Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 30, 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119200457
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.LL.M Helena Tőre Janíčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5119200457.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci

žalobcov: 1/ M. O., A.. XX. XX. XXXX, W. A. Š. XXX, XXX XX E. Q., Č. H., 2/ G.. U. O., A.. XX. XX. XXXX,
W. A. Š. XXX, XXX XX E. Q., Č.Á. H., 3/ U. I., A.. XX. XX. XXXX, W. T. XXX/X, XXX XX Q., 4/ P. I., A.. XX.
XX. XXXX, W. T. XXX/X, XXX XX Q., žalobcovia 1/ - 4/ právne zastúpení Mgr. Dušan Šimún - advokát,
s.r.o., so sídlom Bajzova 2414/10, P. O. Box B-77, 010 01 Žilina, IČO 36 838 713, proti žalovaným: 1/ U.
P., A.. XX. XX. XXXX, W. H. XXX/XX, XXX XX W., 2/ N. P., A.. XX. XX. XXXX, W. H. XXX/XX, XXX XX
W., žalovaní 1/ - 2/ právne zastúpení: Mgr. Lukáš Kysucký, advokát, so sídlom Vojtecha Tvrdého 819/1,
010 01 Žilina, IČO: 53 528 531, o určenie vlastníckeho práva nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 173 m2, druh pozemku trvalý
trávny porast nachádzajúci sa v katastrálnom území D., vytvorený geometrickým plánom č. XXXXXXXX-
XX/XXXX vyhotovený Ing. Jánom Švaňom dňa 26.07.2018, autorizačne overený Ing. Beátou Švaňovou
dňa 26.07.2018 a úradne overený Okresným úradom v Žiline, katastrálny odbor dňa 27.08.2018 pod č.
XXXX/XXXX z pôvodného pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere 3747 m2, druh pozemku
trvalý trávny porast, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedený Okresným úradom Ž., katastrálny
odbor pre obec D., katastrálne územie D. je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalobcu 1/ a

žalobcu 2/.

II. Súd určuje, že pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere 46 m2, druh pozemku trvalý
trávny porast nachádzajúci sa v katastrálnom území D., vytvorený geometrickým plánom č. XXXXXXXX-
XX/XXXX vyhotovený Ing. Jánom Švaňom dňa 26.07.2018, autorizačne overený Ing. Beátou Švaňovou
dňa 26.07.2018 a úradne overený Okresným úradom v Žiline, katastrálny odbor dňa 27.08.2018 pod
č. XXXX/XXXX z pôvodného pozemku parcela registra „C“ č. XXXX o výmere 1299 m2, druh pozemku
trvalý trávny porast, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedený Okresným úradom Ž., katastrálny

odbor pre obec D., katastrálne územie D. je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalobcu 3/ a
žalobcu 4/.

III. Geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotovený Ing. Jánom Švaňom dňa 26.07.2018,
autorizačne overený Ing. Beátou Švaňovou dňa 26.07.2018 a úradne overený Okresným úradom v
Žiline, katastrálny odbor dňa 27.08.2018 pod č. XXXX/XXXX tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

IV. Žalobcovia 1/, 2/, 3/, 4/ majú voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ - 4/ sa žalobou podanou na Okresný súd Žilina dňa 14. 01. 2019 domáhali, aby súd
určil, že pozemok parc. registra „C“ č. XXXX/XX - trvalý trávny porast o výmere 173 m2, nachádzajúci sa
v k.ú. D., vytvorený geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveným Ing. Jánom Svaňomdňa 26.07.2018, autorizačne overeným Ing. Beátou Svaňovou dňa 26.07.2018 a úradne overeným
Okresným úradom v Žiline, katastrálny odbor, dňa 27.08.2018 pod č. XXXX/XXXX, z pozemku parcela
registra „C“ č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 3747 m2, nachádzajúceho sa v k.ú. D., patrí

do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu v rade 1/ a žalobcu v rade 2/ v podiele 1/1 (tj. v celosti)
a pozemok parc. registra „C“ č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 46 m2, nachádzajúci sa v
k.ú. D., vytvorený geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveným Ing. Jánom Svaňom
dňa 26.07.2018, autorizačne overeným Ing. Beátou Svaňovou dňa 26.07.2018 a úradne overeným
Okresným úradom v Žiline, katastrálny odbor, dňa 27.08.2018 pod č. XXXX/XXXX, z pozemku parcela

registra „C“ č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 1299, nachádzajúceho sa v k.ú. D., patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu v rade 3/ a žalobcu v rade 4/ v podiele 1/1 (tj. v celosti),
a zároveň, že geometrický plán tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Žiadali priznať nárok na
náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobca v rade 1/ je výlučným vlastníkom pozemku parc. registra „C“

č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 3286 m2 vedeného Okresným úradom v Žiline, katastrálnym
odborom, na liste vlastníctva č. XXX, pre k. ú. D. (ďalej len „parc. č. XXXX/X“). Svoje vlastnícke právo
k tomuto pozemku nadobudol žalobca v rade 1/ titulom dedenia, t.j. na základe konaní o dedičstve a v
nich vydaných dedičských rozhodnutí po otcovi G. I., A.. XX.XX.XXXX, N.. XX. XX. XXXX, rozhodnutie
Štátneho notárstva v Žiline č.k. 5D 905/86 - 20 zo dňa 8.7.1986 a matke F.A. I., A.. XX.XX.XXXX, N..

XX.XX.XXXX, na základe uznesenia Okresného súdu v Žiline č.k. D 142/94-42, Dnot 438/94 zo dňa
27.2.1985. Následne v roku 1995 žalobcovia v rade 1/, v rade 3/ a ich brat U. I. uzavreli Darovaciu zmluvu
spísanú formou notárskej zápisnice A. XXX/XX, A. XXX/XX na notárskom úrade JUDr. Tatiany Vrlíkovej
v Žiline zo dňa 02.06.1995, ktorou vyporiadali podielové spoluvlastníctvo, ktoré ako súrodenci nadobudli
vo vyššie uvedených dedičských konaniach po svojich rodičoch (G. I. Y. F. I.) tak, že žalobca v rade 1/ sa

stal na základe toho výlučným (v podiele 1/1) vlastníkom pozemku parc. č. 1930/1 (ďalej len „Darovacia
zmluva“). Vklad Darovacej zmluvy bol do katastra nehnuteľností povolený pod č. Q. XXXX/XXXX, pričom
vklad nadobudol právne účinky dňa 12.06.1995. Žalobca v rade 1/ tak nadobudol výlučné vlastníctvo k
parc. č. XXXX/X na základe vyššie uvedených rozhodnutí vydaných v konaniach o dedičstve po jeho
rodičoch a Darovacej zmluvy zo dňa 12.06.1995. Uviedli, že žalobca v rade 3/ je výlučným vlastníkom

(teda v podiele 1/1) pozemku parc. registra „C“ č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 2162 m2
vedeného Okresným úradom v Ž., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, pre k.ú. D. (ďalej
len „parc. č. XXXX/X“). Svoje vlastnícke právo k tomuto pozemku nadobudol žalobca v rade 3/ titulom
dedenia, tj. na základe konaní o dedičstve a v nich vydaných dedičských rozhodnutí po otcovi ImH. I.,
A.. XX.XX.XXXX, N.. XX. X. XXXX, rozhodnutie Štátneho notárstva v Žiline č.k. 5D 905/86 - 20 zo dňa

8.7.1986 a matke F. I., A.. XX.XX.XXXX, N.. XX.XX.XXXX, na základe uznesenia Okresného súdu v
Žiline č.k. D 142/94-42, Dnot 438/94 zo dňa 27.2.1985. Následne v roku 1995 žalobcovia v rade 1/,
v rade 3/ a ich brat U. I. uzavreli Darovaciu zmluvu spísanú formou notárskej zápisnice A. XXX/XX,
A. XXX/XX na notárskom úrade JUDr. Tatiany Vrlíkovej v Žiline zo dňa 02.06.1995, ktorou vyporiadali
podielové spoluvlastníctvo, ktoré ako súrodenci nadobudli vo vyššie uvedených dedičských konaniach

po svojich rodičoch (G. I. Y. F. I.), tak, že žalobca v rade 3/ sa stal na základe toho výlučným (v podiele
1/1) vlastníkom pozemku parc. č. 1931/1 (ďalej len „Darovacia zmluva“). Vklad Darovacej zmluvy bol
do katastra nehnuteľností povolený pod č. Q. XXXX/XXXX, pričom vklad nadobudol právne účinky dňa
12.06.1995. Žalobca v rade 3/ mal nadobudnúť výlučné vlastníctvo k parc. č. XXXX/X A. základe vyššie
uvedených rozhodnutí vydaných v konaniach o dedičstve po jeho rodičoch a Darovacej zmluvy zo dňa

12.06.1995. Žalobcovia ďalej uvádzali, že na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom v Ž.,
katastrálnym odborom, pre k.ú. D., sú žalovaní vedení ako výluční vlastníci pozemku parc. registra „C“
č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere 1299 m2 (ďalej len „parc. č. 1802“) a pozemku parc. registra
„C“ č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 3747 m2 (ďalej len „parc. č. XXXX/X“), oba zapísané na
žalovaných ako bezpodielových spoluvlastníkov v podiele 1/1. Uvádzali, že geometrickým plánom č.

XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveným Ing. Jánom Švaňom dňa 26.07.2018, autorizačne overeným Ing.
Beátou Svaňovou dňa 26.07.2018 a úradne overeným Okresným úradom v Žiline, katastrálny odbor, dňa
27.08.2018 pod č. XXXX/XXXX (ďalej len „Geometrický plán“) bol z pozemku parc.č. XXXX/X vyčlenený
pozemok parc. registra „C“ č. XXXX/XX - trvalý trávny porast o výmere 173 m2 (ďalej len „sporný
pozemokparc.č.XXXX/XX“),azpozemkuparc.č.XXXXvyčlenenýpozemokparc.registra„C“č.XXXX/

X - trvalý trávny porast o výmere 46 m2, (ďalej len „sporný pozemok pare. č. XXXX/X“). Žalobca v rade
1/ mal zistiť, že v rámci užívania pozemku parc. č. XXXX/X užíva aj časť pozemku parc. č. XXXX/X, ktorý
je v súčasnosti celý zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX ako vlastníctvo žalovaných, a to časť uvedenú
v Geometrickom pláne ako pozemok parc. registra „C“ č. XXXX/XX - trvalý trávny porast o výmere 173m2. Žalobca v rade 3/ mal zistiť, že v rámci užívania pozemku parc. č. XXXX/X užíva aj časť pozemku
parc. č. XXXX, ktorý je v súčasnosti celý zapísaný na LV č. XXXX ako vlastníctvo žalovaných, a to časť
uvedenú v Geometrickom pláne ako pozemok parc. registra „C“ č. parc. č. XXXX/X - trvalý trávny porast

o výmere 46 m2. Žalobca v rade 1/ uviedol, že vždy užíval pozemok parc. č. XXXX/X aj vrátane sporného
pozemku pare. č. XXXX/XX (ktorý je vedený v súčasnosti na LV č. XXXX ako súčasť pozemku parc. č.
XXXX/X a zapísaný ako vlastníctvo žalovaných). Teda žalobca v rade 1/ mal odvždy užívať pozemok
parc.č. XXXX/X spolu aj s pozemkom pare. č. XXXX/XX ako jeho súčasťou. Žalobca v rade 3/ uviedol,
že vždy užíval pozemok parc. č. XXXX/X aj vrátane sporného pozemku parc. č. XXXX/X (ktorý je vedený

v súčasnosti na LV č. XXXX ako súčasť pozemku parc. č. XXXX a zapísaný ako vlastníctvo žalovaných).
Žalobcovia v rade 1/ a 3/ tvrdili, že od ich raného detstva si pamätajú, že tieto sporné pozemky (parc.
č. XXXX/XX Y. XXXX/X) boli užívané a obhospodarované ich rodičmi ako súčasť pozemkov parc.
č. XXXX/X Y. F.. Č.. XXXX/X. Sporný pozemok parc. č. XXXX/XX bol odvždy žalobcom v rade 1/ a
predtým jeho právnymi predchodcami (rodičmi) užívaný ako súčasť pozemku parc. č. XXXX/X. Sporný
pozemok parc. č. XXXX/X bol odvždy žalobcom v rade 3/ a predtým jeho právnymi predchodcami

(rodičmi) užívaný ako súčasť pozemku parc.č. XXXX/X. V ďalšom uvádzali, že odjakživa hranicu medzi
pozemkami skutočne užívanými žalobcami v rade 1/ a rade 3/ (a predtým ich rodičmi) a pozemkami
žalovaných tvoril a aj v súčasnosti tvorí vodný tok, ktorý sa v skutočnosti nachádza a odvždy nachádzal
na pozemkoch znázornených v Geometrickom pláne ako parc. č. XXXX/XX, XXXX/X Y. XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/XX (ďalej len „skutočný vodný tok“). Vodný tok je však v katastri zapísaný ešte stále na

pozemku parc. č. XXXX - vodný tok o výmere 8583 m2, pričom však na častiach tohto pozemku (č.
XXXX) znázornených v Geometrickom pláne ako parc. č. XXXX/XX - vodný tok o výmere 356 m2 a
XXXX/XX - vodný tok o výmere 144 m2 sa v skutočnosti vodný tok reálne nenachádza už desiatky
rokov, v podstate sa tam nenachádzal ani za života rodičov žalobcov v rade 1/ a 3/. Podľa žalobcov ide
pravdepodobne o pôvodné vyschnuté koryto vodného toku, čo však nie je zohľadnené zápisom v katastri

nehnuteľností. Od nepamäti boli rodičmi žalobcov v rade 1/ a 3/ a následne aj žalobcami samotnými
užívané pozemky parc. č. XXXX/X Y. XXXX/X až po skutočnú hranicu vodného toku v priestore, to
znamená vrátane sporných pozemkov parc. č. XXXX/XX Y. F.. Č.. XXXX/X. Žalobcovia v rade 1/ a 3/
majú dobromyseľne užívať a obhospodarovať tieto sporné pozemky v rovnakej výmere ako ich právni
predchodcovia, domnievajúc sa od počiatku bez akýchkoľvek pochybností, že aj tieto sporné pozemky

sú súčasťou pozemkov XXXX/X Y. XXXX/X. To znamená, že žalobca v rade 1/ dobromyseľne užíva
pozemok parc. č. XXXX/X aj vrátane spornej parc. č. XXXX/XX a žalobca v rade 3/ dobromyseľne
užíva pozemok parc. č. XXXX/X aj vrátane spornej parc. č. XXXX/X. Uviedli, že až doposiaľ nemali
žalobcovia žiadnu vedomosť o tom, že tieto sporné parcely (XXXX/XX Y. XXXX/X) sú zapísané v katastri
nehnuteľností ako vlastníctvo iných osôb, teda žalovaných. Žalobcovia v rade 1/ a 3/ ani ich právni

predchodcovia (rodičia) nikdy neboli nijako v takomto užívaní sporných pozemkov rušení, nikdy sa voči
ním žiadna osoba nedomáhala toho, že sa nejedná o pozemky žalobcov v rade l/ a 3/, resp. predtým
ich právnych predchodcov. Navyše na spornej parc. č. XXXX/XX má byť vybudované aj posedenie,
ktoré vybudovali rodičia žalobcov v rade 1/ a 3/, čo majú preukazovať aj fotografie priložené k žalobe.
Sporné pozemky majú mať zanedbateľnú výmeru v porovnaní s pozemkami XXXX/X Y. XXXX/X, z čoho

má byť zrejmé, že nemožno rozumne požadovať, aby bolo spozorované, že sa užíva väčšia výmera
ako je zapísaná v katastri nehnuteľností, prihliadnuc tiež k tomu, že takto boli pozemky parc. č. XXXX/
X Y. Č.. XXXX/X užívané, teda aj vrátane sporných pozemkov, aj rodičmi žalobcov v rade 1 / a 3/.
Žalobca v rade 1/ svoju dobromyseľnosť a svoje presvedčenie, že je vlastníkom sporného pozemku
parc. č. XXXX/XX o výmere 173 m2 odvodzuje od tej skutočnosti, že na základe dedičských konaní a

rozhodnutí po otcovi G. I. (rozhodnutie Štátneho notárstva v Žiline č.k. 5D 905/86 - 20 zo dňa 8.7.1986)
a matke F. I. (uznesenie Okresného súdu v Žiline č.k. D 142/94- 42, Dnot 438/94 zo dňa 27.02.1985) a
na základe Darovacej zmluvy zo dňa 02.06.1995 sa stal výlučným vlastníkom parc. č. XXXX/X. Pričom
odjakživa bola žalobcom v rade 1/ dobromyseľne táto parcela č. XXXX/X užívaná aj spolu s parc. č.
XXXX/XX ako jej súčasťou (tj. aj v rozsahu sporného pozemku parc. č. XXXX/XX). V takomto rozsahu

bola predtým parcela užívaná aj rodičmi žalobcu v rade 1/. Navyše sporný pozemok parc. XXXX/XX má
zanedbateľnú výmeru v porovnaní s parc. č. XXXX/X, z čoho má byť zrejmé, že nemôže byť rozumne
požadované, aby bolo spozorované, že dochádza k užívaniu väčšej výmery ako je zapísaná v katastri
nehnuteľností, prihliadnuc tiež k tomu, že takto bol pozemok parc. č. XXXX/X užívaný, teda aj vrátane
pozemku parc. č. XXXX/XX, aj rodičmi žalobcu v rade 1/. Z uvedeného má vyplývať, že žalobca v rade

1/ je od uchopenia sa držby k spornému pozemku parc. č. XXXX/XX dobromyseľný o tom, že tento
pozemok žalobcovi v rade 1/ patrí a že je jeho vlastníkom. Žalobca v rade 3/ svoju dobromyseľnosť a
svoje presvedčenie, že je vlastníkom sporného pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 46 m2 odvodzuje
od tej skutočnosti, že na základe dedičských konaní a rozhodnutí po otcovi G. I. (rozhodnutie Štátnehonotárstva v Žiline č.k. 5D 905/86 - 20 zo dňa 8.7.1986) a matke F. I. (uznesenie Okresného súdu v Žiline
č.k. D 142/94- 42, Dnot 438/94 zo dňa 27.02.1985) a na základe Darovacej zmluvy zo dňa 02.06.1995,
sa stal výlučným vlastníkom parc.č. XXXX/X. Pričom odjakživa bola žalobcom v rade 3/ táto parcela

č. 1931/1 v dobrej viere užívaná aj spolu s parc. č. XXXX/X ako jej súčasťou. V takomto rozsahu
bola predtým parcela užívaná aj rodičmi žalobcu v rade 3/. Navyše sporný pozemok parc. č. XXXX/X
má zanedbateľnú výmeru v porovnaní s parc. č. XXXX/X, z čoho je zrejmé, že nemôže byť rozumne
požadované, aby bolo spozorované, že dochádza k užívaniu väčšej výmery ako je zapísaná v katastri
nehnuteľností, prihliadnuc tiež k tomu, že takto bol pozemok pare. č. XXXX/X užívaný, teda aj vrátane

pozemku parc. č. XXXX/X, aj rodičmi žalobcu v rade 3/. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v rade 3/ je
od uchopenia sa držby k spornému pozemku parc. č. XXXX/X dobromyseľný o tom, že tento pozemok
žalobcovi v rade 3/ patrí a že je jeho vlastníkom. Predpoklad vydržania tohto pozemku spočívajúci v
oprávnenosti držby žalobcu v rade 3/ má byť v danom prípade bez pochybností splnený. Žalovaní a ani
predchádzajúci vlastníci pozemkov parc. č. XXXX/X Y. XXXX nijakým spôsobom nemali rušiť žalobcov
v rade 1/ a 3/ v pokojnej oprávnenej držbe a užívaní sporných pozemkov a ani si nikdy neuplatňovali

žiadne nároky titulom vlastníckeho práva k nim. Žalovaní ani ich právni predchodcovia sa nikdy fakticky
nesprávali ako vlastníci sporných pozemkov a nikdy ich ani neobhospodarovali. Preto žalobcovia tvrdia,
že predpoklad vydržania sporných parciel spočívajúci v oprávnenosti držby je v danom prípade bez
pochybností splnený. V ďalšom uvádzali, že žalobca v rade 1/ sa stal výlučným vlastníkom parcely č.
XXXX/X v roku 1995, pričom predtým bol na základe dedičských konaní z roku 1986 a 1994 podielovým

spoluvlastníkom tohto pozemku a nepretržite po celú túto dobu žalobca v rade 1/ dobromyseľne užíval
tento pozemok aj vrátane sporného pozemku parc. č. XXXX/XX (tj. užíval pozemok parc. č. XXXX/X
spolu s pozemkom parc. č. XXXX/XX ako jeho súčasťou). Navyše spornú parcelu č. XXXX/XX už v
takom rozsahu užívali aj jeho rodičia. Žalobca v rade 3/ sa stal výlučným vlastníkom parcely č. XXXX/
X v roku 1995, pričom predtým bol na základe dedičských konaní z roku 1986 a 1994 podielovým

spoluvlastníkom tohto pozemku, pričom žalobca v rade 3/ nepretržite po celú túto dobu dobromyseľne
užíval tento pozemok aj vrátane sporného pozemku parc. č. XXXX/X (tj. užíval pozemok parc. č. XXXX/
X spolu s pozemkom parc. č. XXXX/X ako jeho súčasťou). Navyše spornú parcelu č. XXXX/X už v
takom rozsahu mali užívať aj jeho rodičia. K podmienkam a spôsobilosti predmetu vydržania uviedli, že
je jednoznačné, že tieto pozemky sú na vydržanie spôsobilé, nakoľko nespĺňajú žiadnu z podmienok

nespôsobilosti uvedených v § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého vydržaním nemožno
nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu
byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb. Uvádzali, že žalobcovia v rade
1/ a 2/ sú manželia, pričom manželstvo uzavreli dňa 12.06.1976 a manželmi sú doposiaľ. Vzhľadom
na to, že ku dňu uchopenia sa oprávnenej držby ako aj ku dňu vydržania sporného pozemku parc. č.

XXXX/XX žalobcom v rade 1/ došlo za trvania manželstva žalobcov v rade 1/ a v rade 2/ má byť zrejmé,
že tento pozemok vydržaním nadobudli žalobca v rade 1/ a žalobca v rade 2/ do ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v celosti (tj. v podiele 1/1). Žalobcovia v rade 3/ a 4/ sú manželia, pričom
manželstvo uzavreli dňa 13.06.1974 a manželmi sú doposiaľ. Vzhľadom na to, že ku dňu uchopenia
sa oprávnenej držby ako aj ku dňu vydržania sporného pozemku parc. č. XXXX/X žalobcom v rade 3/

došlo za trvania manželstva žalobcov v rade 3/ a v rade 4/ má byť zrejmé, že tento pozemok vydržaním
nadobudli žalobca v rade 3/ a žalobca v rade 4/ do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov
v celosti (tj. v podiele 1/1). Poukázali na to, že vydržanie je originárne nadobudnutie vlastníckeho
práva. Podstatným je to, že nakoľko vydržanie nie je zahrnuté medzi výnimkami pre nadobudnutie do
výlučného vlastníctva jedného z manželov uvedenými v § 143 Občianskeho zákonníka, ak sa oprávnený

držiteľ stane vydržiteľom veci, tak vec prejde do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pokiaľ obaja
navrhovatelia žijú v trvajúcom manželstve za existujúceho bezpodielového manželstva. Rovnaký právny
názor je konštatovaný v náleze Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. II. ÚS 219/95, kde sa uvádza:
„Pretože vydržanie nie je vymenované medzi výnimkami uvedenými v § 143 Občianskeho zákonníka,
má Ústavný súd za to, že ak sa stane oprávnený držiteľ vydržiteľom veci, táto sa stane súčasťou

BSM, ak obidvaja navrhovatelia žijú v trvajúcom manželstve za existujúceho BSM“. Taktiež tento názor
vyslovil Krajský súd v Trnave v rozsudku č.k. 24Co/114/2012 zo dňa 30.4.2013. Dodali, že sú za
daného stavu dotknutí vo svojom vlastníckom práve, pretože žalovaní sú v súčasnosti zapísaní v katastri
nehnuteľností ako vlastníci predmetným sporných nehnuteľností, čo spôsobuje ujmu na práve žalobcov
ako aj stav právnej neistoty žalobcov, žalovaných ako aj tretích osôb. Rozhodnutím o tejto žalobe dôjde k

odstráneniu sporného stavu ohľadom vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam evidovaných v katastri
nehnuteľností a odstráneniu neistého právneho postavenia žalobcov. Rozsudok vyhovujúci tejto žalobe
privodí zosúladenie evidovaného stavu v katastri nehnuteľností a právneho stavu, pretože je spôsobilý
byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (tak, aby zmena zápisuzodpovedala skutočnému stavu). Touto žalobou sa tak dosiahne stav súladu medzi právnym stavom a
stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Súdna prax ustálila, že určovacia žaloba je prípustná pri
spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok

vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Tento právny záver zaujal
aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností
ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho
práva.
3. Žalovaní 1/ - 2/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21. 11. 2019, doručené na súd dňa 21. 11. 2019 (na

č. l. 90 a nasl. spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že so skutkovou a právnou
argumentáciou žalobcov 1 - 4/ sa nestotožňujú, popierajú právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva
vydržaním. Žalobcovia nepreukázali dobromyseľnosť držby, pretože držba sama o sebe, t. j. faktický
výkon užívania nehnuteľnosti nezakladá oprávnenosť držby. Spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva
k veci a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním vymedzuje najmä ustanovenie §
129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1 OZ. Predpokladom vydržania je, že držiteľ, je so zreteľom

na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že vec alebo právo mu patrí. Posúdenie toho, že držiteľ
je dobromyseľný, že mu vec patrí nemôže vychádzať iba z jeho subjektívnych predstáv, ale musí
vychádzať a byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j. či pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú
možno spravodlivo požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo
nenadobudol. Oprávnená držba sa musí opierať o právny titul a súčasne musí byť poctivá v zmysle

existencie dobrej viery. Z právnych titulov, o ktoré opierajú nadobudnutie vlastníckeho práva ako aj zo
samotných skutkových tvrdení obsiahnutých v žalobe je preukázané, že žalobca v rade 1/ na základe
DarovacejzmluvyA.XXX/XX,A.XXX/XXnadobudolvlastníckeprávokpozemkuč.XXXX/Xažalobca3/
k pozemku CKN XXXX/X. V čase uzavretia darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti identifikované a hranica
týchto nehnuteľností nebola sporná a v prírode jasne určená. Žalobcovia uvádzajú, že hranicu v prírode

medzi nehnuteľnosťami XXXX/X, XXXX/X a nehnuteľnosťami XXXX/X Y. XXXX, ktoré sú vo vlastníctve
žalovaných tvoril vodný tok, ktorý bol žalobcami zmenený a takýmto spôsobom boli nehnuteľnosti
žalovaných rozdelené v prospech žalobcov. Žalovaní listom zo dňa 23. 11. 2018 požiadali Slovenský
pozemkový fond o vrátenie vodného toku do pôvodného stavu s reakciou, že Slovenský pozemkový
fond nie je príslušný na vrátenie pôvodného koryta, nakoľko spravuje poľnohospodársku pôdu a nie je

správcom vodných tokov. Odporučil žalovaným obrátiť sa na Lesy SR. Ďalej uviedli, že žalobcovia v 1. -
4. r. nepreukázali splnenie podmienok na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, t. j. nepreukázali
dobromyseľnosť a oprávnenosť držby.

4. Žalobcovia 1/ - 4/ sa na výzvu súdu vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu

žalovaných 1/ - 2/ vo svojom vyjadrení zo dňa 18. 12. 2019 doručené na súd dňa 19. 12. 2019 (na č. l.
108 spisu), v ktorom uviedli, že v užívaní sporných pozemkov boli dobromyseľní. Uviedli, že zo žaloby
vyplýva, že ako v dobe uchopenia sa držby tak aj nepretržite počas celej doby užívania Pozemkov
boli žalobcovia dobromyseľní v tom, že im pozemky patria (teda že ich užívajú a nakladajú s nimi ako
s vlastnými). V ďalšom uviedli, že žalovaní nadobudli susedné pozemky (č. XXXX Y. XXXX/X) len v

roku 2014, resp. 2015, pričom právni predchodcovia žalovaných nikdy žiadnym spôsobom žalobcov v
užívaní sporných pozemkov nerušili a napokon ani samotní žalovaní až do roku 2018 žalobcov v užívaní
týchto pozemkov taktiež nikdy nerušili. Konštatovali, že žalovaní nesprávne tvrdili vo svojom vyjadrení,
že vodný tok bol zmenený žalobcami. Žalobcovia uvádzajú, že toto tvrdenie žalovaných nie je pravdivé.
Poukazovali na to, že v žalobe uviedli, že vodný tok v skutočnosti tečie v súčasnom koryte už desiatky

rokov, teda v takomto koryte tiekol už za života rodičov žalobcov v rade 1/ a 3/. Už rodičmi žalobcov v
rade l/ a 3/ a následne aj žalobcami samotnými mali byť pozemky parc. č. XXXX/X Y. XXXX/X užívané až
po skutočnú hranicu vodného toku v priestore, to znamená vrátane sporných pozemkov parc. č. XXXX/
XX Y. F.. Č.. XXXX/X. Vyjadrenie žalovaných má svedčiť o tom, že aj žalovaní potvrdzujú, že vodný tok
v skutočnosti tečie cez pozemky uvedené žalobcami v žalobe. V tejto súvislosti navrhli vykonať dôkaz,

a to obhliadku Predmetných pozemkov na mieste samom.

5. Žalovaní 1/ - 2/ sa na výzvu súdu vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu
žalobcov 1/ - 4/ vo svojom vyjadrení zo dňa 24. 02. 2020, doručené na súd dňa 25. 02. 2020, v ktorom
uviedli, že žalobcovia v podanej žalobe zo dňa 11.01.2019 nepreukázali dobromyseľnosť držby tak,

ako sa vyjadrujú v 1/ bode svojho vyjadrenia a teda právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k
parcele č. XXXX/X prostredníctvom vydržania je sporný. Mali za to, že je potrebné skúmať samostatne
existenciu dobrej viery nielen u nadobúdateľov ale aj ich právnych predchodcov. Uviedli, že len samotné
subjektívne poukazovanie na výkon držby tak ako je uvedené v žalobe nezakladá jej oprávnenosť anie je spôsobilé vyvolať následok vo forme nadobudnutia vlastníckeho práva. Uviedli, že žalobcovia 1/
- 4/ o tom, že vodný tok nebol z ich strany zmenený nepredložili žiadny dôkaz, ktorý by toto tvrdenie
spochybnilapoukázalinato,ževodnýtoknetečievsúladesozaznačenýmpôvodnýmpovodímvodného

tokuzaznamenanéhovgeometrickompláneč.XXXXXXXX-XX/XXXXzodňa26.07.2018vypracovanom
geodetom Ing. Jánom Švaňom, úradne overenom Ing. Boženou Harvancovou. Zmenou vykonanou na
vodnom toku bola zmenená jasne prírodne určená hranica medzi nehnuteľnosťami XXXX/X Y. XXXX/
X a nehnuteľnosťami XXXX/X Y. XXXX, pričom sporné nehnuteľnosti sa rozdelili v prospech žalobcov.
Mali za to, že dobromyseľnosť žalobcov nebola riadne odôvodnená a súd sa musí vysporiadať so

všetkými významnými skutočnosťami svedčiacimi pre existenciu objektívnej dobrej viery, prípadne ju
vyvracajúcimi.

6. Vo veci sa uskutočnilo prvé pojednávanie dňa 26. 06. 2020 (zápisnica o pojednávaní na č. l. 130 -
140 spisu), a to za prítomnosti právneho zástupcu žalobcov 1/ - 4/, žalobcov 1/ - 4/, právneho zástupcu
žalovaných1/-2/,ažalovaných1/-2/.Napojednávaníbolivypočutížalobcovia1/-4/,akoajžalovaný1/.

Ďalšie pojednávanie v predmetnej veci sa konalo dňa 24. 11. 2020 (zápisnica o pojednávaní na č. l. 184
- 193 spisu), na pojednávaní boli vypočutí žalobcami 1/ - 4/ navrhnutí svedkovia, a to G.. U. Ď. Y. X. S..
Obhliadka na mieste samom, na parc. O.-I. Č.. XXXX a parcele č. XXXX/X pri adrese W. - N. XXX sa
konala dňa 03. 06. 2021 (zápisnica o obhliadke na č. l. 213 - 216 spisu, fotodokumentácia z obhliadky
na č. l. 217 - 223 spisu). Na ďalšom pojednávaní nariadenom v predmetnej veci dňa 01. 10. 2021 bol

vypočutý geodet G.. Š., pričom súd na predmetnom pojednávaní vo veci rozhodol.

Súd v predmetnej veci zistil nasledujúci skutkový stav:

7. Žalobkyňa 1/ a žalobca 3/ nadobudli spoluvlastnícke podiely k pozemku parc. č. XXXX/X (O.. Ú.. D.)

na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Žiline zo dňa 08. 07. 1986, sp. zn. 5D 905/86 (č. l. 82 spisu),
a to v rámci dedičského konania po poručiteľovi G. I., a to každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3.

8. Žalobkyňa 1/ nadobudla spoluvlastnícky podiel o veľkosti 123/144 k pozemku parc. č. XXXX/X
(O.. Ú.. D.) a žalobca 3/ nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k pozemku XXXX (O.. Ú.. D.) na

základeuzneseniaOkresnéhosúduŽilinazodňa27.02.1995,sp.zn.5D142/94-42,vrámcidedičského
konania po poručiteľke F. I. (č. l. 78 spisu).

9. Na základe darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice A. XXX/XX, A. XXX/XX dňa 02.
06. 1995, vklad do katastra nehnuteľností označený pod Q. XXXX/XX, nadobudla žalobkyňa 1/ výlučné

vlastníctvo k parcele XXXX/X o výmere 3286 m2 (D.) a žalobca 3/ výlučné vlastníctvo k parcele XXXX/
X o výmere 2162 m2 (D.), dôkaz produkovaný na č. l. 75 spisu.

10. Žalobkyňa 1/ je na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre katastrálne územie D. zapísaná ako výlučná
vlastníčka pozemku parc. regista „C“ č. XXXX/X o výmere 3286 m2, druh pozemku trvalý trávny porast.

11. Žalobca 3/ je na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre katastrálne územie D. zapísaný ako výlučný
vlastník o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 pozemku parc. registra „C“ č. XXXX/X o výmere 2111
m2, druh pozemku trvalý trávny porast.

12. Žalovaní 1/, 2/ sú zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1
k pozemkom registra „C“ parc. č. XXXX o výmere 1299 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, a parc.
č. XXXX/X o výmere 3747 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
vedenom pre katastrálne územie D..

13. Na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX - XX/XXXX vyhotovený dňa 26. 08. 2018 G.. U.
Š., autorizačne overený dňa 26. 07. 2018 Ing. Beátou Švaňovou a úradne overený dňa 27. 08. 2018
Okresným úradom Žilina (na č. l. 21 spisu) bola z pôvodnej parcely registra „C“ č. XXXX o výmere 1299
m2, druh pozemku trvalý trávny porast evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne
územie D. vytvorená parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere 46 m2, druh pozemku trvalý trávny porast;

a z pôvodnej parcely registra „C“ č. XXXX/X o výmere 3747 m2, druh pozemku trvalý trávny porast
evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie D. bola vytvorená parcela
registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 173 m2, druh pozemku trvalý trávny porast.14. Žalobcovia 1/ a 2/ uzatvorili manželstvo dňa 12. 06. 1976 (sobášny list na č. l. 22) a ich manželstvo
trvá. Žalobcovia 3/ a 4/ uzatvorili manželstvo dňa 13. 06. 1974 (sobášny list na č. l. 23) a ich manželstvo
trvá.

Súd predmetnú právnu veci posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

15. V zmysle ustanovenia § 116 ods. 1, 2 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník účinný od 01.
01. 1951 do 31. 03. 1964, (1) Vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§

145 ) a nepretržite tri roky; ak ide
o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. (2) Kto nadobudne oprávnenú držbu od
oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

16. V zmysle ustanovenia § 135a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný od
01. 04. 1983 do 31. 12. 1991, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa

stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1 ) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je
ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2 ).

17. V zmysle ustanovenia § 135a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný od 01.
04. 1983 do 31. 12. 1991, ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe
(§ 132a ods. 1 ) desať rokov
a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1 ), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho

časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v
rozsahu uvedenom v § 200 .
Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného
rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať

si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo
osobného užívania.

18. V zmysle ustanovenia § 135a ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný od
01. 04. 1983 do 31. 12. 1991, takto však nemožno nadobudnúť vec z majetku v socialistickom

vlastníctvealebovec,kuktorejmásocialistickáorganizáciaprávoužívaniapodľaosobitnýchpredpisov.*)
Takto nemožno nadobudnúť
ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická
organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.*)

19. V zmysle ustanovenia § 507a ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný od 01. 04.
1983 do 31. 12. 1991, do času uvedeného v ustanovení § 135a sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo
jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo
zodpovedajúce vecnému bremenu (§135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr

než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

20. V zmysle ustanovenia § 129 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom od 01. 01. 1992 (ďalej
len „OZ“), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

21. V zmysle ustanovenia § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

22. V zmysle ustanovenia § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.23. V zmysle ustanovenia § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

24. Vzmysleustanovenia§872ods.6OZ,akideovydržanievlastníckehoprávakpozemkupodľatohto

zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody
o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca
mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

25. V zmysle ustanovenia § 79l ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), k zmluve, verejnej listine alebo k inej

listine o právach k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli reálnym rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností,
k zmluve, verejnej listine alebo k inej listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti alebo k zápisu
údajov podľa § 46 ods. 2 až 4 ,
6 až 8 je potrebné pripojiť aj
geometrický plán, ak bol geometrický plán úradne overený do 30. septembra 2018.

26. Súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania v predmetnom spore mal preukázané, že žalobkyňa
1/ dobromyseľne užívala novovytvorený pozemok parc. registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 173 m2
v katastrálnom území D., a to od doby nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc.
registra „C“ č. XXXX/X v katastrálnom území D. v roku 1986, resp. aj od následného nadobudnutia

pozemku XXXX/X do jej výlučného vlastníctva v roku 1995; ako aj to, že žalobca 3/ dobromyseľne
užíval novovytvorený pozemok parc. registra „C“ č. XXXX/X o výmere 46 m2, k. ú. D., a to od doby
nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. registra „C“ č. XXXX/X, O.. Ú.. D. v roku 1986,
resp. aj od následného nadobudnutia pozemku XXXX/X do jeho výlučného vlastníctva v roku 1995.
Obaja užívali sporné časti pozemkov v domnení, že im predmetné pozemky patria.

Uvedené mal súd preukázané z:
- výpovedí žalobcov 1/ - 4/ na pojednávaní konanom dňa 26. 06. 2020, na ktorom žalobkyňa 1/ uviedla,
že sporné pozemky (t.j. novovytvorené pozemky parc. č. XXXX/XX Y. F.. Č.. XXXX/X) boli vždy užívané
rod. I. (t.j. právnymi predchodcami žalobcov 1/, 3/, následne žalobcami 1/, 3/), hranicu medzi pozemkami
určoval potok, ktorý mal vždy, čo si pamätá tiecť tým istým korytom, pričom pozemky užívali až po ich

hranicu určenú korytom potoka a žiadny zo susedov toto užívanie nerozporoval, na sporných pozemkov
kosili trávu, hrabali seno (výpoveď žurnalizovaná v zápisnici na č. l. 133 a 134 spisu), žalobca 2/ sa
vyjadril, že si od roku 1976, kedy začal na Slovensko jazdiť pamätal, že na sporných pozemkoch bolo
vybudované posedenie, a že potok tak, ako si on pamätá tiekol stále v rovnakom smere, o tom, že sporné
pozemky majú byť vo vlastníctve niekoho iného sa dozvedel až zo súdneho konania. Žalobca 3/ v rámci

svojho výsluchu uviedol, že pokiaľ si môže pamätať, tak potok, ktorý má teraz tvoriť reálnu hranicu medzi
pozemkami tiekol od roku 1958 v tom istom smere, pričom na predmetných pozemkov kosili trávu, mali
na nich umiestnenú hojdačku (na č. l. 136 spisu). Žalobkyňa 4/ si pamätala na udalosti po roku 1974, v
ktorom sa vydala za žalobcu 3/, že predmetné pozemky spolu s manželom, žalobcami 1/, 2/, predtým aj
so svokrovcami užívali až po hranicu ako tečie potok (v zmysle výpovede na č. l. 137 spisu),

- z výpovede svedka G.. U. Ď. vyplynulo, že od roku 1962 do roku 1971 chodieval aj k rodine žalobkyne
1/ a žalobcu 3/, a to v súvislosti s tým, že pomáhal starému otcovi so spracovaním sena, pričom uviedol,
že si pamätá, že vodný tok mal v tom čase tiecť podľa zakreslenia v geometrickom pláne G.. Š., a nie
cikcakovito, ako to bolo predtým zakreslené, a že potok, čo si on pamätá, tiekol vždy v tom istom koryte,
pričom predmetné pozemky pravidelne navštevoval v rokoch 1962 - 1971, a od času svojho detstva si

pamätá, že záhrada bola ucelená (výpoveď žurnalizovaná v rámci zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.
11. 2020 na č. l. 187, 188 spisu),
- z výpovede svedka X. S. vyplynulo, že vo veku 12 - 13 rokov chodieval pásť dobytok popri dome
žalobcov 1/, 3/, uviedol, že od sporného pozemku až k potoku bol taký ucelený celok, že čo si on
pamätá,predmetnépozemkyužívaližalobcovia,resp.ichrodičia,apoprispornýchpozemkochchodieval

pravidelne k pozemkom svojho otca, nakoľko iná cesta ako cez potok k pozemkom jeho otca neviedla,
koryto potoku tak, ako tečie v súčasnosti si pamätá, že tak tieklo aj v rokoch 1954-1955, ako aj v
roku 2018, kedy bol na predmetných pozemkoch naposledy (výpoveď je žurnalizovaná v zápisnici o
pojednávaní zo dňa 24. 11. 2020 (na č. l. 189 - 190 spisu),- z obhliadky vykonanej na mieste samom dňa 03. 06. 2021 súdu vyplynulo, že tvrdenia žalobcov 1/ - 4/
ohľadne umiestnenia hojdačky, dreveného posedenia na spornom pozemku XXXX/XX sú konzistentné,
a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že tieto veci sa nachádzali na mieste, kde sa nachádzajú aj v

súčasnosti aj v období detstva žalobcov 1/, 3/, resp. v období rokov 1975 - 1990 (fotografie na č. l. 173
- 175 spisu pri porovnaní s fotografiami vyhotovenými na obhliadke na mieste samom žurnalizované na
č. l. 217, 219, 220, 220 rub spisu).
Podľa názoru súdu aj porasty (stromy), ktoré rastú pri predmetnom vodnom toku, a tvoria hranicu
sporných pozemkov svedčia o tom, že predmetný vodný tok parc. XXXX/XX tečie v súčasnom koryte

po dlhší čas.

Sumarizujúcvyššieuvedené,podľanázorusúduzvyššieuvedenýchvýsluchovžalobcov1/-4/,svedkov,
ako aj z obhliadky na mieste samom vyplynulo, že žalobcovia 1/, 3/, resp. pred rokom 1986 ich právni
predchodcovia užívali sporné pozemky v domnení, že im tieto patria, a to už od druhej polovice 50.tych
rokov 20. storočia (uvedené potvrdil žalobca 3/, ako aj svedok X. S.), pričom svedok G.. U. Ď. potvrdil,

že sporné pozemky užívali I. od roku 1962 (v zmysle jeho výpovede na č. l. 187 spisu).

27. Podľa názoru súdu žalobcovia 1/, 3/ boli objektívne presvedčení o tom, že držané sporné pozemky
poctivým spôsobom nadobudli, kedy dobromyseľnosť sa skúma so zreteľom na povinnosti rozumného
hospodára. Súd ďalej konštatuje, že žalobcovia 1/, 3/ spĺňajú podmienky nevyhnutné na vydržanie

nehnuteľnosti stanovené v zákonnom ustanovení § 134 Občianskeho zákonníka, nakoľko z vykonaného
dokazovaniavyplynulo,žežalobkyňa1/novovytvorenýpozemokparc.č.XXXX/XXužívalavdomnienke,
že tento je súčasťou pozemku parc. č. XXXX/X (v súčasnosti zapísaný na liste vlastníctva č. 909 o
výmere 3286 m2) a žalobca 3/ novovytvorený pozemok parc. č. XXXX/X užíval v domnienke, že tento
je súčasťou pozemku parc. č. XXXX/X (v súčasnosti zapísaný na liste vlastníctva č. 919 o výmere 2162

m2). Výmera novovytvorených pozemkov (t.j. pri pozemku XXXX/XX ide o výmeru 173 m2 a pri pozemku
XXXX/X o výmeru 46 m2) je popri výmere pozemkov XXXX/X Y. XXXX/X vo vlastníctve žalobcov 1/,
3/ zanedbateľnou v tom zmysle, že popri užívaní pozemkov, ktorého výmera bola v prípade žalobkyne
1/ takmer dvadsaťnásobne väčšia ako výmera novovytvoreného pozemku a v prípade žalobcu 3/ bola
takmerpäťdesiatnásobneväčšiaakovýmeranovovytvorenéhopozemkuneboloobjektívnemožnézistiť,

že sporné (novovytvorené) pozemky nie sú súčasťou pozemkov parc. č. XXXX/X Y. F.. Č.. XXXX/X.
Uvedený záver súdu podporuje aj skutočnosť, že v spore nebolo preukázané, a z listov vlastníctva č.
XXXX, XXX, XXX vedené pre katastrálne územie Lysica ani nevyplynulo, že by v priebehu obdobia
od 50tych rokov 20teho storočia (odkedy strany spory, ako aj vypočúvaní svedkovia potvrdzujú, že
sporné novovytvorené pozemky boli v užívaní žalobcov 1/, 3/, resp. ich rodičov) až do roku 2014 bol

na predmetné územie vyhotovený geometrický plán, ktorý by následne mohol byť zdrojom informácie
pre žalobcov 1/, 3/, resp. ich právnych predchodcov o tom, že sporné novovytvorené pozemky nie sú
súčasťou parciel XXXX/X Y. XXXX/X. Súd eviduje, že geometrické plány boli vyhotovené v roku 2016
a 2018, pričom na liste vlastníctva č. XXXX je zapísaný geometrický plán, ktorý mal byť vyhotovený v
roku 2014.

K obrane žalovaných 1/, 2/, ktorí tvrdili, že žalobcovia 1/, 3/ nemohli byť dobromyseľní v užívaní sporných
novovytvorených pozemkov, nakoľko žalobca 3/ mal prekopať predmetné územie tak, že v dôsledku
toho malo dôjsť k zmene toku potoka tak, ako v súčasnosti tečie (teda že v dôsledku prekopania
bola časť koryta potoka posunutá ďalej od pozemkov vo vlastníctve žalobcov 1/, 3/) súd uvádza, že
táto skutočnosť bola zo strany žalovaného 1/ tvrdená, pričom na jej preukázanie nenavrhol žalovaný

1/ vykonať žiadne dokazovanie, ani ju žiadnymi dôkazmi v spore nepreukazoval, následne súd musí
konštatovať, že žalovaný 1/ v uvedenom smere neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a vo svetle
vykonaného dokazovania v tomto spore (výsluchy strán sporu, svedkov, obhliadka na mieste samom)
súd musí konštatovať, že sa jedná o nepreukázané tvrdenie žalovaného 1/.
V ďalšom súd taktiež nemohol v prospech žalovaných 1/, 2/ zohľadniť ich obranu spočívajúcu v

poukazovaní na skutočnosť, že žalobcovia nemohli byť dobromyseľní v užívaní sporných nehnuteľností,
nakoľko medzi stranami sporu prebiehali mimosúdne rokovania týkajúce sa prípadnej zámeny
pozemkov, resp. prípadného odkúpenia sporných pozemkov žalobcami od žalovaných. Súd konštatuje,
že predmetné rokovania prebiehali medzi stranami sporu v rokoch 2016 - 2017 (v zmysle písomnej
komunikácie na č. l. 144 - 147 spisu), a to z dôvodu, že žalobcovia 1/, 3/ boli zo strany žalovaných

1/, 2/ oboznámení so skutočnosťou, že sporné pozemky sú zapísané na liste vlastníctva v prospech
žalovaných 1/, 2/. Podľa názoru súdu bolo v predmetnom spore preukázané, že do tej doby (teda
do doby, odkedy sa žalobcovia 1/, 3/ dozvedeli od žalovaných 1/, 2/ o predmetnom zápise v katastri
nehnuteľností) užívali žalobcovia 1/, 3/ sporné pozemky bez toho, že by ich v tomto užívaní niektorušil. Z toho dôvodu je evidentné, že bola naplnená zákonom stanovená desať-ročná doba potrebná na
vydržanie sporných pozemkov, po ktorú mali žalobcovia 1/, 3/ novovytvorené sporné pozemky vo svojej
držbe. Súd v uvedenom uvádza, že do predmetnej doby sa započítava aj doba, po ktorú mali v držbe

pozemky aj právni predchodcovia žalobcov 1/, 3/ (pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že títo
mali sporné pozemky v držbe minimálne už od roku 1954), akcentujúc skutočnosť, že z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že vodný tok, ktorý tvorí prírodnú hranicu pozemkov v predmetnom území tečie
v súčasnosti cez sporné územie tak, ako tiekol už do roku 1954. Nemožno potom mimosúdne rokovania,
ktoré prebiehali medzi stranami sporu po roku 2014 považovať za okolnosť, ktorá by mala vplyv na

dobromyseľnosť držby žalobcov 1/, 3/. Navyše, skutočnosť, že strany sporu sa pred podaním žaloby na
súd pokúsia svoj spor riešiť mimosúdne nie je sama osobe dôkazom o tom, že nárok, ktorý následne v
dôsledku neuzatvorenia mimosúdnej dohody uplatnia na súde, nie je dôvodný.

28. Súd v ďalšom poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, ktorý rozhodol vo veľkom senáte
obchodnoprávnehokolégiadňa27.04.2021,sp.zn.1VObdo/2/2020,podľazáverovktorého:Dobráviera

nadobúdateľa,ženehnuteľnúvecnadobúdaodvlastníka,mávplyvnanadobudnutievlastníckehopráva,
len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom
na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata
nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje.
Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá
výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného
vlastníka v to, že je vlastník.
Z uvedeného pre predmetný spor vyplýva, že žalovaní 1/, 2/ v roku 2014, v ktorom na základe kúpnej
zmluvy nadobúdali od pôvodných vlastníkov tak, ako boli títo zapísaní v katastri nehnuteľností sporné

pozemky (teda na základe geometrického plánu vytvorené pozemky parc. č. XXXX/XX Y. F.. Č.. XXXX/X)
ako súčasť pozemkov parc. č. XXXX Y. XXXX/X, tieto v predmetnom čase nadobúdali od nevlastníkov,
a to z dôvodu, že v roku 2014 už sporné pozemky boli v dôsledku vydržania vo vlastníctve právnych
predchodcov žalobcov 1/, 3/ (vydržacia doba, ktorej uplynutie je potrebné na nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy vývoja Občianskeho zákonníka uvedenej v

bodoch 15. - 22. tohto odôvodnenia s dôrazom na zákonné ustanovenie v bode 19. tohto rozsudku) bola
naplnená už v roku 1984. Žalovaní 1/, 2/ teda v roku 2014 predmetné sporné časti pozemkov nadobúdali
od nevlastníkov. Podľa právnej zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má sám (nemo
plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemohli prevodcovia sporných častí pozemkov v
roku 2014 platne previesť vlastnícke právo na žalovaných 1/, 2/, a to z dôvodu, že v čase ich prevodu

už neboli vlastníkmi predmetných sporných nehnuteľností.
Sumarizujúc uvedené, že hoci žalovaní 1/, 2/ mohli nadobúdať pozemky zapísané na liste vlastníctva
č. 1693 vedenom pre katastrálne územie D. v roku 2014 v domnení, že nadobúdajú tieto pozemky
o výmere tak, ako je uvedená v katastri nehnuteľností (teda hodnoverne podľa údajov zapísaných v
evidencii katastra), k sporným (novovytvoreným) častiam týchto pozemkov nemohli platne nadobudnúť

vlastnícke právo, nakoľko v čase ich prevodu tieto sporné časti pozemkov už neboli vo vlastníctve
prevádzateľov pozemkov (predávajúcich), teda žalovaní 1/, 2/ nemohli nadobudnúť predmetné pozemky
od nevlastníkov.

29. Súdmalzlistínprodukovanýchnač.l.22a23spisupreukázané,žežalobkyňa1/ažalobca2/,akoaj

žalobca 3/ a žalobkyňa 4/ sú manželia. Súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 219/95
zo dňa 12. 06. 1996, podľa ktorého, ak sa stane oprávnený držiteľ vydržateľom veci, aj táto pripadne
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pokiaľ obaja navrhovatelia žijú v trvajúcom manželstve
za existujúceho bezpodielového spoluvlastníctva. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia 1/, 3/ sa v
dôsledku vydržania predmetných sporných nehnuteľností zo strany ich právnych predchodcov, pričom

v oprávnenej držbe žalobcovia 1/, 3/ následne pokračovali stali vydržiteľmi sporných nehnuteľností, súd
vo výroku I. určil, že parc. č. XXXX/XX je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne 1/ a jej manžela
žalobcu 2/, a vo výroku II. určil, že parc. č. XXXX/X je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu 3/ a
jej manželky žalobkyne 4/.
Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 79l ods. 2 katastrálneho zákona, k verejnej listine

alebo k inej listine o právach k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli reálnym rozdelením je potrebné pripojiť aj
geometrický plán, ak bol geometrický plán úradne overený do 30. septembra 2018, súd výrokom č. III.
vyslovil, že geometrický plán žurnalizovaný na č. l. 21 spisu je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.30. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
31. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
33. Žalobcovia 1/ - 4/ boli v predmetnom spore úspešní v plnom rozsahu, preto im súd voči žalovaným

1/ - 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).