Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, July 23, 2021

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/33/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819205054
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2021:3819205054.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v spore žalobkyne: T.. N. Q., narodená

XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, K. - A. M., občan SR, právne zastúpená: AK Marko, s.r.o., so
sídlom Gróbska 19, Bernolákovo, IČO: 36 860 646, proti žalovanému: M. G., narodený XX.XX.XXXX,
trvalebytomK.,E.XXX/XX,občanSR,právnezastúpený:AKOlšovský,spol.sr.o.,sosídlomG.Švéniho
6, Prievidza, IČO: 50 595 652, o zaplatenie 10.000,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou, podanou na Okresný súd Prievidza dňa 22.11.2019 domáhala proti

žalovanému zaplatenia sumy 10.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania o výške 5% ročne zo sumy
10.000,- EUR od 21.11.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že v čase od
24.11.2017 do 17.05.2018 žalovanému požičala v jednotlivých splátkach celkovo sumu 10.000,- EUR,
ktorú jej žalovaný, napriek jej opakovaným urgenciám doposiaľ nevrátil.

2. Po vydaní platobného rozkazu dňa 20.12.2019, č.k. 18C/33/2019-15 na Okresnom súde Prievidza
žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobkyňa žalovanému v skutočnosti

nepožičala žiadnu čiastku. Peniaze síce išli na účet žalovaného, spoludisponentom tohto účtu je však
otec žalovaného, ktorému žalobkyňa pomohla preto, že s ním žila v spoločnej domácnosti. Otec
žalovaného sumu 10.000,- EUR žalobkyni už vrátil, pri vrátení týchto peňazí bol prítomný aj žalovaný.
Na základe uvedeného žiadal, aby súd platobný rozkaz zrušil a po vykonanom dokazovaní žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

3.Súd vo veci nariadil viaceré súdne pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie prednesmi právnych

zástupcov oboch sporových strán, výsluchom žalovaného, svedka, oboznámením s listinnými dôkazmi,
ktoré predložili strany sporu a to najmä: žalobou, pokladničnou potvrdenkou OTP Banky Slovensko,
a.s. z 24.11.2017, z 09.03.2018, z 30.01.2018, 23.03.2018, 17.05.2018, platobným rozkazom z
20.12.2019, odporom proti platobnému rozkazu z 19.05.2020, potvrdením o účte žalovaného, príjmovým
pokladničným dokladom z 12.02.2019, výpisom z účtu žalovaného za mesiace 11/2017, 01/2018,
03/2018, 05/2018, výpismi z verejne dostupných registrov ohľadom podnikania svedka, fotografiami a
ostatným obsahom súdneho spisu sp. zn. 18C/33/2019.

4. Vykonaným dokazovaním, s prihliadnutím k obsahu vyjadrení strán sporu v ich písomných
vyjadreniach a na pojednávaní, súd zistil tento skutkový stav:5. Z pokladničnej doručenky OTP Banky Slovensko, a.s. zo dňa 24.11.2017 bolo súdu preukázané,
že v tento deň žalobkyňa poukázala na účet č. XXXXXXXX/XXXX sumu 2.000,- EUR, z pokladničnej
doručenky OTP Banky Slovensko, a.s. zo dňa 30.01.2018 bolo preukázané, že v tento deň žalobkyňa

poukázala na účet č. XXXXXXXX/XXXX sumu 1.000,- EUR, z pokladničnej doručenky OTP Banky
Slovensko, a.s. zo dňa 09.03.2018 bolo preukázané, že v tento deň žalobkyňa poukázala na účet
č. XXXXXXXX/XXXX sumu 1.000,- EUR, z pokladničnej doručenky OTP Banky Slovensko, a.s. zo
dňa 23.03.2018 bolo preukázané, že v tento deň žalobkyňa poukázala na účet č. XXXXXXXX/XXXX
sumu 1.000,- EUR a z pokladničnej doručenky OTP Banky Slovensko, a.s. zo dňa 17.05.2018 bolo

preukázané, že v tento deň žalobkyňa poukázala na účet č. XXXXXXXX/XXXX sumu 5.000,- EUR.

6. Z potvrdenia o účte z 06.05.2020 OTP Banky Slovensko a.s., pobočka Kláštorná 4, Prievidza bolo
súdu preukázané, že spoludisponentom na účte ( IBAN): A XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, názor
účtu: M. G. je O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. J. O. XXX/XX, O..

7. Z príjmového pokladničného dokladu vyhotoveného O. G. dňa XX.XX.XXXX vyplýva údaj, že O. G.,
O., O. XX/XX vrátil sumu 10.000,- EUR titulom vrátenia vkladu, ďalej údaj: schválila žalobkyňa, doklad
je opatrený podpisom.

8. Z výpisu z účtu, vedeného v OTP Banky Slovensko a.s., pobočka Kláštorná 4, Prievidza č.

XXXXXXXX/XXXX, názov G., M. za obdobie 11/2017 vyplýva operácia dňa 24.11.2017 vklad v hotovosti
od žalobkyne v sume 2.000,- EUR a v ten istý deň výber sumy 2.000,- EUR v hotovosti O. G., za obdobie
01/2018 vyplýva operácia dňa 30.01.2018 vklad v hotovosti od žalobkyne v sume 1.000,- EUR a v ten
istýdeňvýbersumy1.000,-EURvhotovostiO.G.,zaobdobie03/2018vyplývaoperáciadňa09.03.2018
vklad v hotovosti od žalobkyne v sume 1.000,- EUR a v ten istý deň výber sumy 1.000,- EUR v hotovosti

O. G. a operácia dňa 23.03.2018 vklad v hotovosti od žalobkyne v sume 1.000,- EUR a v ten istý deň
výber sumy 1.000,- EUR v hotovosti O. G., za obdobie 05/2018 vyplýva operácia dňa 17.05.2018 vklad
v hotovosti od žalobkyne v sume 5.000,- EUR a v ten istý deň výber sumy 5.000,- EUR v hotovosti O. G..

9. Právny zástupca žalobkyne pred súdom uviedol, že navrhuje vykonať dokazovanie znalcom z

odboru písmoznalectva za účelom grafickej diagnostiky originálu príjmového dokladu z 12.02.2019 a
to po tom, čo ho žalovaný do sporu v origináli predloží. Zástupca žalobkyne rozporoval jednak podpis
žalobkyne na predmetnom príjmovom doklade ako aj tvrdenie žalovaného, že malo ísť o pôžičku otcovi
žalovaného ( p... Na pojednávaní dňa 25.11.2020 tvrdil, že žalobkyňa poukázala na účet žalovaného
žalovanú sumu, čo zo strany žalovaného nebolo ani rozporované. Žalovaný rozporuje len to, že pôžička

nebola poskytnutá jemu, ale jeho otcovi, ktorý má k účtu žalovaného dispozičné právo. Toto dispozičné
právo však nie je vlastníckym právom. To znamená, že v tomto konaní bolo preukázané, že finančné
prostriedky z majetku žalobkyne prešli do majetku žalovaného a to akým spôsobom s nimi žalovaný
naložil je na ňom. Pôžička nemusí mať účel, v tomto prípade zrejme ani nebol dojednaný. Žalobkyňa
urgovala žalovaného na vrátenie pôžičky osobne. Na pojednávaní dňa 23.07.2021 uviedol, že žalobkyňa

na podanej žalobe v celom rozsahu trvá. V rámci procesného útoku uviedol, že v žiadnom prípade
sa nejednalo iba o sumu 10.000,- EUR, táto suma bola len za posledné dva roky pred podaním
návrhu na vydanie platobného rozkazu, v skutočnosti však bola podstatne vyššia. Poukázal na to,
že žalovaný ako aj svedok rozporujú, že bola uzavretá ústna zmluva o pôžičke medzi žalovaným a
žalobkyňou, alternatívne preto uviedol ako právny dôvod návrhu žalobkyne na zaplatenie sumy 10.000,-

EUR bezdôvodné obohatenie, nakoľko je zrejmé, čo aj sám žalovaný priznal, že sa jedná o jeho
účet, čiže finančné prostriedky mu boli poskytnuté na jeho účet, s ktorým mohol disponovať a je na
ňom, keďže bol vlastníkom tohto účtu, kto s týmto účtom reálne disponoval. Žalovaný pritom v spore
žiadnym spôsobom nepreukázal, že by tieto finančné prostriedky žalobkyni vrátil. Okamihom pripísania
finančných prostriedkov na účet žalovaného resp. vkladom na tento účet sa tieto stali jeho vlastníctvom.

Vlastníkom účtu bol žalovaný, preto žalobkyňa na podanej žalobe zotrvala a pre prípad úspechu v spore
si uplatnila náhradu trov konania.

10. Právny zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že v skutočnosti bol použitý len účet žalovaného,
pričom finančné prostriedky slúžili pre potreby jeho otca. Navrhol vypočuť žalobkyňu, žalovaného a

otca žalovaného ako svedka v spore. Žalovaný poprel, že má akýkoľvek záväzok voči žalobkyni.
Čiastku, ktorú poukázala žalobkyňa na predmetný účet po častiach vybral otec žalovaného a nie
žalovaný. Otec žalovaného je disponentom účtu, na ktorý žalobkyňa poukázala žalovanú sumu. Od
počiatku touto sumou disponoval otec žalovaného, hoci prišla na účet žalovaného. Z príjmového dokladuvyplýva, že otec žalovaného riadne splatil záväzok voči žalobkyni. Namietol pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaného v spore, čo zopakoval aj na pojednávaní dňa 23.07.2021. Tvrdil, že finančné prostriedky
si od žalobkyne žalovaný nepožičal. Žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, že došlo k uzavretiu zmluvy

o pôžičke, naopak vykonaným dokazovaním sa preukázalo, že žalovaný nemal žiadnu vedomosť o
poskytnutí finančných prostriedkov , čím je vylúčené, že mohlo dôjsť platne k uzavretiu zmluvy o pôžičke
medzi žalobkyňou a žalovaným. V spore sa preukázalo, že žalobkyňa poskytla finančné prostriedky
otcovi žalovaného, čím došlo k zámene pasívnej vecnej legitimácie a návrh je potrebné z tohto dôvodu
zamietnuť. Otec žalovaného v spore dokonca preukázal, že tieto finančné prostriedky žalobkyni už vrátil,

čooznačilakovráteniedaru.Nedošloanikbezdôvodnémuobohateniuužalovaného,pretožetenprávny
dôvod tam bol, ako to uviedol svedok O. G.. Nerozporoval tvrdenie právneho zástupcu žalobkyne, že
pripísaním čiastky na účet žalovaného sa táto čiastka dostala do majetkovej dispozície žalovaného, to
samo o sebe však ešte podľa neho neznamená, že má byť zaviazaný tieto finančné prostriedky vrátiť.
Navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil náhradu trov konania.

11. Žalovaný pred súdom vo svojej výpovedi k účtu, vedenému v OTP banke č. IBAN SK XX XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX uviedol, že to bol jeho študentský účet, s ktorým on nikdy nemanipuloval a to
žiadnym spôsobom t.j. nikdy na tento účet on finančné prostriedky nevkladal ani z tohto účtu finančné
prostriedky nevyberal. Od žalobkyne si finančné prostriedky nepožičal, poprel toto tvrdenie žalobkyne.
Na žiadnej pôžičke sa so žalobkyňou nedohodol. Žalobkyňa ho nikdy neurgovala, aby jej tieto finančné

prostriedky vrátil. So žalobkyňou a svojim otcom O. G. v roku 2018 žil v spoločnej domácnosti v byte v
Bratislave. Od roku 2017 má založené účty v Tatra banke a v 365banke, bežne používa účet vedený v
Tatra banke. V roku 2019 videl, ako sa jeho otec so žalobkyňou vyrovnáva, bolo to v byte v Bratislave,
kde bývali, otec jej dával peniaze v stoeurových bankovkách, aká suma to presne bola uviesť nevie.
Nemal vedomosť o tom, že by si otec od žalobkyne požičal nejaké peniaze, žalobkyňa ani jeho otec mu

to nikdy nespomínali. S týmto celým nemá nič spoločné, okrem toho, že je majiteľom predmetného účtu,
ale nemá vedomosť, že by mu ohľadom tohto účtu chodili nejaké výpisy. Mal vedomosť o tom, že tento
účet na svoje finančné operácie používa jeho otec.

12. Svedok O. G. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že so žalobkyňou spolu žili asi dva roky v

spoločnej domácnosti. Jeho syn si od žalobkyne sumu 10.000,- EUR nepožičal, ale žalobkyňa tieto
finančné prostriedky dala jemu ako svojmu vtedajšiemu partnerovi. V čase keď bral hypotekárny úver,
mu OTP banka navrhla v rámci akcie, že keď má maloleté deti môže im zriadiť účty bez poplatku, preto
účet v OTP, o ktorý sa v spore jedná, synovi zriadil a svoj účet v banke zrušil. Na všetky platby potom on
používal synov účet a tento účet používa dodnes, má k nemu aj platobnú kartu s aktuálnou platnosťou

do 09/21. Myslí si, že syn ( žalovaný) ani nevedel, resp. nevie, či si to z detstva pamätá, že mu tento
účet zakladal. Žalobkyňa jemu tieto finančné prostriedky dala resp. darovala na synov účet, lebo on v
podstate ani iný účet nemá, má vedený ešte ako podnikateľský účet na s.r.o., ale tie peniaze od nej
nemohli ísť na tento podnikateľský účet. V nejakých intervaloch mu žalobkyňa sumu poslala, peniaze
vtedy potreboval a aj ich použil. Nebola medzi nimi vôbec žiadna debata o tom, že by mu tieto finančné

prostriedky ona požičiavala. Ale po tom, čo začala mať žalobkyňa psychické problémy sa rozhodol jej
tieto finančné prostriedky vráti a vzťah s ňou ukončí. Pri vrátení sumy 10.000,- eur v hotovosti žalobkyni
mu ona zároveň k tomu podpísala aj príjmový doklad. Sumu 10.000,- EUR vrátil z tržieb a z nájmu svojej
lekárne. Tvrdil, že na príjmovom doklade je podpis žalobkyne. Má vedomosť, že syn má svoje dva účty,
pričom predmetný účet v OTP banke syn nepoužíval. Ten účet výslovne používal a stále používa iba on.

13. Čo sa týka dispozičného práva k účtu v banke, znamená to, že okrem majiteľa účtu aj disponent
má právo nakladať s účtom (napríklad vyberať, vkladať peniaze). Majiteľ účtu môže udeliť inej osobe
dispozičné právo k svojmu účtu a je na ňom, do akej miery umožní disponentovi s účtom nakladať.

14.V prvom rade sa súd zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu, pričom v tejto súvislosti
poznamenáva, že súd vecnú legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu a to aj v prípade, že ju žiaden z
účastníkov konania nenamieta. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania a nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo

pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu meritórnym rozhodnutím (porovnaj rozhodnutie najvyššieho
súdusp.zn.4Cdo53/2001uverejnenévčasopiseZosúdnejpraxepodč.49/2001,resp.rozhodnutiaNS
SRsp.zn.1Cdo99/2012,2Cdo283/2013,3Cdo201/2007).Vecnálegitimáciajeteoretickákonštrukcia,
ktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného a niekedy aj procesnéhopráva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo k neúspechu v konaní. Vyjadruje postavenie
účastníka v hmotnoprávnom vzťahu. V aktívnej vecnej legitimácii ide o nositeľa oprávnení, v pasívnej
vecnej legitimácii ide o nositeľa povinností. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. V konaní

sa musí dokázať, že žalovaná osoba je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Vecná legitimácia musí
existovať v čase vyhlásenia rozsudku. Otázku, kto je aktívne a pasívne vecne legitimovaný musí súd
riešiť vždy medzi prvými. Ak návrh podá osoba, ktorá tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, ale nie je
jej nositeľom, ide o nedostatok aktívnej legitimácie. Ak je návrh podaný proti osobe, ktorá nemôže byť
povinnou z právneho pomeru, ktorý je predmetom konania, ide o nedostatok pasívnej legitimácie.

15. Podľa § 60 CSP stranami sporu sú žalobca a žalovaný.

16. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

17. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (1)Kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa v bode 16 odcitovaného zákonného ustanovenia je zmluva o pôžičke reálnou zmluvou.
Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o prenechaní vecí, t.j. jej reálnom odovzdaní, ďalej
druhové určenie veci, dohoda o povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a dohoda o určení času vrátenia.
Čas vrátenia nemusí byť pritom určený konkrétnym dátumom, ale stačí, ak jej dohodnutý tak, že čas

vrátenia možno určiť, dokonca stačí aj dohoda v takom zmysle, že čas vrátenia veriteľ ponechá na vôľu
dlžníka. Predmetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť
predmetom občianskoprávnych vzťahov. Zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, to znamená, že pre jej
platnosť sa vyžaduje v čase jej uzavretia aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky. Zákon nevyžaduje,
aby táto zmluva bola uzatvorená písomné a stačí aj jej ústna forma, prípadne môže byť uzavretá

konkludentne, avšak pre jej platnosť, teda aby bola platne uzatvorená sa vyžaduje reálne odovzdanie
predmetu pôžičky. Základnou povinnosťou dlžníka je potom vrátiť vec rovnakého druhu, rovnakého
množstva a rovnakej kvality.

19. V spore o vrátenie pôžičky má žalobca ako veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom

uzavrel zmluvu o pôžičke, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník požičané peniaze riadne
a včas nevrátil. Na základe uvedeného žalobkyňu teda zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať súdu,
že došlo medzi ňou a osobou žalovaného k dohode o prenechaní veci (v danom prípade sumy 10.000,-
eur) bezhotovostným prevodom na účet žalovaného s tým, že sa predtým vzájomne dohodli na
povinnosti žalovaného ako dlžníka túto sumu žalobkyni titulom poskytnutej pôžičky vrátiť. Bolo sporné,

či medzi stranami sporu došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke. Nebolo sporné, že žalobkyňa na
účet žalovaného zaslala dňa 24.11.2017 sumu 2.000,- EUR, dňa 09.03.2018 sumu 1.000,- EUR, dňa
30.01.2018 sumu 1.000,- eur dňa 23.03.2018 sumu 1.000,- EUR a dňa 17.05.2018 sumu 5.000,- eur.
Bolo preukázané, že žalobkyňa v období rokov 2017 a 2018 zaslala na účet, ktorý patril žalovanému
celkom sumu 10.000,- EUR.

20. Ústne dojednaná zmluva o pôžičke je neformálny právny vzťah, ktorý je však potrebné nielen tvrdiť,
ale aj preukázať, a to v pravdepodobnosti hraničiacej s istotou, nepripúšťajúcou rozumné pochybnosti.
V danom prípade bolo pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobkyne rozhodujúcim zistenie, či došlo
k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovaným a či následne došlo k odovzdaniu

predmetu pôžičky osobe žalovaného v súlade s § 657 Občianskeho zákonníka. Povinnosť označiť
dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na účastníkovi
konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo
skutkového základu zisteného z dôkazov, navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným bremenom v

spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí
od zistených a vykonaných dôkazov.21.Vyhodnotením každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov vo vzájomných súvislostiach s
prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré v priebehu konania vyšli najavo tak súd dospel k záveru,
že žalobkyňa v spore nepreukázala pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného ako jej dlžníka. Nebol

naplnený základný predpoklad vzniku zmluvy o pôžičke a to dojednanie strán o pôžičke, pričom samotné
odovzdanie sumy peňazí na vznik takejto zmluvy nepostačuje. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a
nebolo to žalobkyňou urobené sporným ( s poukazom na § 151 ods.1 CSP skutkové tvrdenia strany,
ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné), že v čase, kedy žalobkyňa čiastkové
platbyvmesiaci11/2017vsume2.000,-EUR,vmesiaci01/2018vsume1.000,-EUR,vmesiaci03/2018

v sume 2 x 1.000,- EUR a v mesiaci 05/2018 v sume 5.000,- EUR poukazovala na účet žalovaného, žila
v spoločnej domácnosti so žalovaným a jeho otcom, pričom bola životnou partnerkou otca žalovaného. Z
vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že účet, na ktorý žalobkyňa poukázala sumu 10.000,- EUR síce
patril žalovanému, ale otec žalovaného k nemu mal dispozičné právo. Z listinných dôkazov predložených
žalovaným a to z výpisov z účtu, vedeného v OTP Banky Slovensko a.s., pobočka Kláštorná 4, Prievidza
č. XXXXXXXX/XXXX, názov G., M. za obdobie 11/2017 boli preukázané konkrétne bankové operácie

dňa 24.11.2017 ako vklad v hotovosti od žalobkyne v sume 2.000,- EUR a v ten istý deň výber sumy
2.000,- EUR v hotovosti O. G., za obdobie 01/2018 vyplýva operácia dňa 30.01.2018 vklad v hotovosti
od žalobkyne v sume 1.000,- EUR a v ten istý deň výber sumy 1.000,- EUR v hotovosti O. G., za
obdobie 03/2018 vyplýva operácia dňa 09.03.2018 vklad v hotovosti od žalobkyne v sume 1.000,-
EUR a v ten istý deň výber sumy 1.000,- EUR v hotovosti O. G. a operácia dňa 23.03.2018 vklad

v hotovosti od žalobkyne v sume 1.000,- EUR a v ten istý deň výber sumy 1.000,- EUR v hotovosti
O. G., za obdobie 05/2018 vyplýva operácia dňa 17.05.2018 vklad v hotovosti od žalobkyne v sume
5.000,- EUR a v ten istý deň výber sumy 5.000,- EUR v hotovosti O. G.. Ďalej nebolo rozporované
tvrdenie žalovaného, že tento účet reálne využíval iba otec žalovaného, ktorému boli v skutočnosti
žalobkyňou finančné prostriedky takto zasielané titulom finančnej výpomoci. Žalovaný ako aj svedok

( otec žalovaného) v spore tvrdili, že sumu 10.000,- EUR otec žalovaného od žalobkyne titulom daru
či finančnej výpomoci v rokoch 2017 a 2018 skutočne prijal, avšak dňa 12.02.2019 došlo osobou otca
žalovaného k vráteniu sumy 10.000,- EUR v hotovosti k rukám žalobkyne, k čomu mu mala v daný
deň podpísať aj príjmový pokladničný doklad. Súd v tejto súvislosti uvádza, že považoval vykonávanie
ďalších navrhnutých dôkazov za účelom preverenia pravosti podpisu žalobkyne na origináli príjmového

pokladničného dokladu resp. dokazovania grafickou diagnostikou, kedy bol tento doklad vyhotovený
resp. či bol nejakým spôsobom menený za nadbytočný za stavu, kedy žalobkyňa tvrdenie o darovaní
sumy 10.000,- EUR resp. poskytnutí finančnej výpomoci otcovi žalovaného ako svojmu vtedajšiemu
partnerovi s ktorým žila v spoločnej domácnosti nijako nerozporovala. Dokazovanie v civilnom spore
vykonáva súd a posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v

rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu
zotrvala na tvrdení, že bez ohľadu na preukázanie resp. nepreukázanie tvrdenej zmluvy o pôžičke
medzi žalobkyňou a žalovaným, z titulu bezdôvodného obohatenia je každý povinný vrátiť to, o čo sa
zväčšil jeho majetok. Tvrdila, že je nepochybné, že finančné prostriedky na účte, ktorého vlastníkom je
žalovaný, sú jeho vlastníctvom a to znamená okamihom ich pripísania resp. vkladom na tento účet sa

stali jeho vlastníctvom a preto je žalovaný povinný ich žalobkyni vrátiť.

22. Vzhľadom k tomu, že v posudzovanej veci išlo o ústnu zmluvu o pôžičke, skutočnosti týkajúce
sa jej vzniku, subjektov zmluvného vzťahu, predmetu a obsahu zmluvy bolo potrebné posudzovať
predovšetkým s prihliadnutím na správanie a konanie dotknutých subjektov strán sporu ako aj svedka

v relevantnom období a tiež s prihliadnutím na špecifické skutkové okolnosti daného prípadu. Súd má
za to, že v spore nebolo preukázané uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovaným.
Predpoklady vzniku ústnej zmluvy o pôžičke ( dohoda strán a pôžičke a odovzdanie premetu pôžičky)
nevyplynuli z výsledkov vykonaného dokazovania. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojho
tvrdenia, že medzi ňou a žalovaným došlo k dohode o dočasnom prenechaní druhovo určenej veci

t.j. peňazí, k dohode o určení času, na aký sa tieto požičiavajú a že zároveň došlo k reálnemu
odovzdaniu predmetu pôžičky pre potreby žalovaného. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepredložila
súdu žiadny svojou povahou nezávislý dôkaz, ktorým by bolo možné jej tvrdenia verifikovať v miere
dostatočnej pre vytvorenie skutkového záveru, že ňou tvrdenú pôžičku skutočne poskytla žalovanému,
ktorý tieto jej tvrdenia rozporoval. Žalobkyňa síce tvrdila, že právnym titulom pre poskytnutie sumy

10.000,- EUR žalovanému bola ústne uzavretá zmluva o pôžičke, avšak na toto svoje tvrdenie o dôvode,
teda právnom titule zaslania peňazí na účet žalovaného žalobkyňa súdu neposkytla žiaden relevantný
dôkaz. Tvrdenie žalovaného, že zo strany žalobkyne išlo o platby v prospech jeho otca, s ktorým žila
žalobkyňa v partnerskom vzťahu a tvrdenie žalovaného, že svoj účet, vedený v OTP banke, žalovanýposkytol na tento účel len ako platobné miesto bolo preukázané jednak výsluchom žalovaného ako
aj výsluchom svedka, ktorý tvrdenia žalovaného vo svojej výpovedi pred súdom podľa názoru súdu
dostatočne potvrdil. Žalobkyňa v spore ničím nevyvrátila tvrdenia žalovaného ani tvrdenia svedka, že

ňou poskytnuté finančné prostriedky bezhotovostným prevodom boli na účet žalovaného ako určeného
platobného miesta zaslané žalobkyňou v skutočnosti svedkovi t.j. pánovi O. G. z titulu jej dobrovoľnej
finančnej výpomoci svojmu vtedajšiemu priateľovi resp. z titulu jej daru svojmu životnému partnerovi, s
ktorým v rozhodnom čase zdieľala spoločnú domácnosť. Žalobkyňa tak nepreukázala vecnú legitimácia
žalovaného ako osoby, s ktorou sa v postavení veriteľa dohodla na požičaní sumy 10.000,- EUR a

na vrátení tejto sumy osobou žalovaného ako dlžníkom. Ak sa následne žalobkyňa domáhala vrátenia
sumy 10.000,- EUR titulom bezdôvodného obohatenia, právne posúdenie je vecou súdu, nemožno
však žalobkyni vyhovieť ani po zmene právnej kvalifikácie právnym zástupcom v priebehu posledného
súdneho pojednávania, pretože žalobkyňa ani len neoznačila resp. nenavrhla dôkazy na preukázanie
dôvodnosti svojho nároku titulom bezdôvodného obohatenia voči žalovanému ako osobe, ktorá sa mala
na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k tomu

záveru, že žalovaný v celom spore zohráva len takú úlohu, že poskytol účet, ktorého je majiteľom,
založený mu jeho otcom v čase, keď bol žalovaný ešte maloletý, len ako platobné miesto, na ktoré bola
suma 10.000,- EUR žalobkyňou skutočne poukázaná, avšak nie pre potreby žalovaného ako to tvrdí
žalobkyňa, ale pre potreby tretej osoby, ktorá na strane pasívne vecne legitimovaných v spore označená
nebola. Súd záverom zdôrazňuje, že tvrdenie žalovaného, že sa tak malo udiať v rokoch 2017 a 2018

bez jeho vedomia, keďže predmetný účet v OTP banke on osobne nikdy nevyužíval a užíval ho výlučne
otec žalovaného nebolo žalobkyňou rozporované. V spore bolo preukázané, že predmetný účet v OTP
banke svedok O. G. na základe platnej platobnej karty využíva dodnes.

23. Z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky vyplýva, že ak sa zamieta žaloba pre nedostatok

vecnej legitimácie je vylúčené, aby sa súd súčasne zaoberal žalobou vo veci samej. Poučenie o
vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania;
také poučenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti
účastníkovkonania(rozsudokNSSRsp.zn.3Cdo197/2010).Súdnazákladevykonanéhodokazovania
dospel k záveru, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný v spore, preto sa s poukazom na tento

nedostatok nezaoberal meritom veci, nevykonal s poukazom na zásahu hospodárnosti civilného
sporového konania navrhnuté dokazovanie znalecké ani výsluchom žalobkyne ani ďalšími listinnými
dôkazmi, pretože žiadny z navrhnutých dôkazov by nebol spôsobilý preukázať pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaného v spore. Z uvedených dôvodov súd ďalšie dokazovanie zamietol a žalobný návrh z dôvodu
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného zamietol.

24. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, kedy súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, preto
mu patrí nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu. O nároku súd rozhodol podľa § 262 ods.
1 CSP, o konkrétnej výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením v súlade s § 262 ods.

2 CSP.

25.Rozsudok bol vyhotovený v predĺženej lehote podľa § 223 ods.3 CSP po udelenom súhlase v Spr
863/2021.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz

nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.