Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Sunday, January 30, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoCsp/15/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719204779
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6719204779.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcu BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného JUDr.
Oskarom Chnápkom, advokátom, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovaným
1/ H. W., narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E., 2/ H. W., narodenej XX. XX.

XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpenej JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., so sídlom
Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 5.413,68 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 8Csp/85/2019-243 z 10. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen v časti výroku, ktorým uložil žalovanej 2/ povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5.413,68 Eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 25,12% ročne
zo sumy 3.022,07 Eur od 20. 12. 2018 do 10. 12. 2020, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne

zo sumy 3.022,07 Eur od 20. 12. 2018 do zaplatenia (časť prvého výroku) a v časti závislého výroku
o trovách konania týkajúceho sa povinnosti žalovanej 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne
náhradu trov konania (časť tretieho výroku) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd,“ alebo „súd prvej inštancie,“ resp. „prvoinštančný súd“)

odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 10. 03. 2021 uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5.413,68 Eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 25,12% ročne zo
sumy 3.022,07 Eur od 20. 12. 2018 do 10. 12. 2020, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy3.022,07Eurod20.12.2018dozaplatenia,atodotrochdníododňaprávoplatnostirozsudku(prvý
výrok) a žalobu v časti zmluvných úrokov vo výške 25,12% ročne zo sumy 3.022,07 Eur od 11. 12. 2020
do zaplatenia zamietol (druhý výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol

tak, žalovaní 1/, 2/ sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania spoločne a nerozdielne v rozsahu 100%
do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (tretí výrok).
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal proti žalovaným
1/, 2/ zaplatenia sumy 5.413,68 Eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 25,12% ročne zo sumy
3.022,07 Eur od 20. 12. 2018 do zaplatenia, spolu so zákonným úrokom z omeškania ročne vo výške
5% zo sumy 3.022,07 Eur od 20. 12. 2018 do zaplatenia, a to spoločne a nerozdielne, vrátane náhrady

trov konania.
Súd prvej inštancie na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zistil, že dňa 20. 12. 2018 uzatvoril
postupca Poštová banka, a.s. s postupníkom - žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom
ktorej boli podľa článku 1. a 2. pohľadávky špecifikované v Prílohe č. 1 a 2 predmetnej zmluvy.
NazákladeOznámeniapostupcuopostúpenípohľadávkyzodňa02.01.2019adresovanéhožalovaným
1/, 2/ Poštovou bankou, a. s. súd prvej inštancie zistil, že žalovaní 1/, 2/ boli oboznámení o tom, že na

základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 12. 2018 postúpili aj pohľadávku voči nim zo Zmluvy
o úvere č. 7330379985 zo dňa 04. 12. 2015, predmetom ktorej bolo poskytnutie schváleného úveru vovýške 3.400,- Eur, výška mesačnej úhrady 93,- Eur, RPMN 28,22%, výška úrokovej sadzby 25,12%,
dátum konečnej splatnosti 10. 12. 2020, počet mesačných splátok 72 (ďalej aj ,,Zmluva o úvere“).
Z Upozornenia - Výzvy na splatenie dlžnej časti úveru zasielanej Poštovou bankou a. s. adresovanej

žalovaným 1/, 2/ zo dňa 06. 09. 2016 vyplynulo, že žalovaní 1/, 2/ podstatným spôsobom porušili
ustanovenia Zmluvy o úvere a ani napriek predchádzajúcej upomienke neuhradili svoje záväzky, pričom
ku dňu 05. 09. 2016 bola pohľadávka banky vyplývajúca zo Zmluvy o úvere viac ako tri mesiace po lehote
splatnosti vo výške 408,15 Eur a v prípade, ak nedôjde k úhrade tejto sumy, banka bola oprávnená
využiť ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“) a vyhlásiť úver predčasne splatným.

Poštová banka a. s. listom zo dňa 03. 10. 2016 oznámila žalovaným 1/, 2/, že svojím konaním podstatne
porušili ustanovenia Zmluvy o úvere zo dňa 04. 12. 2014 a Obchodných podmienok, preto sa stáva sa
ich pohľadávka splatná ku dňu 03. 10. 2016 a zároveň ich vyzvala na úhradu dlžnej sumy.
Súd prvej inštancie z aktuálneho stavu úveru ku dňu 18. 12. 2020 zistil, že nezaplatená istina úveru je
vo výške 3.022,07 Eur, na poplatkoch sú žalovaní 1/, 2/ dlžní sumu 9,65 EUR a na dlžných zmluvných
úrokov a zákonných úrokoch z omeškania do dňa predchádzajúcemu dňu 20. 12. 2018 sumu 2.381,96

EUR.
Žalovaný 1/ Uznaním dlhu adresovaným Poštovej banke, a.s., zo dňa 24. 10. 2016 uznal dlh voči
Poštovej banke, a.s., vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č. 7330379985 vo výške 3.448,55 EUR, ktorý sa
stal splatným dňa 03. 10. 2016. Dlžník v zmysle zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka uznal
dlh v plnom rozsahu čo do dôvodu a výšky, a to s prihliadnutím na stav pohľadávky v zmysle § 558 OZ,

ktorému porozumel a zároveň sa zaviazal dlh v celom rozsahu splatiť. Dlžník bol si vedomý, že okrem
uznaného dlhu vo výške 3.448,55 Eur je povinný uhradiť banke aj úroky z istiny vo výške 25,12 Eur odo
dňa po uznaní dlhu do zaplatenia a úroky z omeškania z istiny vo výške 25,25 Eur.
Žalovaná2/UznanímdlhuadresovanéhoPoštovejbanke,a.s.,urobenéhožalovanou2/dňa24.10.2016
a podpísaného žalovanou 2/ uznala dlh voči Poštovej banke, a.s., vyplývajúci zo Zmluvy č. 7330379985

vo výške 3.448,55 Eur, ktorý sa stal splatným dňa 03. 10. 2016. Dlžníčka v zmysle zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka uznala dlh v plnom rozsahu čo do dôvodu a výšky, a to s prihliadnutím na
stav pohľadávky v zmysle § 558 OZ, ktorému porozumela a zároveň sa zaviazala dlh v celom rozsahu
splatiť. Dlžníčka si bola vedomá, že okrem uznaného dlhu vo výške 3.448,55 Eur je povinná uhradiť
banke aj úroky z istiny vo výške 25,12 Eur odo dňa po uznaní dlhu do zaplatenia a úroky z omeškania

z istiny vo výške 25,25 Eur.
Súd prvej inštancie uviedol: ,,Súd z písomných vyjadrení právneho zástupcu žalovanej
v 2. rade zistil, že tento predovšetkým poukazuje na premlčanie nároku a to s poukazom na § 103
Občianskeho zákonníka, k čomu sa bližšie súd už nebude vyjadrovať a to z toho dôvodu, že má za to,
že uvedené uznanie dlhu je platným právnym úkonom a preto žalobca si uplatnil svoju pohľadávku na

súde riadne a včas a zároveň poukazuje na to, aby súd posúdil postúpenie pohľadávky zo zmluvy a to s
poukazom na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, pričom poukazuje na to, že banka môže
postúpiť pohľadávku celú resp. jej časť len vtedy, ak je klient nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní s
omeškaním čo i len časti svojho peňažného záväzku. Na základe uvedeného teda uvádza, že postupca,
ktorému bola pohľadávka postúpená je povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka

klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku. K tomuto súd zároveň poznamenáva, že žiadne
konkrétne lehoty právny zástupca súdu neuviedol, prečo by nemala uplynúť predmetná 90 dňová lehota,
pričom súd poukazuje, že k zospoplatneniu pohľadávky došlo 03. 10. 2016 a k postúpeniu došlo 20. 12.
2018 teda viac ako 790 dní od vyhlásenia predčasnej splatnosti, a je teda zrejmé, že táto pohľadávka,
čo sa týka poukazovania na § 92 ods. 8 bola postúpená po dobe dlhšej ako 90 kalendárnych dní.“

Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch,“ resp. ,,ZoSÚ“), § 52 ods.
1, § 53 ods. 1, § 110 ods. 1, § 558, § 517 ods. 2 OZ, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov.
Súd prvej inštancie ďalej uviedol: ,,Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh

bol v celom rozsahu dôvodný okrem tej časti, kde súd žalobu zamietol t. j., ktorá sa týkala dohodnutého
zmluvného úroku vo výške 25,12% dňom nasledujúcim po dni, kedy mal byť úver splatený t. j. od 11.
12. 2020.
Súd mal predovšetkým preukázanú tú skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanými 1. a 2. bola uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej sa žalovaný v 1. rade ako dlžník a

žalovaná v 2. rade ako spoludlžník zaviazali splatiť predmetný úver riadne a včas. Zo samotného stavu
pohľadávok vyplynulo, že žalovaný svoje povinnosti nedodržiavali, úver riadne a včas neplatili, na čo boli
listom zo dňa 06. 09. 2016 upozornení a zároveň boli upozornení aj na tú skutočnosť, že v prípade, že
uvedenú dlžnú sumu nezaplatia právny predchodca žalobcu pristúpi k možnosti vyhlásiť úver predčasnev zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. Taktiež súd mal preukázanú tú skutočnosť, že listom zo dňa 03.
10. 2016, keďže nezaplatili dlžnú sumu žalovaní 1. a 2. došlo k tomuto dňu aj k vyhláseniu predčasnej
splatnosti. Na základe týchto skutočností súd má teda za to, že žalovaní žiadnym spôsobom nepopreli

a ani nespochybnili výšku vymáhanej sumy s tým, že žiadnym spôsobom nepreukázali tú skutočnosť,
že by boli zaplatili viac resp. celú sumu ku dňu vyhlásenia rozsudku. Na základe týchto skutočností súd
teda má za to, že žalovaní ku dňu podania žaloby sú dlžní celkovú sumu vo výške 5.413,68 EUR, ktorá
sa skladala z nezaplatenej istiny vo výške 3.022,07 EUR, ďalej z dlžných zmluvných úrokov a dlžných
zákonných úrokov z omeškania odo dňa predchádzajúcemu dňu 20. 12. 2018 v celkovej výške 2.381,96

EUR a z dlžných poplatkov vo výške 9,65 EUR. Na základe tohto súd ich teda zaviazal na zaplatenie
celkovej sumy vo výške 5.413,68 EUR.
Čo sa týka premlčania dlhu, na ktoré poukázal právny zástupca žalovanej v 2. rade,
tak ako súd vyššie poukázal aj v zmysle § 110 ods. 1 a § 558 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný v
1. a 2. rade podpísali dňa 24. 10. 2016 predmetné uznanie dlhu uvedená lehota sa predlžuje automaticky
do 24. 10. 2026 a keďže žaloba bola podaná dňa 03. 10. 2019 bola podaná v tejto lehote.

Čo sa týka poukázania na to, že uvedené uznanie nie je platným právnym úkonom, kde právny zástupca
žalovanej v 2. rade poukazuje aj na rozhodovaciu právomoc krajských súdov, súd musí poukázať, že
tieto rozhodnutia sa nemôžu vzťahovať na tie uznania pohľadávky, ktoré boli uznané v rámci premlčacej
lehoty, ktorá ešte na uplatnenie nároku neuplynula. K ozrejmeniu súd poukazuje na to, že tak Krajský súd
v Trenčíne, ako aj Krajský súd v Prešove svoje rozsudky založili predovšetkým na tých skutočnostiach,

že v týchto sporoch došlo k uznaniu pohľadávky zo strany spotrebiteľa v čase, keď už pohľadávka bola
premlčaná. V našom prípade však, nakoľko k zospoplatneniu pohľadávky došlo ku dňu 03. 10. 2016 a
k uznaniu pohľadávky 24. 10. 2016 v žiadnom prípade nemohla uplynúť trojročná premlčacia lehota a
teda dochádza k odlišnej situácii ako popisuje právny zástupca žalovanej v 2. rade v rámci predmetných
rozsudkov. Taktiež čo sa týka samotného popieranie, že nemá ísť o platný právny úkon súd poukazuje,

že predmetné uznanie má všetky náležitosti, ktoré vyžaduje Občiansky zákonník, dokonca samotní
žalovaní 1. a 2. uvedené uznanie dlhu vykonali tým spôsobom, že listina o uznaní dlhu im bola zaslaná
a títo ju zaslali následne vyplnenú späť s tým, že boli poučení o výške pohľadávky, o tom, že z tejto
pohľadávky sa ešte musí zaplatiť zákonný úrok ako aj dohodnutý zmluvný úrok. Teda žalovaní žiadnym
spôsobom nepreukázali, že by sa nemohli oboznámiť s touto listinou a automaticky súd poukazuje na to,

že mali dostatok času uvedenú listinu si prečítať a tiež v prípade nesúhlasu vyjadriť svoje výhrady voči
predmetnému uznaniu dlhu. Súdu nebolo žiadnym spôsobom preukázané a právny zástupca žalovanej
žiadnym spôsobom nenavrhol vykonať dokazovanie, z ktorého by mohlo vyplynúť, že žalovaná v 2.
rade si neuvedomovala resp. nevedela čo podpisuje. Teda na základe tohto súd má za to, že uznanie
pohľadávkyjevcelomrozsahuplatnýmprávnymúkonomatedaspôsobujepredĺženiepremlčacejlehoty.

Čo sa týka námietky právneho zástupcu žalovanej 2., že súd má preskúmať či bola
dodržaná 90-dňová lehota v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách súd má za to, že áno, keďže tak ako
už vyššie poukázal k zospoplatneniu predmetnej pohľadávky došlo ku dňu 03. 10. 2016 a k samotnému
uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky ku dňu 20. 12. 2018. Taktiež teda z tohto vyplýva, že
bola dodržaná nie 90-dňová lehota, ale lehota vyše dvoch rokov. Čo sa týka postúpenia pohľadávky

a písomnej výzvy, že žalovaní majú splatiť predmetný dlh súd mal toto preukázané, že títo boli vyššie
uvedenými listinami na to vyzvaní a tento dlh ani sčasti nesplatili.
Vo veci, v ktorej súd zamietol žalobu, súd má za to, že žalovaní sú povinní zaplatiť dohodnuté zmluvné
úroky vo výške 25,12% len do dňa kedy nastala konečná splatnosť predmetného úveru t. j. do 10. 12.
2020. Preto súd žalobu v časti týchto úrokov zamietol a to, že žalobca od 11. 12. 2020 nemá nárok na

zaplatenie dohodnutých úrokov z omeškania. K tomuto súd poukazuje, že v súčasnosti je už dostatočne
rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poukázané na to, že úroky ktoré boli zmluvne
dohodnuté sa majú platiť len dovtedy dokedy boli určené v zmluve t.j. dovtedy dokedy mali žalovaní
riadneavčassplatiťúver.OtýchtoskutočnostiachtedaNajvyššísúdSRužrozhodolvosvojomuznesení
sp. zn. 5Cdo 46/2020 zo dňa 26. 10. 2020 alebo v rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/125/2018 zo dňa 18. 06.

2020, z ktorých záverov vyplýva, že dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške akú by pri riadnom plnení povinnosti dlžník zaplatil
ako cenu peňazí (t. j. do dňa riadneho zaplatenia úveru).
O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“), keďže žalobca bol v konaní úspešný, preto má nárok na náhradu

trov konania vo výške 100%.

2. Žalovaná 2/ podala včas odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie do výroku, ktorým jej súd prvej
inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.413,68 Eur s príslušenstvom spoločne a nerozdielne(prvý výrok) a do závislého výroku trovách konania (tretí výrok). Navrhla, aby odvolací súd zmenil výrok
súdu prvej inštancie a žalobu zamietol a priznal jej voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%.
Podľa jej názoru súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil premlčanie nároku, uznanie dlhu ako i

postavenie žalobcu ako aktívne vecne legitimovaného z dôvodu nedodržania podmienok postúpenia
pohľadávky, keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.
Uviedla, že zákon nerozlišuje, či bolo uznanie záväzku urobené v rámci plynutia premlčania alebo po
uplynutí tejto doby. Rozhodujúcou je len skutočnosť, že dokumenty označené ako ,,Návratka - uznanie

dlhu zo dňa 24 .10. 2016“ a „Návratka - vyjadrenie dlžníka k dlhu zo dňa 22. 02. 2017“, ktoré boli
žalobcompredloženénavopredpripravenomformuláriapodpísanéňou,súvrozpores§54OZ,§6ods.
3 písm. b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, a preto sú absolútne neplatné (resp. nulitné).
Takéto neplatné (resp. nulitné) úkony potom nemôžu vyvolať ani účinky, ktoré súd prvej inštancie uviedol
v odôvodnení rozsudku.
V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/296/2013 zo dňa 26.

03. 2014.
Zdôraznila, že podpisom uznaní, ktoré boli žalobcom predložené na vopred pripravených formulároch,
by si ona výrazne zhoršila svoje zmluvné postavenie, čo je zo zákona zakázané (§ 54 ods. 1 OZ).
Právnym následkom je absolútna neplatnosť uznaní. Ak teda uznanie záväzku nebolo platné je potrebné
sa zaoberať vznesenou námietkou premlčania (čo súd prvej inštancie neurobil, pričom iba skonštatoval,

že k tomu „sa bližšie súd už nebude vyjadrovať.“ ). Z uvedeného dôvodu trpí rozsudok vadou, pre ktorú
je nepreskúmateľný.
Vsúvislostisprávnymposúdenímpremlčaniapodľaust.§103OZuviedla,žežalobcanijakýmspôsobom
nepreukázal priebeh splácania (vo forme výpisu z úverového účtu), na základe čoho by bolo možné
identifikovať, koľko žalovaná na úver celkovo zaplatila, prípadne kedy sa dostala prvý krát do omeškania

so splácaním úveru (čo má zásadný význam pre ustálenie začatia plynutia premlčacej doby). V prípade
nepreukázania týchto skutočností žalobcom je potrebné považovať uplatnený nárok za neurčitý (viď
rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 16Co/95/2018 zo dňa 13. 09. 2018).
Súd prvej inštancie sa absolútne nevysporiadal s konkrétnou námietkou, týkajúcou sa doručenia výzvy
podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, čím postupoval jednak v rozpore s ustálenou judikatúrou,

jednak procesnými predpismi. Ako vyvodili viaceré krajské súdy SR, pre platné postúpenie bankovej
pohľadávky (bez rozdielu od omeškania) je nevyhnutné, aby banka zaslala dlžníkovi (žalovanej) výzvu,
ktorú predpokladá § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a aby aj túto výzvu žalovanému doručil.
Ona v tomto konaní namietala doručenie takejto výzvy. Súd prvej inštancie jej argumenty vôbec nebral
do úvahy a s týmito námietkami sa žiadnym spôsobom nevysporiadal (viď rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24. 04. 2018, sp. zn. 7 Cdo/26/2017 zo dňa 28.
03. 2018 )

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej 2/ nevyjadril.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom
ustanoveniami § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým uložil žalovanej 2/ povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5.413,68 Eur s príslušenstvom (časť prvého výroku)
a v časti závislého výroku o trovách konania týkajúceho sa povinnosti žalovanej 2/ zaplatiť žalobcovi

spoločne a nerozdielne náhradu trov konania (časť tretieho výroku) podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP
zrušil a vec mu v tomto rozsahu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom sporu je zaplatenie istiny vo výške 5.413,68 Eur s
príslušenstvom z titulu porušenia zmluvných záväzkov (riadne a včas splácať úver) žalovanými 1/, 2/

vyplývajúcimi zo Zmluvy o úvere lepšia splátka č. 7330379985 uzatvorenej dňa 04. 12. 2014 Poštovou
bankou, a.s., so sídlom Bratislava, IČO: 31 340 890 v pozícii veriteľa (ďalej aj ,,Poštová banka, a.s.“) so
žalovanými 1/, 2/ v pozícii spoludlžníkov, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru veriteľom (Poštovou
bankou, a.s.) žalovaným 1/, 2/ vo výške 3.400,- Eur, s dobou splácania úveru 6 rokov, s výškou mesačnej
úhrady 93,- Eur, výškou úrokovej sadzby 25,12% p.a., RPMN 28,22%, s počtom mesačných splátok

72, s termínom mesačnej splátku k 10. dňu v mesiaci, s dátumom konečnej splatnosti 10. 12. 2020 (č.l.
31-33 spisu).6. Preskúmaním obsahu Zmluvy o úvere odvolací súd zistil, že Poštová banka, a.s. poskytla
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom žalovaní 1/, 2/ (fyzické osoby) nekonali
v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

7. V posudzovanej veci sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa veriteľ (Poštová banka,
a.s.) zaviazal poskytnúť spotrebiteľom (žalovaným 1/, 2/) spotrebiteľský úver a spotrebitelia (žalovaní 1/,
2/) sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom,

8. Žalovaná 2/ dňa 24. 10. 2016 uznala dlh voči právnemu predchodcovi žalobcu vyplývajúci zo Zmluvy
o úvere vo výške 3.448,55 Eur s príslušenstvom (č.l. 233 spisu).

9. V priebehu prvoinštančného konania (vo vyjadrení zo dňa 20. 10. 2020; č.l. 202 spisu) žalovaná 2/
vzniesla námietku premlčania podľa ustanovenia § 100 ods. 1 OZ.

10. Súd prvej inštancie bez toho, aby náležitým spôsobom preskúmal obsah uznania dlhu, konštatoval,
že uznanie dlhu je platným právnym úkonom, keďže má všetky náležitosti, ktoré vyžaduje Občiansky
zákonník.

11. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,
teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.
Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú

nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní
obchodnej transakcie. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak: a) je v rozpore s požiadavkami
odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie

priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná,
alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov
(§ 7 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších právnych predpisov;
ďalej aj ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“).

13. Podľa ustanovenia § 7 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa používanie nekalých obchodných
praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky
vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.

14. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nepreskúmal žalovanou 2/ podpísané uznanie dlhu, či

sa (ne)jedná o formulárový vopred pripravený dokument, kto vyhotovil uznanie dlhu, či žalovaná 2/
mohla obsah tlačiva ovplyvniť, či uznanie dlhu nemal zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanej 2/ vo
forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom bolo dosiahnutie uznania dlhu, a tým predĺženie
premlčacej doby na uplatnenie žalobného nároku, za akým účelom žalovaná 2/ v pozícii spotrebiteľa
podpísala uznanie dlhu, či primárnym dôvodom žalovanej 2/ bolo dosiahnutie splatenie dlhu formou

splátok na základe eventuálnej mimosúdnej dohody (viď aj text pred samotným uznaním dlhu), či
uznanie dlhu bol cieľom sledovaný právnym predchodcom žalobcu, resp. žalovanou 2/.

15. V posudzovanej veci bolo kardinálnym vykonať dôkaz výsluchom žalovanej 2/ za účelom zistenia
relevantných okolností, ktoré predchádzali k podpísaniu uznania dlhu z jej strany. V tejto súvislosti

odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 295 CSP ,,Súd môže vykonať aj tie dôkazy,
ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará
alebo zabezpečí taký dôkaz.“

16. Odvolací súd podotýka, že nekalé obchodné praktiky sú zakázané, pričom výkon práv po použití

neprijateľnej zmluvnej podmienky a nekalej obchodnej praktiky je v rozpore s dobrými mravmi, preto
nemôže požívať súdnu ochranu podľa § 3 ods. 1 OZ, a teda je neplatný podľa ustanovenia § 39 OZ.17. Podľa názoru odvolacieho súdu až po náležitom zistení, či sa v posudzovanej veci (ne)jedná o
neplatnýprávnyúkon(uznaniedlhu),bolomožnéposúdiťodôvodnenosťnámietkypremlčaniavznesenej
žalovanou 2/.

18. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa nedostatočným spôsobom vysporiadal aj s
aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v spore s poukazom na ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o
bankách.

19. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodil od Zmluvy o postúpení pohľadávok č. III/2018 zo dňa
20. 12. 2018 (ďalej aj ,,Zmluva o postúpení pohľadávky“) uzavretej medzi ním ako postupníkom a
Poštovou bankou, a.s., ako postupcom, ktorou boli na žalobcu ako postupníka postúpené pohľadávky,
vrátane ich príslušenstva a všetkých súvisiacich práv a nárokov s pohľadávkami spojenými, ako aj práv
plynúcich zo zabezpečenia pohľadávok. V zmysle čl. II. bod 1 Zmluvy o postúpení pohľadávky postupca
na postupníka ku dňu účinnosti postúpil pohľadávky spolu s príslušenstvom, špecifikované v Prílohe č.

1 a č. 2, a to čo do právneho dôvodu, osôb dlžníkov a výšok pohľadávok, ktorých istina a príslušenstvo
boli vyčíslené ku dňu 19. 12. 2018 (č.l. 16 - 19 spisu).

20.Odvolacísúdzistil,žežalobcakžalobenepripojilpríslušnúprílohuZmluvyopostúpení pohľadávky,z
ktorej by vyplynulo, že Poštová banka, a.s. postúpila pohľadávku aj voči žalovanej 2/, a to aj s uvedením

výšky postúpenej pohľadávky voči žalovanej 2/.

21. V zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len ,,postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch
na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže

uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe

vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

22. Povinnosťou banky (Poštovej banky, a.s.) pred postúpením pohľadávky bez súhlasu dlžníka

bolo písomne vyzvať dlžníka na splatenie peňažného záväzku. Pre platné postúpenie bolo potrebné
doručenie takejto výzvy dlžníkovi, omeškanie dlžníka napriek výzve dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a to
ako zákonného predpokladu pre platné postúpenie pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách
(podľa odvolacieho súdu časť druhej vety za bodkočiarkou uvedeného ustanovenia sa vzťahuje len na
možnosť banky postúpiť pohľadávku aj napriek jej čiastočnej úhrade v prípade ak omeškanie klienta

presiahlo jeden rok, nemá však vplyv na povinnosť banky písomne vyzvať dlžníka na plnenie).

23.Odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie ohľadom splnenia zákonných v zmysle
ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, keďže v spise sa nenachádza žiadna výzva adresovaná
ani doručená žalovanej 2/ v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktorej absenciu

doručenia žalovaná 2/ namietala v priebehu prvoinštančného konania s tým, že doručenie výzvy v
zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je možné stotožňovať s postupom v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, podľa ktorého: ,,Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.“

24. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách na inú osobu
(ktorá nie je bankou) je splatnosť dlhu, omeškanie klienta trvajúce aspoň 90 dní a písomná výzva bankyna splnenie povinnosti. Ak niektorý z týchto predpokladov nie je splnený, pohľadávka banky nie je
postupiteľná. Ak napriek tomu k jej postúpeniu došlo, ide o právny úkon odporujúci zákonu, preto je
neplatný (§ 39 OZ). Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktoré ako lex specialis požíva prednosť

pred všeobecnou právnou úpravou § 524 OZ. Nesplnením tejto rozhodujúcej skutočnosti nemôže dôjsť
ani k platnému postúpeniu pohľadávky.

25. Z uvedených dôvodov preto neostávala odvolaciemu súdu iná možnosť ako rozsudok súdu prvej
inštancie v časti výroku, ktorým uložil žalovanej 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi

sumu 5.413,68 Eur s príslušenstvom (časť prvého výroku) a v časti závislého výroku o trovách konania
týkajúceho sa povinnosti žalovanej 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania
(časť tretieho výroku) podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec mu v tomto rozsahu podľa § 391
ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Súd prvej inštancie je viazaný vyššie uvedenými právnymi názormi odvolacieho súdu a v ďalšom

konaní sa vysporiada s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, posúdi (ne) platnosť právneho úkonu -
uznania dlhu a taktiež odôvodnenosť námietky premlčania vznesenej žalovanou 2/.
Odvolací súd dodáva, že ak došlo zo strany dodávateľa k využitiu práva na zosplatnenie platne (v súlade
s § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ), premlčacia doba v zmysle ustanovenia § 103, druhej vety
OZ začne plynúť odo dňa zročnosti tej splátky, pre ktorú k zosplatneniu došlo, t.j. ktorá zosplatnenie

vyvolala, preto v prípade neplatnosti právneho úkonu - uznania dlhu, súd prvej inštancie zistí, ktorá
splátka zosplatnenie vyvolala.
Následne súd prvej inštancie posúdi dôvodnosť žaloby a ustáli opodstatnenosť uplatňovaného nároku
žalobcu voči žalovanej 2/.

27. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie náležite zdôvodní tak, aby bolo konkrétne, jednoznačné a
zrozumiteľné, teda preskúmateľné, čiže aby spĺňalo zákonné kritéria uvedené v ustanovení § 220 ods.
2 CSP.

28. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd

prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

29. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku (časť prvého výroku týkajúca sa povinnosti žalovaného
1/ zaplatiť žalobcovi sumu 5.413,68 Eur s príslušenstvom, druhý výrok, časť výroku o trovách konania
ohľadne žalovaného 1/) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 2 CSP). Odvolací súd poukazuje na to, že v

danom prípade sa jednalo na strane žalovaných 1/, 2/ o solidárny záväzok podľa hmotného práva,
avšak podľa § 76 CSP o samostatné spoločenstvo, pretože išlo o samostatné práva a povinnosti a
každý zo žalovaných 1/, 2/ konal sám za seba.

30. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania

ohľadne žalobcu a žalovanej 2/ (§ 396 ods. 3 CSP).

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo
podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené
prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným
v § 431 až 435.

Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej
pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).