Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II

Judgement was issued by Mgr. Róbert Bardač, PhD.

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3P/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118204543
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Róbert Bardač PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2022:1118204543.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudcom Mgr. Róbertom Bardačom, PhD. v právnej veci navrhovateľa - otca: G.

J., B.. X. Y.I. XXXX, X. Z. X, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Marta Urbánková, advokátka so sídlom
Šafárikovo nám. 2, Bratislava, a manželky - matky: T.. N.. N. J., B.. XX. U. XXXX, X. Na X. XX, Bratislava,
právne zastúpená: JUDr. Zdenko Ďurčík, advokát so sídlom Medený Hámor 7, Banská Bystrica, v konaní
o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: T. J., B..
XX. T. XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov N.. G. J.W., B.. X. Y. XXXX, H. T.. N.. N. J., G. R., B.. XX. U. XXXX,
uzatvorené dňa X. T. XXXX P. I. T., T. G., Z. P. W. T. T. P. U.W. G. - C. T. P. Z. C., G. XXXX, U. XXX,
L. L.T. Č. XXX, G..

II. Maloletý T. J., B.. XX. T. XXXX, sa na čas po rozvode manželstva zveruje do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov.

Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého vždy v čase od piatka v nepárnom
kalendárnom týždni od 17.00 h do nasledujúceho piatka v párnom kalendárnom týždni do 17.00 h, s
výnimkou školských prázdnin a sviatkov, ktoré sú upravené osobitne.

Otecbudezabezpečovaťosobnústarostlivosťomaloletéhovždyodpiatkavpárnomkalendárnomtýždni
od 17.00 h do nasledujúceho piatka v nepárnom kalendárnom týždni do 17.00 h, s výnimkou školských
prázdnin a sviatkov, ktoré sú upravené osobitne.

Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého počas sviatkov a školských prázdnin
nasledovne: počas vianočných prázdnin, vyhlásených vyhláškou MŠ SR, v párnom kalendárnom roku
od posledného dňa školského vyučovania od 18:00 h do 31. decembra do 10:00 h a v nepárnom
kalendárnom roku od 31. decembra od 10:00 h do posledného dňa vianočných prázdnin do 18:00
h, počas jarných prázdnin, vyhlásených vyhláškou MŠ SR, v párnom kalendárnom roku od soboty
predchádzajúcej prvému dňu školských prázdnin od 9:00 h do nedele nasledujúcej po poslednom dni
jarných prázdnin do 18:00 h, počas veľkonočných prázdnin, vyhlásených vyhláškou MŠ SR, v nepárnom

kalendárnom roku v čase od posledného dňa školského vyučovania pred začatím veľkonočných
prázdnin od 18:00 h do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 18:00 h, počas letných prázdnin
každoročne od 10. júla od 18:00 h do 20. júla do 10:00 h, od 30. júla od 18:00 h do 10. augusta do 10:00
h, od 20. augusta od 18:00 h do 31. augusta do 18:00 h.

Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého počas sviatkov a školských prázdnin
nasledovne: počas vianočných prázdnin, vyhlásených vyhláškou MŠ SR, v nepárnom kalendárnom

roku od posledného dňa školského vyučovania od 18:00 h do 31. decembra do 10:00 h a v párnom
kalendárnom roku od 31. decembra od 10:00 h do posledného dňa vianočných prázdnin do 18:00 h,počas jarných prázdnin, vyhlásených vyhláškou MŠ SR, v nepárnom roku od soboty predchádzajúcej
prvému dňu školských prázdnin od 9:00 h do nedele nasledujúcej po poslednom dni jarných prázdnin
do 18:00 h, počas veľkonočných prázdnin, vyhlásených vyhláškou MŠ SR, v párnom kalendárnom roku

v čase od posledného dňa školského vyučovania pred začatím veľkonočných prázdnin od 18:00 h do
posledného dňa veľkonočných prázdnin do 18:00 h, počas letných prázdnin každoročne od 1. júla od
10:00 h do 10. júla do 18:00 h, od 20. júla od 10:00 h do 30. júla do 18:00 h, od 10. augusta od 10:00
h do 20. augusta do 18:00 h.

Miestom odovzdania maloletého dieťaťa bude bydlisko odovzdávajúceho rodiča. Obidvaja rodičia sú
povinní maloletého na vystriedanie osobnej starostlivosti riadne a včas pripraviť spolu s nachystanými
vecami a všetkými školskými potrebami.

III. Súd počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

IV. Maloletého budú obaja rodičia zastupovať a spravovať jeho majetok.

V. Vo zvyšku sa návrhy rodičov zamietajú.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ a otec maloletého (ďalej aj „navrhovateľ“ alebo „otec“) sa návrhom doručeným súdu
dňa 8. marca 2018 domáhal rozvodu manželstva, ktoré uzatvoril s manželkou a matkou maloletého
(ďalej aj „manželka“ alebo „matka“) dňa 8. mája 2013. Tvrdil, že s manželkou sa zoznámili v posilňovni,
začali sa stretávať, nasťahovali sa k sebe. Vzhľadom na vekový rozdiel prezentoval manželke, aký je,

čo má rád, čo vyžaduje, ako si predstavuje spolužitie, pretože si bol vedomý, že sa nezmení. Dohodli
sa, že prevezme financovanie domácnosti a tiež, že budú mať deti. Manželstvo bolo harmonické,
no cca. trištvrte roka po narodení syna sa vzťahy začali zhoršovať a citovo sa začali vzďaľovať.
Hádky boli častejšie a intenzívnejšie. V čase podania návrhu už spolu 2,5 roka intímne nežili. Inicioval
mediačné sedenie, ale manželka odmietla. Manželstvo je formálne, neplní si svoj spoločenský účel.

Žiadal maloletého zveriť do striedavej osobnej starostlivosti bez určenia výživného. Na tomto zotrval aj
počas konania.

2. Manželka sa k návrhu na rozvod manželstva pripojila a otázku starostlivosti o maloletého nechala na
závery dokazovania. Tvrdila, že pred uzavretím manželstva žili v spoločnej domácnosti asi 8 mesiacov.

Už v tom čase mal navrhovateľ svoje rituály, rád chodil do spoločnosti sám na akcie, večierky, pravidelne
športoval, udržiaval čulé vzťahy s kamarátmi a kamarátkami. Po uzavretí manželstva navrhovateľ
apeloval na to, aby manželka otehotnela s ohľadom na jeho vek. Tehotenstvo bolo posledným pokojným
obdobím manželstva bez hádok a výčitiek. Po narodení maloletého maloletý bol náročné dieťa, plakal,
vyžadoval si pozornosť. Navrhovateľ bol podráždený, nervózny, s maloletým jej nepomáhal. Vyčítal jej,

že je tučná a začal ju ako partnerku aj intímne odmietať. Pribúdali jeho zákazy, diktát, čo môže a čo
nie. Dával na javo, že žijú v jeho byte s jeho pravidlami. Pribudli hádky o peniaze. Napokon na začiatku
roka 2016 sa začala brániť. V tom čase ju podporovali rodičia. Manžel na ňu zaútočil, odišla preto zo
spoločnej domácnosti na Horehronie k rodičom. Našla si prácu v Bratislave, kde sa na jeseň 2017
vrátila, pričom žili opäť spolu v byte, ale výlučne kvôli starostlivosti o maloletého. Na pojednávaní dňa 11.

apríla 2022 uviedla, že požaduje maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti a styk otca neupraviť.
Žiadala tiež priznať rodinné prídavky a daňový bonus, ako aj spravovanie majetku a zastupovanie
maloletého. Požaduje, aby navrhovateľ ako otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou
250 € mesačne.

3. Kolízny opatrovník maloletého navrhol na pojednávaní dňa 7. júla 2022, aby maloletý bol zverený
jednému z rodičov so široko nastaveným stykom pre druhého rodiča, pretože hoci obaja rodičia sú
schopní sa o maloletého starať, pri striedavej starostlivosti by si mohli dokazovať, kto je lepší rodič a
táto starostlivosť by bola vhodná len, ak by bola medzi rodičmi lepšia komunikácia.4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca a matky, zisťovaním názoru maloletého, listinami
predloženými navrhovateľom - otcom, a to: sobášny list (č. l. 4), rodný list (č. l. 5), záverečná správa z
mediácie (č. l. 6-7), pozvánky mediátora (č. l. 8-12), vyjadrenie matky k pozvánkam mediátora (č. l. 13),

potvrdenie o príjme (č. l. 98), školné maloletého (č. l. 99), pokladničné doklady (č. l. 100-102), výpis z
účtu (č. l. 103-104), doklad o poistnom (č. l. 105), doklad SIPO (č. l. 106), rozhodnutie správcu dane (č.
l. 107), faktúra elektriny pre NONO spol. s r. o. (č. l. 108), výpisy z bankových účtov (č. l. 328-398), ďalej
tiež listinami predloženými matkou, a to: potvrdenie o návšteve materskej školy (č. l. 41), rozhodnutie o
prijatí do materskej školy a rozhodnutie o predčasnom ukončení predprimárneho vzdelávania (č. l. 42),

potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (č. l. 43), potvrdenie o výške príjmu matky
(č. l. 44-45), potvrdenie o zamestnaní (č. l. 46), pracovná zmluva (č. l. 47), dohoda o mzde (č. l. 48),
potvrdenie o rodičovskom príspevku (č. l. 49-52), lekárska správa matky (č. l. 53), zápisnica o výsluchu
svedka (č. l. 54-55), potvrdenie o zaistení veci (č. l. 55), vyjadrenie matky k pozvánkam mediátora (č. l.
56), výpisy z obchodného registra (č. l. 57, 61, 65, 73), účtovné závierky (č. l. 58-60, 62-64, 66-71, 74-76,
127-154), výtlačok internetovej stránky nono.sk (č. l. 72), notársky zápis B. XXX/XXXX (č. l. 77-79),

listy vlastníctva Č.. XXXX H. XXXX (č. l. 80-83), zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k
nehnuteľnosti s návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (č. l. 86-89), zmluva o
pôžičke (č. l. 84-85), záložná zmluva s potvrdením o registrácii záložného práva (č. l. 90-93), potvrdenie
a odporúčanie Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (č. l. 254, 261, 278-280,
285, 289), notárska zápisnica B. XXX/XXXX (č. l. 255-260, 286-288), oznámenie o výške a zložení

funkčného platu (č. l. 263, 277), služobná zmluva (č. l. 264-267, 273-276), a z vykonaného dokazovania
mal súd preukázaný ďalej uvedený skutočný stav.

5. Zo sobášneho listu je preukázané, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa X. T. XXXX P. I. T., T. G.. Z
výsluchu účastníkov je preukázané, že sa spoznali v posilňovni. U navrhovateľa išlo o druhé manželstvo,

u manželky o prvé manželstvo. Z podaní účastníkov vyplývajú zhodné skutkové tvrdenia o tom, že medzi
účastníkmi sa začali objavovať rôzne problémy a nezhody po narodení maloletého, ktoré manželia rôzne
interpretovali, no existenciu týchto problémov a nezhôd si súd osvojil v zmysle § 37 zákona č. 161/2015
Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), pričom tieto vyústili do rozvratu manželstva a
následného odchodu manželky zo spoločnej domácnosti manželov, kde sa síce manželka vrátila, ale

výlučne kvôli starostlivosti o maloletého. Manželia spolu už aktuálne nežijú a spolužitie obnoviť nechcú.

6. Z rodného listu je preukázané, že z manželstva pochádza mal. T. J., B.. XX. T. XXXX. Maloletý žije
u oboch rodičov striedavo, prebieha striedavá starostlivosť 7:7 dní v zmysle ostatnej úpravy na čas do
rozvodu manželstva, čo bolo preukázané rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo 17. februára 2020,

č.k.XP/XXX/XXXX-XXX,ktorýbolpotvrdenýrozsudkomKrajskéhosúduvBratislavez27.októbra2021,
sp. zn. XXCoP/XX/XXXX. Z výsluchu otca je preukázané, že maloletého si striedajú v piatok poobede.
Z výsluchov rodičov je preukázané, že maloletý je zdravý, navštevuje základnú školu na P. X, Bratislava
a je v 1. ročníku. Predtým maloletý navštevoval v rámci predprimárneho vzdelávania (i) od 9. januára
2017 do 16. októbra 2017 materskú školu na D.. XX. H. XX, V., čo je preukázané z rozhodnutia o prijatí

a z rozhodnutia o predčasnom ukončení predprimárneho vzdelávania, a (ii) následne od 16. októbra
2017 navštevoval materskú školu na Šulekovej 35, Bratislava, čo je preukázané z potvrdenia o návšteve
materskej školy zo 14. mája 2018. Z potvrdenia o školnom je preukázané, že školné v materskej škole
v r. 2018 bolo 25 €. Z potvrdenia a odporúčania Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a
prevencie z 21. januára 2020 je preukázané, že centrum neodporúčalo zaškolenie maloletého do 1.

ročníka základnej školy a navrhlo zaškolenie odložiť. Maloletý navštevuje krúžky, máva plávanie a kung-
fu, 3 až 4-krát týždenne v Bratislave na Štefánikovej ul. v pondelok až stredu, plávanie má v utorok a
piatok, čo vyplynulo z výsluchu otca.

7. Matka žije od 1. júna 2020 v 3-izbovom prenajatom byte č. XX P. X. J. na D.. Na X. XX, Bratislava,

kde má maloletý svoju izbu, čo je preukázané z výsluchu matky a z notárskej zápisnice sp. zn. B. XXX/
XXXX, z ktorej je preukázaný obsah nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi matkou ako nájomcom a Y. K.,
B.. XX. Y. XXXX, ako prenajímateľom, na základe ktorého si matka prenajala predmetný byt za mesačné
nájomné 500 € od 1. júna 2020. Matka je vysokoškolsky vzdelaná v odbore právo. Zo služobnej zmluvy z
28. februára 2020 je preukázané, že matka je aktuálne od 1. marca 2020 zamestnaná Úrade na ochranu

osobných údajov SR ako hlavný štátny radca. Z oznámenia o zložení funkčného platu vystaveného
Úradom na ochranu osobných údajov SR z 19. februára 2020 je preukázané, že funkčný plat matky je
1.178,50 €. Od augusta 2021 je tento plat v sume 1.907 €, čiže 1.425 € v čistom mesačne. Predtým
(i) najprv poberala rodičovský príspevok od 1. marca 2014 do 31. marca 2017 a prídavok na dieťaod 1. marca 2014 do 31. marca 2039, pričom výška rodičovského príspevku bola 203,20 € v r. 2017
a prídavok na dieťa bol 23,52 € pre r. 2017 resp. 23,68 € pre r. 2018, čo je preukázané z potvrdení
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z 9. mája 2018, potom (ii) bola evidovaná v evidencii

uchádzačov o zamestnanie od 1. júna 2017 do 22. októbra 2017, čo je preukázané z potvrdenia Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z 8. novembra 2017, (iii) od 23. októbra 2017 do 30. apríla
2018 bola zamestnaná v Pohotovosť, s. r. o., kde mala čistý príjem za uvedené obdobie 641,18 €, čo
je preukázané z potvrdenia o zamestnaní a z potvrdenia o výške príjmu, a (iv) od 1. mája 2018 bola
zamestnaná v METIS Legal s.r.o. ako advokátsky koncipient, kde poberala mzdu 1.200 € v hrubom, čo

je preukázané z dohody o mzde a pracovnej zmluvy zo 4. apríla 2018. To korešponduje aj s údajmi z
výsluchu matky. Z výsluchu matky je preukázané, že s výživným jej príjmy sú mesačne cca. 1.550 €
až 1.600 €. Mesačné potreby maloletého sú 720 €, z toho strava doma 100 €, strava v škole 25-30 €,
družina 30 €, ZRPŠ 20 € ročne, výlety, herne 60 € mesačne, kurz plávania 23 € mesačne, nájomné je
600 € na mesiac (z čoho na maloletého ráta polovicu tejto sumy), hygiena 20 €, lekár 35 € za mesiac,
ošatenie 50 € za mesiac, hračky, knihy a bicykel spolu asi 30 € za mesiac, obuv protetická: 35 € za

mesiac. Vynakladá 61 € ročne na pupočníkovú krv maloletého, ktorá sa uschováva. Maloletý má ploché
nohy, riešili urologické problémy pre hypospádiu, ortopéda, alergie na seno a trávu, tiež operáciu oka.
Matka má bratov v Brezne, kde má maloletý sesternice a bratrancov a aj vďaka nim mu vytvára rodinný
kruh, chodí na dovolenky a na víkendy. Čas jej zaberá presun s maloletým do školy, pretože býva v
Lamači, maloletý navštevuje základnú školu na P. D.., H. T. L. na V. D.. P. X..

8. Otec žije na Z. X P. X. v byte, ktorá má aj terasu, čo vyplynulo z výsluchu otca. Je vysokoškolsky
vzdelaný v odbore ekonómia. Dlhodobo podniká, ale uviedol, že celkovo poklesli možnosti príjmov v
odbore, v ktorom podniká (hračky). Z výsluchu otca je preukázané, že má 320 € mesačné náklady na
byt a energie (na maloletého súd počíta polovicu), krúžok: 25-30 € mesačne, obuv a ošatenie: 15 € za

mesiac (80 € v zimných mesiacoch), strava 100 € za mesiac, zábava: 15 € mesačne. Letná dovolenka
má trvanie 15 dní v lete, najčastejšie ide o Turecko a raz za rok chodia na týždeň do Českej republiky.
Stravu v škole a výdavky ohľadne školy uhrádza manželka. Otec tiež vynakladá výdavky na sporenie,
životnú poistku (50 € mesačne), lekára a bežné lieky a vitamíny, u zubára je to cca. 115 € ročne, bicykel
kupuje raz za dva roky s nákladom cca. 300 €, čiže celkovo jeho výdavky vychádzajú na 400-500 €

mesačne.

9. Z majetkovej stránke navrhovateľa súd zistil, že v období XX/XXXX J. XX/XXXX mal v NONO spol. s
r. o. čistý príjem od 374,11 € do 403,18 € mesačne, čo je preukázané z potvrdení o príjme navrhovateľa.
Aktuálne, ako vyplynulo z jeho výsluchu, je výkonný riaditeľ v NONO, s. r. o., kde má mesačný príjem

650 € v hrubom. Pôsobia ako veľkoobchod s hračkami. Dovolenky mu platia raz za rok priatelia, ktorí
ho pozvú na dovolenku. Občas sprostredkuje nejaký biznis. Vzal si pôžičku tak, že byt ktorý vlastní na
základe zmluvy prešiel na známeho, od ktorého si po častiach vyberá peniaze, asi 500 € mesačne.
To zodpovedá aj listinným dôkazom, pretože z listov vlastníctva č. XXXX H. XXXX pre kat. úz. U.
T., C. Bratislava N., je preukázané, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom priestoru č. XX -

B. C. P. L. XXXX/XXXXXX v suteréne bytového domu so súp. č. XXXX na D.. Z. X-X P. X., vrátane
spoluvlastníckeho podielu na zastavanom pozemku a dvore. Je z nich tiež preukázané, že p. Y. Š., B..
XX. K. XXXX, je výlučným vlastníkom bytu č. XX na X. L.. v bytovom dome na Z. X, Bratislava, spolu so
spoluvlastníckym podielom na zastavanom pozemku a dvore. Zo zmluvy o zabezpečovacom prevode
práva k nehnuteľnosti z 23. februára 2012 je preukázané, že menovaný p. Y. Š. nadobudol vlastníctvo

k predmetnej nehnuteľnosti od navrhovateľa ako zabezpečenie v súvislosti so zmluvou o pôžičke, ktorú
uzatvorili dňa 27. februára 2012, ktorej existencia je preukázaná touto zmluvou. Podľa tej menovaný
poskytol navrhovateľovi pôžičku 130.474 € a bola poskytnutá na dobu 120 mesiacov. Z rozhodnutia
Hlavného mesta SR Bratislavy zo 17. apríla 2018 (č. l. 107), je preukázané, že navrhovateľ platí miestnu
daň za byt na Z. X, Bratislava, ktorá bola za uvedený rok 59,72 €. Z dokladu o poistnom je preukázané,

že poistné za byt na Z. X, Bratislava v období od XX/XXXX H. XX/XXXX bolo 166,25 €. Podľa dokladu
SIPO za XX/XX platil zálohu navrhovateľ 39 € mesačne, v 06/17 45 € mesačne. Zo záložnej zmluvy
z 1. júla 2011 uzatvorenej medzi navrhovateľom a LeTo cars, s.r.o. je preukázané, že navrhovateľ ako
záložný veriteľ a LeTo cars s.r.o. ako záložca zriadili záložné právo k zálohu (motorové vozidlo K., O. K.
XXX S.) na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi N.. L. O., B.. X. Y. XXXX, vo výške

228.889 € zo zmluvy o pôžičke. Z výpisov z účtu, ktoré predložil otec vyplýva, že v r. 2019 dosiahol na
účte celkové kreditné obraty (vrátane tých, ktoré začiernil): 51.068,58 €, v r. 2020 v sume 32.096,30
€, v r. 2021 v sume 20.115,40 € a v r. 2021 za prvé tri mesiace: 3.600 € (spolu za 39 mesiacov ide o
sumu 106.880,28 €).10. Z výpisu z obchodného registra spol. KOD s.r.o., IČO: 47 461 292 je preukázané, že navrhovateľ
je jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti. Z účtovnej závierky tejto spoločnosti pre r. 2017

je preukázané, že jej majetok spolu je 27.396 €, záväzky 21.760 €, vlastné imanie 5.636 €, výsledok
hospodárenia po zdanení -1.016 €. Z výpisu z obchodného registra spol. FUFU s.r.o., IČO: 35 934
522 je preukázané, že navrhovateľ je jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti. Z účtovnej
závierky tejto spoločnosti pre r. 2017 je preukázané, že jej majetok spolu je 6.278 €, záväzky 2.268
€, vlastné imanie 6.278 €, výsledok hospodárenia po zdanení -622 €. Z výpisu z obchodného registra

spol. NONO, spol. s r. o., IČO: 31 337 066, je preukázané, že navrhovateľ je jediným spoločníkom
a konateľom tejto spoločnosti. Z účtovnej závierky tejto spoločnosti pre r. 2016 je preukázané, že jej
majetok spolu je 349.497 €, z toho obežný majetok 277.429 €, vlastné imanie 589 €, záväzky 286.786
€, výsledok hospodárenia po zdanení -54.390 €. Z účtovnej závierky tejto spoločnosti pre r. 2017 je
preukázané, že jej majetok spolu je 329.261 €, z toho obežný majetok 263.871 €, vlastné imanie
12.785 €, záväzky 257.947 €, výsledok hospodárenia po zdanení 12.195 €. Z výtlačku internetovej

stránky nono.sk je preukázané, že spoločnosť prevádzku na tejto stránke e-shop s darčekmi. Z výpisu z
obchodního rejstríku a z notárskeho zápisu NZ 488/2006 je preukázané, že navrhovateľ je od 10. júna
1996 spoločníkom a konateľom spoločnosti NON spol. s r. o. so sídlom Velké Bílovice, Podivínska 1307,
Česká republika, IČ: 634 71 426, ktorá je zapísaná v obchodnom registri vedenom Krajským súdom v
Brne, oddiel C, vl. Č.. XXXXX. Z účtovnej rozvahy tejto spoločnosti pre r. 2015 je preukázané, že má

aktíva celkom 3.538 tis. Kč, dlhodobý majetok 1.215 tis. Kč, obežné aktíva 2.323 tis. Kč. Pasíva má
celkom 2.710 tis. Kč, v r. 2016 má aktíva celkom 2.534 tis. Kč, dlhodobý majetok 1.215 tis. Kč, obežné
aktíva 1.319 tis. Kč. Pasíva má celkom 1.707 tis. Kč, v r. 2017 má aktíva celkom 2.490 tis. Kč, dlhodobý
majetok 1.215 tis. Kč, obežné aktíva 1.275 tis. Kč. Pasíva má celkom 1.662 tis. Kč. Z prílohy k výkazu
vyplýva, že v r. 2015 a 2016 mala spoločnosť záväzky voči štatutárnemu orgánu 4.111.325 Kč.

11. Z ostatných vykonaných dôkazov neboli zistené žiadne skutkové zistenia významné pre rozhodnutie
vo veci. Vykonanie ďalších dôkazov pre zistenie skutočného stavu veci (s ohľadom na to, že predmetom
konania je rozvod manželstva a úprava pomerov na čas po rozvode) nebolo potrebné. Zistené
skutočnosti posúdil súd po právnej stránke nasledovne.

12. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len
v odôvodnených prípadoch.

13. Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

14.Podľa§24zákonaorodinevrozhodnutí,ktorýmsarozvádzamanželstvorodičovmaloletéhodieťaťa,

súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä
určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (ods. 1). Ak sú obidvaja
rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem,

tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme
dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť
v záujme dieťaťa (ods. 2). Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná (ods. 3). Súd pri

rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov

a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi (ods. 4). Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do
osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorémunebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde (ods. 5).

15. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

16. Podľa § 62 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona (ods. 3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,

ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj
na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5). Ak je maloleté dieťa zverené do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej

starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti rodičov výživné neurčuje (ods. 6).

17. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

19. Z hľadiska skutkových zistení bolo pre rozhodnutie o otázke rozvodu manželstva významné, že
medzi manželmi nastal rozvrat manželstva, ktorý vyústil do vzájomného odcudzenia manželov a ich
citového ochladenia, vzájomných hádok a napokon aj do odchodu manželky zo spoločnej domácnosti. Z

dokazovania je preukázané, že manželstvo funguje len formálne, manželia komunikujú minimálne, resp.
len v rámci starostlivosti o maloletého a aj to len obmedzene, pričom aj táto komunikácia je konfrontačná,
ako vyplynulo z dokazovania a výstupov na pojednávaniach. Súd preto dospel k záveru, že vzťahy medzi
manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že nie je predpoklad, že by dané manželstvo
plnilo svoj účel a nemožno ani očakávať, že by sa manželské spolužitie obnovilo. Súd preto v súlade

s návrhom navrhovateľa, ku ktorému sa manželka pripojila, dospel k záveru, že je dôvodné pristúpiť k
rozvodu manželstva podľa § 22 zákona o rodine, pretože sú splnené podmienky, ktoré predpokladá §
23 ods. 1 zákona o rodine. Súd preto manželstvo rozviedol.

20. Súd s poukazom na § 24 ods. 1 zákona o rodine preto rozhodoval o tom, ako upraví výkon

rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode manželstva. Súd zdôrazňuje, že pre
každé konanie, v ktorom súd rozhoduje o maloletom dieťati je prioritným a rozhodujúcim hľadiskom pri
rozhodovanínajlepšízáujemmaloletéhodieťaťa,ktorémumusiaustúpiťapodriadiťsa,akjetopotrebné,
aj záujmy jeho rodičov.

21. Vzhľadom na to, že aspoň jeden z rodičov prejavil záujem o striedavú starostlivosť sa súd podľa §
24 ods. 2 posledná veta zákona o rodine zaoberal, či tento druh starostlivosti bude v záujme maloletého.
Súd s poukazom na závery dokazovania dospel k záveru, že zverenie maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti je v danom prípade plne v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa,
nakoľko výsledky dokazovania potvrdili, že obidvaja rodičia sú spôsobilí maloleté dieťa vychovávať,

o osobnú starostlivosť o maloletého majú obidvaja rodičia záujem a niet tiež pochybností o tom, že
zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti budú lepšie zaistené potreby maloletého,
ktorý má vytvorený veľmi dobrý citový vzťah k obom svojim rodičom, čo vyplynulo aj z informatívneho
výsluchu maloletého. Maloletý má režim striedavej osobnej starostlivosti zaužívaný v rozsahu 7:7 dní.Z dokazovania nevyplynula žiadne prekážka, ktorá by reálne bránila výkonu osobnej starostlivosti zo
strany oboch rodičov. Súd si uvedomuje, že v ideálnom prípade by rozhodnutie o striedavej osobnej
starostlivosti o maloleté dieťa malo vychádzať zo spoločnej vôle a dohody rodičov, ich schopnosti spolu

komunikovať a spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov (porov. český ÚS,
nález z 27. januára 2005, sp. zn. I. ÚS 48/04). Samozrejme vyžaduje si to aj aktívny kooperatívny, nie
konfrontačný prístup rodičov, aby sa toto nezmenilo v neprospech niektorého z nich a aby akceptovali
trvalú úlohu a zodpovednosť druhého rodiča v živote ich dieťaťa. Neznamená to však, že ak nie sú
tieto schopnosti prítomné u oboch rodičov naplno, že to bez ďalšieho znamená nemožnosť realizovať

striedavú osobnú starostlivosť. Opačný názor by znamenal, že by práve rodič majúci dieťa vo výlučnej
osobnej starostlivosti mohol profitovať z toho, že sa nesnaží o kooperatívny prístup s druhým rodičom.
Súd sa preto nestotožnil s návrhom kolízneho opatrovníka na preferenciu výlučnej osobnej starostlivosti
niektorého z rodičov. To musel súd odmietnuť, pretože v danej veci by to bolo v rozpore so záujmom
maloletého.

22. Obaja rodičia si v prvom rade musia uvedomiť, že situáciu, v ktorej sa maloletý ocitol vyvolali rodičia
a nie maloletý, ktorí sa rozhodli ukončiť svoje spolužitie. Je však v bytostnom záujme maloletého, aby
aj za tejto situácie mal zabezpečený rovnocenný prístup k obidvom rodičom, nakoľko má k nim bez
pochýb obom blízky citový vzťah, čo napokon potvrdil aj maloletý. Súdu sa preto javí, že striedavá
starostlivosť zaistí potreby maloletého lepšie ako výlučná starostlivosť matky, ktorú navrhovala matka. Z

dokazovania nevyplynulo, že by niektorý aspekt záujmu maloletého, vymedzený v čl. 5 zákona o rodine,
bol zabezpečený lepšie v prípade, že by maloletý bol zverený len do výlučnej osobnej starostlivosti
matky. Obaja rodičia majú zabezpečené bývanie v Bratislave, pričom v prípade bydliska otca maloletý
má dokonca základnú školu v pešej dostupnosti od bydliska otca (7 min). V rámci striedavej osobnej
starostlivosti nebude narušená ani stabilita výchovného prostredia, bude rovnako zachovaná možnosť

maloletého rozvíjať zručnosti a schopnosti na krúžkoch a iných voľnočasových aktivitách. Súčasne
bolo preukázané, že striedavá starostlivosť nenaruší sociálne prostredie maloletého, pretože rodičia
žijú v jednom meste a preto priatelia, susedia, blízka rodina, záľuby nebudú narušené a toto prostredie
zostane zachované bez ohľadu na to, kto bude v rámci striedavej starostlivosti práve starostlivosť
zabezpečovať. Možno tak uzavrieť, že neboli zo strany matky preukázané, ani zo strany súdu zistené,

resp. nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by otca z výkonu osobnej starostlivosti o maloletého
v súdom rozhodnutom režime diskvalifikovali. Súd dospel k záveru, že striedavá starostlivosť bude v
záujme maloletého aj preto, že bude zabezpečený pravidelný, rovnocenný a rovnoprávny osobný styk
s obidvomi rodičmi a preto rozhodol v zmysle § 24 ods. 2 zákona o rodine tak, že maloletého zveril do
striedavej starostlivosti oboch rodičov. V tejto časti preto súd zamietol návrhy matky.

23. V otázke priebehu striedavej starostlivosti súd pristúpil k rovnocennému intervalu striedania na báze
týždňového striedania (7:7 dní). Súd pri uvedenom vymedzení vychádzal z praktického hľadiska toho,
že maloletý aktuálne navštevuje základnú školu, je v prvom ročníku, čiže na začiatku vzdelávania v
základnej škole, pre ktoré je dôležitá podpora a stabilita a proti tomuto hľadisku by bol režim striedania,

ktorý by bol založený na odovzdávaní maloletého v strede alebo počas týždňa. Súd pritom v súlade so
súdnou praxou vychádzal z doterajšej úpravy na čas do rozvodu, pretože vždy je povinnosť súdu, aby
vychádzal pri rozhodovaní o úprave práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu,
resp. z prípadných skorších úprav (R 72/1969, rozhodnutí Nejvyššího soudu z 21.2.1969, sp. zn. 8 Cz
1/69). Súd pritom nezistil z vykonaného dokazovania žiaden významný dôvod alebo potrebu od tohto

nastavenia sa odchýliť. To sa týka aj trávenia času počas sviatkov alebo školských prázdnin, ktoré sú
nastavené na predpokladané striedanie medzi párne a nepárne roky, a napokon voči tomu ani účastníci
konkrétne výhrady neformulovali. Maloletého si budú rodičia striedať v striedavom režime, podľa toho,
u koho sa maloletý nachádza. Keďže obaja rodičia uvedenú úpravu navrhovali odlišne, formálne v tejto
časti súd návrhy oboch rodičov zamietol.

24. Vzhľadom na to, že súd nevyhovel návrhu matky v otázke výlučnej starostlivosti a v tej súvislosti
navrhovanej úprave podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, v tejto časti súd návrh matky zamietol.
Predovšetkým, pre neupravenie styku neboli splnené zákonné podmienky, ktoré podľa § 25 ods.
2 zákona o rodine predpokladajú, že súd neupraví styk, ak ho rodičia nežiadajú upraviť. Takáto

dohoda medzi rodičmi nevznikla. Druhý dôvodom, okrem toho, že súd k výlučnej osobnej starostlivosti
nepristúpil, je aj to, že sa nestotožnil s názorom matky, že by neupravenie styku vytvorilo flexibilnejšie
možnosti trávenia oboch rodičov s maloletým. V prípade rodičov, ktorí sa za štyri roka trvania konania
nedopracovali k rodičovskej dohode naopak je potrebné stanoviť konkrétny rozsah či už striedavejstarostlivosti alebo styku (ak by súd pristúpil k výlučnej osobnej starostlivosti), pretože rozhodnutie súdu
musí byť aj vykonateľné a súd pri stále prítomnej miere konfrontácie, ktorú obaja účastníci prezentovali
aj na pojednávaní je vylúčené, že by neupravený styk kooperáciu medzi rodičmi podporil. Ale ako súd

uviedol, bez dohody by o neupravení styku ani súd podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine rozhodnúť
nemohol. Súd vnímal, že matka v závere konania navrhovala, aby maloletý bol zverený do jej výlučnej
osobnej starostlivosti, ale neposkytla súdu žiadne opodstatnené vysvetlenie tohto návrhu, prečo by
nemohol alebo nemal byť maloletý rovnocenne u otca ako u matky. Súd tento návrh proste nemohol
akceptovať, pretože nemal dostatočnú oporu v dokazovaní. Treba pritom odmietnuť akúkoľvek snahu

ktoréhokoľvek rodiča vzájomne s druhým rodičom súperiť a podporovať také prejavy maloletého, ktoré
by preferovali niektorého z rodičov. Je na rodičoch, aby maloletého podporovali v samostatnosti aj v
smere odlúčenia od druhého rodiča počas trvania starostlivosti u druhého rodiča, pretože, ako už súd
uviedol vyššie, sú to rodičia, nie maloletý, ktorý tento stav zapríčinili.

25. Životná úroveň sa vymedzuje ako určitý stupeň uspokojovania životných, t. j. hmotných i duchovných

potrieb subjektu, v úzkom vzťahu k ďalším faktorom. Je to v svojej podstate nie právna, ale
socioekonomická veličina. Má ale celý rad kvalitatívnych indikátorov. Zahŕňa v sebe predovšetkým
úroveň výživy, obliekania, bývania, vzdelávania a kultúry, zdravotnej, prípadne sociálnej starostlivosti,
atď. Životná úroveň rodičov súvisí úzko aj s ich celkovými majetkovými pomermi. Pre jej zistenie
je preto potrebné zohľadniť nielen faktickú príjmovú (zárobkovú) stránku, ale treba brať zreteľ aj na

celkovú hodnotu a rozsah hnuteľného a nehnuteľného majetku rodičov a rovnako aj spôsob života,
ktorý v posudzovanom čase vedú, keďže dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (nie
len jedného rodiča) (porov. Švestka, J. a kol.: Občanský zákoník. Komentář. Svazek II. Wolters Kluwer,
2014, s. 752). Rovnaká životná úroveň neznamená, že deti musia mať k dispozícii rovnaké množstvo
finančných prostriedkov ako rodičia. Zhodu v životnej úrovni medzi rodičmi a deťmi je preto potrebné

hľadať predovšetkým v samotnom spôsobe života, vo využívaní kultúrnych, športových a spoločenských
možností. Rovnaká životná úroveň musí dieťaťu umožňovať žiť takým štýlom života, ktorý by ich v
porovnaní s ostatnými členmi rodiny nevylučoval z jej celku alebo ktorý by nevytváral neodôvodnené
rozdiely medzi rodičmi a deťmi. V tomto kontexte posudzoval súd návrh matky na určenie výživného.

26. Súd návrh matky na určenie výživného v sume 250 € mesačne zamietol ako nedôvodný. Uvedené
matka navrhovala jednak na čas výlučnej osobnej starostlivosti, o ktorej súd nerozhodol, ale súd
nevidel dôvody na určenie výživného ani na čas trvania striedavej osobnej starostlivosti, do ktorej zveril
maloletého,pretožetátojerovnocenná.Matkapoukazovalanaúčasťotcavobchodnýchspoločnostiach,
resp. že je ich konateľom. Z účtových výkazov, ktoré predložila pri porovnaní aktív a pasív spoločnosti,

resp. ich priebežného hospodárenia počas rokov ale neboli zistené žiadne také významné skutočnosti,
z ktorých by sa dali odvodiť mimoriadne majetkové pomery otca. Súdu je zrejmé, že s ohľadom na
vzdelanie otca a dlhodobé podnikanie nemôže dosahovať reálne len ním deklarovaný príjem v NONO,
s. r. o., kde má mesačný príjem 650 € v hrubom mesačne. Pri takomto príjme, by sotva mohol mať
ním deklarované výdavky, nebol by schopný zabezpečiť všetky potreby maloletého pri výkone osobnej

striedavej starostlivosti. Otec dokladoval výpisy z účtov, ktoré dokladujú jeho hospodárenie, z ktorých
je zrejmé, že otec disponuje s väčšími čiastkami než je 650 € v hrubom mesačne, no v zásade
toto hospodárenie dosahuje úroveň dve, tri tisíc mesačne na úrovni kreditných a debetných obratov.
Výnimočne boli na účtoch robené aj väčšie obraty a tieto z priemerného hľadiska súd zohľadnil a
neakceptoval otcov príjem mesačne len na úrovni 650 € v hrubom. Súd vychádzal z toho, že v kontexte

jeho hospodárenia s bankovým účtom treba za jeho čistý príjem považovať priemernú sumu obratov
na bankovom účte, ktorá dosahuje výšku 2.740 € mesačne (ide o priemer za 39 mesiacov, ktoré otec
súdu predložil). Pri porovnaní s príjmom matky, bývaním, či iným kvalitatívnymi indikátormi spomínanými
vyššie (ods. 25) teda, napriek istému rozdielu, na strane rodičov nebola zistená taká odlišná životná
úroveň, ktorá by v záujme maloletého odôvodňovala určenie výživného otcovi aj za situácie, kedy na

základe dĺžky osobnej starostlivosti každého z rodičov budú rodičom vznikať a aj vznikajú obom výdavky
spojené so starostlivosťou v porovnateľnej miere. Z dokazovania zistená životná úroveň oboch rodičov
teda nie je natoľko odlišná, že vyžaduje dorovnanie výživným, ku ktorému by bol zaviazaný otec napriek
rovnocennej striedavej starostlivosti. S poukazom na § 62 ods. 6 zákona o rodine teda počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčil.

27. S poukazom na § 24 ods. 1 zákona o rodine súd tiež rozhodol, že zastupovať maloletého a spravovať
jeho majetok budú obaja rodičia. Súd nevidel z vykonaného dokazovania dôvody pre iné rozhodnutie o
tejto otázke. V tejto časti preto súd návrh matky zamietol.28. Vzhľadom na to, že návrhom matky a otca nebolo vyhovené v celom rozsahu, resp. v prípade návrhu
matky jej bolo vyhovené len v rozsahu návrhu na rozvod manželstva, súd formálne vo zvyšku návrhy

otca a matky zamietol.

29. Súd nevykonal dôkaz nariadením znaleckého dokazovania a ustanovením znalca, čo navrhovala
matka, pretože sa to súdu javilo ako nadbytočné. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli ani náznaky
žiadnych skutočností nasvedčujúce tomu, že by matka alebo otec neboli spôsobilí vychovávať alebo

starať sa o maloletého. Súd nevykonal ako dôkaz tiež výpisy z bankových účtov matky, nakoľko neboli
prezentované navrhovateľom žiadne také skutkové tvrdenia, ktoré by mali zakladať pochybnosti o
existencii iných príjmov matky než má zo zamestnania alebo že by boli jej životná úroveň zásadne
iná než deklarovala a bola preukázaná. Súd žiadal kolízneho opatrovníka pre vykonanie šetrení v
domácnostiach rodičov, ale napokon to súd nepovažoval za potrebné, nakoľko striedavá starostlivosť
prebieha a o materiálnych podmienkach zabezpečenia starostlivosti u jednotlivých rodičov súd nemal

pochybnosti.

30. Matka v návrhu na pojednávaní navrhovala, aby prídavok na dieťa a daňový bonus poberala
matka. Súd tento návrh zamietol, pretože súdu nepatrí rozhodovať o týchto otázkach, ktoré sú výslovne
upravené právnou úpravou. Skutočnosť, ktorý z rodičov poberá prídavok na dieťa v prípade rozhodnutia

o tom ktorom druhu starostlivosti upravuje zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a
doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý v § 2 ods.
5 a § 11 ods. 9 výslovne stanovuje, ktorý z rodičov poberá prídavok na dieťa, ak bolo dieťa zverené do
striedavej osobnej starostlivosti, ak sa nedohodnú na niečom inom (§ 2 ods. 6 cit. zák.) a z dokazovania
žiadnadohodarodičovvtomtosmerenevyplynula.Toistésatýkaajdaňovéhobonusu,vprípadektorého

§ 33 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov výslovne stanovuje,
kto poberá daňový bonus v prípade, že je dieťa v starostlivosti viacerých osôb. Súd nemal zákonnú
oporu pre rozhodnutie o uvedených otázkach otázke odlišne než to predpokladajú oba citované zákony.

31. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

32. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

33. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

34. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania, pretože zákon neustanovuje inak. O nároku na náhradu trov konania rozhodoval

súd podľa § 57 CMP na návrh otca, ktorý požadoval rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania. Súd teda rozhodol v súlade s týmto návrhom, ktorý korešpondoval s § 52
CMP. Súčasne nezistil súd žiadne dôvody odôvodňujúce priznať niektorému z účastníkov náhradu trov
konania a účastníci ani žiadne také konkrétne dôvody počas konania neprezentovali. Podľa § 58 CMP
rozhodol o trovách konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane
uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho

sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa

od používania spoločného priezviska.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.