Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 11, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/121/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119202342
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5119202342.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej
a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci žalobkyne: J. X., nar
XX.XX.XXXX, G. I. X, XXX XX G. I., zast. JUDr. Michal Miškovič - advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
Palisády 32, 811 06 Bratislava, IČO: 47 255 846, proti žalovanému: 1/ Československá obchodná banka,
a.s.,sosídlomMichalská18,81563Bratislava,IČO:36854140,2/EOSKSISlovensko,s.r.o.,sosídlom

Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, 3/ Aukčná spoločnosť s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01
Bratislava, IČO: 46 151 341, zast. ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU - Marek Piršel s.r.o., so sídlom
Kopčianska 10, 581 01 Bratislava, IČO: 47 255 498, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní žalovaného v rade 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č. k. 32C/20/2019-13 zo dňa
28.02.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním I. a II. vo vzťahu k
žalovanému v rade 2/ p o t v r d z u j e.

Krajský súd uznesenie okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním I. a II. vo vzťahu k
žalovanému v rade 3/ mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči nemu z a m i e t a.

Uznesenie okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním III. ponecháva n e d o t k n u t é.

Krajský súd uznesenie okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním IV. z r u š u j e a vec
vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému v rade
2/ a žalovanému v rade 3/ zdržať sa výkonu záložného práva na spoluvlastníckom podiele žalobkyni vo
veľkosti 7/10-ín na nehnuteľnostiach: rodinný dom, súp. číslo X, ktorý je postavený na pozemku - parcela
C KN č. 457/10, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. G. I., katastrálny úrad Žilina, pozemky
na parcele C KN č. 457/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 292 m2, na parcele C KN č. 457/10 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 112 m2 a parcele C KN č. 457/11 - zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 27 m2, kat. úz. G. I., katastrálny úrad Žilina, až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej. Súd uložil žalovanému v rade 2/ a žalovanému v rade 3/ ako záložnému veriteľovi a dražobníkovi
zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby na spoluvlastníckom
podiele žalobkyni vo veľkosti 7/10-ín na nehnuteľnostiach: rodinný dom, súp. číslo X, ktorý je postavený
na pozemku - parcela C KN č. 457/10, zapísanom na LV č. XXX, kat. úz. G. I., katastrálny úrad Žilina,
pozemky na parcele C KN č. 457/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 292 m2, na parcele C

KN č. 457/10 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 112 m2 a parcele C KN č. 457/11 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 27 m2, kat. úz. G. I., katastrálny úrad Žilina, až do právoplatného skončeniakonania vo veci samej. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Zároveň priznal žalobkyni nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rade 2/ a žalovanému v rade 3/, ktorí sú zaviazaní spoločne a nerozdielne,
v rozsahu 40%.

Návrhom zo dňa 26.02.2019, podaným na súde osobne dňa 26.02.2019, sa žalobkyňa domáhala voči
žalovaným nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude žalovaným uložená povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva a predaja nehnuteľností, uvedených vo výroku napadnutého uznesenia, v
dražbe. Z aktuálneho výpisu LV č. XXX, kat. úz. G. I., mal okresný súd za osvedčené, že žalobkyňa
je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 7/10-ín na označených nehnuteľnostiach, ktoré

boli zmluvou o zriadení záložného práva založené za účelom zabezpečenia pohľadávky vzniknutej zo
zmluvy o splátkovom úvere č. 212272 zo dňa 19.10.2011, uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníkom
a žalovaným v rade 1/ ako veriteľom. Následne sa stal na základe postúpenia pohľadávky veriteľom
žalovaný v rade 2/. Z povahy zmluvných strán, predmetu činnosti žalovaného v rade 1/ a žalovaného
v rade 2/ vyplýva, že ide celkom zrejme o spotrebiteľskú zmluvu, a teda o vzťah medzi spotrebiteľom
na jednej strane a dodávateľom na strane druhej v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý

podlieha súdnemu prieskumu z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok. Žalobkyňa
v návrhu tvrdí, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné podmienky (neprijateľná výška úroku),
ktorej plnenie môže byť rovnako zabezpečené výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou, ku
ktorej žalovaný v rade 2/ pristúpil. Žalobkyňa uvedenú skutočnosť, t.j. aktivitu žalovaného v rade
2/ a žalovaného v rade 3/, smerujúcu k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, osvedčila

(oznámenie o začatí výkonu záložného práva), čím zároveň osvedčila i nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy spočívajúcej v strate vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, resp. k
spoluvlastníckemu podielu na predmetných nehnuteľnostiach. Nariadené predbežné opatrenie má za
cieľ, aby do vyriešenia sporu vo samej nebol zo strany žalovaného v rade 2/ a žalovaného v rade
3/ realizovaný prípadný výkon záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorým spôsobom budú dočasne

upravené pomery strán sporu do právoplatného skončenia konania vo veci samej. S poukazom na
uvedené okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, pričom zákaz vykonať úkony súvisiace s výkonom
dražby uložil aj žalovanému v rade 3/, a to ako osobe, ktorá fakticky dražbu organizuje, a preto
účel neodkladného opatrenia možno dosiahnuť len vtedy, ak súd zakáže vykonať dražbu aj priamo
dražobníkovi. Súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v prevažnej miere vyhovel, keďže

žalobkyňa osvedčila vlastnícke právo k podielu vo veľkosti 7/10-ín na predmetných nehnuteľnostiach.
Súd tak upravil vzťahy len medzi účastníkmi konania, keďže žalobkyňa preukázala vlastnícke právo len
vo vzťahu k podielu o veľkosti 7/10-ín na nehnuteľnosti a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Nakoľko súd
návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v prevažnej miere vyhovel, žalobkyňa bola
úspešná v rozsahu 70%, neúspešná bola v rozsahu 30%, jej celkový úspech vo veci predstavuje 40%.

Vzhľadom na uvedené jej prináleží nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia voči žalovaným v rade 2/ a v rade 3/.

2. Proti uzneseniu, ktorým okresný súd nariadil neodkladné opatrenie podal žalovaný v rade 3/
prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti výrokom I., II., a

IV.. Odvolanie podal v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to,
že zo strany žalobkyne nedošlo k preukázaniu splnenia skutkových a právnych dôvodov pre vydanie
neodkladného opatrenia. Právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje ucelený súbor prostriedkov

právnej ochrany, vrátane osobitne konštruovanej žaloby, kedy sa ten, kto tvrdí, že bolo jeho právne
postavenie, napr. nezákonnou dražbou dotknuté, môže bez väčšej právnej zložitosti domôcť ochrany
svojho právneho postavenia a stav sa obnovuje spätne (ex tunc), t.j. k času pred vykonaním dražby.
Za uvedeného stavu sú preto závery súdu, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy
spočívajúcej v strate vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, bez akejkoľvek opory v reálnej

právnej úprave. Žalovaný v rade 3/ svoje tvrdenia podložil judikatúrou. V nadväznosti na vyššie uvedené
má za to, že v zmysle ustanovení CSP o neodkladnom opatrení, pod potrebou dočasnej úpravy pomerov
účastníkov treba rozumieť stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad, pričom aj v prípade, ak sú
splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade
jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb. Práve

výkon dobrovoľných dražieb je predmetom podnikania žalovaného v rade 3/, pričom žalovaný v rade 3/
postupuje v súlade s platným ZoDD, ktorý musí byť aplikovaný ústavne konformne aj voči dražobníkovi.
Tento zákon je stále v platnosti a je v súlade s Ústavou SR. Je to jediný predpis, na základe ktorého môže
dražobníkpostupovaťprivýkonedobrovoľnýchdražieb.Nariaďovanímneodkladnýchopatrení,praktickyautomaticky po podaní návrhu žalobcov, je dražobníkom, hoci sa nedopustili žiadneho porušenia ZoDD,
zakázané vykonávať podnikateľskú činnosť, nehovoriac o uviaznutých nákladoch na niekoľko rokov
trvania súdnych sporov a následne ich opätovné vymáhanie. Nariadenie neodkladného opatrenia je

výrazne na ťarchu žalovaného v rade 2/ a 3/.. ZoDD sa stáva takto prakticky nevykonateľným. Aj
vzhľadom na citovanú súdnu prax je takýto postup v rozpore nielen s textom a účelom zákona, ale
aj právnym názorom Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. Napriek uvedenému je dražobník
postupom súdu de facto postihovaný zákazom výkonu podnikateľskej činnosti bez toho, aby porušil
akúkoľvek povinnosť podľa zákona. Žalovaný v rade 3/ má za to, že neodkladné opatrenie je absolútne

neodôvodneným a nevyváženým zásahom do práv žalovaného v rade 2/, a tiež žalovaného v rade
3/, vo vzťahu k zbaveniu sa povinnosti splatiť dlžníkom poskytnutý úver, ktorý zabezpečuje práve
majetok žalobkyne, tým, že je znemožnené uskutočniť právom aprobovaný výkon záložného práva.
Záverom žalovaný v rade 3/ uvádza, že nie je pasívne legitimovaný, nakoľko mu nesvedčí žiadne
právo vyplývajúce z právneho vzťahu so žalobkyňou. Žalovaný v rade 3/ je len vykonávateľom práva
vyplývajúceho zo zmluvného vzťahu prináležiacom inému subjektu (v tomto prípade prináležiacom

žalovanému v rade 2/, ktorý je jeho nositeľom). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že návrh je zjavne
neopodstatnený, nedôvodný a účelový, a preto neexistuje žiadna opora pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Na základe vyššie uvádzaných skutočností navrhuje Krajskému súdu v Žiline, aby v právnej
veci vyššie uvedených strán sporu, sp. zn.: 32C/20/2019, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a žalobkyňu zaviaže uhradiť

žalovanému v rade 3/ trovy konania.

3. Odvolanie podal aj žalovaný v rade 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom
stanovenej lehote. Odvolanie podáva z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Právny poriadok Slovenskej republiky ponúka tomu, kto má za to, že jeho vlastnícke
právo bolo porušené (okrem iného napr. aj nezákonným výkonom dobrovoľnej dražby) celý rad
prostriedkov právnej ochrany (vrátane žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby). Prihliadnuc k
nepremlčateľnosti vlastníckeho práva a tiež existencie vyššie špecifikovaných prostriedkov právnej
ochrany voči neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva vlastníka (napr. výkonom nezákonnej

dražby) podľa názoru žalovaného 2/ odpadá potreba dočasnej úpravy pomerov strán neodkladným
opatrením. V súvislosti s podanou žalobou žalovaný 2/ uvádza, že argumentáciu v nej uvedenú považuje
za absurdnú a zastáva názor, že nariadené neodkladné opatrenie spôsobuje hrubý zásah do jeho práv.
Je potrebné zobrať na zreteľ neplnenie si povinností samotným žalobcom. Žalovaný 2/ má za to, že
cieľom žalobkyne je zavádzania súdu a odvedenia pozornosti od skutočnosti, že je úverový neplatič,

ktorý je v omeškaní so splácaním úveru, t.j. od skutočnosti, že porušuje svoje zmluvné povinnosti, v
dôsledku čoho musel veriteľ pristúpiť k hraničnej možnosti - k zosplatneniu úveru a k výkonu záložného
práva, keďže napriek viacerým výzvam nedošlo k dobrovoľnému uspokojeniu pohľadávky. Žalovaný 2/
má za to, že v posudzovanej veci nie sú dané žiadne zákonné dôvody k určeniu neplatnosti úverovej
zmluvy. Žalobkyňa v podanej žalobe neuviedla žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by mala byť úverová

zmluva neplatná, resp. mala obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky a preto žalovaný 2/ považuje
uvedenú argumentáciu za neopodstatnenú. Žalovaný 2/ zastáva názor, že tak podaná žaloba, ako aj
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je zo strany žalobkyne účelový krok, robený s cieľom
vyhnúťsasplneniusvojichzáväzkov.Takémutokonaniupodľanázoružalovaného2/nemožnoposkytnúť
právnu ochranu. Na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu

prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a žalovanému 2/
prizná náhradu trov konania.

4. Žalobkyňa sa k podaným odvolaniam vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu
nasledovne. Žalobkyňa sa v plnom rozsahu stotožňuje s výrokom i obsahom neodkladného opatrenia

vydaného prvostupňovým súdom. Žalobkyňa má za to, že úverová zmluva obsahuje viaceré neprijateľné
zmluvné podmienky, pričom súčasne spochybnila aj samotný postup žalovaných pri realizácii výkonu
záložného práva. Žalobkyňa má za to, že je preto potrebné v konaní vo veci samej posúdiť, či a v akej
výške je pohľadávka žalobkyne vôbec splatná, a teda či sú vôbec splnené podmienky na vykonanie
dobrovoľnej dražby. Z obsahu návrhu žalobkyne i priložených dôkazov vyplýva, že žalovaní v rade 2/ a

3/ svojim konaním smerujú k realizácii záložného práva, čím je vlastnícke právo žalobkyne k založenej
nehnuteľnosti priamo ohrozené. Žalobkyňa má za to, že v tomto prípade ide o skutočne potrebnú
bezodkladnú úpravu pomerov súdom medzi žalobkyňou a žalovanými, ktorá spĺňa prvok naliehavosti
i nevyhnutnosti, nakoľko bez takejto dočasnej úpravy je základné právo žalobkyne, jej štyroch detí ijej 77-ročnej mamy reálne ohrozené. Rodinný dom, ktorý je predmetom dražby slúži týmto osobám na
bývanie. Z dokladov predložených žalobkyňou je zrejmé, že zmluva o poskytnutí úveru č. 212272 zo dňa
19.10.2011 neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny a úrokov

a iných poplatkov, prípadne poradne, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania a dokonca
ani celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tiež ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,takakotostanovuje§9ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľských

úveroch platný v čase uzatvorenia tejto zmluvy. Ako vyplýva i zo znaleckého posudku č. 66/2018
vypracovaného spoločnosťou EXPERTA, s.r.o., ktorý je súčasťou spisového materiálu, je zrejmé, že
cena nehnuteľností je vo viac ako dvojnásobnej výške oproti spornej pohľadávke. Všeobecná hodnota
zaokrúhlene predstavuje sumu 72.000 Eur. Má za to, že pohľadávka žalovaných je preto dostatočným
spôsobom zabezpečená, či už dôjde k realizácii dobrovoľnej dražby teraz alebo prípadne v budúcnosti.
Žalovaníchcútakýmtoichnavrhovanýmpostupomisamotnéhovydražiteľauviesťdosituácie,kedybude

po celý čas vedenia konania v právnej neistote, či sú ním dobromyseľne nadobudnuté nehnuteľnosti na
dobrovoľnej dražbe v jeho vlastníctve alebo nie, hoci oficiálne bude na liste vlastníctva zapísaný ako
vlastník. Zároveň v prípade úspešnosti žalobkyne v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
túto osobu stavajú do situácie, resp. stavu kedy tejto osobe vznikne reálna škoda nakoľko nebude ani
vlastníčka týchto nehnuteľností a súčasne nebude mať k dispozícii ani sumu zaplatenú vydražením.

Následne môžu preto vydražiteľovi vzniknúť aj ďalšie náklady na prípadné súdne konania, ktoré bude
musieť viesť, aby mu bola vrátená táto zaplatená suma. Ďalšie komplikácie by mohli nastať v prípade
ak by vydražiteľ tieto nehnuteľnosti ďalej predal. Navrhovaný alebo namietaný postup žalovaných preto
vyvoláva iba možnosť ďalších súdnych sporov. Ako už bolo vyššie uvedené, žalovaným nevznikne
dočasným pozastavením realizácie záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby nijaká ujma,

nakoľko toto záložné právo bude naďalej existovať. Z vyššie uvedených dôvodov i s odkazom na
aktuálnu judikatúru v obdobných prípadoch preto týmto navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie, a to Uznesenie sp. zn. 32C/20/2019-13 zo dňa 28.02.2019 ako vecne správne potvrdil
v zmysle § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané účastníkmi konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil vo výroku I. a II. voči žalovanému v rade 3/ v zmysle ust. §
388 CSP, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Odvolací súd

uznesenie okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním I. a II. vo vzťahu k žalovanému v
rade 2/ v zmysle ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V odvolaniach
nenapadnutej časti zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté. Vo výroku IV. napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP.

6. Odvolací súd rozhodnutie okresného súdu vo výrokoch I., II. a IV zmenil podľa § 388 CSP, pretože
neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. V súvislosti s právnym posúdením veci odvolací súd zdôrazňuje najmä nasledovné skutočnosti:

8. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, ale dočasná úprava právnych pomerov účastníkov.
Podmienkouprejehovydaniejeaspoňosvedčenie,žebezokamžitej,ikeďlendočasnejúpravypomerov
účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia
vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia vo veci a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený

na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu
bezprostredné nebezpečenstvo vzniku ujmy.

9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci v rámci odvolania

vznesené a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutočnosti a podmienky pre
samotné nariadenie neodkladného opatrenia.10. Ak rozhoduje súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáha
obmedzenia dispozičných práv odporcu s majetkom navrhovateľa, posudzuje nielen ohrozenie práv
navrhovateľa, ale aj primeranosť ujmy odporcu, ktorá by im týmto obmedzením vznikla.

11. Preštudovaním spisu a spisového materiálu mal odvolací súd za preukázané, že z LV č. XXX pre kat.
úz. G. I. vyplýva, že ako vlastník uvedených nehnuteľností je evidovaná žalobkyňa v podiele 7/10, pričom
nehnuteľnosti nadobudla na základe Darovacej zmluvy V-5396/2011 zo dňa 15.08.2011 - 191/2011.
Na LV č. XXX je v časti „Poznámka“ uvedené Oznámenie o dražbe č. 4/2019 dražobníkom Aukčná

spoločnosť s.r.o., Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 46 141 341, označenie dražby - prvá dražba,
miesto dražby: salónik Cabinet na prízemí hotela Boutique Hotel Dubná Skala, Hurbanovo 345/8, Žilina;
dátum dražby: 06.03.2019; čas otvorenia dražby: 13:15 hod.; predmet dražby: rodinný dom so súpisným
číslom X na pozemku registra C KN s parcelným číslom 457/10, pozemky registra C KN s parcelnými
číslami 457/2, 457/10, 457/11 - 26/2019. Z oznámenia žalovaného v rade 3/ č. 4/2019 zo dňa 23.01.2019
mal odvolací súd preukázané, že žalovaný v rade 3/ - dražobník - oznámil začatie výkonu záložného

práva k založeným nehnuteľnostiam na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
formou ich predaja na dobrovoľnej dražbe, pričom táto dražba sa má konať dňa 06.03.2019.

12. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne posudzoval vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným
v rade 1/ a neskôr žalovaným v rade 2/ v dôsledku postúpenia pohľadávky ako spotrebiteľský.

Spotrebiteľský vzťah podlieha súdnemu prieskumu z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných
podmienok. Žalobkyňa v návrhu tvrdí, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné podmienky (neprijateľná
výška úroku), ktorej plnenie môže byť rovnako zabezpečené výkonom záložného práva dobrovoľnou
dražbou, ku ktorej žalovaný v rade 2/ pristúpil. Svoje tvrdenia zopakovala aj vo svojom vyjadrení k
podaným odvolaniam.

13.Odvolacísúddávadopozornosti,žesystémochranyspotrebiteľavychádzazmyšlienkydeklarovanej
v Rozsudku Súdneho dvora zo dňa 26.10.2006 vo veci C-168/05 Mostaza Claro, bod 25, podľa ktorého
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu

na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich
obsah. Túto nerovnováhu sa snaží európsky zákonodarca vyvážiť kogentnou únijnou právnou úpravou,
ktorá má chrániť práva a oprávnené záujmy spotrebiteľa voči druhej zmluvnej strane, konajúcej v rámci
svojej podnikateľskej činnosti prostredníctvom minimálnych štandardov, ktoré musia byť rešpektované
v každom členskom štáte EÚ. Ochrana spotrebiteľa v EÚ vychádza z koncepcie zachovania zásady

rovnosti v súkromnoprávnych vzťahoch medzi spotrebiteľom na jednej strane a subjektom konajúcim v
rámci svojej podnikateľskej alebo profesijnej činnosti na strane druhej. V zmluvách uzatváraných medzi
takýmito účastníkmi sa zásada rovnosti narúša v dôsledku nedostatočnej informovanosti spotrebiteľa o
svojich právach, ako aj o ekonomickej situácii na trhu s tovarom alebo službou, ktorá je (sekundárnym)
predmetom zmluvy, najmä v porovnaní so skúsenosťami a vedomosťami subjektu, ktorý koná v rámci

svojej podnikateľskej alebo profesijnej činnosti. Práve preto právna úprava priznáva spotrebiteľovi
zvýšenú ochranu v zmysle čoho súdy ex offo preskúmavajú spotrebiteľský vzťah a jeho podmienky.
Na základe uvedeného je potrebné preskúmavať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje namietané
neprijateľné zmluvné podmienky.

14. Odvolací súd konštatuje, že v danej veci žalobkyňa aktivitu žalovaného v rade 2/ a žalovaného v rade
3/, smerujúcu k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, osvedčila (oznámenie o začatí výkonu
záložného práva), čím zároveň osvedčila aj samotné nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy
spočívajúcej v strate vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, resp. k spoluvlastníckemu
podielu na predmetných nehnuteľnostiach. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne

poznamenal, že nariadené predbežné opatrenie vo forme neodkladného opatrenia má za cieľ, aby
do vyriešenia sporu vo veci samej nebol zo strany žalovaného v rade 2/ a žalovaného v rade 3/
realizovaný prípadný výkon záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorým spôsobom budú dočasne
upravené pomery strán sporu do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Ak by totiž bolo
záložné právo realizované, došlo by k ohrozeniu realizácie súdneho rozhodnutia. Odvolací súd sa tiež

prikláňa k argumentácii žalobkyne vo svojom vyjadrení, kde uviedla, že ak by nastala situácia, že by
dražba prebehla a ona by následne podala žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom
by bola úspešná, vznikla by jej reálna škoda, nakoľko nebude ani vlastníčkou týchto nehnuteľností a
súčasne nebude mať k dispozícii ani sumu zaplatenú vydražením. Následne môžu preto vydražiteľovivzniknúť aj ďalšie náklady na prípadné súdne konania, ktoré bude musieť viesť, aby mu bola vrátená
táto zaplatená suma. Ďalšie komplikácie by mohli nastať v prípade ak by vydražiteľ tieto nehnuteľnosti
ďalej predal. Odvolací sú je názoru, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému

v rade 2/ a žalovanému v rade 3/ žiadna ujma, pretože súčasný právny vzťah k nehnuteľnostiam sa
nezmenil, pretože predmetné záložné právo naďalej existuje, dočasne pozastavený je len jeho výkon
až do rozhodnutia vo veci samej.

15. Odvolací súd konštatuje, že nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ bolo dôvodné

tak, ako to uviedol okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia. Žalobkyňa aktivitu žalovaného v
rade 2/, smerujúcu k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, osvedčila, čím zároveň osvedčila
aj samotné nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v strate vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam, resp. k spoluvlastníckemu podielu na predmetných nehnuteľnostiach.
Na základe uvedeného odvolací súd výrok I. a II. napadnutého uznesenia voči žalovanému v rade 2/ v
zmysle ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

16. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd mal preukázanú a osvedčenú naliehavú úpravu
právnych pomerov účastníkov konania a preto sa v tejto časti zhoduje s rozhodnutím okresného súdu.

17. Odvolací súd zmenil rozhodnutie vo vzťahu k žalovanému v rade 3/, nakoľko návrh voči žalovanému

v rade 3/ nie je dôvodný. Tým, že sa nariadi výrokom uznesenia uloženému voči žalovanému 2/ zdržať
sa výkonu záložného práva zriadeného na základe záložnej zmluvy, žalovaný v rade 3/ ako dražobník je
povinný upustiť od dražby nehnuteľností. Navyše žalovaný v rade 3/, ako dražobník, môže byť zmenený
navrhovateľom dražby, t.j. veriteľom - v tomto prípade žalovaným v rade 2/ a na tohto nového dražobníka
by sa už nariadené neodkladné opatrenie nevzťahovalo.

18. S prihliadnutím na zmenu výroku I. a II. napadnutého uznesenia, ktorým okresný súd uložil
neodkladné opatrenie, je potrebné zmeniť aj výrok o trovách prvostupňového konania. Z napadnutého
uznesenia nie je odvolaciemu súdu jasné o aké spoločenstvo ide v prípade žalovaného 2/ a žalovaného
3/, vzhľadom na skutočnosť, že ich súd zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy prvostupňového

konania žalobkyni v rozsahu 40%. Na základe uvedeného odvolací súd musel uznesenie okresného
súdu v časti výroku napadnutého odvolaním IV. zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Úlohou okresného súdu bude opätovne sa zaoberať výškou náhrady trov
účastníkovkonaniavzhľadomnaúspešnosťstránvkonanípozohľadneníprávnehonázoruvysloveného
odvolacím súdom v tomto uznesení, nakoľko je prvostupňový súd názorom odvolacieho súdu viazaný.

19. Odvolací súd uznesenie okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním I. a II. vo vzťahu
k žalovanému v rade 2/ v zmysle ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
V zmysle vyššie uvedeného musel odvolací súd zmeniť výroky I. a II. napadnutého uznesenia voči
žalovanému 3/ v zmysle ust. § 388 CSP. Uznesenie okresného súdu v časti výroku nenapadnutého

odvolaním III. ponecháva nedotknuté vzhľadom na jeho vecnú správnosť. Uznesenie okresného súdu v
časti výroku napadnutého odvolaním IV. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP.

20. O trovách odvolacieho konania sa rozhodne v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP, podľa ktorého ak

odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade
trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)