Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, November 14, 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41C/60/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121398671
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:6121398671.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobcu:

Passerati, s.r.o. so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 52 309 304, zastúpeného
právnym zástupcom: Advokáti Müller & Dikoš, so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO:
36 864 455, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava -
Staré Mesto, IČO: 31 383 408, zastúpeného právnym zástupcom: Sedlačko & partners, s.r.o., so sídlom
Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 v konaní o zaplatenie 415,68 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 415,68 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 415,68 eur od 27.11.2020 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom okresnom súde dňa 25.08.2021 domáhal voči žalovanému
rozhodnutia súdu, ktorým by súd žalovaného zaviazal titulom náhrady škody zaplatiť žalobcovi sumu
415,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 415,68 eur od 27.11.2020 do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 22.09.2020 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola
spôsobená škoda na motorovom vozidle značky vw tiguan EČV: H. (poškodené vozidlo), ktorého
držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená X. Q. (poškodený). K vzniku spôsobenej škody
došlo prevádzkou motorového vozidla S. F. EČV: Q., v danom čase povinne zmluvne poisteným u
žalovaného. Žalovaný poistnú udalosť eviduje pod č. XXXX.XXXX/XXX-X. Poškodený nechal vykonať
opravu uvedeného motorového vozidla v autoservise, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie
zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej prenajal

žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo, a to zn. kia ceed SW EČV: S. v čase od 05.10.2020
do 19.10.2020, v zmysle protokolu o nájme č. 7/2020,a to za 50 eur denne a za jednorázový poplatok
za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 eur. V čase opravy od 05.10.2020 nemohol poškodený s
automobilom disponovať, až do odovzdania vozidla dňa 19.10.2020, po doručení krycieho listu. Po dobu
trvania nájmu poškodený nemal k dispozícii iné vozidlo, nájom bol nevyhnutný. Po ukončení doby trvania
nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX
splatnú dňa 20.10.2020 na sumu 780 eur za dobu od 05.10.2020 do 19.10.2020, t.j. 15 dní. Uvedená

suma je fakturovaná za obdobie od 05.10.2020 do 19.10.2020, t.j. 15 dní, pričom vo fakturovanej
sume je zahrnutý aj jednorázový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná
suma predstavuje nájom náhradného vozidla, za ktoré výdavky zodpovedá poistenec žalovaného.
Poškodený zároveň dňa 20.10.2020 odplatne postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcuv nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov vo faktúre č. XXXXXXX na nájom vo výške 780 eur
spolu s príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného
na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému z fa č.

XXXXXXX v zmysle bodu 5 zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2020 vznikla voči žalovanému
pohľadávka vo výške 780 eur, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca si uplatnil
náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 20.10.2020. Žalovaný listom zo
dňa 11.11.2020 oznámil žalobcovi, že mu bude poukázaná náhrada škody za prenájom náhradného
motorového vozidla vo výške 364,32 eur bez DPH. Poistné plnenie krátil o 4 dni nájmu, o náklady,

ktoré by vznikli používaním vlastného motorového vozidla a tiež čo do výšky denného nájmu, ktoré
akceptoval vo výške 36 eur/deň. Dňa 11.11.2020 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške
364,32eur.Malzato,žežalobcajeaktívnevecnelegitimovanývdôsledkuškodovejudalostizapríčinenej
poistencom žalovaného a vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi plnenie v rozsahu
zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu z titulu náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov
na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového

vozidla, a to vo výške 415,68 eur, predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla
vo výške 780 eur a poskytnutým plnením vo výške 364,32 eur. V otázke aktívnej legitimácie poukázal
na doterajšiu súdnu prax. Uviedol, že poškodený bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo. Mal
za to, že dojednané nájomné predstavuje skutočnú škodu. Náklady vo výške 780 eur boli poškodeným
vynaložené nutne a účelne, keďže po uvedenú dobu bol vylúčený z užívania poškodeného motorového

vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich
so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov poškodeného, ak si ich
sám nespôsobil. Uplatnil si aj úroky z omeškania od 27.11.2020. Dňa 11.11.2020 oznámil žalovaný
skončenie prešetrovania poistnej udalosti poškodenému, bol povinný poskytnúť poistné plnenie do 15
dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti.

3. Okresný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel dňa 12.07.2021 vydal platobný rozkaz (č.l. 17
spisu).

4. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor s tým, že nárok neuznáva v celom rozsahu a

považuje ho za nedôvodný. Namietal tak dĺžku nájmu, dĺžku opravy ako aj výšku denného nájomného.
Rovnako namietal nedôvodnosť poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla. A za dôvodné od poistného
plnenia považoval odpočítanie pevných nákladov. Tiež namietal nepreukázanie nevyhnutnosti nájmu
náhradného vozidla. Poukázal, že oprava vozidla trvala do 15.10.2020, nájomné však žalobca uplatňuje
do 19.10.2020. Uviedol, že poškodenému nič nebránilo vyzdvihnúť si svoje motorové vozidlo hneď po

skončení opravy. Pasivitou poškodeného sa umelo navýšili náklady za prenájom. Mal za to, že žalobcovi
nárok na úroky z omeškania nevznikol. Žalovaný si splnil svoju povinnosť, nedostal sa do omeškania.

5. Žalobca v replike odpor označil za nedôvodný. Trval na svojej aktívnej vecnej legitimácie v spore.
Zdôraznil, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným

zavinením, ale zavinením klienta žalovaného, a teda nájom náhradného vozidla bol nutný. Náhradné
vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo. Nie je tak možné od poškodeného
spravodlivo požadovať, aby protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva
a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Poškodený si tak musel prenajať motorové
vozidlo od žalobcu, nemal iné voľné vozidlo, ktoré by poškodené vozidlo nahradilo. Krátenie plnenia

zo strany žalovaného tak označil za neoprávnené a svojvoľné. Žalovaný si svojvoľne určil dobu
trvania nájmu. Poškodený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť dobu trvania opravy poškodeného
vozidla a jeho zotrvanie v autoservise. Postup prác v servise je tiež závislý od ďalších faktorov ako
napríklad počet objednávok, personálne obsadenie, technická vybavenosť, pričom ide o objektívne
okolnosti a nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. Bežnou praxou autoservisov je vydať

opravené motorové vozidlo až po vydaní krycieho listu. Dĺžka prenájmu je tak v priamej úmere s
promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu a poskytnutím poistného plnenia.
Oprava vozidla je ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu
náhrady škody žalovaným. Žalovaný vôbec nebral do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený
v dôsledku ním nezavinenej situácie vylúčený z užívania vozidla. Poškodený žiadnym spôsobom

nemohol ovplyvniť dobu trvania opravy vozidla a jeho zotrvanie v autoservise. Vystavením faktúry
za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť vrátiť náhradné vozidlo.
Skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer,
prípadneindividuálnevýpočtylikvidátora.Poškodenývdanejveciukončilnájomanáhradnévozidlovrátilskôr ako mu bolo opravené vozidlo vydané autoservisom. Náklady za prenájom náhradného vozidla je
nutné považovať za účelne vynaložené minimálne do doby, keď bola škoda na vozidle reparovaná, a to
vyplatením čiastky zodpovedajúcej vzniknutej škode. Náklady za prenájom by poškodenému nevznikli,

keby poškodený mohol používať svoje motorové vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol však
poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil
prenájmom. Do nepriaznivého stavu sa poškodený dostal konaním poistenca žalovaného. Za dôvodnú
považoval aj výšku denného nájmu. Poškodený nie je povinný hľadať opravovňu s najrýchlejšou
dobou opravy a najlacnejšiu požičovňu vozidiel. Nájom mohol byť najskôr uhradený dňa 22.10.2020

a k uvedenému dátumu najskôr opravené vozidlo vrátené poškodenému. Mal za nezmyslené, aby
poškodený preukazoval a dokladoval každú jednu cestu, ktorú uskutočnil požičaným vozidlom, a aby
následne poisťovňa vyhodnocovala či bola cesta nevyhnutná alebo nie. Je nutné si uvedomiť, že pri
škodovejudalostisajednáonáhodnúudalosť,vdôsledkuktorejjepoškodenývylúčenýzužívaniasvojho
vozidla. Mal za logické, že keď niekto vlastní vozidlo má ho za účelom osobnej prepravy. Skutočnosť,
či poškodení potrebuje alebo nepotrebuje náhradné vozidlo je na zvážení poškodeného, nie poisťovne.

Mal tiež to, že z cenníkov predložených vyplývajú obvyklé ceny obdobných motorových vozidiel v
predmetnom mieste a čase. Poškodený nie je povinný hľadať najlacnejšiu požičovňu. Mal za to, že
náhrada pevných nákladov je súčasťou skutočnej škody v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou.
Poukázal, že nie je zrejmé ako dospel žalovaný k ich určeniu/výpočtu. Rovnako v príčinnej súvislosti s
dopravnou nehodou bol poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, nakoľko nebyť dopravnej nehody,

takéto náklady by nevznikli. Úroky z omeškania považoval za dôvodné.

6. Žalovaný v duplike zotrval na doterajšej argumentácii v spore prezentovanej v podanom odpore.
Zdôraznil, že nebol dôvod na prenájom vozidla po ukončenej oprave 15.10.2020. Nebol preukázaný
dôvod, pre ktorý autoservis poškodenej nemohol vydať vozidlo. Poškodenému nevzniká refundácia za

akékoľvek obdobie. Tiež trval na tom, že nevyhnutnosť prenájmu nebola preukázaná. Navrhol výsluch
poškodenej. Za nedôvodný považoval poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla ako aj nárok žalobcu
na úroky z omeškania.

7. Okresný súd následne nariadil pojednávanie na deň 15.11.2021, na ktorom vec prejednal, vykonal

dokazovanie a rozhodol vo veci samej, a to za účasti právneho zástupcu žalobcu ako aj právneho
zástupcu žalovaného.

8. Právny zástupca žalobcu ako aj právny zástupca žalovaného v prednese pred súdom zotrvali na
doterajšej argumentácii v spore.

9. Okresný súd vykonal dokazovanie aj oboznámením listinných dôkazov obsiahnutých v spisovom
materiáli.

10. Zmluvou o nájme č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalobca ako prenajímateľ a poškodený ako

nájomca uzavreli zmluvu o nájme motorového vozidla kia ceed 05.10.2020 do 19.10.2020, denné
nájomné 55 eur, zmluvné nájomné 50 eur. Jednorázový poplatok za pristavenie a odobratie vozidla bol
30 eur.

11. Žalobca ako prenajímateľ a poškodený ako nájomca uzavreli protokol o prenájme náhradného

vozidla č. X/XXXX dňa XX.XX.XXXX, a to kia ceed. Motorové vozidlo bolo prevzaté dňa 05.10.2020,
odovzdané dňa 19.10.2020.

12. Žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 27.10.2020 na sumu 780 eur za
prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. X/XXXX, a to kia ceed za obdobie od 05.10.2020

do 19.10.2020, ako aj poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla 30 eur.

13. Poškodený ako postupca na žalobcu ako postupníka postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky zo
dňa 20.10.2020 za odplatu svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému vo výške 780 eur z titulu
poistnéhoplnenia,ktoráodplatazodpovedásume780eurztitulufaktúryč.XXXXXXX.Vzájomnénároky,

a to úhrada odplaty za postúpenie pohľadávky a úhrada nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom
zmluvy započítali. Žalobca si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.14. Poškodený čestným prehlásením zo dňa 20.10.2020 vyhlásil, že mal od žalobcu zapožičané
náhradné motorové vozidlo kia ceed od 05.10.2020 do 19.10.2020, z dôvodu, že poškodené vozidlo
bolo v autoservise až do doručenia krycieho listu, bez ktorého autoservis nevydá opravované vozidlo.

Nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutý.

15. Poškodený oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 20.10.2020.

16. Žalobca si u žalovaného listom zo dňa 20.10.2020 uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky.

17. Žalovaný oznámením o poistnom plnení zo dňa 11.11.2020 oznámil poškodenému, že poistnú
udalosť vybavili a skutočnú škodu vo výške 364,32 eur poukazujú na účet žalobcu. Poistné plnenie
priznal za dobu nájmu od 05.10.2020 do 15.10.2020, t.j. do dňa ukončenia opravy a vystaveniu faktúry,
denný nájom priznali vo výške 36 eur. Tiež od poistného plnenia odpočítali pevné náklady 31,68 eur.
Nepriznali poplatok za pristavenie vozidla 30 eur.

18. Žalovaný žalobcovi uhradil dňa 11.11.2020 z titulu poistného plnenia sumu 364,32 eur.

19. Podľa faktúry W. A. cartech č. XXXXXXX fakturovaná suma opravy bola vo výške 1 699,98 eur..
Dátum vyhotovenia faktúry a dátum dodania 15.10.2020.

20. Podľa cenníka MKcar denný nájom vozidla kia ceed sa pohybuje od 8-11 dní 30 eur, 12-14 dní 29
eur a od 15-20 dní 27 eur. Denný nájom na 1 deň je vo výške 35 eur.

21. Podľa cenníka Lacná autopožičovňa v Žiline denný nájom vozidla kia ceed je vo výške 35 eur.

22. Podľa cenníka prenájmu žalobcu cena prenájmu kia ceed sa pohybuje 50 - 55 eur/deň.

23. Podľa internetového portálu www.irent.sk cena prenájmu kia ceed v čase 05.10.2020 bola 58,80 eur.

24. Okresný súd nevykonal z dôvodu nadbytočnosti dokazovanie výsluchom poškodeného za účelom
preukázania nevyhnutnosti prenájmu náhradného motorového vozidla. Okresný súd aj bez vykonania
dokazovania v tomto smere mal dostatočne zistený skutkový stav na rozhodnutie vo veci samej.

25. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd danú vec posúdil podľa príslušných

zákonných ustanovení.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov
pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne
vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b)

a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ
neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.

Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

Podľa § 420 OZ Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 427 OZ Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky.Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 443 OZ Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa§524ods.1OZ,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

26. V prvom rade sa okresný súd sa zaoberal aktívnou a pasívnou vecnou legitimáciou v spore a
vyhodnotil túto ako nedôvodnú.

27. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca je v danej veci aktívne vecne legitimovaný. Súd posúdil,
že v dôsledku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX je daná aktívna legitimácia žalobcu,
pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie
právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie
pohľadávok. V článku 4 Zmluvy si strany dohodli odplatu postúpenia vo výške 780 eur. V čl. 5 Zmluvy

sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie a na úhradu
nájomného) sa podpisom zmluvy započítavajú. Postúpenie bolo žalovanému oznámené listom zo dňa
20.10.2020. Zo Zmluvy o postúpení zo dňa 20.10.2020 nepochybne vyplýva predmet - postúpenie
pohľadávky vo výške 780 eur voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za
odplatu vo výške 780 eur, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX, z ktorej faktúry je zrejmý predmet

fakturácie. V bode č. 5. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty
a úhrada nájomného, započítavajú. (č.l. 10 spisu). Z toho dôvodu súd posúdil, že je daná aktívna
legitimácia žalobcu. K danému záveru súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, v ktorom je vyslovený totožný názor v obdobnej veci, v zmysle
ktorého zmluvou o postúpení došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu záväzkov

medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, a teda úhrada nájomného supluje
samotné postúpenie, a teda je daná aktívna legitimácia, pričom nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla
byť predmetom postúpenia podľa § 525 Občianskeho zákonníka. V danom prípade bolo nesporné,
že žalobca prenajal poškodenému vozidlo počas trvania opravy vozidla poškodeného poistencom
žalovaného. Na základe zmluvy o nájme č. X/XXXX zo dňa 05.10.2020 poškodený užíval vozidlo

v rozsahu 15 dní nájmu, na základe čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie nájomného. Tento
nárok bol aj vyúčtovaný faktúru č. XXXXXXX s dátumom splatnosti 20.10.2020 na sumu 780 eur za
nájom vozidla od 05.10.2020 do 19.10.2020, t.j. 15 dní nájmu spolu s jednorazovým poplatkom za
pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30 eur. Záväzok nájomcu vznikol užívaním vozidla,
nie vyúčtovaním a je úplne nezávislý od vôle škodcu, či poisťovne, ktorá likviduje po škodcovi poistnú

udalosť. Následne dňa 20.10.2020 poškodený zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil pohľadávku
voči žalovanému ako, titulom náhrady škody poškodením vozidla, ktorá mu vznikla tým, že počas
nemožnosti užívania poškodeného vozidla si musel zapožičať náhradné vozidlo za odplatu 780 eur.
Tým, že žalobca nadobudol pohľadávku, musel zaplatiť dohodnutú odplatu. Tým, že si strany započítali
vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenému ako nájomcovi) a

pohľadávka poškodeného - nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne zanikli. Nezanikla
tým však postúpená pohľadávka a započítanie bolo voči nej, ako nároku voči poisťovni irelevantné. Teda
súd mal v tomto smere v konaní preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu.

28. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu táto je na strane žalovaného rovnako daná. Pasívna vecná

legitimácia žalovaného vyplýva priamo z § 15 ods. 1 zákona o PZP, podľa ktorého poisťovateľ, t.j.
žalovaný uhrádza poškodenému náhradu škody.

29. V danej veci nebolo sporné, že poškodený dňa 05.10.2020 uzavrel Zmluvu o nájme č. X/XXXX,
na základe ktorej poškodený si prenajal motorové vozidlo zn. kia ceed, a to na obdobie od 05.10.2020

do 19.10.2020 pričom nájom skončil dňa 19.10.2020. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ
nájomcovi faktúru č. XXXXXXX za prenájom vozidla v dĺžke 15 dní, čo pri dojednanej výške denného
nájomného 50 eur s jednorazovým poplatkom za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške
30 eur predstavovalo celkovú sumu za prenájom 780 eur (č.l. 9 spisu). Zo zmluvy o nájme č. 7/2020ako aj z vystavenej faktúry č. XXXXXXX je zrejmé, že bolo prenajaté vozidlo zn. kia ceed za obdobie
od 05.10.2020 do 19.10.2020. Žalovaný oznámil poškodenému skočenie šetrenia poistnej udalosti
dňa 11.11.2020 a dňa 11.11.2020 zároveň poškodenému poukázal poistné plnenie vo výške 364,32

eur. Vo vzťahu k uplatnenému nároku súd nezistil neprimeranosť odplaty za nájom vozidla. Úprava
nájmu bola dohodnutá ako odplata za deň nájmu vozidla. Z nájomnej zmluvy č. X/XXXX vyplýva
sadzba denného nájomného za náhradné vozidlo kia ceed. Súd skonštatoval, že cena denného nájmu
50 eur je podľa vykonaného dokazovania predloženými cenníkmi k prenájmu obdobných vozidiel v
danom čase a mieste primeraná a obvyklá. Súd posúdil nárok žalobcu za opodstatnený a náklady

nájomného posúdil za nutne a účelne vynaložené náklady a v primeranej výške. Súd zároveň posúdil,
že aj jednorazový poplatok 30 eur účtovaný prenajímateľom vozidla je opodstatneným nákladom, keď
ide o poplatok súvisiaci s prenájmom vozidla, a teda skutočne vzniknutou škodou v súvislosti so
škodovou udalosťou. Spornou nebola ani skutočnosť, že poškodený užíval vozidlo po dobu 15 dní,
t.j. až do navrátenia poškodeného vozidla do pôvodného stavu, ukončenia opravy a vydania krycieho
listu. Žalovaný urobil spornou skutočnosť účelnosti celkovej doby nájmu - užívania vozidla, nakoľko

priznal nárok v rozsahu iba 10 dní, namiesto 15 dní. Súd poukazuje na to, že z predložených listín
nepochybne vyplýva nevyhnutnosť a potreba prenajatého vozidla poškodeným, keďže vozidlo mal
poškodený nutne k dispozícii do 19.10.2020, tak ako vyplýva z čestného prehlásenia. V tomto smere
okresný súd vzhľadom na predložené dôkazy nevidel dôvod k nevyhnutnosti prenájmu vypočúvať
poškodeného. Je nesporné, že poškodený prenajatý automobil používal na taký istý účel ako svoje

poškodené vozidlo. Okresný súd má za to, že poškodený nemohol ovplyvniť dĺžku opravy, jedná sa
o objektívnu skutočnosť, na ktorú nemohol mať poškodený vplyv, a teda nemôže byť na jeho ťarchu
znižovať poistné plnenie, že servis opravoval motorové vozidlo určitý čas. Poškodený bol obmedzený
na svojom majetku konaním poistenca žalovaného. Súd nevidel logický dôvod prenášať zodpovednosť
a ťarchu na poškodeného, ktorý nezavinil vznik škody. Súd nevidel dôvod zaťažovať poškodeného a

tiež žalobcu preukazovaním primeranej dĺžky opravy. V danej veci bolo sporné nepriznanie poistného
plnenia v rozsahu nájmu 5 dní (10 namiesto 15 dní), ktoré nepriznanie poistného plnenia okresný
súd vyhodnotil ako nedôvodné. Okresný súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o oprávnenú dobu nájmu,
resp. oprávnené obdobie, počas ktorého je možné preplatenie nákladov za zapožičanie náhradného
motorového vozidla, okresný súd má v zmysle textácie § 11 ods. 6, 7 zákona za to, že jediným zásadným

kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je
doručenie oznámenia o poistnom plnení a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok
poškodenému ako oprávnenému. Okresný súd dospel k záveru, že až do momentu, kým poisťovateľ
poškodenému neoznámi ukončenie poistnej udalosti, neoznámi poistné plnenie a v akej výške mu
poistné plnenie poskytne a neposkytne poistné plnenie, má poškodený nárok na náhradné vozidlo.

Až odo dňa nasledujúceho po tomto oznámení poškodený nemá nárok na náhradné vozidlo a od
tohto momentu poškodenému teda nevzniká ani právo na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s
prenájmom náhradného motorového vozidla. Z výsledkov vykonaného dokazovania v danej veci je
zrejmé a medzi stranami sporu zároveň aj nesporné, že žalovaný vybavil poistnú udalosť dňa 11.11.2020
a poistné plnenie uhradil rovnako 11.11.2020 (č.l. 13 spisu). Oprávnená doba nájmu je tak minimálne

do 11.11.2020. Okresný súd poukazuje, že to bolo časovo neskôr ako prevzatie motorového vozidla
dňa 19.10.2020. Podľa názoru okresného súdu až deň pripadajúci na deň oznámenia o poistnom
plnení, kedy sa žalobca mohol oboznámiť s výsledkami šetrenia a výškou poisteného plnenia a
deň reálneho vyplatenia poistného plnenia, je dňom rozhodujúcim na posúdenie oprávnenosti dĺžky
nájmu. Okresný súd má tak za to, že v danej veci podľa vykonaného dokazovania najskôr až dňom

11.11.2020 (č.l. 12-13 spisu) sa poškodený dozvedel, resp. mohol dozvedieť o ukončení poistnej udalosti
a výške poistného plnenia. Žalobca má tak právo na preplatenie prenájmu motorového vozidla za celú
dobu užívania náhradného motorového vozidla, t.j. od 05.10.2020 až do dňa 19.10.2020, tak ako si v
žalobnom návrhu žalobca uplatnil. Je potrebné uviesť, že poškodený nevedel a ani nemohol ovplyvniť
dobu, za ktorú žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti a vyplatil škodu, a preto mu nemôže byť na

škodu, že mal po tento čas zapožičané náhradné motorové vozidlo. Okresný súd zdôrazňuje, že sa
jedná o časovú súvislosť riešenia likvidácie škodovej udalosti, ktorú poškodený nemôže nijak ovplyvniť.
Naviac poškodený nemôže nijako ovplyvniť ani dĺžku opravy poškodeného vozidla. Rovnako nemôže
ovplyvniť vydanie vozidla autoservisom až po doručení krycieho listu, čo je zaužívaná a bežná prax. Z
uvedeného dôvodu okresný súd nevykonal dokazovanie za účelom primeranosti dĺžky nájmu v spojitosti

s primeranosťou dĺžky opravy. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný uhradil autoservisu
faktúru č. 0052020 splatnú dňa 20.10.2020. Súd poukazuje na to, že z predložených listín nepochybne
vyplýva nevyhnutnosť a potreba prenajatého vozidla poškodeným, keďže vozidlo mal poškodený nutne
k dispozícii do 19.10.2020. Poškodený si tak uplatnil prenájom vozidla do 19.10.2020 dôvodne, preto musúd tento nárok priznal. Nevidel dôvod okresný súd zisťovať každú jednu cestu vykonanú poškodeným
v rozhodnom čase a posudzovať jej dôvodnosť. Takéto oprávnenie jednoznačne nespadá do právomoci
žalovaného vo vzťahu k výške poistného plnenia. Je nepochybné, že poškodený dopravnou nehodou,

ktorú nezavinil, prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo zaužívaným spôsobom. Bola
tak preukázaná nevyhnutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla, tak aby poškodený mohol
pokračovať vo svojom zaužívanom bežnom dennom režime. Je nemysliteľné, že poškodený by mal
preukazovať každú jednu uskutočnenú cestu, kilometer, či potrebu motorového vozidla v jeho bežnom
živote za účelom preukázania nevyhnutnosti prenájmu vozidla. Dôležitým v danej veci je, že žalovaný

nevyhnutne a preukázateľne v dôsledku škodovej udalosti, ktorú nezavinil, potreboval náhradné vozidlo
od 05.10.2020 do 19.10.2020, za ktoré preukázateľne zaplatil nájom, a teda vznikla mu skutočná škoda
v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou.

30. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť

vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia
dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením
požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie
vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného
vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená.

(U., U.,
U., U....).

31. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume
364,32 eur je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 415,68 eur

uplatnená dôvodne (uplatnená suma 780 - priznaná suma 364,32 = žalovaná istina 415,68 eur), a toto
právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody
podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotnoprávnych
ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania
súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.

32. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti
a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z
výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia. Je nepochybné a zároveň aj

nesporné, že poškodený si v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej poistencom žalovaného zapožičal
náhradné motorové vozidlo na základe písomnej zmluvy s riadne dohodnutou cenou nájmu, a to po
dobu zotrvania vozidla v oprave a vydania krycieho listu (pričom dĺžka opravy nebola poškodeným
ovplyvniteľná), a tieto náklady spojené s nájmom sú v zmysle ustálenej judikatúry škodou spočívajúcou
vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala

v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou a nemožno nepriaznivosť stavu umocňovať u
poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu
s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy
poškodeného vozidla zisťoval napr. cenu nájomného u iných subjektov. Takým prístupom by bol
poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, zvlášť na to, že on bol ten poškodený bez vlastného

zavinenia. Súd nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi náklady nájmu v
plnej výške. Pokiaľ žalovaný namietal výšku denného nájmu, relevantným spôsobom nepreukázal
opodstatnenosť takej námietky. Z predložených cenníkov vyplýva, že cena nájmu kia ceed vozidiel sa
pohybuje podľa cca okolo 50 eur. Nie je povinnosťou poškodeného hľadať najlacnejšiu poisťovňu, stačí
že cena je obvyklá a primeraná v danom čase a mieste. Súd má za to, že denný nájom za prenajaté

vozidlo kia ceed 50 eur nemožno vyhodnotiť vzhľadom na predložené cenníky ako neprimeraný.

33. Súd tak posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná
istina, t.j. náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej
súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti

je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený
užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho
si musel prenajať vozidlo až do vydania vozidla. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou
škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálnevýpočty zamestnanca žalovaného. Poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po
dopravnej nehode hľadať lacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky. Predsa poškodený
bol obmedzený už samotným poškodením vozidla, nie je dôvod, aby zavinením inou osobou bol

obmedzovaný ešte o to viac, aby hľadal a porovnával požičovne. Bolo by absurdné požadovať od
poškodeného, ktorý je poškodením inou osobou obmedzovaný v jeho vlastníckom práve, aby pri
zabezpečení náhradného vozidla sa „zdržiaval“ hľadaním a porovnávaním viacerých požičovní. Súd
mal tak vykonaným dokazovaním riadne preukázanú dobu a výšku denného prenájmu a ich dôvodnosť,
pričom z listín, ako je faktúra, či čestné prehlásenie poškodeného a tiež protokol, či predložené cenníky

vyplýva dĺžka opravy, opodstatnenosť dĺžky nájmu, ako aj dôvodnosť výšky denného nájmu. Pokiaľ ide
o odpočet pevných nákladov vo výške 31,68 eur, dôvodnosť odpočtu v tejto konkrétnej výške nebola
žalovaným preukázaná. K uvedenému bol predložený len individuálny ničím nepodložený výpočet
žalovaného, avšak nebolo preukázané, že spôsob výpočtu je aj správny. Naviac okresný súd nevidí ani
dôvod pri dopravnej nehode, škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo, v dôsledku
ktorej možno očakávať aj pokles hodnoty predmetného motorového vozidla, ktorý poškodený nezavinil,

znižovať poistné plnenie ešte aj o pevné prevádzkové náklady, spočívajúce v ušetrených nákladoch za
nepoužívanie vlastného vozidla počas opravy. Okresný súd má za to, že pri škodovej udalosti nie je
možné pevné prevádzkové náklady odpočítať, tak ako je to napríklad pri cestovných náhradách, kde ku
škodovej udalosti nedôjde.

34. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie
poistného plnenia, t.j. od 27.11.2020, nakoľko žalovaný oznámil skončenie šetrenia poistnej udalosti dňa
11.11.2020 poistné plnenie z časti žalovaný uhradil dňa 11.11.2020, najneskôr dňa 11.11.2020 začala
plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 26.11.2020.

Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta
Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti

na čo žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania. Súd posúdil primeranosť uplatnenej výšky úrokov
z omeškania s poukazom na zaužívanú súdnu prax, preto súd danú sadzbu osobitne nedokazoval.
Súd teda posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania od 27.11.2020, keďže žalovaný skončil
šetrenie poistnej udalosti 11.11.2020 a čiastočne plnil dňa 11.11.2020 a začala plynúť 15-dňová lehota
na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula dňa 26.11.2020, tak ako si aj žalobca uplatnil. Žalovaný

neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne a bez relevantných dôvodov
posúdil nižšie plnenie. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu - poníženú o 415,68 eur (t.j.
o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného odôvodnenia,
bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim dňom po
uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia (rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach z

09.04.2015, sp. zn. 2Co/240/2014, podľa ktorého žalovaný sa dostal do omeškania uplynutím 15-dňovej
lehoty a s týmto názorom sa súd stotožňuje). Súd poukazuje aj na rozsudok Okresného súdu Žilina sp.
zn. 38Cb/13/2018 zo dňa 05.02.2019, tiež rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/132/2019 zo
dňa 27.09.2019, sp. zn. 9Co/5/2021 zo dňa 25.02.2021).

36. V závere súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Zuvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré
považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol voči žalovanému úspešný v plnom rozsahu v konaní
pred súdom prvej inštancie, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca bol v
konaní úspešný v celom rozsahu, má preto nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania
voči žalovanému.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.