Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 8Er/647/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210209354
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Salayová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2210209354.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpený: Advocate, s.r.o., advokátska kancelária so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: H. W., R.. XX.XX.XXXX, D. J. J., vedenej pred
súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08
Bratislava, pod spis. značkou EX 5145/10, o vymoženie povinnosti 2.099,11 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. pod spis. značkou EX 5145/10
vyhlasuje za neprípustnú.

Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. pod spis. značkou EX 5145/10
zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený spísal dňa 19.05.2010 pred súdnym exekútorom návrh na vykonanie exekúcie, ktorým
sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 11795/09,
zo dňa 07.04.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.04.2010 a vykonateľnosť dňa 29.04.2010.
Na základe návrhu oprávneného súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 23.06.2010 požiadal
tunajší súd o vydanie poverenia na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.

2. Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu vydal súd dňa
07.07.2010 poverenie č. 5201 051357 * na vykonanie exekúcie na vymoženie predmetnej pohľadávky
v prospech oprávneného.

3. Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať

exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

4. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy,
ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

5. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to

vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

6. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.

7. Podľa § 45 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení do 31.12.2014) (ďalej

len „ZoRK“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov nanávrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

8. Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 ZoRK (v znení do 31.12.2014) súd príslušný na výkon rozhodnutia

alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

9. V exekučnom konaní súd na základe citovaných ustanovení je povinný z úradnej povinnosti skúmať,
či exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia sú v súlade so zákonom.

10. S poukazom na skutočnosť, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok,
súd postupoval podľa ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 ZoRK (v znení do 31.12.2014), pričom skúmal
rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v predmetnej veci.

11. Rozhodujúcim v danom prípade bolo posúdenie, či povinný uzatvoril úverovú zmluvu ako podnikateľ

alebo v pozícii spotrebiteľa, pretože ochrana v právnom vzťahu sa povinnému môže priznať len v
prípade, ak sa predmet dvojstranného právneho vzťahu - zmluvy netýkal jeho podnikania. I tieto
skutočnosti je potrebné dôrazne aj u podnikateľa odlišovať, pretože aj jemu v istých právnych vzťahoch
môže patriť status spotrebiteľa.

12. Zo zmluvy o úvere pripojenej v spise bolo zistené, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 27.10.2008
Zmluvu o úvere č. 2430203 v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej
poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 995,82 EUR. Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku
oprávnenému spolu s poplatkom vo výške 1.951,80 EUR v 12 mesačných splátkach po 162,65 EUR
počnúc dňom 27.12.2008.

13. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač bola pripravená
oprávneným, ktorý následne dopisoval do uvedenej predtlače konkrétne údaje, týkajúce sa povinného,
pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť a ani neovplyvnil.
Ten istý formulár sa používa na uzatvorenie zmluvy s fyzickou osobou ako aj na uzatvorenie zmluvy

s fyzickou osobou podnikateľom, pričom v časti zmluvy, slúžiacej na identifikáciu dlžníka nebolo
jednoznačneazreteľneodlíšené,ktoréúdajemávyplňovaťdlžníkuzatvárajúcizmluvuakofyzickáosoba
a ktoré má vypĺňať dlžník uzatvárajúci zmluvu ako fyzická osoba podnikateľ, resp. že dlžník fyzická
osoba, nemá vypĺňať políčka zmluvy určené pre dlžníka podnikateľa a dlžník podnikateľ, nemá vypĺňať
políčka určené len pre fyzické osoby. Pokiaľ ide o identifikáciu dlžníka zo zmluvy o úvere (povinný), v

úverovej zmluve boli vyplnené tak údaje identifikujúce ho ako fyzickú osobu, teda jeho meno, priezvisko,
trvalé bydlisko a rodné číslo, ako aj údaje identifikujúce ho ako fyzickú osobu podnikateľa, teda jeho
obchodné meno, IČO, miesto podnikania a údaj o príslušnom živnostenskom registri. Predtlač formulára
vopred pripraveného oprávneným povinný žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť a ani neovplyvnil.

14. Pri preskúmaní predložených listín súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere č. 2430203 zo dňa
27.10.2008, má povahu spotrebiteľského úveru, na ktorú sa vzťahuje režim zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľskýchúverochasubsidiárneakospotrebiteľskúzmluvuajvšeobecnáúpravaspotrebiteľských
zmlúv uvedených v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Základnou črtou štandardných
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor

na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Zmluva uzatvorená medzi
oprávneným a povinným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli tiež Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet
spotrebiteľov.

15. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo Zmluvy o úvere uzavretej dňa 27.10.2008 medzi
oprávneným a povinným, pričom zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou
zmluvy, vyplýva, že sa na ňu vzťahuje Obchodný zákonník. Ustanovenie Všeobecných podmienok
o použití Obchodného zákonníka však nemá za následok skutočnosť, že sa na predmetný právnyvzťah nevzťahuje pôsobnosť príslušných vnútroštátnych a európskych noriem o ochrane spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. Vyššie uvedená zmluva je v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá ponúka
alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti - oprávneným) a spotrebiteľom
(t.j. fyzickou osobou, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na

výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v platnom znení
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. r/ a ods. 5 OZ v platnom znení spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné.

18. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1, ods. 2 OZ v platnom znení zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

19. V danom prípade zmluvné strany uzavreli dňa 27.10.2008 v rámci Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré

vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo
zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu
a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené pred a/ Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.
so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri

Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, b/ príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky, vrátane sporu o
jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním

žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu.20. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto
rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými

podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam
rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach a
právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.
Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného
práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva

nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky
nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší
rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v
predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, dáva síce
zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu alebo pred rozhodcom, avšak
samotný výber v konečnom dôsledku závisí od výberu toho účastníka, ktorý začne konanie skôr

a v praxi je reálny predpoklad, že na súd sa neobráti spotrebiteľ, ale dodávateľ, ktorému konanie
pred rozhodcovským súdom vyhovuje. V rámci modelu spotrebiteľského úveru je to zvyčajne veriteľ,
kto podá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal úver. Veriteľ môže na základe
takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil
a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ

ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom
súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte

pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do
zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti
o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na
záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na
vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len

indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou
zmluvného vzťahu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale
na začiatku zmluvného vzťahu.

21. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nerovnováhu v spotrebiteľskej zmluve v neprospech

spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ však zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v
právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, je v zmysle príslušných zákonných ustanovení
neprijateľnou. Podľa názoru súdu sa takáto zmluvná podmienka prieči dobrým mravom, je absolútne
neplatnou. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez

návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o
výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval
z neprijateľnej rozhodcovskej. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51,

judikoval, že čl. 6 smernice č. 93/13/EHS treba považovať za kogentné ustanovenie. Nekalá zmluvná
podmienka - rozhodcovská doložka a možnosti jej posúdenia v exekučnom konaní už boli predmetom
posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie, kde vo veci C-40/08 ASTURCOM súd vyslovil,
že smernica č. 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje
o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa,

musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez
návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim
alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť
také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o
neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa

vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky,
pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom vneprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je teda v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) neprijateľná,
pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne
sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a

výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom a ako taká je v zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

23. Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že boli splnené podmienky na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 Civilného sporového poriadku).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 Civilného sporového

poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363

Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 Civilného sporového poriadku).