Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, April 10, 2022

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 5T/43/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721010575
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2022:8721010575.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Mária Petrušková, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.
apríla 2022 v trestnej veci proti obžalovanému C. Q., W.. XX.XX.XXXX U. N. Y., M..Č.. U. Ú. E. Ú. T. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

C. Q. X. C. Y. E. W. - W.. XX.XX.XXXX U. N. Y.K., M. F. L.

XXX, I. Q., M..Č.. U. Ú. E. Ú. T.

s a u z n á v a z a v i n n é h o

- zprečinukrádežepodľa§212ods.1písm.d/Trestnéhozákonač.300/2005Z.z.účinnéhood1.8.2019,
-z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona,

p r e t o ž e

-dňa 06.12.2020 využil služby spoločnosti AF. M. T., L. L. T., G..R. O., kde na adrese G.. C. U. Y. T.
nastúpil v čase po 20:00 hod. do osobného motorového vozidla taxislužby A.. Š. C., F. S., X.. Č.. T.,
ktorého vodičom bol poškodený T. W., W.. XX.X.XXXX, M. F. G..XX. E. XXX/XX, XXX XX T., požiadal ho
o odvoz z Popradu do Važca a následne z Važca do Liptovského Mikuláša, kde už na týchto adresách

poškodený T. W., ako vodič taxislužby z jeho správania usúdil, že obž. C. Q. nebude mať na úhradu za
využitie služieb taxislužby, čo už počas spiatočnej cesty do mesta Poprad telefonicky oznámil svojmu
nadriadenému, ktorý mu odporučil kontaktovať políciu, po príchode do mesta Poprad na adresu ul. C.,
kde pôvodne obž. C. Q. do vozidla nastúpil, po odstavení osobného motorového vozidla v čase okolo
22:45 hod. obž. C. Q. z vozidla taxislužby vystúpil a poškodenému T. W. povedal, že ide k sestre pre
peniaze, načo poškodený T. W. ako vodič taxislužby reagoval tak, že obž. C. Q. povedal, že ide s ním
a z vozidla taxislužby vystúpil, pričom sa stretli za osobným motorovým vozidlom, kde v tom čase už

mal poškodený T. W. na svojom mobilnom telefóne zn. Y. I. Y., K.: XXXXXXXXXXXXXXX, ktorý držal v
ruke vytočenú linku polície č. 158 a chcel realizovať hovor a vtedy ho obž. C. Q. udrel do zadnej časti
hlavy, v dôsledku čoho poškodenému T. W. mobilný telefón z ruky vypadol a spadol na zem, kde ostal
pohodený vo vzdialenosti minimálne 1,5 metra a maximálne 5 metrov od poškodeného T. W. a obž. C.
Q. poškodeného T. W. vzápätí opäť udrel do tváre - do oblasti úst, v dôsledku čoho poškodený T. W.
spadol na zem - na ľavý bok, pričom počas pádu chytil obž. C. Q. za jeho bundu a pravou nohou ho

kopol do rozkroku alebo do stehna a následne, keď poškodený T. W. ležal na zemi, videl ako obž. C. Q.
odchádza smerom k jeho spadnutému mobilnému telefónu a preto sa snažil rýchlo zo zeme zdvihnúť
a ísť pre svoj mobilný telefón, na ktorom ešte svietil displej, ale obž. C. Q. k mobilnému telefónu
poškodeného T. W. dobehol skôr, mobilný telefón zodvihol zo zeme, vzal ho a ušiel s ním na presne
nezistené miesto, čím poškodenému T. W. spôsobil zranenia - pomliaždenie hlavy v čelovej, spánkovej
oblasti, na očnici, na dolnej pere a v ľavej sedacej oblasti, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie, s dobou
liečenia a obmedzením na obvyklom spôsobe života 2 dni a odcudzením mobilného telefónu zn. Y. I. Y.,

K.: XXXXXXXXXXXXXXX škodu vo výške 150,- eur,t e d a

-prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe,
-dopustil sa fyzicky, a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

Za to mu
u k l a d á

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4
Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
20 /dvadsať/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu ukladá povinnosť zaplatiť poškodenému T. W., W..
XX.X.XXXX, M. F. G.. XX.E. XXX/XX, T. škodu vo výške 98,70 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného T. W., W.. XX.X.XXXX, M. F. G.. XX.E. XXX/XX,
T. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného C. Q. bola podaná obžaloba pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona,
s použitím § 47 ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 06.12.2020 využil služby

spoločnosti E. M. T., L. L. R. O., XXX XX T., kde na adrese ul. C. U. Y. T. nastúpil v čase po 20:00
hod. do osobného motorového vozidla tejto taxislužby zn. Š. C., F. S., X.. Č.. T., ktorej vodič bol v tom
čase T. W., M. F. XX. E. XXX/XX, XXX XX T., a požiadal o odvoz z Popradu do Važca a následne z
Važca do Liptovského Mikuláša, kde už na týchto adresách vodič taxislužby zo správania obv. C. Q.
usúdil, že nebude mať na úhradu za využitie služieb taxislužby, pričom počas spiatočnej cesty do mesta

Poprad uvedené telefonicky oznámil svojmu nadriadenému, ktorý mu odporučil kontaktovať políciu, kde
po príchode do mesta Poprad na adresu, kde obv. C. Q. do vozidla nastúpil, teda na ul. C., po odstavení
vozidla v čase okolo 22:45 hod. obv. C. Q. z vozidla taxislužby vystúpil a T. W. povedal, že ide k sestre
po peniaze, na čo vodič taxislužby reagoval tak, že klientovi povedal, že ide s ním a tiež vystúpil z
vozidla taxislužby, pričom obaja sa stretli za motorovým vozidlom, kde v tom čase už mal T. W. na svojom

mobilnom telefóne zn. Y. I. Y., K.: XXXXXXXXXXXXXXX, ktorý držal v ruke vytočenú linku polície a chcel
realizovať hovor, pričom v tej chvíli dostal od obv. C. Q. úder do zadnej časti hlavy, v dôsledku čoho T.
W. telefón z ruky vypadol a spadol na zem, kde ostal pohodený vo vzdialenosti maximálne päť metrov
od T. W., kde hneď na to obv. C. Q. opäť udrel T. W., tentokrát do tváre, do oblasti úst, v dôsledku čoho
tento spadol na zem, na ľavý bok, pričom ale ešte počas pádu chytil obv. C. Q. za jeho bundu a snažil

sa ho kopnúť do rozkroku, pričom tohto trafil pravdepodobne do stehna, kde následne, keď ležal T. W.
na zemi videl, ako obv. C. Q. ide od neho preč smerom k pohodenému mobilnému telefónu, na čo sa T.
W. rýchlo zo zeme zodvihol a šiel rýchlo po svoj mobilný telefón, na ktorom svietil displej, snažil sa obv.
C. Q. zastaviť, ktorý sa už naťahoval svojou rukou po mobilnom telefóne a mal ho už na dosah svojej
ruky, čo sa T. W. už ale nepodarilo, kde obv. C. Q. po tom, ako zodvihol zo zeme mobilný telefón, tento si

zobral a s týmto ušiel na presne nezistené miesto, kde týmto konaním spôsobil obv. C. Q. poškodenému
T. W. zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie a to pomliaždenie hlavy v čelovej, spánkovej oblasti,
na očnici, dolnej pere a v ľavej sedacej oblasti s dobou liečenia a obmedzením na obvyklom spôsobe
života 2 dni a odcudzením telefónu škodu vo výške 150,- Eur,
pričom takéhoto konania sa dopustil napriek tomu, že bol potrestaný nepodmienečným trestom odňatia

slobody, a to:
-rozsudkom Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 2T/25/2007 zo dňa 17.04.2007, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 09.08.2007, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 5To/90/2007
zo dňa 09.08.2007, a ktorým bol uznaný vinným v bode 1/ zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2
písm. c/, písm. d/ Trestného zákona a zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods.

2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, v bode 2/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/Trestného zákona, zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona a zo zločinu
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona, v bode 3 zo zločinu lúpeže
podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, v bode 4/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného

zákona a v bode 5/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, písm. b/ Trestného zákona, za čo mu
súd uložil podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 2, § 117 ods. 1 Trestného zákona,
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní štyri roky so zaradením do ústavu na výkon trestu pre mladistvých,
-rozsudkom Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 7T/8/2015 zo dňa 21.02.2017, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 21.02.2017 a ktorým bol uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1

Trestného zákona, za čo mu súd uložil podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 5, § 39
ods.2písm.d/,ods.4Trestnéhozákona,§41ods.2,§42ods.1Trestnéhozákona,súhrnnýtrestodňatia
slobody v trvaní štyri roky a šesť mesiacov, so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o treste uloženého mu
skorším rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 5T/55/2015 zo dňa 06.12.2016, právoplatného dňa
25.01.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na

zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovaný C. Q. na hlavnom pojednávaní k podstatným okolnostiam skutku uvádzal, že k fyzickému
napadnutiu poškodeného T. W. dňa 6.12.2020 v čase okolo 22:00 hod. až 23:00 hod. došlo v T. W. G..
C. a po tom, čo ho poškodený napadol ako prvý tak, že, keď vystúpil z taxíka, poškodený ho chytil

za bundu a kopol do rozkroku, keďže sa podľa neho domnieval, že mu nezaplatí za taxík, hoci on pre
peniaze chcel ísť k svojej sestre N. Q., ktorá na predmetnej ulici býva, načo obaja padli na zem a že
keď po tom vstával zo zeme, chytil poškodeného za sveter a udrel ho do ľavej strany tváre, buď do úst
alebopieražekžiadnemuďalšiemu vzájomnémufyzickémunapadnutiupotomužnedošlo.Obžalovaný
ďalej tvrdil, že počas tohto incidentu s poškodeným mu na zem z rúk vypadli jeho 2 mobilné telefóny

zn. L. E. Y. a peňaženka a poškodenému z ruky jeho mobilný telefón s tým, že všetky veci spadli od
nich na vzdialenosť asi 5 až 15 metrov. Podľa tvrdenia obžalovaného mobilný telefón vzal poškodenému
omylom, keď si zberal zo zeme svoje veci, načo z miesta činu odišiel za svojou sestrou N. Q., čo zistil
až u nej. Obžalovaný potvrdil, že predmetný mobilný telefón predal asi za 3 dni ďalšej osobe i to, že
poškodený buď cestou späť do Popradu, alebo počas ich vzájomného fyzického konfliktu telefonoval na

políciu. Z výpovede obžalovaného zároveň vyplývalo, že poškodený mu žiadnym spôsobom nebránil v
tom, aby mu vzal jeho mobilný telefón, ktorý v tom čase ležal na zemi spolu s jeho mobilnými telefónmi.

Na návrh prokurátora konajúci sudca za podmienok uvedených v § 258 ods. 4 Trestného poriadku,
z dôvodov odstránenia rozporov týkajúcich sa veci, ktoré mal mať obžalovaný v čase skutku pri

sebe a času zistenia prisvojenia si mobilného telefónu poškodeného prečítal pôvodnú časť výpovede
obžalovaného z prípravného konania zo dňa 26.5.2021 a zistil, že obžalovaný v pôvodnej výpovedi
pôvodne uvádzal, že na privolanie taxíka použil svoj mobilný telefón s číslom XXXX XXX XXX, ktorým
šiel z ul. C. U. T. najprv do obce Važec, kde bývala jeho bývalá družka K. T.. Obžalovaný tvrdil, že z
obce Važec chcel ísť aj do Liptovského Mikuláša, s čím však taxikár už nesúhlasil a začal sa správať

arogantne, pretože mu povedal , že idú späť do Popradu na ul. C.. Obžalovaný ďalej tvrdil, že cestou do
Popradu volal svojej sestre N. Q., že bude potrebovať požičať peniaze na zaplatenie taxíka, s čím ona
súhlasila a on potom taxikára uistil, že mu za jazdu zaplatí. Podľa ďalších tvrdení obžalovaného, keď
sa otáčal od auta po vybratí svojich vecí, vtedy ho mal poškodený bez výstrahy kopnúť do rozkroku, na
čo padol na kolená, ale snažil sa postaviť. Obžalovaný nevedel uviesť prečo sa vlastne s poškodeným

pobili tvrdiac, len to, že sa vzájomne pritom držali za ošatenie a že sa vzájomne udierali do hlavy, pričom
im obom na zem spadli mobilné telefóny a iné jeho veci a že keď poškodený padol na zem on to využil
a pobral svoje veci, vrátane mobilného telefónu poškodeného, ktorý mu však vzal len omylom, čo však
zistil až na druhý deň a to, že predmetný mobilný telefón neskôr predal inej osobe z Važca. Obžalovaný
v tejto výpovedi uvádzal aj to, že za taxík chcel zaplatiť a že za použité taxislužby nezaplatil len preto,

že bol taxikárom napadnutý.

Predmetné rozpory vo vzťahu k týmto skutočnostiam obžalovaný odôvodnil len tým, že v prípravnom
konaní pred vyšetrovateľom vypovedal v strese a opätovne potvrdil, že v čase skutku mal pri sebe iba 2
mobilné telefóny, nie 3 mobilné telefóny a že až po príchode do bytu svojej sestry N. Q. zistil, že má aj

mobilný telefón poškodeného, pričom podľa neho na mieste činu ostal jeden z jeho mobilných telefónov.
Svedok T. W. v konaní pred súdom k podstatným okolnostiam žalovaného skutku uvádzal, že
obžalovaný ho dňa 6.12.2020 telefonicky požiadal o odvoz taxíkom z ul. C. v Poprade do obce Važec,
kde sa zdržali asi 20 až 30 minút, na čo ho obžalovaný požiadal, aby pokračovali do LiptovskéhoMikuláša na ul. C., kde mala bývať sestra obžalovaného, ktorá mu mala za jazdu taxíkom zaplatiť a
ktorú cestou telefonicky aj žiadal o požičanie 100,- eur. Svedok tvrdil, že obžalovaný ho za jeho sestrou
dokonca pre peniaze aj posielal, ale to odmietol a z taxíka nevystúpil, načo mu obžalovaný povedal, že

idú späť do Važca k rodinnému domu, kde boli predtým. Z jeho výpovede vyplynulo aj to, že obžalovaný
ho vo Važci znova požiadal, aby šli späť do Liptovského Mikuláša na ul. C., čo tiež svedok odmietol,
pretože už začal tušiť, že bude problém s platením za jazdu a obžalovanému povedal, že idú späť do
Popradu, s čím obžalovaný súhlasil a povedal, že idú na ul. C. V. F. A.. F.. Svedok ďalej uvádzal, že
cestou späť do Popradu obžalovaný začal byť podľa neho podráždenejším a agresívnejším, a svedka sa

pýtal , či si myslí, že mu za jazdu nechce zaplatiť, čo však svedok už oznámil spolumajiteľovi taxislužby
R. R. s tým, že má „problémy so zákazníkom“ a že ide na ul. C., kde býva aj R. R., keďže sa mu
obžalovaný vyhrážal aj tým, že príde o prácu taxikára. Svedok v konaní pred súdom uviedol, že pred
príchodom na ul. C. na tzv. retardéry s taxíkom spomalil, na čo obžalovaný začal otvárať dvere taxíka, z
čoho svedok nadobudol dojem, že obžalovaný chce ujsť a preto s vozidlom zastavil. Obžalovaný vtedy
z taxíka vystúpil spolu so svedkom, ktorý pritom už volal na policajnú linku č. 158 a stretli sa za

zadnou časťou vozidla, kde ho obžalovaný prvýkrát rukou udrel do ľavej spánkovej oblasti tváre, načo
mu mobilný telefón vypadol z ruky a druhýkrát opäť rukou udrel do oblasti ľavej časti pery, na čo začal
padať dozadu a svojou pravou rukou chytil obžalovaného za bundu, aby sa udržal na nohách , čo
sa mu ale nepodarilo a spadol na chrbát - na ľavú časť tela, stihol však obžalovaného pravou nohou
kopnúť do slabín alebo stehna. Zo svedeckej výpovede T. W. ďalej vyplynulo, že pri páde na zem mu

spadli okuliare a mobilný telefón na vzdialenosť 1,5 až 5 metrov a že vtedy obžalovaný dobehol k
jeho mobilnému telefónu, dvihol ho zo zeme a ušiel. Svedok si už nepamätal, či v čase predmetného
incidentu mal obžalovaný niečo v rukách, alebo, či mu pri incidente spadlo niečo na zem a nevidel,
aby obžalovaný dvihol zo zeme aj iné veci než jeho mobilný telefón. Podľa svedka predmetný incident
s obžalovaným trval veľmi krátko, asi do jednej minúty. Svedok ďalej uvádzal, že počas incidentu sa

mu obžalovaný nijakým spôsobom nevyhrážal a ani mu nič pri tom nehovoril. Obžalovaný mu podľa
neho mobilný telefón nevzal omylom, pretože musel vidieť v tom čase ešte prebiehajúci hovor na linku
č. 158, ale ani mu ho nevzal násilím, pretože mobilný telefón mu z ruky vypadol hneď po tom, čo ho
obžalovaný udrel druhýkrát. Svedok zároveň tvrdil, že obžalovaný mu žiadnym spôsobom ani nebránil
v tom, aby si mobilný telefón zdvihol zo zeme, ale zároveň poukázal na to, že kým on vstal, obžalovaný

mu ho vzal a ušiel.

Na návrh obhajcu obžalovaného za podmienok uvedených v § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku
konajúci súd prečítal časť pôvodnej výpovede svedka z prípravného konania zo dňa 2.6.2021, ktorá sa
týkala svedkovho pôvodného popisu predmetného skutku a jeho fyzického napadnutia obžalovaným,

z ktorej vyplynulo, že na základe vyrozumenia dispečerky šiel na ul. C. U. T. V. F. A.. F., kde ho čakal
obžalovaný,ktorýhopožiadal,abyhozaviezoldoobceVažec,kdeprijednomzrodinnýchdomovvystúpil
a rozprával sa s nejakou ženou počas 20 až 30 minút. Po nastúpení do taxíka ho obžalovaný požiadal,
aby ho zaviezol na ul. C. v Liptovskom Mikuláši a že počas cesty telefonoval s ďalšou ženou, ktorú žiadal
o peniaze. V Liptovskom Mikuláši sa zdržali asi 20 minút, počas ktorých mu obžalovaný dával rôzne

návrhy i to, aby si šiel svedok sám pre peniaze, čo však odmietol a z taxíka nevystúpil. Svedok ďalej
tvrdil, že z Liptovského Mikuláša šli opäť do Važca a potom do Popradu a že cestou späť bol obžalovaný
podráždený, vulgárny, nahnevaný a verbálne útočný, čo svedok vyhodnotil ako nebezpečnú situáciu
a zavolal majiteľovi taxislužby, že má problém so zákazníkom a že ide do Popradu na ul. C.. Svedok
si všimol, že poškodený má pri sebe mobilný telefón, pravdepodobne zn. Y. a že počas telefonovania

používa slúchadlá, ktoré boli na mobilný telefón napojené. Svedok v tejto výpovedi ďalej uvádzal, že
keď vozidlom na retardéry spomaľoval, obžalovaný sa pokúšal otvoriť dvere na aute a preto s vozidlom
zastavil, na čo obžalovaný z vozidla vybehol a súčasne za ním aj svedok, ktorý medzi tým vytočil číslo
158. S obžalovaným sa na to stretli za vozidlom, kde svedok dostal od obžalovaného nečakane ranu
do oblasti pery, ktorú sa mu snažil vrátiť úderom ruky pravdepodobne do hlavy. Svedok tvrdil, že

po prvom údere od obžalovaného mu spadli okuliare a po druhej rane do oblasti pravého spánku už
spadol na chrbát a že vtedy mu spadol mobilný telefón z ľavej ruky. Keď svedok ležal na zemi, kopol
obžalovaného pravou nohou do oblasti rozkroku, tento mu však fyzický útok už neopätoval, na čo začal
vstávať zo zeme a vtedy si všimol, že telefón leží od neho vo vzdialenosti asi 1,5 metra, ale v tom ho
obžalovaný vzal a odišiel.

Rozpory v predmetných výpovediach svedok už pre odstup času nevedel vysvetliť, ale opätovne
potvrdil, že obžalovaný ho udrel do spánkovej časti tváre alebo do pery, že ho udrel dvakrát i to, žepo páde na zem, keď sa snažil postaviť na nohy, v podvedomí sa vystretou ľavou rukou snažil získať
späť svoj mobilný telefón.

Zo svedeckej výpovede C. I. vyplynulo, že svedok niekedy v marci roku 2021 odkúpil od L. A. za sumu
50,- eur mobilný telefón zn. Y., Č.K. S., nevediac, že mobilný telefón je kradnutý, pričom tvrdeniam
svedka korešpondoval aj listinný dôkaz v podobe fotodokumentácie vydanej veci - mobilného telefónu
dňa 20.5.2021.

Zo svedeckej výpovede L. A. vyplynulo, že niekedy v decembri 2020 mu neznámy muž v obci Važec
ponúkol na predaj za sumu 60,- eur mobilný telefón zn. Y. I. Y. s tým, že tento neznámy muž mu povedal,
že mobilný telefón predáva preto, že potrebuje peniaze na cestu a že ho kúpil na splátky, dokonca mu
prisľúbil dodatočne doniesť aj nabíjačku a krabicu od telefónu, k čomu však nedošlo. Svedok neskôr
niekedy v mesiaci apríl 2021 predmetný mobilný telefón za 50,- eur odpredal C. I., pričom jeho tvrdeniam
korešpondoval aj listinný dôkaz v podobe zápisnice o rekognícii osôb podľa fotografií zo dňa 27.5.2021

pri ktorej svedok opoznal osobu obžalovaného, ktorá mu v mesiaci december roku 2020 v obci Važec
odpredala mobilný telefón zn. Y. I. Y. a príslušná fotodokumentácia.

Znalkyňa PhDr. Katarína Petrová v konaní pred súdom potvrdila závery znaleckého posudku z odboru
psychológia , odvetvie klinická psychológia detí a dospelých podľa ktorých obžalovaný je ľahko duševne

zaostalou osobnosťou, s defektnými pamäťovými schopnosťami , až s podozrením na ľahké poruchy
centrálneho nervového systému. Podľa znalkyne sa obžalovaný osobnostne vyvíjal pravdepodobne
už od detstva menej priaznivo , čo bolo ovplyvnené jednak disharmonickým stresujúcim domácim
prostredím a jednak slabším mentálnym vybavením obžalovaného, ako aj celkovou jednoduchosťou
prostredia, z ktorého obžalovaný pochádzal. Znalkyňa osobnosť obžalovaného charakterizovala ako

emočneplochúaveľmijednoduchú,hocinavonok sveľmištandardnýmipredstavamiatúžbamiohľadne
tvorby jeho života, ale bez reálnych kapacít ich naplnenia, čo je podľa znalkyne typické pre ľudí s
nižšou úrovňou a s nižšou kvalitou percepčno- kognitívnych schopností. Znalkyňa potvrdila opakované
tendencie obžalovaného k priamočiaremu, impulzívnemu uspokojovaniu jeho momentálnych potrieb
alebo situačne vzniknutých nápadov, s prejavmi jeho asociality. Zo záverov znaleckého posudku i z

výpovedíznalkynevyplynulo,ževierohodnosťtvrdeníobžalovanéhosajavíbyťnízka,spoukazomnato,
že obžalovaný má tendenciu zo všetkých jeho životných neúspechov viniť vonkajší svet, iné okolnosti
alebo nepriazeň osudu a na to, že takto štruktúrovaná osobnosť sa pod vplyvom požitia akýchkoľvek
návykových látok s vysokou pravdepodobnosťou veľmi rýchlo stáva afektívne disregulovanou a
ešte viac impulzívnou, ako za bežných okolností. Znalecký posudok a výpoveď znalkyne PhDr.

Kataríny Petrovej nepreukázali , aby agresivita bola jadrovou a dominantnou črtou obžalovaného
s tým, že jeho správanie je determinované skôr afektívnou disreguláciou, ako agresivitou, ktorá
znamená , že správanie je premyslené, s jasným začiatkom a s jasným cieľom, zatiaľ čo afektívno-
impulzívne správanie je charakterizované prevažne situačné, impulzívne a nevyspytateľné. K prognóze
resocializácie obžalovaného znalkyňa uviedla, že za predpokladu, že sa žalovaný skutok stal, tak je

prognóza u obžalovaného menej priaznivá, vzhľadom na súhrn prítomných bodov viac ako 30 % podľa
odbornej literatúry.

Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Kornélie Fabišíkovej vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania
skutku netrpel žiadnou duševnou chorobou alebo poruchou v zmysle psychózy a že u menovaného

bol zistený len pokles rozumových schopností do pásma mentálnej subnormy a dissociálna porucha
osobnosti, ktorá je charakterizovaná nedodržiavaním sociálnych záväzkov ,nedostatkom citov k iným,
činmi útočného násilia alebo bezcitným nezáujmom. Znalkyňa u obžalovaného súčasne konštatovala
nízku toleranciu na frustráciu, nízky prah pre výbuchy agresie, vrátane násilia, s tendenciou ovplyvňovať
iných alebo ponúkať plauzibilnú racionalizáciu jeho správania. Porucha osobnosti obžalovaného sa

podľa znalkyne prejavuje vo vzťahu k sebe i okoliu, v rôznych oblastiach života a spoločenského
uplatnenia, čo vo všeobecnosti zapríčiňuje značný dyskomfort takejto osobnosti s tým, že porucha je
trvalá a stála vo svojich prejavoch. Úroveň rozumových a a intelektuálnych vlastností obžalovaného
znalkyňa vyhodnotila ako simplexnú osobnosť so subnormnými rozumovými schopnosťami, ktorá chápe
zmysel trestného konania a u ktorej bola ovládacia a rozpoznávacia schopnosť len nepodstatne

zmenšená pod vplyvom obžalovaným udávaného požitia alkoholických nápojov a možného užitia lieku
Tisercin.Zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ Košice, ktorý skúmal biologickú stopu na zaistených
slúchadlách s visačkou Kik s porovnávacím materiálom - C. Q., C.. Q., W.. XX.XX.XXXX vyplýva,
že DNA profil zistený z biologického materiálu - slúchadlá s visačkou Kik je zhodný s DNA profilom

porovnávacej vzorky - C. Q., C.. Q., W.. XX.XX.XXXX.
Zlistinnéhodôkazuvpodobezápisniceotrestnomoznámenívyplýva,žepoškodenýT.W.dňa7.12.2020
urobil vo veci trestné oznámenie v podstate na rovnakom skutkovom základe, ktorý uvádzal vo svojich
výpovediach, či už v prípravnom konaní alebo konaní pred súdom.

Z listinného dôkazu v podobe zápisnice o rekognícii osoby podľa fotografie zo dňa 8.12.2020 vyplýva,
že poškodený T. W. opoznal osobu obžalovaného C. Q., ktorá ho dňa 6.12.2020 v čase okolo
22:45 hod. fyzicky napadla na ul. C. U. T. a ktorá mu následne ukradla mobilný telefón zn. Y. I.
Y., K. X: XXXXXXXXXXXXXXX E. K. X: XXXXXXXXXXXXXXX čo korešpondovalo s vyhotovenou
fotodokumentáciou ,vrátane fotodokumentácie obalu k mobilnému telefónu zn. Y. I. Y., fotokópiou
dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb a k zmluve o predaji zariadenia poškodenému

T. W., so zápisnicou o vydaní veci zo dňa 20.5.2021 - mobilného telefónu zn. Y. I. Y. osobou C. I.,
s uznesením vyšetrovateľa ČVS: ORP-828/1-VYS-PP-2020 zo dňa 14.7.2021, ktorým sa predmetný
mobilný telefón vrátil poškodenému T. W. a so záznamom z vykonanej analýzy údajov o uskutočnenej
telekomunikačnej prevádzke, podľa ktorej predmetným mobilným telefónom K. : XXXXXXXXXXXXXXX
E. K.: XXXXXXXXXXXXXXX disponovali osoby L. A. E. C. I..

Z listinného dôkazu v podobe zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa 7.12.2020 vyplýva, že ohliadka
bola vykonaná v čase od 03:25 hod. do 04:00 hod., pričom miestom ohliadky bola ul. C., Poprad a
motorové vozidlo zn. Š. C., X.. Č.. T. XXX H., F. S. označené ako taxi, v ktorom bola nájdená a zaistená
vecná stopa- slúchadlá s visačkou Kik, čo korešpondovalo s vyhotovenou fotodokumentáciou.

Z listinného dôkazu v podobe odborného vyjadrenia zo dňa 8.12.2020 vyplýva, že v čase skutku mal
mobilný telefón zn. Y. I. Y. hodnotu 150,- eur.

Z ďalšieho listinného dôkazu v podobe lekárskeho potvrdenia zo dňa 7.12.2020 vyplýva, že poškodený

T. W. bol v daný deň o 00:19 hod. ošetrený v W. T., a. s. s tým, že k jeho zraneniu došlo 6.12.2020 okolo
22:30 hod. na ul. C. U. T. napadnutím klienta, s diagnózou - pomliaždenie hlavy v čelovej a spánkovej
oblasti, na očnici, dolnej pere a v ľavej sedacej oblasti, čo bolo kvalifikované ako ľahké zranenie, s dobou
liečenia dva dni.

Z vecného dôkazu v podobe CD nosiča, spolu s jeho prepisom vyplýva, že na linku tiesňového volania
č. 158 (KR PZ Prešov) bol dňa 6.12.2020 o 22:42:47 hod. vykonaný hovor z telefónneho čísla: XXXX
XXX XXX v dĺžke 17 sekúnd.

Po takto vykonanom dokazovaní bol konajúci súd toho názoru, že skutkový stav vo veci bol zistený

spoľahlivo a tak, že o ňom dôvodné pochybnosti nie sú, že jeho rozsah mu postačuje na rozhodnutie v
danej veci a že predmetné dôkazné prostriedky boli zabezpečené, vykonané a následne aj vyhodnotené
zákonným spôsobom v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 11 a ods. 12 Trestného poriadku a
súčasne i toho názoru, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný C. Q., na tom skutkovom
základe, že dňa 06.12.2020 využil služby spoločnosti E. M. T., L. L. T., G..R. O., V. W. E. G.. C. v meste

Poprad nastúpil v čase po 20:00 hod. do osobného motorového vozidla taxislužby zn. Š.V. C., F. S.,
X.. Č.. T., ktorého vodičom bol poškodený T. W., W.. XX.X.XXXX, M. F. G..XX. E. XXX/XX, XXX XX T.,
požiadal ho o odvoz z Popradu do Važca a následne z Važca do Liptovského Mikuláša, kde už na týchto
adresách poškodený T. W., ako vodič taxislužby z jeho správania usúdil, že obž. C. Q. nebude mať na
úhradu za využitie služieb taxislužby, čo už počas spiatočnej cesty do mesta Poprad telefonicky oznámil

svojmu nadriadenému, ktorý mu odporučil kontaktovať políciu, po príchode do mesta Poprad na adresu
ul. C., kde pôvodne obž. C. Q. do vozidla nastúpil, po odstavení osobného motorového vozidla v čase
okolo 22:45 hod. obž. C. Q. z vozidla taxislužby vystúpil a poškodenému T. W. povedal, že ide k sestre
pre peniaze, načo poškodený T. W. ako vodič taxislužby reagoval tak, že obž. C. Q. povedal, že ide s
ním a z vozidla taxislužby vystúpil, pričom sa stretli za osobným motorovým vozidlom, kde v tom čase

už mal poškodený T. W. na svojom mobilnom telefóne zn. Y. I. Y., K.: XXXXXXXXXXXXXXX, ktorý držal
v ruke vytočenú linku polície č. 158 a chcel realizovať hovor a vtedy ho obž. C. Q. udrel do zadnej časti
hlavy, v dôsledku čoho poškodenému T. W. mobilný telefón z ruky vypadol a spadol na zem, kde ostal
pohodený vo vzdialenosti minimálne 1,5 metra a maximálne 5 metrov od poškodeného T. W. a obž. C.Q. poškodeného T. W. vzápätí opäť udrel do tváre - do oblasti úst, v dôsledku čoho poškodený T. W.
spadol na zem - na ľavý bok, pričom počas pádu chytil obž. C. Q. za jeho bundu a pravou nohou ho
kopol do rozkroku alebo do stehna a následne, keď poškodený T. W. ležal na zemi, videl ako obž. C. Q.

odchádza smerom k jeho spadnutému mobilnému telefónu a preto sa snažil rýchlo zo zeme zdvihnúť
a ísť pre svoj mobilný telefón, na ktorom ešte svietil displej, ale obž. C. Q. k mobilnému telefónu
poškodeného T. W. dobehol skôr, mobilný telefón zodvihol zo zeme, vzal ho a ušiel s ním na presne
nezistené miesto, čím poškodenému T. W. spôsobil zranenia - pomliaždenie hlavy v čelovej, spánkovej
oblasti, na očnici, na dolnej pere a v ľavej sedacej oblasti, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie, s dobou

liečenia a obmedzením na obvyklom spôsobe života 2 dni a odcudzením mobilného telefónu zn. Y. I. Y.,
K.: XXXXXXXXXXXXXXX škodu vo výške 150,- eur.

Pri ustálení predmetného skutkového stavu konajúci súd vychádzal predovšetkým z dôkazov v podobe
výpovedí obžalovaného C. Q., z výpovedí poškodeného T. W., z výpovedí svedkov L. A. E. C. I., ako
aj z vyššie uvedených listinných dôkazov a záverov znaleckých posudkov MUDr. Fabíšikovej, PhDr.

Petrovej a KEÚ PZ Košice , na obsah ktorých bolo poukázané v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia,
pretože podľa jeho názoru predmetné dôkazy vzájomne korešpondovali a súčasne na seba nadväzovali
do takej miery, že ich logičnosti a objektivite žiadne relevantné skutočnosti neboli.

Takto ustálený skutkový stav podľa názoru konajúceho súdu nezodpovedal právnej kvalifikácii skutku

ako zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona (za použitia § 47 ods. 2 Trestného zákona),
uvedenej v obžalobnom návrhu prokurátora, vzhľadom na nasledovné skutočnosti.

Obžalovaný tvrdil, že poškodený ho bezdôvodne napadol ako prvý a že potom došlo k ich vzájomnému
fyzickému napadnutiu, pretože sa poškodený podľa neho domnieval, že mu nezaplatí za jazdu taxíkom,

hoci on poškodenému chcel zaplatiť peniazmi, ktorému mala po predchádzajúcej telefonickej dohode
požičať jeho sestra N. Q., ktorá býva na ul. C. U. T., F. F., kde s taxíkom poškodeného aj prišli.
Obžalovaný zároveň tvrdil, že poškodenému vzal mobilný telefón omylom, keď si po ich vzájomnom
fyzickom incidente zberal zo zeme svoje veci a svoje mobilné telefóny a ktoré im pri incidente spadli na
vzdialenosť 5 až 15 metrov.

Obžalovaný popieral, aby sa mobilného telefónu poškodeného zmocnil za použitia hrozby
bezprostredného násilia alebo aby proti poškodenému použil násilie s úmyslom zmocniť sa jeho
mobilného telefónu.
Poškodený na druhej strane tvrdil, že ako prvý ho nečakane napadol obžalovaný a potom, čo sa podľa
jeho domnienky pokúsil ujsť bez zaplatenia za použité taxi služby.

Poškodený T. W. zároveň tvrdil, že mobilný telefón mu vypadol z ruky na vzdialenosť asi 1,5 až 5 metrov
vtedy, keď ho obžalovaný udrel druhýkrát a že po incidente ho obžalovaný zdvihol zo zeme a ušiel s ním.
Poškodený ani v jednej svojej výpovedi neuvádzal, aby sa mu obžalovaný pri predmetnom fyzickom
incidente nejakým spôsobom slovne alebo konkludentne vyhrážal použitím násilia alebo aby voči nemu
použil násilie, v úmysle zmocniť sa jeho vecí - mobilného telefónu a tvrdil, že k fyzickému incidentu došlo

podľa neho preto, že obžalovaný sa pokúsil ujsť bez zaplatenia za použitie taxíka, čo už cestou späť
do Popradu oznámil spolumajiteľovi taxislužby R. R. a čo sa pokúsil oznámiť polícii prostredníctvom
linky tiesňového volania č. 158.
Poškodený, ale v podstate aj obžalovaný zhodne tvrdili, že poškodený sa iba domnieval, že obžalovaný
mu nechcel zaplatiť za taxislužbu, s týmto motívom sa stotožnil aj konajúci súd, vzhľadom na samotné

okolnosti skutku, osobu obžalovaného, na jeho doterajší spôsob života a predchádzajúce právoplatné
odsúdenia a postihnutia za obdobné alebo totožné protiprávne a iné protispoločenské konania, čo by
však potom znamenalo, že žalovaný skutok je potrebné právne kvalifikovať ako prečin podvodu podľa
§ 221 Trestného zákona, keďže obžalovaný sa na škodu cudzieho majetku obohatil tým, že uviedol
poškodeného do omylu tvrdením, že mu za poskytnuté taxislužby zaplatí, ak by neabsentoval jeden

zo základných znakov tohto trestného činu - súčasné spôsobenie malej škody v zmysle § 125 ods. 1
Trestného zákona, t. j. škody prevyšujúcej sumu 266,- eur (nezaplatenie za taxislužby poškodenému
predstavovali len hodnotu 98,70 eur), alebo ako žalovaný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného
zákona, ak by konajúci súd obžalovanému spoľahlivo a dostatočne preukázal súčasné spojenie tohto
motívu a pohnútky s násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia obžalovaného voči poškodenému

pre nezaplatenie taxislužby, k čomu však nedošlo, keďže samotný poškodený opakovane uvádzal, že
sa iba domnieval, že obžalovaný chce po vystúpení z taxíka ujsť, aby nezaplatil a obžalovaný túto
skutočnosť popieral, tvrdiac, že poškodenému chcel peniaze zaplatiť, k čomu už nedošlo pre ich konflikt.Konajúci súd považoval za nelogické, že by sa poškodený nezmienil o akejkoľvek hrozbe
bezprostredného násilia, alebo o použití násilia zo strany obžalovaného v úmysle zmocniť sa jeho vecí
( mobilného telefónu alebo nezaplatenie ceny taxislužby), pretože ak by obžalovaný takúto hrozbu alebo

násilieprizmocnenísajeho vecískutočneajpoužil,poškodenýbytouviedol,čiužvzápisniciotrestnom
oznámení, alebo v jeho neskorších výpovediach v prípravnom konaní alebo konaní pred súdom.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že na podklade zápisnice o trestnom oznámení
poškodeného zo dňa 7.12.2020 bolo vo veci na základe uznesenia povereného príslušníka ČVS:

ORP-1209/PP-PP-2020 začaté trestné stíhanie pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/
Trestného zákona, ktorá bola neskôr odstúpená príslušnému vyšetrovateľovi pre podozrenie, že skutok
vo veci je potrebné kvalifikovať ako trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d/, ods. 4 písm. c/
Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Iné priame dôkazy, než výpovede obžalovaného a poškodeného o okolnostiach samotného žalovaného

skutku neexistovali, keďže na mieste činu boli prítomné len tieto osoby.
Konajúci súd nemohol vychádzať len z domnienky poškodeného, že obžalovaný ho udrel len preto, že
sa pokúšal ujsť bez zaplatenia, keď obžalovaný na druhej strane argumentoval, že pre peniaze chcel ísť,
ale že ho poškodený napadol a že z tohto dôvodu z miesta činu odišiel, čo teda znamenalo, že na jednej
strane bola domnienka poškodeného a na druhej strane obhajoba obžalovaného, ktorú sa nepodarilo

vyvrátiť iným hodnoverným dôkazom.

Existovali len ďalšie nepriame dôkazy v podobe vyššie uvedených výpovedí svedkov C. I., L. A. a
listinných dôkazov i závery predmetných znaleckých posudkov, ktoré však tiež žalovanej právnej
kvalifikácii predmetného skutku nezodpovedali a za takejto dôkaznej situácie, keď konajúci súd

vyhodnotil jednotlivé dôkazy vzájomne i v ich súhrne musel pri právnom závere žalovaného skutku
použiť základnú zásadu in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obžalovaného, s poukazom na
nasledovné úvahy a argumentačné dôvody.

Zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto proti inému použije násilie alebo

hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci.

Za násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia pri zločine lúpeže podľa § 188 Trestného zákona je
teda potrebné považovať buď fyzické použitie sily smerujúce k prekonaniu alebo zabráneniu kladeného
alebo očakávaného odporu, nie je podmienkou, aby napadnutý kládol odpor, keď si je vedomý fyzickej

prevahy útočníka a z obavy pred ďalším násilím odpor radšej neprejavuje a podrobí sa vôli útočníka
alebo hrozbu, že sa násilie ihneď vykoná a z tejto hrozby musí byť napadnutému zrejmé, že toto násilie
sa ihneď na mieste vykoná, môže byť pritom vyjadrená výslovne alebo konkludentne, ak je z neho a z
ostatných okolností zrejmé, že sa uskutoční ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí vôli páchateľa.
Násilie alebo hrozba bezprostredného násilia sú tu prostriedkom na zmocnenie sa cudzej veci, preto

musia predchádzať zmocneniu sa cudzej veci. Subjektívna stránka tohto trestného činu vyžaduje úmysel
spolu s pohnútkou konania páchateľa a preto nie každé prisvojenie si cudzej veci možno kvalifikovať
ako lúpež , keďže násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia musí byť prekonaný kladený alebo
očakávaný odpor napadnutého a z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel páchateľa, ktorý
sa musí vzťahovať tak na násilné konanie, ktorým chce prekonať alebo znemožniť odpor obete, pre ktorý

sa inak veci nemôže zmocniť, ako aj na to, aby sa zmocnil cudzej veci, čo však vykonaným dokazovaním
vo vzťahu k veciam poškodeného objektívne preukázané nebolo, keďže túto skutočnosť neuvádzal ani
sám poškodený.
Vzhľadom na vyššie uvedenú právnu úvahu a argumentáciu konajúceho súdu, v zmysle ustálenej súdnej
praxe a doterajšej judikatúry potom konanie obž. C. Q. kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212

ods. 1 písm. d/ Trestného zákona účinného od 1.8.2019, v jednočinnom rôznorodom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, s poukazom na nasledovné skutočnosti.

Prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona účinného od 1.8.2019, teda v čase
spáchania skutku sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha na veci,

ktorú má iný na sebe, alebo pri sebe.

Cudzou vecou sa rozumie taká vec, ktorá nepatrí páchateľovi vôbec alebo nepatrí mu výlučne.Zmocnením sa rozumie situácia, ak páchateľ vec odníme z faktickej moci osoby, ktorá nad ňou túto moc
má a tým vytvorí taký stav, ktorým skutočnému vlastníkovi fakticky znemožňuje dispozíciu s jeho vecou.

Spáchanie činu na veci , ktorú má iný na sebe alebo pri sebe znamená odcudzenie, napr. oblečenia,
cenností, doplnkov (t.j. na sebe), tašky, mobilného telefónu, dáždnika a podobne (t.j. pri sebe), hoci by
s nimi poškodený nebol priamo v kontakte, mal by ich však v bezprostrednej blízkosti.

Prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa dopustí ten, kto slovne alebo

fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým,
že napadne iného.

Výtržnosť je konanie, ktoré závažným spôsobom narušuje verejný pokoj a poriadok a je preň typický
zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Ide spravidla
o násilný alebo slovný prejav takého charakteru, že hrubo uráža alebo vzbudzuje obavy o bezpečnosť

zdravia.

Miesto verejnosti prístupné je každé miesto, na ktoré má prístup širší okruh ľudí individuálne neurčených
(otvorený, ale aj uzavretý priestor).

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného C. Q. kvalifikoval ako konanie plne trestne
zodpovednej osoby a spáchané v priamom úmysle podľa § 15 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, pretože
obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom a ako je zrejme z následku jeho konania, tento záujem aj porušil.

Subjektívna stránka predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je
možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t.j. tak ako sa navonok prejavuje v jeho konaní a ktoré
je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia.

Obžalovaný C. Q. bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný, prevažne za majetkové a násilné trestné činy,

z toho bol štyrikrát odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, z toho na základe rozsudku
Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 2T/25/2007 zo dňa 17.04.2007, právoplatný dňom 09.08.2007, v
spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 5To/90/2007, ktorý mu podľa § 188 ods.
2 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 2 Trestného zákona a § 117 ods. 1 Trestného zákona
uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky, so zaradením do ústavu na výkon trestu pre

mladistvých a na základe rozsudku Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 7T/8/2015 zo dňa 21.02.2017,
právoplatný dňom 21.02.2017, ktorý mu podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona uložil súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere štyri roky a šesť mesiacov, s výkonom trestu v ústave na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia, pričom bol zrušený rozsudok Okresného súdu Trnava, sp.zn.
5T/55/2015 zo dňa 6.12.2016, právoplatný dňom 25.1.2017, ktorým mu bol uložený podľa § 212 ods.

3 Trestného zákona vo výmere 10 mesiacov, s jeho výkonom v ústave na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Z lustrácie v systémoch GP a súdov vyplýva, že v súčasnosti sa voči obžalovanému vedú ďalšie trestné
stíhania na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 2T/60/2020 pre prečin podvodu podľa § 221

ods. 1 Trestného zákona, v ktorej bolo neprávoplatne rozhodnuté dňa 5.5.2021, pretože Krajský súd v
Žiline v konaní pod sp.zn. 1To/75/2021 dňa 1.2.2022 predmetný odsudzujúci rozsudok zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol a na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 2T/28/2021 pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona,
o ktorej doposiaľ rozhodnuté nebolo.

Z listinného dôkazu v podobe ústrednej evidencie priestupkov MV SR a správnych deliktov vyplýva, že
obvinený má ďalšie tri záznamy za protispoločenské konania majúce znaky priestupku proti majetku s
tým, že obžalovaný dvakrát nezaplatil za využité taxislužby.

Obžalovaný C. Q. má síce trvale bydlisko v obci L., I. Q., ale v obci sa nezdržiava a ani nebýva, podľa
správy mesta N. Y. je zrejmé, že obžalovaný má prihlásený prechodný pobyt na ul. C. XXX/X, pričom
mesto ho hodnotí len všeobecne.Z príslušných správ Ústavu na výkon väzby Prešov vyplýva, že obžalovaný disciplinárne počas výkonu
väzby nebol ani odmenený ani potrestaný.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal konajúci súd do úvahy všetky základné i individuálne
zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol pritom nato, aby trest zabezpečil ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, aby vytvoril podmienky na
ich výchovu k tomu, aby obžalovaný viedol riadny život, aby uložený trest iných odradil od páchania
trestných činov a aby zároveň vyjadril aj jeho morálne odsúdenie spoločnosťou v zmysle ustanovenia

§ 34 ods. 1 Trestného zákona.

Podľa § 34 Trestného zákona trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie - zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti a prvok
individuálnej prevencie - výchovy k riadnemu životu a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie - výchovné pôsobenie trestu na

ostatných členov spoločnosti.

Zmyslom a účelom trestu v najvšeobecnejšom zmysle je ochrana spoločnosti pred kriminalitou.

Z vyššie uvedeného je zrejme, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k

spáchanému trestnému činu /zásada proporcionálnosti trestu/ a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie
účelu Trestného zákona a tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon,
t.j. na vyššie uvedenú ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana
spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia /represie/ a prvkom výchovy. Oba
prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste a záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí

byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom
spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

Konajúci súd súčasne prihliadol nato, aby trest, ktorý uloží, postihol iba páchateľa a tak, aby bol
zabezpečený, čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, zároveň prihliadol i nato, akým

spôsobom boli trestné činy spáchané, na ich následok, formu zavinenia, pohnútku i na samotnú osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného
zákona.

Konajúci súd u obžalovaného súčasne prihliadol aj na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností

v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona, ďalej na ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného
zákona pre zistenie prevahy priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona bez zistenia
poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Vzhľadom na príslušné ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona je potrebné poukázať nato, že prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona ustanovuje trestnú sadzbu vo výmere až na tri roky
a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona ustanovuje trestnú sadzbu vo výmere až na
dva roky, že pri použití ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona sa zvyšuje dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a to na výmere jeden rok až tri roky.

Po takto vykonaných a vyhodnotených zásadách dospel konajúci súd k záveru, že u obžalovaného C. Q.
sa účel trestu dosiahne výhradne uložením trestu odňatia slobody nad dolnou hranicou trestnej sadzby
zvýšenej o jednu tretinu a to vo výmere 20 /dvadsať/ mesiacov, s výkonom trestu v ústave na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona,

keďže obžalovaný bol v období posledných desiatich rokov pred spáchaním skutku vo výkone trestu
odňatia slobody.Na základe vyššie uvedených úvah konajúci súd dospel k záveru, že obžalovanému vyššie uložený
trest odňatia slobody je trestom primeraným a spravodlivým, keďže sa opiera o rozumnú väzbu medzi
legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom jeho realizácie a zmierňuje páchateľa so spoločnosťou.

Obžalovanému uložený trest zodpovedá spôsobenému bezpráviu a nevyžaduje si uloženie prísnejšieho
trestu odňatia slobody ani iné zaradenie do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, napriek tomu, že ide
o osobu, ktorá je len ťažko napraviteľnou osobou, pretože táto i napriek predchádzajúcim odsúdeniam i
naďalej pokračuje v páchaní trestnej činnosti rôzneho majetkového a násilného charakteru, a to po dlhý
čas, v podstate od veku mladistvého.

O nároku poškodeného T. W. na náhradu škody konajúci súd rozhodol podľa ustanovenia § 287 ods.
1 Trestného poriadku čo do povinnosti zaplatiť mu škodu za použitú taxislužbu a podľa § 288 ods. 2
Trestného poriadku ho zo zvyškom jeho nároku na náhradu škody, ktorú si uplatňoval za odcudzený
mobilný telefón, ktorý mu bol vrátený odkázal ho na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho
oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd
v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto
osoby oznámením je až doručenie rozsudku.