Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, December 7, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 6T/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118010339
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8118010339.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovovu, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

8. decembra 2021 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

L. S., nar. XX.X.XXXX Q. F., trvale bytom F. - X., S. Č.. X,

j e v i n n ý , ž e

- v období od 1.1.2014 minimálne do 23. 12. 2020 v F. a inde si úmyselne riadne neplnil zákonnú
vyživovaciu povinnosť na svoje maloleté deti X. S., nar. X.X.XXXX Y. Q. S., A..
XX.XX.XXXX, a to aj napriek tomu, že táto mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn.
27P 424/2012 zo dňa 20.3.2014 s právoplatnosťou dňa 30.4.2014, a to tak,

že na výživu mal. Sofie mal mesačne prispievať sumou 280,- Eur mesačne a mal. Q. sumou 260,- Eur
mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a rozsudkom Okresného súdu Prešov,
č.k. 27P 157/2016 zo dňa 19.9.2017, s právoplatnosťou 23.4.2018 mu bola určená povinnosť prispievať
na výživu mal. X. sumou 200,- Eur mesačne a mal. Q. sumou 150,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v
mesiaci, kde voči mal. X. mal platiť určené výživné od 1.1.2014 do 7.7.2018 a mal. Q.
bol povinný platiť výživné od 1.1.2014 do min 23.12.2020, odkedy mal. Q. býva u otca a v obdobiach
nezamestnanosti od 1.11.2014 do 30.11.2014 a od 2.12.2016 doposiaľ bol schopný prispievať na výživu
svojich detí mal. X. a mal. Q. a sumou 100,- Eur mesačne, a teda za obdobie na výživnom za mal. X.

po odpočítaní zaplatených súm dlhuje sumu 10 904,- Eur a na výživnom za mal. Q. po
odpočítaní zaplatených súm dlhuje sumu najmenej 9 917,34 Eur, a teda na
výživnom matke Y. S. dlhuje po odpočítaní zaplatených súm sumu spolu najmenej 20 821,34 ,- Eur,

t e d a

- úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký
čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b) Trestného zákona účinného do 1. 1. 2020.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri neexistencii

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37
Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu

odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala dňa 23.2.2018 na Okresný súd Prešov obžalobu na
obvineného L. S.Á. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. b) Trestného zákona

na skutkovom základe, že v období od 1.1.2014 doposiaľ v Prešove a inde si úmyselne riadne neplnil
zákonnú vyživovaciu povinnosť na svoje maloleté deti Y. S., A.. XX.XX.XXXX, X. S., A.. X.X.XXXX Y. Q.
S., A.. XX.XX.XXXX a to aj napriek tomu, že táto mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Prešov,
sp. zn. 27P 424/2012 zo dňa 20.3.2014 s právoplatnosťou dňa 30.4.2014 a to tak, že na výživu Y. mal
mesačne prispievať sumou 300,- Eur mesačne, na mal. X. sumou 280,- Eur mesačne a

mal. Q. sumou 260,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, vo
vzťahu k dcére Y. k jej rukám, a to počnúc dňom 1.1.2014, ako aj mu na dcéru Y. bola zmenená
následným rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 20C 204/2016 zo dňa 17.2.2017, právoplatným
dňa 16.4.2017, podľa ktorého mal prispievať na jej výživu sumou vo výške 50,- Eur mesačne, vždy do
15-tého dňa v mesiaci vopred k jej rukám počnúc dňom 11.4.2016 opakovane do budúcna, kde

vo vzťahu k dcére Y. mu vyživovacia povinnosť zanikla ku dňu 15.8.2016 z dôvodu, že táto nastúpila do
zamestnania, pričom v obdobiach nezamestnanosti od 1.11.2014 do 30.11.2014 a od 2.12.2016
doposiaľ bol schopný prispievať na výživu svojich detí sumou 150,- Eur na Y. a sumami
po 100,- Eur na dcéry X. Y. Q., čím takto za uvedené obdobie dlhuje Y. S. na výživnom po odpočítaní
zaplatených súm sumu najmenej 9.594,02,- Eur.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného L. S., svedkov Y. S., Y. S.,
X. S., Q. S., X. L. S. a oboznámením listinných dôkazov, pričom zistil nasledovné:

Obžalovaný L. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že o vyživovacej povinnosti sa dozvedel v roku

2016, kedy bol zadržaný políciou, v roku 2014 posielal peniaze a aj chodil domov, kde dával peniaze
manželke, lebo v tom čase dostával pekné rodinné prídavky 600,- Eur a vyživovacia povinnosť tým
bola nadštandardne zabezpečená. On zarábal v čistom 1200,- Eur a manželka peniaze investovala
dodomu,lebonebolvdobromstave.Vroku2015a2016začalplatiť33Eur,čobolanajnižšiavyživovacia
povinnosť v Nemecku, lebo zmenil zamestnanie a nezarábal už toľko a dozvedel sa, že manželka

zneužívala peniaze pre vlastnú potrebu. Od rozvodu, septembra platí pravidelne 100,- Eur.
Pokračoval, že dcéra Y. v máji 2015 zmaturovala a v septembri nastúpila na vysokú školu manažment,
kde v roku 2016 a 2017 jej platil semestre po 700,- Eur na každý a tiež 100,- Eur na skriptá,
šatstvo. O deti sa príkladne stará, no od 1.6.2016 mu zistili nevyliečiteľnú chorobu. Poukázal na to, že v
roku 2014 už dcéra do školy nechodila, naopak on chodil do školy 2 roky a týkalo sa to opravy bicyklov.

Jeho príjem v tom čase bol 900,- Eur. K výdavkom uviedol, že platí 350,- Eur za byt + 66,- Eur za energie,
ostatné použije na špeciálnu stravu. Poukázal na to, že podporoval X., keď ju vyhodila mama z domu,
dával jej po 1000,- Eur dvakrát alebo trikrát a mal aj odložené 500,- Eur na prípadnú Y. svadbu, ale tie
peniaze použil pre X. vrátane 2000,- Eur čo má požičané od šéfa, ktoré tiež dal X.. K príjmu doplnil,
že v roku 2014 bol riadne zamestnaný s príjmom 1200,- Eur, kde pracoval ako čašník, ale len 5 dní v

týždni, lebo už začínal mať problémy s chrbticou. Od 1.12.2016 je nezamestnanýs príjmom 900,- Eur s tým, že Úrad práce mu ponúkol preškolenie na opravára v trvaní 28 mesiacov,
čiže nastúpil do školy, kde povinnosťou je navštevovať kurz. K sume 6899,- Eur vyplatenej
na účet X. S. zo strany Nemeckého úradu uviedol, že sú to rodinné prídavky. Ohľadne X. uviedol, že

najprv platil 33,- Eur, ďalej posledný mesiac platil 50,- Eur na jej účet a tiež 50,- Eur na Q.. V januári
(2019 ) dostala exmanželka 100,- Eur.

Následne bol dopočutý obžalovaný L. S., kde tento uviedol, že je si vedomý dlhu vo vzťahu k dcéram, a to
vo výške približne 30 000,- Eur, ktorý by chcel vyrovnať a navrhol, že zaplatí sumu 2200,- Eur. Posledné

2 roky platí pravidelne po 100,- Eur, z toho 50,- Eur na Sofiu a 50,- Eur na Q. a platí takú sumu
z dôvodu, že zarába 900,- Eur a platí 420,- Eur za ubytovanie a výživné v rozsahu zníženého výživného
neplatí, aby neumrel od hladu. Svoje vyúčtovanie nevie zdokladovať. Následne doplnil, že od 1.2.
neplatí na Q. výživné, lebo mu exmanželka dcéru prenechala, keď deň pred Vianocami odišla z domu.

Svedkyňa Y. S. vypovedala, že od 1.1.2014 na výživnom neuhradil obžalovaný nič, posielal rodinné

prídavky, kde tvrdil, že je to výživné. Niekedy na Vianoce poslal finančnú hotovosť, on je v zahraničí, s
deťmi nemal vzťah v tom, že by sa o nich staral. Pokračovala, že podľa nej deti trpeli núdzou, nemali to
čo ostatné deti aj keď ich otec zarábal vo vyspelej krajine. Pokračovala, že v apríli 2017 začal platiť po
100,- Eur mesačne (50,- Eur a na jednu dcéru a 50,- Eur na druhú dcéru). V rozhodnom čase
niekedy pracovala, a to na polovičný úväzok a mala 50,- - 100,- Eur mesačne. Od manžela dostala pred

pojednávaním 2000,- Eur, a to sa zarátalo do výživného. Pokračovala, že Y. asi 2 roky
nie je doma a takisto ani X. nebýva doma, pričom Y. neprispievala, lebo je zárobkovo
činná a X. preposiela 50,- Eur ako aj rodinné prídavky. Ona býva v rodinnom dome, ktorý je v spoločnom
vlastníctve s manželom, mesačné výdavky na bývanie činia 140,- Eur a uviedla aj ďalšie výdavky ako
obedy v škode v sume 22,- Eur, ZRPŠ v sume 18,- Eur, 18,- Eur sú aj výdavky na tance, ktoré dcéra

navštevuje a tiež kredit 10,- Eur na telefón a výdavky na oblečenie a lístok na MHD vo výške 33,- Eur.
Ona má príjem pozostávajúci z rodinných prídavkov vo výške okolo 400,-
Eur a z toho čo zarobí. Má vedomosť, že príjem obžalovaného predstavuje podpora vo výške 930,- Eur,
lebo je nezamestnaný už 2 roky a navštevuje nejakú školu. Predtým pracoval, ale vedomosť o iných
príjmoch nemá. Podľa jej vedomostí dlh na výživnom činí 35.198,02 Eur.

Pokiaľ z výpovede z prípravného konania prečítanej vzhľadom na rozpory vyplynulo, že deti núdzou
netrpia, lebo všetky základné životné problémy majú zabezpečené, svedkyňa vysvetlila, že chodili v
jedných topánkach, dcéra nemohla ísť von s kamarátmi, lebo nemala vreckové tak podľa nej trpeli
núdzou,leboobžalovanýpracovalvzahraničíaonibolibezelektriky,kdekeďmuzavolalatakjepovedal,

že je to jej problém a keď mu deti písali a volali, že potrebujú peniaze tak povedal, že ho
majú prestať vyciciavať.

Následne Y. S. vypovedala, že dlžná sumu do obdobia dokedy bývala X. s ňou je asi 12 000,- Eur.
Ku dňu 7.10.2019 podľa nej dlh na X. za obdobie od 2014 do 2017 predstavuje 10.977,- Eur a na Q.

11.897,34 Eur. Ďalej dňa 19.2.2020 uviedla, že dlh na všetky 3 dcéry predstavuje 35.468,02
Eur, kde na Y. činí dlh 8.683,34 Eur, na X. S.Á. 13.677,34 Eur a na Q. S. 13.107,34
Eur. Na Q. v roku 2017 začal posielať po 50,- Eur v 10. mesiaci a od 9. teho
mesiaca roku 2019 začal platiť po 100,- Eur .

Pri dopočutí Y. S. vypovedala, že od 23.12.2020 má obžalovaný v opatere dcéru Q., výživné nie je
určené, dcéru nechala otcovi, lebo tento ju z domu vyhodil. Od decembra teda výživné neposiela a
dovtedy platil po 50,- Eur. Dlh na výživnom podľa nej predstavuje 10 875,34 Eur a na ostatné dcéry okolo
33000,- Eur. Doplnila, že dostávala do decembra aj 38,- Eur od exekútorky, ktoré však
do ňou deklarovaného dlhu nezahrnula a tiež dostala od exekútorky sumu 3800,- Eur. Následne dňa

8.12.2021 uviedla, že podľa nej dlh na výživnom vo vzťahu na Q. činí 10.517,34 Eur, na Y. prestavuje dlh
8 683,34 Eur a na X. nebolo uhradené nič, a teda celkový dlh zo strany obžalovaného podľa svedkyne
činí 32.878,02 Eur.

Svedok L. S. na hlavnom pojednávaní dňa 21.11.2018 uviedol, že má vedomosť, že súd

otcovi nariadil vyživovaciu povinnosť, on poberal rodinné prídavky, vyživovaciu povinnosť si neplnil, ale
približne posledných 10 mesiacov posiela pravidelne po 50,- Eur mame a aj X. poslal nejaké peniaze.
Predtýmtiežnepravidelneposielalrodinnéprídavky,niekedy30%,niekedy50%, nakoľko
on je v Nemecku, no výživné neplatil.Svedkyňa Y. S. vypovedala, že dospelá je od 18.12.2013 a ohľadne výživného uviedla, že ako dospelej
osobe jej otec platil po 100,- eur, potom v roku 2015 keď zmaturovala, šla na vysokú na jeden rok, čiže

v 2015 a 2016, kde otec jej zaplatil oba semestre po 700,- Eur každý a posielal jej po 100,- eur a keď
bolo treba tak aj viac. Tesne po dosiahnutí plnoletosti odišla z domu a kým nebola plnoletá a bývala s
matkou, výživné vtedy neriešia, ona vždy, keď potrebovala, otec jej posial peniaze
a mama spomínala, že raz jej otec poslal a raz nie, nevie uviesť, kde je pravda, vie len, že v priemere
otec posielal 100,- Eur mesačne a ona nevie o tom, že by jej otec dlhoval na výživnom.

Ona je zamestnaná od kedy zmaturovala, na vysokú školu chodievala popri práci.

Vzhľadom na rozpory bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že od
roku 2001 otec pracuje v Nemecku, kde chodievali za ním, ale od roku 2010 nechodievajú, lebo
vzťahy sa naštrbili a otec sa odvtedy nepodieľa na výživnom, posiela iba rodinné prídavky na ňu vo
výške 185,- Eur, preto podala návrh na úpravu práv a povinností a určenie výživného, kde rozsudkom

sp.zn.27P424/2012zodňa20.3.2014,právoplatnýmdňa30.4.2014bolzaviazanýprispievaťnavýživné
sumou 300,- eur mesačne opakovane do budúcna k jej rukám vždy do 15. teho v mesiaci vopred, kde
dlžné výživné od 1.1.2014 do 31.3.2014 vo výške 783,34 Eur mu povolili splácať v
splátkach 100,- Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok . Otec si vyživovaciu povinnosť
od rozhodnutia súdu neplní, od začiatku roka 2014 jej na účely výživného neuhradil žiadne peniaze,

posiela len rodinné prídavky, raz na jej účet a raz na účet mamy. Je s ním v kontakte prostredníctvom
internetu a raz jej poslal na nechty 150,- Eur a tiež zaplatil semester na škole, kde študuje vo výške 400,-
Eur, kde je študentkou I. ročníka P. F. G. X. a peniaze si snaží zabezpečiť aspoň brigádnicky, lebo príjem
nemá. Býva s mamou a súrodencami v rodinnom dome, mesačne potrebuje na pomôcky do školy cca
20,- Eur, lístok na MHD v sume 25,90,- Eur na 3 mesiace a na telefón 10,- Eur a k

ostatným výdavkom na bývanie, ošatenie sa nevie vyjadriť, lebo ich zabezpečuje mama. Núdzou netrpí.
Lebo mama je schopná zabezpečiť potreby, ale výživné, ktoré jej dlhuje otec by jej úroveň podstatne
zvýšili. Za obdobie od 1.1.2014 vrátane mesiaca 2015 jej otec dlhuje na výživnom
sumu 6.483,34 Eur.

Svedkyňa vo vzťahu k rozporom na hlavnom pojednávaní však uviedla, že ani nevie že také niečo
vypovedala s tým, že možno to bolo tak, že potom prišiel a je dal, lebo vtedy chodil častejšie domov a
dával jej peniaze na ruku a možno jej vtedy nedal koľko chcela. Na podaný návrh aj zabudla. Už nevie
presne, kedy jej začal dávať peniaze, ale čo sa týka dlhu tak jej mama povedala, že ak si to vypočíta
pri sume 300,-Eur tak jej to vyjde, ale reálne jej to bolo uhradené a dokopy k októbru určite zaplatil sumu

vo výške 6483,- Eur. Následne doplnila, že predmetný návrh podávala mama.

Pri následnom dopočutí Y. S. uviedla, že v období od 1.1.2014 do 15.8.2016 otec
posielal rodinné prídavky mame na účet a výživné asi dával jej, mame posielal peniaze a nevie ako sa
to spájalo a po 18-tke, keď odišla z domu otec platil výživné k jej rukám a podľa nej výživné platil stále aj

keď išla na vysokú školu, teda v podstate aj v roku 2015. Z jej pohľadu jej na výživnom nedlží
nič. Určite jej za dva roky dal k jej rukám sumu 4000,- Eur, čo bolo asi výživné. A ďalej uviedla, že mama
jej po dievčatách vravela, že otec neposiela toľko, koľko má posielať a zopakoval, že vo vzťahu k nej jej
otec posielal, keď potrebovala, lebo mama jej vravela, že by sa sama starala o svoje peniaze.

Bola vypočutá aj X. S., ktorá uviedla, že otec ju podporuje, na rozdiel od mamky, vždy
jej pomohol so školou a so záujmami. Otec jej dal 1000,- Eur asi štyrikrát a pomedzi
to, keď bol v Nemecku a potrebovala peniaze na nájom a jedlo, ak jej posielal na účet 200,-
Eur. Väčšia suma, ktorá prišla na jej účet z Nemecka boli rodinné prídavky, ktoré však použila mamka
na 2 dovolenky. Jej otec nedlží na výžinom žiadnu sumu. Potvrdila, že je pravdou čestné vyhlásenie

na čl. 448, z ktorého plynie, že otec jej dal 4000,- Eur, keď ju vyhodila mama z domu v čase, keď nebola
plnoletá a má vedomosť, že otec mal ušetrené asi 2000,- Eur a ostatné peniaze si mal vypožičať od
šéfa, kde pracuje. Keď ju mama vyhodila, ktorá nezniesla, že keď si písala s otcom, bývala u sestry.
Časové obdobie, kedy jej otec dal 4 krát po 1000,- Eur nevedela konkretizovať stým,
že prvá čiastka bola asi pred rokom a pol a ďalšie asi po pol roku. K vyživovacej povinnosti zo strany

otca sa nevedela vyjadriť, vedela, že otec mal mame posielať peniaze, ale neposielal jej celú čiastku.
Náklady na školu a stravu jej hradila matka. Otec opustil domácnosť, keď ona mala 16 rokov.Následne pri dopočutí X. S. upresnila, že vo vzťahu k výživnému v období od 1.1.2014 do
7.7.2018, kedy mala 18 rokov sa nevie vyjadriť, ale čo si pamätá najhoršie obdobie
bolo 2 - 3 roky pred jej 18-tkou, dovtedy jej nič extra nechýbalo, no keď mala 16 rokov otec jej priamo

finančne pomáhal vždy, keď bolo treba, posielal jej v rôznych výškach. Ona ukončila štúdium
v máji 2019 a odvtedy je zamestnaná. Po dosiahnutí plnoletosti jej otec nedával peniaze.

Na hlavnom pojednávaná vypočutá Q. S. k plneniu vyživovacej povinnosti zo strany otca uviedla, že
má vedomosť, že neposiela, čo by mal posielať teda 150,- Eur, ale najprv posielal po 50,- Eur a teraz

posiela 100,- Eur. Jej samostatne peniaze otec nedával a pokiaľ ide o stretávanie
tak v súčasnosti býva s nimi.

Súd vykonal aj dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovné:

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 20.3.2014, sp. zn. 27P 424/2012

súd zveril mal. X. S., A.. X.X.XXXX a mal. Q. S., A., XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky,
ktorá je oprávnená a povinná ich zastupovať a spravovať ich majetok a otec bol zaviazaný prispievať
na výživu mal. X. sumou 280,- Eur mesačne a mal. Q. sumou 260,- Eur mesačne, a to k rukám matky
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 1.1.2014 do budúcna a Y. S. ako navrhovateľke bol
zaviazaný prispievať sumou 300,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom

1.1.2014 do budúcna a dlžné výživné za obdobie 1.1.2014 do 31.3.2014 pre mal. X. vo
výške 723,30 Eur a pre mal. Q. vo výške 663,34 Eura tiež pre Y. vo výške 783,34 Eur bol zaviazaný
splácať v 100 eurových mesačných splátkach na každé dieťa spolu s bežným výživným pod stratou
výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu, Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
30.4.2014 a vykonateľnosť dňa 16.4.2014.

Z oboznámených rodných listov je zrejmé, že Q. S. sa narodila dňa XX.XX.XXXX otcovi L. S. a matke
Y. S., tak ako Y. S. dňa XX.XX.XXXX a X. S. T. X.X.XXXX.

Z potvrdenia o návšteve školy vyplýva, že Y. S. v školskom roku 2014/2015 navštevovala G..Y. X. E.

Š. E. Y. X. Q. F., X. S.Č. navštevovala v roku 2014/2015 G.. Y. N. D. Q. F. Y. Q. S.Á. navštevovala v
roku 2014/2015 druhý ročník N. D. Q. F., ktorú navštevovala následne aj naďalej. Následne
v roku 2015/2016 X. navštevovala prvý ročník X. N. Š. Q. F. a tiež aj v roku 2017, kde štúdium tvrdá do
30.6.2019 a Y. S. v roku 2015/2016 študovala v prvom ročníku Q. Š. P. F. G. X. Q. F., kde študentkou
dennej formy štúdia bola od 2.9.2015 do 31.8.2016.

Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov súd zistil, že v období od 1.2.2015
bol obžalovaný nebol v období od 1.1.2014 prihlásený do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne a v uvedenom období nepoberal dávku v
nezamestnanosti ani dávky dôchodkového poistenia.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 18.9.2015 vyplýva, že obžalovaný
od 1.1.2014 nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá hmotnú núdzu a ani
štátne sociálne dávky. Y. S. nepožiadala o vyplácanie náhradného výživného na X. Y. Q. a obdobne tak
neurobila Y. po dosiahnutí plnoletosti.

Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že živnostenský list obžalovaného je neaktívny.

Obžalovaný L. S. nepodal daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2013-2014 a ani v
rokoch 2014-2016.

Podľa oznámenia Okresného úradu Prešov, Katastrálneho odboru obžalovaný je vlastníkom
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, XXXX, k. ú. X..

Podľa správy zo spoločnosti H.-P., E..I..F..., Y..X.. táto spoločnosť nevedie pre obžalovaného žiadny účet

majiteľa zaknihovaných cenných papierov.

Obžalovaný podľa správy OR PZ ODI Prešov je vlastníkom jedného motorového vozidla zn. T. T..Podľa správy FNsP J.A Reimana Prešov obžalovaný nebol hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení
a nie je vedený v Psychiatrickej ambulancii FNsP J.A. Reimana Prešov.

Súčasťou spisu sú prehľady platieb nezaplateného výživného na všetky tri dcéry vypracované
Y. S..

Boli oboznámené aj pohyby na účte X. S. a tiež Y. S., kde boli poukazované finančné prostriedky zo
strany obžalovaného.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 19.9.2017, sp.zn.: 27P/157/2016 bolo manželstvo L. S. Y. Y.
S. rozvedené a mal. X. S., A.. X.X.XXXX Y. P.. Q. S., A.. XX.XX.XXXX boli zverené do osobnej
starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ich zastupovať a spravovať ich majetok a obžalovaný
bol zaviazaný prispievať na výživu mal. X. sumou 200,- Eur mesačne a mal. Q. sumou 150,- Eur
mesačne, a to k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku

opakovane do budúca. Tento rozsudok vo výroku o výživnom bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu
v Prešove, sp.zn. 18coP 31/2017 dňa 23.4.2018.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 11.8.2016 plynie, že Y. S. bola od 15.8.2016 zamestnaná ako
čašník v kaviarni, pričom pomer mal trvať do 31.7.2017

Z oboznámených listín ďalej vyplýva, že v roku 2016 a 2017 Y. S. poberala náhradné výživné na deti
X. Y. Q..

Z čestného vyhlásenia X. S. plynie, že otec jej dal osobne do jej rúk v rokoch 02/2017 a 2018 celkovú

sumu 4000,- Eur.

Súčasťou spisu je aj prehľad platieb vo výške 33,- Eur zo strany obžalovaného počnúc11.3.2018 do
13.6.2019.

V zmysle správy súdneho exekútora JUDr. Hildegardy Laclavíkovej zo dňa
20.8.2021 dlh na výživnom pre mal. Q. je 19.557,34 Eur a zvyšuje sa o bežné výživné 260,- Eur od
15.9.2021 opakovane do budúcna, kde súčasťou je aj prehľad z prijatého plnenia vyplatených súm.

V zmysle správy súdneho exekútora JUDr. Hildegardy Laclavíkovej zo dňa 6.12.2021

dlh na výživnom pre mal. Q. je 10 517,34 Eur a zvyšuje sa o bežné výživné 150,- Eur od 15.12.2021
opakovane do budúcna, kde súčasťou je aj prehľad z prijatého plnenia vyplatených súm.

Obžalovaný L. S. je hodnotený všeobecne. Predložil aj lekárske správy ohľadne jeho zdravotného stavu
v nemeckom jazyku.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný doposiaľ bol 3 razy súdne trestaný, naposledy
rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 2T 5/2006 zo dňa 11.5.2006, kedy v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.11.2006 bol uznaný
vinným z trestného činu podľa §155 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb., za čo mu bol

uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so zaradením pre jeho výkon do I. NVS a
z ktorého bol podmienečne prepustený dňa 7.6.2011 a dňom 31.7.2014 sa osvedčil.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zo strany obžalovaného došlo k
protiprávnemu konaniu spočívajúcemu v tom, že v rozhodnom období popísanom vo výroku rozhodnutia

si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, pričom táto vzniká priamo zo zákona, nakoľko vyživovacia po-
vinnosť a jej zodpovedajúce právo na poskytovanie výživného sú právami a povinnosťami zákon-
nými a ktorá mu bol ustálená rozhodnutím Okresného súdu Prešov sp.zn. 27P 424/2012 a následne
rozhodnutím sp.zn. 27P157/2016 vo vzťahu k dvom svojim dcéram, a to mal. Q. S.
A.. XX.XX.XXXX (od 1.1.2014 do 23.12.2021), ale tiež aj vo vzťahu X. S., A.. X.X.XXXX

od (1.1.2014 do 7.7.2018).

Najprv však súd uvádza, že pokiaľ obžaloba kládla za vinu obžalovanému neplnenie vyživovacej
povinnosti aj vo vzťahu k dcére Y. S., nar. XX.XX.XXXX, táto pred súdomprehlásila, že z jej pohľadu jej na výživnom nedlží nič, pričom táto je od 18.12.2013 plnoletá a tiež aj
schopná samostatne sa živiť a preto túto súd do skutku nepoňal.

Pokiaľ ide o dcéry X. S. Y. Q. S., z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný v podstate
existenciu vyživovacej povinnosti vo vzťahu k nim nenamietal, avšak jeho obrana spočívala v tvrdení,
že poukazoval k rukám matky peniaze. S týmto sa súd nemohol stotožniť, nakoľko z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že sa jednalo o zasielané rodinné prídavky a tieto vo svojej podstate sú štátnou
sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu

nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských
povinností nezaopatreného dieťaťa, a teda nejednalo sa o výživné, čo predstavuje
všetko, čo poskytuje povinná osoba osobe oprávnenej, čo slúži na zabezpečenie potrieb oprávnenej
osoby v tomto prípade potrieb detí.

Obžalovanými je teda zo spáchania skutku popísaného vo výroku rozhodnutia usvedčovaný najmä

výpoveďou Y. S., ktorej výpoveď bola podporená aj listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise.

Súd ale zároveň upravil aj rozhodné obdobie, kde pri dcére X. S. ohraničil skutok dosiahnutím jej
plnoletosti, lebo táto vypovedala, že je otec nedlží na výžinom žiadnu sumu, prispieval jej aj na školu
a poukázal k jej rukám finančné prostriedky, ale k plneniu vyživovacej povinnosti do dosiahnutia

plnoletosti uviedla, že otec mal mame posielať peniaze, ale neposielal jej celú čiastku a pokiaľ ide Q.
povinnosť obžalovaného vyživovať maloletú dcéru Q. ohraničil dňom 23.12.2021, kedy dcéra ostala
vo faktickej dispozícii otca. Z uvedeného dôvodu súd potom aj upravil dlžnú sumu berúc do úvahy
obdobie, ktoré upravil ako rozhodné a aj zaplatené sumy obžalovaným matke a tiež aj sumy poukázané
exekútorom oprávnenej osobe, teda matke Y. S..

Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, ktorý konal nepochybne formou priameho
úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v tomto
zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (objekt), kde v tomto prípade je chránený
nárok na výživu vyplývajúci zo zákona o rodine.

U obžalovaného nevznikli žiadne pochybnosti o jeho schopnosti ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho
nebezpečnosť pre spoločnosť a je tu takisto preukázaná aj príčinná súvislosť medzi
konaním obžalovaného a následkom tohto trestného činu, keď teda v dôsledku konania obžalovaného,
jeho protiprávnym konaním, t.j. jeho zavineným neplatením zákonnej vyživovacej povinnosti u osoby v

rámci blízkych príbuzenských vzťahov - jeho dcéry X. Y. Q. ostali bez prostriedkov na výživu v rozsahu
ustálenom súdnymi rozhodnutiami, napriek tomu, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v schop-
nostiach a možnostiach obžalovaného bolo tieto osoby v ustálenom čase a v stanovenej výške živiť a
napriek tomu ju plnil iba v sume, ktorú si sám určil , čím je naplnená aj objektívna stránka.

Na základe vykonaného dokazovania vyššie uvedené faktory dospel súd k názoru, že spôsob počínania
obžalovaného a okolností, za akých k tomu došlo umožňuje prijať záver, že konanie bolo takej intenzity
a charakteru vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti k dcéram X. S. Y. Q. S., že došlo
k naplneniu skutkovej podstaty žalovaného trestného činu po stránke objektívnej ako aj subjektívnej.

V tomto prípade naplnil obžalovaný svojim konaním aj kvalifikovanú skutkovú podstatu, pretože došlo
k spáchaniu daného činu závažnejším spôsobom, teda po dlhší čas.

Teda súd uzavrel, že obžalovaný L. S. svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138

písm. b) Trestného zákona účinného do 1. 1. 2020.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje

morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať
iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods. 4
Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie,
pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich

a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom nezistil žiadnu
z poľahčujúcich okolnosti (§ 36 Trestného zákona). Z priťažujúcich okolností
podľa § 37 Trestného zákona takisto nezistil žiadnu, nakoľko na predchádzajúce odsúdenie jednak pre
druhovo odlišnú činnosť a tiež z dôvodu osvedčenia sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia
neprihliadal.

Trestný zákona za prečin podľa § 207 ods. 2 umožňuje v jeho osobitnej časti uložiť trest odňatia
slobody v rozmedzí 1 až 5 rokov.

S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že na uvedomenie si následkov konania u
obžalovaného postačí aj trest odňatia slobody uložený na spodnej hranici trestnej sadzby,

a to v trvaní 1 roka. Zároveň dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť
trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou
hrozbou trestu, a preto výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v
trvaní 18 mesiacov, ktorú považoval za primeranú na preukázanie, či aj len hrozba trestu postačí na
to, aby sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu, lebo bude povinný v skúšobnej

dobe viesť riadny život, kde v opačnom prípade sa vystaví riziku, že súd, a to už aj v priebehu skúšobnej
doby rozhodne, že sa neosvedčil a nariadi výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
podmienečne odložený.

Takýto trest uložený obžalovanému súd považoval za primeraný a za dostatočný

na zabezpečenie účelu trestného zákona a na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský

súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.