Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 21, 2021

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 5Cpr/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5920200712
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Majerčíková

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2021:5920200712.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci žalobcu: JUDr. Ing. W.

I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/X, XXX XX R., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Kristína
Jošthová, Nám. M. R. Štefánika 10, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Centrum sociálnych služieb
STUDIENKA v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK), IČO: 00632830, so
sídlom Novoť 976, 029 55 Novoť, zast.: JUDr. Denisa Jánošíková, advokát, Klincová ul.35, 821 02
Bratislava, IČO: 31796737, v pracovnoprávnom spore o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

III. Žalovanému s a p r i z n á v a náhrada trov konania rozsahu 100%, ktoré mu je žalobca povinný
zaplatiť vo výške určenej samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom, po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.4.2020 sa žalobca domáhal určenia, že skončenie
pracovného pomeru žalobcu u žalovaného výpoveďou podľa §-u 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka

práce zo dňa 18.12.2019, doručovanej žalobcovi 18.12.2019, je neplatné.

2. V odôvodnení podanej žaloby uviedol, že bol písomným Podaním zo dňa 11.05.2015 s
účinnosťouod25.05.2015poverenývykonávanímfunkcieriaditeľaorganizácie-Zariadeniepreseniorov
a domov sociálnych služieb Novoť (t.č. Centrum sociálnych služieb STUDIENKA), dňa 22.05.2015
medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným v zastúpení zriaďovateľom ako zamestnávateľom
uzatvorená Pracovná zmluva, v zmysle ktorej zamestnanec vykonával pre zamestnávateľa prácu na

pracovnej pozícii - riaditeľ na základe poverenia. Rozsah pracovných činností, ktoré sa zamestnanec
zaviazal vykonávať pre zamestnávateľa, boli obsahom Pracovnej náplne, ktorá tvorila súčasť pracovnej
zmluvy ako jej samostatná príloha. Na základe Uznesenia zastupiteľstva ŽSK č. 6/13 zo dňa 16.11.2015
bol žalobca dňom 25.11.2015 Vymenovaním zo dňa 18.11.2015 vymenovaný do funkcie riaditeľa
organizácie - Zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb Novoť (t.č. Centrum sociálnych
služieb STUDIENKA), na základe čoho žalovaný ako zamestnávateľ v zastúpení zriaďovateľom uzatvoril
Dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 18.11.2015 v časti druh práce s účinnosťou od 25.11.2015

a zároveň pracovný pomer založený písomnou Pracovnou zmluvou zo dňa 22.05.2015 sa zmenil z
doby určitej na dobu neurčitú. ŽSK v zastúpení jej predsedníčkou Erikou Jurinovou písomným Podaním
zo dňa 26.11.2019 v zmysle Uznesenia zastupiteľstva ŽSK ě. 7/15 zo dňa 25.11.2019 odvolalo dňom
31.12.2019 žalobcu z funkcie riaditeľa organizácie - Centrum sociálnych služieb STUDIENKA (predtýmZariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb Novoť), uvedené písomné odvolanie bolo doručené
žalobcovi dňa 12.12.2019. Dňa 18.12.2019 v mieste výkonu práce žalobca prevzal od p. Ing. X. K.,
riaditeľky odboru sociálnych vecí ŽSK písomné podanie ŽSK ako zriaďovateľa zamestnávateľa Centrum

sociálnych služieb STUDIENKA , označené ako Skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa §-u
63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce zo dňa 18. 12 . 2019 , podpísané predsedníčkou ŽSK Ing .
Erikou Jurinovou, z obsahu ktorého vyplýva, že žalobca v zmysle pracovnej zmluvy s účinnosťou od
25.05.2015 vykonával funkciu riaditeľa Centra sociálnych služieb STUDIENKA na základe poverenia a
od 25.11.2015 bol zastupiteľstvom ŽSK menovaný do funkcie riaditeľa, Uznesením č. 7/15 zastupiteľstva

ŽSK zo dňa 25.11.2019 bol z funkcie riaditeľa citovanej organizácie dňom31.12.2019 odvolaný. Na
základe uvedených skutočností týmto pisateľ podania dáva výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu
uvedeného v § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce, t. j. že žalobca prestal spĺňať požiadavky
podľa ust. § 42 ods. 2 Zákonníka práce. Zároveň je v písomnom podaní konštatované, že so žalobcom
prebehlo ponukové konanie voľných pracovných miest a výpoveď bola vopred prerokovaná s odborovou
organizáciou dňa 17.12.2019. Žalobca oznámil žalovanému písomným Podaním zo dňa 02.03.2020,

že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával podľa Pracovnej zmluvy, ktoré bolo podľa
písomného oznámenia zamestnávateľa odstúpené zriaďovateľovi.

3. Žalobca má za to, že skončenie pracovného pomeru je neplatné, keď vychádzajúc z predloženej
pracovnej zmluvy žalobcu je zrejmé, že jeho pracovný pomer bol založený uzavretím Pracovnej

zmluvy zo dňa 22.05.2015, ktorej obsah bol zmenený Dohodou zo dňa 18.11.2015 potom, čo bol
žalobca vymenovaný do funkcie riaditeľa organizácie - Zariadenie pre seniorov a domov sociálnych
služieb Novoť (t.č. Centrum sociálnych služieb STUDIENKA) - žalovaného - zamestnávateľa. Písomným
Podaním zo dňa 18 . 12.2019 označeným ako Skončenie pracovného pomeru výpoveďou. adresovaným
žalobcovi malo dôjsť k skončeniu pracovného pomeru z dôvodu, že prestal spĺňať predpoklad výkonu

práce vo verejnom záujme podľa § 3 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z.z. Z uvedeného je zrejmé, že
žalobcovi nevznikol pracovný pomer po jeho vymenovaní na základe písomnej pracovnej zmluvy až
po prijatí Uznesenia č. 7/15 zastupiteľstvom ŽSK dňa 25.11.2015, ale táto zmena pracovnej zmluvy
bola realizovaná Dohodou zo dňa 18.11.2015 s účinnosťou od 25.11.2015. Uvedenému predchádzal
vznik pracovného pomeru medzi stranami sporu na základe Pracovnej zmluvy ešte zo dňa 22.05.2015

a keďže pracovný pomer žalobcu u žalovaného nevznikol na základe písomnej pracovnej zmluvy až po
jeho vymenovaní do funkcie riaditeľa zariadenia, nebol tu daný dôvod na výpoveď danú žalobcovi Listom
zo dňa 18.12.2019 podľa ust. § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce. Táto výpoveď by mohla byt
platná iba za situácie, ak by pracovný pomer žalobcu u žalovaného vznikol na základe jeho menovania
do funkcie riaditeľa a iba v prípade, ak takýto pracovný pomer by bol uzatvorený písomnou pracovnou

zmluvou po jeho menovaní do funkcie riaditeľa. Keďže takáto situácia v prejednávanom prípade nie je,
neobstojí aplikácia ust. § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce uvedená v písomnom Podaní zo dňa
18.12.2019. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ustanovenie článku 2 Zákonníka práce, rozhodnutie
Ústavného súdu ČR, sp.zn. III. ÚS 269/1996 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. Sj 12 / 1999.
Podľa názoru žalobcu aplikácia ust. § 42 ods. 2 v spojení s § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce

pri skončení pracovného pomeru žalobcu u žalovaného nebola správna. Podľa názoru žalobcu po jeho
vymenovaní do funkcie riaditeľa bol zvolený nesprávny postup pri uzatvorení Dohody o zmene obsahu
pracovnej zmluvy, ktorou sa jeho pracovný pomer zmenil z doby určitej na dobu neurčitú, s dohodnutou
zmenou dohodnutého druhu práce, opačný výklad by bol v rozpore s článkom 2 Zákonníka práce.
Zároveň má žalobca za to, že v čase podania výpovede nebol ani v časových súvislostiach naplnený

uplatnenývýpovednýdôvodpodľa§63ods.1písm.d)bod2Zákonníkapráce,keďžeodvolaniezfunkcie
riaditeľa zastupiteľstvom ŽSK bolo s účinkami k 31.12.2019, a teda v čase doručovania Skončenia
pracovného pomeru zo dňa 18.12.2019 u žalobcu ešte stále predpoklad menovania do funkcie existoval,
atedavčasepodaniavýpovedežalobcaeštestálespĺňalpožiadavkypodľa§42ods.2Zákonníkapráce,
odhliadnuc od toho, že na pracovný pomer žalobcu nie je možné daný výpovedný dôvod aplikovať,

tak ako vyplýva z vyššie špecifikovaného odôvodnenia. S poukazom na citované ust. § 4 zákona č.
552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme s použitím ust. § 9 Zákonníka práce má žalobca
za to, že žalobcovi nebola daná výpoveď zamestnávateľom, tak ako predpokladá citované zákonné
ustanovenie, resp. táto vyznieva zmätočne, je nejasná a neurčitá, keďže z obsahu písomného Podania
zo dňa 18.12.2019 je zrejmé, že toto podáva a zasiela Žilinský samosprávny kraj, Komenského 48,

011 09 Žilina ako zriaďovateľ zamestnávateľa Centrum sociálnych služieb STUDIENKA, Novoť 976,
029 55 Novoť a zároveň Centrum sociálnych služieb STUDIENKA, Novoť 976, 029 55 Novoť ako
zamestnávateľ. Písomné podanie je opatrené podpisom Ing. Eriky Jurinovej ako predsedníčky ŽSK
predpokladajúc ako prejav vôle ŽSK označeného v záhlaví Skončenia pracovného pomeru zo dňa18.12.2019. Z takto formulovaného záhlavia je však zrejmé, že tak koná subjekt ŽSK samostatne.
Výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 18.12.2019 nie je podaná zamestnávateľom, za ktorého by
právny úkon činil ŽSK. Na základe uvedeného má žalobca za to, že skončenie pracovného pomeru

výpoveďou, ktoré mu malo byť dané 18.12.2019, bolo dané subjektom bez opory v hmotnom práve. S
poukazomnaust.§9ods.1spoužitím§38ods.1Zákonníkaprácežalobcazároveňspochybňujeplatné
doručenie písomnosti zamestnávateľa označenej ako Skončenie pracovného pomeru výpoveďou...,
keďže doručenie písomnosti týkajúcej sa skončenia pracovného pomeru v zmysle citovanej zákonnej
úpravy doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, pričom tak má činiť cestou poverených

zamestnancov eventuálne iných zamestnancov zamestnávateľa, najmä vedúcich jeho organizačných
útvarov,ktorísúoprávnenírobiťvmenezamestnávateľaprávneúkonyvyplývajúcezichfunkciíurčených
organizačnými predpismi, pričom výpoveď bola doručená žalobcovi cestou Ing . X. K. , riaditeľky odboru
sociálnych vecí ŽSK, pričom z platného Organizačného poriadku Úradu ŽSK vyplýva, že otázky týkajúce
sa personálnej agendy zamestnancov samosprávneho kraja a riaditeľov organizácií v zriaďovateľskej
pôsobnosti ŽSK spadá do kompetencie Oddelenia ľudských zdrojov Úradu ŽSK, a teda výpoveď z

pracovného pomeru bola žalobcovi doručovaná osobou, ktorej do kompetencie činiť takýto právny úkon
v mene zamestnávateľa neprislúcha a rovnako z tejto písomnej agendy ani nevyplýva, žeby táto osoba
bola osobou poverenou na takýto úkon zamestnávateľa. Okrem týchto dôvodov žalobca je aj názoru,
že samotné odvolanie z funkcie, ktoré bolo odhlasované na zasadnutí zastupiteľstva VUC Žilina dňa
25. 11. 2019, je neplatné a zároveň poukázal na okolnosti vyhlásenia výberového konania a samotný

priebeh hlasovania.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe doručenom súdu dňa 28.5.2020 (č.l.38-43-spisu)
žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keď žalobca bol na základe poverenia z 11.5.2015 poverený
na dobu 6 mesiacov na výkon funkcie riaditeľa žalovaného, s účinnosťou od 25.5.2015, ako to vyplýva

i z pracovnej zmluvy z 22.5.2015, následne na základe menovania z 18.11.2015 bol menovaný do
funkcie riaditeľa žalovaného, zároveň uzavreli Dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy z 18.11.2015,
s účinnosťou od 25.11.2015. Uzavretiu tejto Dohody predchádzalo vymenovanie žalobcu do funkcie
riaditeľa. Žalobca dňom odvolania z funkcie riaditeľa prestal spĺňať predpoklady ustanovené zákonom
č. 552/2003 Z. z. a bola mu daná výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce.

5. K námietke žalobcu ohľadne dania/doručovania výpovede nesprávnou osobou žalovaný uviedol,
že žalobcu do funkcie riaditeľa menoval ŽSK, výpoveď bol preto oprávnený dať za zamestnávateľa ŽSK,
čo sa aj udialo a vyplýva to zo záhlavia výpovede. Výpoveď ako právny úkon vykonal zamestnávateľ, za
ktorého konal ŽSK. Doručenie nemusí realizovať priamo štatutár, môže ho doručiť poštár, ktorýkoľvek

poverený zamestnanec, pričom zákon nevyžaduje písomnú formu poverenia. Predmetná výpoveď bola
riadne doručená žalobcovi do vlastných rúk.

6. Názor žalobcu ohľadne časovej postupnosti pri podávaní návrhu považuje žalovaný za nesprávny, v
rozpore s judikatúrou SR (rozsudok Okresného súdu Bratislava II, 15Cpr/2/2013). Žalobca bol odvolaný

z funkcie riaditeľa uznesením č. 7/15 zastupiteľstva ŽSK z 25.11.2019, a to ku dňu 31.12.2019, výpoveď
bola doručená žalobcovi 18.12.2019, s účinnosťou k 31.12.2019.

7. Zákon nevyžaduje, aby odvolanie vedúceho zamestnanca z funkcie nadobudlo účinky v čase, keď
sa zamestnancovi dáva výpoveď. Výpoveď bola žalobcovi doručená 18.12.2019, pričom bol odvolaný

ku dňu 31.12.2019, z časového hľadiska bola výpoveď daná zákonne. Všetka právne úkony (poverenie
zo dňa 11.05.2015, menovanie zo dňa 18.11.2015, dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa
18.11.2015)bolipodpísané,vykonanéskôrnežuplynulaichúčinnosť.Obdobnebolavykonanáivýpoveď
z pracovného pomeru žalobcu zo dňa 18.12.2019 s účinnosťou dňa 31.12.2019.

8. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcu k hlasovaniu poslancov na zastupiteľstve ŽSK z 25.11.2019, tieto
tvrdenia sú pre merito veci irelevantné, pričom súd nie je oprávnený preskúmavať alebo hodnotiť
hlasovanie demokraticky zvolených poslancov. Pokiaľ žalobca ďalej tvrdí, že mu bola daná výpoveď nie
zamestnávateľom ale ŽSK ako zriaďovateľom zamestnávateľa, s poukazom na § 4 zákona č.552/2003
Z. z., právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom robí orgán,

ktorý ho vymenoval alebo zvolil. Z obsahu výpovede vyplýva, že ŽSK konal za zamestnávateľa, t.j. za
žalovaného. Žalobca výpoveď žalovaného spochybnil z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnej podmienky
platnosti výpovede, t.j. prerokovania výpovede s odborovou organizáciou zákonom a predpísaným
spôsobom, pričom z obsahu výpovede vyplýva, že 17.12.2019 bolo ukončenie pracovného pomeružalobcu riadne prerokované odbormi. Ďalej žalovaný poukázal na smernicu úradu ŽSK zo dňa
01.11.2011 o postupe pri realizácii výberových konaní na funkcie štatutárnych orgánov organizácií v
zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, okrem riaditeľov škôl a školských zariadení, ktorých obsadzovanie

sa riadi osobitným predpisom, pričom v zmysle bodu 6 písm. e) čl. 1 Smernice 96/2011, návrh na
odvolanie riaditeľa (riaditeľa organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK) môže predložiť predseda
zastupiteľstvu po 4 rokoch výkonu funkcie riaditeľa. ŽSK v zastúpení predsedníčkou postupoval v zmysle
uvedenej záväznej Smernice, bol predložený zastupiteľstvu návrh na odvolanie riaditeľa - žalobcu a ŽSK
prijal uznesenie č.7/15, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie riaditeľa žalovaného dňom 31.12.2019,

uznesenie bolo prijaté dňa 25.11.2019. Na jeseň 2019 ŽSK vypísal výberové konanie na obsadenie
funkcie riaditeľa Centra sociálnych služieb STUDIENKA v Novoti, ktoré riadne prebehlo, avšak žalobca
sa ho nezúčastnil.

9. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu 24.06.2020 (č.l.66-71 spisu) zotrval na svojej
argumentácii, keď názor žalobcu potvrdzuje najmä obsah a existencia pracovnoprávnej dokumentácie,

ktorú zamestnávateľ so žalobcom uzatvoril. To, ako je postavená právna úprava citovaná zo strany
žalovaného, konkrétne ust. § 5 ods. 9 zákona č.552/2003 Z. z. v platnom znení, a špecifikovanie pojmu
poverenia a menovanie, však je potrebné posúdiť, s existujúcimi záväzkami medzi zamestnávateľom
a zamestnancom, podľa ktorých bol pracovný pomer žalobcu založený uzatvorením Pracovnej zmluvy
zo dňa 22.05.2015 pred vymenovaním do funkcie štatutárneho orgánu a existujúci pracovný pomer bol

zmenený Dohodou zo dňa 18.11.2015. Z obsahu týchto pracovnoprávnych dokumentov je nepochybné,
že žalobcovi nevznikol pracovný pomer u žalovaného po jeho vymenovaní až po prijatí Uznesenia č.
6/13 zastupiteľstvom ŽSK dňom 25.11.2015, tak ako predpokladá ust. § 42 ods. 2 Zákonníka práce a
v spojitosti s uvedeným ust. § 63 ods. 1 písm. d) bod 2. Zákonníka práce. Ak teda zamestnávateľ sám
nepostupoval v zmysle zákonnej právnej úpravy, na ktorú poukazuje v bode ad. 1. svojho vyjadrenia

k žalobe, uvedené nie je možné preniesť na ťarchu žalobcu a uvedené nevyvracia názor žalobcu
o neplatnosti skončenia jeho pracovného pomeru z dôvodu nenaplnenia hypotézy ust. § 63 ods. 1
písm. d) bod 2. Zákonníka práce a možnosti jeho uplatnenia voči žalobcovi. Žalobca sa nestotožňuje
s tvrdením žalovaného, že je chybné tvrdenie žalobcu, žeby výpoveď, ktorú napadol neplatnosťou na
súde, dala alebo doručila nesprávna osoba. Z obsahu podaného žalobného návrhu je zrejmé, že žalobca

jednak napáda obsahovú zmätočnosť samotnej výpovede, z ktorej nie je zrejmé, kto túto výpoveď
žalobcovi dáva, zároveň má podľa názoru žalobcu vady i vykonané doručovanie výpovede, resp. podľa
názoru žalobcu napadnutá výpoveď nebola žalobcovi doručená, tak ako predpokladá zákonná právnu
úprava, najmä ust. § 38 Zákonníka práce. Podľa názoru žalobcu žalovaný nesprávnym spôsobom, resp.
nedostatočným spôsobom vykladá ust. § 4 zákona č. 552/2003 Z. z. v platnom znení, ktorý necituje

v plnom rozsahu a v zmysle ktorého právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je
štatutárnym orgánom, robí síce orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil, ak však je štatutárny orgán
vymenovaný alebo zvolený kolektívnym orgánom podľa osobitného predpisu, robí právne úkony jeho
predseda. S poukazom na citovanú právnu úpravu zotrváva žalobca na svojom názore a námietkach,
ktoré žalovaný nevyvrátil, že z obsahu podanej výpovede, v ktorej záhlaví sa uvádza subjekt Žilinský

samosprávny kraj a subjekt Centrum sociálnych služieb, nie je zrejmé, v mene ktorého subjektu konala
podpísaná predsedníčka ŽSK. Výklad vykonaného právneho úkonu zo strany žalovaného, teda že
výpoveď ako právny úkon vykonal zamestnávateľ, za ktorého konal ŽSK, neobstojí, takýto výklad
nezodpovedá obsahovej stránke písomnosti označenej ako výpoveď a ani zákonnej právnej úprave. Z
hľadiskavymedzenia,ktoprávnyúkon-výpoveďzpracovnéhopomeružalobcuužalovanéhovykonal,je

možné považovať koncipovanú výpoveď za právny úkon ako neurčitý, nezrozumiteľný, nejednoznačný,
túto neurčitosť nemožno odstrániť ani výkladom v zmysle ust. § 15 Zákonníka práce s použitím ust. §
35 Občianskeho zákonníka, a teda podľa názoru žalobcu nie je správny názor žalovaného, žeby právny
úkon - výpoveď vykonala oprávnená osoba, 1 keďže z obsahu výpovede nie je jednoznačné, ktorý
subjekt dal žalobcovi výpoveď, keďže z obsahu tohto písomného podania nie je zrejmé, či podpísaná

Ing. Jurinová, predsedníčka ZSK, konala v mene ŽSK, ktorý ako subjekt je označený v záhlaví výpovede
a rovnako jeho pečať je pri mene signujúceho, z čoho možno vyvodiť záver, že výpoveď podal ŽSK ako
samostatný subjekt a nie zamestnávateľ Centrum sociálnych služieb STUDIENKA, v mene ktorého voči
zamestnancovi, ktorý je štatutárny orgán, robí právne úkony orgán, ktorý ho vymenoval, a v prípade, že
takýmto orgánom je kolektívny orgán (zastupiteľstvo ŽSK), robí právne úkony jeho predseda. Tak ako

správne konštatuje žalovaný, od vykonania právneho úkonu je potrebné odlíšiť jeho doručenie, ktoré
doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku eventuálne poštovým podnikom ako doporučenú
zásielku. Nie je však správny názor žalovaného, že Písomnosť nemusí doručovať štatutár osobne, môže
ho doručiť poštár alebo ktorýkoľvek poverený zamestnanec, pričom poverenie nemusí byt' písomné,nakoľko to zákon nevyžaduje. Tak ako vyplýva z dikcie ust. § 38 Zákonníka práce v prípade, že
doručuje zamestnávateľ písomnosť týkajúcu sa zániku pracovného pomeru na pracovisku, zákon hovorí
o doručovaní zamestnávateľom, pričom v zmysle ust. § 9 ods. 1 Zákonníka práce právne úkony za

zamestnávateľa činí štatutárny orgán eventuálne ním poverený zamestnanec alebo iný zamestnanec,
ak to vyplýva z jeho funkcie určenej organizačnými predpismi, pričom ust. § 9 ods. 2 Zákonníka práce
zakotvuje povinnosť písomného poverenia ďalších zamestnancov, preto je nesprávny právny názor
žalovaného, žeby poverenie nemuselo byť písomné. Žalovaný vo svojom písomnom podaní nevyvrátil
námietku žalobcu, že osoba Ing. X. K., zamestnanec ŽSK, nebola osobou oprávnenou v zmysle ust.

§ 38 ods. 1 Zákonníka práce, § 9 ods. 1,2 Zákonníka práce, poverenou na doručenie výpovede
žalobcovi. I napriek tomu , že v písomnom podaní označenom ako „ Skončenie pracovného pomeru
výpoveďou podľa ust. § 63 ods. 1 písm. ct) bod 2. Zákonníka práce signovanom Ing . Erikou Jurinovou,
predsedníčkou ŽSK, je konštatované, že dňa 12.12.2019 prebehlo so žalobcom ponukové konanie
voľných pracovných miest, i tu je nutné namietnuť splnenie tejto hmotnoprávnej podmienky platnosti
výpovede zo strany zamestnávateľa, keďže ponukové konanie vykonal Ing. X. K., Mgr. O. I., z obsahu

písomného záznamu z ponukového konania voľných pracovných miest nevyplýva, z akej pozície tieto
dve osoby vykonali ponuku iného pracovného miesta voči žalobcovi, keďže neboli osobami oprávnenými
na konanie v mene zamestnávateľa, ktorý má zákonom ustanovenú povinnosť zakotvenú v ust. §
63 ods. 2 Zákonníka práce, teda z uvedeného je zrejmé, že ponuku voľných pracovných miest
nevykonal zamestnávateľ, ale osoby bez právneho vzťahu k zamestnávateľovi, nad rámec uvedeného

je takýto postup nutné považovať za postup v rozpore so základnými zásadami uplatňovanými v
pracovnoprávnych vzťahoch, najmä zásadou zakotvenou v čl. 2 Zákonníka práce, kedy výkon práv a
povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byt' v súlade s dobrými mravmi, nikto nesmie
tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu. Ustanovenie
§ 63 ods. 2 Zákonníka práce síce zakotvuje, že ponúkaná vhodná práca môže byt' akákoľvek práca,

ktorú má zamestnávateľ k dispozícii, s ohľadom na základné zásady uplatňované v pracovnoprávnych
vzťahoch, ak má k dispozícii prácu, ktorá zodpovedá schopnostiam a kvalifikácii zamestnanca, mal
by mu túto prácu ponúknuť. Žalobcovi boli zo strany neidentifikovateľného subjektu ponúknuté voľné
pracovné miesta v zaradení rehabilitačný pracovník - masér, inštruktor pre rozvoj pracovných zručností,
obe na skrátený pracovný úväzok a sociálny pracovník ako zástup počas rodičovskej dovolenky, a to

i napriek tomu, že listom zo dňa 10.12.2019 bol zamestnávateľovi od zriaďovateľa oznámený Rozpis
rozpočtu na rok 2020, schválených Zastupiteľstvom ŽSK dňa 25.11.2019, v ktorom sa okrem iného
uvádza, že pre CSS Studienka Novoť boli schválené požadované nové pracovné miesta, vrátane
funkcie Manažéra kvality sociálnych služieb, so vznikom funkcie od 01.01.2020 (totožne ako jedno z
ponúkaných voľných pracovných miest - sociálny pracovník ako zástup počas rodičovskej dovolenky od

01.01.2020 do 25.01.2020), pričom o takto novovytvorené miesto, ktoré vzniklo pred podaním spornej
výpovede žalobcovi s účinnosťou od obdobia počas plynutia výpovednej doby žalobcu, mal žalobca
záujem a i napriek tomu, že právna úprava detailne nerieši takúto situáciu, práve jej nedostatočnosť ide
na ťarchu zamestnávateľa, ktorý si podľa názoru žalobcu jednak ponukovú povinnosť vôbec nesplnil,
keďže túto realizovali osoby bez právneho vzťahu k zamestnávateľovi, bez akéhokoľvek poverenia

(pričom zákon vyžaduj e písomné poverenie), ale najmä žalobcovi nebola ponúknutá voľná pracovná
pozícia, ktorá zodpovedala jeho kvalifikácii, ktorú by bol schopný a odborne zdatný vykonávať lepšie,
ako tie, ktoré mu boli ponúknuté. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, žeby jeho názor
k nemožnosti uplatnenia výpovedného dôvodu podľa ust. § 63 ods. 1 písm. d) bod 2. Zákonníka
práce v čase podania výpovede, z dôvodu, že účinky odvolania ešte nenastali, nie je správny. Žalobca

sa nestotožňuje s názorom žalovaného o existencii údajnej judikatúry k danej otázke, pri ktorom
poukazuje na jedno rozhodnutie súdu prvej inštancie, uvedené nie je možné považovať za ustálenú
súdnu prax v danej otázke a už vôbec nie judikatúru. Žalovaný sa vo svojom písomnom vyjadrení
odvoláva na Smernicu ŽSK č. 96/2011, v ktorej je zakotvené, že návrh na odvolanie štatutárneho orgánu
inštitúcie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK dáva predseda ŽSK až po 4 rokoch od vymenovania do

príslušnej funkcie, pričom však v prejednávanom prípade predseda ŽSK podal návrh dňa 18.11.2019
pred uplynutím 4 rokov od menovania. Zároveň Dodatkom č. 2 z výberovej komisie na obsadenie funkcie
štatutárneho orgánu žalovaného vyradili zástupcu zamestnancov zamestnávateľa, čo je v príkrom
rozpore s ust. § 5 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z., a prijatím Dodatku č. 3 k citovanej smernici v rozpore
so zákonnou právnou úpravou zadefinovali koniec funkčného obdobia štatutárneho orgánu - riaditeľa

inštitúcie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK tak, že podľa čl. 1 ods. 4 zaniká po uplynutí funkčného
obdobia, a to i napriek tomu, že zákonná právna úprava vymedzuje zánik funkcie štatutárneho orgánu
voleného zastupiteľstvom výlučne odvolaním z tejto funkcie, ktoré môže vykonať jedine tento kolektívny
orgán, a nie interná smernica vyššieho územného celku. Žalobca pri uplatnení neplatnosti skončeniapracovného pomeru výpoveďou spochybnil naplnenie hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede i z
dôvodu, že jej prerokovanie s odborovou organizáciou nebolo vykonané v súlade so zákonnou právnou
úpravou. Žalovaný k svojej obrane cituje ust. § 74 Zákonníka práce (i keď s nesprávnym označením

a číslovaním ako § 72 Zákonníka práce), odvoláva sa na obsah výpovede, ktorá údajne mala byt'
žalobcovi doručená, pričom pre posúdenie naplnenia hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede, t.j.
jej prerokovanie so zástupcami zamestnancov, je podľa názoru žalobcu právne irelevantné citovanie
splnenia tejto povinnosti v samotnej výpovedi, ale je potrebné posúdiť, či zamestnávateľ v súlade so
zákonnou povinnosťou zakotvenou v ust. § 74 Zákonníka práce túto aj splnil. Je nesprávna obrana

žalovaného založená na tvrdení, žeby žalobca spochybnil úkony ŽSK a žalovaného bez relevantných
dôkazov, keďže je na zamestnávateľovi, aby preukázal naplnenie všetkých podmienok platnosti podanej
výpovede. Žalovaný na preukázanie ním produkovaného tvrdenia, žeby skončenie pracovného pomeru
žalobcu bolo riadne prerokované s odbormi, predkladá listinný dôkaz označený ako Žiadosť ŽSK o
prerokovanie výpovede zo dňa 12.12.2019. Z obsahu tohto písomného podania je zrejmé, že žiadosť
o prerokovanie výpovede podľa ust. § 74 Zákonníka práce neučinil voči zástupcom zamestnancov

zamestnávateľ, je adresované predsedníčke Základnej odborovej organizácie, Centrum sociálnych
služieb STUDIENKA, je v ňom konštatovaná žiadosť o prerokovanie výpovede pre JUDr. Ing. Róberta
Srogončíka, ktorý bol Uznesením zastupiteľstva ŽSK č. 7/15 zo dňa 25.11.2019 odvolaný z funkcie
riaditeľa organizácie - Centrum sociálnych služieb STUDIENKA Novoť dňom 31.12.2019, je v ňom
konštatované,žežalobcaakozamestnanecneprijalzostranyzamestnávateľaponúkanévoľnépracovné

miesta v zariadení a že teda vzhľadom na uvedené končí zamestnávateľ so zamestnancom pracovný
pomer z dôvodu uvedeného v ust. § 63 ods. 1 písm. d) bod 2. Zákonníka práce. Žiadosť' bola
odborom žalovaného doručená dňa 16.12.2019 a dňa 17 . 12 . 2019 bola spísaná Zápisnica z členskej
schôdze ZO SOZ ZaSS pri CSS STUDIENKA Novoť konanej dňa 17. 12. 2019, z ktorej je zrejmé ,
že odbory obdržali žiadosť predsedníčky ŽSK Ing. Eriky Jurinovej o prerokovanie výpovede (teda nie

žiadosť zamestnávateľa), pričom keďže nejde o právny úkon zamestnávateľa voči zamestnancovi,
ktorý je štatutárny orgán, ale právny úkon zamestnávateľa voči zástupcom zamestnancov, ktorí u
neho pôsobia, na uvedené nie je možné aplikovať ust. § 4 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone
práce vo verejnom záujme, a teda podľa názoru žalobcu nebola splnená hmotnoprávna podmienka
platnosti skončenia pracovného pomeru a zamestnávateľ neprerokoval toto skončenie so zástupcami

zamestnancov, keďže zástupcovia zamestnancov neobdržali písomnú žiadosť zamestnávateľa o
prerokovanie výpovede žalobcu. Prerokovanie v zmysle ust. § 74 Zákonníka práce predstavuje jednu
zo základných hmotnoprávnych podmienok jednostranného skončenia pracovného pomeru zo strany 1
zamestnávateľa. Uvedené ustanovenie zakotvuje teda ingerenciu zástupcu zamestnancov pri skončení
pracovného pomeru, a to tak, že zamestnávateľ je povinný výpoveď zo strany zamestnávateľa

vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, v opačnom prípade takúto výpoveď Zákonník práce
sankcionuje neplatnosťou. Zákonník práce priamo nerieši, kedy je možné považovať túto hmotnoprávnu
podmienkuplatnostiskončeniapracovnéhopomeruzostranyzamestnávateľazasplnenú,neustanovuje
formu prerokovania, uvedené je potrebné posúdiť v súlade s konštantnou judikatúrou Najvyššieho
súdu SR, ktorý vo viacerých svojich rozhodnutiach, najmä s ohľadom na ochranu zamestnanca ako

slabšej strany, konštatoval, že účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať výpoveď
zo strany zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov nastane len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o
prerokovanie skončenia pracovného pomeru alebo priložený návrh výpovede obsahuje náležitosti podľa
ust. § 61 ods. 2 Zákonníka práce. Žalovaný si svoju povinnosť v zmysle ust. § 74 Zákonníka práce vôbec
nesplnil, keďže dňa 17.12.2019 došlo k prerokovaniu žiadosti ŽSK, prílohou tejto žiadosti nie je samotná

výpoveď zamestnávateľa, obsahovo táto žiadosť, vyznieva zmätočne, tak ako ostatné úkony subjektov
zúčastnených na ukončovaní pracovného pomeru so žalobcom, a teda len potvrdzuje nezákonný
postup zamestnávateľa voči žalobcovi a nesplnenie zákonom daných podmienok pre platnosť skončenia
pracovného pomeru zamestnávateľa so žalobcom.

10. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 31.07.2020 (č.l.76-79
spisu) opätovne poukázal na zákonnosť postupu uzatvorenia a ukončenia pracovného pomeru so
žalobcom, pracovná pozícia ktorú žalobca zastával podlieha ustanoveniam zákonu č.552/2003 Z. z. v
platnom znení. Žalobca prehliada, že nebol spôsobilí vykonávať ďalej funkciu po uplynutí štvorročného
funkčného obdobia, na nové výberové konanie sa neprihlásil a ani nemal potrebné schválenie

zastupiteľstvom ŽSK. Samotná výpoveď je právny úkon určitý, zrozumiteľný, vážny a slobodný. Pokiaľ
ide o nesplnenie ponukovej povinnosti zo strany zamestnávateľa, zo záznamu z ponukového konania
zo dňa 12.12.2019 vyplýva, že žalovaný zastúpený ŽSK (za ktorého konali príslušné zamestnankyne
vrátane zástupcu zamestnancov) ponúkol žalobcovi pozície rehabilitačný pracovník masér, inštruktorpre rozvoj pracovných zručností, (obe pozície na skrátený úväzok) a sociálny pracovník na zástup počas
rodičovskej dovolenky. Žalovaný nebol povinný ponúknuť všetky voľné pracovné miesta, pre splnenie
ponukovej povinnosti platí ponúknutie akejkoľvek vhodnej práce aj na kratší úväzok s rovnakým miestom

výkonu práce aj s nižšou vyžadovanou kvalifikáciou, čo vyplýva i z ustálenej judikatúry a odbornej
literatúry (komentár k Zákonníku práce § 63, uznesenie NS SR č.3Cdo/261/2007). v ďalšom žalovaný
opätovne poukázal na Smernicu č.96/2011, ako aj na postup zamestnávateľa pri prerokovaní výpovede
zo zástupcami zamestnancov, keď žalovaný požiadal dňa 12.12.2019 o prerokovanie výpovede,
výpoveď bola so zástupcom zamestnancov prerokovaná, ako to vyplýva zo zápis z prerokovania

výpovede.

11. Žalobca vo svojom podaní doručenom súdu 27.05.2021 (č.l.108-110 spisu) opätovne zotrval na
svojich vyjadreniach zdôrazňujúc, že zamestnávateľ neponúkol žalobcovi prácu manažéra kvality, ktorá
bola prácou na plný úväzok, na dobu neurčitú, pričom žalobca mal na výkon tejto funkcie kvalifikáciu. Ide
omiesto,ktoréboloschválenézastupiteľstvomŽSKzodňa25.11.2019,kedybolaschválenýrozpočetna

rok 2020, v rozpise záväzných ukazovateľov rozpočtu na rok 2020 pre CSS STUDIENKA Novoť zo dňa
10.12.2019 sa uvádza aj funkcia manažér kvality od 01.01.2020, ďalej špeciálna sestra od 01.04.2020,
referent soc. dokumentácie od 01.07.2020.

12. Sporové strany na pojednávaní zotrvali na svojich vyjadreniach a argumentácii, pričom žalobca na

doplnenie uviedol, že výberového konania sa nezúčastnil z dôvodu, že toto bolo nezákonné, ovplyvnené
a zmanipulované. V čase vyhlásenia a uskutočnenia výberového konania na funkciu riaditeľa zariadenia
predsa uvedené pracovné miesto nebolo voľné, bolo obsadené, a to žalobcom. Žalobca zotrval na
závere, že pracovné miesto manažéra kvality bolo vytvorené, nakoľko naň boli pridelené rozpočtové
prostriedky. Žalovaná na doplnenie uviedla, že uvedené pracovné miesto ku dňu 01.01.2020 nebolo

vytvorené z dôvodu, že keď nastúpila na pozíciu dňa 02.01.2020 do práce ako štatutárna zástupkyňa
žalovaného v organizácii existovali ďalší dvaja pracovníci na pozícii manažér kvality, ktorí mali vo svojich
pracovných zmluvách zabezpečovať dodržiavanie štandardov kvality a pod.. Finančné prostriedky
pridelené v zmysle rozpisu záväzných ukazovateľov na rok 2020 boli určené na mzdy, pokiaľ pozícia
manažér kvality nebola od 01.01.2020 zriadená v rámci organizačnej štruktúry žalovaného, zriadila sa

pozícia sestra so špecializáciou, peniaze ostali v rozpočte a boli použité na mzdy.

13.Vrámcidokazovaniasasúdoboznámilsobsahomlistínzaloženýchvspise,predloženýchsporovými
stranami, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

14. Na základe poverenia zo dňa 11.05.2015 (č.l.8 spisu) s účinnosťou od 25.05.2015 bol žalobca
poverený vykonávaním funkcie riaditeľa organizácie Zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb
Novoť, najdlhšie na dobu 6 mesiacov, a zároveň bola dňa 22.05.2015 uzavretá medzi zamestnávateľom
Zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb Novoť a žalobcom ako zamestnancom pracovná
zmluva na výkon práce: riaditeľ na základe poverenia, s dňom nástupu do práce 25.05.2015, na dobu

určitú, počas trvania platnosti poverenia zo dňa 11.05.2015 (č.l.9-11 spisu). Súčasťou pracovnej zmluvy
je i pracovná náplň riaditeľa zariadenia (č.l.12-14 spisu). Po uplynutí poverenia na výkon funkcie riaditeľa
bol žalobca dňom 25.11.2015 vymenovaný v zmysle uznesenia zastupiteľstva ŽSK č.6/13 zo dňa
16.11.2015 do funkcie riaditeľa Zariadenia pre seniorov a domov sociálnych služieb Novoť (č.l.15 spisu),
v dôsledku čoho došlo k uzavretiu Dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 22.05.2015 (č.l.16

spisu), keď s účinnosťou od 25.11.2015, teda s účinnosťou od menovania žalobcu do funkcie riaditeľa
zariadenia sa mení druh práce na riaditeľ a pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú počas trvania
platnosti poverenia zo dňa 11.05.2015 sa mení na pracovný pomer na dobu neurčitú.

15.Podľa§42ods.1Zákonníkapráce,pracovnýpomersazakladápísomnoupracovnouzmluvoumedzi

zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie
pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce, ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie
ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa

ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v
priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá
písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.16. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že na vznik pracovného pomeru Zákonník práce
vyžaduje uzatvorenie pracovnej zmluvy, ide o dvojstranný právny úkon, ktorý je v zmysle § 18 Zákonníka
práce právne perfektný a platný v momente, keď sa účastníci pracovnoprávneho vzťahu, dohodli na

obsahu pracovnej zmluvy. Zákonník práce pre platnosť pracovnej zmluvy vyžaduje dohodu o jej obsahu.
I z ustanovenia § 42 ods. 2 Zákonníka práce vyplýva, že pracovný pomer sa zakladá výlučne pracovnou
zmluvou aj v prípadoch, kde sa pre výkon určitého povolania alebo funkcie požaduje vymenovanie
alebo voľba. Samotné vymenovanie do určitej funkcie nepostačuje pre vznik pracovného pomeru, keď je
potrebné po vymenovaní alebo voľbe do funkcie uzatvoriť pracovnú zmluvu. Vymenovanie má vo vzťahu

k účinnosti vzniku pracovného pomeru na základe už uzatvorenej pracovnej zmluvy odkladný účinok.

17. V prejednávanej veci bolo zistené, že pracovný pomer žalobcu založený pracovnou zmluvou zo
dňa 22.05.2015 sa viazal na poverenie predsedu Žilinského samosprávneho kraja (ďalej len „ŽSK")
zo dňa 11.05.2015, ktorým bol žalobca poverený vykonávaním funkcie riaditeľa zariadenia, a to do
zrušenia poverenia, respektíve najdlhšie na dobu 6 mesiacov, čomu korešponduje i pracovná zmluva

zo dňa 22.05.2015, kedy uvedeným dňom vzniká pracovný pomer na dobu určitú, a to počas trvania
platnosti poverenia zo dňa 11.05.2015. Je nesporné, že uplynutím 6 mesiacov poverenie žalobcu na
výkon funkcie riaditeľa zariadenia zaniklo a po uplynutí 6 mesiacov dňom 25.11.2015 bol žalobca
vymenovaný predsedom ŽSK do funkcie riaditeľa zariadenia, pričom s účinnosťou od 25.11.2015 došlo
i k uzavretiu dohody o zmene obsahu pôvodnej pracovnej zmluvy (zo dňa 22.05.2015) tak, že sa mení

druh práce z „riaditeľ na základe poverenia" na „riaditeľ" spolu s uvedením stručnej charakteristiky
druhu práce a pracovný pomer uzavretý na dobu určitú počas trvania platnosti poverenia zo dňa
11.05.2015 sa zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú. Súd má za to, že v danom prípade bola
splnená podmienka obsiahnutá v § 42 ods.2 Zákonníka práce, teda došlo k vzniku riadneho pracovného
pomeru medzi stranami sporu na základe vymenovania žalobcu do funkcie riaditeľa zariadenia s

účinnosťou od 25.11.2015. V danom prípade ide o výkon práce vo verejnom záujme, pracovnoprávne
vzťahy zamestnancov pri výkone verejnej služby vznikajú na základe pracovnej zmluvy za podmienok
ustanovených v zákone č.552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme (§ 3 ods. 8 Zákona
č.552/2003 Z. z.). Súd sa teda nestotožnil s argumentáciou strany žalobcu, že žalovaný zvolil nesprávny
postup, keď pracovný pomer žalobcu bol založený na základe pracovnej zmluvy z 22.05.2015 a nie

na základe vymenovania, že pracovná zmluva zo dňa 22.05.2015 mala byť ukončená a až následne
mala byť uzavretá nová pracovná zmluva. Súd poukazuje na pracovnú zmluvu zo dňa 22.05.2015,
ktorá bola uzavretá na dobu určitú, t.j. počas trvania poverenia žalobcu na výkon funkcie riaditeľa, ktoré
poverenie malo skončiť uplynutím 6 mesiacov, kedy by došlo aj k ukončeniu pracovného pomeru zo
dňa 22.05.2015, avšak na základe menovacieho dekrétu zo dňa 18.11.2015 došlo k uzavretiu dohody

o zmene obsahu pracovnej zmluvy, a to dňa 18.11.2015, kedy s účinnosťou od 25.11.2015 sa pracovný
pomer pôvodne dohodnutý na dobu určitú mení na pracovný pomer na dobu neurčitú a rovnako sa mení
i druh práce z „povereného riaditeľa" na „riaditeľ".

18. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že predsedníčka ŽSK na základe uznesenia

zastupiteľstva ŽSK č.7/15 zo dňa 25.11.2015 (č.l.50/rub spisu) v súlade s § 11 ods. 2 písm. h) Zákona
č.302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov dňom 31.12.2019 odvolala žalobcu z funkcie
riaditeľa organizácie.

19. V zmysle § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi

výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2.

20. Vyššie citované ustanovenie Zákonníka práce upravuje osobitný výpovedný dôvod, predpokladom
ktorého uplatnenia je, že vymenovanie alebo voľba je požiadavkou vykonávania funkcie vedúceho
zamestnanca a zamestnanec bol z uvedenej funkcie odvolaný. Skutková podstata tohto výpovedného

dôvodu spočíva v nesplnení požiadaviek podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce, pričom je nepochybné
a nesporné, že predpokladom na výkon funkcie riaditeľa zariadenia Centrum sociálnych služieb
STUDIENKA v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK je menovanie do funkcie v zmysle § 3 ods. 2 Zákona
č.552/2003 Z. z.. Nesplnenie požiadaviek podľa § 42 ods. 2 sa chápe ako objektívny stav, pri ktorom
zavinenie zamestnávateľa nemá právny význam, ide o stav, ktorý nastane po tom, keď zamestnanec,

u ktorého predpokladom na výkon funkcie sa vyžaduje voľba, bol následne z funkcie odvolaný, čo je
daný prípad.21. Na základe odvolania žalobcu z funkcie riaditeľa organizácie Centrum sociálnych služieb
STUDIENKA dňom 31.12.2019, keďže žalobca prestal spĺňať predpoklady vyžadované ustanovením §
42 ods. 2 Zákonníka práce, bol daný výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka

práce, ktorý zamestnávateľ uplatnil listom zo dňa 18.12.2019 (č.l.18 spisu) doručeným žalobcovi dňa
18.12.2019, čo nie je medzi stranami sporné. Predmetná výpoveď spĺňa všetky náležitosti vyžadované
ustanoveniami § 61 ods. 1, 2 Zákonníka práce, výpoveď je písomná, doručená zamestnancovi, teda
žalobcovi, dôvod výpovede vyplýva z ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce, tento je
jednoznačne skutkovo vymedzený tak, že nie je možné ho zameniť s iným dôvodom.

22. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, že predmetná výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 18.12.2019
nie je podaná zamestnávateľom, za ktorého by právny úkon činil ŽSK a teda skončenie pracovného
pomeru výpoveďou bolo dané subjektom bez opory v hmotnom práve, súd poukazuje na ustanovenie §
9 ods. 1 Zákonníka práce, v spojení s § 4 Zákona č.552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme,
keď právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je štatutárny orgán, robí orgán, ktorý

ho vymenoval alebo zvolil. V prejednávanej veci bola daná výpoveď z pracovného pomeru orgánom,
ktorý zamestnanca (žalobcu), ktorý je štatutárnym orgánom, vymenoval, teda ŽSK ako zriaďovateľom
zamestnávateľa Centrum sociálnych služieb STUDIENKA. V mene ŽSK koná predsedníčka ŽSK Ing.
Erika Jurinová, čo je nesporné.

23. V súvislosti s doručovaním výpovede, predmetná výpoveď bola žalobcovi doručená do
vlastných rúk dňa 18.12.2019, ako to vyplýva i zo samotnej písomnosti označenej ako skončenie
pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 18.12.2019 (č.l.18 spisu). Námietky žalobcu, že predmetná
výpoveď mu bola doručovaná osobami, ktoré na tento úkon neboli kompetentné, súd vyhodnotil
ako neodôvodnené a v danom prípade i nepodstatné, pričom ustanovenie § 38 ods. 1 Zákonníka

práce vyžaduje pre písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného
pomeru doručenie týchto písomností do vlastných rúk zamestnanca, čo sa aj stalo v danom prípade,
keď výpoveď z pracovného pomeru bola doručená zamestnancovi do vlastných rúk. Písomnosti
doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý,
v prípade, že to nie je možné, doručuje písomnosť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.

Pokiaľ zamestnávateľ zvolil spôsob doručenia písomnosti na pracovisku, podľa názoru súdu na
platnosť výpovede nemá vplyv okolnosť, aká osoba v mene zamestnávateľa vykoná samotné doručenie
písomnosti obsahujúcej výpoveď z pracovného pomeru. Podstatným v danom prípade je, že výpoveď
bola doručená do vlastných rúk žalobcovi, čo medzi stranami nie je sporné.

24. Žalobcom namietaný časový postup pri podávaní výpovede, keď v čase dania/doručenia
výpovede u žalobcu predpoklad menovania do funkcie stále existoval a s tým súvisiace námietky nie
sú opodstatnené, keď účinnosť odvolania žalobcu z postu riaditeľa zariadenia nastala dňom 31.12.2019
(odvolaný bol 26.11.2019, avšak účinky odvolania mali nastať dňom 31.12.2019), keď od 1.1.2020 by
prestal spĺňať žalobca predpoklad vyžadovaný ust. § 42 ods. 2 Zákonníka práce a účinky výpovede

zo dňa 18.12.2019 mali nastať uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby, ktorá začala plynúť dňom
1.1.2020 a uplynula dňom 29.2.2020. Podstatné v danom prípade je, že v čase dania výpovede
t.j. 18.12.2019 bolo rozhodnuté o odolaní žalobcu z funkcie riaditeľa, s účinnosťou dňa 31.12.2019
(rozsudok Okresného súdu Bratislava II 15 Cpr/2/2013).

25. Žalobca ďalej namietal platnosť uznesenia zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja č. 7/15
z 25.11.2019, ktorým bol odvolaný z funkcie riaditeľa zariadenia, pričom súd konštatuje, že v konaní
o neplatnosť skončenia pracovného pomeru súd nie je oprávnený preskúmavať zákonnosť uznesenia
zastupiteľstva ŽSK, keď počas celého súdneho konania nebolo predmetné uznesenie napadnuté
zákonným spôsobom, napriek tomu, že žalobca so svojím odvolaním a výpoveďou nesúhlasil a trval na

ďalšom zamestnávaní (č.l.20 spisu). Až po uzavretí dokazovania, v štádiu pred vyhlásením rozhodnutia
vo veci samej, žalobca dňa 15.7.2021 doručil súdu podanie obsahujúce návrh na prerušenie konania z
dôvodu, že dňa 24.6.2021 podal Krajskej prokuratúre v Žiline podnet na podanie protestu prokurátora
proti postupu a prijatiu uznesenia č.7/15 zasadnutia zastupiteľstva ŽSK z 25.11.2019.

26. Súd je viazaný skutkovým stavom zisteným v čase vyhlásenia rozhodnutia (§ 215. § 217
CSP) pričom do uzavretia dokazovania v predmetnej veci nebolo rozhodnuté o neplatnosti napádaného
uznesenia č.7/15 o odvolaní žalobcu z funkcie riaditeľa zariadenia, ani nebolo začaté žiadne konaniesmerujúce k vyhláseniu tohto uznesenia za neplatné, súd návrh na prerušenie konania neakceptoval
a rozhodol o jeho zamietnutí v súlade s ustanovením § 162 ods. 3 CSP, pričom nie je daný dôvod
na prerušenie konania, konanie žalobcu sa v tomto smere javí ako účelové, keď súdu nie je zrejmé a

dostatočne logicky vysvetlené, prečo žalobca po svojom odvolaní v novembri 2019 a následnej výpovedi
v decembri 2019 neinicioval uvedené konanie, k tomuto však došlo až po pojednávaní vo veci samej
dňa 24.06.2021, kde bolo prezentované predbežné právne posúdenie veci zo strany súdu, a následne
žalobca podľa fotokópie podacieho lístku zo dňa 24.06.2021 mal doručovať na Krajskú prokuratúru v
Žiline podnet na podanie protestu prokurátora voči uzneseniu zastupiteľstva ŽSK č.7/15 z 25.11.2019.

27. Žalobca spochybnil splnenie ďalšej hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede, a to jej
predchádzajúce prerokovanie s príslušným odborovým orgánom v zmysle ust. § 74 Zákonníka práce. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že zriaďovateľ žalovaného listom z 12.12.2019 (č.l.56 ) požiadal
Základnú odborovú organizáciu Centra sociálnych služieb Studienka o prerokovanie výpovede pre
žalobcu, ktorý bol uznesením č. 7/15 zastupiteľstva ŽSK z 25.11.2019 odvolaný z funkcie riaditeľa

zariadeniadňom31.12.2019,pričomZOSOZZaSSpriCSSStudienkaprerokovalapredmetnúvýpoveď,
ako to vyplýva zo zápisnice zo 17.12.2019 (č.l.57 spisu + prezenčná listina č.l.59 spisu). Zákonník práce
neupravuje konkrétnu formu prerokovania (podľa § 237 ods. 1 ZP sa prerokovaním rozumie výmena
názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom, formu prerokovania však zákon
neustanovuje), z predložených listín je však zrejmé, že príslušný odborový orgán mal vedomosť o

predmete prerokovania - výpoveď daná žalobcovi, výpovedný dôvod, súd má za to, že došlo k účinnému
prerokovaniu skončenia pracovného pomeru žalobcu výpoveďou

28. Pokiaľ ide o ponuku vhodnej práce ako právne relevantnej hmotnoprávnej podmienky výpovede
zo strany zamestnávateľa, ponúkaná práce nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu doteraz vykonávanej

práce podľa pracovnej zmluvy, môže ňou byť aj práca na kratší pracovný čas, môže to byť akákoľvek
práca, na ktorú zamestnanec spĺňa zdravotné predpoklady, pričom nesplnenie tejto hmotnoprávnej
podmienky výpovede zo strana zamestnávateľa spôsobuje neplatnosť výpovede. Ponuka vhodné
zamestnania sa musí uskutočniť ešte pred tým, než zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď. Pokiaľ
by mal zamestnávateľ voľnú pozíciu a zamestnanec by ponuku prijal, dochádza k zmene pracovných

podmienok a zmluvné strany by mala pristúpiť k uzatvoreniu dohody podľa § 54 Zákonníka práce.
Súd teda musí skúmať aj splnenie hmotnoprávnej podmienky výpovede, ktorou je ponuková povinnosť.
Súdna prax (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo 306/2008) vníma ponukovú povinnosť ako
„povinnosť zamestnávateľa urobiť zamestnancovi ponuku smerujúcu k uzatvorenie dohody o preradení
na inú prácu. Inou vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam

a pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca. Ide teda o prácu, ktorú je zamestnanec vzhľadom na
svoj zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu spôsobilí vykonávať. Okrem toho výkon tejto povinnosti
zamestnávateľa musí byť v súlade so zásadou vyplývajúcou z článku 2 Zákonníka práce, v zmysle
ktorého výkon práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade dobrými mravmi a
nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať". Môže ísť o akúkoľvek voľnú pracovnú pozíciu, ktorú

je zamestnanec spôsobilí vykonávať a zamestnávateľ nie je povinný ponúkať pracovné podmienky, na
ktoré bol zamestnanec doteraz zvyknutý a spájali sa s jeho doterajšou pozíciou, ale ponúka také, ktoré
vyplývajú z ponúknutej pozície. Pre splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa nie je potrebné, aby
zamestnávateľ ponúkol zamestnancovi všetky voľné pracovné miesta, ktoré sú preňho vhodné, stačí,
ak zamestnávateľ ponúkne zamestnancovi len jedno preňho vhodné pracovné miesto z viacerých u

zamestnávateľa voľných pracovných miest, ktoré by boli pre zamestnanca vhodné v zmysle § 55 ods.
2 Zákonníka práce (rozhodnutie najvyššieho súdu 46/2000).

29. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zamestnávateľ ponúkol zamestnancovi voľné pracovné
miesta, tak ako sa to uvádza v zázname z ponukového konania voľných pracovných miest (č.l.80

spisu), a to dňa 12.12.2019, pričom ponúknuté aktuálne voľné pracovné miesta v zariadení žalovaného
zamestnanec neprijal. Išlo o pracovné miesta rehabilitačný pracovník - masér, inštruktor pre rozvoj
pracovných zručností, sociálny pracovník (zástup počas rodičovskej dovolenky).

30. Pokiaľ žalobca namieta, že mu nebolo ponúknuté voľné pracovné miesto manažér kvality, a v tejto

súvislosti poukazoval na rozpis záväzných ukazovateľov schváleného rozpočtu na rok 2020 (č.l.127
spisu), v čase dania výpovede žalobcovi predmetné pracovné miesto manažér kvality nebolo vytvorené,
podľa rozpisu záväzných ukazovateľov rozpočtu na rok 2020 malo byť vytvorené od 01.01.2020, čo sa
však nestalo, ako to vyplynulo zo zhodných tvrdení žalobcu ako aj štatutárnej zástupkyne žalovaného,pretonebolomožnéponúknuťzamestnancovi,tedažalobcoviuvedenépracovnémiestomanažérkvality,
ktoré pracovné miesto fyzicky nebolo ani vytvorené, i keď v rozpočte na rok 2020 sa s vytvorením
uvedenéhomiestauvažuje(bolipridelenérozpočtovéprostriedkyamzdyaodvodynauvedenépracovné

miesto, ktoré však ako medzi stranami nebolo sporné, ani nebolo vytvorené). Preto súd v tejto časti
obranu žalobcu spočívajúcu v tom, že zamestnávateľ si nesplnil ponukovú povinnosť, vyhodnotil ako
nedôvodnú.

31. Na základe uvedeného súd mal za preukázané, že postup zamestnávateľa pri ukončovaní

pracovného pomeru žalobcu u žalovaného bol správny, keď žalobca bol odvolaný z funkcie
riaditeľa zariadenia, čím stratil spôsobilosť vykonávať funkciu riaditeľa (§ 42 ods. 2 Zákonníka
práce), výpoveď bola písomná s uvedením zákonného dôvodu, bola doručená zamestnancovi do
vlastných rúk, prerokovaná so zástupcami zamestnancov, bola splnená ponuková povinnosť zo strany
zamestnávateľa. Z uvedených dôvodov súd potom žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol.

32. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý
bol vo veci úspešný, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorých výška bude vyčíslená v
samostatnom uznesení vydanom súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní
rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.