Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 19, 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117204414
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Šiška, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4117204414.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobkyne: S.. H. Z., narodená

XX.XX.XXXX, bytom K. XX, R., proti žalovaným: 1.) Mesto Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 60, Nitra,
IČO: 00308307, 2.) Marenčík dražby, s.r.o., so sídlom Snežienkova 4, Nitra, IČO: 48 178 022, 3.) X..
F. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom L. E. XX, Q., zastúpený : JUDr. Marek Ďuran, advokát so sídlom
Štefánikova trieda 34, Nitra, v konaní o určenie neplatnosti dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaným v 2. a 3. rade sa voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Žalovanému v 1. rade sa voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podanou žalobou na Okresný súd Nitra (ďalej len „súd“) dňa 17.02.2017 požadovala, aby
súd určil, že dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou č. N 576/2016, Nz
44787/20146, NCRIs 45826/2016 zo dňa 18.11.2016 vyhotovená notárom JUDr. PhDr. U. J., Notárský
úrad, K dolnej stanici XXA, XXX 01 T., ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané pod por. č. 20
nachádzajúce sa v katastrálnom území K., evidované v katastri nehnuteľností vedenom Okresným
úradnom R., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako: byt č. XX na 7. p., vchod o. č. XX nachádzajúci sa

v časti bytového domu súp. č. XXX postaveného na parcelách registra „C“ parc. č. XXX/XX, XXX/XX,
XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, bytový dom so súp. č. XXX je postavený na pozemkoch - parcelách registra
„C“ - parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy
a nádvoria o výmere 188 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 198 m2, parc. č.
XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2, parc,. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria
o výmere 90 m2, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu
so súp. č. XXX o veľkosti XXXX/XXXXXX, podiel priestoru na pozemkoch - parcelách registra „C“ -

parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a
nádvoria o výmere 188 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 198 m2, parc č.
XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o
výmere 90 m2, o veľkosti XXXX/XXXXXX je neplatná, súčasne požadovala náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že na základe návrhu veriteľa (Mesto R.) vykonala dražobná
spoločnosťdobrovoľnúdražbunehnuteľnostízapísanýchpodpor.č.XXnachádzajúcesavkatastrálnom

území K., evidované v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom R., katastrálny odbor na LV
č. XXXX ako: byt č. XX na 7. p., vchod o. č. XX nachádzajúci sa v časti bytového domu súp. č. XXX
postaveného na parcelách registra „C“ parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, bytový
dom so súp. č. XXX je postavený na pozemkoch - parcelách registra „C“ - parc. č. XXX/XX zastavanéplochy a nádvoria o výmere 187 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 188 m2,
parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 198 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a
nádvoria o výmere 25 m, parc,. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 90 m2, podiel priestoru

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súp. č. XXX o veľkosti XXXX/
XXXXXX, podiel priestoru na pozemkoch - parcelách registra „C“ - parc. č. XXX/XX zastavané plochy
a nádvoria o výmere 187 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 188 m2, parc.
č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 198 m2, XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o
výmere25m2,parc.č.XXX/XXzastavanéplochyanádvoriaovýmere90m2,oveľkostiXXXX/XXXXXX.

Dobrovoľná dražba nehnuteľností sa uskutočnila dňa 18.11.2016, kedy bol predmet dražby vydražený.
Priebeh dražby je osvedčený v notárskej zápisnici č. N 576/2016, Nz 44787/20146, NCRIs 45826/2016
zo dňa 18.11.2016. Žalobca s veriteľom uzatvoril písomnú Zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy dňa
28.01.1999 v súlade s § 50a Občianskeho zákonníka , ktorou sa mesto Nitra zaviazalo v čl. II bod 1 písm.
b) uzatvoriť so žalobcom ako kupujúcim zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XX, na 6. poschodí, bloku
XXX na sídlisku A.. Z dohodnutých podmienok tejto zmluvy vyplýva, že nebolo vlastníkom dohodnuté a

zriadené záložné právo k predmetnému bytu a nebolo zapísané vo verejnom registri. Predmetom dražby
bol byt č. XX, ktorý však podľa ústneho vyjadrenia veriteľa bez uzavretia písomného dodatku o zmene
k uzavretej zmluve zo dňa 28.01.1999, je bytom č. XX. O nakladaní s majetkom obce, v konkrétnom
prípade o byte č. XX v bytovom dome súp. č. XXX, K. XX, R. bolo rozhodnuté uznesením mestského
zastupiteľstva č. 119/98-MZ zo dňa 25.06.1998, ktorým schválilo odpredaj bytu v predmetnom dome

formou zmluvy o budúcej zmluve. O dobrovoľnej dražbe správcom dotknutých nehnuteľností mestské
zastupiteľstvo nerozhodlo.

3. Žalovaný v 1. rade k žalobe uviedol, že žalobkyňa sa pravdepodobne domnieva, že boli porušené
ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, tá však nepredložila dôkazy ani neodôvodnila

naplnenie ustanovení § 21 ods. 2 v nadväznosti na § 3 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách,
čo je predpokladom podania žaloby o určenie neplatnosti dražby. Zo žaloby nie je vôbec zrejmé,
akým konkrétnym postupom, ktorého konkrétneho účastníka konania malo dôjsť k porušeniu ktorej
právnej normy, a najmä k porušeniu akých ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Z uvedeného
dôvodu,považuježalobuzaneodôvodnenúanedôvodnú,pričompoukazovalnaaktuálneúčinnúzásadu

koncetrácie konania podľa CSP. Na základe uvedeného sa ani preto ako žalovaný v 1. rade nevie
plnohodnotne vyjadriť k žalobe. Žaloba ako taká, a z nej vyplývajúci návrh na určenie neplatnosti
dražby sú založené na nesprávnej domnienke žalobcu, že „na základe návrhu veriteľa ( mesta R.)
vykonala dražobná spoločnosť dobrovoľnú dražbu nehnuteľností “, čím malo dôsť podľa žalobcu zo
strany žalovaného v 1. rade, k porušeniu zmluvného záväzku, resp. právnych predpisov. Navrhovateľom

dražby však boli vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XXX, K. č. XX-XX-XX-
XX-XX, R. zastúpení správcom nehnuteľnosti - Službyt Nitra, s.r.o. Uvedené preukázali predložením
notárskej zápisnice zn. N576/2016 zo dňa 18.11.2016, z ktorej v zmysle jej článkov V. a VII. vyplýva,
že navrhovateľom sú vlastníci bytov a nebytových priestorov, že ide o výkon záložného práva tohto
veriteľa a že zákonné záložné právo bolo zapísané na liste vlastníctva v časti C. Toto zákonné

záložné právo vzniká zo zákona bez toho, aby dal vlastník bytu súhlas k jeho vzniku a k zápisu jeho
vzniku do katastra nehnuteľností. Rovnako aj realizácia zákonného záložného práva formou dražby
si nevyžaduje súhlas vlastníka bytu, preto sú irelevantné vyjadrenia žaloby o Zmluve o uzatvorení
budúcej zmluvy zo dňa 28.01.1999 o neexistujúcom zmluvnom záložnom práve a o neexistujúcom
rozhodnutí mestského zastupiteľstva odvolaním sa na § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom

zriadení v znení neskorších predpisov. Okrem uvedeného žalovaný v 1. rade predovšetkým namietal,
že účastníkmi konania tak ako ich žalobkyňa označila, nie sú všetky subjekty, ktorých práva a právom
chránené záujmy môžu byť rozhodnutím dotknuté. Žalobou sú ako účastníci konania označení len
predchádzajúci vlastník nehnuteľnosti ( Mesto Nitra), dražobník ( Marenčík dražby, s.r.o.) a vydražiteľ
(X.. F. H.). Voči navrhovateľovi dražby teda žaloba o určenie neplatnosti dražby nebola podaná v

trojmesačnej preklúzivnej lehote. Na základe uvedených skutočností, preto žalovaný v 1. rade žiada o
zamietnutie žaloby.

4. Žalovaný v 3. rade k žalobe uviedol, že je irelevantné, či v Zmluve o ozatvorení budúcej zmluvy,
nebolo dohodnuté aj zriadené záložné právo. Zmluvou o budúcej zmluve sa mohli jej účastníci dohodnúť

na podmienkach uskutočnenia prevodu vlastníckeho práva uvednému ako predmet zmluvy. Dňa
13.02.2014 rokovalo MZ pod číslom materiálu 1174/2013-1, v ktorom sa jednalo o návrh na odpredaj
bytov spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a pozemkov na ulici K. XX-XX. D. č. XX je z
odpredaja vynechaný a v tabuľke je uvedené, že sa nepredáva. V závere dôvodovej správe je uvedené,že: „Uznesenie č. 392/2013-MZ Mestké zastupiteľstvo v Nitre na svojom riadnom zasadnutí konanom
dňa14.11.2013schváliloodpredajbytov,spoločnýchčastídomu,spoločnýchzariadenídomuapozemku
na ulici K. XX-XX. Uznesenie stratilo účinnosť 31.12.2014“. Ďalej sa uvádza: “Z odpredaja sú vyňaté

byty, ktorých nájomcovia, pre neplnenie si povinností spojených s nájmom, majú výpoveď z nájmu,
príp. exekúciu. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že v čase konania opakovanej dobrovoľnej
dražby žalobkyňa nebola vlastníkom predmetu dražby, lebo aj keď v dávnej minulosti podpísala Zmluvu
o budúcej zmluve na ktorú poukazuje v žalobe, v čase kedy rokovalo MZ Nitra nespĺňala podmienky
potrebné k uzatvoreniu Zmluvy o prevode predmetu dražby do jej vlastníctva. Ak mala i výpoveď z

nájmu bytu zo strany vlastníka bytu, prípadne exekúciu je potrebné sa najprv vysporiadať s predbežnou
otázkou, či v čase konania dražby ju možno považovať za osobu, ktorá bola dotknutá na svojich právach
a preto či je u žalobkyne daná jej aktívna legitimácia na podanie žaloby. Žalovaný v 3. rade vzniesol
námietku aktívnej legitimácie žalobkyne a žiada aby súd rozhodol o podanej žalobe tak, že žalobu
zamietne a zaviaže žalobkynu zaplatiť žalovanému v 3. rade trovy konania v plnom rozsahu.

5. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 25.02.2016 bola medzi účastníkmi:
Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súpisné č. XXX, K. č. XX-XX-XX-XX-XX,
R., v zastúpení správcom nehnuteľnosti, ako navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou MARENČÍK
dražby,s.r..,žalovanýmv2.rade,akodražobníkom,uzatoverenázmluvaovykonanídobrovoľnejdražby.
Predmetom dobrovoľnej dražby boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území K., evidované

v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom R., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako: byt
č. XX na 7. p., vchod o. č. XX nachádzajúci sa v časti bytového domu súp. č. XXX postaveného na
parcelách registra „C“ parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, bytový dom so súp. č. XXX
je postavený na pozemkoch - parcelách registra „C“ - parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 188 m2, parc. č. XXX/XX

zastavané plochy a nádvoria o výmere 198 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere
25 m2, parc,. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 90 m2, podiel priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súp. č. XXX o veľkosti XXXX/XXXXXX, podiel
priestoru na pozemkoch - parcelách registra „C“ - parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o
výmere 187 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 188 m2, parc. č. XXX/XX

zastavané plochy a nádvoria o výmere 198 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere
25 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 90 m2, o veľkosti XXXX/XXXXXX.
Predmetné nehnuteľnosti boli v čase podpisu zmluvy vo výlučnom vlastníctve dlžníka pod por. č. XX,
teda vo vlastníctve Mesta R.. Dôvodom, pre ktorý bolo navrhované vykonanie dražby, bolo uspokojenie
pohľadávky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome so súp. č. XXX, ktorá vznikla

z titulu nedoplatku na úhradách preddavkov za platby spojené s užívaním bytu, nedoplatku do fondu
prevádzky, údržby a opráv. Jednalo sa teda o výkon záložného práva. V danej súvislosti poukázal
žalovaný v 2. rade na ustanovenie § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, podľa
ktorého je zrejmé, že žalobkyňa nesprávne označila okruh žalovaných, keďže absentuje žalovaný -
navrhovateľ dobrovoľnej dražby. Uvedená spôsobuje neodstrániteľný nedostatok konania, keďže podľa

§ 21 zákona č 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách žaloba bola v preklúzivnej lehote uplatnená nie
perfektne. Vzhľadom na uvedené, keďže sa nejedná o výkon zmluvného záložného práva Mesta R. ako
záložného veriteľa, sa žalovaný v 2. rade domnieva, že žaloba nespĺňa náležitosti v zmysle zákona č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Žaloba tiež neobsahuje žiaden dôvod, pre ktorý by vykonanie
zákonného záložného práva cestou dobrovoľnej dražby za účelom uspokojenia splatnej pohľadávky

záložného veriteľa - ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, nebolo v
súlade so zákonom. Na doloženie tvrdení, predložil súdu oznámenie o začatí výkonu záložného práva
spolusdoručenkamipreukazujúcimidoručeniepredmetnéhooznámeniapotrebnémuokruhuúčastníkov
v zmysle Občianskeho zákonníka a príslušný list vlastníctva, z ktorého je zrejmá existencia zákonného
záložného práva. S prihliadnutím na to, že vadnú žalobu už nie je možné modifikovať či doplniť žiada aby

súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu
trov konania vo výške 100%.

6. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 24.05.2017 navrhla nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým žiadala, aby súd uložil žalovanému v 3.rade zákaz vypratať sporný byt. Uviedla, že so žalovaným

v 1. rade ako vlastníkom bytu uzatvorila písomnú zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy dňa 28.01.1999
v súlade s ustanovením § 50a Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa zaviazal uzatvoriť so
žalobkyňouzmluvuoprevodevlastníctvabytuč.XX,na6.poschodí,blokuXXXnasídliskuA.pouplynutí
15 ročnej lehoty. Uzavretá zmluva o budúcej zmluve vytvára právnu záruku, že vlastník nehnuteľnostinie je oprávnený predať, previesť vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti inému záujemcovi, alebo
dražiť. V čase pridelenia bytu bola žalobkyňa vedúcim zamestnancom orgán štátnej správy, konkrétne
Okresného úradu v R., pričom išlo o byt, ktorý nebol prideľovaný z poradovníka Mestského úradu

v R., s ktorým by mesto mohlo disponovať. V súlade so zmluvou žalobkyňa ako budúca vlastníčka
zaplatila preddavok na kúpnu cenu vo výške 180.000 Sk. Odpredaj bytu bol schválený uznesením
Mestského zastupiteľstva č. 119/98-MZ zo dňa 25.06.1998. Na základe návrhu žalovaného v 1. rade
vykonalžalovanýv2.radedobrovoľnúdražbunabyt,ktorýsprávcabezdôvodneabezuzavretiadodatku
o zmene budúcej zmluvy označil ako byt č. XX, na X poschodí, vchod o. č. XX. Dobrovoľná dražba

sa konala dňa 18.11.2016 a vydražiteľom sa stal žalovaný v 3. rade. Žalobkyni bola doručená výzva
zo dňa 21.11.2016 na odovzdanie bytu. Keďže žalobkyňa nevlastní žiaden iný majetok k bývaniu a v
byte žije so svojím slobodným 26 ročným synom, uzavrela so žalovaným v 3. rade nájomnú zmluvu o
krátkodobom nájme bytu , a to na dobu určitú od 01.12.2016 do 31.01.2017 a následne ďalšou nájomnú
zmluvu o krátkodobom nájme bytu na dobu určitú od 01.02.2017 do 30.06.2017, ktorá tvorí prílohu
notárskej zápisnice pod. č. N 48/2017, NZ 4498/2017, NCrls 4527/2017 zo dňa 14.02.2017. Žalobkyňa

listom zo dňa 02.06.2016 požiadala o prevod sporného bytu. Poukázala, na to, že vyprataním bytu
by jej vznikla majetková škoda a tiež nemajetková ujma. Podľa žalobkyne je daná potrebná dočasná
úprava pomerov, pretože v opačnom prípade bude protiprávny stav naďalej pretrvávať a nariadením
neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany vlastníckeho práva žalobkyne. Žalovaný
v 3. rade nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí, keďže žalovaný v 3. rade

nemá žiadne právo byt, ktorý bol daný do užívania žalobkyni zmluvou o budúcej zmluve na prevod
vlastníctva k bytu, užívať.

7. Súd o návrhu žalobkyni na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol uznesením č.k. 16C/18/2017
- 175 zo dňa 19.06.2017 tak, že ho zamietol.

8. Podaním zo dňa 09.06.2017 sa žalobkyňa vyjadrila ku skutočnostiam uvádzanými žalovanými tak,
že zástupca žalovaného v 1. rade má uzavretú s mestom R. mandátnu zmluvu zo dňa 30.09.2016
na výkon činností ekonomicko-právnych a technických súvisiacich s výkonom správy hnuteľného
a nehnuteľného majetku vo vlastníctve žalovaného v 1. rade. Zmluva nadobudla účinnosť dňom

01.01.2017. K predmetnej zmluve uzavrel žalovaný v 1. rade so správcom dodatok č. 1 zo dňa
07.12.2016, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.2017. Predmetným dodatkom sa podstatne zmenili
podmienkyzabezpečovaniačinnostísúvisiacichspredajombytovanebytovýchpriestorovvovlastníctve
Mesta R., ktoré potvrdzujú platnosť, resp. neplatnosť vykonaných právnych úkonov. Predávajúci pri
prevode vlastníctva k bytom a nebytovým priestorom na K. XX, R. uzaviera s vlastníkmi bytov zmluvu o

výkone správy, ku ktorej pristupujú. Vlastníci bytov nezriadili spoločenstvo vlastníkov, ktoré má právnu
subjektivitu. Dôkazom sú priložené zmluvy o prevode vlastníctva niektorých bytov , ktoré su zverejnené
na stránke žalovaného v 1. rade. Zmluvy súčasne preukazujú, že predmetom prevodu nie sú byty, ktoré
užívajú a boli predmetom zmluvy o budúcej zmluve od roku 1998 a celé konanie žalovaného v 1. rade
je zmätočné a podľa žalobcu i neplatné z dôvodu absencie kompetentného samosprávneho orgánu

Mesta R. ako vlastníka bytov. Žalovaný v 2. rade, ktorý bol dražobníkom dotknutej nehnuteľnosti, t.j.
bytu č. 12 nachádzajúceho sa na K. XX odovzdal žalovanému v 3. rade ako vydražiteľovi zápisnicou
o odovzdaní predmetu dražby DD 4/2016 zo dňa 20.1.2016 „ trojizbový byt, ktorý sa nachádza na X.p.
( X nadzemnom podlaží) v strednej sekcii bytového domu.“

9. Podaním zo dňa 22.8.2017 žalobkyňa navrhla, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
žalovanému v 3. rade nariadi, aby nenakladal s osobnostnými právami žalobcu a jeho syna X.. K. Z., tiež
s ich právami a službami spojenými s riadnym užívaním 3-izbového bytu na K. XXX/XX, nachádzajúceho
sa na X.poschodí , X.n.o., blok XXX na sídlisku A., R. a tiež aby uložil žalovanému vypratať 3- izbový
byt na K. XXX/XX, nachádzajúci sa na 6. poschodí, X.n.p., blok XXX na sídlisku A., R. žalobcom a jeho

synom X.. K. Z. až do právoplatného skončenia konania vo veci určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby
vedeného Okresným súdom R. pod. sp.zn. 16C/18/2017. Svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že so
žalovaným v 1. rade ako vlastníkom bytu uzatvorila písomnú zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy dňa
28.01.1999 v súlade s ust. § 50a Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa zaviazal uzatvoriť so
žalobkyňouzmluvuoprevodevlastníctvabytuč.XX,na6.poschodí,blokuXXXnasídliskuA.pouplynutí

15 ročnej lehoty. Uzavretá zmluva o budúcej zmluve vytvára právnu záruku, že vlastník nehnuteľnosti nie
je oprávnený predať, previesť vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti inému záujemcovi, alebo dražiť.
V súlade so zmluvou žalobkyňa ako budúca vlastníčka zaplatila preddavok na kúpnu cenu vo výške
180.000 Sk. Odpredaj bytu bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva č. 19/98-MZ zo dňa25.06.1998. Na základe návrhu žalovaného v 1. rade vykonal žalovaný 2. rade dobrovoľnú dražbu
na byt, ktorý správca bezdôvodne a bez uzavretia dodatku zmene budúcej zmluvy označil ako byt
č. XX, na X poschodí, vchod o.č. XX. Dobrovoľná dražba sa konala dňa 18.11.2016 a vydražiteľom

sa stal žalovaný v 3. rade. Žalobkyni bola doručená výzva zo dňa 21.11.2016 na odovzdanie bytu.
Keďže žalobkyňa nevlastní žiaden iný majetok k bývaniu a v byte žije so svojím slobodným 26 ročným
synom, uzavrela so žalovaným v 3. rade nájomnú zmluvu o krátkodobom nájme bytu , a to na dobu
určitú od 01.12.2016 do 31.01.2017 a následne ďalšou nájomnú zmluvu o krátkodobom nájme bytu na
dobu určitú od 01.02.2017 do 30.06.2017, ktorá tvorí prílohu notárskej zápisnice pod č. N48/2017, NZ

4498/2017, NCrls 4527/2017 zo dňa 14.02.2017. Žalovaný v 3. rade odmietol so žalobkyňou uzavrieť
dodatok k predmetnej zmluve, ktorý by riešil nájomný vzťah počas súdneho konania vo veci neplatnosti
dražby. Žalobkyňa listom zo dňa 02.06.2016 požiadala o prevod sporného bytu. Žalovaný v 3. rade podal
trestné oznámenie vo veci prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu , bytu alebo nebytovému
priestoru, požiadal o ukončenie Zmluvy o združenej dodávke elektriny pre odberateľov elektriny v
domácnosti so žalobcom a synovi žalobkyne zrušil trvalý pobyt na adrese K. XX, R.. Poukázala,

na to, že vyprataním bytu by jej vznikla majetková škoda a tiež nemajetková ujma a nedisponuje
žiadnymi nehnuteľnosťami k bývaniu. Návrhom sa domáha toho, aby bola žalovanému v 3. rade uložená
povinnosť zákazu nakladať s osobnostnými právami, právom na súkromie, a tiež s právami a službami
spojenými s riadnym užívaním bytu žalobcu a jeho syna ako občana a člena spoločnej domácnosti,
ktorý užívajú predmetný byt. Žalobkyňa má za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v

opačnom prípade bude protiprávny stav naďalej pretrvávať a nariadením neodkladného opatrenia bude
naplnená požiadavka ochrany vlastníckeho práva žalobcu a že nariadením neodkladného opatrenia
nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného v 3. rade, pretože žalovaný nemá žiadne právo užívať byt ,
ktorý bol daný do užívania žalobcovi zmluvou o budúcej zmluve na prevod vlastníctva k bytu a žalobca
o jeho prevod do osobného vlastníctva požiadal. K návrhu priložila zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy

zo dňa 28.1.1999, súhlas na uzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa 27.11.1998, výpis z listu vlastníctva č.
XXXX , pre katastrálne územie K., Notársku zápisnicu N 576/2016, Nz 44787/2016, NCRis 45826/2016
zo dňa18.11.2016, výzvu na odovzdanie predmetu dražby vydražiteľovi zo dňa 21.11.2016, zápisnicu
o odovzdaní predmetu dražby 20.12.2016, oznámenie o začatí súdneho konania zo dňa 21.2.2017,
nájomné zmluvy na krátkodobý nájom bytu zo dňa 20.12.2016 a 1.2.2017, zápisnicu o výsluchu osoby zo

dňa 17.7.2017 pre neoprávnený zásah do práva k domu , bytu alebo nebytovému priestoru, oznámenie
ZSE o ukončení Zmluva o združenej dodávke elektriny zo dňa 25.7.2017, výzvu Okresného úradu Nitra
adresovanú synovi navrhovateľky a žiadosť o prevod vlastníctva bytu zo dňa 2.6.2016.

10. O návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol uznesením č.k.

16C/18/2017 - 242 zo dňa 14.09.2017 tak, že vo výroku I. neodkladné opatrenie zo dňa 22.8.2017
v časti uloženia povinnosti žalovanému, aby nenakladal s osobnostnými právami žalobu a jeho syna
X.. K. Z. a tiež s právami a službami spojenými s riadnym užívaním 3- izbového bytu na K. XXX/XX,
nachádzajúceho sa na 6. poschodí, X.n.p., blok XXX na sídlisku A., R. odmietol a vo výroku II. nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil žalovanému v 3. rade zdržať sa vypratania nehnuteľnosti v

kat. území K., obec R., okres R. zapísanou na LV. č. XXXX a to 3-izbového bytu č. XX, nachádzajúceho
sa v bytovom dome na K. ulici v R. so súpisným číslom XXX, vchod o.č. XX, na 7. p., postaveného
na parcelách registra „C“ č. XXX/XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2, č. XXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 188 m2, č. XXX/XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 198
m2 , č.XXX/XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2, č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria

o výmere 90 m2 a k nemu prislúchajúcemu podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckemu podielu k pozemku žalobkyňou a jej synom X.. K. Z.
až do právoplatného skončenia konania vo veci určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby vedeného na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 16C/18/2017.

11. Žalovaný v 3. rade podal voči uvedenému uzneseniu odvolanie o ktorom odvolací súd rozhodol
uznesnením č.k. 9Co/385/2017 - 288 zo dňa 15.12.2017 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie v
jeho napadnutom vyhovujúcom výroku týkajúcom sa uloženia povinnosti žalovanému v 3. rade zdržať
sa vypratania nehnuteľností žalobkyňou a jeho synom Ing. K. Z. zmenil tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

12. Žalovaný v 3. rade v rámci dupliky k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 09.06.2017 uviedol, že odmieta
tvrdenia žalobkyne uvádzané v žalobe a vo vyjadrení zo dňa 09.06.2017, ktoré sú v rozpore so
skutkovým stavom, nakoľko dražba nebola vykonaná na základe výkonu záložného práva zriadenéhovtedajším vlastníkom bytu, ale na základe zákonného záložného práva zriadeného v prospech ostatných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, v ktorom sa dražený byt nachádza. Mestské
zastupiteľstvo v Nitre neschválilo odpredaj bytu v prospech žalobkyne, ale iba uzavretie zmluvy o

budúcom predaji bytu, ktorý sa napokon z dôvodov na strane žalobkyne nerealizoval, pretože mestské
zastupiteľstvo v Nitre predaj neschválilo. Keďže dražba neprebehla na návrh vtedajšieho vlastníka bytu
( žalovaného v 1 . rade - mesto Nitra), nebolo nutné o dražbe rozhodovať v súlade s ustanoveniami
zákona č. 269/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Službyt Nitra, s.r.o.,
nevystupoval v rámci dražby ako zástupca žalovaného v 1. rade, ale ako zástupca ostatných vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v dome (navrhovateľov dražby), vydražený bol bol jednoznačne a správne
identifikovaný. Žalovaný v 3. rade má za to, že žaloba je nedôvodná a zmätočná. Žalobkyňa dňa
28.01.1999 uzatvorila ako budúci kupujúci so žalovaným v 1. rade ako budúcim predávajúcim Zmluvu
o uzatvorení budúcej zmluvy, na základe ktorej malo dôjsť po uplynutí 15 rokov k predaju 3 - izbového
bytu na K. ulici v R., ktorý bol označený ako byt č. XX na 6. poschodí. Žalobkyňa sa zároveň stala
nájomcom uvedeného bytu. V dôsledku vlastnických zmien v bytovom dome sa aktuálne tento byt

označuje na LV č. XXXX pre kat. územie K. ako byt č. XX na 7. podlaží, vo vchode o.č. XX, na
adrese K. XXX/XX v R.. Táto skutočnosť vyplýva aj z toho, že na LV č. XXXX bol ako vlastník bytu č.
XX na X .p. vo vchode o.č. XX evidovaný žalovaný v 1. rade, všetky byty okrem bytu č. XX, ktoré sú
zapísané na LV č. XXXX, sú v súčasnosti vo vlastníctve bývalých nájomcov, všetky byty okrem bytu č.
XX, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, boli prevedené z vlastníctva žalovaného v 1. rade do vlastníctva

nájomcov príslušných bytov. Byt č. XX nebol prevedený do vlastníctva žalobkyne, nakoľko žalobkyňa
mala evidované nedoplatky v celkovej výške 13096,47 eur. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 09.06.2017
poukazovala na to, že užíva byt č. XX vo vchode č. XX na 6. poschodí ( 7. nadzemné podlažie ), zatiaľ
čo žalovaný v 3. rade vydražil byt č. XX na X.p. v strednej sekcii bytového domu. Z notárskej zápisnice
zo dňa 18.11.2016 vyplýva, že žalovaný vydražil byt č. XX vo vchode č. XX na 7. p. o výmere 64,92 m2,

ktorý vlastnil žalovaný v 1. rade, tento byt žalobkyňa užívala. Ak by sme však aj prijali absurdné tvrdenie
žalobkyne, že došlo k vydraženiu bytu, ktorý ona neužívala, tak tým žalobkyňa vlastne priznáva absenciu
svojej aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko žiada určenie neplatnosti dražby ohľadom bytu, vo vzťahu
ku ktorému jej nesvedčí akékoľvek právo. Žalobkyňa po uzavretí Zmluvy o budúcej zmluve užívala
byt ako nájomca. Vzhľadom na to, že žalobkyňa si ako nájomca neplnila svoje povinnosti, žalovaný

v 1. rade, ukončil nájom výpoveďou a požadoval úhradu dlžných súm, ktoré sa žalobkyňa zaviazala
uhrádzať. Žalovaný v 1. rade v zastúpení správcom ( Službyt Nitra, s.r.o.) podal návrh na vydanie
rozkazu na plnenie, ktorým sa domáhal vypratania žalobkyne z bytu. Rozkaz na plnenie nadobudol
vykonateľnosť dňa 23.12.2010. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným v 1. rade Zmluvu o budúcej zmluve
na kúpu bytu, avšak predaj bytu žalobkyni bol Mestským zastupiteľstvom v Nitre zamietnutý z dôvodu

výpovede z nájmu, resp. exekúcie. Bola to pritom žalobkyňa, ktorá zapríčinila zamietnutie predaja bytu
v prospech žalobkyne, nakoľko žalobkyňa neuhrádzala náklady spojené s užívaním bytu. K bytu na K.
ulici bolo zriadené záložné právo. Žalovaný v 2. rade listom zo dňa 07.03.2016 oznámil začatie výkonu
záložnéhoprávazaúčelomzabezpečeniapohľadávkyveriteľa-vlastníkovbytovanebytovýchpriestorov
v bytovom dome súp. č. XXX, K. č. XX-XX-XX-XX-XX, R., ktorá vznikla ako nedoplatok na úhradách

za platby spojené s užívaním predmetného bytu a ako nedoplatok na úhradách do fondu prevádzky,
údržby a opráv. Následne žalovaný v 3. rade vydražil predmetný byt dňa 18.11.2016. V notárskej
zápisnici osvedčujúcej priebeh dobrovoľnej dražby sa výslovne uvádza, že navrhovateľom dražby sú
ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, pričom v čase konania dražby bola na príslušnom LV
zapísanápoznámkaozačatívýkonuzáložnéhoprávazostranyvlastníkovbytovanebytovýchpriestorov.

Žalobkyňa opakovane v žalobe uvádza, že žalovaný v 1. rade nie je oprávnený dražiť alebo predať
uvedený byt, nakoľko je viazaný zmluvou o budúcej zmluve. Žalobkyňa ďalej uvádza, že neuzavrela
žiaden dodatok, ktorým by došlo k zriadeniu záložného práva. Dražba bola vykonaná na návrh osoby
odlišnej od vtedajšieho vlastníka bytu ( žalovaný v 1. rade) - na návrh ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov. Dražba bola vykonaná v súvislosti s výkonom zákonného záložného práva, pre

ktorého vznik sa nevyžaduje uzavretie akejkoľvek zmluvy alebo dodatku. V tomto prípade sa teda
nejednalo o predaj bytu jeho vtedajším vlastníkom, ale o dražbu na návrh tretích osôb. Po vydražení
bytu bol za prítomnosti žalobkyne byt zápisnicou odovzdaný žalovanému v 3. rade, s ktorým žalobkyňa
ako nájomca a žalovaný v 3. rade ako prenajímateľom a novým vlastníkom bytu uzatvorila nájomnú
zmluvu na krátkodobý nájom bytu na obdobie od 01.12.2016 do 31.01.2017. Následne žalobkyňa

uzatvorila so žalovaným v 3.rade novú zmluvu o nájme bytu na obdobie od 01.02.2017 do 30.06.2017.
V osobitnej notárskej zápisnici sa žalobkyňa zaviazala vysťahovať z bytu najneskôr dňa 30.06.2017,
v notárskej zápisnici žalobkyňa vyhlásila súhlas s jej vykonateľnosťou. O tri týždne neskôr žalobkyňa
podala žalobu v tomto súdnom konaní, ktorou spochybňuje vlastnícke právo žalovaného v 3. rade kbytu, a to napriek tomu, že s ním uzatvorila dve nájomné zmluvy, ktorými de facto uznala jeho vlastnícke
právo. Žalobkyňa nebola a nie je vlastníkom bytu. Žalobkyňa preto s poukazom na § 21 ods. 2 Zákona
o dobrovoľnej dražbe odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní o neplatnosť dražby tým, že

vykonaním dražby došlo k porušeniu jej práv, pričom spochybňuje platnosť záložného práva, na základe
ktorého sa dražba vykonala. Keďže žalobkyňa v čase konania dražby bytu nespĺňala podmienky pre
uzatvorenie kúpnej zmluvy na základe Zmluvy o budúcej zmluvy, Mestské zastupiteľstvo v Nitre zamietlo
predaj bytu v prospech žalobkyne. Žalovaný v 3. rade preto spochybňuje existenciu práva žalobkyne
v čase vykonania dražby, od ktorého by bolo možné odvodiť jej aktívnu vecnú legitimáciu v konaní o

neplatnosť dražby. Z vyššie uvedených dôkazov jednoznačne vyplýva, že navrhovateľom dražby boli
ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Keďže navrhovateľom dražby nebol žalovaný v
1.rade, akákoľvek argumentácia ohľadom porušenia ustanovení zákona o dobrovoľnej dražbe vo vzťahu
k nemu je irelevantná. Žalovaný v 3. rade zároveň odmietal, že by uzavretie zmluvy o budúcej zmluve
medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, bránil dražbe vykonanej na návrh tretej osoby. Navrhovateľ
dražby ako ani dražobník neboli v čase konania dražby akokoľvek obmedzený ohľadom nakladania s

bytom. Žalobkyňa odôvodnila podanú žalobu výhradne s poukazom na porušenie ustanovení zákona
o dobrovoľnej dražbe zo strany žalovaného v 1. rade ako navrhovateľa dražby. Žalovaný v 1. rade
zjavne navrhovateľom dražby nebol a preto ako navrhovateľ dražby ani nemohol porušiť ustanovenia
zákona o dobrovoľnej dražbe. Keďže žalobkyňa v žalobe neuvádza iné porušenia ustanovení zákona o
dobrovoľnej dražbe, možno žalobu označiť za nedôvodnú, a to aj s ohľadom na ostatné hmotnoprávne

nedostatky žaloby.

13. Žalovaný v 1. rade sa podaním zo dňa 22.03.2018 vyjadril k tvrdeniam žalobkyne obsiahnutých
v žalobe. Žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie tejto žaloby a to s poukazom na
ustanovenie § 21 ods. 4 zákona o doborovoľných dražbách. Navrhovateľom dražby boli ostatní vlastníci

bytov a nebytových priestorov v bytovom dome zastúpení správcom spoločnosťou Službyt Nitra, s.r.o.
Dražobníkom bola spoločnosť Marenčík dražby, s.r.o., t.j. žalovaný v 2. rade, vydražiteľom je žalovaný
v 3. rade. Predchádzajúcim vlastníkom je Mesto Nitra, teda žalovaný v 1. rade. Aktívna legitimácia
žalobkyne by mohla vychádzať len z postavenia dotknutej osoby, avšak žalobkyňa nikde vo svojich
vyjadreniach nepreukazuje, akým spôsobom mala byť konaním dražby na svojich právach dotknutá.

Medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade bola dňa 30.11.1998 uzatvorená Zmluva o nájme bytu č.
XXXXXXXX, ktorej predmetom prenájmu bol byt č. XX, X posch., číslo domu XX, č. vchodu XX, ulica
K. XX. Následne bola medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade podpísaná dňa 28.01.1999 Zmluva o
uzatvorení budúcej zmluvy uzatvorená v súlade s §50a Občianskeho zákonníka, v ktorej sa žalovaný
v 1.rade v čl. 2 ods. 1 zaviazal v budúcnosti uzatvoriť zmluvu o prevode vlastnícstva bytu č. XX na X

posch., blok XXX na sídlisku A., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných
zariadeniach domu ako aj pozemku, na ktorom je dom postavený, a to po uplynutí 15-ročnej lehoty, ktorá
začneplynúťododňapodpísaniazmluvy.Žalovanýv1.radesavčl.3ods.1zmluvyouzatvoreníbudúcej
zmluvy zaviazal, že túto zmluvu v 15-ročnej lehote nevypovie, pokiaľ nebude dôvod na zrušenie nájmu
zo strany nájomcu, t.j. žalobkyne. Z dôvodov uvedených v § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka

bola listom č. 13/6VNB/54/09-Si zo dňa 28.01.2009 žalobkyni daná výpoveď z nájmu s výpovednou
lehotou do 31.05.2009. Žalobkyňa voči výpovedi z nájmu nepoužila žiadny právne relevantný spôsob
obrany.Následnepouplynutívýpovednejlehotybolažalobkyniakobývalejnájomkynidoručenávýzvana
odovzdanie bytu zo dňa 26.04.2010. Keďže žalobkyňa nevypratala byt dobrovoľne bol na Okresný súd
Nitra podaný návrh na vypratanie bytu, pričom súdom vydaný rozkaz na plnenie sp. zn. 18C/200/2010

nadobudol právoplatnosť dňa 20.12.2010 a vykonateľnosť dňa 23.12.2010. Z uvedeného teda vyplýva,
že žalobkyňa nemá platný právny vzťah k bytu, a teda nie je ani dotknutou osobou. Žalobkyňa v byte
naďalej neoprávnene bývala, pričom neplatila ani odplatu za užívanie bytu, ani odvody do fondu opráv.
Keďže žalovaný v 1. rade, ako pôvodný vlastník bytu, nedostával úhrady za užívanie bytu, nemal z
čoho odvádzať príspevky do fondu opráv, a preto ho ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v

bytovomdomedaliprostredníctvomsprávcuSlužbytNitra,s.r.o.,navýkonzáložnéhoprávastanoveného
v § 15 ods, 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov. Žalobkyňa mylne zotrváva na názore, že navrhovateľom dražby bol žalovaný v 1.rade z
dôvodu neplnenia si povinností žalobkyne uhrádzať nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu a z
toho vyplýva aj zmätočné označenie žalovaného v 1. rade. Žalobkyňa ako žalovaného v 1. rade uviedla

Mesto Nitra v zastúpení Službyt Nitra, s.r.o., správca bytov v zastúpení vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome súp. č. XXX, K. č. XX-XX-XX-XX a XX v R., čiže 3 subjekty, medzi ktorými by
mal byť podľa vyjadrenia žalobkyne právny vzťah zastúpenia a ktoré žalobkyňa označila ako veriteľa vo
veci dobrovoľnej dražby. Hoci je spoločnosť Službyt Nitra, s.r.o., spoločnosťou s výlučnou majetkovouúčasťou žalovaného v 1. rade, spravujúcou jeho bytový fond, v rámci svojej podnikateľskej činnosti aj
vlastníkom bytových a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XXX, K. č. XX-XX-XX-XX a XX v
R.. To znamená, že v bytovom dome Službyt Nitra, s.r.o., súčane spravuje byt vo vlastníctve Mesta Nitra,

ktorý mala žalobkyňa v neoprávnenom užívaní a súčasne aj vykonáva správu bytového domu v zmysle
§ 6 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Vo veci spornej
dobrovoľnej dražby bytu medzi žalovaným v 1. rade a ostatnými subjektami teda neexistuje právny vzťah
zastúpenia. Ako ďalšie namietal, že z § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva, že žalobu
o určenie neplatnosti dražby je možné podať v dvoch prípadoch- ak sa spochybňuje platnosť záložnej

zmluvy alebo ak boli porušené ustanovenia uvedeného zákona. Ako už bolo uvedené, sporná dražba
sa nekonala na základe zmluvného záložného práva, ale na základe výkonu zákonného záložného
práva upraveného v § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Žalobkyňa by teda nemala predložiť dôkazy v čom vidí porušenie zákona o dobrovoľných dražbách,
čo však neurobila, a teda nenaplnila predpoklady pre podanie tejto žaloby. Žalobkyňa spochybňuje
len predmet spornej dobrovoľnej dražby, či predmetom vydraženia má byť byt č. 12 alebo prišlo k jeho

zámene, pretože jej bol pridelený byt č. XX. Byt č. XX pridelený žalobkyni a byt č. XX je totožným
bytom, pretože medzičasom prišlo k prečíslovaniu bytov, o čom boli užívatelia bytov a nebytových
priestorov informovaní. Pred realizáciou odpredajov bytov bolo potrebné prečíslovať byty, nakoľko
pôvodné číslovanie nájomných bytov bolo povchodoch a začínalo od jednotky v každom vchode, t.j. v
rámci domu by boli tri byty číslo jedna. Dokumentácia z ktorej je zrejmá poloha a plocha bytu, situačné

plány v jendotlivých poschodí domu s vyznačením jednotlivých bytov a nebytových priestorov v dome,
ich čísla a identifikácia pozemku sú povinnými prílohami, ktoré sa dokladajú Okresnému úradu, odbor
katastra s návehom na zápis vkladu vlastníckeho práva do katastra v súlade so zák. č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctvebytovanebytovýchpriestorovvplatnomznení.Keďžežalobkyňaneuvádzaďalšienedostatky
a pochybenia spornej dobrovoľnej dražby, k žalobe po obsahovej stránke sa žalovaný v 1. rade nevie

vyjadriť.

14. Žalobkyňa podala dovolanie voči uzneseniu odvolacieho súdu č.k. 9Co/385/2017 - 288 zo dňa
15.12.2017, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Dovolací súd rozhodol
uznesením sp. zn. 7 Cdo/97/2019 zo dňa 29.05.2019 tak, že dovolanie odmietol a žalovaným priznal

proti žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.

15. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavili všetky strany sporu

16. Na pojednávaní žalobkyňa krátkou cestou založila do súdneho spisu jej písomné stanovisko k veci

(ktoré súd označil ako príloha I. k zápisnici o pojednávaní), ktoré predniesla v súlade s písomným
stanoviskom, v ktorom uviedla, že so žalovaným v 1. rade ako vlastníkom bytu uzatvorila dňa 28.01.1999
písomnú Zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy, ktorou sa mesto zaviazalo v čl. II bod. 1 písm. b) uzatvoriť
so žalobkyňou ako kupujúcim zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XX, na X poschodí, bloku XXX na
sídlisku A. v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení

neskorších predpisov do vlastníctva kupujúceho po uplynutí 15-ročnej lehoty bez zriadenia záložného
práva. Byt jej bol pridelený na základe rozhodnutia Bytovej komisie Okresného úradu v Nitre zo dňa
22.06.1998 a Bytovej komisie pri Krajskom úrade v Nitre ako vedúcemu zamestnancovi Okresného
úradu v Nitre, nie z poradovníka Mestského úradu v Nitre. V súlade s dohodnutými podmienkami zmluvy
zaplatila mestu Nitra preddavok na kúpnu cenu bytu č. XX vo výške 180.000 Sk. Na každom poschodí vo

všetkýchtrochvchodochbytovéhodomu(vchodč.XX,XX,aXX)sanachádzajú2byty,malý3-izb.byta
veľký 3- izb. byt. Žiadna stredná sekcia vo vchode č. XX neexistovala a neexistuje. Byty boli a sú od roku
1998 očíslované od zadného vchodu začína na 1. poschodí po ľavej strane byt č. 1., po pravej strane
byt č. 2. Na každom poschodí je nepárne číslo od zadného vchodu, resp. od výťahu po ľavejs strane a
párne číslo po pravej strane. Odpredaj bytu ako aj ostatných bytov na N. ulici, K. ul. a na H. bol schválený

uznesením Mestského zastupiteľstva zo dňa 25.06.1998. Na základe týchto uznesení žalovaný v 1.
rade uzatvoril so žalobcom zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy dňa 28.01.1999 na prevod vlastníctva
k bytu č. XX, na X poschodí, bloku XXX na sídlisku A.. Z dohodnutých podmienok tejto zmluvy vyplýva,
že nebolo s vlastníkom dohodnuté a zriadené záložné právo k predmetnému bytu a nebolo uapísané vo
verejnom registri. Z oznámenia o dobrovoľnej dražbe i z oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe

a potvrdené notárskou zápisnicou z opakovanej dražby vyplýva, že predmetom dobrovoľnej dražby bol
byt č. XX nachádzajúci sa v strednej sekcii bytového domu na 7. poschodí, K. XX. Takýto byt však
neexistoval pri odovzdávaní bytov do užívania a ani v čase dražby v roku 2016. Záložný veriteľ a záložný
dlžník si môžu vopred dohodnúť spôsob výkonu záložného práva pri uzatváraní záložnej zmluvy. Kbytu č. XX., X posch. K. XX, ktorý jej bol pridelený a písomne zazmluvnený v roku 1999 záložné právo
zriadené nebolo. Ďalším dôvodom žaloby je notárska zápisnica, ktorá bola spísaná v Trenčíne dňa
18.11.2016 s výkonom dobrovoľnej dražby v Nitre. Táto bola aj právnym titulom na zápis vlastníctva k

bytu do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného v 3. rade. Táto taktiež potvrdzuje, že žalovaný
v 3. rade, nadobudol vlastníctvo k bytu č. XX, X posch. K. XX, R., ktorý sa nachádza v strednej sekcii
bytového domu.

17. Zástupca žalovaného v 1.rade zotrval na písomnom vyjadrení zo dňa 23.03.2017.

18. Zástupca žalovaného v 2.rade zotrval na vyjadrení zo dňa 21.03.2018 a 27.03.2017.

19. Právny zástupca žalovaného v 3.rade uviedol, že v plnom rozsahu popierajú dôvodnosť žaloby
žalobkyne a pridržiavajú sa ich odvolania zo dňa 06.10.2017 a vyjadrenia zo dňa 23.03.2018, ktorými
plneargumentačneakoajdôkazmivyvrátilidôvodnosťžaloby,popreliskutkovéakoajprávneargumenty,

vyvrátili tvrdenie žalobkyne ohľadom zmätočnosti určenia bytu a to konkrétne v článku 3 vyjadrenia zo
dňa 23.03.2018. Žalobkyňa zopakovala svoju argumentáciu, nepreniesla nič nové a naďalej opakuje
zjavné nesprávnosti ako výklad o záložnom práve alebo určenie bytu zamieňaním poschodia a podlažia.
Okrem iného namietali aj nesplnenie podmienok pre podanie žaloby a to tak na strane žalobkyne ako
aj na strane žalovaných ako nerozlučného spoločenstva s poukazom na § 21 ods.4 Z.o.d.d. Navrhol

žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému v 3.rade náhradu trov konania 100%.

20. Žalobkyňa v záverečnej reči uviedla, že žiada aby bolo jej žalobe vyhovené v plnom rozsahu.

21. Zástupca žalovaného v 1. rade v záverečnej veci uviedol, že žiada žalobu v plnom rozsahu zamietnuť

a náhradu trov konania nežiada.

22. Konateľ žalovaného v 2. rade v záverečnej reči uviedol, že žiada žalobu zamietnuť v celom rozsahu
a voči žalobkyni si uplatňujú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z právneho zastúpenia.

23. Právny zástupca žalovaného v 3.rade v záverečnej reči uviedol, že navrhujú žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a priznať žalovanému v 3.rade nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

24. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré strany doručili súdu, ako
aj prednesmi strán sporu prezentovaných priamo na pojednávaní na základe toho zistil nasledovný

skutkový stav:

25. Z notárskej zápisnice č. N576/2016 Nz 44787/2016, NCRiS 45826/2016, ktorá bola spísaná v
priestoroch penziónu Artin v Nitre notárkou JUDr. PhDr. U. J. bolo v konaní preukázané a medzi
stranmiajnesporné,žeuvedenounotárskouzápisnicoubolosvedčovanýpriebehvykonaniadobrovoľnej

dražby, pričom predmetom dražby boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území K.,
okres : R., obec : Nitra, evidované Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX a to : byt číslo XX na 7. p., bytového domu so súpisným číslom XXX,vchod o.
č. XX postaveného na pozemkoch parcelách registra „C“ parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/
XX, XXX/XX, spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločnáých

zariadeniach bytového domu a k pozemkom parcelám registra „C“ s parc. číslom XXX/XX druh
pozemku : Zastavené plochy a nádvoria, s parcelným číslom XXX/XX o výmere 188 m2 druh pozemku :
Zastavené plochy a nádvoria, s parcelným číslom. XXX/XX o výmere 198 m2 druh pozemku : Zastavené
plochy a nádvoria, s parcelným číslom XXX/XX o výmere 25 m2 druh pozemku : Zastavené plochy a
nádvoria, s parcelným číslom XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 90 m2 druh pozemku :

Zastavenéplochyanádvoria,pričomvýlučnýmvlastníkompredmetudražbyjeMestoR..Navrhovateľom
dražby boli Vlastnícoi bytov a nebytových priestorov bytovom dome súpisné číslo XXX, K. č. XX-XX-XX-
XX-XX(bližšiešpecifikovanípodľaLVč.XXXX-úplný),zastúpenísprávcomnehnuteľnosti.Dražobníkom
bola v uvedenom prípade spoločnosť MARENČÍK dražby, s.r.o. (v konaní vystupujúci ako žalovaný v 2.)
rade). Vydražiteľom predmetu dražby sa stal žalovaný v 3.) rade, pričom proti priebehu dražby neboli

vznesené žiadne námietky.

26. Súd ďalej poznamenáva, že zamietol návrhy žalobkyne na doplnenie dokazovania vyžiadaním
uznesenia mestského zastupiteľstva, ktorým bola schválená dražba bytu a vyžiadanie súhlasuOkresného úradu v Nitra, respektíve jeho právneho zástupcu, že dal súhlas k výpovedi k nájmu bytu.
Takéto doplnenie dokazovania by bolo jednak nehospodárne, pretože by neprinieslo žiadnu zmenu
skutkového stavu, rovnako ani žiadnu zmenu, predovšektým z pohľadu predbežného právneho názoru

súduužvyslovenéhonapojednávaní,ergoonedostatku,čiužaktívnejalebopasívnejvecnejlegitimácie.
Inak povedané, ani doplnenie dokazovania by v danom prípade neprinieslo žiadnu zmenu, keďže
navrhovateľom dražby nebolo Mesto Nitra, ale vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome,
vktoromsanachádzalpredmetdražby-bytžalobkyne.Súčasne,anidoplneniedokazovaniavyžiadnaím
súhlasuOkresnéhoúraduNitrasvýpoveďouknájmubytubypretotokonanietakýtodôkaznemalžiadnu

právnu relevanciu, keďže zo skutkových okolností veci je zrejmé, že právo žalobkyne ako nájomcu
predmetného bytu zaniklo v dôsledku výpovede prenajímateľa z nájmu bytu, ešte zo dňa 28.01.2009,
v zmysle ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka z dôvodu, že si neplnila riadne
svoje povinnosti nájomcu bytu a neplatila nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za
obdobie dlhšie ako tri mesiace, pričom ku dňu 31.01.2009 dlhovala prenajímateľovi sumu 740,79 eura.
Takýto dôkaz by pre toto konanie teda ani nemal žiadnu výpovednú hodnotu.

27. Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z.z.v prípade, ak boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním

trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;12b) v tomto prípade je možné
domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len
tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.

28. Podľa § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z.z., účastníkmi súdneho konania
o neplatnosť dražby podľa ods. 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník
a dotknutá osoba podľa ods. 2.

29. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) nútené

spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť
všetkých subjektov právneho vzťahu.

30. Podľa § 78 ds. 2 CSP súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov
podľa ods. 1.

31. Súd považuje za potrebné poznamenať, že vecná legitimácia v konaní (aktívna alebo pasívna)
predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci, a má ju iba ten, kto je
subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Okruh účastníkov v sporovom
konaní tvoria navrhovateľ a odporca, tí ktorých za účastníkov považuje zákon, a napokon okrem žalobcu

aj tí, o ktorých právach a povinnostiach sa má konať. Civilný sporový poriadok rozlišuje nasledovné
druhy spoločenstva a to tzv. procesné spoločenstvo (§ 75), samostatné spoločenstvo ( § 76 ), nerozlučné
spoločenstvo (§ 77) a nútené spoločenstvo (§ 78). O nútené procesné spoločenstvo pôjde vtedy,
keď priamo zo zákona alebo z povahy veci je z hľadiska vecnej legitimácie je nevyhnutné, aby v
konaní vystupovalo spoločenstvo. Inak povedané, existencia spoločenstva je v tomto prípade vynútená

hmotnoprávnou úpravou. V prípade žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby na strane
žalovaných ako nútené procesné spoločenstvo vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho úkonu.
Ak by žalobca namiesto núteného procesného spoločenstva žaloval len jeden subjekt, prípadne nie
všetkých nútených spoločníkov, žaloba by musela byť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
zamietnutá. ( Števček a kol., komentár k Civilnému sporové poriadku k § 78 CSP).

32. Neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti
a z ustanovení § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách a ním podaného taxatívneho výpočtu
účastníkov súdneho konania možno vyvodiť, že ak niektorá z osôb označená za účastníka konania
o neplatnosť dražby nie je žalobcom alebo jedným zo žalobcov, musí byť žalovanou alebo jednou

zo žalovaných. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva nerozlučnosť spoločenstva
účastníkov konania z právnej povahy dobrovoľnej dražby, z predpokladov určenia jej neplatnosti súdom,
z dôsledkov, ktoré z určenia neplatnosti dražby vyplývajú pre právne vzťahy týchto osôb a tiež aj z toho,že účinok rozhodnutia o žalobe sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinností sa výsledok
dražby týka.

33. Pokiaľ osobitný zákon, v danom prípade § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, stanovuje,
že určité právo možno uplatniť žalobou na súde iba v ním vymedzenej lehote (lebo inak právo
zaniká), je nutné dospieť k záveru, že pre riadne uplatnenie tohto práva na súde sa vyžaduje, aby
v stanovenej lehote bola žaloba buď podaná spoločne proti všetkým v zákone určeným (§ 21 ods. 4
zákona o dobrovoľných dražbách) subjektom, ktorí majú postavenie núteného spoločenstva alebo aby v

stanovenej lehote bola žaloba aspoň rozšírená na všetkých žalovaných - v rámci núteného procesného
spoločenstva.Pri riešení otázky včasného uplatnenia práva na súde nemožno preto v takom prípade
vychádzať len z právnej úpravy núteného spoločenstva na strane žalovaných podľa § 78 CSP (napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/272/2007 zo dňa 22.05.2008), ale je potrebné posúdiť
túto otázku podľa úpravy v osobitnom zákone. Osobitným zákonom je zákon o dobrovoľných dražbách,
ktorý v ust. § 21 ods. 2 upravuje právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby do troch mesiacov odo

dňa príklepu, inak toto právo zaniká. Ust. § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách kogentným
spôsobom určuje okruh účastníkov konania o neplatnosť dražby. Z tejto úpravy vyplývajú dva závery.
Na prvom mieste z tejto úpravy vyplýva vymedzenie okruhu účastníkov súdneho konania z procesného
hľadiska, a to určením núteného procesného spoločenstva, pri ktorom sa pre úspech v spore vyžaduje
účasť všetkých subjektov právneho vzťahu, v danom prípade subjektov určených v § 21 ods. 4 zákona

o dobrovoľných dražbách. Ďalším dôsledkom uvedenej úpravy je splnenie podmienky, aby v prípade
podania žaloby o určenie neplatnosti dražby bola táto podaná v zákonom určenej prekluzívnej lehote
a aby v tejto lehote osoby uvedené v § 21 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách boli aj účastníkmi
súdneho konania. Pokiaľ zákon o dobrovoľných dražbách upravil prekluzívnu lehotu na uplatnenie práva
podať žalobu o neplatnosť dražby a zároveň aj vymedzil okruh subjektov, ktorí sú povinne učastníkmi

tohto konania, potom z uvedenej úpravy vyplýva povinnosť aby v zákonom určenej prekluzívnej lehote
boli účastníkmi všetky subjekty uvedené v § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, t.j. aby v
tejto lehote bolo právo uplatnené voči všetkým subjektom núteného spoločenstva, t.j. zároveň aj voči
každému z nich (rozsudok Krajského súdu v Banske sp. zn. 43Cob/108/2019 zo dňa 23.12.2019).

34. Jedným z predpokladov úspechu žalobcu v sporovom konaní, je preukázanie, že navrhovateľ je
nositeľom práva, ktoré uplatňuje v návrhu na začatie konania (aktívna vecná legitimácia) a odporca
je nositeľom tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). V každom súdnom
sporovom konaní existuje okruh otázok, ktoré súd skúma i bez návrhu. Medzi takéto otázky patrí aktívna
vecná legitimácia navrhovateľa a pasívna vecná legitimácia odporcu.

35. V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia Zákona
o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby (§ 21 ods. 2 veta prvá Zákona č. 527/2002 Z.z.). Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu( §21

ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z.z.). Keďže dražba, určenia neplatnosti ktorej sa žalobkyňa domáha sa
konala dňa 18.11.2016 a v tento deň aj došlo k udeleniu príklepu a keďže žaloba na tohto súdneho
konania bola osobne podaná dňa 17.02.2017, súd mal za preukázané, že právo domáhať sa určenia
neplatnosti dražby si žalobkyňa uplatnila v zákonnej prekluzívnej lehote.

36. Z výkladu zákonného ustanovenia § 21 ods. 4 o dobrovoľných dražbách vyplýva, že sa
jedná o vymedzený okruh osôb, ktorým v konkrétnom konaní náleží tzv. vecná legitimácia, ktorá
zakladá hmotnoprávnu zodpovednosť, či na strane žalobcov alebo žalovaných, ktorého účastníkmi sú
navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa ods. 2. V
danom prípade navrhovateľom dražby boli ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom

dome (s odkazom na bližšiu špecifikáciu na LV č. XXXX v samotnej notárskej zápisnici) zastúpení
správcom spoločnosťou Službyt Nitra, s.r.o., dražobníkom bola spoločnosť Marenčík dražby s.r.o.,
( žalovaný v 2. rade), vydražiteľom je X.. F. H. ( žalovaný v 3. rade) a predchádzajúcim vlastníkom je
Mesto Nitra ( žalovaný v 1. rade). Súd mal z notárskej zápisnice za preukázané, že navrhovateľom
dražby boli vlastníci bytov a nebytových pristorov v bytovom dome súp. č. XXX, K. č. XX-XX-XX-XX-XX

R. v zastúpení správcom nehnuteľnosti: Službyt Nitra, s.r.o, preto bolo potrebné aby žalobkyňa v návrhu
označila za stranu v konaní jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, keďže v procese
dražby zastávali postavenie navrhovateľa dražby. Ak zákon o dobrovoľných dražbách, ako osobitný
predpis, určuje kto sú účastníci konania o neplatnosť dražby, je potrebné dospieť k záveru, že pre úspechv spore sa vyžaduje účasť všetkých týchto subjektov, a teda z hľadiska procesného práva ide o nútené
spoločenstvo ( § 78 ods. 2 CSP). Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že v konaní nevystupoval
úplnýokruhstránkonania,pretoževyššiecitovanéustanoveniezákonaodobrovoľnýchdražbáchpriamo

a predovšetkým kogentne upravuje vecnú legitimáciu strán sporu v konaniach o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby, pričom jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov mali byť súčasťou núteného
spoločenstva, ergo označení v žalobe na strane žalovaných. Keďže žalobkyňa neoznačila všetkých
nútených spoločníkov (tak ako to upravuje zákon o dobrovoľných dražbách), súd žalobu zamietol z
dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

37. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalobkyni nesvedčala ani aktívna vecná legitimácia na podanie
žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, pretože nepreukázala, že môže byť osobou dotknutou
na svojich právach. V tejto súvislosti súd poukazuje na právne závery uznesenia Krajského súdu v Nitre,
č. k. 9Co/385/2017 - 288 zo dňa 15.12.2017, ktorý poznamenal, že je zrejmé, že rozkazom na plnenie,
vydaným Okresným súdom Nitra dňa 28. 10. 2010 č. k. 18C/200/2010-18, právoplatným dňa 20. 12.

2010 bola žalobkyni uložená povinnosť vypratať predmetný byt a toto rozhodnutie je exekučným titulom
na vykonanie exekúcie prebiehajúcej na súde. Potom tieto skutočnosti, ako i ďalšie, svedčiace o tom, že
Mestské zastupiteľstvo v Nitre odpredaj bytu žalobkyni neschválilo, keď z odpredaja vyňalo byty, ktorých
nájomcovia pre neplnenie si povinností spojených s nájmom majú výpoveď z nájmu, resp. exekúciu,
potomosvedčujúlentúskutočnosť,žežalobkyňanepreukázalaexistenciuzákladnéhoprávnehovzťahu,

v danom prípade viažuceho sa k nehnuteľnosti - bytu s príslušenstvom, z ktorého by bolo možné
osvedčiť záver o existencii právneho vzťahu medzi stranami sporu ako základného predpokladu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Okrem toho odvolací súd vyššej inštancie poukázal na skutočnosť,
žežalobkyňapodobuniekoľkýchrokovnemákdanejnehnuteľnostižiadnyprávnyvzťahabezexistencie
takéhoto vzťahu ho dlhodobo obýva. Takáto osoba potom nemôže byť dotknutá na svojich právach,

pretože bezdôvodne, dlhodobo a hrubým spôsobom obmedzuje vlastnícke právo vydražiteľa bytu, čím
mu upiera práva, ktoré sú mu garantované Ústavou Slovenskej republiky (predovšetkým vlastniť majetok
a tento aj reálne užívať a disponovať ním). Pokiaľ žalobkyňa užíva byt, ktorý bol predmetom dražby
bez akéhokoľvek právneho dôvodu, v žiadnom prípade sa nemôže jednať o osobu dotknutú na svojich
právach, keďže vo vzťahu k vydraženému bytu žiadnymi právami nedisponuje.

38. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa sa v zákonnej prekluzívnej lehote nedomáhala žalobou o
určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby proti všetkým účastníkom, ktorí musia nevyhnutne vystupovať
v súdnom konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, bola uvedená skutočnosť už sama o sebe
dôvodom na zamietnutie žaloby z rýdzo formálneho dôvodu, t. j. nedostatku pasívnej vecnej legitimácie,

pre opomenutie splnenia podmienky precizovanej v § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľnej dražbe. Okrem
toho, ďaším dôvodom na zamietnutie žaloby bola aj skutočnosť, že žalobkyni nesvedčí aktívna vecná
legitimácia na podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti, ktoré súd prezentoval v odseku 37 tohto rozhodnutia.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Keďže sa týmto rozhodnutím konanie končí, bol súd povinný rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov
konania v zmysle § 255 odsek 1 CSP. Pretože žalovaný v 2. a 3. rade, dosiahli v konaní plný úspech,
priznal im súd nárok na náhradu trov voči žalobkyni konania a to v rozsahu 100%. Aj napriek tomu,
že žalovaný v 1. rade dosiahol v konaní plný úspech, z ktorého dôvodu by mu prináležalo priznanie

nároku na náhradu trov konania, avšak tento nežiadal priznať náhradu trov konania, preto mu súd nárok
na náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom

Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akýchdôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej