne,
keď fakt, že pozemky sú určené územným plánom na vyššie využitie v niektorých znaleckých posudkoch
týkajúcich sa stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov v k.ú. O. K. pri určovaní hodnoty uvedeného

koeficientu zohľadnila, a pri iných nie, namietala, že predmetná diskrepancia nie je tak zásadná pre
odborné spochybnenie správnosti záveru znaleckého posudku STU. Určenie hodnôt predmetného
koeficientu bolo stále v rámci legislatívnych limitov, neprekročilo ich a nemalo tak široký rozptyl na
rozdiel od hodnôt koeficientov povyšujúcich faktorov uvedených v znaleckých posudkoch objednanýchžalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým záverom.

15. Žalovaná ďalej namietala, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil najmä z dôvodu, že
akceptoval žalobcovo poukazovanie na cenové údaje a kúpne zmluvy vzťahujúce sa aj na pozemky,
ktoré boli predmetom prevodu na účely výstavby určitej líniovej stavby v rôznych iných katastrálnych
územiach, ktoré nie sú predmetom tohto sporu. Súd prvej inštancie však vyhodnotil dôkazy predložené
žalobcom, ktorými poukázal na kúpne ceny rôznorodých pozemkov za dôvodné, a to bez adekvátneho

skúmania. Uvedené právne posúdenia je podľa odvolateľky zásadnou vadou napadnutého rozsudku.
Nesprávnosť tohto právneho posúdenia spočíva v tom, že z ust. § 111 ods. 2 Stavebného zákona
jasne vyplýva, že pri určovaní primeranej náhrady je potrebné porovnávať ceny rovnakých alebo
porovnateľných nehnuteľnosti, v tom istom často v tom istom mieste v porovnateľnej kvalite. Pozemky,
na ktorých ohodnotenie poukázal žalobca, a ktoré vzal na zreteľ aj súd prvej inštancie, umiestnené
v Košiciach, Prešove, Nitre, Banskej Bystrici, ale aj v Nivách, Vajnoroch, vo Farnej, vo Svätom Jure

a v Ivanke pri Dunaji, celkom zjavne nespadajú do definičných znakov pozemkov prípustných pre
porovnávanie a potrebných na určenie primeranosti náhrady za vyvlastnenie. Žalovaná v tejto súvislosti
podotkla, že v rámci analyzovania ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR k tejto právnej
problematike neidentifikovala súdne rozhodnutie, ktoré by pripúšťalo tak všeobecné a širokospektrálne
porovnávanie kúpnych cien pozemkov, aké využil súd prvej inštancie v predmetnej sporovej veci.

Náhrada za vyvlastnenie pozemkov bola v príslušnej rozhodovacej praxi vyčísľovaná a analyzovaná
prostredníctvom porovnávania bezprostredne susediacich, resp. blízko umiestnených relevantných
pozemkov. Z uvedeného má žalovaná za to, že pri riešení tejto právnej otázky sa súd prvej inštancie
odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe NS SR, pričom v tejto súvislosti príkladmo poukázala na
rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžk/3/2017,4Sžo/65/2015, 8Sžo/63/2014.

16. Žalovaná ďalej dôvodila, že časť rozhodujúcich pozemkov, na ktoré odkázal súd prvej inštancie
(konkrétne pozemky v Nitre za 96,75 eur/m2, v Prešove za 103,57 eur/m2 a v Banskej Bystrici za 105,54
eur/m2), kúpila Slovenská správa ciest, z ktorého dôvodu nebola spôsobilá tieto skutočnosti vysvetliť.
Naviac, žalobcom označené pozemky majú odlišnú charakteristiku a osobitosti, čo vyplýva nielen zo

samostatného umiestnenia pozemkov v inom katastrálnom území, ale aj z obsahu príslušných kúpnych
zmlúv a ich príloh. Odvolateľka ďalej poukázala na, podľa jej názoru, elementárnu skutočnosť, že hoci
pozemky v Podunajských Biskupiciach a Nivách spadajú pod obec BA-m.č. Ružinov, okres Bratislava
II, pozemky v katastrálnom území Nivy majú omnoho vyššiu bonitu než pozemky v katastrálnom území
Podunajské Biskupice.

17. Žalovaná ďalej namietala postup súdu prvej inštancie, ktorým odmietol pripustiť vykonanie
znaleckého dokazovania súdom ustanoveným znalcom, hoci rovnaký zákonný sudca v prakticky
rovnakom súdnom konaní rozhodol o nariadení znaleckého dokazovania a za účelom vypracovania
znaleckého posudku ustanovil konkrétneho znalca , čo vyplýva z uznesenia OS BA IV zo dňa 2.6.2020,

č.k. 8C 36/2017 -1243. Takýto postup súdu považuje odvolateľka za nepredvídaný a narušujúci princíp
princíp právnej istoty. Rovnako namietala procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým zamietol jej
návrh na vzájomnú konfrontáciu znalcov Ing. Ivana Čárskeho, doc. Ing. Nadi Antošovej, PhD., a Ing.
Petra Villanta, čím bol opomenutý legitímny cieľ prostredníctvom otázok preukázať svoje odborné
námietky najmä vo vzťahu k súkromnému znaleckému posudku. Má za to, že závery tzv. kontrolného

znaleckého posudku sú spôsobilé preukázať, že v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie NS ČR sp. zn. 22Cdo 1290/2007 zo
dňa 17.06.2008, podľa ktorého vypracovanie revízneho znaleckého posudku bude prichádzať do úvahy
najmä tam, kde súd bude mať pochybnosti o správnosti už vypracovaného znaleckého posudku. Tieto
pochybnosti môžu byť vyvolané aj predložením listinného dôkazu - posudku znalca, vypracovaného

mimo konania. Žalovaná má za to, že výsluchom znalkyne STU a Odborným stanoviskom STU
celkom zjavne došlo k vzniku dôvodných pochybnosti o správnosti všetkých znaleckých posudkov
žalobcu. Základné a zásadné metodické rozpory medzi STU a znalcami objednanými žalobcom
spočívajú v otázke, aké všetky skutočnosti, okolnosti, resp. fakty môžu byť obsiahnuté a zohľadnené
vo východiskovej hodnote pozemku a následne aké hodnoty objektivizačných koeficientov je možné

s poukazom na uvedený stav využívať, čo nesporne má za následok zásadný dopad na záverečné
určenie všeobecnej hodnoty pozemkov a primeranosti náhrady za vyvlastnenie.18. Žalovaná ďalej argumentovala tým, že v prejednávanej veci sú dané všetky dôvody upustenia
od kompenzácie žalobcu pre nedobromyseľnosť žalobcu v súvislosti s nadobúdaním následne
vyvlastnených pozemkov, pričom súd prvej inštancie týmto skutkovým tvrdeniam neprikladal žiadnu

relevanciu. V tejto súvislosti žalovaná predložila spolu s odvolaním aj uznesenie o začatí trestného
stíhania zo dňa 20.12.2018 v rámci trestnej veci vedenej na ORPZ Bratislava II, odbor kriminálnej polície
ČVS: ORP-566/3-VYS-B2-2016. Dodala, že z objektívnych dôvodov nemohla predmetné uznesenie
doložiť do konania skôr, nakoľko bolo jej právnemu zástupcovi doručené zo strany vyšetrovateľa v
anonymizovanej podobe až dňa 2.6.2020. Predmetný dôkaz však považuje za relevantný a zásadný pre

účely konania,nakoľkopreukazujejehodôvodnépodozrenie,žežalobcaspolus ďalšímiosobami,ktoré
si vo veľkom rozsahu uplatňujú doplatenie vyššej náhrady za vyvlastnenie, systematickým, úmyselným
a protiprávnym konaním nadobudol pozemky dotknuté výstavbou projektu D4/R7. Navrhol, aby si súd
(či už prvoinštančný alebo odvolací) v ďalšom konaní pripojil predmetný vyšetrovaní spis. Predmetné
uznesenie, ktoré žalobcu dôvodne podozrieva zo závažného protiprávneho konania zakladajúceho
okrem iného aj záver, že de facto neprišiel o svoje vlastnícke právo proti svojej vôli, nakoľko dotknuté

pozemky skupoval účelovo a podvodne so zrejmou vedomosťou, že budú vyvlastnené. V dôvodoch
uznesenia sa uvádza, že určité trestne zodpovedné osoby (vrátene žalobcu) oslovovali bývalých
vlastníkov pozemkov pod zámienkou, že sú zástupcovi združenia družstevníkov a že pozemky vykupujú
pre budúce poľnohospodárske využitie. Zohľadniac uvedené trestno-právne skutočnosti sú, podľa
žalovanej, dané dôvody na upustenie od kompenzácie žalobcu v plnej výške, nakoľko v predmetnej

veci sú dané výnimočné okolnosti pre poskytnutie nižšej náhrady za vyvlastnenie, pričom zohľadniac
povahu konania žalobcu, je opodstatnené aj zníženie kompenzácie pod plnú výšku trhovej hodnoty.

19. Záverom odvolateľka uviedla, že prípadné vyhovenie nároku žalobcu na doplatenie vyššej náhrady
za vyvlastnenie by bolo aktuálne a dôvodné výlučne v tom prípade, ak by sa preukázala nelogickosť

a nesprávnosť znaleckého posudku STU, na základe ktorého vyvlastňovací orgán priznal náhrady za
vyvlastnenia a súčasne, ak by sa potvrdila správnosť a odbornosť znaleckých posudkov žalobcu, na
základe ktorých si uplatňoval svoj nárok. S poukazom na odborné vyjadrenia znalcov STU odmieta
možnosť porovnávania pozemkov vyvlastnených žalobcovi umiestnených v katastrálnom území O. K.e
s pozemkami v katastrálnych územiach G., A. B., Z.. Hypoteticky jediným súborom cenových údajov, s

ktorým je možné žalobcovi vyvlastnené pozemky porovnávať sú iné pozemky umiestnené a odkúpené
v Podunajských Biskupiciach. Tu však súd prvej inštancie nesprávne aplikoval kúpnu cenu, za ktorú
žalovaná vykúpila určité pozemky v katastrálnom území O. K. vo výške 102,20 eur/m2, ktorá už bola
výsledkom, uplatnenia zákonného koeficienta 1,2. Základná zložka kúpnej ceny vo výške všeobecnej
hodnoty pozemkov bola 85,18 eur/m2. Z uvedeného dôvodu porovnávať všeobecnú hodnotu pozemkov

stanovenú Súkromným znaleckým posudkom vo výške 100,18 eur/m2 s finálnou kúpnou cenou vo výške
102,20 eur/m2 je nedôvodné. Vyplatenie žalobcom požadovanej jednotkovej náhrady za vyvlastnenie
vo výške 100,18 eur/m2 tak predstavuje nedôvodne nadhodnotenú náhradu za vyvlastnenie.

20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že žalovaná sa v odvolaní sústredila takmer výlučne na
znalecké posudky, ktoré mali zrejme tvoriť jediný dôkazný prostriedok v spore; znalecké posudky pritom
predstavovali len jeden z radu ďalších dôkazov posúdených konajúcim súdom v rámci sudcovskej
úvahy. Uviedol, že žalovaná svoju argumentáciu postavila na cene určenej ZP STU, ktorá naviac
potvrdila ten fakt, že pôvodne žalobcovi ponúknuté ceny žalovanou (určené na základe znaleckého

posudku objednaného u spol. ÚEOS - Komercia, a.s.) za prevod vlastníckeho práva k pozemkom,
boli podhodnotené. Správnosť trhovej ceny vyvlastnených pozemkov určenej znaleckým posudkom
STU obhajovala odvolávaním sa na výpovede tých istých znalcov, ktorí predmetný znalecký posudok
vypracovali a tiež i na odborné stanoviská vypracované rovnakými osobami; riešitelia zadanej úlohy
potom logicky obhajovali len nimi pôvodne určenú cenu v znaleckom posudku STU. Žalobca v

konaní predložil niekoľko dôkazov, ktoré vo vzájomnej súvislosti a komplexnosti vyvrátili primeranosť
poskytnutej náhrady a zároveň relevantným spôsobom spochybnili trhovú cenu určenú znaleckým
posudkom STU, najmä personálne prepojenia znalcov (ÚEOS Komercia, a.s. a STU), pochybenia
v obsahu ZP STU, úzka spolupráca STU so žalovanou, výkupné ceny žalovanej v rozsahu od cca
102 eur/m2 až do 186 eur/m2 v rámci Bratislavy, toho istého obvodu BA II za pozemky určené pod

líniovú stavbu, ako aj vyššie výkupné ceny za horšie pozemky určené na tú istú líniovú stavbu mimo
hlavného mesta SR, súkromný znalecký posudok a posudky ďalších znalcov, ktoré potvrdzujú nárok
žalobcu, viaceré kúpne zmluvy na líniové stavby, ktorými aj samotný žalovaný odkupoval pozemky pod
líniovú stavbu v rôznych lokalitách v Bratislave. K odvolacej námietke žalovanej, že súd prvej inštanciepostupoval svojvoľne ak modifikoval nárok žalobcu v zmysle SZP, čím porušil celý rad práv žalovanej,
ktoré jej priznáva C.s.p. žalobca uviedol, že pri vyčíslení žalovanej istiny vychádzal z ohodnotenia
pozemkov uvedených v ZP Ing. Čárskeho, pričom na podporu správnosti tohto ocenenia pozemkov

predložil aj súkromný znalecký posudok vypracovaný Ing. Villantom. Tieto znalecké posudky spolu s
ostatnými listinnými dôkazmi ním predloženými tvorili pre súd sériu dôkazov, na základe ktorých dospel
k svojmu rozhodnutiu. Preto nie je možné prijať názor žalovanej o porušení jej práva na spravodlivý
súdny proces. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že v priebehu konania trvajúceho viac ako dva roky
mali obe sporové strany dostatok času predkladať dôkazy a vyjadrenia, a tak preukázať svoje tvrdenia,

čo napokon aj využívali. Ak mala byť v tomto smere niektorá zo strán ukrátená, tak to bol práve on
(žalobca), nakoľko žalovaný disponoval v podstate neobmedzenou ekonomickou silou, vrátane dôkazov,
ktoré boli pre žalobcu neprístupné (napr. kúpne zmluvy uzatvorené medzi žalovanou a tretími osobami
za účelom získania vlastníckeho práva k pozemkom pod líniovú stavbu D4/R7). Žalobca v ďalšom
zdôraznil, že v žalobe jasne vymedzil predmet konania tak po právnej, ako aj skutkovej stránke, ktoré
skutočnosti súd prvej inštancie v plnom rozsahu rešpektoval v odôvodnení rozhodnutia, zdôvodniac

precízne svoju úvahu vedúcu k priznaniu žalovanej sumy. Podľa mienky žalobcu bolo prekvapivé, že
hoci žalovaná nepokladala za hospodárne predkladať v konaní ďalší súkromný znalecký posudok,
navrhovala nariadiť ďalšie znalecké dokazovanie, pričom vykonanie navrhovaného dôkazu by bolo
neúčelné, hrubo porušujúce princíp hospodárnosti konania. Pokiaľ išlo o Odborné stanovisko STU, vo
vzťahu k nemu uviedol, že ide iba o inú formu obhajoby cien, ktoré STU uvádzala v ňou vypracovaných

posudkoch zohľadniac, že riešitelia Stanoviska za žiadnych okolností nemôžu súhlasiť, resp. potvrdiť
správnosť postupov znalcov objednaných žalobcom, pretože by tak konštatovali, že STU (a teda
oni sami) nepostupovali pri ocenení pozemkov správne. Neobjektívnosť stanoviska je preukázaná aj
konaním žalovanej, ktorá dodala STU len kúpne zmluvy s čo najnižšími cenami a tak jej poskytla návod,
aké ceny by mala obhajovať a to napriek tomu, že má vedomosť o ňou uzatvorených kúpnych zmluvách,

kde výška kúpnej ceny je 186 eur/m2. Žalobca k tomuto dodal, že nie je možné akceptovať názor
žalovanej, že odborný posudok je z hľadiska odbornej váhy to isté ako znalecký posudok, čo je zrejmé
aj z obsahu samotného Zákona o znalcoch a tlmočníkoch. Žalobca dal do pozornosti odvolaciemu súdu,
že žalovaná odkúpila pozemky susediace s vyvlastnenými pozemkami žalobcu za sumu á 102,20 eur/
m2 (určenú na základe znaleckého posudku objednaného samotnou žalovanou), ktorá skutočnosť sama

o sebe preukazovala dôvodnosť podanej žaloby, keď v odpovedi na žiadosť podľa zákona č. 211/2000
Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám zavádzajúco uviedol, že najvyššia kúpna cena predstavovala á
85,18 eur/m2. V tomto smere pritom neobstála jej argumentácia ohľadom realizácie výkupu susedných
pozemkov predošlým vedením žalovanej. K námietke žalovanej, ktorou spochybňuje dôvodnosť
predkladaných kúpnych zmlúv a cenových údajov o pozemkoch v rámci územia SR s tvrdením, že

je nutné pri každom pozemku zohľadňovať aj individuálnosť faktorov vstupujúcich do ohodnotenia
pozemkov, ako je napr. stav primeranosti, tvar pozemku, charakter a umiestnenie pozemku a pod.,
uviedla, že tieto isté faktory odmieta brať do úvahy pri hodnotení pozemkov vyvlastnených žalobcovi.
Svedčí tomu výpoveď znalkyne STU, ktorá uviedla, že STU pozemky v Podunajských Biskupiciach
jednoducho rozdelila iba na dve skupiny, jednou skupinou boli pozemky pod Slovnaftom v lokalite

Ketelec, pri ktorých bola cena stanovená na 65,37 eur/m2 a malo ísť o pozemky bez prístupu z verejnej
komunikácie, druhou skupinou boli pozemky pri spoločnosti Strabag, kde bola cena stanovená na 73,06
eur/m2.Týmsavýslovnepotvrdilo,ženedošlo kžiadnemuzohľadneniuindividuálneho stavupozemkov,
nezohľadnil sa dostatočne a kvalifikovane charakter, širšie vzťahy, nezohľadnil sa prístup k inž. sieťam,
stav pripravenosti a pod. Predmetné vyjadrenie žalovanej a znalkyne STU sú teda ďalším významných

dôkazom o tom, že sa pri oceňovaní pozemkov žalobcu neobjektívne postupovalo. Žalovaný svojim
konaním chce zabrániť súdu, aby sa preukázalo podhodnotenie cien pozemkov v Bratislave pri líniovej
stavbe oproti iným líniovým stavbám, z ktorého dôvodu je mimoriadne dôležité poukazovať aj na iné
líniovéstavby vrámciSR.Vtomtosmerejenepopierateľnýmfaktom,čopotvrdilajKrajskýsúdBratislava
v rozhodnutí sp. zn. 10Co/62/2019, že je všeobecne známe, že ceny nehnuteľností v Bratislave sú

najvyššie, čo sa vzťahuje aj na pozemky určené na líniové stavby. Pokiaľ žalovaná dala do pozornosti
pozemky vykupované v Košiciach - Šaci aj na nich je viditeľné, ako sa na rozdiel od pozemkov žalobcu
prihliadalo na širšie vzťahy, na blízkosť od Košíc, osídlenia, pričom dané pozemky sú všetky výrazne
horšie ako ktorýkoľvek z pozemkov vyvlastnených žalobcovi. Žalobcovi však bola ponúknutá cena
za pozemky priamo v hlavnom meste za kúpnu cenu 55,20 eur/m2, pričom východzia cena, z ktorej

sa pri oceňovaní pozemkov v Šaci vychádzalo bola 26,56 eur/m2, výkupná cena bola 82,44 eur/m2,
teda výkupná cena pod líniovou stavbou vzrástla viac ako 310%. Pokiaľ išlo o samotný znalecký
posudok STU č. 34/2016, ktorý považovala žalovaná za jediný správny, a tým za privilegovaný dôkaz,
keďže ho vypracoval znalecký ústav, z ktorého dôvodu žalovaná nepožadovala vypracovanie žiadnehokontrolného posudku. Tento posudok však podľa žalobcu vykazoval viacero pochybení, na ktoré v
priebehu konania pred súdom prvej inštancie podrobne poukázal. Žalobca podotkol, že žalovaná sa
dožadovala znaleckého dokazovania predmetným ústavom až potom, čo výpovede znalcov (aj v iných

obdobných súdnych konaniach paralelne vedených), ktorí vypracovali znalecké posudky STU, vyzneli v
jej neprospech, čo hodnotil ako obštrukciu, odkazujúc na vyjadrenia už prezentované v konaní. Zároveň
sa nestotožnil ani s námietkami žalovanej vo vzťahu k hodnoteniu odborného stanoviska STU č. 32/2019
konajúcim súdom, pretože toto stanovisko nemožno v zmysle § 209 C.s.p. stotožňovať so znaleckým
posudkom. A napokon sa žalobca vyjadril i k odvolacej požiadavke žalovanej na upustenie od plnej

kompenzácie za vyvlastnenie z dôvodu, že nekonal dobromyseľne, podporenej Uznesením OR PZ BA
II o dňa 20.12.2018, ČVS: ORP-566/3-VYS-B2-2016 o začatí trestného stíhania zo dňa 20.12.2018.
Namietal, že ide o dôkaz, ktorý bol doložený až v odvolacom konaní, z ktorého dôvodu nie je možné na
neho prihliadať. Zároveň vyjadril pochybnosti o tom, že by žalovaná nemohla skôr predložiť predmetné
uznesenie, nakoľko právny zástupca žiadal z predmetného spisu vydanie geometrického plánu, ktorý
mu bol obratom zaslaný. Dodal, že počas konania žalovaná nepožadovala možnosť kompenzácie z

dôvodujehoúdajnejnedobromyseľnosti. Zároveňvyjadrilpresvedčenie,žetojeprávežalovaná,oktorej
dobromyseľnosti možno pochybovať, a to s poukazom na jej vykupovanie pozemkov za podhodnotené
ceny.

21. Žalovaná v odvolacej replike zotrvala na svojej odvolacej argumentácii. Akcentovala, že je primárne

analyzovať práve znalecký posudok Ing. Čárskeho, nakoľko jedine na základe toho dôkazu si žalobca
vyčísľuje svoj žalobný nárok, čo vyplýva aj z jeho matematického kreovania. Doplnil, že aby súd mohol
posúdiť, vyčísliť a následne priznať žalobný nárok v kontexte Súkromného znaleckého posudku žalobcu,
žalobca mal svoju žalobu postaviť a vyčísliť žalobný nárok exaktne len na jeho základe. Vo vzťahu
k tvrdeniu žalobcu ohľadom jednotkovej kúpnej cene 186 eur/m2 žalovaná uviedla, že ide o kúpnu

cenu, ktorá sa týkala úplne iného, neporovnateľného katastrálneho územia G., a preto nebol žiadny
dôvod dokladovať a posudzovať tieto cenové údaje, keďže STU si pre porovnávanie vyžiadala len kúpne
zmluvy z príslušného posudzovaného katastrálneho územia. Vo vzťahu ku skutočnosti, že STU v rámci
vypracovania svojho Odborného stanoviska nepracovala s kúpnymi zmluvami obsahujúcimi kúpnu cenu
102,20 eur/m2 uviedla, že aj podľa vyjadrenia znalkyne STU táto okolnosť nemala vplyv na obsah

ich stanoviska. Žalovaná nesúhlasí ani s argumentáciou žalobcu, že Odborné stanovisko STU nebolo
možné opatriť znaleckou doložkou v zmysle § 209 ods. 2 C.s.p, dodala, že pre odborné posúdenie
niektorých skutočností nie je nevyhnutné vypracovať znalecký posudok, ale postačuje aj iný znalecký
úkon, ako napr. aj odborné vyjadrenie. Tvrdenie žalobcu o jeho údajnom slabšom postavení v spore
považovala žalovaná za irelevantné, nakoľko, s ohľadom na charakter sporu, ako aj na výšku náhrady,

ktorú obdržal vo vyvlastňovacom konaní, mohol žalobca využiť všetky dostupné prostriedky procesného
útoku. Žalovaná zotrvala i na námietke nepoužiteľnosti listinných dôkazov - kúpnych zmlúv z iných
katastrálnych území ako boli vyvlastňované pozemky, keďže z nich nebolo možné zistiť úvahy vedúce k
stanoveniu príslušnej kúpnej ceny. Žalovaná záverom svojho vyjadrenia dodala, že sa pridržiava svojich
skutkových tvrdení uvedených v odvolaní, podľa ktorých nemožno porovnávať cenové údaje pozemkov

odkúpených v katastrálnom území O. K. až v hodnote 102,20 eur/m2 ale za základ je potrebné vziať
kúpnu cenu 85,18 eur/m2. Nakoľko súd prvej inštancie vzal za základ svojho rozhodnutia Súkromný
znalecký posudok žalobcu, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov na 100,18 eur/m2, rozdiel vo
výške 15 eur/m2 je daný. Pritom úvahou súdu pre priznanie žalobou uplatneného nároku mohla byť tiež
skutočnosť, že kúpne zmluvy uzavreté medzi ňou a tretími osobami obsahovali jednotkovú kúpnu cenu

102,20 eur/m2 a preto nevzhliadol dôvod pre nepriznanie jednotkovej všeobecnej hodnoty pozemku
100,18 eur/m2 uplatnenou žalobcom. Táto úvaha je však podľa žalovanej neprijateľná, nakoľko hodnota
100,18 eur/m2 neobsahuje zákonný koeficient 1,2 ako obsahuje kúpna cena 102,20 eur/m2.

22. V reakcii na vyššie uvedené, žalobca v odvolacej duplike konštatoval, že žalovaná neuviedla žiadne

argumenty, ktorými by spochybnila jeho skutkové tvrdenia. Zotrval na tom, že napadnutý rozsudok
je vecne správny, vychádza z dôkladne zisteného skutkového stavu, ktorý konajúci súd dôsledne
vyhodnotil a následne tento presvedčivo právne posúdil.

23. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
C.s.p.)dospelkzáveru,žeodvolaniežalovanejniejedôvodné.Súdprvejinštancievovecisamejsprávne
zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcichskutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne
zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom
rozsudku aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi

napadnutého rozsudku a konštatuje ich vecnú správnosť.

24. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie,ktorýmvyhovelžalobežalobcudomáhajúcehosadoplateniarozdielumedzisumouurčenouza
vyvlastnenie nehnuteľností v jeho vlastníctve nachádzajúcich sa v Bratislave, kat. územie O. K., určenou

Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 18.01.2017 č. OU-
BA-OVBP-2017/13497/GRJ, právoplatným dňa 15.02.2017 na podklade znaleckého posudku STU č.
35/2016 (stanovil hodnotu vyvlastňovaných nehnuteľností na sumu 72,70 eur/m2) a sumou určenou
znaleckým posudkom č. 19/2015 Ing. Ivana Čárskeho (stanovil hodnotu vyvlastňovaných nehnuteľností
na 92,43 eur/m2), podporne súkromným znaleckým posudkom Ing. Petra Villanta č. 69/2018 (stanovil
jednotkovú hodnotu vyvlastňovaných nehnuteľností na 100,18 eur/m2), opatreným doložkou podľa §

209 ods. 2 C.s.p.

25. Podľa § 111 ods. 1, ods. 2 stavebného zákona (v znení účinnom ku dňu vyvlastnenia) vyvlastnenie sa
uskutočňuje za náhradu. Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje
sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú

cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom
istom mieste a v porovnateľnej kvalite.

26. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o
náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v

sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S požiadavkou na vyššiu náhradu
za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu
voči stavebníkovi možno uplatniť na súde v lehote do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. Stavebník diaľnice je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie
vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o

vyvlastnení stavebníkovi.

27. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 C.s.p.), sa v rámci odvolacieho prieskumu zaoberal iba tými odvolacími dôvodmi a ich
obsahovým vymedzením, ktoré žalovaná výslovne uviedla a skutkovo vymedzila v odvolaní zo dňa

13.07.2020; pri viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych
skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne
podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd
sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany,
ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom

vyplýva požiadavka aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej
argumentácie, nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne
uplatňovať svoje procesné práva aj v odvolacom konaní.

28. Posudzujúc obsah odvolania žalovanej, odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná v ňom v zásade

zotrvala na svojich tvrdeniach z prvoinštančného konania, s ktorými sa súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku dostatočne a presvedčivo vysporiadal, pričom v ďalšom, okrem nedostatkov v
procesnom postupe konajúceho súdu, vytýkal nesprávnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým
dospel primárne vo väzbe na obsah znaleckých posudkov z vyvlastňovacieho konania v kontexte so
súkromným znaleckým posudkom Ing. Petra Villanta č. 69/2018, ako i na ďalšími listinnými dôkazmi

(kúpne zmluvy za iné vyvlastnené pozemky), považujúc žalobcov nárok na doplatok náhrady za
vyvlastnené pozemky vo výške žalovanej istiny za nedôvodný.

29. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej o modifikovaní žalobou uplatneného nároku
konajúcim súdom ako nároku vyplývajúceho zo súkromného znaleckého posudku Ing. Petra Villanta č.

69/2018 a nie zo znaleckého posudku Ing. Ivana Čárskeho č. 19/2015. Vychádzajúc z obsahu žaloby je
evidentné, že žalobca svoje skutkové tvrdenia založil na tom, že nesúhlasil s náhradou priznanou mu za
vyvlastnené pozemky vo vyvlastňovacom konaní pred Okresným úradom Bratislava, odbor výstavby a
bytovej politiky na podklade znaleckého posudku STU č. 35/2016, považujúc ju za neprimeranú, pričomna preukázanie tejto neprimeranosti sa odvolával na všeobecnú hodnotu pozemkov určenú znalcom Ing.
Ivanom Čárskym v znaleckom posudku č. 19/2015, vyčísľujúc požadovanú náhradu ako rozdiel medzi
sumou priznanou mu vo vyvlastňovacom konaní a sumou určenou predmetným znaleckým posudkom a

na podporu dôvodnosti uplatneného nároku predložil v priebehu konania Znalecký posudok č. 69/2018
znalca Ing. Petra Villanta. Žalobca sa tak pri osvedčovaní oprávnenosti svojho nároku (pokiaľ išlo o jeho
výšku) odvolával na znalecký posudok Ing. Čárskeho, ktorý mal len povahu listinného dôkazu, a preto
opodstatnenosť svojho nároku zdôrazňoval aj obsahom súkromného znaleckého posudku Ing. Villanta
č. 69/2018, opatreného doložkou podľa § 209 ods. 2 C.s.p. (viď str. 7 znaleckého posudku na č.l. 265),

stanovujúceho vyššiu jednotkovú všeobecnú hodnotu vyvlastňovaných pozemkov (v sume 100,18 eur/
m2). Odvolací súd dodáva, že pri vykonávaní tohto dôkazu súd postupuje ako by išlo o znalecký posudok
súdom ustanoveného znalca - § 207 C.s.p. Žalobca, i po vypracovaní predmetného súkromného
znaleckého posudku, tento nepoužil ako základný podklad pre vyčíslenie výšky požadovanej náhrady,
keďtútonaďalejodvodzovalodvšeobecnejhodnotyvyvlastnenýchnehnuteľnostíurčenejvposudkuIng.
Ivana Čárskeho, čo napokon rešpektoval i súd prvej inštancie, keď viazaný žalobným petitom, zaviazal

žalovanú zaplatiť žalobcovi ním uplatnenú a dôkazne preukázanú sumu 6.214,95 eur. Konajúci súd teda
nijako nepochybil, keď pri meritórnom rozhodovaní uznal súkromný znalecký posudok Ing. Petra Villanta
č. 69/2018 za rozhodujúci dôkaz, ktorý v spojení s ďalšími listinnými dôkazmi, podporoval žalobcom
tvrdenú neprimeranosť poskytnutej náhrady za vyvlastnené pozemky; myšlienkové úvahy súdu prvej
inštancie a ním prijaté závery v obsiahnuté v dôvodoch napadnutého rozsudku teda nevybočili z medzí

žalobcom podanej žaloby (návrhu).

30. Pokiaľ v tejto súvislosti konajúci súd zdôraznil, že žalovaná kvalifikovaným spôsobom nespochybnila
súkromný znalecký posudok Ing. Petra Villanta č. 69/2018, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná
v priebehu celého konania relevantne nenamietala formálne nedostatky tohto kľúčového dôkazného

prostriedku, predstavujúceho zároveň výsledok špecializovanej odbornej činnosti v zmysle zákona č.
382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, keďže sa sústredila primárne na obhajobu
znaleckého posudku STU č. 35/2016 predložením Odborného vyjadrenia STU č. 38/2019. Znalkyňa Ing.
Silvia Gregušová, PhD. (vypočutá ako jedna z riešiteliek znaleckého posudku STU č. 41/2016 v konaní
pred súdom prvej inštancie sp. zn. 40C/24/2017 dňa 28.06.2018 - č.l. 321 a nasl., poznámka odvolacieho

súdu) vo svojej výpovedi vyjadrila názor, resp. názor STU, ohľadne určitej hodnoty koeficienta
povyšujúcich faktorov, podľa ktorého „použitie vyššieho povyšujúceho faktora a než využilo STU nie je
chybou znalca, dodala že je na znalcovi, či sa pod to podpíše, ale použitie vyššieho faktora, resp. blízko
hornej hranice intervalu môže spôsobiť nadhodnotenie pozemku na m2“. Odvolací súd považuje za
potrebné uviesť, že STU, rovnako ako i znalec Ing. Villant, pri úvahe o konkrétnej hodnote koeficienta

povyšujúcich faktorov zohľadnili tak existenciu právoplatného územného rozhodnutia, ako i to, že
pozemky boli určené na vyššie využitie, než na aké slúžili. Treba pritom podotknúť, že porovnávajúc
hodnoty i ostatných koeficientov potrebných pre výpočet všeobecnej hodnoty pozemkov použitých v
znaleckom posudku STU č. 34/2016 a v súkromnom znaleckom posudku Ing. Villanta č. 69/2018, je
zrejmé,žetietosútotožnépokiaľideokoeficientintenzityvyužitia(0,9),obchodnejapriemyselnejpolohy

(0,9), technickej infraštruktúry (1,00) a redukujúcich faktorov (1,00), pričom sa mierne líšia pri koeficiente
všeobecnej situácie (1,30 u ZP STU č. 34/2016 a 1,15 u ZP č. 69/2018) a dopravných vzťahov (0,9 u ZP
č. 69/2018 a 0,80 u ZP STU č. 34/2016). Mierne výraznejší rozdiel bol pri určení koeficienta povyšujúcich
faktorov (1,80 v ZP č. 69/2018 a 1,30 v ZP STU č. 35/2016). Odvolací súd je toho názoru, že bolo
v plnej kompetencii príslušného znalca uviesť odlišnú hodnotu príslušného koeficienta (vr. koeficienta

povyšujúcich faktorov) ako uviedla STU v znaleckom posudku č. 34/2016, pokiaľ jeho použitie primerane
odôvodnil a pri ustálení jeho konkrétnej výšky nevybočil z rozpätia stanoveného vyhláškou č. 492/2004
Z.z.; taký nedostatok (príp. i iný) súd prvej inštancie u súkromného znaleckého posudku Ing. Villanta
č. 69/2018 nezistil. Treba dodať, že znalecký posudok Ing. Villanta je ako jediný z odborných listinných
dôkazov produkovaných stranami sporu opatrený doložkou podľa § 209 ods. 2 C.s.p., čím sa dostal na

roveň znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca (§ 207 C.s.p.).

31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, pokiaľ žalovaná mienila v konaní pred súdom prvej inštancie
relevantne odborne spochybňovať závery, ku ktorým dospel Ing. Peter Villant v znaleckom posudku č.
69/2018, bolo jej povinnosťou tvrdiť a následne i včas predložiť v rámci procesnej obrany adekvátne

silné dôkazy spochybňujúce odborné závery znalca. Žalovanú ako stranu sporu totiž zaťažuje dôkazné
bremeno pre každé tvrdenie súvisiace s následnou rozhodovacou činnosťou konajúceho súdu, a preto
nebolo postačujúce, keď len vznášala výhrady voči znaleckým posudkom z vyvlastňovacieho konania,
bez toho, aby tieto špecifikovala uvádzaním konkrétnych nedostatkov a podložila z pohľadu obsahurovnako odborne hodnotným dôkazom, a tak vyvrátila, resp. aspoň spochybnila závery, ku ktorým dospel
znalec (k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 1Sžd 4/2014, uverejnené v Zbierke
stanovísk NS a súdov SR č. 10/2015, pod číslom 102). Pokiaľ sa v tomto smere žalovaná odvolávala na

znalecký posudok STU č. 34/2016, majúc za to, že sa v ňom STU vyčerpávajúco zaoberala rozdielmi v
hodnotách koeficientov v skoršie použitých znaleckých posudkoch (ÚEOS-Komercia, a.s. č. 146/2015,
Ing. Čárskeho č. 19/2015), ktoré závery možno aplikovať i na súkromný znalecký posudok Ing. Villanta č.
69/2018, odvolací súd sa s touto argumentáciou nestotožnil. STU v predmetnom posudku konštatovala,
že „znalecký posudok znaleckej organizácie ÚEOS - Komercia, a.s., ako aj znalecký posudok znalca

Ing. Ivana Čárskeho spĺňajú predpísané formálne a metodické náležitosti, s diferenciáciou, ktorá odráža
odborný názor a istú mieru subjektivity pri stanovení výšky jednotlivých koeficientov“. Podľa záveru
STU v posudku vyjadrenom (avšak bez bližšej konkretizácie, len so všeobecným odkazom na bod 3.1
ZP) „jednotkovú všeobecnú hodnotu pozemku 52,79 eur/m2 stanovenú znaleckou organizáciou ÚEOS
- Komercia, a.s. v znaleckom posudku č. 149/2015 je možné považovať za mierne podhodnotenú
a jednotkovú všeobecnú hodnotu pozemkov 92,43 eur/m2 stanovenú znalcom Ing. I. Čárskym v

znaleckomposudku č.19/2015zamiernenadhodnotenú“. Ďalšie,vprevažnejmierevšeobecnézistenia
STU, vzťahujúce sa len k znaleckým posudkom z vyvlastňovacieho konania, nemožno aplikovať na
znalecký posudok Ing. Villanta č. 69 /2018, o ktorom znalecký posudok STU č. 35/2016, i z dôvodu
jeho vypracovania až v priebehu súdneho konania, nepojednáva; preto možno súhlasiť s názorom súdu
prvej inštancie, že pokiaľ tento súkromný znalecký posudok žalovaný v priebehu konania kvalifikovaným

spôsobom nespochybnil, možno z neho primárne vychádzať na účely preukázania, že žalobcovi nebola
za vyvlastnené pozemky poskytnutá primeraná náhrada.

32. Pokiaľ ide o Odborné stanovisko STU č. 38/2019, to posudzovalo správnosť metodického postupu
v znaleckých posudkoch č. 19/2015 Ing. Ivana Čárskeho a č. 177/2017 Ing. Petra Villanta. Predmetom

posudzovania obsiahnutom v tomto vyjadrení teda nebol znalecký posudok č. 69/2018. Naviac, odvolací
súd má rovnako ako súd prvej inštancie pochybnosti o objektívnosti tohto stanoviska, keďže STU
v ňom posudzuje tzv. konkurenčné posudky a ak chcela akcentovať správnosť svojich odborných
záverov uvedených v znaleckom posudku č. 34/2016, neostávalo jej nič iné ako negovať závery
ostatných znaleckých posudkov. Pokiaľ ide o hodnotenie správnosti záverov súkromného znaleckého

posudku č. 69/2018 Ing. Petra Villanta, odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na ods.18 odôvodnenia
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

33. Správnosti úvahe konajúceho súdu o neprimeranosti výšky poskytnutej náhrady za vyvlastnené
pozemky, okrem už zmieneného súkromného znaleckého posudku Ing. Villanta č. 69/2018 zo dňa

21.6.2018, nasvedčujú i žalobcom predložené kúpne zmluvy vzťahujúce sa k pozemkom v susedstve
vyvlastnenýchpozemkov,vkatastrálnomúzemíO.K.(č.l.367anasl.),tietožalovanýodkúpilvprevažnej
miere za kúpnu cenu á 102,20 eura/m2, pričom jej výšku nevedel relevantným spôsobom zdôvodniť,
keď len odkazoval na to, že kúpne zmluvy uzatváralo predchádzajúce vedenie. Vzhľadom na to, že išlo
o pozemky rovnakého druhu, v rovnakej lokalite, na ktoré sa vzťahovalo to isté územné rozhodnutie, a

teda boli dotknuté tou istou líniovou stavbou, konajúci súd nepochybil, pokiaľ na tieto kúpne zmluvy a
na v nich uvedené cenové hladiny prihliadal, majúc za to, že tieto odzrkadľovali trhovú cenu pozemkov
v danom mieste a čase. Za spôsobilý dôkaz možno napokon považovať i kúpne zmluvy, na základe
ktorých došlo k výkupu pozemkov v iných regiónoch Slovenska (Košice-Šaca, Prešov, Banská Bystrica,
Nitra) pre rovnaké účely; tieto dokresľovali obraz o tom, v akých cenových reláciách sa pohybovali

kúpne ceny pozemkov vyvlastňovaných pre potreby líniových stavieb. Aj v prípade týchto kúpnych zmlúv
možno súhlasiť s úvahou súdu prvej inštancie, že žalovaná nijakým logickým a prijateľným spôsobom
nevysvetlila dôvody stanovenia neporovnateľne nižšej jednotkovej ceny vyvlastnených nehnuteľností
oproti cenám nehnuteľností v iných mestách, v ktorých boli v tom čase vo všeobecnosti nižšie ceny za
jeden meter štvorcový ako v Bratislave, kde sú ceny nehnuteľností najvyššie v Slovenskej republike,

čo je všeobecne známa skutočnosť, ktorú nie je potrebné dokazovať (viď i rozsudok Krajského súdu v
Bratislave v obdobnej veci sp. zn. 10Co/62/2019). S prihliadnutím i na tieto žalobcom predložené dôkazy,
osobitnenakúpnezmluvyvzťahujúcesakpozemkomvsusedstvevyvlastnenýchpozemkov(katastrálne
územie O. K.), sa prvoinštančný súd nijako neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho
súdu SR; v jej zmysle sa totiž primeranosť náhrady za vyvlastňovanú nehnuteľnosť určuje podľa trhovej

ceny, resp. všeobecnej hodnoty pozemku určenej znaleckým posudkom, za ktorú treba považovať cenu
rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej
kvalite. Znalecký posudok Ing. Villanta č. 69/2018, ako i kúpne zmluvy predložené žalobcom, vzťahujúce
sa najmä k pozemkom v katastrálnom území Podunajské Biskupice, jednotlivo, ako aj v ich vzájomnejsúvislosti potvrdzujú, že žalovaná vykupovala nehnuteľnosti na účely postavenia líniovej stavby D4/R7
za cenu vyššiu oproti cene určenej v znaleckom posudku STU č. 34/2016, na základe ktorého určil
Okresný úrad Bratislava náhradu za vyvlastnené pozemky.

34. A napokon sa odvolací súd nestotožnil ani s argumentáciou žalovanej o potrebe upustenia od
kompenzácie žalobcu v plnej výške trhovej ceny vyvlastnených pozemkov, ktorú zdôvodňovala tým,
že žalobca mal nadobudnúť pozemky v katastrálnych územiach dotknutých výstavbou diaľnice D4 a
rýchlostnej cesty R7 nedobromyseľne, keďže tieto systematicky vykupoval od tretích osôb, ktoré o

existencii tohto projektu nemali žiadnu vedomosť (ktorú argumentáciu v odvolacom konaní podporil
predložením Uznesenia o začatí trestného stíhania ČVS:ORP-566/3-VYS-B2-2016 zo dňa 20.12.2018);
tieto okolnosti nemožno podľa mienky odvolacieho súdu hodnotiť za dôvody pre zníženie, resp.
nepriznanie plnej náhrady za vyvlastnenie pozemkov. Inštitút vyvlastnenia považuje Ústava SR za
výnimočný spôsob zásahu do vlastníckeho práva, pri splnení prísne stanovených podmienok, majúcich
kumulatívnu povahu (článok 20, ods. 4 Ústavy SR). Vyvlastnenie, rovnako ako nútené obmedzenie

vlastníckeho práva, je potom možné iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona
a za primeranú náhradu, za ktorú možno považovať predovšetkým peňažnú náhradu; keďže peňažná
náhrada má reflektovať nielen na verejný záujem na vyvlastnení, ale i na to, že vyvlastnením dochádza k
zásahu do vlastníckeho práva jednotlivca, má byť poskytnutá v primeranej výške. Hoci podľa judikatúry
Ústavného súdu SR nemusí byť náhrada za vyvlastnenie poskytnutá v celom rozsahu trhovej ceny, má

v zásade vyvážiť ujmu, ktorá odňatím veci vznikla (k tomu aj nález Ústavného súdu SR vo veci sp. zn.
PL. ÚS 17/00, vo veci PL. ÚS 37/95). Napokon, ani článok 1 Protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd negarantuje právo na plnohodnotnú náhradu za každých okolností, keďže
legitímne ciele "verejného záujmu" môžu vyžadovať náhradu v menšej ako trhovej hodnote (k tomu
rozhodnutieESĽPvoveciSvätékláštoryv.Grécko,1994,voveciPapachelasv.Grécko,1999). Odvolací

súd v tejto súvislosti považuje za potrebné dodať, že ak by sa aj v trestnom konaní preukázalo nekalé
konanie žalobcu, išlo by primárne o jeho nečestné konanie voči pôvodným vlastníkom predmetných
vyvlastnených pozemkov, vo vzťahu ku ktorým by bolo namieste poskytnutie primeranej satisfakcie. Táto
okolnosť však nič nemení na potrebe férovosti postupu štátnej inštitúcie (žalovanej) pri stanovení ceny
zavyvlastneniepozemkovvsúkromnomvlastníctvovrámcivyvlastňovaciehokonania.Trebatiežuviesť,

že pokiaľ došlo k úniku verejnosti neprístupnej informácii ohľadom pozemkov určených na výstavbu
líniovej stavby D4/R7, museli to byť práve zástupcovia konkrétnych štátnych inštitúcii, ktorí mali presné
vedomosti o projekte, a ktorí tieto informácie neprípustne poskytli tretím osobám.

35. Sumarizáciou vyššie uvedeného možno uzavrieť, že žalovaná v odvolaní neuviedla také tvrdenia,

ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

36. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní

úspech, priznal voči žalovanej plný nárok na ich náhradu v rozsahu 100%.

37. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, aleboe/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).