Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 3, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/127/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111211394
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kováčiková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6111211394.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci

žalobcu BLUECUBE, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 44 079 583, v
konaní zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom AK FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom
Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému 1/ Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s.,
so sídlom Partizánska cesta 5, Banská Bystrica, IČO: 36 056 006, v konaní zast. JUDr. Ing. Bernardom
Pekárom, PhD., advokátom AK Kukučínova 24, Banská Bystrica, 2/ Stredoslovenská vodárenská
prevádzková spoločnosť, a.s., so sídlom Partizánska cesta 5, Banská Bystrica, IČO: 36 644 030, v
konaní zast. KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 36

648 892, o náhradu majetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaní 1/, 2/ m a j ú n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktoré
je žalobca povinný žalovaným 1/, 2/ zaplatiť v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia,
ktorým súd rozhodne o ich výške.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáha náhrady majetkovej ujmy vzniknutej za obdobie od 01. 05.
2004 do 12. 05. 2010 spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy odo dňa
nasledujúceho po doručení žaloby žalovaným až do úplného zaplatenia. Zároveň sa žalobca domáha
vydania medzitýmneho rozsudku tak, aby súd určil, že nárok žalobcu proti žalovaným o náhradu
majetkovej ujmy za obdobie od 01. 05. 2004 do 12. 05. 2010 s príslušenstvom je opodstatnený.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím bývalého Okresného národného výboru vo Zvolene,
odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, sp. zn. OPLVH-vod. 2441/406/88-452 zo
dňa 15. 10. 1988, rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Banskej Bystrici, oddelenia
štátnej vodnej správy a ochrany ovzdušia, sp. zn.: ŽP 6061.2/190/95-Dš. zo dňa 08. 03. 1996 a
následnými alebo súvisiacimi rozhodnutiami príslušných vodohospodárskych orgánov podľa § 4 ods. 2
písm. a/ zákona SNR č. 138/1973 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve v znení neskorších
predpisov a § 4 zákona SNR č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v súlade s § 19

zákona č. 138/1973 Zb. o vodách v znení zákona č. 238/1993 Z.z., § 14 zákona SNR č. 135/1974
Zb. a ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní boli vo vodoprávnom konaní určené
a vymedzené pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov na ochranu výdatnosti, akosti a zdravotnej
nezávadnosti vodných zdrojov Podzámčok - Dobrá Niva, Horedolinie, Podžiar, Vladárka a stanovenézáväzné podmienky pre spôsob hospodárskeho využitia vymedzených pásiem hygienickej ochrany.
Týmito rozhodnutiami došlo k obmedzeniu hospodárenia na pozemkoch, ktorých v uvedenom období
boli nájomcami a vlastníkmi Poľnohospodárske družstvo Dobrá Niva so sídlom Námestie SNP 217/2,

Dobrá Niva, IČO: 00 209 716 (ďalej ako Družstvo 1), družstvo PD Dobrá Niva, a.s., so sídlom Námestie
SNP 217/2, Dobrá Niva, IČO: 36 661 562 (ďalej ako Družstvo 2) a poľnohospodárska spoločnosť AGRO
- PONIKY, s.r.o., so sídlom Družstevná 376, Poniky, 976 33, IČO: 36 618 802 (ďalej ako Družstvo 3).
Družstvo 1 bolo vlastníkom pohľadávky spolu s príslušenstvom, ktorá vznikla z titulu nároku na úhradu
majetkovej ujmy za obdobie od 01. 05. 2004 do 27. 08. 2004 z dôvodu obmedzenia hospodárenia

na Družstvom 1 užívaných pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, Družstvo 2 bolo
vlastníkom pohľadávky spolu s príslušenstvom, ktorá vznikla z titulu nároku na úhradu majetkovej ujmy
za obdobie od 01. 09. 2006 do 12. 05. 2010 z dôvodu obmedzenia hospodárenia na Družstvom 2
užívaných pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov a Družstvo 3 bolo vlastníkom
pohľadávky spolu s príslušenstvom, ktorá vznikla z titulu nároku na úhradu majetkovej ujmy od 01. 05.
2004 do 12. 05. 2010 z dôvodu obmedzenia hospodárenia na Družstvom 3 užívaných pozemkoch v

ochranných pásmach vodárenských zdrojov a všetky tri družstvá v zmysle starého vodného zákona a
nového vodného zákona.

3. Družstvo 1 ako postupca postúpilo časť pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 08.
2006 na OOS, spol. s r.o., so sídlom Tulipánová 17, Malá Ida, IČO: 36 174 262 ako postupníka, ktorá

následne postúpila pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 09. 2009 na žalobcu a tak
sa žalobca stal vlastníkom pohľadávky vzniknutej Družstvu 1.

4. Družstvo 2 ako postupca postúpilo časť pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 05.
2010 na žalobcu a žalobca sa tak stal vlastníkom pohľadávky vzniknutej Družstvu 2.

5. Družstvo 3 ako postupca postúpilo časť pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 05.
2010 na žalobcu a žalobca sa tak stal vlastníkom pohľadávky vzniknutej Družstvu 3.

6. Družstvo 1 bolo v predmetnom žalovanom období oprávneným nájomcom, resp. vlastníkom

pozemkov nachádzajúcich sa v kat. území J. B., C. I., J., X., L., X., U., X. I..

7. Družstvo 2 bolo v žalovanom období oprávneným nájomcom, resp. vlastníkom pozemkov
nachádzajúcich sa v kat. území J. B., C. I., J., X., L., X., U., X. I..

8. Družstvo 3 bolo v žalovanom období oprávneným nájomcom, resp. vlastníkom pozemkov
nachádzajúcich sa v kat. území L., J., Ľ., U. Ľ., T., C., Č., Č., V..

9. V dôsledku vyhlásenia ochranných pásiem vodárenských zdrojov došlo tak k obmedzeniu
hospodárenia Družstva 1, Družstva 2 a Družstva 3 a to na základe dodržiavania obmedzujúcich

opatrení stanovených rozhodnutiami, ako i zákonných a iných obmedzení obhospodarovania. Družstvá
ako oprávnení nájomcovia nemohli plne realizovať všetky intenzifikačné opatrenia smerujúce k
zvýšeniu produkcie. V dôsledku dodržiavania obmedzujúcich opatrení, družstvá každoročne vykazovali
znižovanie úžitkovosti chovu dobytka, zníženie produktivity práce, efektívnosti výroby, znižovanie kvality
mlieka a mäsa. Družstvám tak vznikla majetková ujma v súvislosti s dodržiavaním obmedzujúceho

režimu v ochranných pásmach vodárenského zdroja, pričom majetková ujmy predstavuje zníženie
hospodárskeho výsledku a majetku družstiev ako poľnohospodárskych subjektov hospodáriacich
na poľnohospodárskom pôdnom fonde. Táto majetková ujma pôsobí ako následok obmedzeného
hospodárenia a je ju možné po znaleckom dokazovaní vyjadriť v peniazoch. Celková výška majetkovej
ujmy žalobcu za rozhodujúce obdobie v rastlinnej a živočíšnej výrobe podľa odhadu predstavuje sumu

2 440 000 Eur.

10. Žalovaní 1/, 2/ sú určení ako povinné subjekty na uhradenie majetkových ujm vzniknutých z
obmedzenia hospodárenia v ochranných pásmach, nakoľko v uplatňovanom období boli odberateľmi
vody z uvedených zdrojov.

11. Žalobca aktívnu legitimáciu odvodil od postavenia nájomcu s poukazom na legislatívnu skratku
uvedenú v § 30 ods. 2 Vodného zákona, ktorá za vlastníka označuje aj nájomcu a nárok uplatnil v
zmysle § 32 ods. 6 Vodného zákona, podľa ktorého za preukázané obmedzenie užívania pozemkovv ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v
primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá
vodu alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenskej nádrži

vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Majetkovú
ujmu možno uhradiť na základe dohody o určení výšky za ročné, príp. dlhšie obdobie alebo dohody o
jednorázovej náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého
posudku podľa osobitného predpisu. Z tohto vyplýva, že v ustanovení § 30 ods. 2 Vodného zákona je
konštituovanálegislatívnaskratka,vzmyslektorejsazavlastníkapozemkovpovažujenielenichvlastník,

ale aj ich správca alebo nájomca.

11.1 V tejto súvislosti poukázal na čl. 13 ods. 1 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov schválených
uznesením Národnej rady SR č. 519 zo dňa 18. 12. 1996 zverejnených v Zbierke zákonov pod č.
19/1997 Z.z., jednotnú legislatívnu techniku tvorby zákonov obsahujú legislatívno-technické pokyny,
ktoré sú uvedené v prílohe č. 2. Na základe tejto prílohy je jedným z legislatívno-technických pokynov aj

legislatívna skratka, ktorú možno použiť len tam, kde má svoje opodstatnenie, najmä vtedy, keď sa slová,
ktoré má skratka nahradiť, opakujú v texte viac ráz. Treba ju zaradiť na také miesto, kde sa skracované
slová použijú prvý raz a to slovami „(ďalej len“...“)“. Legislatívna skratka musí byť výstižná a treba ju
dôsledne používať v celom ďalšom texte zákona. Žalobca sa teda domnieva, že náhrada majetkovej
ujmy v zmysle Starého zákona, ako aj Vodného zákona, prislúcha nielen vlastníkovi pozemkov, ale aj

nájomcom.

12. Žalobca z dôvodu hospodárnosti navrhol vydať medzitýmny rozsudok v zmysle § 152 ods. 2
O.s.p., ktorým žiadal rozhodnúť o tom, že žalovaná majetková ujma vznikla, žalobca je oprávnený
subjekt a žalovaní sú povinnými subjektmi na zaplatenie majetkovej ujmy za žalované obdobie. Zároveň

tunajšiemu súdu predložil rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, č.k. 9Co/296/2013, ktorý rozhodol po
odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č.k. 12C/64/2008, pričom Krajský súd v Nitre sa stotožnil
s argumentáciou právneho zástupcu žalobcu čo sa týka používania skratky v zákone č. 364/2004.
Vydanie medzitýmneho rozsudku považuje právny zástupca žalobcu za najrýchlejšie riešenie ako
vysporiadať právny základ, keďže medzitýmny rozsudok rieši celé žalované obdobie, v rámci ktorého

je žalobca v časti nájomcom pozemkov a v rámci odvolacieho konania je v právomoci krajského súdu
preskúmať túto legislatívnu skratku. Medzitýmny rozsudok môže byť vydaný len ako pozitívny a v
konaní právny zástupca žalobcu navrhol vydanie medzitýmneho rozsudku v pozitívnom zmysle v rámci
celého žalovaného obdobia. Zároveň právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca je spoluvlastníkom
zo všetkých parciel len parcely reg. E 887/1, kat. územie J. B., LV č. XXXX v 1/2, parcely reg. E 3289,

kat. územie J. B., LV č. XXXX v 1/4, parcely reg. E 3899 a parcely reg. E 3906, kat. územie J. B., LV č.
XXXX v podiele 1/8. Čo sa týka ostatných pozemkov, žalobca je len ich nájomcom.

13. V písomnom vyjadrení zo dňa 10. 11. 2015 právny zástupca žalobcu uviedol, že právna problematika
majetkovej ujmy, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha od žalovaných bola za obdobie od 01. 05. 2004

do 30. 06. 2004 upravená v zákone č. 184/2002 Z.z. o vodách (ďalej len Starý vodný zákon) a za obdobie
od 01. 07. 2004 do 12. 05. 2010 upravená v zákone č. 364/2004 Z.z. o vodách (ďalej len Vodný zákon). V
zmysle § 28 ods. 6 Starého vodného zákona, za obmedzenie hospodárenia na pozemkoch v ochranných
pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy. Postup úhrady
majetkovej ujmy ustanovuje osobitný predpis. V ustanovení § 26 ods. 2 Starého vodného zákona bola

konštituovanálegislatívnaskratka,vzmyslektorejsazavlastníkapozemkovpovažujenielenichvlastník,
ale aj ich správca alebo nájomca.

14. Žalovaný 1/ so žalobou nesúhlasil a v písomnom vyjadrení zo dňa 21. 09. 2015 uviedol, že podľa
§ 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v

ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v
primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá
vodu alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja pri vodárenskej nádrži,
vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Zároveň
žalovaný 1/ poukázal na tú skutočnosť, že vo vzťahu k žalovanému obdobiu, postupca pohľadávky

Družstvo 3 nebolo vlastníkom žiadneho z pozemkov nachádzajúcich sa v ochrannom pásme, Družstvo
1/ bolo spoluvlastníkom pozemkov zapísaných v kat. území J. B. na LV č. XXXX ako parcely reg. E,
parcela č. 887/1 o výmere 5 916 m2 orná pôda v 1/2 až od 06. 11. 2008, zapísaných v kat. území J.
B. na LV č. XXXX ako parcela reg. E, parcelné číslo 3289 o výmere 8 046 m2 orná pôda v 1/4 až od06. 11. 2008 a zapísaných v kat. území J. B. na LV č. XXXX ako parcela reg. E, parcelné číslo 3889 o
výmere 2 344 m2 orná pôda a parcela reg. E, parcelného čísla 3906 o výmere 1 581 m2 orná pôda v
1/8 až od 06. 11. 2008. Vo vzťahu k Družstvu 2 žalobca nepredložil žiadne listy vlastníctva preukazujúce

jeho vlastnícke právo k niektorému z pozemkov nachádzajúcich sa v ochrannom pásme a preto má
žalovaný 1/ za to, že Družstvo 2 nie je vlastníkom žiadneho z týchto pozemkov. Taktiež žalobca nie je vo
vzťahu k postúpeným pohľadávkam z Družstva 2 a z Družstva 3 osobou aktívne vecne legitimovanou na
podanie takéhoto žalobného návrhu, nakoľko osobou aktívne vecne legitimovanou je v zmysle § 36 ods.
2 Vodného zákona jedine vlastník pozemku a v prípade, ak Družstvo 2 a Družstvo 3 neboli vlastníkmi

pozemkov v ochranných pásmach, nemohli právo na náhradu majetkovej ujmy postúpiť na žiadnu tretiu
osobu, keďže im samým takáto náhrada v zmysle zákona neprislúchala. Vo vzťahu k Družstvu 1 si
žalobca nárokuje náhradu majetkovej ujmy od 01. 06. 2006 do 12. 05. 2010 a v zmysle § 32 ods. 6
zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách je zrejmé, že žalobca nie je osobou oprávnenou požadovať náhradu
majetkovej ujmy a to do 05. 11. 2008 vrátane, nakoľko do tohto obdobia nebolo Družstvo 1 vlastníkom
pozemkov, za ktoré žiada žalobca náhradu majetkovej ujmy. Zároveň žalovaný 1/ namietol uplynutie 2-

ročnej premlčacej lehoty a to vo vzťahu ku Družstvu 1 za obdobie od 01. 05. 2004 do 27. 08. 2006, vo
vzťahu k Družstvu 2 za obdobie od 01. 09. 2006 do 26. 05. 2009 a čiastočné premlčanie nároku aj vo
vzťahu k Družstvu 3 za obdobie od 01. 09. 2004 do 26. 05. 2009 s poukazom na § 106 O.z.

15. Právna zástupkyňa žalovaného 1/ navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

16. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 04. 01. 2016 uviedol, že oprávneným subjektom na
náhradu majetkovej ujmy v dôsledku vyhlásených ochranných pásiem vodárenských zdrojov je výlučne
vlastník pozemkov a nestotožnil sa s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že legislatívna skratka v § 30
ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. je paušálne použiteľná pre celý Vodný zákon, ale naopak, pri interpretácii

§ 32 ods. 6 je potrebné použiť reštriktívny výklad a za vlastníka považovať len vlastníka v zmysle
občianskeho práva. Legislatívna skratka vlastníka nie je nepoužívaná systematicky v celom Vodnom
zákone, o čom svedčí § 35 ods. 5 Vodného zákona, § 32 ods. 6 Vodného zákona a tento argument
podporuje aj § 45 ods. 1 Vodného zákona, podľa ktorého má vlastník pozemku nového koryta právo na
náhradu škody a je tak nepravdepodobné, že by zákonodarca pri tomto ustanovení myslel aj na nájomcu

dotknutého pozemku, ktorý ho užíva iba dočasne a ktorého sa nemôže týkať možné vyvlastnenie
pozemku vo verejnom záujme, keďže nájomca nemá k pozemku vlastnícke právo. Legislatívna skratka
uvedená v § 30 ods. 2 Vodného zákona by tak bola aplikovateľná podľa tvrdenia žalobcu na každý pojem
vlastník pozemku a tým by boli diskriminovaní ostatní užívatelia pôdy - oprávnený držiteľ pozemku,
ktorý má v zásade rovnaké práva ako vlastník. Poukázal zároveň na rozsudok Okresného súdu Trenčín,

č.k. 36Cb/90/2008 zo dňa 15. 10. 2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne,
č.k. 27Cob/2/2013-686, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 20C/43/2010-525, ktorý bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 17Co/1053/2013-632. Podľa žalovaného
2/, v tomto konaní nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na uplatnenie nároku, ktorý žalobca
odvodzuje od svojho postavenia ako nájomcu pozemkov nachádzajúcich sa v ochrannom pásme

vodárenského zdroja, čo je samo osebe dôvodom na zamietnutie žaloby v tejto časti. V danom prípade
prichádza do úvahy aktívna vecná legitimácia žalobcu na náhradu majetkovej ujmy len vo vzťahu k parc.
reg. E, parcelné číslo 887/1, kat. územie J. B., LV č. XXXX, parc. reg. E, parcelné číslo 3289, kat. územie
J. B., LV č. XXXX a parc. reg. E, parcelné číslo 3899 a 3906, kat. územie J. B., LV č. XXXX a to len
odo dňa 06. 11. 2008.

17. Právna zástupkyňa žalovaného 2/ k vydaniu medzitýmneho rozsudku uviedla, že ak by mal byť
výklad právneho zástupcu žalobcu správny, tak by došlo k tomu, že by išlo o duplicitne uplatnené nároky
na náhradu majetkovej ujmy, čo podľa jej názoru nebolo úmyslom zákonodarcu. Úmyslom zákonodarcu
bolo chrániť práva vlastníka poľnohospodárskeho pozemku.

18. Podľa § 1 ods. 1 písm. a/, b/, c/ zákona o vodách v znení účinnom do 14. 01. 2015, zákon
vytvára podmienky na všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých
ekosystémov v krajine, zachovanie alebo zlepšenie stavu vôd, účelné, hospodárne a trvalo udržateľné
využívanie vôd.

19. Podľa § 3 ods. 4 zákona o vodách, podzemné vody sú prednostne určené na zásobovanie
obyvateľstva pitnou vodou a na účely, na ktoré je použitie pitnej vody ustanovené osobitným predpisom.
Iné použitie podzemných vôd je možné iba pri zachovaní ich prednostného určenia.20. Podľa § 17 ods. 1 písm. a/ zákona o vodách, nakladanie s vodami je odber povrchových vôd a
podzemných vôd na rôzne účely jej použitia.

21. Podľa § 17 ods. 2 zákona o vodách, ten, kto nakladá s vodami, je povinný dbať o ich ochranu,
vynakladaťpotrebnéúsilienazlepšovanieichstavuazabezpečovaťichhospodárneaúčelnévyužívanie
podľa podmienok a požiadaviek tohto zákona a dbať tiež na to, aby neboli porušované práva iných a
záujmy chránené osobitnými predpismi je povinný dbať aj na ochranu vodných pomerov a na ochranu

vodných stavieb.

22. Podľa § 30 ods. 1 zákona o vodách, ten, kto vykonáva činnosť, ktorá môže ovplyvniť stav
povrchových vôd a podzemných vôd a vodných pomerov, je povinný vynaložiť potrebné úsilie na ich
uchovanie a ochranu.

23. Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, v znení účinnom do 14. 01. 2015, vlastník,
správca alebo nájomca (ďalej len vlastník) poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov je
povinný ich obhospodarovať takým spôsobom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd,
ale aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov, je povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám
odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať o udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej

schopnosti územia.

24. Podľa § 32 ods. 1 zákona o vodách, na ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vody
vodárenských zdrojov, ktoré sa využívajú, orgán štátnej vodnej správy určí ochranné pásma na základe
posudku orgánu na ochranu zdravia. Určené ochranné pásma sú súčasne pásmami hygienickej ochrany

podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 32 ods. 5 zákona o vodách, rozhodnutím o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja
sa určia ich hranice a spôsob ochrany, najmä zákazy alebo obmedzenia činnosti, ktoré poškodzujú
alebo ohrozujú množstvo a kvalitu vody alebo zdravotnú bezchybnosť vody vodárenského zdroja, ako aj

technické úpravy na ochranu vodárenského zdroja a iné opatrenia, ktoré sa majú v ochrannom pásme
vykonať. Práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja
prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa alebo užívateľa majetku, s ktorým sú tieto práva a povinnosti
spojené.

26. Podľa § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z.z. v znení účinnom do 14. 05. 2015, za preukázané
obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi
pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný
poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá vodu alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody
z vodárenského zdroja; pri vodárenskej nádrži vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na

vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Majetkovú ujmu možno uhradiť na základe dohody o určení
výšky za ročné, príp. dlhšie obdobie alebo dohody o jednorázovej náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda,
výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Pozemky v
ochrannom pásme 1. stupňa možno vo verejnom záujme vyvlastniť.

27. Podľa § 32 ods. 8 Zákona o vodách, v sporoch o náhradu majetkovej ujmy a o znášaní nákladov
spojených s technickými úpravami rozhoduje súd.

28. V ustanovení § 32 ods. 6 tak priznáva zákon o vodách v znení účinnom do 14. 01. 2015 za
preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov vlastníkovi

pozemkov náhradu majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú bol povinný
poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá vodu alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z
vodárenského zdroja.

29.Podrobnostiobsahužiadostioúhradunáhradyzaobmedzeniebežnéhoobhospodarovaniapozemku

a o spôsobe výpočtu náhrady v období od 01. 10. 2005 do 01. 02. 2014 upravovalo Nariadenie
vlády č. 438/2005 Z.z., na ktoré zákon o vodách v § 32 ods. 6 odkazoval. Podľa § 1 ods. 1, ods. 2
písm. a/, b/, c/ tohto nariadenia, musel žiadateľ o náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania
pozemkovsprávneoznačiťosobuoprávnenú,druhypozemkov,ktorýchsanáhradatýkaspolusvýmeroupozemkov, vypočítať výšku náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania a žiadosť musela
byť odôvodená. Prílohou žiadosti mal byť doklad o vlastníctve pozemku nie starší ako 3 mesiace,
identifikácia parciel údajmi podľa osobitného predpisu, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nebolo

zapísané na liste vlastníctva a bolo potrebné priložiť aj doklad oprávňujúci žiadateľa na podanie žiadosti,
najmä písomné splnomocnenie spoluvlastníkov pozemku s úradne osvedčenými podpismi pre osobu
oprávnenú na uplatnenie nároku na náhradu.

30. S účinnosťou od 15. 01. 2015 došlo zákonom č. 409/2014 Z.z. k zmene ustanovenia § 30 ods. 2

zákona o vodách tak, že sa vypustili slová „(ďalej len vlastník)“ a doplnil sa aj ods. 6 § 32 vodného zákona
o ďalšiu vetu: „Pri určovaní výšky majetkovej ujmy dohodou alebo znaleckým posudkom sa musí táto
náhrada vlastníkovi poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov znížiť o podiel nákladov, ktoré
súvisia s obhospodarovaním týchto pozemkov podľa § 30 ods. 2 a 3“.

31. Tunajší súd v danom prípade nemal sporné, že žalobca sa podaným návrhom domáha náhrady

majetkovej ujmy podľa § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 za obdobie od 01. 05. 2004 do 27. 08.
2006 ako právny nástupca Družstva 1, za obdobie od 01. 09. 2006 do 12. 05. 2010 ako právny
nástupca Družstva 2 a za obdobie od 01. 05. 2004 do 12. 05. 2010 ako právny nástupca Družstva 3
za obmedzenie hospodárenia na pozemkoch v dôsledku vyhlásenia ochranných pásiem vodárenských
zdrojov a to jednak ako nájomca a jednak ako spoluvlastník. V konaní mal súd preukázané, že právni

predchodcovia žalobcu boli do 06. 11. 2008 len nájomcami pozemkov a od 06. 11. 2008 len Družstvo
3 bolo spoluvlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v kat. území J. B., zapísaných na LV č. XXXX
ako parc. reg. E, parcelné číslo 887/1 o výmere 5916 m2 orná pôda v podiele 1/2, na LV č. XXXX ako
parc. reg. E, parcelné číslo 3289 o výmere 8046 m2 orná pôda v 1/4 a na LV č. XXXX ako parc. reg. E,
parcelné číslo 3889 o výmere 2344 m2 orná pôda a parcely č. 3906 o výmere 1581 m2 orná pôda v 1/8.

32. V konaní zostalo sporné, či náhrada majetkovej ujmy v zmysle § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z.z.
v znení účinnom do 14. 01. 2015, ale aj v znení účinnom po 15. 01. 2015 prislúcha okrem vlastníka
aj nájomcovi.

33. Tunajší súd v danom prípade rozhodol medzitýmnym rozsudkom zo dňa 23. 02. 2016, č.k.
7C/127/2013-1365 tak, že nárok žalobcu je daný, ale len ako vlastníka, resp. spoluvlastníka pozemkov
o náhradu nemajetkovej ujmy a nie tak, ako sa žalobca podaným návrhom domáhal. V konaní zostala
tak sporná aktívna legitimácia žalobcu.

34. Proti medzitýmnému rozsudku zo dňa 23. 02. 2016, č.k. 7C/127/2013-1365 podal odvolanie
žalobca a Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 26. 04. 2018, sp.zn. 15Co/200/2016-1456
medzitýmny rozsudok tun. súdu potvrdil. Medzitýmny rozsudok tun. súdu tak nadobudol právoplatnosť
dňa 09.05.201.

35. Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26. 04. 018, sp.zn. 15Co/200/2016-1456
podal žalobca dovolanie.

35.1 Najvyšší súd SR Uznesením zo dňa 31. 07. 2019, sp.zn. 2 Cdo 280/2018-1539 dovolanie žalobcu
odmietol.

36. V konaní bolo tak s konečnou platnosťou vyriešené, že nárok na náhradu majetkovej ujmy patrí
výlučne len vlastníkovi, resp. spoluvlastníkovi pozemku a nie aj nájomcovi, pretože súd sa nestotožnil
s tvrdením žalobcu, že nárok na náhradu majetkovej ujmy patrí aj nájomcovi s poukazom na tú
skutočnosť, že náhrada majetkovej ujmy patriacej vlastníkovi bola upravená v § 28 ods. 6 zákona č.

184/2002 Z.z. o vodách účinného do 30. 06. 2004 a od 01. 07. 2004 bola upravená v § 32 ods.
6 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, ktorým bol zákon č. 184/2002 Z.z. o vodách zrušený a zákon
č. 364/2004 bol s účinnosťou od 15. 01. 2015 zmenený zákonom č. 409/2014 Z.z. a tak súčasné
znenie zákona č. 364/2004 Z.z. potvrdzuje to, že náhrada majetkovej ujmy za obmedzenie užívania
pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrila aj za účinnosti zákona č. 364/2004 Z.z.

v znení do 14. 01. 2015 iba vlastníkovi pozemkov a nie aj nájomcovi. V dôvodovej správe k zákonu
č. 409/2014 Z.z. je pri bode 45 týkajúcom sa zmeny a doplnenia ustanovenia § 30 ods. 2 zákona
o vodách uvedené, že „Zmena a doplnenie tohto ustanovenia vyplynula z aplikačnej praxe. Vypúšťa
sa legislatívna skratka, čo umožňuje, aby orgán štátnej vodnej správy uložil vlastníkovi, správcovialebo nájomcovi poľnohospodárskych pozemkov alebo lesných pozemkov vykonať opatrenia v rámci
všeobecných povinností na uchovanie a ochranu stavu povrchových vôd alebo podzemných vôd.“ Súd
nepovažoval za správne tvrdenia žalobcu, že v danom prípade je žalobca aktívne legitimovaný na

uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 30 ods. 2 vodného zákona aj ako nájomca,
pretože toto ustanovenie patrí k ustanoveniam vodného zákona upravujúcim všeobecné povinnosti na
ochranu vodných pomerov a vodárenských zdrojov. K týmto všeobecným povinnostiam sú povinní nielen
vlastníci poľnohospodárskych a lesných pozemkov, ale aj správcovia a nájomcovia poľnohospodárskych
a lesných pozemkov. Z týchto všeobecných povinností nemožno bez právnej úpravy odvodiť právo

žalobcu ako nájomcu na náhradu majetkovej ujmy, ktorá mu pri užívaní poľnohospodárskych pozemkov
patriacich do ochranného pásma vodárenského zdroja môže vznikať. Vodný zákon ako špeciálny zákon
žalobcovi právo na náhradu majetkovej ujmy nepriznáva. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na
Ústavu SR, ktorá v čl. 20 ods. 4 umožňuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva v nevyhnutnej miere
vo verejnom záujme na základe zákona a za primeranú náhradu. Z tohto článku ústavy vychádza aj
zákon o vodách, ktorý vlastníkovi pozemku priznáva právo na primeranú náhradu za nútené obmedzenie

vlastníctva. Nájomnému vzťahu ústava ani zákon takúto ochranu neposkytuje.

37. Zákon o vodách v žiadnom zo svojich ustanovení nepriznáva nájomcovi právo na finančnú
náhradu za obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach a zo zákona o vodách aktívna
vecná legitimácia žalobcu na uplatnenie nároku, ktorý je predmetom konania nevyplýva. Súd sa tak

nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu o použití legislatívnej skratky uvedenej v § 30 ods. 2 zákona
o vodách, pretože takto použitá skratka v tomto ustanovení sa vzťahuje len k povinnostiam, aby mohol
zákonodarca dosiahnuť vynútenie plnenia povinností aj od správcov či nájomcov. Relatívne práva,
t.j. práva odvodené od vlastníckeho práva (nájomné právo) sa musia prednostne vyporiadať na báze
občianskeho práva a nie práva administratívneho. Tunajší súd preto v danom prípade medzitýmnym

rozsudkom určil len, že nárok žalobcu je daný ako vlastníka, resp. spoluvlastníka pozemkov o náhradu
nemajetkovej ujmy, nakoľko žalobca sa stal spoluvlastníkom len parciel nachádzajúcich sa v kat. území
J.B.atoparcelyreg.E887/1zapísanejnaLVč.XXXXvpodiele1/2,parcelyreg.E3289zapísanejnaLV
č. XX/XX v 1/4, parcely reg. E 3899 a parcely reg. E 3906 zapísanej na LV č. XXXX v podiele 1/8 a teda
nárok žalobcu na náhradu majetkovej ujmy prichádza do úvahy len na základe tohto spoluvlastníckeho

vzťahu.

38. Tunajší súd vytýčil termín pojednávania na deň 03. 06. 2021.

39. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe a je si však vedomý, že v

predmetnom spore bol vydaný už právoplatný medzitýmny rozsudok, ktorý istým spôsobom obmedzil
predmet sporu ohľadne aktívnej vecnej legitimácie. V zmysle predmetného súdneho rozhodnutia je
nárok daný len v prípade, ak oprávneným subjektom je vlastník, resp. spoluvlastník pozemkov. Po
tomto medzitýmnom rozsudku súd vyšpecifikované pozemky, ktorých by sa predmet konania po tomto
medzitýmnom rozsudku týkal a sú to pozemky evidované na LV č. XXXX, XXXX H. XXXX, v rámci

ktorých sú špecifikované aj parcely, ktorých spoluvlastníkom je spoločnosť PD Dobrá Niva, a.s. Tieto
spoluvlastnícke podiely nadobudla táto spoločnosť na základe vkladu od 06. 11. 2008. Žalobca by
sa tak zameral len na obdobie od 06. 11. 2008 do 12. 05. 2010 a za toto obdobie si uplatňuje
majetkovú ujmu z titulu, že pôvodný majiteľ pohľadávok PD Dobrá Niva, a.s. bol spoluvlastníkom
pozemkov,ktorésanachádzalivochrannompásmevodnéhozdroja.Žalobcovisanepodarilozabezpečiť

vypracovanie znaleckého posudku, aj keď zadával Poľnohospodárskej univerzite v Nitre niekoľko
znaleckých posudkov v iných veciach. Vzhľadom na pandémiu sa vypracovanie posudkov predlžovalo
a predlžovalo. Žalobca naďalej trvá na znaleckom dokazovaní v predmetnom spore a navrhuje, aby súd
ustanovil znalca na určenie výšky majetkovej ujmy, ktorá vznikla v uvedených intenciách. Žalobca si
nárok uplatňuje za obdobie od 06. 11. 2008 do 12. 05. 2010. Čo sa týka oznamovania žalovaným 1/, 2/ o

postúpení pohľadávok, právny zástupca žalobcu uviedol, že k oznamovaniu došlo, ale na pojednávaní
nemá k dispozícii doklady o preukázaní doručovania tohto postúpenia pohľadávok.

40. Právny zástupca žalovaného 1/ uviedol, že žalobcom uplatnený nárok považujú za nepreskúmateľný
a nepreukázaný, pretože nie je zrejmé, aká časť tej majetkovej ujmy vo výške 4 440 000 Eur

mala vzniknúť žalobcovi ako vlastníkovi a aká časť tej ujmy mu mala vzniknúť ako nájomcovi a
dnes to ozrejmené nebolo. Taktiež nebolo preukázané, na ktorých pozemkoch ujma vznikla a že
vznikla práve v konkrétnej výške. Žalobca doteraz nepreukázal, či sa tieto pozemky skutočne aj
nachádzajú v ochranných pásmach vodných zdrojov a či jeho právni predchodcovia tieto pozemkyskutočne v rozhodnom období aj užívali. Má za to, že nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi
obmedzeniami a medzi vznikom nemajetkovej ujmy a má za to, že nie sú splnené podmienky hypotézy
právnej normy podľa § 32 ods. 2 Vodného zákona a taktiež, že samotná zmluva o postúpení pohľadávok

uzatvorená medzi PD Dobrá Niva, a.s. a žalobcom je neurčitým a neplatným právnym úkonom, nakoľko
v predmetnej zmluve o postúpení sa uvádza, že právny predchodca žalobcu postupuje na žalobcu
pohľadávku za obdobie od 01. 09. 2006 do 12. 05. 2010, avšak právny predchodca žalobcu sa stal
spoluvlastníkom až od 06. 11. 2008 a do tohto dátumu mu žiaden nárok vzniknúť nemohol. Zmluvu o
postúpení pohľadávok preto považuje za nezrozumiteľnú a neurčitú, a teda absolútne neplatnú. Má za

to, že žalobca si nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť dôkaznú, a preto navrhol žalobu ako
celok zamietnuť a žalovaným priznať nárok na náhradu trov konania.

41. Právny zástupca žalovaného 2/ uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava vyjadrenia právneho
zástupcu žalovaného 1/. V predchádzajúcich písomných podaniach vzniesli námietku premlčania a
má za to, že časť nároku žalobcu je premlčaná a súd by mal v danom prípade aplikovať 2-ročnú

subjektívnu premlčaciu lehotu. Poukázal na skutočnosť, že žalobca okrem všeobecných formulácií,
ktoré uvádza počas tohto konania, doposiaľ žiadnym spôsobom nepreukázal, ktoré obmedzenia
uvedené v ním predložených rozhodnutiach vodohospodárskych orgánov, v akom rozsahu obmedzovali
tieto rozhodnutia alebo obmedzenia na základe týchto rozhodnutí právnych predchodcov žalobcu pri
obhospodarovaní daných pozemkov a tieto skutočnosti žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal.

Taktiež žalobca jednoznačným spôsobom neidentifikoval ani nepreukázal akúkoľvek ujmu v príčinnej
súvislosti s obmedzením obhospodarovania daných nehnuteľností, na ktorých bolo vyhlásené ochranné
pásmo vodárenského zdroja. Poukázal na § 32 ods. 6 Zákona o vodách, ktorý uvádza, že majetkovú
ujmu možno uhradiť na základe dohody o určení výšky za ročné, príp. dlhšie obdobie alebo dohody o
jednostrannej náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého

posudku. Predmetné konanie prebieha na tunajšom súde niekoľko rokov a výška majetkovej ujmy, ktorej
náhrady sa žalobca domáha, nebola zo strany žalobcu doposiaľ žiadnym spôsobom preukázaná alebo
bližšie špecifikovaná. Má za to, že zo strany žalobcu za toto obdobie mohlo dôjsť aspoň k nejakej
bližšej špecifikácii ním uplatneného nároku, či už vyhotovením znaleckých posudkov alebo úplných
vyjadrení. Pandémia COVID-19 mohla síce nejakým spôsobom obmedziť alebo sťažiť vypracovanie

týchto znaleckých posudkov, avšak roky predtým tieto znalecké posudky mohli byť kľudne vyhotovené a
súdu predložené. Má za to, že žalobca sa môže domáhať nároku na náhradu majetkovej ujmy výlučne
z titulu postavenia vlastníka tak, ako to vyplýva z medzitýmneho rozsudku, avšak doposiaľ samotná
výška majetkovej ujmy nebola žiadnym spôsobom špecifikovaná. Vzhľadom aj na uplatnenú námietku
premlčania má za to, že súd by mal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému 2/ priznať nárok

na náhradu trov konania v celom rozsahu.

42. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej v súlade s § 524 - § 530 Občianskeho zákonníka
zo dňa 27. 08. 2006 vyplýva, že Poľnohospodárske družstvo Dobrá Niva, a.s. so sídlom Nám. SNP
217/2, Dobrá niva, 962 61, IČO: 00 209 716 ako postupca postúpilo na spoločnosť OOS spol. s r.o.,

so sídlom Tulipánová 17, Malá Ida, IČO: 36 174 262 ako postupníka pohľadávku, pričom z čl. 2 tejto
zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že postupca postupuje na postupníka pohľadávku spolu
s jej príslušenstvom a súvisiacimi právami.

42.1 Z čl. 1.1 vyplýva, že postupca je vlastníkom pohľadávky spolu s príslušenstvom, ktorá vznikla

z titulu nároku na úhradu majetkovej ujmy postupcu za obdobie od 01. 05. 2004 do 27. 08. 2006
z dôvodu obmedzenia hospodárenia na postupcom užívaných pozemkoch v ochranných pásmach
vodárenských zdrojov v zmysle Zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov a za
obmedzenie užívania postupcom užívaných pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov
v zmysle Zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov a v zmysle Zákona č.

543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, a to na základe rozhodnutia
Okresného národného výboru vo Zvolene č. OPLVH-vod.2441/406/88-452 zo dňa 15. 10. 1988 a
ostatných súvisiacich rozhodnutí, ako aj všeobecne záväzných právnych predpisov. V zmysle čl. 3
odplata za postúpenie pohľadávky bola dohodnutá vo výške 20 % z hodnoty reálne vynaložených
finančných prostriedkov, ktoré budú uhradené na účet postupníka (č.l. 64 súdneho spisu).

43. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 09. 2009 vyplýva, že spoločnosť OOS spol. s r.o.,
so sídlom Tulipánová 17, Malá Ida, IČO: 36 174 262 ako postupca a spoločnosť BLUECUBE s.r.o.,
so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 44 079 583, ako postupník, uzavreli zmluvu o postúpenípohľadávky,a vzmyslečl.1.1pohľadávka vzniklaztitulunárokunaúhradumajetkovejujmypostupcuza
obdobie od 01. 05. 2004 do 27. 08. 2006 z dôvodu obmedzenia hospodárenia na postupcom užívaných
pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a za obmedzenie užívania
postupcom užívaných pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle Zákona č.
364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov a v zmysle Zákona č. 543/2002 o ochrane prírody
a krajiny v znení neskorších predpisov, a to na základe rozhodnutia Okresného národného výboru vo
Zvolene č. OPLVH-vod.2441/406/88-452 zo dňa 15. 10. 1988 a ostatných súvisiacich rozhodnutí, ako aj

všeobecnezáväznýchprávnychpredpisov.Vzmysleč.3odplatazapostúpenieboladohodnutávovýške
20 % z hodnoty reálne vynaložených finančných prostriedkov, ktoré budú uhradené na účet postupníka
(č.l. 67 súdneho spisu).

44. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 05. 2010 vyplýva, že zmluvu uzavrelo PD Dobrá Niva,
a.s., so sídlom Námestie SNP 217/2, Dobrá Niva, IČO: 36 661 562 ako postupca a BLUECUBE s.r.o., so

sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 44 079 583 ako postupník, pričom z čl. 1.1 vyplýva, že postupca
je vlastníkom pohľadávky vo výške 1 900 000 Eur spolu s príslušenstvom voči dlžníkom Stredoslovenská
vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Partizánska cesta, Banská Bystrica, IČO: 36 056 006 a
Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., so sídlom Partizánska cesta 5, Banská
Bystrica, IČO: 36 644 030 (ďalej spolu ako dlžníci), ktorá vznikla z titulu nároku na úhradu majetkovej

ujmy a škody postupcu za obdobie od 01. 09. 2006 do 12. 05. 2010 z dôvodu obmedzenia hospodárenia
na všetkých postupcom užívaných pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle
Zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov a za obmedzenie užívania všetkých
postupcom užívaných pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle Zákona č.
364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov a v zmysle Zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane

prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, a to na základe rozhodnutia Okresného národného
výboru vo Zvolene č.: OPLVH-vod.2441/406/88-452 zo dňa 15. 10. 1988 a ostatných súvisiacich
rozhodnutí,akoajvšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov(ďalejakopohľadávka).Postupcavzmysle
čl. 2 predmetnej zmluvy postúpil na postupníka pohľadávku spolu s jej príslušenstvom a súvisiacimi
právami. V zmysle čl. 3 odplata bola dohodnutá vo výške 50 % z hodnoty reálne vymožených finančných

prostriedkov, ktoré budú uhradené na účet postupníka (č.l. 70 súdneho spisu).

45. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 05. 2010 vyplýva, že zmluvu uzavrela spoločnosť
Agro Poniky s.r.o., so sídlom Družstevná 376, Poniky, IČO: 36 618 802 ako postupca a BLUECUBE
s.r.o. so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 44 079 583 ako postupník a z predmetu zmluvy o

postúpení pohľadávky v zmysle čl. 1.1 vyplýva, že postupca je vlastníkom pohľadávky vo výške 190
000 Eur spolu s príslušenstvom voči dlžníkom Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom
Partizánska cesta, Banská Bystrica, IČO: 36 056 006 a Stredoslovenská vodárenská prevádzková
spoločnosť, a.s., so sídlom Partizánska cesta 5, Banská Bystrica, IČO: 36 644 030 (ďalej spolu ako
dlžníci), ktorá vznikla z titulu nároku na úhradu majetkovej ujmy a škody postupcu za obdobie od 01.

05. 2004 do 12. 05. 2010 z dôvodu obmedzenia hospodárenia na všetkých postupcom užívaných
pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách
v znení neskorších predpisov a za obmedzenie užívania všetkých postupcom užívaných pozemkov
v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle Zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení
neskorších predpisov a v zmysle Zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších

predpisov, a to na základe rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Banská Bystrica č.:
ŽP 6060.2/190/95-dš zo dňa 08. 03. 1996 a ostatných súvisiacich rozhodnutiach, ako aj všeobecne
záväzných právnych predpisov (ďalej ako pohľadávka). V zmysle čl. 1.2 predmetnej zmluvy, pohľadávka
za obdobie od 01. 05. 2004 do 29. 10. 2009 je predmetom súdneho konania iniciovaného postupcom na
základe žaloby zo dňa 29. 10. 2009 podanej na Okresnom súde Banská Bystrica, sp. zn. 9C/189/2009

proti dlžníkom ako žalovaným. V zmysle čl. 2, postupca na postupníka postúpil pohľadávku spolu s jej
príslušenstvom. V zmysle čl. 3 uzavretej zmluvy sa postupník s postupcom dohodli na odplate vo výške
30 % z hodnoty reálne vymožených finančných prostriedkov, ktoré budú uhradené na účet postupníka.

46. Tunajší súd v konaní nemal sporné, že žalobca sa domáha náhrady majetkovej ujmy z dôvodu

obmedzenia hospodárenia na pozemkoch v zmysle Zákona o vodách. Nárok na zaplatenie náhrady
majetkovej ujmy podľa tvrdenia žalobcu, mal nadobudnúť na základe uzavretých zmlúv o postúpení
pohľadávok. V konaní mal súd spornú platnosť jednotlivých zmlúv o postúpení pohľadávok a z toho
vyplývajúcu aj aktívnu legitimáciu žalobcu, ako aj premlčanie nároku a výšku nároku.47. Tunajší súd sa preto v danom prípade zaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu, ktorý mal pohľadávku
voči žalovaným 1/, 2/ nadobudnúť na základe uzavretých zmlúv o postúpení pohľadávok.

48. Postúpenie pohľadávok upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 524 až § 530 O.z.

49. Podľa § 524 ods. 1 O.z., veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

50. Podľa § 524 ods. 2 O.z., s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojených.

51. Ustanovenia § 524 a nasl. O.z., okrem písomnej formy zmluvy o postúpení pohľadávky neobsahujú
žiadne osobitné obsahové náležitosti zmluvy. Všeobecne však platí, že zmluva musí byť určitá, čo v

prípade zmluvy o postúpení pohľadávky znamená, že z nej musí byť zrejmé, kto je v postavení postupcu,
postupníka,dlžníka,musíbyťnadvšetkypochybnostizrejmásamotnápohľadávka,ktorájepostupovaná
a to tak, aby bola identifikovateľná a nezameniteľná s inou pohľadávkou, t.j. aby zmluva o postúpení
obsahovala opis pohľadávky, čo do jej výšky a skutočnosti, na ktorých sa pohľadávka zakladá a aby
medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená.

Dlžník musí byť v zmluve o postúpení pohľadávky označený.

51.1 Predmetom zmluvy o postúpení môže byť pohľadávka akékoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná,
podmienkou však je, že ide o určitú a existujúcu pohľadávku proti konkrétnemu dlžníkovi.

52. Podľa § 60 C.s.p., stranami sú žalobca a žalovaný.

53. Žalobca je strana, ktorá žalobu podáva a žalovaný je strana, proti ktorej žaloba smeruje. Žalovanými
v konkrétnom spore sú subjekty, ktoré žalobca za žalovaných označil. Pri stranách je potrebné rozlišovať
tzv, vecnú legitimáciu. Vecnú legitimáciu vymedzuje právo hmotné a kto je stranou sporu, právo

procesné. Vecnou legitimáciou rozumieme stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého strana
je subjektom práva alebo povinnosti ,ktorá je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie
znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom žalobca tvrdí,
že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti nie je nositeľom hmotného oprávnenia alebo povinnosti, o
ktoré ide v konaní. Ide o otázku vecnej - aktívnej alebo pasívnej legitimácie. Ak niekto v konaní nie je

aktívne alebo pasívne legitimovaný, nie je možné voči nemu rozhodnúť inak než tak že sa žaloba ako
návrh na začatie konania zamietne.

54. Tun. súd po nadobudnutí právoplatnosti medzitýmneho rozsudku riešil aktívnu legitimáciu žalobcu
a dospel k záveru, že vo vzťahu k Družstvu 1 a Družstvu 3, nie je daná jeho aktívna legitimácia,

nakoľko žalobca nemohol nadobudnúť pohľadávku od nájomcov pozemkov, ale len od vlastníkov, resp.
spoluvlastníkov pozemkov, pričom Družstvo 1, ani Družstvo 3 neboli vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi
pozemkov nachádzajúcich sa v ochrannom pásme vodárenského zdroja.

54.1Aktívnalegitimáciažalobcu prichádzadoúvahylenvovzťahukDružstvu2atoPDDobráNiva,a.s.,

so sídlom Námestie SNP 217/2, Dobrá Niva, IČO: 36 661562, ktoré je od 06. 11. 2008 spoluvlastníkom
parcely registra "E" parc.č. 887/1 o výmere 5916 m2 - orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. J. B. v
podiele 1/2, parcely registra "E" parc.č. 3289 o výmere 8046 m2 - TTP, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú.
J. B. v podiele 1/4 od 06. 11. 2008 a parciel registra "E" parc.č. 3899 o výmere 2 344 m2 - TTP, parc.č.
3906 o výmere 1581 m2 - orná pôda, zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. J. B. v podiele 1/8 od 06. 11. 2008.

55. Najvyšší súd v rozsudku z 09. 12. 2009, sp.zn. 31Cdo 1328/2007, zverejnenom v Zbierke súdnych
rozhodnutí a stanovísk pod č. R 61/2010 formuloval a odôvodnil právny názor, podľa ktorého k zmene
v osobe veriteľa môže dôjsť len na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávky, kedy nový veriteľ
(postupník) nadobúda nielen postupovanú pohľadávku, ale spolu s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu

k jej uplatneniu a úplnému výkonu.

56. Tun. súd v danom prípade zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 09. 2009 uzavretú medzi
žalobcom a spoločnosťou OOS spol.s.r.o., týkajúcu sa Družstva 1, nepovažuje za platne uzavretú,pretože neobsahuje označenie dlžníka, neobsahuje zoznam pozemkov s označením parcelného čísla
podľa registra "C" alebo registra „E“, výmeru, druh pozemkov, LV alebo PZKV, okres, obec, katastrálne
územie, výšku pohľadávky a je tak neurčitá.

56.1 Tun. súd nepovažuje za platne uzavretú ani zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 05. 2010
uzavretúmedzižalobcomaPDDobráNiva,a.s.týkajúcusaDružstva2zdôvodu,ženeobsahujezoznam
pozemkov s označením parcelného čísla podľa registra "C" alebo registra „E“, výmeru, či sa jedná o celé
parcely, alebo len ich časti, druh pozemkov, LV alebo PZKV, okres, obec, katastrálne územie. Navyše v

danom prípade PD Dobrá Niva, a.s. je len spoluvlastníkom pozemkov a v konaní žalobca nepreukázal,
či si právni predchodcovia žalobcu a ostatní spoluvlastníci neuplatnili náhradu majetkovej ujmy a či nejde
o duplicitné uplatňovanie nároku. Zmluva je tak taktiež neurčitá.

56.2 Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 05. 2010 uzavretú medzi žalobcom a spoločnosťou
Agro Poniky s.r.o. týkajúcu sa družstva 3, tun. súd taktiež nepovažuje za platné uzavretú z dôvodu,

že zmluva neobsahuje zoznam pozemkov s označením parcelného čísla podľa registra „C“ alebo „E“,
výmeru, druh pozemkov, LV alebo PZKV, okres, obec katastrálne územie.

57. V konaní žalobca taktiež nepreukázal, či žalovaným 1/, 2/ bolo doručované oznámenie o postúpení
pohľadávok v zmysle § 526 ods. 1 O.z.

58. V danom prípade tun. súd dospel k záveru, že nie je daná aktívna legitimácia žalobcu vo vzťahu
k Družstvu 1 a Družstvu 3, z dôvodu, že v rozhodnom období neboli vlastníkmi ani spoluvlastníkmi
pozemkov patriacich do ochranného pásma vodárenského zdroja a taktiež z dôvodu neplatnosti
uzavretých zmlúv o postúpení pohľadávky pre ich neurčitosť. Žalobca po nadobudnutí právoplatnosti

medzitýmneho rozsudku aj napriek výpovedí na pojednávaní dňa 03. 06. 2021, v ktorej uviedol, že si
uplatňuje majetkovú ujmu vo vzťahu k Družstvu 2 za obdobie od 06. 11. 2008 do 12. 05. 2010, žalobu
nezobral čiastočne späť vo vzťahu k Družstvu 1 a Družstvu 3 a vo vzťahu k Družstvu 2 za obdobie od
01. 09. 2006 do 06. 11. 2008 a preto súd v týchto častiach žalobu zamietol

59. Súd v danom prípade dospel z záveru, že nie je daná aktívna legitimácia žalobcu ani vo vzťahu
k Družstvu 2 a to z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 05. 2010, pre jej
neurčitosť a nezrozumiteľnosť, taktiež žalobca v konaní nepreukázal, že k vzniku nejakej majetkovej
ujmy vôbec došlo a na ktorých pozemkoch a neuniesol ani dôkazné bremeno ohľadom výšky prípadnej
ujmy. Z týchto dôvodov súd návrh žalobcu taktiež vo vzťahu k Družstvu 2 zamietol.

60. V konaní bola zo strany žalovaného 2 vznesená námietka premlčania a to vo vzťahu k Družstvu
1 za obdobie od 01. 05. 2004 do 27. 08. 2006, vo vzťahu k Družstvu 2 od 01. 09. 2006 do 26. 05.
2009 a čiastočné premlčanie nároku vo vzťahu k Družstvu 3 za obdobie od 01. 09. 2004 do 26. 05.
2009 z dôvodu uplynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 106 O.z. Tun. súd v

súvislostisovznesenounámietkoupremlčaniauvádza,žeprepremlčanienárokunanáhradumajetkovej
ujmy platí všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 O.z. a nie podľa § 106 O.z. Uplatnenie
premlčania a plynutia osobitne upravenej dĺžky premlčacej doby podľa § 106 O.z. neprichádza do úvahy,
pretože úhrada majetkovej ujmy nie je typickým prípadom náhrady škody podľa občianskoprávnych
predpisov, kde sa vyžaduje protiprávny úkon škodcu a zavinenie. Na strane žalovaných ako subjektu,

ktorý je povinný na úhradu majetkovej ujmy v postavení prevádzkovateľa vodárenského zdroja, chýba
protiprávny úkon a zavinenie. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebola preukázaná aktívna legitimácia
žalobcu, tun. súd považuje za bezpredmetné bližšie sa zaoberať námietkou premlčania. Taktiež súd
považuje za bezpredmetné bližšie skúmanie majetkovej ujmy a preto súd nevyhovel ani návrhu žalobcu
na doplnenie dokazovania - ustanovenie znalca na určenie výšky majetkovej ujmy. Sama skutočnosť,

že žalobca nie je vecne aktívne legitimovaný, má za následok zamietnutie žaloby.

61. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a to podľa pomeru
úspechu vo veci. Žalovaní 1/, 2/ boli v konaní v celom rozsahu úspešní a preto im súd priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol.

62. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradníkPoučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo

vyhotovení dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v dvoch

rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.