Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, August 28, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoE/104/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208230362
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šoltýsová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7208230362.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: eurobus, a.s., so sídlom v Košiciach, Staničné
námestie 9, IČO: 36 211 079, proti povinnému: FC SPOJE LOKOMOTÍVA, spol. s r.o., so sídlom v
Košiciach, Žižkova 19, IČO: 31 709 168, o vymoženie 444,96 eura s prísl. a trov exekučného konania,
vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach,
Moyzesova 34, pod sp. zn. EX 925/08, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu

Košice II zo dňa 12. marca 2013, č.k. 48Er/3893/2008-9 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie súdneho exekútora proti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a proti
výroku o zastavení exekúcie.

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia mu vec
v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením:

1/ exekúciu vyhlásil za neprípustnú,
2/ exekúciu zastavil a
2/ súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

V dôvodoch uznesenia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol
súdnemu exekútorovi doručený dňa 13.11.2008, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Ing.
Karol Mihal. Vychádzajúc zo zistenia z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel:
Sro, vložka číslo 6325/V, že povinný bol ku dňu 15.06.2012 vymazaný z obchodného registra, v dôsledku
čoho stratil hmotnoprávnu spôsobilosť na práva a povinnosti a zároveň aj spôsobilosť byť účastníkom

konania podľa ust. § 19 O.s.p., čo je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, exekúciu
vedenú proti povinnému vyhlásil za neprípustnú a podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ju zastavil.

Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Poukázal pritom na znenie ustanovenia § 203
ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie môže súd uložiť

oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie výlučne iba vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne
zavinil. Uviedol, že oprávnený zastavenie exekúcie v danom prípade nezavinil a preto ho nebolo možné
zaviazať na úhradu trov exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor z dôvodu, že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutím mu bola spôsobená škoda. Navrhol

napadnuté uznesenie zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol,
že exekučný súd postupoval nesprávne, keď nerešpektoval skutočnosť, že exekútor má zákonný nárokna trovy exekúcie. Vychádzal pritom z tvrdenia, že exekučný súd predovšetkým nesprávne posúdil
dôvod zastavenia exekúcie, pretože exekúciu mal zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/, v spojení
s ust. § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, pretože prvotným dôvodom zastavenia exekúcie

bola nemajetnosť povinného. Bol toho názoru, že ak povinný zanikne, nemá už prvostupňový súd
možnosť úvahy, ale je povinný rozhodnúť o trovách a úhradou trov zaviazať oprávneného, ako jediného
existujúceho účastníka exekučného konania.

Oprávnený sa k podanému odvolaniu súdneho exekútora nevyjadril.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol
tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania, a dospel

k záveru, že odvolanie proti výrokom o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie je
potrebné odmietnuť a po preskúmaní uznesenia súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania aj
s konaním, ktoré tomuto výroku predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), že v tomto výroku je ho potrebné
zrušiť.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa

osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Osobitným predpisom upravujúcim exekučné konanie v zmysle cit. ust. § 202 ods. 2 O.s.p. je zákon č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Ako z citovaného ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva, účastníkmi exekučného konania sú
oprávnený a povinný. Toto vymedzenie okruhu účastníkov konania je totožné s definíciou účastníkov
konania, podľa ktorej je účastníkom občianskeho súdneho konania ten, koho za účastníka výslovne
určuje zákon. Iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie výslovne priznáva
Exekučný poriadok. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor

v rozsahu, v ktorom mu vzniká nárok na trovy exekúcie. Preto aj súdneho exekútora treba považovať
len za účastníka pre určitý úsek konania. V takomto prípade exekútor môže využívať také procesné
práva ako účastník konania.

Odúčinnostizákonač.280/1999Z.z.,ktorýmsanovelizovalExekučnýporiadok,možnopodaťodvolanie

proti niektorým uzneseniam, ktorými sa rozhodovalo o návrhu (alebo aj bez neho) na zastavenie
exekúcie.

Proti výrokom uznesenia, ktorými bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a exekúcia bola zastavená,
môže podať odvolanie len oprávnený. Súdny exekútor takéto oprávnenie nemá.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto
na odvolanie nie je oprávnený.

Na základe uvedeného odvolací súd podľa cit. ust. § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol odvolanie

súdneho exekútora proti výroku, ktorým súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a proti výroku o zastavení
exekúcie.Vo zvyšujúcej časti týkajúcej sa rozhodnutia o trovách konania odvolací súd po preskúmaní
predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa nerozhodol správne, ak
nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie na základe konštatovania, že oprávnený nemohol

predvídať zastavenie exekúcie a teda zastavenie exekúcie nezavinil (§ 203 ods. 1 Exekučného
poriadku). Z ustálenej súdnej praxe nadväzujúcej na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. 3 MCdo 15/2011 vyplýva, že ak bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný
majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora,
prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu,

že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie (a tým aj aplikácia ustanovenia § 203 ods. 2
Exekučného poriadku), a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie
iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil uznesenie vo výroku o trovách exekúcie
a podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa v tomto rozsahu na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude náležite sa vysporiadať s dôvodmi výmazu povinného
z obchodného registra, v závislosti od prijatých záverov a vyššie prezentovaných právnych úvah ustáliť
dôvod zastavenia exekúcie a tým aj to, kto bude znášať trovy exekúcie, následne bude jeho povinnosťou
zistiť, či súdny exekútor viedol exekúciu účelne, t.j. či riadne a včas vykonal, resp. mohol vykonať všetky
úkony potrebné pre uspokojenie pohľadávky oprávneného v nadväznosti na čas, ktorý uplynul medzi

udelením poverenia na vykonanie exekúcie a dňom, kedy bol povinný vymazaný z obchodného registra
a na základe záverov o ich účelnosti, určiť rozsah trov a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby
bolo určité, dostatočne zrozumiteľné a preskúmateľné.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004

Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.